33. schôdza

Ďakujem. Súhlasím, pán poslanec Hlina, v tom, že podstata tohoto problému nie je v ovplyvnení alebo v úhrade zdravotníckych nejakých liekov alebo nejakých pomôcok, ako je to v tomto prípade, ale ovplyvnenie zásadne tohoto problému je v nastavení sociálneho systému na Slovensku.
A toto naozaj radím aj predkladateľom, pretože správne si povedal to, že keď sa kvôli kočíkovaniu rodia deti do nevyhovujúcich pomerov, tak ovplyvnime možno tento príspevok pri viacdetných rodinách alebo pri ďalšom dieťati. Ale nie riešiť to takým postupom, ako som povedal v predchádzajúcej poznámke, že tento štát, keď nemá na vážne lieky, nemá na antibiotiká, nemá na lieky na cukrovku, na onkologické ochorenia stopercentnú úhradu, to znamená, nemá stopercentnú úhradu na lieky, ktoré ovplyvňujú chorobu, nemôže dávať peniaze na to, aby sa ovplyvňoval fyziologický stav, v tomto prípade ovplyvňovanie plodnosti.
Týmto istým alebo touto istou filozofiou by sme sa naozaj mohli pozrieť na to, či tieto deti alebo tieto rodiny majú peniaze na úhradu doplatkov z antibiotík. Mnohokrát deti, alebo teda rodičia týchto rodín nemajú na autobus, aby išli k lekárovi, aby sa dali vyšetriť, nieto peniaze na iné produkty.
A to, čo tu zaznelo, že ak sa nebudú rodiť deti, nebudú sa ani odčerpávať verejné zdroje, tak to je pre mňa veľmi hrôzostrašné, podobne ako v Belgicku, keď boli prijaté... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán poslanec, za tvoj príspevok. Máš pravdu, treba riešiť tento problém komplexne, samozrejme. Keďže už som sa presvedčila v parlamente, že pokiaľ chce niekto riešiť niečo komplexne, tak väčšinou to neprejde alebo vládna strana povie, že ona bude ten problém riešiť komplexne, a teda výsledky sú v nedohľadne. Preto sme sa snažili aj my zareagovať čiastkovo na istý problém, o ktorom si myslíme, že to problémom je.
Predloženie tohto zákona bola aj reakcia na plodnú rozpravu, ktorá bola pri príležitosti teda podobného zákona, ktorý sa zameriaval na sterilizácie, a vtedy tu boli aj také hlasy, že čokoľvek iné by som podporil, teda okrem, okrem sterilizácie, keďže je to trvalé riešenie.
Chcem zdôrazniť pre všetkých, že táto forma antikoncepcie v súčasnosti je uznávaná medicínsky, je dostupná pre tých, ktorí si ju môžu zaplatiť. Pohybuje sa zruba v sumách od 40 do 200 euro. A nie je pravdou, že je tak strašne zlá, čo sa týka ohrozenia zdravia žien. Antikoncepčné tabletky napríklad majú omnoho viac nežiaducich účinkov ako vnútromaternicové teliesko, iste, sú tam aj veľmi závažné riziká, ktoré môžu byť, ale tie môžu byť po podaní akéhokoľvek lieku.
A čo sa týka, čo sa týka tých informácií o tom, že nemáme peniaze alebo tie rodiny nemajú peniaze na doplatky za iné lieky, za inú starostlivosť, skúsme sa zamyslieť spoločne, prečo to tak je. Po tom zákone, po tej debate, ktorá tu bola pri tých sterilizáciách, som sa rozprávala s viacerými gynekológami a oni mi povedali, že vôbec nie je problém, či preplatiť, či nepreplatiť. Oni vidia problém ten, že príde žena, ktorá nemusí byť vôbec Rómka, ani zo sociálne slabej skupiny, a príde a má ju na stole ako štvrtý alebo piaty cisársky rez v poradí a nevie si s tým dať rady a bojí sa ju operovať, pretože mu môže zomrieť na stole. A toto, toto je realita súčasná, tie ženy prichádzajú v štvrté... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ja sa vzdávam.

