33. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie v rozprave
1.4.2014 o 15:38 hod.
Ing.
Erika Jurinová
Videokanál poslanca
Vážený pán predseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predstaviť vám a predniesť ústavný návrh zákona, ktorý sme predložili skupina štyroch poslancov, ktorá mala prezentovať, ktorý mal prezentovať možnože takú širokospektrálnu zhodu na zmenách, ktoré chceme zaviesť, a tým podporiť aj druhý dôchodkový pilier.
Možnože v krátkosti by som povedala, čo som už vlastne povedala aj pri predstavovaní anuitnej novely. Na začiatku tohto volebného obdobia sa stalo, že vládna strana SMER prišla s návrhom, alebo začali sa objavovať v médiách správy, že vládna strana má záujem dostať druhý dôchodkový pilier do ústavného zákona, aby už nevznikali nikdy pochybnosti o tom, že chce byť tento druhý pilier, poviem možnože tak nekompetentne, privatizovaný. Po niekoľkých stretnutiach opozičných predstaviteľov došlo k tomu, že videli sme, že existuje zhoda na niektorých bodoch alebo na možnože takých zásadných bodoch, čo nás veľmi tešilo, a mysleli sme, že to vyústi naozaj v prípravu alebo v uskutočnenie ústavného zákona, ktorý by to naozaj potvrdil a spečatil. Naopak, po čase sme sa dostali, sme zistili, že vládny SMER zatiaľ nemá skutočný záujem. Išlo len o reči, ktoré, čo sa nám dosť nepáčilo. A pretože naozaj existuje skutočný dôvod na to, že máme obavu, že aj po prijatí anuitnej novely môže dôjsť k tomu, že sa s týmto druhým pilierom ešte môžu diať rôzne zmeny, rozhodla sa skupina opozičných poslancov pripraviť novelu alebo teda ústavný zákon na ochranu dôchodkov. Znova zopakujem, že jedná sa o, jedná sa o všetko body, ktoré boli dohodnuté na stretnutí, a nemal zásadný problém s týmito bodmi nikto, kto sa zúčastňoval týchto stretnutí, možnože s výnimkou pána poslanca Švejnu, ktorému išlo o zásadné riešenia, ale vieme, že v takom stave by táto, tento ústavný zákon nebol absolútne priechodný. Takže zobral sa najmenší spoločný menovateľ, ktorý spájal tento prienik, a predložili sme ústavný návrh zákona, ktorý máte k dispozícii.
Stále zopakujem iba to, že aj keď bude prijatá anuitná novela, to znamená spôsob vyplácania z druhého piliera, stále vidíme veľké riziko, že peniaze, ktoré si šetria ľudia v druhom pilieri na svoje osobné účty, môžu byť použité na sanovanie prvého piliera alebo Sociálnej poisťovne na to, aby bola schopná vyplácať dôchodky terajším, terajším sporiteľom alebo terajším dôchodcom. Preto by som vás požiadala o podporu tohto ústavného návrhu zákona. A chcela by som mať istotu, že to, čo hovorila vládna strana na začiatku volebného obdobia, aj týmto naozaj potvrdí. Takže prosím vás o podporu tohto zákona.
Autorizovaný
Vystúpenia
15:30
Pán poslanec Martvoň, ja súhlasím, že dá sa a určite sa dajú nájsť aj iné mechanizmy, nástroje na to, aby sme vedeli v podstate eliminovať to neplatenie faktúr. Ja takisto už uvažujem o tom. Chvalabohu, ak vláda príde, budem len rád, že zrejme by sme mali pristúpiť, lebo toto, čo ja riešim, to sú...
Pán poslanec Martvoň, ja súhlasím, že dá sa a určite sa dajú nájsť aj iné mechanizmy, nástroje na to, aby sme vedeli v podstate eliminovať to neplatenie faktúr. Ja takisto už uvažujem o tom. Chvalabohu, ak vláda príde, budem len rád, že zrejme by sme mali pristúpiť, lebo toto, čo ja riešim, to sú záležitosti, kde sú verejné zdroje, a chcem, aby štát mohol intervenovať do týchto procesov, tam, kde sú verejné zdroje. A nieže mohol, on musí. On jednoducho musí intervenovať tak, aby tie verejné zdroje skutočne išli až k tým cieľovým subjektom, ktoré si zaslúžia, aby dostali zaplatené. Toto je doslova povinnosť štátu, to nie je, že môže.
Problém je v tom, samozrejme, že normálne v obchodnom styku, že je množstvo problémov, tak isto, kde si neplatia tie podnikateľské subjekty navzájom medzi sebou. A tam už asi je treba pristúpiť k tomu, aby nezaplatenie faktúry sa bralo ako trestný čin. A na tom asi je treba už popracovať.
Na druhej strane ďalšia možnosť ako, čo súvisí s tým, ako funguje vlastne platba a v podstate platenie dane z pridanej hodnoty, aby tú daň z pridanej hodnoty nezaplatil najprv tento fakturujúci subjekt, ale ten subjekt, ktorý objednáva. Samozrejme, že ja viem, že možno sa zvýšia náklady pre daňové úrady a tak ďalej, pretože bude treba v podstate tento nejaký klíringový mechanizmus, kde sa tieto platby potom vyrovnajú. Ale je najvyšší čas, aby sme to riešili. Ale myslím si, že môžeme začať práve tým, kde môže štát veľmi rýchlo a účinne zasiahnuť, a to je to, aby si ošetril svoje vlastné zdroje, nielen kvôli tomu teda, aby boli tie štátne zákazky, čo je dôležité, zrealizované, ale aby každý bol spokojný. Pretože to sa jedná vlastne o pracovné miesta, to sa jedná doslova o sociálnu situáciu v tejto oblasti.
Čo sa týka, neviem už, kto to hovoril, samozrejme nízke ceny. Ale opäť pamätám sa, keď pred takmer dvoma rokmi pán minister Kaliňák prišiel s novelou zákona o verejnom obstarávaní. Veď on prakticky tam už do toho mohol vstúpiť a okrem ceny ako dôležitého faktora pri výbere týchto subjektov v rámci verejného obstarávania už tam mohli byť aj v podstate, aj iné činitele, ktoré by zavážili, aby v podstate boli nejaké efektívnejšie podmienky na to, aby tento, to verejné obstarávanie bolo spravodlivejšie, aby jednoducho sme nepustili do realizácie verejných zákazok firmy, ktoré jednoducho na to nemajú a nespĺňajú. Veď ak by sme boli mali niektoré ďalšie kritériá, veď sme už jasne všetci vedeli, že Doprastav, Váhostav išli do súťaže s tým, že boli v stratách. Boli v stratách. A takéto firmy sme pustili a vyhrali verejné obstarávanie. Veď to bolo jasné, to bola len otázka času, že nebudú platiť, pretože nebudú mať z čoho. Takže toto sú problémy.
Máme na stole tento návrh zákona, ja chcem vyzvať, samozrejme, aby ste zvážili túto situáciu, ona je vážna, a ja som ochotný skutočne prísť s kompromismi tak, aby sme vedeli možno urobiť nejaké, na prechodné obdobie nejaký mechanizmus, ktorý by fungoval, sčasti by riešil tento problém, a potom ak vláda príde už s nejakým uceleným, komplexným nástrojom, budem len rád.
Ďakujem pekne.
Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ja nebudem dlhý, iba, nechcel som reagovať, respektíve na faktické poznámky niektorých kolegov.
Pán poslanec Martvoň, ja súhlasím, že dá sa a určite sa dajú nájsť aj iné mechanizmy, nástroje na to, aby sme vedeli v podstate eliminovať to neplatenie faktúr. Ja takisto už uvažujem o tom. Chvalabohu, ak vláda príde, budem len rád, že zrejme by sme mali pristúpiť, lebo toto, čo ja riešim, to sú záležitosti, kde sú verejné zdroje, a chcem, aby štát mohol intervenovať do týchto procesov, tam, kde sú verejné zdroje. A nieže mohol, on musí. On jednoducho musí intervenovať tak, aby tie verejné zdroje skutočne išli až k tým cieľovým subjektom, ktoré si zaslúžia, aby dostali zaplatené. Toto je doslova povinnosť štátu, to nie je, že môže.
Problém je v tom, samozrejme, že normálne v obchodnom styku, že je množstvo problémov, tak isto, kde si neplatia tie podnikateľské subjekty navzájom medzi sebou. A tam už asi je treba pristúpiť k tomu, aby nezaplatenie faktúry sa bralo ako trestný čin. A na tom asi je treba už popracovať.
Na druhej strane ďalšia možnosť ako, čo súvisí s tým, ako funguje vlastne platba a v podstate platenie dane z pridanej hodnoty, aby tú daň z pridanej hodnoty nezaplatil najprv tento fakturujúci subjekt, ale ten subjekt, ktorý objednáva. Samozrejme, že ja viem, že možno sa zvýšia náklady pre daňové úrady a tak ďalej, pretože bude treba v podstate tento nejaký klíringový mechanizmus, kde sa tieto platby potom vyrovnajú. Ale je najvyšší čas, aby sme to riešili. Ale myslím si, že môžeme začať práve tým, kde môže štát veľmi rýchlo a účinne zasiahnuť, a to je to, aby si ošetril svoje vlastné zdroje, nielen kvôli tomu teda, aby boli tie štátne zákazky, čo je dôležité, zrealizované, ale aby každý bol spokojný. Pretože to sa jedná vlastne o pracovné miesta, to sa jedná doslova o sociálnu situáciu v tejto oblasti.
Čo sa týka, neviem už, kto to hovoril, samozrejme nízke ceny. Ale opäť pamätám sa, keď pred takmer dvoma rokmi pán minister Kaliňák prišiel s novelou zákona o verejnom obstarávaní. Veď on prakticky tam už do toho mohol vstúpiť a okrem ceny ako dôležitého faktora pri výbere týchto subjektov v rámci verejného obstarávania už tam mohli byť aj v podstate, aj iné činitele, ktoré by zavážili, aby v podstate boli nejaké efektívnejšie podmienky na to, aby tento, to verejné obstarávanie bolo spravodlivejšie, aby jednoducho sme nepustili do realizácie verejných zákazok firmy, ktoré jednoducho na to nemajú a nespĺňajú. Veď ak by sme boli mali niektoré ďalšie kritériá, veď sme už jasne všetci vedeli, že Doprastav, Váhostav išli do súťaže s tým, že boli v stratách. Boli v stratách. A takéto firmy sme pustili a vyhrali verejné obstarávanie. Veď to bolo jasné, to bola len otázka času, že nebudú platiť, pretože nebudú mať z čoho. Takže toto sú problémy.
