Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, nie prvýkrát, nie posledný krát sa budeme venovať tejto téme a ja sa jej budem venovať. Len rozmýšľam, že aby to nebolo také samoúčelné, že ako to uchopiť a mať na konci výsledok. Lebo napríklad, ja som sa naschvál včera pozeral, 26. 3. 2013 som prvýkrát vystúpil, začal tu robiť cirkus, že predseda Paška robí reklamu na TA3 a vedľa neho idú úžerníci, vtedy sme začali procesy o úžerníkoch, spali sme, neviem čo, banery vešali, presne po roku sa niečo podarilo. A ja som rád, keď je na konci výsledok, viete také samoúčelné drísty, žvásty, pardon za výraz, tu takých je veľa, čo by len krútili, motali a tým, a ospravedlňovali samých seba, že prečo tu sedia. Len naozaj poďme robiť tak, aby bol na konci výsledok a rozmýšľam, že ako to uchopiť, ako uchopiť aj toto, na konci, aby sme sa tu znova ale neskonštatovali, že je to síce problém, ale názory máme rôzne, čiže nakoniec z toho nič nebude. Prosím vás, veď ja to tu vidím, tuná, my sme politici, kolegyňu trápi štyri deti, päť detí, či štyri deti. Ja viem, že na tom sa tu vieme zastaviť, viete.
Ja vám to poviem na inom príklade. Rozprával som sa o kočíkovnom s jedným človekom, ktorý ženil syna. A teraz sme hovorili, že teda je to veľký problém a ja vravím, že ja si myslím, že keby sme dajme tomu, že znížili, alebo zrušili kočíkovné, tak by sa to v niečom zlepšilo. A on hovorí, áno, áno, to je pravda. Ale ja mu hovorím, no ale dobre, ale aj tvoj syn by nedostal kočíkovné. Jaj, tak to nie. Rozumiete a to je presne ten problém. Ale viete, my sa týmto ľuďom nečudujme dole, že oni to takto vnímajú, ale my sme, preboha, poslanci, politici, rozumiete? To je niečo úplne iné, úplne iná kvalita by mala z toho ísť, úplne iný mentálny obsah by sme my vedeli mať schopnosť v sebe koncentrovať, nieže či pani Jurinová štyri deti alebo päť detí. V tejto chvíli je to vec, ja viem, že na tom sa tu vieme zastaviť a celý rómsky problém, kým nám to nezoberie Európska únia, že to vyrieši za nás alebo NATO, alebo neviem kto, tak my sa tu budeme, že či štyri deti alebo päť detí, preboha. Rozumiete?
Rozmýšľam procesne, ako ísť k tomu, ani nie obsahovo, lebo však každý tu má nejaké penzum svojich návrhov a predstáv, že ako, ale procesne, lebo ani toto nefunguje. Ja, ja, ja, ja. Viete, my, ja som, ja normálne tu, keby sa dalo registrovať rómsky problém, keby sa dala registrovať rómska reforma, vám garantujem, že Matovič si ju prihlási. Rozumiete, že to je, takto to naozaj nefunguje, prosím vás. To sa nedá urobiť z obrovského problému, čo ťaží našu spoločnosť, agendu. Tam musí byť, tá prapohnútka musí byť v tom, že si to uvedomujeme, že sme tak veľkí mentálne, nechcem povedať vysokí, ale veľkí, že aj za cenu miernych strát, aj za cenu určitých problémov, možno nie každý nás bude milovať niekde. Viete, ja to poviem takým, čo Števo Kuffa počúva. Ježiš Kristus aký bol a koľko mal nepriateľov? Nedá sa v politike robiť tak, že robíte, že ste za pekného stále. No naozaj sa to nedá. A procesne aj tento problém uchopiť my musíme asi tak, že nie ja, ja, ja, lebo tu to nefunguje, prosím vás.
My to budeme musieť uchopiť tak, že na konci, ak skutočne chceme mať výsledok, tak budeme musieť nájsť, z nás tí, čo sú veľkí, nie tých, čo tu trápia hlúposti, cez politické spektrum, cez nejakú komisiu, ktorá pripraví určité návrhy a bude džentlmenská dohoda, džentlmenská dohoda, že nikto si následne nebude z toho robiť kapitál. Že tu bude potom za múdreho, za pekného a že on chcel ešte viac, alebo on chcel menej, lebo takí tu sem-tam zaznejú, ale tých, tých, vlastne ten ich hlások bude len maličkým hláskom. Už to nebude hlasom, ktorý bude relevantný hlas. A to je, procesne podľa mňa by sme mali asi ísť k tomu tak.
