33. schôdza

Ďakujem pekne všetkým, ktorí na mňa reagovali. Idem odzadu a v takto rýchlom tempe, lebo tých reakcií bolo celkom dosť. Tá moja prvá poznámka je, naozaj aj mňa trošku mrzí, že o tom diskutuje viac-menej len opozícia, ako povedal aj pán poslanec Viskupič. Trochu ma to mrzí, ale myslím si, že tento problém nie je ani opozičný ani vládny, tento je problém Slovenska, ktorý potrebujeme riešiť. Žiadne búrania, ako povedal pán poslanec Mičovský. Naozaj hovoríme o tom, že tento zákon bude platiť pre nové čierne stavby po dni účinnosti tohto zákona, umožní len stavebnému úradu postupovať v zmysle legislatívy.
K pánovi poslancovi Viskupičovi len jeden dôvetok, že áno, je pravda, že rómske osady tu vznikajú od Márie Terézie. Treba ale povedať, že výrazne ich vzniku napomohli komunisti v 50. rokoch, keď prijali zákon o zastavení kočovania a jednoducho z vozov zobrali kolesá, aby som bol ľudový a tým pádom i usadili rómsku komunitu, ktorá má kočovanie v sebe. To je práve to, čo som povedal, že je to určitý stereotyp ich správania počas uplynulých storočí.
Súhlasím s pani podpredsedníčkou Jurinovou a dávam jej džentlmenskú ponuku, že keď podporí tento návrh zákona, tak v druhom čítaní ak budeme, tak kľudne tie štyri deti na získanie rodičovského príspevku môžme dať vonku a rodičovský príspevok môže byť pre všetky deti, ale tá motivácia odpracovať 270 dní za ostatné štyri roky aspoň u jedného rodiča je veľmi potrebná podľa môjho názoru.
A posledná poznámka k Ľudovi Kaníkovi, len tak pre ilustráciu naozaj, vykonateľnosť exekúcie sociálnych dávok pri opakovaných priestupkoch je nevykonateľná. Tak si predstavte tri priestupky po 200 euro, to je 600 euro za každý 50 eur bloková pokuta, to je 750 euro, zo 62 euro bude 750 euro koľko rokov splácať v akej splátke? To je nevykonateľné prakticky.
Ďakujem pekne.

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, nie prvýkrát, nie posledný krát sa budeme venovať tejto téme a ja sa jej budem venovať. Len rozmýšľam, že aby to nebolo také samoúčelné, že ako to uchopiť a mať na konci výsledok. Lebo napríklad, ja som sa naschvál včera pozeral, 26. 3. 2013 som prvýkrát vystúpil, začal tu robiť cirkus, že predseda Paška robí reklamu na TA3 a vedľa neho idú úžerníci, vtedy sme začali procesy o úžerníkoch, spali sme, neviem čo, banery vešali, presne po roku sa niečo podarilo. A ja som rád, keď je na konci výsledok, viete také samoúčelné drísty, žvásty, pardon za výraz, tu takých je veľa, čo by len krútili, motali a tým, a ospravedlňovali samých seba, že prečo tu sedia. Len naozaj poďme robiť tak, aby bol na konci výsledok a rozmýšľam, že ako to uchopiť, ako uchopiť aj toto, na konci, aby sme sa tu znova ale neskonštatovali, že je to síce problém, ale názory máme rôzne, čiže nakoniec z toho nič nebude. Prosím vás, veď ja to tu vidím, tuná, my sme politici, kolegyňu trápi štyri deti, päť detí, či štyri deti. Ja viem, že na tom sa tu vieme zastaviť, viete.
Ja vám to poviem na inom príklade. Rozprával som sa o kočíkovnom s jedným človekom, ktorý ženil syna. A teraz sme hovorili, že teda je to veľký problém a ja vravím, že ja si myslím, že keby sme dajme tomu, že znížili, alebo zrušili kočíkovné, tak by sa to v niečom zlepšilo. A on hovorí, áno, áno, to je pravda. Ale ja mu hovorím, no ale dobre, ale aj tvoj syn by nedostal kočíkovné. Jaj, tak to nie. Rozumiete a to je presne ten problém. Ale viete, my sa týmto ľuďom nečudujme dole, že oni to takto vnímajú, ale my sme, preboha, poslanci, politici, rozumiete? To je niečo úplne iné, úplne iná kvalita by mala z toho ísť, úplne iný mentálny obsah by sme my vedeli mať schopnosť v sebe koncentrovať, nieže či pani Jurinová štyri deti alebo päť detí. V tejto chvíli je to vec, ja viem, že na tom sa tu vieme zastaviť a celý rómsky problém, kým nám to nezoberie Európska únia, že to vyrieši za nás alebo NATO, alebo neviem kto, tak my sa tu budeme, že či štyri deti alebo päť detí, preboha. Rozumiete?