Máme na stole tento návrh zákona, ja chcem vyzvať, samozrejme, aby ste zvážili túto situáciu, ona je vážna, a ja som ochotný skutočne prísť s kompromismi tak, aby sme vedeli možno urobiť nejaké, na prechodné obdobie nejaký mechanizmus, ktorý by fungoval, sčasti by riešil tento problém, a potom ak vláda príde už s nejakým uceleným, komplexným nástrojom, budem len rád.
Ďakujem pekne.
Autorizovaný
15:36
Vystúpenie s procedurálnym návrhom 15:36
Pavol HrušovskýVystúpenie s procedurálnym návrhom
1.4.2014 o 15:36 hod.
JUDr.
Pavol Hrušovský
Videokanál poslanca
Pani podpredsedníčka, ja by som chcel poprosiť, keby ste na 10 minút prerušili rokovanie, lebo ja sa pamätám, že na začiatku rokovania boli predložené nejaké procedurálne návrhy so zmenou bodu prerokovávania jednotlivých návrhov zákonov. Odporúčam, aby sme v kancelárii zistili, aká bola vtedy schválená dohoda. Ak nebola taká, ako hovorí pán poslanec Novotný, žiaľ, musíme pokračovať, ak to nebolo schválené podľa schváleného programu. (Reakcia z pléna.) Tak keď nie, tak...
Autorizovaný
15:38
Vystúpenie v rozprave 15:38
Erika JurinováMožnože v krátkosti by som povedala, čo som už vlastne povedala aj pri predstavovaní anuitnej novely. Na začiatku...
Možnože v krátkosti by som povedala, čo som už vlastne povedala aj pri predstavovaní anuitnej novely. Na začiatku tohto volebného obdobia sa stalo, že vládna strana SMER prišla s návrhom, alebo začali sa objavovať v médiách správy, že vládna strana má záujem dostať druhý dôchodkový pilier do ústavného zákona, aby už nevznikali nikdy pochybnosti o tom, že chce byť tento druhý pilier, poviem možnože tak nekompetentne, privatizovaný. Po niekoľkých stretnutiach opozičných predstaviteľov došlo k tomu, že videli sme, že existuje zhoda na niektorých bodoch alebo na možnože takých zásadných bodoch, čo nás veľmi tešilo, a mysleli sme, že to vyústi naozaj v prípravu alebo v uskutočnenie ústavného zákona, ktorý by to naozaj potvrdil a spečatil. Naopak, po čase sme sa dostali, sme zistili, že vládny SMER zatiaľ nemá skutočný záujem. Išlo len o reči, ktoré, čo sa nám dosť nepáčilo. A pretože naozaj existuje skutočný dôvod na to, že máme obavu, že aj po prijatí anuitnej novely môže dôjsť k tomu, že sa s týmto druhým pilierom ešte môžu diať rôzne zmeny, rozhodla sa skupina opozičných poslancov pripraviť novelu alebo teda ústavný zákon na ochranu dôchodkov. Znova zopakujem, že jedná sa o, jedná sa o všetko body, ktoré boli dohodnuté na stretnutí, a nemal zásadný problém s týmito bodmi nikto, kto sa zúčastňoval týchto stretnutí, možnože s výnimkou pána poslanca Švejnu, ktorému išlo o zásadné riešenia, ale vieme, že v takom stave by táto, tento ústavný zákon nebol absolútne priechodný. Takže zobral sa najmenší spoločný menovateľ, ktorý spájal tento prienik, a predložili sme ústavný návrh zákona, ktorý máte k dispozícii.
Stále zopakujem iba to, že aj keď bude prijatá anuitná novela, to znamená spôsob vyplácania z druhého piliera, stále vidíme veľké riziko, že peniaze, ktoré si šetria ľudia v druhom pilieri na svoje osobné účty, môžu byť použité na sanovanie prvého piliera alebo Sociálnej poisťovne na to, aby bola schopná vyplácať dôchodky terajším, terajším sporiteľom alebo terajším dôchodcom. Preto by som vás požiadala o podporu tohto ústavného návrhu zákona. A chcela by som mať istotu, že to, čo hovorila vládna strana na začiatku volebného obdobia, aj týmto naozaj potvrdí. Takže prosím vás o podporu tohto zákona.
Vystúpenie v rozprave
1.4.2014 o 15:38 hod.
Ing.
Erika Jurinová
Videokanál poslanca
Vážený pán predseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predstaviť vám a predniesť ústavný návrh zákona, ktorý sme predložili skupina štyroch poslancov, ktorá mala prezentovať, ktorý mal prezentovať možnože takú širokospektrálnu zhodu na zmenách, ktoré chceme zaviesť, a tým podporiť aj druhý dôchodkový pilier.
Možnože v krátkosti by som povedala, čo som už vlastne povedala aj pri predstavovaní anuitnej novely. Na začiatku tohto volebného obdobia sa stalo, že vládna strana SMER prišla s návrhom, alebo začali sa objavovať v médiách správy, že vládna strana má záujem dostať druhý dôchodkový pilier do ústavného zákona, aby už nevznikali nikdy pochybnosti o tom, že chce byť tento druhý pilier, poviem možnože tak nekompetentne, privatizovaný. Po niekoľkých stretnutiach opozičných predstaviteľov došlo k tomu, že videli sme, že existuje zhoda na niektorých bodoch alebo na možnože takých zásadných bodoch, čo nás veľmi tešilo, a mysleli sme, že to vyústi naozaj v prípravu alebo v uskutočnenie ústavného zákona, ktorý by to naozaj potvrdil a spečatil. Naopak, po čase sme sa dostali, sme zistili, že vládny SMER zatiaľ nemá skutočný záujem. Išlo len o reči, ktoré, čo sa nám dosť nepáčilo. A pretože naozaj existuje skutočný dôvod na to, že máme obavu, že aj po prijatí anuitnej novely môže dôjsť k tomu, že sa s týmto druhým pilierom ešte môžu diať rôzne zmeny, rozhodla sa skupina opozičných poslancov pripraviť novelu alebo teda ústavný zákon na ochranu dôchodkov. Znova zopakujem, že jedná sa o, jedná sa o všetko body, ktoré boli dohodnuté na stretnutí, a nemal zásadný problém s týmito bodmi nikto, kto sa zúčastňoval týchto stretnutí, možnože s výnimkou pána poslanca Švejnu, ktorému išlo o zásadné riešenia, ale vieme, že v takom stave by táto, tento ústavný zákon nebol absolútne priechodný. Takže zobral sa najmenší spoločný menovateľ, ktorý spájal tento prienik, a predložili sme ústavný návrh zákona, ktorý máte k dispozícii.
Stále zopakujem iba to, že aj keď bude prijatá anuitná novela, to znamená spôsob vyplácania z druhého piliera, stále vidíme veľké riziko, že peniaze, ktoré si šetria ľudia v druhom pilieri na svoje osobné účty, môžu byť použité na sanovanie prvého piliera alebo Sociálnej poisťovne na to, aby bola schopná vyplácať dôchodky terajším, terajším sporiteľom alebo terajším dôchodcom. Preto by som vás požiadala o podporu tohto ústavného návrhu zákona. A chcela by som mať istotu, že to, čo hovorila vládna strana na začiatku volebného obdobia, aj týmto naozaj potvrdí. Takže prosím vás o podporu tohto zákona.
Autorizovaný
15:42
Vystúpenie spoločného spravodajcu 15:42
József NagyPredseda...
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 915 z 3. marca navrhol prideliť tento návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady konštatoval, že menovaný návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.
Návrh zákona odôvodnil navrhovateľ. S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu ústavného zákona uzniesla sa na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní. V súlade s § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a citovaným návrhom predsedu Národnej rady odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výboru pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do tridsať dní a v gestorskom výbore do tridsaťdva dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, som svoju spravodajskú informáciu ukončil a prosím, otvorte rozpravu k predmetnému návrhu zákona.
Ďakujem.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
1.4.2014 o 15:42 hod.
Ing.
József Nagy
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Ľudovíta Kaníka, Júliusa Brocku, Jozefa Mihála a Eriky Jurinovej na vydanie ústavného zákona o ochrane starobných dôchodkov (tlač 909) ako spravodajca určený Výborom Národnej rady pre sociálne veci uznesením č. 101 z 18. marca.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 915 z 3. marca navrhol prideliť tento návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady konštatoval, že menovaný návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.
Návrh zákona odôvodnil navrhovateľ. S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu ústavného zákona uzniesla sa na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní. V súlade s § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a citovaným návrhom predsedu Národnej rady odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výboru pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do tridsať dní a v gestorskom výbore do tridsaťdva dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, som svoju spravodajskú informáciu ukončil a prosím, otvorte rozpravu k predmetnému návrhu zákona.
Ďakujem.
Autorizovaný
15:45
Vystúpenie v rozprave 15:45
Ľudovít KaníkPred dvoma rokmi hneď po, tesne po nástupe súčasnej vlády, ako jedna z prvých vecí, s ktorou táto vláda prišla do parlamentu počas leta, horúceho leta, bol návrh na zníženie príspevku do druhého piliera. Bola to veľká politická debata. Strávili sme tu skoro mesiac veľmi intenzívnou a ostrou diskusiou, kde sme sa snažili presvedčiť všetkých, že tento krok je nesprávny. A naozaj veľa sa o tom povedalo, boli tu rekordné dlhé vystúpenia. Jednoducho rozbiehal sa veľmi ostrý politický zápas, ktorý hovoril o tom, či dôchodkové sporenie je vec, ktorá zlepší život dôchodcov v budúcnosti a zabezpečí im stabilnejší a bezpečnejší zdroj príjmov na starobu. Či tento systém vytvorí taký zdroj prostriedkov, ktorý bude udržateľný, ktorý verejné financie nezruinuje a neprivedie nakoniec budúcu, niektorú z budúcich vlád do situácie, že bude musieť znižovať vyplácané dôchodky, tak ako to už robili nie nemnohé krajiny. Už mnohé krajiny aj v Európe museli urobiť takýto krok, že pristúpili k zníženiu vyplácaných dôchodkov.
