33. schôdza

Miro, by sa chcelo dodať iba to, že tak ako si povedal, akože tam, kde je vôľa, je cesta. Alebo povedal si to inými slovami. Čiže naozaj, keď tu je nejaký zádrheľ, niekomu niečo vadí, má strach z toho, že ho prokurátor bude niekde lynčovať a obviňovať z porušenia ústavy, tak od toho je priestor medzi prvým, druhým čítaním a bez problémov sa cesta dá nájsť. Ale keď tá vôľa nebude, tak cesta sa hľadať nebude a zabije to SMER v prvom čítaní. Takže uvidíme, či SMER má vôľu niečo riešiť s automatmi.

Som presvedčený a keby sme si položili v podstate dve otázky alebo v podstate dve možnosti, že čo je pre nás dôležitejšie, či už teda prístup k osobným údajom ľudí, ktorí, na ktorých teda príjem sa skladáme my všetci, alebo teda, že či, alebo nakladanie s verejnými zdrojmi, tak to nakladanie s verejnými zdrojmi v podstate je pre mňa oveľa dôležitejšie. Ak bráni v podstate nejaké rozhodnutie prokuratúry k tomu, aby tento zákon bol prijatý, však my sme tu na to, aby sme opravili to rozhodnutie prokuratúry. Tam my presne povieme, čo prokuratúra má teda, alebo napravíme v podstate ten zákon tak, aby prokuratúra povedala, že je to v súlade vlastne s právnym poriadkom tejto krajiny. Čiže nemyslím si, že táto filozofia, ak teda je podporovaná, by mala brániť, by jej mali brániť nejaké prekážky. Ak sme schopní tie prekážky odbúrať, tak myslím si, že urobíme veľký kus práce.

Ďakujem pekne. No, ja budem reagovať najmä na pani Vaľovú, že je možné, že som nebol v tomto smere úplne zrozumiteľný. Tak to skúsim povedať ešte raz. Inak, chcem vás pochváliť, že vy, keď ste bojovali s tým hazardom, to bolo fakt odvážne. A to je dobre. Tá vôľa, keď tu bude, my vieme to možno upravovať, ale ja si nemyslím, že je to potrebné. A to je to, čo som vám hovoril, že jednak nestotožňujme obec so štátnym orgánom, ktorý bude viesť tú evidenciu. To nie je to isté. To oprávnenie na spracovanie takýchto údajov tu bude. Treba si uvedomiť, že ide o verejné prostriedky, verejné prostriedky. Každý má právo vedieť, kde a ako sa tie verejné prostriedky používajú a preto je to právo zverejniť, že kto ich poberá. Ak vám vadí meno a priezvisko, dobre, ale zákon hovorí, teraz navrhnutý, overí jej totožnosť na základe občianskeho preukazu. Ešte raz. Evidencia môže pokojne byť. Je to na tom, kto bude poskytovať tie údaje, že tam bude iba číslo občianskeho preukazu. Nič iné. Čiže aj keby tam bolo meno a priezvisko, okej, nech je tam rozpor. Ale ak tam je číslo občianskeho preukazu, ten rozpor tam nie je.

Pani predsedajúca, kolegyne, či kolegyňa, kolegyne a kolegovia, chcel som k tomuto návrhu alebo aj vystúpením podporiť návrh svojich kolegov, lebo myslím si, že naozaj rieši závažný problém. Včera tento parlament svojou väčšinou schválil zmeny, ktoré myslím si, že boli veľmi na prospech veci a myslím konkrétne úžernícke pôžičky od nebankoviek. Čiže myslím si, urobil sa dosť veľký krok, alebo vy, väčšina v tomto pléne, urobili ste veľký krok k tomu, aby sme jeden problém chudobných ľudí čiastočne vyriešili. Určite nie komplet, ale čiastočne áno. A dnes, ak by ste tento návrh zákona pri zajtrajšom hlasovaní posunuli do druhého čítania, myslím si, že vydali by sme sa znova na cestu, aby sme vyriešili ďalší veľký problém chudobných ľudí.