Ďakujem pekne. Ak dovolíte, tak len poviem tak na piatok, teda na takú odchodnú, že naozaj, že čím neskôr to budeme riešiť, čím menej štandardne budeme, menej štandardné opatrenia sa budú aj javiť z pohľadu možno externého prostredia, čím neskôr, tým menej štandardné riešenia budeme musieť prijímať na riešenie celej tej situácie. To chcem, na to nemusíte byť ani prognostik, ani nič, to stačí len senzitívne vyhodnocovať skutočnosť, že, neviem, dokedy sa ideme takto tváriť ako na Titanicu, ale hovorím, čím neskôr, tým menej štandardné a hrozí ešte riziko, že menej, čoraz menej, to štandardné sa teraz konotuje s takými inými významami, ale, viete, potom sa tu môžu zjaviť ľudia, ktorí to povedia, že vyriešia hneď, prosím vás. A tí ľudia môžu uspieť, lebo vieme, aká je nálada v spoločnosti.
Naozaj by som apeloval, ak to má na niekoho vôbec zmysel, že ak niekomu, lebo údajne aj som niekde počul také záverečné slovo niekoho, kto kandiduje, že mi nikdy neublížil. A ja som dokonca pripravený veriť tomu, že možno ani nemá pocit, že ublížil, no nejdem to hodnotiť. Ale, naozaj, podľa mňa nikto nechce vedome uškodiť tejto krajine a možno nevie, že škodí, alebo niekto netuší, že to. Čiže poďme rozmýšľať, ako to urobiť, aby sme tomu maličkému Slovensku, ktoré, chúďatko, tu, v tej strednej Európe, v priestore ako-tak ešte z nôžky na nôžku prešľapuje, aby sme ho nezničili, totálne nezničili, lebo však to hrozí. Nám tú krajinu zoberú, normálne nám ju zoberú ako Afgancom Afganistan, budeme tu cez turnikety chodiť a povedia, však ste to nezvládli, vážení! Čo vy chcete? Jak vy môžete riadiť štát, keď ste neboli schopní, pozrite, čo ste spravili?! Ohrozenie pomaly, pomaly bezpečnostné... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Vystúpim len stručne, ale dve minúty faktickej by mi na to asi nestačili, aby som zareagoval na pár vecí, ktoré tu boli povedané.
Lojzo Hlina má v tom, čo povedal, absolútnu pravdu. Áno, naozaj, vyvíja sa nám tu veľmi nezdravo práve segregované rómske komunity, práve nezdravo.
Keď sa pýtal poslanec Kuffa, že či sa dá zvýšiť príjem počtom detí, no príď na rokovanie sociálneho výboru, ktorý už druhýkrát som zvolal ako mimoriadne zasadnutie. Ukážem ti podrobné rozpisy a tabuľky, ako sa zabezpečuje príjem cez celý systém sociálnych dávok a štátnych dávok, pretože sumár týchto dávok vytvára celkový príjem. Áno, máme to nastavené tak, že rodiny sú financované tými, ktorí pracujú, zato, že nepracujú, pretože pracovať sa im neoplatí. Hovoril som to tisíckrát.
A pre tých všetkých, s ktorými súhlasím, ktorí hovoria, že toto nie je opatrenie, ktoré zrazu otočí veci. Samozrejme, že nie je, veď tak sa to ani nepredkladá. Veď preto ja tu predkladám množstvo zákonov, ktoré riešia tú podstatu veci neustále.
Na budúci týždeň sa tu budeme zaoberať komplexným návrhom zákona. Päť noviel je v ňom obsiahnutých. Toto môžme kľudne k tomu priložiť, pretože to nie sú novely, ktoré sa dotýkajú len jednej oblasti, ale všetky sa dotýkajú negatívnych javov vyplývajúcich zo spôsobu života, ktorý je postavený na príjme len zo sociálneho systému. A naozaj sa posúvame veľmi negatívnym smerom. A toto je jedna z vecí, ktorá by to mohla pomôcť tomu napraviť.
Ako som už povedal, páni a dámy, veď ako nehrajme sa tu na pokrytcov. Nehrajme sa na pokrytcov. Vieme veľmi dobre, že vaše manželky, možno samé pani poslankyne používajú túto formu antikoncepcie a že je to bežne rozšírená forma antikoncepcie. Pani doktorka Horváthová jasne povedala, že sú horšie formy antikoncepcie a nestrašme tu potom ľudí, že čo sa tu deje. Ale prečo kladieme finančnú bariéru pre ľudí, ktorí si to nemôžu dovoliť? Vy si to všetci dovoliť môžete a mnoho ďalších ľudí. Ale tí ľudia si to dovoliť nemôžu. Prečo sa tu, na čo sa tu hráme?