Zavedenie viacpilierového systému, dôchodkového systému má práve takejto situácii predísť a vytvoriť dostatočné zdroje. A preto je dôležité, aby tu stále existovalo. Súčasťou tejto snahy zabrániť tomu bola aj petícia, ktorú sme, s ktorou sme išli medzi ľudí a prostredníctvom ktorej sme zozbierali desaťtisíce podpisov, ktoré hovorili o tom, že nie je dobré pristúpiť k takémuto zníženiu. A teraz sme stáli pred možnosťou neustále sa vracať k tomuto boju, neustále bojovať a zvádzať ostrý politický zápas až do nasledujúcich volieb, čoho by ale sprievodný jav bola neustála destabilizácia dôchodkového systému. Neustále zneisťovanie ľudí, občanov, súčasťou toho by bol odchod od odbornej podstaty veci a v záujme politických víťazstiev alebo prehier by dva tábory, ktoré bojujú za rozličné veci, neváhali použiť akékoľvek prostriedky. Jednoducho obrazne, by tu neustále tiekla krv a dôchodkový systém by bol stále menej a menej dôveryhodný a stabilný. Preto po tom, ako si vládna väčšina presadila svoj zámer a znížila príspevok na dôchodkové účty z 9 % na 4 % a táto vec sa stala skutočnosťou, ale zároveň ako výraz ochoty diskutovať o stabilizácii tohto systému a o postupnom navyšovaní tohto príspevku na vyššie úrovne, ako je schválená 4-percentná sadzba, čoho bolo prijatie pozmeňujúceho návrhu, môjho pozmeňujúceho návrhu, ktorý hovorí o tom, že postupne budeme zvyšovať túto sadzbu na 6 %, prišla na scénu, na svetlo problematika a téma prijať ústavný zákon, ktorý by zamedzil takýmto politickým súpereniam pri každom politickom pohybe, či už sú to parlamentné voľby alebo možno aj prezidentské voľby alebo iné voľby. Pretože tých zámienok v politickom živote sa dá nájsť veľa, ktoré zrazu môžu priviesť, že teraz je vhodné zaútočiť, či z jednej alebo z druhej strany. A opäť ten dôchodkový systém a téma dôchodkov je relatívne vždy veľmi vďačná vec na takúto tému, a obete sú občania a systém ako taký.
Preto sme začali, ja som tuto tento nápad privítal a stál som od začiatku pri jeho kolíske, a začali sme hľadať všetky politické strany včítane SMER-u, včítane vládnej politickej strany, prieniky, čo by mohlo byť predmetom takého ústavného zákona, ktorý by znamenal kompromis medzi vládnym pohľadom súčasnej vlády a opozičným pohľadom, ktorý nie je totožný. Ale keď chceme hovoriť o ústavnom zákone, musíme počítať s prienikom, to znamená s kompromisom. Tá debata nebola jedna, neboli dve ani tri, tých debát bolo mnoho, stretnutí bolo mnoho. Tie pozície boli najprv dosť vzdialené, dosť veľmi vzdialené a postupne sa približovali, pretože jedine tak sa to dá, postupnými diskusiami, ústupmi, hľadaním alternatív, variovaním možnosti prístupu, postupne sa dostávať bližšie a bližšie na pozície, ktoré by znamenali, že je možné sa dohodnúť aspoň na niektorých základných otázkach.
Vzniklo na základe takýchto diskusií, ako prvý podklad k budúcemu ústavnému zákonu vznikol zoznam ôsmich bodov, ktoré by mohli sa stať predmetom ústavného zákona. Nie na všetkých z týchto bodov bola absolútna zhoda, ale z tých ôsmich bodov na piatich bola viac-menej všeobecná zhoda, že toto by mohlo byť priechodné, o troch sa diskutovalo.
Bežal čas, posunuli sme sa už cez rok, pomaly sme sa dostávali k dnešku, čo je už dva roky, odkedy táto diskusia sa rozbehla, alebo pomaly už budú dva roky, a dospeli sme do štádia, som nadobudol presvedčenie, že naozaj už je potrebné prijať nejaký krok, posunúť sa ďalej, keď vieme, že na čom sa zhodujeme, a prípadne vytvoriť priestor na to, aby sme, či už v druhom čítaní ešte doplnili, pokiaľ dôjde k všeobecnej zhode, o ďalšie kroky. A veľmi som chcel, aby sme dostali cez prvé čítanie tento návrh zákona ešte pred prezidentskými voľbami, pretože som správne predpokladal, že prezidentské voľby budú istým veľkým zlomom na slovenskej politickej scéne a že tá nálada pred voľbami a po voľbách môže byť značne rozdielna. Žiaľbohu, nepodarilo sa to.
Návrh zákona tu síce je, v tomto návrhu zákona sú len a len tie body, na ktorých došlo s vládnou stranou SMER a s takmer všetkými opozičnými stranami k zhode, a tým pádom z hľadiska obsahového by nemalo nič brániť prijatiu takejto novely, ale až teraz sme v debate o druhom čítaní. A tá atmosféra dnes nie je celkom naklonená konštruktívnemu a odbornému zvažovaniu, či áno, či nie. Napriek tomu tento zákon tu je. Je to dobrý návrh zákona z hľadiska toho, čo je možné, pretože ako povedal klasik, politika je umenie možného, nie umenie vysnívaného. A preto je tu prienik toho, čo možné je. Tento návrh zákona má šesť článkov. To znamená, nie je to žiadny rozsiahly a komplikovaný návrh zákona. Polovica z týchto článkov sú len definície jednotlivých zákonitostí alebo pravidiel, ktoré tu sú, a pre toto najpodstatnejšie, čo v tomto návrhu zákona je, je ústavné zadefinovanie toho, že budeme postupne zvyšovať sadzbu, ktorá prichádza na osobné účty sporiteľov a tvorí základ pre ich budúce dôchodky, zo 4 na 6 % tempom štvrť percenta ročne. To znamená presne to isté ustanovenie, ktoré je v zákone, v schválenom zákone, ale, ako vieme, schválený zákon je veľmi neistý základ, pretože veľmi ľahko môže byť zmenený a podlieha rôznym politickým vplyvom. A preto prenesenie tejto záležitosti do ústavného zákona je veľmi dôležité pre stabilitu a istotu dôchodcov, dôchodkového sporenia a systému ako takého.
O sadzbách sa tu hovorí v podobe "minimálne príslušná sadzba". To znamená, vytvára to optimálny priestor na to, aby v budúcnosti, pretože ten proces postupného zvyšovania bude dlhý, bude trvať osem rokov, čo prekračuje viac než dve volebné obdobia, keďže sa nezačne v tomto volebnom období, ale až v nasledujúcom, a my nevieme predpokladať, aká tá situácia vtedy bude, ale pokiaľ tá politická situácia, politická nálada, politická vôľa bude na to, aby sa mohla zvýšiť táto sadzba, čo by som ja osobne bol veľmi rád, aj na vyššie úrovne, nič nebude brániť tomu, aby sa tak stalo.
Ale ako každý jeden zákon musí najskôr v tom čase byť taká väčšina zákonodarcov sediacich v tomto, v tejto sále, ktorá bude za to ochotná zdvihnúť ruku. To sú proste pravidlá parlamentnej demokracie. A tým zároveň aj odpovedám na výhradu, jedinú výhradu, ktorá existuje, pokiaľ sa nemýlim, zo strany jedinej opozičnej strany, ktorá sa nepodpísala pod tento návrh zákona, aj keď bola neustále súčasťou rozhovorov a tvorby toho, čo by v tomto zákona malo byť. To znamená strany MOST - HÍD, ktorá požaduje, aby tam hneď bola zadefinované sadzba 9 %, to znamená tá pôvodná sadzba. Ja by som osobne bol veľmi rád, keby to bolo možné. Ale jednoducho možné to nie je, a hovoríme o ústavnom zákone, ktorý sa neriadi našimi túžbami, keď ho chceme prijať, nielen predložiť na stôl, ale reálne prijať, ale tým, čo je dohodnuteľné krížom cez politické spektrum, samozrejme, s vládnou stranou. A tá takého, takúto úvahu zásadne odmieta. Takže pokiaľ sa tu nechceme len hrať na prázdnu pózu a predložiť ústavný návrh zákona, ktorý nemá žiaden zmysel, pretože bude automaticky odmietnutý vládnou stranou, tak takáto požiadavka je v súčasnej situácii nesplniteľná. A to vieme všetci včítane predstaviteľov strana MOST - HÍD. Preto to v tomto návrhu zákona nie je, čo však, znova to zopakujem, neznamená, že po naplnení tej doby, kedy už budeme mať znova sadzbu, alebo keď už budeme mať sadzbu 6 % a bude tu dostatok politickej vôle na to, aby tá sadzba bola 9, 10, 20, hocikoľko percent, tak taká sadzba môže byť schválená.
Tento ústavný zákon ale zabezpečuje, že už nikdy by sa nevrátila na stôl požiadavka alebo kalkulácia alebo snaha znížiť túto sadzbu oproti tej sadzbe, ktorá už je nastavená. To znamená dnes 4 %, ale za dva roky už 5 %, alebo teda 4,5 % a vyššie a vyššie a vyššie. Pretože nemaľujme si tu nejaké vzdušné zámky, to tu nebezpečie je, tu stále trvá, a to je úplne jedno či od súčasného vládneho zoskupenia alebo od nejakého budúceho vládneho zoskupenia, o ktorom vôbec dnes nič nevieme. Pretože za tými príspevkami, o ktorých hovoríme, ktoré prúdia na účty ľudí, sú konkrétne peniaze a nie malé peniaze. Sú to miliardy, ktoré odchádzajú z verejných financií a stávajú sa súkromným majetkom súkromných občanov, 1,5 mil. občanov Slovenskej republiky, ale už nie sú súčasťou verejných financií. To znamená, treba tieto zdroje vykrývať z nejakých iných zdrojov, čo samozrejme vláde spôsobuje vrásky na čele a starosti, pretože tieto peniaze musí niekde vziať, nemôže toľko míňať na iné priority, ktoré možno nejaká, či už súčasná alebo budúca, vláda má. A preto je samozrejme vždy veľkým lákadlom pre vládu, ktorá vidí, ktorej prioritou je okamžitá potreba a nie budúce efekty a budúca stabilita, aby takéto obrovské zdroje sa pokúsila získať pre svoju okamžitú potrebu, či už politickú, praktickú, akúkoľvek. Ja tu nechcem zachádzať do žiadnych nejakých konkrétností, ja naozaj nechcem ani vytvárať nejakú negatívnu atmosféru proti nikomu, ale popisujem reálny stav. Už dnes je vďaka druhému pilieru na účtoch ľudí viac než 6 mld. euro v súkromnom vlastníctve. Peniaze, ktoré by predtým, alebo by vôbec nemali, kedy tento systéme neexistoval, a tie peniaze každým mesiacom pribúdajú na účtoch ľudí. A keby tento systém nebol, tak by nepribúdali a tie peniaze by zostali k dispozícii vláde.