Bolo mi sympatické na tom, teda keď vystúpil Peter, ktorý, si myslím, že môže najkompetentnejšie hovoriť za ľudí v osadách, akým spôsobom títo ľudia žijú a čo prežívajú. Ale ja viem, ako nikdy som nebol závislý na hazarde, možno na čokoláde áno, a to aj asi viacerí, a možno aj pani Vaľová. Ale viem, čo to je, jednoducho keď mám už iba chuť iba na tú čokoládu. Aké to je ťažké odolať, keď jednoducho som závislý. A takisto si potom viem predstaviť možno prenesene, ako to je ťažké odolať človeku, ktorý si myslí, že z biedy sa dostane tým, že hodí nejakých pár drobných do automatu a bude mať o trochu viacej ako málo. Prehrá a potom zase si myslí, že však teda hodím, teraz to už vyjde. Potom zase vyhrá. A jednoducho dostane sa do toho obrovského kolotoča.
Chalani, keď prezentovali návrh tohto zákona na tlačovke, mali tu kňaza, kapucína, vlastne mnícha, ktorý je už rok kňazom, ktorý sám vypovedal na tlačovej konferencii, ako náhodne sa k nemu dostali, celkom mi to bolo sympatické, že ho teda na túto tlačovku zavolali. Ale teda on hovoril svoj vlastný osobný príbeh, kde osem rokov bol ťažko, ťažko závislý na hazarde, kde hovoril o tom, že rodina sa za neho hanbila. On už nechcel ubližovať rodine, nechcel robiť zlé meno, lebo všade si požičiaval peniaze, mal obrovské dlhy, myslím, že okolo sedemsto či osemstotisíc korún niekedy v polke deväťdesiatych rokov, čo bola teda dosť poriadna suma. Takže už potom, aby sa za neho rodina nemusela hanbiť, aby on nerobil rodine zle, tak bol ochotný ísť aj dvesto kilometrov ďaleko od svojho bydliska, len aby si mohol zahrať. Jednoducho dostal sa do kolotoča, ktorý nie je dobrý.
A nejde iba o to, že títo ľudia minú niečo, čo vlastne patrilo možno im, alebo ich deťom a potom ich deti musia chodiť niekde po smetných košoch a hľadať, čo zostane niečo na jedenie tým druhým, ktorí možno závislí na hazarde nie sú. Ale ide o to, že keď sa človek raz do toho kolotoča dostane, tak je to presne takisto, ako keď je niekto závislý na drogách. Jednoducho urobí všetko pre to, aby tú ďalšiu drogu si mohol kúpiť. Jednoducho urobí všetko pre to, aby získal znova peniaze, aby mohol si kúpiť drogu a v tomto prípade, aby ich znova mohol hodiť do toho automatu. A to, že urobí všetko pre to, znamená, áno, to je podhubie pre kriminalitu, pre malú, drobnú priestupkovú možno kriminalitu, ale aj pre trestné činy, ktoré potom na základe tohto vznikajú.
Vieme, že kedy tedy sa dočítame v médiách, že za dvadsať korún niekedy, teraz možno za päť eur niekde niekoho niekto zapichol, lebo jednoducho bol závislý, či na automatoch, či na drogách, heroíne, neviem čom, nejakých iných drogách. Každopádne závislosť robí z ľudí zvieratá a myslím si, že štát, ktorý dovolí, aby niečo, čo vlastne by mohol mať pod kontrolou a iba kvôli tomu, že si povie, že však my sme liberáli, my sme voľnomyšlienkári, nech každý si tu slobodne podniká a nech si podniká aj na tom, že ničí osudy iných rodín, iných ľudí, tak takýto štát sa nemôže nazývať skutočným štátom.
Vy, kolegovia zo SMER-u, máte v názve sociálna demokracia. Ja vám to rád pripomínam. Ja som si neštudoval politologické nejaké príručky, ale ako ja vnímam sociálnu demokraciu, mali by to byť ľudia, ktorým záleží na osude slabých, chorých, utláčaných a možno ľudí, ktorí sa nemajú úplne pod kontrolou. A to si myslím, že sú, áno, to sú aj ľudia, ktorí sú zatlačení hlboko, ďaleko do kúta, ktorí sú prinútení žiť z pár korún sociálnej dávky a ktorí v tej chudobe si myslia, že najlepšia cesta z chudoby je to, že tieto peniaze vrazia do automatov a nejakým spôsobom takto sa z tej chudoby dostanú. Ja si myslím, že ak ste naozaj sociálni demokrati srdcom, tak v tom prípade sa týchto ľudí zastanete a urobíte niečo, akým spôsobom ich ochránite de facto, áno, pred sebou samými, aby nepodľahli svojej vlastnej závislosti a nestali sa iba prostriedkom pre ľudí, ktorí bohatnú na osudoch takýchto zúfalých ľudí.