A keď Lojzo Přidal povedal, že kresťan to nemôže podporiť. Ja som kresťan katolík a na Slovensku státisíce kresťaniek používa denne antikoncepciu a každý, kto povie, že sú zlé kresťanky, tak je on zlý kresťan, pretože krágľuje, pretože odsudzuje ľudí za to, že žijú normálnym spôsobom života. Nemyslím si, že ktokoľvek, kto používa antikoncepciu, je zlý kresťan. To je falošné, to je nepravdivé, to patrí niekde do 16. storočia možno, ale nie do dnešnej doby.
Lojzo spomínal aj to riziko, že, áno, je tu riziko, že sa to bude zneužívať. No ale čo v našom ľudskom konaní sa nedá zneužiť? Áno, to riziko tu existuje. A keď sme zvažovali, akú formu antikoncepcie takýmto spôsobom vyberieme, ktorá by mala byť financovaná pre zadefinovanú skupinu ľudí, tak sme práve hľadali takú, s ktorou sa nedá kšeftovať, s ktorou sa nedá obchodovať, resp. je to riziko minimalizované. Neexistuje niečo, kde riziko neexistuje. Sociálne dávky sa dajú zneužiť, hocičo, všetko sa dá zneužiť. Ide o to, aké veľké je to riziko a či tie prínosy a pozitívne veci neprevažujú. A ja si myslím, že tu jednoznačne prevažujú a že to riziko je malé a navyše dá sa kontrolovať, bojovať proti nemu, potláčať ho a tak ďalej a tak ďalej.
Našou úlohou, a toto je naozaj len malý čriepok v tej mozaike, je vytvoriť systém, ktorý bude podporovať želanú pôrodnosť u pracujúcich rodín. Tam by štát mal meniť svoj postoj a dať tým ľuďom väčšiu podporu, a o tom sa budeme baviť na budúci týždeň, keď budeme prerokovávať tie návrhy zákonov, ktoré som už spomínal, že zvýšiť rodičovský príspevok, zvýšiť príspevok pri narodení dieťaťa, ale len tým rodinám, kde aspoň jeden z rodičov pracuje. A zároveň ako potlačiť neželanú pôrodnosť, pretože tá neželaná rozširuje chudobu. Toto nie je zákon zameraný proti chudobným, ako povedal pán Kuffa, ale to je zákon zameraný proti rastu chudoby, proti rozširovaniu.
To želané, to podporovanie želanej pôrodnosti má mnoho rovín a mnoho vrstiev a o tom by sa dalo viesť celé semináre. Jedna z tých je finančné nejaké motívy a stimuly, ale ja vždy vravím, deti sa nedajú kúpiť. Deti sa nedajú nejakou štátnou podporou zabezpečiť, že nám tu vzrastie pôrodnosť u obyvateľstva, ktoré sa živí prácou a žije normálnym spôsobom života. To je len istý malý stimul, čím sa to dá zmeniť, ale to je práca na roky, ale mali by sme k tomu pristúpiť, je zmena vedomia spoločnosti. A to je taký komplexný problém. Pretože keď žijete v spoločnosti, kde vidíte v televízii v seriáli, vo filme, v reklame, v časopise ako štandardnú slovenskú rodinu, keď sme na Slovensku, kde je otec, mama a jedno alebo dve deti, tak sa vám to jednoducho usídli vo vašom vedomí a takto vidíte rodinu. A keď dospejete, tak takto tú rodinu aj vybudujete. Aj toto je jeden z vplyvov, ako nenásilne vplývať, že jednoducho podporovať a ukazovať ako istý vzor veľkú rodinu, ktorá má tri, štyri a viac detí. Ja mám tri deti a bol by som veľmi rád, keby kľudne som mal aj väčšiu rodinu. Je to pozitívne, to treba podporovať. Ale rozdeľme si, nie sa tu tváriť ako farizeji. A naozaj súhlasím aj s tým, čo Lojzo povedal, áno, tie deti sa rodia v osadách a v chudobných segregovaných spoločenstvách do blata, do zlých sociálnych podmienok.