Cieľom tohto ústavného zákona je zafixovať a zabezpečiť, aby žiadna ani budúca vláda nemohla podľahnúť pokušeniu siahnuť na tieto peniaze. To je dôležité, principiálne a kľúčové. A preto nič mi nezostane, len opäť vyzvať k zamysleniu aj mojich kolegov zo strany MOST - HÍD, pretože je to o zodpovednosti voči budúcnosti. To nie je o politickom postoji, o tom, že napneme svaly a buchneme po stoje a povieme, my chceme 9 %, a kým tam nebude 9 %, tak sa s nikým nebavíme, lebo to ja tak môžem buchnúť po stole a povedať, že ja chcem 15 % a nebudem sa s nikým baviť, kým tam nebude 15 %, ale zostane z toho jediný efekt, že som buchol po stole, nič viac. A ľudia nielenže z toho nemajú žiadny efekt, ale ich vnášame do rizika. A neviem, či keď sa táto moja obava, ktorá sa môže, ale nemusí naplniť, ale môže naplniť, že či už súčasná vláda v krízovej situácii, keď bude potrebovať peniaze, alebo nejaká budúca vláda siahne na peniaze ľuďom, či si túto zodpovednosť zoberú na seba moji kolegovia z opozície, že tomu tým, že sa nepodpísali pod tento návrh zákona, ne-zabrá-nili. Dnes tomu zabrániť môžme, pretože jediná podmienka zo strany vládnej strany SMER na to, aby podporila takúto novelu zákona, bola, že sa na ňom zhodne celá opozícia. Zhodla sa celá, okrem MOST-u - HÍD.
Samozrejme táto podmienka je dnes, objektívne vzaté, irelevantná. Pretože vládnej strane SMER nevadilo, nevadila dohoda s jednou politickou stranou, so stranou KDH pri ústavnom zákone o zmenách v súdnictve a o zavedení definície rodiny v ústave. Tam nepožadovali takúto celoopozičnú zhodu a napriek tomu už máme v druhom čítaní novelu zákona, tohto zákona. Tuto tá požiadavka je a ukazuje sa, že ten prístup nie je férový, to si treba povedať otvorene. Pretože keby bol férový, tak sa riadime rovnakými pravidlami buď všetci, alebo nikto, alebo aspoň teda príslušná veľká časť opozičných poslancov a vládnej strany, pokiaľ pociťujú potrebu prijať takýto typ zákona. Napriek tomu ja viem, že tá podmienka tu je, a ako politik, ako zodpovedný politik by som bez ohľadu na to, či ju hodnotím ako zámienku alebo čokoľvek, ale jednoducho tá podmienka tu je, takže nebudem pomáhať a dávať do rúk vládnej strane túto podmienku, aby mohla argumentovať: nesplnili ste podmienku, tak my tento návrh zákona nepodporíme, keďže vieme, že tu ide o veľmi dôležité a podstatné záležitosti. A naozaj k tej širokej zhode došlo. Ale rozumné a zodpovedné by bolo pripojiť sa k tomuto postoju, pretože racionálny dôvod, okrem politického postoja, ktorý určite racionálny, za racionálny nemôžme vykladať, nie je. (Reakcia spravodajcu.) No určite, kolega spravodajca, ochrániť dôchodky a osobné dôchodkové účty pred rizikom, že sa na ne opätovne siahne, je veľmi racionálny dôvod, veľmi racionálny dôvod.
Takže, vážené dámy, vážení páni, preto sme tento návrh zákona predložili, pretože nám leží na srdci osud dôchodkového systému, jeho stabilita, jeho bezpečnosť. To, aby naozaj sme ochránili ľudí pred rizikom, že opäť dôjde k zásahu do tohto systému. Aby sme zadefinovali principiálne záležitosti, ktoré sa s ním spájajú. Pretože všelijaké možné detailnejšie veci včítane anuít riešené bežným zákonom je možné upravovať, zušľachťovať vplyvom praxe, ktorá bude prinášať poznatky, modelovať, ale niektoré princípy, základy treba mať pevné. Až vtedy môže na ňom vyrásť pevná stavba, o ktorú sa budú môcť ľudia oprieť. A ja si myslím, že toto od nás žiadajú, preto je v tom systéme 1,5 mil. ľudí. Pretože tomuto systému dôverovali a stále dôverujú, a prijatie ústavného zákona by dôveru v tento systém určite posilnilo.
Takže, vážené dámy, vážení pani, zamyslite sa, prosím vás, nad touto záležitosťou. Ja som stále pripravený rozprávať o tom, hľadať cesty, hľadať prieniky, možnosti, ale vyzývam k realizmu. Keď chceme dospieť k dohode, musíme rešpektovať pohľad aj ten, s ktorým nesúhlasíme, ale hľadať prieniky, pretože dať si vzájomne po papuli, to dokáže každý. Ale nájsť dohodu, ktorá umožní, aby sme sa pohli aspoň o krok dopredu, to je umenie politiky.
Ďakujem za pozornosť.
Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené dámy, vážení páni, chcem sa ospravedlniť na začiatok, som mal jedno vážne stretnutie a nestihol som dobehnúť, aby som stihol úplný ten začiatok, takže prosím o ospravedlnenie ešte raz. Pri uvádzaní tohto zákona ako predkladateľ, alebo pri jeho, alebo popri zapojení sa do rozpravy o tomto, by som chcel sa vrátiť tak dva roky dozadu. Pretože musíme to urobiť, aby sme pochopili, v akej situácii sa nachádzame dneska z hľadiska tejto problematiky a tohto návrhu zákona a čo nás k nej doviedlo, prečo vlastne sme tu na tejto ceste.
Pred dvoma rokmi hneď po, tesne po nástupe súčasnej vlády, ako jedna z prvých vecí, s ktorou táto vláda prišla do parlamentu počas leta, horúceho leta, bol návrh na zníženie príspevku do druhého piliera. Bola to veľká politická debata. Strávili sme tu skoro mesiac veľmi intenzívnou a ostrou diskusiou, kde sme sa snažili presvedčiť všetkých, že tento krok je nesprávny. A naozaj veľa sa o tom povedalo, boli tu rekordné dlhé vystúpenia. Jednoducho rozbiehal sa veľmi ostrý politický zápas, ktorý hovoril o tom, či dôchodkové sporenie je vec, ktorá zlepší život dôchodcov v budúcnosti a zabezpečí im stabilnejší a bezpečnejší zdroj príjmov na starobu. Či tento systém vytvorí taký zdroj prostriedkov, ktorý bude udržateľný, ktorý verejné financie nezruinuje a neprivedie nakoniec budúcu, niektorú z budúcich vlád do situácie, že bude musieť znižovať vyplácané dôchodky, tak ako to už robili nie nemnohé krajiny. Už mnohé krajiny aj v Európe museli urobiť takýto krok, že pristúpili k zníženiu vyplácaných dôchodkov.
Zavedenie viacpilierového systému, dôchodkového systému má práve takejto situácii predísť a vytvoriť dostatočné zdroje. A preto je dôležité, aby tu stále existovalo. Súčasťou tejto snahy zabrániť tomu bola aj petícia, ktorú sme, s ktorou sme išli medzi ľudí a prostredníctvom ktorej sme zozbierali desaťtisíce podpisov, ktoré hovorili o tom, že nie je dobré pristúpiť k takémuto zníženiu. A teraz sme stáli pred možnosťou neustále sa vracať k tomuto boju, neustále bojovať a zvádzať ostrý politický zápas až do nasledujúcich volieb, čoho by ale sprievodný jav bola neustála destabilizácia dôchodkového systému. Neustále zneisťovanie ľudí, občanov, súčasťou toho by bol odchod od odbornej podstaty veci a v záujme politických víťazstiev alebo prehier by dva tábory, ktoré bojujú za rozličné veci, neváhali použiť akékoľvek prostriedky. Jednoducho obrazne, by tu neustále tiekla krv a dôchodkový systém by bol stále menej a menej dôveryhodný a stabilný. Preto po tom, ako si vládna väčšina presadila svoj zámer a znížila príspevok na dôchodkové účty z 9 % na 4 % a táto vec sa stala skutočnosťou, ale zároveň ako výraz ochoty diskutovať o stabilizácii tohto systému a o postupnom navyšovaní tohto príspevku na vyššie úrovne, ako je schválená 4-percentná sadzba, čoho bolo prijatie pozmeňujúceho návrhu, môjho pozmeňujúceho návrhu, ktorý hovorí o tom, že postupne budeme zvyšovať túto sadzbu na 6 %, prišla na scénu, na svetlo problematika a téma prijať ústavný zákon, ktorý by zamedzil takýmto politickým súpereniam pri každom politickom pohybe, či už sú to parlamentné voľby alebo možno aj prezidentské voľby alebo iné voľby. Pretože tých zámienok v politickom živote sa dá nájsť veľa, ktoré zrazu môžu priviesť, že teraz je vhodné zaútočiť, či z jednej alebo z druhej strany. A opäť ten dôchodkový systém a téma dôchodkov je relatívne vždy veľmi vďačná vec na takúto tému, a obete sú občania a systém ako taký.
Preto sme začali, ja som tuto tento nápad privítal a stál som od začiatku pri jeho kolíske, a začali sme hľadať všetky politické strany včítane SMER-u, včítane vládnej politickej strany, prieniky, čo by mohlo byť predmetom takého ústavného zákona, ktorý by znamenal kompromis medzi vládnym pohľadom súčasnej vlády a opozičným pohľadom, ktorý nie je totožný. Ale keď chceme hovoriť o ústavnom zákone, musíme počítať s prienikom, to znamená s kompromisom. Tá debata nebola jedna, neboli dve ani tri, tých debát bolo mnoho, stretnutí bolo mnoho. Tie pozície boli najprv dosť vzdialené, dosť veľmi vzdialené a postupne sa približovali, pretože jedine tak sa to dá, postupnými diskusiami, ústupmi, hľadaním alternatív, variovaním možnosti prístupu, postupne sa dostávať bližšie a bližšie na pozície, ktoré by znamenali, že je možné sa dohodnúť aspoň na niektorých základných otázkach.
Vzniklo na základe takýchto diskusií, ako prvý podklad k budúcemu ústavnému zákonu vznikol zoznam ôsmich bodov, ktoré by mohli sa stať predmetom ústavného zákona. Nie na všetkých z týchto bodov bola absolútna zhoda, ale z tých ôsmich bodov na piatich bola viac-menej všeobecná zhoda, že toto by mohlo byť priechodné, o troch sa diskutovalo.
Bežal čas, posunuli sme sa už cez rok, pomaly sme sa dostávali k dnešku, čo je už dva roky, odkedy táto diskusia sa rozbehla, alebo pomaly už budú dva roky, a dospeli sme do štádia, som nadobudol presvedčenie, že naozaj už je potrebné prijať nejaký krok, posunúť sa ďalej, keď vieme, že na čom sa zhodujeme, a prípadne vytvoriť priestor na to, aby sme, či už v druhom čítaní ešte doplnili, pokiaľ dôjde k všeobecnej zhode, o ďalšie kroky. A veľmi som chcel, aby sme dostali cez prvé čítanie tento návrh zákona ešte pred prezidentskými voľbami, pretože som správne predpokladal, že prezidentské voľby budú istým veľkým zlomom na slovenskej politickej scéne a že tá nálada pred voľbami a po voľbách môže byť značne rozdielna. Žiaľbohu, nepodarilo sa to.