Pani kolegyňa Vaľová, ja som tiež registroval, že v Humennom ste robili iniciatívu za zákaz hazardu a bolo mi to sympatické, len teraz mi trošku chýba, že po tom, ako tu vlastne ste zmenili zákon, áno, chápem, asi preto, lebo teda prokuratúra vám vyčítala a zmenili ste zákon tak, ako ste ho zmenili a vlastne sme vrátili späť hazard do pôvodného stavu. Čiže nehľadáte teraz, vy poslanci SMER-u, ktorým teda na veci, predpokladám, že záleží, nehľadáte cestu, ako tú situáciu zmeniť a možno trošku viacej energie a zbytočne venujete kritike návrhov od ľudí, ktorí sa tú situáciu zmeniť snažia.
Ja si myslím, že keď vám naozaj na veci záleží, sadnete si s predkladateľmi a budete hľadať cestu a dupľom, keď vy osobne ste toho osobným príkladom. Čiže keď ste raz niečo proti hazardu v Humennom robili, asi ste vedeli, prečo s ním, jednoducho proti nemu bojujete a predpokladám, že sa vám nezmenila motivácia, že rovnako hazard odsudzujete a tým pádom predpokladám, že proti nemu budete bojovať.
Kebyže tu je Tóno Martvoň, ja by som sa ho tu rád opýtal jednu vec, ktorá sa pošuškáva, že vlastne ten predošlý návrh zákona zo strany SMER-u bol zmenený preto, lebo jeho asistent podniká s automatmi v Dolnom Kubíne. Ja neviem, či to je pravda, vy to asi lepšie viete a vy sa to môžete opýtať na klube. Ale ak by to bola naozaj pravda, že jeden asistent poslanca z vládnej strany SMER podniká s automatmi a vy vlastne robíte kroky, ktoré ste, posledný krok váš bol taký, že ste, áno, zlepšili ste priechodnosť automatov, alebo lepšie povedané, ochránili ste automaty, aby nemohli byť zakázané, tak bolo by to zvrátené. Čiže ja aj týmto smerom alebo týmto spôsobom adresujem otázku na vášho kolegu, že či jeho asistent naozaj podniká s automatmi, či jeho asistent naozaj žije na tom, že ožobračuje chudobných ľudí, ktorí sú závislí na hracích automatoch. Ak to je pravda, je vašou morálnou povinnosťou vyriešiť tento konflikt záujmov a urobiť všetko pre to, aby ste automaty akýmkoľvek spôsobom zo Slovenska vykynožili.

Pán poslanec, dve veci aby sme si na začiatku ozrejmili. To, čo je diskusia, neznamená, že je kritika. My diskutujeme. Prečo nás obviňujete, že kritizujeme len? Závislá som ešte na ničom nebola, ani na čokoláde, aj to aby občania vedeli. Čiže to sú dve veci, ktoré si ozrejmím, kým vám dám faktickú poznámku. Chcem vám niečo povedať ešte raz. To, že ste ma kritizovali, pán Matovič, a vy hlavne, všade, aj vo svojich novinách, že sedím s jedným zadkom na dvoch stoličkách, mne dáva oproti vám, oproti vám iný pohľad na vec, pretože vy urobíte zákon a niekto ho bude vykonávať, buď v obci, v meste, lebo vy teraz hovoríte, že obec môže mať zverejnené údaje a čakáte, že obec ich môže dať podnikateľovi, alebo štátna správa. Ale niekto za to bude niesť zodpovednosť. Čiže skúste ešte raz, nikto vás nekritizuje, len donesie naozaj, ja som ináč ani za ten zákon nehlasovala, ktorý sme mali o hazarde, pretože jednak musím povedať, že sme tam znížili na petíciu, ale aj napriek tomu by som možno ešte hľadala iné riešenie.