A potom plňme tú nádobu, keď už si zadefinujeme, že čo to má byť. Lebo ja ináč nevidím cestu, ja naozaj nevidím cestu, ako z tohto. Tu niekto vyhral voľby s veľkou väčšinou, má veľkú možnosť niečo s tým urobiť a vidíte, ako sa toho bojí. Nechce sa toho chytiť. Prosím vás, celá rómska reforma ohlasovaná s dychovkovou, veď to malo byť, to malo byť niečo úžasné, to mal byť "world cup", to malo byť každý týždeň niečo, nie? Že ako to začalo? Každý týždeň budeme ohlasovať, (povedané so smiechom) úbohé, smiešne a nič, nič.
Ja som aj, a urobíme takú akciu, že pochovávanie rómskej reformy. Len viete, v zásade nechcem byť, aby to nebolo pochopené zle, že čo, ako môžte pochovať niečo, čo sa v zásade ani nenarodilo. Keď to bol potrat, ale niekto povie, môžte pochovať aj nenarodené dieťa, dobre, aj toto by sa, a toto ani nebolo narodené dieťa, to bolo falošné tehotenstvo od začiatku. To bolo falošné tehotenstvo od začiatku. To bolo, ja neviem, čo to bolo. Pardon, tu kolega ma dopĺňa. To bola marketingová záležitosť, ktorá vlastne mala ľudí presvedčiť, že konečne došiel "mešiaché " a vyrieši to. Ja som jedného "mešiaché" videl v Lučenci či v Luníku, keď sme chodili. Ten "mešiaché" chodil po Luníku a hovoril, ja vám zapnem elektriku, ja vám toto. A ja vravím, preboha, neblázni, čo im to rozprávaš? Nie, ja to vybavím. Ja už som jedného "mešiaché" zažil, prosím vás. On sa z toho nespamätal a pokračoval ďalej. Takto to naozaj nevyriešime, naozaj to takto nevyriešime.
Už sa nemusíme rozprávať o tom, že je to zlé, preboha, tak to hádam už uznáme. A ja pre istotu zopakujem aj tú pôrodnosť, nemám tu tie krajiny, ale je ich, afrických desať vám garantujem, prvých, kde je najvyššia pôrodnosť. Ale najvyššia pôrodnosť nie je tam, toto tie štatistiky všelijakých agentúr, spravodajských služieb, čo si robia oni tú, oni evidujú pôrodnosť v afrických krajinách, ale nevedia o našej Lomničke, nevedia o Rakúsoch, nevedia o Jarovniciach. Teda nefiguruje to tam, ale oni už asi aj vedia. A najvyššia pôrodnosť je tam, čo vás má viac presvedčiť, že stereotyp, na ktorom ste dve dekády existovali, že mnohodetnosť je prejavom chudoby, čo vás má viacej presvedčiť, že sa niekde stala chyba? Že niekde k tomu budeme musieť pristúpiť trochu ináč, ako sme doteraz pristupovali a jedli tie chlebíčky, však koniec-koncov neboli zlé.
Prosím vás, opusťme ten stereotyp a hľadajme iné riešenia. Toto je vec, ktorú ja pre túto, do tej nádoby, keď si povieme, že ideme ju robiť, do tej nádoby len toto dávam ako podnet a poďme o tom rozprávať s ľuďmi, s ktorými sa dá o tom rozprávať, ktorí idú po výsledku, nie o tom, či ich zvolia, či ešte alebo neviem čo, či prví vykríknu pri sklenenom stolíku, že oni, ja, ja, ja alebo, ale ľudí, ktorých to trápi, že takto, ako je to nastavené, je to neudržateľné. S tými ľuďmi má význam sa stretnúť, komunikovať, pripraviť návrhy zákonov, vyextrahovať z toho, čo tu bolo, kde je v čase a v priestore, doniesť to sem a povedať, je to prierezová záležitosť. Nikto si na tom nebude vytĺkať kapitál, lebo si to uvedomujeme. Tu zaznejú zopár hlasov, tu pišťavých zaznie jak medzi dverami, to všetko vydržíme, ale veľkí politici povedia, áno, na konci sme našli niečo, čo tú situáciu, ktorá sa rúti do záhuby do katastrofy, nastavili sme určité, určité parametre k tomu.