Návrh zákona tu síce je, v tomto návrhu zákona sú len a len tie body, na ktorých došlo s vládnou stranou SMER a s takmer všetkými opozičnými stranami k zhode, a tým pádom z hľadiska obsahového by nemalo nič brániť prijatiu takejto novely, ale až teraz sme v debate o druhom čítaní. A tá atmosféra dnes nie je celkom naklonená konštruktívnemu a odbornému zvažovaniu, či áno, či nie. Napriek tomu tento zákon tu je. Je to dobrý návrh zákona z hľadiska toho, čo je možné, pretože ako povedal klasik, politika je umenie možného, nie umenie vysnívaného. A preto je tu prienik toho, čo možné je. Tento návrh zákona má šesť článkov. To znamená, nie je to žiadny rozsiahly a komplikovaný návrh zákona. Polovica z týchto článkov sú len definície jednotlivých zákonitostí alebo pravidiel, ktoré tu sú, a pre toto najpodstatnejšie, čo v tomto návrhu zákona je, je ústavné zadefinovanie toho, že budeme postupne zvyšovať sadzbu, ktorá prichádza na osobné účty sporiteľov a tvorí základ pre ich budúce dôchodky, zo 4 na 6 % tempom štvrť percenta ročne. To znamená presne to isté ustanovenie, ktoré je v zákone, v schválenom zákone, ale, ako vieme, schválený zákon je veľmi neistý základ, pretože veľmi ľahko môže byť zmenený a podlieha rôznym politickým vplyvom. A preto prenesenie tejto záležitosti do ústavného zákona je veľmi dôležité pre stabilitu a istotu dôchodcov, dôchodkového sporenia a systému ako takého.
O sadzbách sa tu hovorí v podobe "minimálne príslušná sadzba". To znamená, vytvára to optimálny priestor na to, aby v budúcnosti, pretože ten proces postupného zvyšovania bude dlhý, bude trvať osem rokov, čo prekračuje viac než dve volebné obdobia, keďže sa nezačne v tomto volebnom období, ale až v nasledujúcom, a my nevieme predpokladať, aká tá situácia vtedy bude, ale pokiaľ tá politická situácia, politická nálada, politická vôľa bude na to, aby sa mohla zvýšiť táto sadzba, čo by som ja osobne bol veľmi rád, aj na vyššie úrovne, nič nebude brániť tomu, aby sa tak stalo.
Ale ako každý jeden zákon musí najskôr v tom čase byť taká väčšina zákonodarcov sediacich v tomto, v tejto sále, ktorá bude za to ochotná zdvihnúť ruku. To sú proste pravidlá parlamentnej demokracie. A tým zároveň aj odpovedám na výhradu, jedinú výhradu, ktorá existuje, pokiaľ sa nemýlim, zo strany jedinej opozičnej strany, ktorá sa nepodpísala pod tento návrh zákona, aj keď bola neustále súčasťou rozhovorov a tvorby toho, čo by v tomto zákona malo byť. To znamená strany MOST - HÍD, ktorá požaduje, aby tam hneď bola zadefinované sadzba 9 %, to znamená tá pôvodná sadzba. Ja by som osobne bol veľmi rád, keby to bolo možné. Ale jednoducho možné to nie je, a hovoríme o ústavnom zákone, ktorý sa neriadi našimi túžbami, keď ho chceme prijať, nielen predložiť na stôl, ale reálne prijať, ale tým, čo je dohodnuteľné krížom cez politické spektrum, samozrejme, s vládnou stranou. A tá takého, takúto úvahu zásadne odmieta. Takže pokiaľ sa tu nechceme len hrať na prázdnu pózu a predložiť ústavný návrh zákona, ktorý nemá žiaden zmysel, pretože bude automaticky odmietnutý vládnou stranou, tak takáto požiadavka je v súčasnej situácii nesplniteľná. A to vieme všetci včítane predstaviteľov strana MOST - HÍD. Preto to v tomto návrhu zákona nie je, čo však, znova to zopakujem, neznamená, že po naplnení tej doby, kedy už budeme mať znova sadzbu, alebo keď už budeme mať sadzbu 6 % a bude tu dostatok politickej vôle na to, aby tá sadzba bola 9, 10, 20, hocikoľko percent, tak taká sadzba môže byť schválená.
Tento ústavný zákon ale zabezpečuje, že už nikdy by sa nevrátila na stôl požiadavka alebo kalkulácia alebo snaha znížiť túto sadzbu oproti tej sadzbe, ktorá už je nastavená. To znamená dnes 4 %, ale za dva roky už 5 %, alebo teda 4,5 % a vyššie a vyššie a vyššie. Pretože nemaľujme si tu nejaké vzdušné zámky, to tu nebezpečie je, tu stále trvá, a to je úplne jedno či od súčasného vládneho zoskupenia alebo od nejakého budúceho vládneho zoskupenia, o ktorom vôbec dnes nič nevieme. Pretože za tými príspevkami, o ktorých hovoríme, ktoré prúdia na účty ľudí, sú konkrétne peniaze a nie malé peniaze. Sú to miliardy, ktoré odchádzajú z verejných financií a stávajú sa súkromným majetkom súkromných občanov, 1,5 mil. občanov Slovenskej republiky, ale už nie sú súčasťou verejných financií. To znamená, treba tieto zdroje vykrývať z nejakých iných zdrojov, čo samozrejme vláde spôsobuje vrásky na čele a starosti, pretože tieto peniaze musí niekde vziať, nemôže toľko míňať na iné priority, ktoré možno nejaká, či už súčasná alebo budúca, vláda má. A preto je samozrejme vždy veľkým lákadlom pre vládu, ktorá vidí, ktorej prioritou je okamžitá potreba a nie budúce efekty a budúca stabilita, aby takéto obrovské zdroje sa pokúsila získať pre svoju okamžitú potrebu, či už politickú, praktickú, akúkoľvek. Ja tu nechcem zachádzať do žiadnych nejakých konkrétností, ja naozaj nechcem ani vytvárať nejakú negatívnu atmosféru proti nikomu, ale popisujem reálny stav. Už dnes je vďaka druhému pilieru na účtoch ľudí viac než 6 mld. euro v súkromnom vlastníctve. Peniaze, ktoré by predtým, alebo by vôbec nemali, kedy tento systéme neexistoval, a tie peniaze každým mesiacom pribúdajú na účtoch ľudí. A keby tento systém nebol, tak by nepribúdali a tie peniaze by zostali k dispozícii vláde.
Cieľom tohto ústavného zákona je zafixovať a zabezpečiť, aby žiadna ani budúca vláda nemohla podľahnúť pokušeniu siahnuť na tieto peniaze. To je dôležité, principiálne a kľúčové. A preto nič mi nezostane, len opäť vyzvať k zamysleniu aj mojich kolegov zo strany MOST - HÍD, pretože je to o zodpovednosti voči budúcnosti. To nie je o politickom postoji, o tom, že napneme svaly a buchneme po stoje a povieme, my chceme 9 %, a kým tam nebude 9 %, tak sa s nikým nebavíme, lebo to ja tak môžem buchnúť po stole a povedať, že ja chcem 15 % a nebudem sa s nikým baviť, kým tam nebude 15 %, ale zostane z toho jediný efekt, že som buchol po stole, nič viac. A ľudia nielenže z toho nemajú žiadny efekt, ale ich vnášame do rizika. A neviem, či keď sa táto moja obava, ktorá sa môže, ale nemusí naplniť, ale môže naplniť, že či už súčasná vláda v krízovej situácii, keď bude potrebovať peniaze, alebo nejaká budúca vláda siahne na peniaze ľuďom, či si túto zodpovednosť zoberú na seba moji kolegovia z opozície, že tomu tým, že sa nepodpísali pod tento návrh zákona, ne-zabrá-nili. Dnes tomu zabrániť môžme, pretože jediná podmienka zo strany vládnej strany SMER na to, aby podporila takúto novelu zákona, bola, že sa na ňom zhodne celá opozícia. Zhodla sa celá, okrem MOST-u - HÍD.
Samozrejme táto podmienka je dnes, objektívne vzaté, irelevantná. Pretože vládnej strane SMER nevadilo, nevadila dohoda s jednou politickou stranou, so stranou KDH pri ústavnom zákone o zmenách v súdnictve a o zavedení definície rodiny v ústave. Tam nepožadovali takúto celoopozičnú zhodu a napriek tomu už máme v druhom čítaní novelu zákona, tohto zákona. Tuto tá požiadavka je a ukazuje sa, že ten prístup nie je férový, to si treba povedať otvorene. Pretože keby bol férový, tak sa riadime rovnakými pravidlami buď všetci, alebo nikto, alebo aspoň teda príslušná veľká časť opozičných poslancov a vládnej strany, pokiaľ pociťujú potrebu prijať takýto typ zákona. Napriek tomu ja viem, že tá podmienka tu je, a ako politik, ako zodpovedný politik by som bez ohľadu na to, či ju hodnotím ako zámienku alebo čokoľvek, ale jednoducho tá podmienka tu je, takže nebudem pomáhať a dávať do rúk vládnej strane túto podmienku, aby mohla argumentovať: nesplnili ste podmienku, tak my tento návrh zákona nepodporíme, keďže vieme, že tu ide o veľmi dôležité a podstatné záležitosti. A naozaj k tej širokej zhode došlo. Ale rozumné a zodpovedné by bolo pripojiť sa k tomuto postoju, pretože racionálny dôvod, okrem politického postoja, ktorý určite racionálny, za racionálny nemôžme vykladať, nie je. (Reakcia spravodajcu.) No určite, kolega spravodajca, ochrániť dôchodky a osobné dôchodkové účty pred rizikom, že sa na ne opätovne siahne, je veľmi racionálny dôvod, veľmi racionálny dôvod.
Takže, vážené dámy, vážení páni, preto sme tento návrh zákona predložili, pretože nám leží na srdci osud dôchodkového systému, jeho stabilita, jeho bezpečnosť. To, aby naozaj sme ochránili ľudí pred rizikom, že opäť dôjde k zásahu do tohto systému. Aby sme zadefinovali principiálne záležitosti, ktoré sa s ním spájajú. Pretože všelijaké možné detailnejšie veci včítane anuít riešené bežným zákonom je možné upravovať, zušľachťovať vplyvom praxe, ktorá bude prinášať poznatky, modelovať, ale niektoré princípy, základy treba mať pevné. Až vtedy môže na ňom vyrásť pevná stavba, o ktorú sa budú môcť ľudia oprieť. A ja si myslím, že toto od nás žiadajú, preto je v tom systéme 1,5 mil. ľudí. Pretože tomuto systému dôverovali a stále dôverujú, a prijatie ústavného zákona by dôveru v tento systém určite posilnilo.