Ale nevidím, a povedala som to aj nášmu pánu ministrovi, že by som hľadala pri zákaze hazardu iné riešenie, nie petíciu, aj keď predtým bolo vyššie kvórum, ale samozrejme, ako ste povedali, dala pripomienku prokuratúra. Skúste naozaj doniesť buď z prokuratúry alebo z ministerstva, že to, čo navrhujete, je správne. Ja chodím do rómskych osád, ja mám sama osadu, kde mám 1 500 Rómov, teraz zoberiem o necelý mesiac 100 Rómov na obecné verejné služby, lebo u mňa boli na úrade a povedali mi, že chcú pracovať. Budem sa snažiť a snažia sa ich pracovníci učiť hospodáriť, ale naozaj vás prosím, skúsme sa zamyslieť. Nie, ako pán Kaník povedal, že zbúrajme chatrče, alebo zbúrajme čierne stavby, ale nepovedal, že B v tom zákone je, že ich zbúra obec na svoje náklady na súkromných pozemkoch. A to je to B, ktoré vy nikdy nepoviete, len to A. Nie v zlom. Naozaj urobte aj B a ja za to naozaj zahlasujem. Doneste potvrdenie, že to bude korektné voči všetkým... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Kolegyňa Vaľová, o tom, na koľkých stoličkách sedíte, nechcem o tom debatovať, však to si môžme mimo, ale beriem vás za slovo, doneste, to znamená ale, dajte nám priestor medzi prvým a druhým čítaním. Skúste preukázať dobrú vôľu, posuňte ten návrh do druhého čítania a zabite ho, keď uznáte za vhodné, keď nedonesieme vám niečo, tak ho zabite v druhom čítaní. Ale keď považujete za dôležité riešiť problém chudobných ľudí, ktorých zdierajú, podľa mňa, kvázi podnikatelia, lebo ja nedokážem povedať takému človeku, že je podnikateľ, ktorý žije z chudoby a zo závislosti nejakých druhých ľudí a vlastne z nešťastia niekoho iného, tak keď vám na tomto riešení problému záleží, posuňte návrh do druhého čítania a verím, že cesta sa nájde. Myslím si, že dokážete mať vplyv, ste bola, myslím, že štátna tajomníčka na Ministerstve práce, sociálnych vecí, takže mali by ste mať v týchto otázkach vplyv na, vo vašom klube poslaneckom, takže dúfam, že urobíte trošičku prácu v prospech chudobných a závislých ľudí. Na vašom klube, myslím.

Ďakujem za slovo. Pani kolegyňa Janka, keď nebola štátnou tajomníčkou, ešte ňou môže stále byť, však je to stále aktuálne, keď je tuná. Ale ja som sa chcel dotknúť možno takej časti tuná v tom návrhu zákona. Chcem poukázať práve na taký paradox a možno takú skutočnosť, že trošku s Petrom sa budeme odchyľovať od toho, že v podstate ono ten hazard môže byť v takých špecifických prípadoch práve zakázaný aj pre tých bohatých. Ono to neznamená, že keď je človek bohatý, tak môže už ten hazard akosi aplikovať, hej? No, keď si bohatý a môžeš mať dneska naozaj veľmi veľa tých peňazí, veľmi veľa eur a čím máš viac, tým viac môžeš aj zároveň ako prehrať a práve tuná v návrhu zákona: "Hazardnej hry uvedenej v § 3 ods. 2 písm. b) a d), sa môže zúčastniť iba osoba, ktorá po e) nie je v čase začiatku hazardnej hry evidovaná ako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti alebo väčšinový spoločník obchodnej spoločnosti, voči ktorému sa vedie exekúcia, výživné, dane, pokuty, poplatky, clá alebo pohľadávky na poistnom na zdravotné poistenie, sociálne poistenie alebo pohľadávky na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie na webovom sídle podľa osobitného predpisu.". Teda môže to byť aj štatutárny orgán, alebo, alebo štatutárny orgán obchodnej spoločnosti alebo väčšinový spoločník. Takže ten hazard, ten sa naozaj môže dotýkať nás úplne všetkých.
Myslím si, že všetci máme nejakú takú skúsenosť aj vo svojom širšom okolí. Veľakrát, častokrát je to aj v rodinách, kde sú ľudia závislí na hazarde. No byť závislý na čokoláde je určite menším problémom, ako byť závislý na hazarde, alkohole, drogách. To je obrovský problém, pretože hazard ničí tvoje zdravie, tvoj život a tvoju vlastnú rodinu. Tá čokoláda ti len prospeje, kakao je zdravé.
Ja by som chcel pri tejto príležitosti v podstate aj kolegov všetkých vyzvať k tomu a zároveň aj poprosiť, aby tento návrh zákona prešiel do druhého čítania. Ak budú tu kritické pripomienky, alebo proste sú výhrady voči návrhu zákona a tie problémy, ktoré kolegyňa Vaľová spomína tuná aj s tou prokuratúrou, myslím si, že môžme ten zákon vylepšiť do druhého čítania. Zase, aby sme tuná operovali prokuratúrou, akoby, mne to tak vyznelo, že tá prokuratúra akoby bola potom nad parlamentom. Potom na čo je parlament? Však parlament prijíma zákony. Ak my prijmeme dobrý, vhodný zákon, myslím si, že nebude problém ani s prokuratúrou.