Pán poslanec Uhliarik, to nie je nič strašné, keď sa povie, že keď podporujeme takúto pôrodnosť v takomto prostredí, tak vlastne si vytvárame základ pre odčerpávanie budúcich zdrojov z verejného zdravotníctva. Pretože podporujeme nezdravé prostredie. V nezdravom prostredí vyrastajú nezdraví ľudia. Nezdraví ľudia sú často chorí a tí nezdraví ľudia potom jednoducho potrebujú tú starostlivosť v omnoho väčšej miere, ako keby boli zdraví. A to je správne?! No to nie je správne.
Keď tam padol argument, že tá rodina nemá ani peniaze na to, aby išla na lekársku prehliadku. No tak, samozrejme, je rozdiel, či tá rodina má štyri, nech aj päť detí, alebo pätnásť. Tak asi keď má pätnásť detí a žije len zo sociálnych dávok, no tak jasné, že má tých peňazí menej na hlavu, ako keď je tá rodina primeranejšia. A o to ide.
Naozaj, pokrytectvo, taký meštiacky spôsob nazerania, že sa tu budeme na niečo tváriť a len tým, kto odvážia sa povedať, že aká je pravda, tak tým naklaďme a ukrižujme ich. To nám nepomôže. Naozaj, roky rokúce sa to uberá nesprávnym smerom. Ale nie vždy. Páni a dámy, keď som bol minister a mal som tie možnosti a zmenil som veci, zmenil som sociálny systém, aj tá nezdravá pôrodnosť začala stagnovať v rómskych osadách a v segregovaných spoločenstvách. A teraz nám naozaj prudko rastie. Ako toto chcete? Toto je podľa vás správne? Tieto deti vyrastú na platných členov spoločnosti? Títo budú prispievať do verejného rozpočtu svojimi odvodmi a daňami, keď to nevidia doma a keď celý systém je postavený na tom, že netreba?! Že tá jednoduchá matka v rokoch, v šestnástich, sedemnástich rokoch vám povie, že ako keď sa, dostane otázku, ako sa postará o svoje dieťa, keď vám na to odpovie: "Štát sa postará." To je zdravé? No neni to zdravé.
Takže uvedomme si to, dajme zo seba tú masku pokrytectva a riešme problémy ľudí, lebo naozaj v tom vidím aj to, čo aj v kampani zaznievalo, politici často o problémoch rozprávajú, ale neriešia ich - a to je veľká chyba.

Ďakujem. Zaznelo tu, že ktokoľvek, kto používa antikoncepciu, je zlý kresťan. Nemyslím si to, pretože antikoncepcia aj v iných prípadoch, v iných indikáciách existuje, napríklad v dermatologických, v kožných teda alebo v iných, a bežne sa používa aj na iné liečebné úkony.
Nehovorí tu nikto o pokrytectve, pán poslanec, hovoríme o tom, a ja s tým súhlasím, že žena o svojom používaní, alebo teda či si zvolí antikoncepciu, alebo nezvolí, rozhoduje vyslovene len žena. A ja si myslím, že to je, tak je to správne a je to aj dostupné.
To, čo ste spomínali aj vy dnes, že aby sme nasledovali nejakým spôsobom európske doporučenia a aby sme nebránili dostupnosti. Nebránime dostupnosti. Tieto lieky alebo tieto produkty sú dostupné na našom trhu. Vy hovoríte o finančnej dostupnosti, ja opäť, ešte raz zopakujem, hovorím o finančnej nedostupnosti liekov, ktoré tento štát nemôže hradiť na 100 %.
Viete, keď ale poviete na, alebo poznámku, že neželaná pôrodnosť, za 20 rokov sme klesli na dvojicu, vy to viete ako bývalý minister, z 2,1 dieťaťa na 1,2 dieťaťa. To 2,1 dieťaťa bolo v roku ´92. Čo je to podľa vás želaná pôrodnosť? Kým pracujete, je to želaná pôrodnosť a dajme tomu v roku 2016 stratíte prácu, už potom máte neželanú pôrodnosť? Veď to sú naozaj veci, ktoré znejú veľmi hrôzostrašne, ešte raz, lebo chcem povedať to, čo som nestihol povedať v predchádzajúcej faktickej poznámke. Presne túto istú argumentáciu používali poslanci, alebo podobnú argumentáciu, v Belgicku, keď povedali, že takisto nevyliečiteľne choré deti odčerpávajú zdroje. Nemôžeme ísť touto filozofiou, pretože myslím si, že každé zdravotníctvo by malo dávať maximum prostriedkov na to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)