Takže, vážené dámy, vážení pani, zamyslite sa, prosím vás, nad touto záležitosťou. Ja som stále pripravený rozprávať o tom, hľadať cesty, hľadať prieniky, možnosti, ale vyzývam k realizmu. Keď chceme dospieť k dohode, musíme rešpektovať pohľad aj ten, s ktorým nesúhlasíme, ale hľadať prieniky, pretože dať si vzájomne po papuli, to dokáže každý. Ale nájsť dohodu, ktorá umožní, aby sme sa pohli aspoň o krok dopredu, to je umenie politiky.
Ďakujem za pozornosť.
Autorizovaný
16:06
Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:06
Alojz HlinaA ja budem mimoriadne, je mimoriadne milé a také až ľúbezné počúvať, jak sa tu začne operovať ústavnou väčšinou a zodpovednosťou a hľadaním prienikov a možnosťami, a potom si spomenieme na tú debatu – koľko, dva týždne dozadu? – , keď tu KDH údajne urobilo...
A ja budem mimoriadne, je mimoriadne milé a také až ľúbezné počúvať, jak sa tu začne operovať ústavnou väčšinou a zodpovednosťou a hľadaním prienikov a možnosťami, a potom si spomenieme na tú debatu – koľko, dva týždne dozadu? – , keď tu KDH údajne urobilo zmluvu s diablom. Viete? To normálne, potom si to tak človek porovná a potom si povie: kde je vlastne pravda, hej? No to naozaj som zvedavý, teraz fakt skvostné vystúpenia niekoho, ako nám to tu všetkým vysvetlí, že čo je umenie možného, lebo v politike umenie možného má svoje miesto.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
1.4.2014 o 16:06 hod.
Alojz Hlina
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega, čo sa mňa týka, prijímam vaše ospravedlnenie, len poprosím do budúcna, aby sme zadali česť tomuto objektu a plnili si svoje povinnosti.
A ja budem mimoriadne, je mimoriadne milé a také až ľúbezné počúvať, jak sa tu začne operovať ústavnou väčšinou a zodpovednosťou a hľadaním prienikov a možnosťami, a potom si spomenieme na tú debatu – koľko, dva týždne dozadu? – , keď tu KDH údajne urobilo zmluvu s diablom. Viete? To normálne, potom si to tak človek porovná a potom si povie: kde je vlastne pravda, hej? No to naozaj som zvedavý, teraz fakt skvostné vystúpenia niekoho, ako nám to tu všetkým vysvetlí, že čo je umenie možného, lebo v politike umenie možného má svoje miesto.
Ďakujem pekne.
Autorizovaný
16:08
Vystúpenie v rozprave 16:08
Jozef MihálKeď v roku 2012 po voľbách strana SMER ako jediná vládnuca strana prišla do parlamentu s veľmi dramatickými zmenami v oblasti či už prvého dôchodkového piliera alebo druhého dôchodkového piliera, tak všetci sme spozorneli a všetci sme boli v napätí, ako...
Keď v roku 2012 po voľbách strana SMER ako jediná vládnuca strana prišla do parlamentu s veľmi dramatickými zmenami v oblasti či už prvého dôchodkového piliera alebo druhého dôchodkového piliera, tak všetci sme spozorneli a všetci sme boli v napätí, ako tento príbeh bude pokračovať. A keď si spomenieme na udalosti, na tú schôdzu, mimoriadnu schôdzu, ktorá bola v lete cez letné prázdniny v roku 2012, kedy sa tu dva týždne doslova bojovalo o každé jedno slovíčko, o každý jeden paragraf. Ten boj bol, bol to naozaj boj, pretože tu sme zo strany opozície robili, čo sa dalo, aby sme presvedčili či tak, či onak, či obštrukciami, vládnucich kolegov zo strany SMER, aby nerobili také zásahy, pokiaľ ide o zvyšovanie odvodov, nepriamo zvyšovanie daní, ale hlavne pokiaľ šlo o deštrukciu druhého piliera, o znižovanie príspevku z 9-ch, nie na očakávaných, tak ako sa pošuškávalo, 6 %, už s čím sme mali problém, ale dokonca na 4 percentá, tak tá letná schôdza, to bola skutočne veľká dráma. A dopadlo to tak, ako dopadlo. Jednoducho druhý pilier z tohto súboja vyšiel ako porazený. Druhý pilier to je nie nejaká imaginárna stavba, imaginárne slovné spojenie, to je vyše milióna živých sporiteľov, dokonca milión štyristo tisíc ľudí je tam zapojených. Niekto má väčšie, niekto má menšie úspory. To sú ľudia, ktorí dôverovali a dôverujú stále v náš dôchodkový systém, postavený na základe troch pilierov, a verili, že druhý pilier zostane aspoň v takej podobe, ako bol dovtedy. Nestalo sa. Čiže to bolo veľké sklamanie pre milión štyristo tisíc ľudí a pre nás, ktorí sme v záujme týchto ľudí v tomto parlamente bránili a bránime aj naďalej. Čiže to bolo veľké sklamanie a to bola veľká porážka. A poviem to tak, nie ani opozície, ale milión štyristo tisíc ľudí, sporiteľov, ktorí boli sklamaní, čo to vládnuci SMER vystrája s odôvodnením, že chce takto znižovať štátny dlh, chce takto riešiť dieru v štátnom rozpočte.
Čiže na úkor budúcnosti, na úkor budúcnosti sa riešila, rieši súčasný problém takýmto spôsobom. Veľmi zlé riešenie, ale, žiaľ, vtedy sa nám nepodarilo presvedčiť SMER, aby k takémuto kroku nesiahol. Stalo sa.
Mňa osobne potom príjemne prekvapilo, keď po niekoľkých mesiacoch prišiel minister Richter do parlamentu, on prišiel do parlamentu s iniciatívou, s návrhom ústavného zákona na ochranu dôchodkového systému. On sám inicioval rokovania, kde na jednej strane sedel pán minister, pán štátny tajomník Burian, kde sedel pán predseda sociálneho výboru Podmanický, ďalší zástupcovia politickej strany SMER, napríklad pani Laššáková, pani podpredsedníčka parlamentu tam bola na tých prvých rokovaniach. Na druhej strane sedeli všetci relevantní zástupcovia opozičných parlamentných strán. A začali sa rokovania o tom, ako sa chceme, či sa chceme dohodnúť na takomto ústavnom zákone. Tie rokovania prebiehali. Ja som z nich mal pocit, že tie rokovania sú, pokiaľ ide o všetkých zúčastnených, úprimné a že skutočne všetci tak, ako sme tam chodili, chceme, aby takýto zákon prijatý bol. Prešiel celý rok 2013, prešiel uplynulý rok, rokovania, samozrejme boli chvíle, kedy sa nekonali, minimálne cez tie letné prázdniny, boli chvíle, kedy rokovania pokračovali. Myslím si, že celkom úspešne sme pokračovali a tento zákon mohol byť ešte na jeseň predložený do parlamentu s tým, že by ho predkladalo ministerstvo, že by to bol vlastne vládny návrh, respektíve pokiaľ si dobre pamätám, náš úmysel bol taký, aby to bol poslanecký návrh, kde by prierezovo boli pod ním podpísaní, obrazne povedané, všetci, všetci formou tou, ktorá je tu málo zvyčajná v tomto parlamente, ale rokovací poriadok ju umožňuje, čiže mal to byť návrh zákona, ktorý by predložil parlamentný výbor pre sociálne veci, čo by bol významný signál, že všetci ho podporujeme.
No, žiaľ, niekde to začalo škrípať, odôvodnenie zo strany štátneho tajomníka Buriana bolo to, že majú veľa práce na tej tzv. anuitnej novele zákona o starobnom dôchodkovom sporení. To je novela, ktorá už tu vlastne je v parlamente a v máji ju budeme mať v druhom, treťom čítaní. A pán štátny tajomník sa vyjadril tak, že záujem stále je, ale oni jednoducho nestíhajú tento zákon pripraviť, nestíhajú sa naň sústrediť v tom návale práce. Tak sme si povedali, že keď vôľa spoločná je, ale nie sú ľudia, ktorí by to robili, tak nejakú kapacitu máme predsa aj my v opozícii, aj keď nesedíme na tých ministerských postoch, respektíve štátno-tajomníckych, tak sme sa zmobilizovali a vcelku bez väčších problémov sme to, o čom sme celý rok, respektíve vyše roka hovorili, sme dali do paragrafovej podoby, a tá tu dnes je v podobe návrhu ústavného zákona o ochrane starobných dôchodkov. A je tam skutočne to, o čom sme hovorili od úvodu tých našich spoločných rokovaní.
Ja budem konkrétny. My navrhujeme v ústavnom zákone v čl. II Nedotknuteľnosť vlastníckych práv: "Prostriedky nasporené sporiteľmi na ich osobných účtoch podľa osobitného predpisu sú osobným vlastníctvom sporiteľov a požívajú ochranu v zmysle Ústavy Slovenskej republiky." Tento článok v ústavnom zákone, v návrhu presne korešponduje s textom, ktorý na prvé rokovanie priniesol pán minister Richter, a kde v bode 2, ja citujem teraz z dokumentu, ktorý priniesol pán minister Richter, čiže: "Prioritou je potvrdenie nedotknuteľnosti vlastníckych práv k prostriedkom nasporeným sporiteľmi v systéme starobného dôchodkového sporenia." Čiže to presne, s čím prišiel pán minister, sme dali do čl. II.
V čl. III máme Nezrušiteľnosť starobného dôchodkového sporenia, veľmi dôležité, samozrejme. Čiže hovoríme: "Starobné dôchodkové sporenie v zmysle tohto zákona je nezrušiteľné." Keď sa pozriem do textu, do dokumentu od pána ministra na úvodnom rokovaní, bod 3. v tomto dokumente: "Upevnenie dôvery v stabilitu dôchodkového systému deklarovaním nezrušiteľnosti starobného dôchodkového sporenia". Čiže presne to sme dali do toho nášho paragrafového znenia.
Článok IV v našom návrhu zákona, ústavného zákona, Vek odchodu do dôchodku. Tu už voľne poviem, naviazanie dôchodkového veku na strednú dobu dožitia, strednej priemernej dĺžky života, a to presne, to presne znova máme v návrhu pána ministra Richtera, "zvyšovanie dôchodkového veku na základe rastu strednej dĺžky života". Čiže zásada, ktorá je dnes v tom "obyčajnom" zákone o sociálnom poistení.