Rozmýšľam procesne, ako ísť k tomu, ani nie obsahovo, lebo však každý tu má nejaké penzum svojich návrhov a predstáv, že ako, ale procesne, lebo ani toto nefunguje. Ja, ja, ja, ja. Viete, my, ja som, ja normálne tu, keby sa dalo registrovať rómsky problém, keby sa dala registrovať rómska reforma, vám garantujem, že Matovič si ju prihlási. Rozumiete, že to je, takto to naozaj nefunguje, prosím vás. To sa nedá urobiť z obrovského problému, čo ťaží našu spoločnosť, agendu. Tam musí byť, tá prapohnútka musí byť v tom, že si to uvedomujeme, že sme tak veľkí mentálne, nechcem povedať vysokí, ale veľkí, že aj za cenu miernych strát, aj za cenu určitých problémov, možno nie každý nás bude milovať niekde. Viete, ja to poviem takým, čo Števo Kuffa počúva. Ježiš Kristus aký bol a koľko mal nepriateľov? Nedá sa v politike robiť tak, že robíte, že ste za pekného stále. No naozaj sa to nedá. A procesne aj tento problém uchopiť my musíme asi tak, že nie ja, ja, ja, lebo tu to nefunguje, prosím vás.
My to budeme musieť uchopiť tak, že na konci, ak skutočne chceme mať výsledok, tak budeme musieť nájsť, z nás tí, čo sú veľkí, nie tých, čo tu trápia hlúposti, cez politické spektrum, cez nejakú komisiu, ktorá pripraví určité návrhy a bude džentlmenská dohoda, džentlmenská dohoda, že nikto si následne nebude z toho robiť kapitál. Že tu bude potom za múdreho, za pekného a že on chcel ešte viac, alebo on chcel menej, lebo takí tu sem-tam zaznejú, ale tých, tých, vlastne ten ich hlások bude len maličkým hláskom. Už to nebude hlasom, ktorý bude relevantný hlas. A to je, procesne podľa mňa by sme mali asi ísť k tomu tak.
A potom plňme tú nádobu, keď už si zadefinujeme, že čo to má byť. Lebo ja ináč nevidím cestu, ja naozaj nevidím cestu, ako z tohto. Tu niekto vyhral voľby s veľkou väčšinou, má veľkú možnosť niečo s tým urobiť a vidíte, ako sa toho bojí. Nechce sa toho chytiť. Prosím vás, celá rómska reforma ohlasovaná s dychovkovou, veď to malo byť, to malo byť niečo úžasné, to mal byť "world cup", to malo byť každý týždeň niečo, nie? Že ako to začalo? Každý týždeň budeme ohlasovať, (povedané so smiechom) úbohé, smiešne a nič, nič.
Ja som aj, a urobíme takú akciu, že pochovávanie rómskej reformy. Len viete, v zásade nechcem byť, aby to nebolo pochopené zle, že čo, ako môžte pochovať niečo, čo sa v zásade ani nenarodilo. Keď to bol potrat, ale niekto povie, môžte pochovať aj nenarodené dieťa, dobre, aj toto by sa, a toto ani nebolo narodené dieťa, to bolo falošné tehotenstvo od začiatku. To bolo falošné tehotenstvo od začiatku. To bolo, ja neviem, čo to bolo. Pardon, tu kolega ma dopĺňa. To bola marketingová záležitosť, ktorá vlastne mala ľudí presvedčiť, že konečne došiel "mešiaché " a vyrieši to. Ja som jedného "mešiaché" videl v Lučenci či v Luníku, keď sme chodili. Ten "mešiaché" chodil po Luníku a hovoril, ja vám zapnem elektriku, ja vám toto. A ja vravím, preboha, neblázni, čo im to rozprávaš? Nie, ja to vybavím. Ja už som jedného "mešiaché" zažil, prosím vás. On sa z toho nespamätal a pokračoval ďalej. Takto to naozaj nevyriešime, naozaj to takto nevyriešime.
Už sa nemusíme rozprávať o tom, že je to zlé, preboha, tak to hádam už uznáme. A ja pre istotu zopakujem aj tú pôrodnosť, nemám tu tie krajiny, ale je ich, afrických desať vám garantujem, prvých, kde je najvyššia pôrodnosť. Ale najvyššia pôrodnosť nie je tam, toto tie štatistiky všelijakých agentúr, spravodajských služieb, čo si robia oni tú, oni evidujú pôrodnosť v afrických krajinách, ale nevedia o našej Lomničke, nevedia o Rakúsoch, nevedia o Jarovniciach. Teda nefiguruje to tam, ale oni už asi aj vedia. A najvyššia pôrodnosť je tam, čo vás má viac presvedčiť, že stereotyp, na ktorom ste dve dekády existovali, že mnohodetnosť je prejavom chudoby, čo vás má viacej presvedčiť, že sa niekde stala chyba? Že niekde k tomu budeme musieť pristúpiť trochu ináč, ako sme doteraz pristupovali a jedli tie chlebíčky, však koniec-koncov neboli zlé.