V podstate tuná obmedzuje, tento návrh zákona obmedzuje skupinu ľudí, ktorí v podstate k tomu hazardu sa nedostanú. Paradoxom našej krajiny práve je to, ale však myslím si, že nielen našej, že práve na hazarde najviac sa zúčastňujú ľudia, tí, ktorí sú chudobní, ktorí nemajú peniaze. Čím je chudobnejší, tak tým viac možno je zúčastnený práve na tom hazarde. Prečo? Lebo má takú naivnú predstavu o tom, že práve hazard mu pomôže sa dostať z krajnej núdze alebo z tej chudoby. No všetkým tým, ktorí si myslia, že pri tých hracích automatoch alebo možno v kasínach, že vyhrajú a zbohatnú, nie je to tak. Všetky tie hracie automaty sú nastavené tak, že viac ako 90 % ty prehráš. Nejaké percento tam je samozrejme aj výhry, lebo je to psychologický moment, kedy možno niekto vyhrá, teší sa, má vplyv ako na to okolie. Pochváli sa v tom okolí a môžu v podstate robiť takú reklamu hazardu aj vo svojom okolí.
Naozaj ľudia, tí, ktorí sú veľmi závislí, mal som možnosť si vypočuť taký skutočný príbeh tiež matky, matky rodiny, ktorá dovárala obed, som to spomínal, ale matka ktorá bola závislá na hracích automatoch. Žili z podpory, veľmi chudobne a ledva dovarila tento obed a utekala k hracím automatom, lebo má to proste veľkú silu. Ono je to tak v tom hazarde, aj keď sa to tak nezdá, ja mám tiež s tým skúsenosť, aj vo svojom okolí, dokonca v širšom kontexte aj rodinnom, kedy tí ľudia sa dostávajú do úzkych a v podstate sú zadĺžení, lebo oni si aj požičiavajú na to, aby mohli hrať a veľakrát končí to suicídiom, sebevražednými skutkami a úmyslami.
K tej kritike chcem len povedať toľko, myslím si, že nikto sa tuná nehnevá na to, že ktosi kohosi kritizuje, lebo kritika, to je objektívne zhodnocovanie skutočnosti. To znamená, že zhodnocujem jak klady a nedostatky. Ak je tá kritika objektívna, myslím si, že nikto sa na to nebude hnevať. Všetkých, ako ste tuná, ale aj tí, ktorí nie ste, tak prosím, aj vyzývam, aby ste zahlasovali za návrh zákona a posunuli sme tento návrh zákona do druhého čítania.
Ďakujem pekne.

Ja len fakt krátko. Myslím, že sa zhodneme na tom, že regulácia hazardu je potrebná a mali by sme spraviť všetko pre to, aby sme zamedzili tým, ktorí poberajú sociálne dávky, tým, ktorí majú, tým, voči ktorým je vedená exekúcia za dlhy voči štátu, dane, clá, zdravotné poistenie, že by nemali čo robiť v herniach. My sme tu dali spôsob, ktorým, ktorý je pre nás, alebo podľa nás ten najlepší možný. Ak ktokoľvek iný nájde v tejto miestnosti lepší spôsob, okamžite za neho zahlasujem. Argumenty, ktoré tu boli vznesené, čo sa týka osobných údajov, sa na prvý pohľad javia ako oprávnené, ale myslím si, že nie sú. Je určite prioritnejšie chrániť verejné zdroje, ako hovoriť o tom, že ideme zverejňovať osobné údaje bez oprávnenia, čo nie je pravda, pretože ak zverejníme osobné údaje, ak zverejníme osobné údaje, bude to oprávnené a pripomínam, že kľudne, a bude ich zverejňovať Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, ústredie, žiadny miestny orgán, ktorý inak už teraz ich eviduje, len tak mimochodom, kľudne môžme evidovať iba, alebo zverejňovať iba občiansky preukaz, totožný občiansky preukaz, nič iné, nič iné. Čiže ten dotyk na osobné údaje alebo na citlivé údaje je minimálny. Nepotrebujem k tomu ani stanovisko ministerstva, ani stanovisko prokuratúry. Ja sa o to budem zaujímať živo, že či to je treba, resp. či mi niekto také niečo dá, ale ja už teraz hovorím, že určite nie. Nebude treba žiadny súhlas, ministerstvo, prokuratúra, nie je treba na to, aby takýto zákon bol platný, účinný a aby na základe neho vznikali škody alebo čokoľvek iné. Ten záujem je prioritnejší. Takže len toľko a budem naozaj rád za to, ak tento návrh posunieme do druhého čítania a budeme o ňom ďalej diskutovať, vlastne tak, ako by sme mali, na to je to druhé čítanie. Aj keď si myslím, že ten návrh zákona je v tejto podobe, je dobrý a vykonateľný.