A potom percentá, sumy povinných príspevkov tak, ako sú definované v súčasnom zákone a tak ako o nich hovoril, respektíve písal aj pán minister, tak presne to isté máme, máme v ústavnom zákone, v návrhu s tým, že sme tam vložili slovíčko "najmenej", aby bolo jasné, že naším záujmom v žiadnom prípade nie je, aby to zostalo na tejto úrovni, a vôbec nie, aby sa tie percentá znižovali, ale ak bude na to priestor a ak to dovolia všetky okolnosti, najmä teda ak bude súzvuk politických síl v budúcnosti, aby sa tieto výšky príspevkov zvyšovali, ako je to v dnešnom platnom zákone.
Čiže nenavrhli sme nič iné do ústavného zákona ako to, s čím prišiel sám pán minister úplne v úvode rokovaní. Čiže žiadne partizánstvo, ľudovo povedané, nič také, čo by vás malo nejakým spôsobom, kolegovia, kolegyne zo strany SMER, nejako vyrušiť. Je tam všetko to, na čom bola vlastne od úvodu zhoda s pánom ministrom. To, že tie rokovania trvali rok, áno, trvali preto, lebo sme ešte rozmýšľali, čo ešte všetko iné by tam mohlo byť, čo by mohlo byť nejako inak. Ale tu sme sa vlastne vrátili na ten samotný začiatok. A je tam, opakujem ešte raz a znova, to, čo priniesol sám pán minister na úplne úvodné rokovania a na čo si nepochybne dobre pamätá pán predseda sociálneho výboru, pán kolega Podmanický, na čo si spomenie pani podpredsedníčka Laššáková, keby tu bola, respektíve možno počúva. Čiže to sú všetko, všetko jasné, nespochybniteľné veci.
Ja teda verím, že táto diskusia už v takejto podobe bude pokračovať, aj keď som prekvapený, že zatiaľ sa nikto z kolegov zo strany SMER do rozpravy neprihlásil a nereagoval ani faktickými poznámkami, čo ma trošku znepokojuje, či teda nie je záujem o tejto vážnej téme z vašej strany hovoriť. Ale verím, že aj po tej sobote, ktorá bola pre mnohých ako ťažkou sobotou, predsa len zvíťazí zdravý rozum, a to, kde sme dobre začali spolupracovať pred vyše rokom, že na tú spoluprácu nadviažeme a že to skončí dobrou koncovkou. Nenechajme tú dobrú iniciatívu pána ministra Richtera vyšumieť do stratena. Bola by to škoda. Ja verím, že za ten rok sa nezmenili vaše postoje a vaše názory, že aj napriek tomu, čo sa stalo pred pár dňami, budete naďalej mať dostatok vôle a energie ďalej komunikovať a spolupracovať na tomto ústavnom zákone a že napríklad sa nestane to, čo naznačujú niektorí ekonomickí komentátori, že ak teda vláda Roberta Fica bude v nezmenenom zložení pokračovať a bude musieť rešpektovať zákon o dlhovej brzde, takže nesiahne na jednoduchú korisť, a to sú príspevky a úspory sporiteľov v druhom pilieri, kde je teda dnes už zhruba tých 6 mld. eur. To by bolo veľmi nešťastné pokračovanie tej dobre naštartovanej diskusie.
Ja si myslím, že tieto správy sú možno kuvičími správami a že tu zavládne zodpovednosť či pri príprave budúcich štátnych rozpočtov, či pri podpore nášho spoločného ústavného zákona o ochrane dôchodkového systému, o ochrane starobných dôchodkov, kde, ešte raz na záver opakujem, je to zákon, ústavný zákon, kde prvýkrát o ňom začal hovoriť pán minister Richter. On prvý priniesol body, o ktorých sme rokovali, a teraz sa nestalo nič iné ako to, že tieto body sme my predložili tu na túto pôdu v podobe paragrafového znenia ústavného zákona. Čiže mala by tu byť zhoda, aj keď možno nie v prípade stopäťdesiatich poslancov, ako tu už bolo povedané, ale ako počítam, tak počítam, ústavná väčšina deväťdesiatich poslancov by tu mala byť s veľkou rezervou cez temer všetky poslanecké kluby a temer všetkých nezaradených poslancov by tu mala byť. A preto verím, že zvíťazí zdravý rozum a na prospech občanov Slovenskej republiky prijmeme spoločne ústavný zákon o ochrane starobných dôchodkov.
Ďakujem pekne.
Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, dovoľte aj mne pár slov k predloženému nášmu návrhu ústavného zákona o ochrane starobných dôchodkov.
Keď v roku 2012 po voľbách strana SMER ako jediná vládnuca strana prišla do parlamentu s veľmi dramatickými zmenami v oblasti či už prvého dôchodkového piliera alebo druhého dôchodkového piliera, tak všetci sme spozorneli a všetci sme boli v napätí, ako tento príbeh bude pokračovať. A keď si spomenieme na udalosti, na tú schôdzu, mimoriadnu schôdzu, ktorá bola v lete cez letné prázdniny v roku 2012, kedy sa tu dva týždne doslova bojovalo o každé jedno slovíčko, o každý jeden paragraf. Ten boj bol, bol to naozaj boj, pretože tu sme zo strany opozície robili, čo sa dalo, aby sme presvedčili či tak, či onak, či obštrukciami, vládnucich kolegov zo strany SMER, aby nerobili také zásahy, pokiaľ ide o zvyšovanie odvodov, nepriamo zvyšovanie daní, ale hlavne pokiaľ šlo o deštrukciu druhého piliera, o znižovanie príspevku z 9-ch, nie na očakávaných, tak ako sa pošuškávalo, 6 %, už s čím sme mali problém, ale dokonca na 4 percentá, tak tá letná schôdza, to bola skutočne veľká dráma. A dopadlo to tak, ako dopadlo. Jednoducho druhý pilier z tohto súboja vyšiel ako porazený. Druhý pilier to je nie nejaká imaginárna stavba, imaginárne slovné spojenie, to je vyše milióna živých sporiteľov, dokonca milión štyristo tisíc ľudí je tam zapojených. Niekto má väčšie, niekto má menšie úspory. To sú ľudia, ktorí dôverovali a dôverujú stále v náš dôchodkový systém, postavený na základe troch pilierov, a verili, že druhý pilier zostane aspoň v takej podobe, ako bol dovtedy. Nestalo sa. Čiže to bolo veľké sklamanie pre milión štyristo tisíc ľudí a pre nás, ktorí sme v záujme týchto ľudí v tomto parlamente bránili a bránime aj naďalej. Čiže to bolo veľké sklamanie a to bola veľká porážka. A poviem to tak, nie ani opozície, ale milión štyristo tisíc ľudí, sporiteľov, ktorí boli sklamaní, čo to vládnuci SMER vystrája s odôvodnením, že chce takto znižovať štátny dlh, chce takto riešiť dieru v štátnom rozpočte.
Čiže na úkor budúcnosti, na úkor budúcnosti sa riešila, rieši súčasný problém takýmto spôsobom. Veľmi zlé riešenie, ale, žiaľ, vtedy sa nám nepodarilo presvedčiť SMER, aby k takémuto kroku nesiahol. Stalo sa.
Mňa osobne potom príjemne prekvapilo, keď po niekoľkých mesiacoch prišiel minister Richter do parlamentu, on prišiel do parlamentu s iniciatívou, s návrhom ústavného zákona na ochranu dôchodkového systému. On sám inicioval rokovania, kde na jednej strane sedel pán minister, pán štátny tajomník Burian, kde sedel pán predseda sociálneho výboru Podmanický, ďalší zástupcovia politickej strany SMER, napríklad pani Laššáková, pani podpredsedníčka parlamentu tam bola na tých prvých rokovaniach. Na druhej strane sedeli všetci relevantní zástupcovia opozičných parlamentných strán. A začali sa rokovania o tom, ako sa chceme, či sa chceme dohodnúť na takomto ústavnom zákone. Tie rokovania prebiehali. Ja som z nich mal pocit, že tie rokovania sú, pokiaľ ide o všetkých zúčastnených, úprimné a že skutočne všetci tak, ako sme tam chodili, chceme, aby takýto zákon prijatý bol. Prešiel celý rok 2013, prešiel uplynulý rok, rokovania, samozrejme boli chvíle, kedy sa nekonali, minimálne cez tie letné prázdniny, boli chvíle, kedy rokovania pokračovali. Myslím si, že celkom úspešne sme pokračovali a tento zákon mohol byť ešte na jeseň predložený do parlamentu s tým, že by ho predkladalo ministerstvo, že by to bol vlastne vládny návrh, respektíve pokiaľ si dobre pamätám, náš úmysel bol taký, aby to bol poslanecký návrh, kde by prierezovo boli pod ním podpísaní, obrazne povedané, všetci, všetci formou tou, ktorá je tu málo zvyčajná v tomto parlamente, ale rokovací poriadok ju umožňuje, čiže mal to byť návrh zákona, ktorý by predložil parlamentný výbor pre sociálne veci, čo by bol významný signál, že všetci ho podporujeme.
No, žiaľ, niekde to začalo škrípať, odôvodnenie zo strany štátneho tajomníka Buriana bolo to, že majú veľa práce na tej tzv. anuitnej novele zákona o starobnom dôchodkovom sporení. To je novela, ktorá už tu vlastne je v parlamente a v máji ju budeme mať v druhom, treťom čítaní. A pán štátny tajomník sa vyjadril tak, že záujem stále je, ale oni jednoducho nestíhajú tento zákon pripraviť, nestíhajú sa naň sústrediť v tom návale práce. Tak sme si povedali, že keď vôľa spoločná je, ale nie sú ľudia, ktorí by to robili, tak nejakú kapacitu máme predsa aj my v opozícii, aj keď nesedíme na tých ministerských postoch, respektíve štátno-tajomníckych, tak sme sa zmobilizovali a vcelku bez väčších problémov sme to, o čom sme celý rok, respektíve vyše roka hovorili, sme dali do paragrafovej podoby, a tá tu dnes je v podobe návrhu ústavného zákona o ochrane starobných dôchodkov. A je tam skutočne to, o čom sme hovorili od úvodu tých našich spoločných rokovaní.
Ja budem konkrétny. My navrhujeme v ústavnom zákone v čl. II Nedotknuteľnosť vlastníckych práv: "Prostriedky nasporené sporiteľmi na ich osobných účtoch podľa osobitného predpisu sú osobným vlastníctvom sporiteľov a požívajú ochranu v zmysle Ústavy Slovenskej republiky." Tento článok v ústavnom zákone, v návrhu presne korešponduje s textom, ktorý na prvé rokovanie priniesol pán minister Richter, a kde v bode 2, ja citujem teraz z dokumentu, ktorý priniesol pán minister Richter, čiže: "Prioritou je potvrdenie nedotknuteľnosti vlastníckych práv k prostriedkom nasporeným sporiteľmi v systéme starobného dôchodkového sporenia." Čiže to presne, s čím prišiel pán minister, sme dali do čl. II.