Prosím vás, opusťme ten stereotyp a hľadajme iné riešenia. Toto je vec, ktorú ja pre túto, do tej nádoby, keď si povieme, že ideme ju robiť, do tej nádoby len toto dávam ako podnet a poďme o tom rozprávať s ľuďmi, s ktorými sa dá o tom rozprávať, ktorí idú po výsledku, nie o tom, či ich zvolia, či ešte alebo neviem čo, či prví vykríknu pri sklenenom stolíku, že oni, ja, ja, ja alebo, ale ľudí, ktorých to trápi, že takto, ako je to nastavené, je to neudržateľné. S tými ľuďmi má význam sa stretnúť, komunikovať, pripraviť návrhy zákonov, vyextrahovať z toho, čo tu bolo, kde je v čase a v priestore, doniesť to sem a povedať, je to prierezová záležitosť. Nikto si na tom nebude vytĺkať kapitál, lebo si to uvedomujeme. Tu zaznejú zopár hlasov, tu pišťavých zaznie jak medzi dverami, to všetko vydržíme, ale veľkí politici povedia, áno, na konci sme našli niečo, čo tú situáciu, ktorá sa rúti do záhuby do katastrofy, nastavili sme určité, určité parametre k tomu.
Toto je procesne podľa mňa vec, tam vidím, že sa môžme dopracovať. Tam môžme rozprávať o návrhoch pána kolegu, o návrhoch druhého pána kolegu, tam môžme vo vnútri s ľuďmi, ktorí majú nie toto, ale ľudia, ktorí majú to, ľudia, ktorí dokážu vzlietnuť nad problém, ten vrtuľníkový efekt tomu dopriať, tými, s týmito ľuďmi. Nie ukotvených vo svojich stereotypoch a neopustia a nepustia a nepustia. Jedine, čo pustí, keď ich nezvolia. To takto naozaj, vážení, nefunguje. Ja normálne žasnem, tu žasnem, že ako, ako keď vy nechcete výsledok, vy nechcete mať na konci výsledok. Vy chcete mať len nejakú tlačovú správu v SITE, že áno, on sa borí s rómskym problémom, prosím vás. Zmyslom nie je mať tlačovú správu v SITE, že niekto navrhuje zákony, ale zmyslom je navrhnúť a prijať také zákony, ktoré tomu pomôžu. Nie? Prípadne ma len opravte, ale ja, ja si myslím tak, že to je. Ešte aby sme nedopracovali k tomu, že si ho vlastne hýčkame, ten problém, lebo však budeme mať o čom krútiť a motať. Takto, ako je to teraz nastavené, je to neudržateľné. Absolútne neudržateľné.
Asi nemá k tomu zmysel pre túto chvíľu naozaj viac hovoriť, ani nie k tej obsahovej, s vecami, nebudem ich vyhodnocovať práve preto, čo som povedal, hej, skôr si myslím, že je cesta definovať procesnú záležitosť, ako sa k tomu dopracovať tak, aby sme to na konci mali výsledok. Len mám určitú obavu, lebo tu bolo spomenuté, že branno-bezpečnostný výbor to rieši. Nerieši, prosím vás, branno-bezpečnostný výbor bol dvakrát odložený kvôli tomu, že náš minister neprišiel. Teda respektíve raz neprišiel a raz prišiel a odišiel, lebo ho čakal nejaký úradník. Čiže parlamentný výbor pre obranu a bezpečnosť, to znamená jemu príslušný si ho zavolá na mimoriadnu schôdzu, na pôdu parlamentu v otázke tak dôležitej, ako je bezpečnostná situácia ľudí vo vybraných oblastiach Slovenska, on príde venuje sa jednému, keď máme prejsť k tomuto bodu sa zdvihne a odíde a povie, že ide lebo ide na stretnutie s prezidentom s OLAF-u. Možno je to super človek, ja prezidenta OLAF-u nepoznám, ale z nášho pohľadu je to úradník. Čiže náš minister odignoroval svoj výbor, členov svojho výboru, lebo išiel na obed, to bolo v čase obedu, na obed s úradníkom. Taký je prístup celej, takže tu mám tiež určitú obavu z toho, že ako, ako to zvládneme, respektíve nezvládneme.
Teraz je zvolaný a nedokončený jeden mimoriadny branno-bezpečnostný výbor kvôli situácii vo vybraných oblastiach. A keď to takto necháme a tým skončím, vážení, tak my môžme zasadať v tom branno-bezpečnostnom výbore stále a nonstop. My môžme mať permanentne otvorenú tú tému, permanentne môžme mať otvorenú, ale budeme vkladať do toho, že čo nové sa udialo a aké ad hoc riešenie, lebo to sú všetko ad hoc riešenia. Čo v Sačurove? No dobre, no tak o dvoch policajtov budú dlhšie vonku, chudáci. Ja neviem, to sú všetko ad hoc riešenia, to nie sú riešenia systémové. Tak nerobme tak, aby sme, branno-bezpečnostný výbor musel zasadať stále.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec, máme tu splnomocnenca pre riešenie problémov v rómskych otázkach. Myslím si, že je to človek, s ktorým sa dá rozprávať, je to človek z opozičného zoskupenia. Myslím si, že aj vláda v súvislosti s tým, že mu dala dôveru, pristupovala s tým, že je to človek, ktorý sa tejto problematike rozumie a že bude prichádzať s návrhmi a riešeniami. Zároveň sme boli toho názoru, že sa ozaj nebude politicky zneužívať tento problém a že sa ozaj budú hľadať čo najracionálnejšie opatrenia k tomu, aby sa tento neľahký problém, s ktorým ozaj žije celá spoločnosť, riešil. Takže z našej strany určite neprichádza k tomu, aby sa s týmto problémom riešili nejaké pokútne politické záujmy, ale je to z našej strany snaha, aby prostredníctvom človeka, ktorý by mal asi čo najoptimálnejšie vedieť a poznať problematiku, prichádzal s riešeniami, nachádzal ich a verím, že aj vy v opozičnom tábore vzhľadom na to, že je to človek z opozičného tábora, mu budete nápomocní a budete s ním spolupracovať. Takže, ozaj je tu človek, ktorý môže vyvolať diskusiu a môžete s ním diskutovať.