Ďakujem.

Ak ako spravodajca by som mal zhodnotiť rozpravu, tak myslím si, že rozprava bola plodná, obsažná a dostatočne vysvetľujúca. Neviem teda, či tu bolo spomenuté to, že tu niekto nevymýšľa koleso. Obdobný systém, ako navrhujú vlastne navrhovatelia, funguje vo vedľajšom štáte, z ktorého si berieme vzor, čiže v Rakúskej republike, kde rovnaký systém, ako teda navrhovatelia navrhujú, funguje dlhé roky a veľmi úspešne, takže nemusíme sa báť, že niečo, niekto prichádza s nejakým výmyslom vymysleným niekde od stola. Stačí sa pozrieť za hranice, ten problém takýmto spôsobom riešia. Bol by som veľmi rád, ak by ten návrh prešiel do druhého čítania.

Vážená, (odkašľal si), pardon, vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi uviesť návrh zákona o obecnom zriadení. V zásade je veľmi jednoduchý, my len do existujúceho zákona dopĺňame jednoznačne slovne expressis verbis, či ako sa to hovorí právnicky, uvádzame, že obyvateľ obce má právo, vždy právo na vyhotovenie zvukového alebo zvukovo-obrazového záznamu z danej schôdze, pokiaľ nie je neverejná. A kedy je neverejná, to zase už zákon pozná a rozlišuje.
Prečo, možno otázka na mieste. Existujú aj rozhodnutia súdov, dokonca Ústavného súdu, ktoré hovoria, že si môžu vyhotovovať záznamy, avšak z praxe máme podnety, kde častokrát možno vedome, možno nevedome aj zneužívajúc určitú neznalosť ľudí alebo konkrétneho občana sú v tomto ich práve obmedzovaní, hej? Čiže ten daný obyvateľ, namodelujem situáciu, ktorá môže nastať. Príde na mestské alebo miestne, obecné zastupiteľstvo, prerokováva sa nejaká záležitosť, ktorá ho významným spôsobom zaujíma, okrem toho, že tam chce vystúpiť, čo mu musí podľa rokovacieho poriadku, tak si chce aj vyhotoviť záznam. Tam samozrejme sa vzbúria nejakí poslanci, aj starosta, povedia mu, že nemôže natáčať a on možno znalý, neznalý tých pomerov povie, dobre, tak schová tú kameru, hej? Potom mu niekto poradí, ale však ty si mohol natáčať, lebo na to už existujú rozhodnutia súdov. On sa môže následne ísť a sťažovať a neviem, čo všetko možné urobí, chudáčisko, ale na čo by to robil, ale keby, hej? A príde mu rozhodnutie, že mohol daný moment natáčať, len mu to už je nanič platné, hej?
Keď my to uvedieme expressis verbis do zákona, to znamená, že aj keby ten daný človek nemal tú znalosť toho zákona, že nie priamo, aj vie, že je to v zákone, že môže, tak už si tí, lebo starosta musí vedieť, starostu to neospravedlňuje a starosta musí vedieť, že mu to nemôže zakázať. Čo znamená, že ak by mu to zakázal, tak už sa jednoznačne dopúšťa porušenia zákona. Takže už by sme sa vyhli nejakým takým okolnostiam, ktoré, žiaľ, existujú. Nie vždy sa tí daní zástupcovia obcí a miest sú ochotní podrobiť a uznať tú skutočnosť, že sú zástupcami toho daného mesta, obce a ľudia majú právo si z toho vyhotoviť záznam. Čiže vzhľadom aj na skúsenosti, ktoré sú, je dobré, keď to tam bude. Je to veľmi nevinná, nevinná novela. Nehovorím to prvýkrát, kto to tu hovorí a verím, že nebude problém, že ju prípadne podporíte.
Ďakujem.