V čl. III máme Nezrušiteľnosť starobného dôchodkového sporenia, veľmi dôležité, samozrejme. Čiže hovoríme: "Starobné dôchodkové sporenie v zmysle tohto zákona je nezrušiteľné." Keď sa pozriem do textu, do dokumentu od pána ministra na úvodnom rokovaní, bod 3. v tomto dokumente: "Upevnenie dôvery v stabilitu dôchodkového systému deklarovaním nezrušiteľnosti starobného dôchodkového sporenia". Čiže presne to sme dali do toho nášho paragrafového znenia.
Článok IV v našom návrhu zákona, ústavného zákona, Vek odchodu do dôchodku. Tu už voľne poviem, naviazanie dôchodkového veku na strednú dobu dožitia, strednej priemernej dĺžky života, a to presne, to presne znova máme v návrhu pána ministra Richtera, "zvyšovanie dôchodkového veku na základe rastu strednej dĺžky života". Čiže zásada, ktorá je dnes v tom "obyčajnom" zákone o sociálnom poistení.
A potom percentá, sumy povinných príspevkov tak, ako sú definované v súčasnom zákone a tak ako o nich hovoril, respektíve písal aj pán minister, tak presne to isté máme, máme v ústavnom zákone, v návrhu s tým, že sme tam vložili slovíčko "najmenej", aby bolo jasné, že naším záujmom v žiadnom prípade nie je, aby to zostalo na tejto úrovni, a vôbec nie, aby sa tie percentá znižovali, ale ak bude na to priestor a ak to dovolia všetky okolnosti, najmä teda ak bude súzvuk politických síl v budúcnosti, aby sa tieto výšky príspevkov zvyšovali, ako je to v dnešnom platnom zákone.
Čiže nenavrhli sme nič iné do ústavného zákona ako to, s čím prišiel sám pán minister úplne v úvode rokovaní. Čiže žiadne partizánstvo, ľudovo povedané, nič také, čo by vás malo nejakým spôsobom, kolegovia, kolegyne zo strany SMER, nejako vyrušiť. Je tam všetko to, na čom bola vlastne od úvodu zhoda s pánom ministrom. To, že tie rokovania trvali rok, áno, trvali preto, lebo sme ešte rozmýšľali, čo ešte všetko iné by tam mohlo byť, čo by mohlo byť nejako inak. Ale tu sme sa vlastne vrátili na ten samotný začiatok. A je tam, opakujem ešte raz a znova, to, čo priniesol sám pán minister na úplne úvodné rokovania a na čo si nepochybne dobre pamätá pán predseda sociálneho výboru, pán kolega Podmanický, na čo si spomenie pani podpredsedníčka Laššáková, keby tu bola, respektíve možno počúva. Čiže to sú všetko, všetko jasné, nespochybniteľné veci.
Ja teda verím, že táto diskusia už v takejto podobe bude pokračovať, aj keď som prekvapený, že zatiaľ sa nikto z kolegov zo strany SMER do rozpravy neprihlásil a nereagoval ani faktickými poznámkami, čo ma trošku znepokojuje, či teda nie je záujem o tejto vážnej téme z vašej strany hovoriť. Ale verím, že aj po tej sobote, ktorá bola pre mnohých ako ťažkou sobotou, predsa len zvíťazí zdravý rozum, a to, kde sme dobre začali spolupracovať pred vyše rokom, že na tú spoluprácu nadviažeme a že to skončí dobrou koncovkou. Nenechajme tú dobrú iniciatívu pána ministra Richtera vyšumieť do stratena. Bola by to škoda. Ja verím, že za ten rok sa nezmenili vaše postoje a vaše názory, že aj napriek tomu, čo sa stalo pred pár dňami, budete naďalej mať dostatok vôle a energie ďalej komunikovať a spolupracovať na tomto ústavnom zákone a že napríklad sa nestane to, čo naznačujú niektorí ekonomickí komentátori, že ak teda vláda Roberta Fica bude v nezmenenom zložení pokračovať a bude musieť rešpektovať zákon o dlhovej brzde, takže nesiahne na jednoduchú korisť, a to sú príspevky a úspory sporiteľov v druhom pilieri, kde je teda dnes už zhruba tých 6 mld. eur. To by bolo veľmi nešťastné pokračovanie tej dobre naštartovanej diskusie.
Ja si myslím, že tieto správy sú možno kuvičími správami a že tu zavládne zodpovednosť či pri príprave budúcich štátnych rozpočtov, či pri podpore nášho spoločného ústavného zákona o ochrane dôchodkového systému, o ochrane starobných dôchodkov, kde, ešte raz na záver opakujem, je to zákon, ústavný zákon, kde prvýkrát o ňom začal hovoriť pán minister Richter. On prvý priniesol body, o ktorých sme rokovali, a teraz sa nestalo nič iné ako to, že tieto body sme my predložili tu na túto pôdu v podobe paragrafového znenia ústavného zákona. Čiže mala by tu byť zhoda, aj keď možno nie v prípade stopäťdesiatich poslancov, ako tu už bolo povedané, ale ako počítam, tak počítam, ústavná väčšina deväťdesiatich poslancov by tu mala byť s veľkou rezervou cez temer všetky poslanecké kluby a temer všetkých nezaradených poslancov by tu mala byť. A preto verím, že zvíťazí zdravý rozum a na prospech občanov Slovenskej republiky prijmeme spoločne ústavný zákon o ochrane starobných dôchodkov.
Ďakujem pekne.
Autorizovaný
16:22
Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:22
Július BrockaVystúpenie s faktickou poznámkou
1.4.2014 o 16:22 hod.
Ing.
Július Brocka
Videokanál poslanca
Súhlasím s obavami môjho predrečníka. A by som chcel upozorniť aj ostatných kolegov poslancov, že situácia je mimoriadne vážna. Situácia je mimoriadne vážna aj preto, že SMER je nastavený na zrušenie druhého dôchodkového piliera. Je nastavený na zrušenie druhého dôchodkového piliera. Oni nemajú dosť peňazí na prvý dôchodkový pilier, musia doň nalievať obrovské prostriedky zo štátneho rozpočtu. A jednoducho táto situácia je dlhodobo neudržateľná, keďže už polovicu vládnutia majú za sebou, toho vládneho obdobia majú za sebou, tak samozrejme šetrenie alebo nejaké iné opatrenia reformné tesne pred voľbami nehrozia a ich určite neurobia. Preto súhlasím s kolegom, že prijatie tohto ústavného zákona je v záujme 1,5 mil. sporiteľov v druhom dôchodkovom pilieri, ale samozrejme aj tých ostatných, pretože ak neschválime takýto zákon, ak by prišlo k zrušeniu druhého dôchodkového piliera, tak vlastne to postihne nielen sporiteľov, ale to postihne všetkých občanov.
Autorizovaný
16:23
Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:23
Dušan MuňkoA ďalej, samozrejmá vec, bude sa to odvíjať aj od kapitálového trhu, ktorý na Slovensku je. Viete, ponaučenie z Maďarska, ponaučenie z Poľska, ale aj z iných krajín, by som bol nerád, aby sme sa znova dopustili tej istej chyby, ktorej sme sa dopustili v roku 2004, kedy sme nastavili 9 %, pretože na to naša slovenská ekonomika nemala. Ale som presvedčený, že možno sa nájde dohoda aj na jednej strane, aj na druhej a že k tejto celej záležitosti sa pri... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
1.4.2014 o 16:23 hod.
Ing.
Dušan Muňko
Videokanál poslanca
Pán poslanec Mihál, máte pravdu, že druhý pilier je potrebný, pretože, samozrejmá vec, ľudia si šetria, a takisto je potrebný aj tretí pilier. Pán minister Richter prišiel s návrhom a robia sa ďalej prepočty, nie tak ako boli robené prepočty, keď sa robili 461-ka, kde boli postihnutí starodôchodcovia, boli postihnutí živnostníci, boli postihnutí invalidní dôchodcovia. Treba prerátať veľmi seriózne, čo unesie slovenská ekonomika, pokiaľ sa týka toho, čo je nastavené dneska, 4 %, a čo bude po roku 2016, aká bude geografická krivka a, samozrejmá vec, čo nám umožní ekonomika dať. Ale na druhej strane, pán poslanec, treba povedať, že v druhom pilieri, keď robíme prepočty, a tie sa robia, vy to veľmi dobre viete, lebo ste matematikár, proste, že čo vám, koľko ľudí by malo byť v druhom pilieri. Sám ste povedali, koľko ľudí je v druhom pilieri, z toho 300 tisíc ľudí neodvádza nič, ďalší proste tam vôbec nepatria, tí, čo majú ten nízky dôchodok, lebo si nikdy nemôžu proste našetriť. Čiže treba sa k druhému pilieru, samozrejmá vec, postaviť, pretože to je zákon dlhodobý, to nie je zákon na jedno funkčné obdobie, seriózne, spraviť seriózne prepočty a čo nám z toho vyjde.
A ďalej, samozrejmá vec, bude sa to odvíjať aj od kapitálového trhu, ktorý na Slovensku je. Viete, ponaučenie z Maďarska, ponaučenie z Poľska, ale aj z iných krajín, by som bol nerád, aby sme sa znova dopustili tej istej chyby, ktorej sme sa dopustili v roku 2004, kedy sme nastavili 9 %, pretože na to naša slovenská ekonomika nemala. Ale som presvedčený, že možno sa nájde dohoda aj na jednej strane, aj na druhej a že k tejto celej záležitosti sa pri... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Autorizovaný
16:25
Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:25
Jozef MihálVystúpenie s faktickou poznámkou
1.4.2014 o 16:25 hod.
RNDr.
Jozef Mihál
Videokanál poslanca
Ďakujem. Budem reagovať na pána kolegu Muňka. Ja znova zdôrazňujem, že ústavný zákon, ktorý sme predložili do Národnej rady, kopíruje návrhy, s ktorými prišiel pán minister Richter a pán štátny tajomník Burian. Nie je tam nič naviac. Čiže nemyslím si, že sa tu musíme nejako doťahovať a veľmi diskutovať o tom, či to je dobré alebo zlé, pretože na všetkých týchto bodoch je faktická zhoda. A necítil som počas vyše roka trvajúcich rokovaní, že by sa tá zhoda zrazu, povedzme na jeseň, nejako vychýlila niekde inde, že by napríklad pán štátny tajomník prišiel s tým, že sú nejaké nové prepočty a treba niečo nejako inak riešiť. To vôbec nie. Čiže nezdieľam vaše obavy, o ktorých hovoríte. A myslím si, že nie je žiadny problém, aby tak zástupcovia, poslanci z opozície, tak poslanci za stranu SMER, aby tento zákon jednoznačne podporili a zavŕšili tak vyše roka trvajúce rokovania, opakujem, kde som celý čas cítil zhodu a nevidel som v tom žiadny problém.
Autorizovaný