Ďakujem za slovo. No súčasné nastavenie nespravodlivého sociálneho systému, no, to nie je dobrá vizitka nás všetkých, darmo sa tu budeme vyhovárať na možno opozičných, koaličných. Avšak nad jednou vecou som sa tiež tak zamyslel. Odznelo tu už to viackrát v pléne Národnej rady a mnohodetnosť je prejavom chudoby. Teraz neviem, pán kolega, či si to myslel ironicky, alebo úplne vážne, ale nemusí to byť, hej. To, že v niektorých komunitách sa to takto prejavuje, tak to neznamená, že mnohodetnosť je prejavom chudoby. Naopak, veľakrát môže byť mnohodetnosť prejavom bohatstva, aj keď nemusíš s tým súhlasiť, ale myslím si, že to veľakrát tak môže byť. A definovanie tej chudoby, myslím si, že by sa vzniesla veľká ako polemika, že čo je v podstate chudoba. Ty môžeš byť bohatý, možno nemáš ani jedno dieťa, alebo len jedno dieťa, ale chýba ti šťastie. A veľakrát možno tých ľudí, ktorých charakterizujeme, že sú chudobní, žijú pod hranicou životného minima, v biede, ale nechýba im šťastie. To sú silné paradoxy života, ktoré v podstate každodenný život prináša.
Samozrejme, sú tu dobré návrhy v tom návrhu zákona, ja som to spomenul, neprihlásil som sa, žiaľ, do rozpravy, v tej krátkej poznámke človek to nepovie, ale tá priestupková imunita, že tuná je, ja s ňou nesúhlasím, len nie je to správne, nie je to dobré, aj mňa to veľakrát hnevá, lebo keď rómsky chlapec a pýta sa ho redaktor, dobre sa ti kopalo do toho starčeka? A on povie, že dobre. No, ale nič, nijaký trest nenasleduje, tak pred kamerami ho zoberiem, dám ho do polepšovne. Dám ho do polepšovne a bude otec, matka vrieskať a jednoducho, nevieš si ty s ním poradiť, tak jednoducho nastupuje represia. Ale tuná trestať rodičov prácou, veď oni nerobia ani na verejno-prospešných prácach... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ja by som sa chcel poďakovať pánovi poslancovi Hlinovi za jeho vystúpenie. Väčšinou, keď vystúpi, tak mám voči niektorým pasážam jeho vystúpenia nejaké výhrady, ale dnes s ním musím na 100 % súhlasiť. Naozaj je to tak, že táto téma sa stala do určitej miery aj nejakým marketingovým produktom, ako každý si chce prisvojiť, ako to rieši, ako dáva nejaké návrhy, ako o tom diskutuje. Ten popis pána poslanca, ako teda začala rómska reforma, ako to bolo na verejnosti predovšetkým komunikované zo strany pána ministra vnútra, predovšetkým musím povedať, naozaj bol viac-menej marketingový ťah aj vzhľadom na to, že to, čo sa zatiaľ po dvoch rokoch podarilo, je novela zákona o pomoci v hmotnej núdzi, ktorá v praxi funguje veľmi problematicky.
Musím povedať, že ja chcem byť v tejto veci otvorený a my keď dávame návrhy zákonov, samozrejme aj nás môžete obviniť z marketingu, ale pozrite sa na balkón, koľko je tu novinárov. Keď zvoláme tlačovku s Ľudovítom Kaníkom a hovoríme o tomto probléme, už to novinárov nezaujíma, lebo niečo nové by sme mali na tej tlačovke urobiť, niečo škandalózne, niečo bulvárne, niečo vzrušujúce. Ale nič nové, škandalózne, bulvárne, ani vzrušujúce nemáme, dokonca ani stála diskusia nepomáha riešeniu tohto problému. Pomôže len to, čo povedal Lojzo Hlina, keď od ľava doprava, od stredu, hore, aj dole, aj doľava, aj doprava si povieme, že tu máme problém a začneme ho riešiť a budeme prijímať riešenia, ktoré vôbec nebudú populárne a vôbec nám neprinesú politické body, ale sú to riešenia, ktoré musíme začať prijímať v tejto chvíli. Diskutovať o tom môžeme, ale v tom prípade, ak to skončí prijatím konkrétneho riešenia. Zatiaľ sa to, bohužiaľ, veľmi nedeje.