Toto je procesne podľa mňa vec, tam vidím, že sa môžme dopracovať. Tam môžme rozprávať o návrhoch pána kolegu, o návrhoch druhého pána kolegu, tam môžme vo vnútri s ľuďmi, ktorí majú nie toto, ale ľudia, ktorí majú to, ľudia, ktorí dokážu vzlietnuť nad problém, ten vrtuľníkový efekt tomu dopriať, tými, s týmito ľuďmi. Nie ukotvených vo svojich stereotypoch a neopustia a nepustia a nepustia. Jedine, čo pustí, keď ich nezvolia. To takto naozaj, vážení, nefunguje. Ja normálne žasnem, tu žasnem, že ako, ako keď vy nechcete výsledok, vy nechcete mať na konci výsledok. Vy chcete mať len nejakú tlačovú správu v SITE, že áno, on sa borí s rómskym problémom, prosím vás. Zmyslom nie je mať tlačovú správu v SITE, že niekto navrhuje zákony, ale zmyslom je navrhnúť a prijať také zákony, ktoré tomu pomôžu. Nie? Prípadne ma len opravte, ale ja, ja si myslím tak, že to je. Ešte aby sme nedopracovali k tomu, že si ho vlastne hýčkame, ten problém, lebo však budeme mať o čom krútiť a motať. Takto, ako je to teraz nastavené, je to neudržateľné. Absolútne neudržateľné.
Asi nemá k tomu zmysel pre túto chvíľu naozaj viac hovoriť, ani nie k tej obsahovej, s vecami, nebudem ich vyhodnocovať práve preto, čo som povedal, hej, skôr si myslím, že je cesta definovať procesnú záležitosť, ako sa k tomu dopracovať tak, aby sme to na konci mali výsledok. Len mám určitú obavu, lebo tu bolo spomenuté, že branno-bezpečnostný výbor to rieši. Nerieši, prosím vás, branno-bezpečnostný výbor bol dvakrát odložený kvôli tomu, že náš minister neprišiel. Teda respektíve raz neprišiel a raz prišiel a odišiel, lebo ho čakal nejaký úradník. Čiže parlamentný výbor pre obranu a bezpečnosť, to znamená jemu príslušný si ho zavolá na mimoriadnu schôdzu, na pôdu parlamentu v otázke tak dôležitej, ako je bezpečnostná situácia ľudí vo vybraných oblastiach Slovenska, on príde venuje sa jednému, keď máme prejsť k tomuto bodu sa zdvihne a odíde a povie, že ide lebo ide na stretnutie s prezidentom s OLAF-u. Možno je to super človek, ja prezidenta OLAF-u nepoznám, ale z nášho pohľadu je to úradník. Čiže náš minister odignoroval svoj výbor, členov svojho výboru, lebo išiel na obed, to bolo v čase obedu, na obed s úradníkom. Taký je prístup celej, takže tu mám tiež určitú obavu z toho, že ako, ako to zvládneme, respektíve nezvládneme.
Teraz je zvolaný a nedokončený jeden mimoriadny branno-bezpečnostný výbor kvôli situácii vo vybraných oblastiach. A keď to takto necháme a tým skončím, vážení, tak my môžme zasadať v tom branno-bezpečnostnom výbore stále a nonstop. My môžme mať permanentne otvorenú tú tému, permanentne môžme mať otvorenú, ale budeme vkladať do toho, že čo nové sa udialo a aké ad hoc riešenie, lebo to sú všetko ad hoc riešenia. Čo v Sačurove? No dobre, no tak o dvoch policajtov budú dlhšie vonku, chudáci. Ja neviem, to sú všetko ad hoc riešenia, to nie sú riešenia systémové. Tak nerobme tak, aby sme, branno-bezpečnostný výbor musel zasadať stále.
Ďakujem pekne.