Ďakujem pekne. Ja len také poznámky, že naozaj, teda ľudia, viete, týchto, takých tu je veľa, čo by urobili, keby. To milujem, že čo by som ja, keby. Viete, umenie možného je urobiť z toho, čo sa dá, hej, že z toho upliesť niečo. Tak povedzme si, po výsledkoch poďme. Rómska reforma tak veľkolepo ohlásená má po polčase, presne, ako kolega Novotný povedal, jeden zákon, ktorý je problematický, ktorý je na ústavnom súde, ktovie, kde mu je koniec. Nuž to je výsledok, tak to treba pekne, exaktne ľuďom povedať, hej?.
A na kolegu Štefana Kuffu, ja som to nepovedal, 20 rokov hltajú chlebíčky po konferenciách a hovoria, že mnohodetnosť je prejavom chudoby a tým pádom je to akože vybavené. To znamená, že keď je 15 detí a narodených do blata, ja to znova poviem, ja viem, že to nemáš rád, tak to je po tých konferenciách, tu po Bratislave, tam jedia chlebíček, drží pohárik vína a hovorí, to je prejavom chudoby, to nie je, to je prejavom chudoby. Čiže pre nich je to akože vybavené. To je formulka, magická formulka, ktorá to akože uzavrie, tú tému. Je to prejavom chudoby, nuž čo s tým?
Toto ja, práve naopak, ja hovorím, opusťme toto, čo sa neprepotvrdilo, ba práve sa vyvracia. Nie je to, hej? Je to problém niekde inde a nebudem ho tu teraz pomenovávať, ale už to neplatí. Keby som mal tú možnosť, tak im dám slanej vody, Šaraticu by som im dal piť na tých konferenciách, lebo už by ich to prestalo baviť a chlebíček dostanú iba vtedy, keď konečne začnú sa tomu pozerať ináč, refrešujú tie stanoviská, ktorými 20 rokov žijú a stále to funguje.

Aby toho nebolo veľa, tak pár reakcií, lebo potom v tom záverečnom by to naozaj bolo príliš asi veľa. Začnem od konca, od Lojza Hlinu. No, EÚ za nás nič nevyrieši a v tejto oblasti už vonkoncom nie, to si musíme vyriešiť sami a každý, kto sa vyhovára na EÚ, lebo také tu často zaznieva, tak sa len vyhovára. Je to plne v našich rukách, nikoho sa nemusíme pýtať a všetky aj nástroje nielen máme, ale aj vieme, čo treba urobiť, len to treba urobiť jednoducho.
Povedal si, že to, že je to zlé, to vieme všetci, no to je veľký pokrok, že už nikto nespochybňuje, že to naozaj je zlé, to ešte nedávno nebola vôbec pravda. Ešte nedávno, keď som prichádzal s týmito vecami, tak som sa stretával s tým, čo to tu vymýšľam, čo to tu za kotlebovčiny riešim, aký populizmus tu chcem, ako chcem zarobiť na rómskej téme, veď to vôbec nie je problém. Takže dnes, keď už sa aspoň pochopilo, že to je vážny problém, na ktorý ja poukazujem, odkedy som sa politikou začal zaoberať, tak to je dosť veľký pokrok, ale stálo to teda roky driny a roky znášania obvinení zo všetkého možného a odvádzania pozornosti od podstaty problému.
Dúfam, že nebolo myslené na mňa a kolegu, že nechceme výsledok, pretože ja som človek, ktorý je človekom činu a preto prichádzam s týmito návrhmi, pretože chcem, aby sme sa niekam posunuli. Preto vytváram ten tlak, preto som dvakrát inicioval zvolanie mimoriadneho sociálneho výboru, ktorý aj včera sa stretol a budeme sa tou témou zaoberať na riadnom zasadnutí. Pretože to jednoducho nemôžeme ignorovať. Ten problém naozaj tu rastie a ja mu, ako keď nič iné nemám, inú možnosť ako opozičný poslanec, no tak budem vytrvalo ako tá voda, stále na tú skalu kvapkať, kým tú dieru neurobím aj do tej skaly, aj keď sa tá skala zdá zdanlivo pevná.
Teraz k pár takým konkrétnym veciam, čo kolegovia tu hovorili. Erika Jurinová dve veci spomínala. Obmedzenie rodičovského príspevku na štyri deti, áno, tam tak, ako Vilo Novotný povedal, keby toto malo byť prekážkou, tak v tom druhom čítaní sa určite nebudeme brániť, aby sme v tejto oblasti zmäkčili tento návrh a odstránili, ale zároveň poviem, prečo, prečo to tam je. To nie je len tak vycucané z prsta, samoúčelné. Vedia kolegovia poslanci a panie poslankyne, že dávka v hmotnej núdzi je postavená na filozofii, že s počtom členov rodiny sa dvíha, ale len po počet detí štyri a že piate, šieste, siedme, ôsme, ixté dieťa, keď pribudne do rodiny, tak dávka v hmotnej núdzi je presne taká istá, ako na štyri deti? Ty vieš, ale či to vedia kolegovia?
To je filozofia, ktorá tu bola zavedená, keď som bol ja ministrom a tiež to bolo vtedy šokujúce. Vtedy, keď sme s tým prišli, keby sme nemali vládnu väčšinu, tak to neprejde ani náhodou, pretože dovtedy čo dieťa, to ďalší príspevok, to zvýšenie príspevku a samozrejme to potom vytvára ten balvan, ktorým výsledkom je naozaj riešenie cez počet detí zabezpečovať si príjem. Toto je len spojenie tej filozofie a zosúladenie filozofie, že áno podporme deti rôznymi prostriedkami. Podporujme ale predovšetkým pracujúcu rodinu cez rodičovský príspevok, príspevok pri narodení dieťaťa. Tam zvýšme, tam kľudne zvýšme a možnože ešte viac môžeme zvýšiť, ako je v tomto návrhu, pretože tie zdroje na zvýšenie tých prostriedkov pre pracujúce rodiny nebude stáť štátny rozpočet v súčasnom rozložení ani korunu, pretože to poskytne práve to, že sa nebude dávať tam, kde to nemá efekt, ale kde to má negatívne efekty.
Ale chápem, že ako niektoré veci jednoducho veľmi pomaly idú a ťažko a súhlasím ale zároveň aj s Lojzom Hlinom pri takýchto vážnych témach nemôžeme byť za pekných za každú cenu. Musíme vedieť aj povedať, že niektoré veci zabolia, lebo aj lekár, keď lieči, tak nám nedáva cukríky, ale mnohokrát horké pilulky, mnohokrát musí rezať, aby zachránil organizmus, zachránil, odstránil chorobu a nastolil znova zdravie. Ale dobre, toto nie je problém, na ktorom by sa to malo zlámať, len vysvetľujem ten spôsob úvahy a myslenia, ktorý k tomu vedie.
Príspevok za školskú dochádzku, druhý bod, ktorý si spomínala. Znova musím len pripomenúť, že príspevok za školskú dochádzku tu nebol odjakživa. Ja som spôsobil, že ten príspevok sa tu objavil, ale nie ako príspevok za školskú dochádzku, ale ako prospechové štipendium. Takto to vzniklo a takto to bolo, tak ako to navrhujem v tom zákone, že to bol príspevok pre dobrých žiakov, aby sme podporili tých dobrých žiakov, aby sme im pomohli vymaniť sa z toho prostredia, pretože vzdelanie, na tom sa zhodneme asi, je základom pre to, aby človek nezapadol znova v tej osade a v tom blate, ako hovorí Lojzo Hlina. Ale, keď chceme, aby to vzdelanie začalo mať cenu a hodnotu v prostredí, kde sociálne dávky sa minú do troch dní a veľká časť z nich skončí na nejaký "mulatšág", tak tam jednoducho to vzdelanie musíme ukázať, že má cenu od samého malička a fungovalo to, to vôbec nebol problém, že či by to nefungovalo. My už máme reálnu skúsenosť. Tu neexperimentujeme. Experiment je negatívny a zlý experiment je zmena príspevku, zmena prospechového štipendia na príspevok za školskú dochádzku. Výsledkom je to, že dieťa sa ukáže v škole, robí tam zle, pácha priestupky de facto, narušuje školský proces. Výsledkom potom je, že väčšinové obyvateľstvo dáva preč deti zo školy, aj keď z vlastnej dediny do susednej dediny a dochádza nám k prirodzene vznikajúcej segregácii. To je výsledkom práve takýchto, takýchto opatrení, ktoré samozrejme vyzerajú strašne pekne na prvý pohľad, lebo cieľom nebolo nič iné, len dať tým ľuďom viac peňazí a len zámienku.
Nájdime zámienku, ako tým ľuďom dať viac peňazí, povedala si pani ministerka Tomanová, keď bola v úrade. A dala im to takto a výsledok je ten, ktorý hovorím, že máme už pomaly len rómske školy a v susednej, dvadsať kilometrov alebo pätnásť kilometrov dochádzajú tie deti z danej dediny inde, lebo rodičia ich tam dávajú. A riešenia ľudskoprávnych organizácii, že vznikajú špeciálne triedy, oddelené a tak ďalej, to je následkom týchto kvázi humanistických riešení. Preto sú to kvázi humanisti, ktorí takéto riešenia presadzujú, pretože škodia. Nie sú humanisti, lebo škodia v konečnom dôsledku svojimi opatreniami konečnému riešeniu.
Jožo Viskupič tu spomínal ten problém vzniku rómskych osád. Áno, je historický, ale to, čo on spomínal, tá história - Mária Terézia a tak ďalej, ja to poznám. Ale vtedy dostali normálne od miestnej autority, že tu sa usaďte, tu, za dedinou, za obcou. Boli nariadenia, že musia byť, neviem koľko stoviek metrov za obývaným územím. Áno, to bola snaha o segregáciu, ale bolo im vymedzené územie. To, čo je problém, je ten, ktorý som ja spomínal, a to, že z právneho poriadku vypadlo to, že pozemok vlastníka, stavba na pozemku vlastníka patrí vlastníkovi pozemku, ktorý prirodzene v práve zabezpečuje, že sa nestavajú potom stavby na cudzích pozemkoch.
Tak ako pán Mičovský povedal, nikdy nebolo predmetom tohto návrhu zákona, ako odkedy sa objavil na scéne už pred vyše dvoma rokmi, búranie rómskych osád. Ale vždy zastavenie toho, aby sa nám nekontrolovane rozširovali, tak ako je to stále, aj teraz v tomto zákone, pretože to je vždy prvý krok, ktorý, bez ktorého sa to nedá.
Pán Senko spomínal, že jak tu treba tie riešenia prinášať. No veď, my by sme boli radi, keby prichádzali, ale kde sú? Máte osemdesiattričlennú väčšinu. Máte vládu, máte ministra Kaliňáka, ktorý to zobral pod svoje krídla. Kde sú tie zákony? Kde je tá rómska reforma? Tuto, nechcem ja teraz hádzať vinu na plecia splnomocnenca, že z opozičného zoskupenia, ale veď on nič nemôže urobiť, čo mu úradníci nedovolia. Veď on je podriadený ministra Kaliňáka. Rovno poviem, že sa mu čudujem, že znáša útrpne túto pozíciu, pretože môže si on myslieť čokoľvek, úradníci rozhodnú o tom, čo áno, čo nie a čo príde a čo nepríde. A neprišlo nič. Tento problém, všetci vravíte, že áno, tu problém je a vám dva roky je málo na to, aby ste aspoň s niečím prišli? Okrem toho jedného problematického zákona? No nehnevajte sa, to je nedostatočné.
A ja súhlasím s tým, poďme to riešiť nepoliticky. Preto tie výbory, preto som sa, sa snažím aj o prácu vo výbore. Nech to predloží výbor. Nech to podpíšu opoziční poslanci. Ale prestaňme sa už hrať na nejaké, že tu sa tvárime len na nejaké riešenie. My tie riešenia chceme. Lebo je to vážny problém, ktorý nás zvalcuje bez ohľadu na politickú príslušnosť a poviem to aktuálne k dnešnému dňu. Veď vám vystavujú voliči vizitku. A voliči to nakoniec vyhodnotia. Si myslíte, že tá sobota, tá drvivá prehra nebola aj tým, že neriešite tieto problémy? Že ľudia čakali tie istoty, ktoré ste sľubovali a to, že aha, príde ten silný Fico a všetko vyrieši? A kde sú tie riešenia? Nikde. A preto to je tak a to sa bude len zhoršovať, až sa nechopíte rozumu. Veď ja vám radím, ako, ako sa dostať z tej blamáže, do ktorej sa nečinnosťou ponárate stále hlbšie a hlbšie. Tak skúsme v mene dobrých riešení sa spoločne na to pozrieť. Lebo niektoré veci naozaj, mohol by som sa tešiť z toho politicky, ale nechcem sa, chcem, aby sme veci riešili.
A posledná moja poznámka patrí tuto kolegovi Kuffovi, ktorý má svoj pohľad na vec, ktorým v mnohom častokrát nesúvisí. Môžeš na mňa faktickou reagovať. Toto je možné. Ale moja otázka je, na všetkom, čo sa tu prinesie, môžme nájsť, čo je zlé. Aké máš riešenia? Aké máš riešenia? Takých, čo povedia, toto neni dobré, toto neni dobré, to sa mi nepáči. Takých tu navozíme na vozoch. Ale prines riešenia. Alternatívne riešenia. Nielen na všetkom nachádzať nedostatky. Áno, všetko má svoje nedostatky. Nič nie je dokonalé. Ale chcem vidieť riešenia. Keď riešenia nie sú, tak potom, (reakcia z pléna) na to nepotrebuješ byť, pán poslanec, ministrom. Na to môžeš podať poslanecký návrh zákona, spojiť sa s kolegami, vypracovať ho spolu. To, že kritizujeme, áno, ale len to? Len torpédovať snahy iných? Len ich spochybňovať a nepriniesť ani jedno konštruktívne riešenie, ktoré daný problém rieši? To je, nehnevaj sa, príliš málo.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. No je to, toto, tento problém, ktorý riešime, je veľký, máme ho tu dvadsať rokov a naozaj, nenašli sa riešenia, ktoré by, ktoré by mu pomohli. Spomínal si tu, aj teda predrečník pred tebou spomínal jeden zákon, hmotná núdza, ktorá, ktorý je kontroverzný a možnože len sme sa všetci nádejali, že naštartuje tie zmeny, ktoré stále my ešte nevidíme. Ale je pravda, že sa to všetko rodí veľmi pomaly.
Teraz cez víkend som bola na východe, v jednej dedinke, som bola prekvapená, že krásne upravená dedina. Väčšinou som videla bielych ľudí a potom som sa dozvedela, že sú tam, je tam aj taká rómska časť dediny a povedali mi, že vlastne to, že majú krásne upravenú dedinu, vďačia eurofondom, ktoré mali, ktoré boli určené na riešenie rómskej problematiky. Takže dvadsať rokov, pokiaľ takýmto spôsobom riešime rómsku otázku, tak sa nečudujme, že sme tam, kde sme.
Ale vrátila by som sa k zákonu o hmotnej núdzi alebo k zákonu, ktorý tuná predkladáš. Vrátim sa znova k tomu počtu detí. Ako chápem iniciatívu, ktorú si dal, aj ako som, zopakujem to, čo som povedala, že tie motivačné prvky sú potrebné a nutné. Ale nechápem, že prečo, prečo chceš postihovať naozaj deti, mnohodetné rodiny, pretože do tej chudoby sa budú ešte viac potápať. Hej, že nie sú, nejak to nekorešponduje s tým, čo si hovoril, že poďme im pomáhať práve tou aktiváciou. Takže napríklad, prečo si to neriešil tak, že teda pri viacerých deťoch by musel opäť podložiť nejakú aktiváciu jeden z rodičov. Akože len nadviazať to na podobný princíp, ako si mal pri príspevku pri narodení dieťaťa a takto podobne. Stojím si za tým, že tie štyri deti a aj to aj v tom zákone o hmotnej núdzi, kde sa hovorí, že naozaj tá hmotná... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ja skúsim to dopovedať, čo kolegyňa nedopovedala. Naozaj, tuná, aby neboli diskriminované tie rodiny, ktoré sa rozhodnú mať viac detí. To by som nevnímal ako spravodlivú vec, ten rodičovský príspevok. Ale poviem to. Bol si ministrom a spomenul si tu práve tú dávku v hmotnej núdzi, že to si presadil len po tú hranicu štyroch detí. A ako minister si to predkladal, ty to vieš veľmi dobre, ak si vo výkonnej zložke, tak ty máš v podstate to v pracovnej náplni, aj povinnosti predkladať tieto návrhy a ich aj presadzovať. Ako opozičný poslanec vieš veľmi dobre, ani tento návrh zákona ti neprejde. Ale ja doceňujem tú snahu, samozrejme poukazujem na tie veci, ktoré tuná momentálne ako nesedia a nesúhlasím s nimi.
Pozri sa, dávka v hmotnej núdzi po hranicu tých štyroch detí a tu bolo to sledované tiež, aby tá pôrodnosť možno bola nižšia, aj tá chudoba a podobne. Nedosiahol sa ten očakávaný efekt. Znížila sa pôrodnosť? Protirečíš si, respektíve tuná aj kolegovia, ktorí tuná spomínajú, že je to najvyššia pôrodnosť v rómskych osadách Rakúsy, Lomnička a Jarovnice a podobne, ktoré som tuná počúval a nedosiahol sa ten efekt. Navyše, čo mi veľmi ako vadí pri týchto návrhoch zákona, že veľakrát je tam taký akoby podtext, hej, taký rasistický a toto, toto není ako, myslím si, že dobrá vec.
A rómsky problém, ako si to v úvode začal ako hovoriť, no je to predovšetkým problém chudoby, problém ľudskej dôstojnosti a chudobu odstránime tak a ľudskú dôstojnosť vrátime týmto ľuďom skrze prácu. Aby sme im dali prácu, aby tí ľudia mohli pracovať a myslím si, že veľmi veľa vecí sa vyrieši. Ak si myslíme, že toto sú návrhy zákonov, ktoré vyriešia chudobu a zníži sa pôrodnosť, dovolím si povedať, že to nie je tá správna cesta a že sa mýlime a nie sme na tej správnej ceste. Sú tuná riešenia, no... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Napriek tomu, že implementácia novely zákona o hmotnej núdzi v podstate nejde podľa predstáv, ale dúfam, že máme po voľbách, tak konečne teda ten zákon sa bude aj reálne teda v praxi napĺňať. Myslím si, že keďže som bol jeden z tých spoluautorov tohto zákona, že je to zatiaľ najtvrdší v podstate zákon o hmotnej núdzi, ktorý sa teda v podstate pripravil a bol schválený v tomto parlamente.
Čo sa týka v podstate nejakých krokov, ktoré sa podarilo mne urobiť, samozrejme, ja som možno urobil na začiatku chybu, že viac sme teda, som sa nechal dotlačiť k tomu marketingu, ale ja sa nehanbím za to, čo som spravil. Tritisíc rómskych detí v stodesiatich materských školách je, je to, čo sa nepodarilo v podstate za dlhé roky urobiť, za dvadsať rokov určite nie. Stodvadsať komunitných centier, ktoré sa podarilo postaviť, alebo ktoré tam momentálne staviame, to nie je o tom, že sme dlhé roky hovorili o komunitných centrách, dnes už ich, teda tie komunitné centrá staviame.
Program zdravotných asistentov, ktorý sme spustili, to je program, ktorý sme nanovo postavili a dnes funguje. Rómske občianske hliadky, ktoré práve majú zamedziť teda nejakým aktivitám alebo kriminalite, či už vo vnútri rómskej komunity alebo mimo rómskej komunity, je program, ktorý je odskúšaný tak na Slovensku, ako aj v zahraničí. A program, ktorý spočíva v tom, že nebudeme odovzdávať nikomu nič zadarmo v tejto krajine a to je to ten program svojpomocnej výstavby, je príkladom toho, ako sa to má robiť.
Populizmus nepatrí vlastne v riešení rómskej problematiky a oceňujem práve vytrvalý a konštruktívny prístup Ľuda Kaníka a teda aj jeho kolegov, ktorí prednášajú v podstate dobré návrhy a za väčšinu z nich budem aj hlasovať. Samozrejme niektoré veci, ktoré už spomínala Erika Jurinová, nie sú ani mne teda, podľa mňa teda vhodné. Ale napriek tomu oceňujem jeho prístup, fakt sú to veľmi dobré návrhy, ktoré aj podporím.