33. schôdza

Ďakujem za slovo. Pani kolegyňa Janka, keď nebola štátnou tajomníčkou, ešte ňou môže stále byť, však je to stále aktuálne, keď je tuná. Ale ja som sa chcel dotknúť možno takej časti tuná v tom návrhu zákona. Chcem poukázať práve na taký paradox a možno takú skutočnosť, že trošku s Petrom sa budeme odchyľovať od toho, že v podstate ono ten hazard môže byť v takých špecifických prípadoch práve zakázaný aj pre tých bohatých. Ono to neznamená, že keď je človek bohatý, tak môže už ten hazard akosi aplikovať, hej? No, keď si bohatý a môžeš mať dneska naozaj veľmi veľa tých peňazí, veľmi veľa eur a čím máš viac, tým viac môžeš aj zároveň ako prehrať a práve tuná v návrhu zákona: "Hazardnej hry uvedenej v § 3 ods. 2 písm. b) a d), sa môže zúčastniť iba osoba, ktorá po e) nie je v čase začiatku hazardnej hry evidovaná ako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti alebo väčšinový spoločník obchodnej spoločnosti, voči ktorému sa vedie exekúcia, výživné, dane, pokuty, poplatky, clá alebo pohľadávky na poistnom na zdravotné poistenie, sociálne poistenie alebo pohľadávky na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie na webovom sídle podľa osobitného predpisu.". Teda môže to byť aj štatutárny orgán, alebo, alebo štatutárny orgán obchodnej spoločnosti alebo väčšinový spoločník. Takže ten hazard, ten sa naozaj môže dotýkať nás úplne všetkých.
Myslím si, že všetci máme nejakú takú skúsenosť aj vo svojom širšom okolí. Veľakrát, častokrát je to aj v rodinách, kde sú ľudia závislí na hazarde. No byť závislý na čokoláde je určite menším problémom, ako byť závislý na hazarde, alkohole, drogách. To je obrovský problém, pretože hazard ničí tvoje zdravie, tvoj život a tvoju vlastnú rodinu. Tá čokoláda ti len prospeje, kakao je zdravé.
Ja by som chcel pri tejto príležitosti v podstate aj kolegov všetkých vyzvať k tomu a zároveň aj poprosiť, aby tento návrh zákona prešiel do druhého čítania. Ak budú tu kritické pripomienky, alebo proste sú výhrady voči návrhu zákona a tie problémy, ktoré kolegyňa Vaľová spomína tuná aj s tou prokuratúrou, myslím si, že môžme ten zákon vylepšiť do druhého čítania. Zase, aby sme tuná operovali prokuratúrou, akoby, mne to tak vyznelo, že tá prokuratúra akoby bola potom nad parlamentom. Potom na čo je parlament? Však parlament prijíma zákony. Ak my prijmeme dobrý, vhodný zákon, myslím si, že nebude problém ani s prokuratúrou.
V podstate tuná obmedzuje, tento návrh zákona obmedzuje skupinu ľudí, ktorí v podstate k tomu hazardu sa nedostanú. Paradoxom našej krajiny práve je to, ale však myslím si, že nielen našej, že práve na hazarde najviac sa zúčastňujú ľudia, tí, ktorí sú chudobní, ktorí nemajú peniaze. Čím je chudobnejší, tak tým viac možno je zúčastnený práve na tom hazarde. Prečo? Lebo má takú naivnú predstavu o tom, že práve hazard mu pomôže sa dostať z krajnej núdze alebo z tej chudoby. No všetkým tým, ktorí si myslia, že pri tých hracích automatoch alebo možno v kasínach, že vyhrajú a zbohatnú, nie je to tak. Všetky tie hracie automaty sú nastavené tak, že viac ako 90 % ty prehráš. Nejaké percento tam je samozrejme aj výhry, lebo je to psychologický moment, kedy možno niekto vyhrá, teší sa, má vplyv ako na to okolie. Pochváli sa v tom okolí a môžu v podstate robiť takú reklamu hazardu aj vo svojom okolí.
Naozaj ľudia, tí, ktorí sú veľmi závislí, mal som možnosť si vypočuť taký skutočný príbeh tiež matky, matky rodiny, ktorá dovárala obed, som to spomínal, ale matka ktorá bola závislá na hracích automatoch. Žili z podpory, veľmi chudobne a ledva dovarila tento obed a utekala k hracím automatom, lebo má to proste veľkú silu. Ono je to tak v tom hazarde, aj keď sa to tak nezdá, ja mám tiež s tým skúsenosť, aj vo svojom okolí, dokonca v širšom kontexte aj rodinnom, kedy tí ľudia sa dostávajú do úzkych a v podstate sú zadĺžení, lebo oni si aj požičiavajú na to, aby mohli hrať a veľakrát končí to suicídiom, sebevražednými skutkami a úmyslami.
K tej kritike chcem len povedať toľko, myslím si, že nikto sa tuná nehnevá na to, že ktosi kohosi kritizuje, lebo kritika, to je objektívne zhodnocovanie skutočnosti. To znamená, že zhodnocujem jak klady a nedostatky. Ak je tá kritika objektívna, myslím si, že nikto sa na to nebude hnevať. Všetkých, ako ste tuná, ale aj tí, ktorí nie ste, tak prosím, aj vyzývam, aby ste zahlasovali za návrh zákona a posunuli sme tento návrh zákona do druhého čítania.
Ďakujem pekne.

Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán spravodajca mali by ste sedieť počas celého prerokovania návrhu zákona na mieste spravodajcu. Tak to kážu pravidlá. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ?
Pán poslanec Kadúc, nech sa páči.

Ja len fakt krátko. Myslím, že sa zhodneme na tom, že regulácia hazardu je potrebná a mali by sme spraviť všetko pre to, aby sme zamedzili tým, ktorí poberajú sociálne dávky, tým, ktorí majú, tým, voči ktorým je vedená exekúcia za dlhy voči štátu, dane, clá, zdravotné poistenie, že by nemali čo robiť v herniach. My sme tu dali spôsob, ktorým, ktorý je pre nás, alebo podľa nás ten najlepší možný. Ak ktokoľvek iný nájde v tejto miestnosti lepší spôsob, okamžite za neho zahlasujem. Argumenty, ktoré tu boli vznesené, čo sa týka osobných údajov, sa na prvý pohľad javia ako oprávnené, ale myslím si, že nie sú. Je určite prioritnejšie chrániť verejné zdroje, ako hovoriť o tom, že ideme zverejňovať osobné údaje bez oprávnenia, čo nie je pravda, pretože ak zverejníme osobné údaje, ak zverejníme osobné údaje, bude to oprávnené a pripomínam, že kľudne, a bude ich zverejňovať Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, ústredie, žiadny miestny orgán, ktorý inak už teraz ich eviduje, len tak mimochodom, kľudne môžme evidovať iba, alebo zverejňovať iba občiansky preukaz, totožný občiansky preukaz, nič iné, nič iné. Čiže ten dotyk na osobné údaje alebo na citlivé údaje je minimálny. Nepotrebujem k tomu ani stanovisko ministerstva, ani stanovisko prokuratúry. Ja sa o to budem zaujímať živo, že či to je treba, resp. či mi niekto také niečo dá, ale ja už teraz hovorím, že určite nie. Nebude treba žiadny súhlas, ministerstvo, prokuratúra, nie je treba na to, aby takýto zákon bol platný, účinný a aby na základe neho vznikali škody alebo čokoľvek iné. Ten záujem je prioritnejší. Takže len toľko a budem naozaj rád za to, ak tento návrh posunieme do druhého čítania a budeme o ňom ďalej diskutovať, vlastne tak, ako by sme mali, na to je to druhé čítanie. Aj keď si myslím, že ten návrh zákona je v tejto podobe, je dobrý a vykonateľný.
Ďakujem.

Pán spravodajca, nech sa páči, máte slovo.

Ak ako spravodajca by som mal zhodnotiť rozpravu, tak myslím si, že rozprava bola plodná, obsažná a dostatočne vysvetľujúca. Neviem teda, či tu bolo spomenuté to, že tu niekto nevymýšľa koleso. Obdobný systém, ako navrhujú vlastne navrhovatelia, funguje vo vedľajšom štáte, z ktorého si berieme vzor, čiže v Rakúskej republike, kde rovnaký systém, ako teda navrhovatelia navrhujú, funguje dlhé roky a veľmi úspešne, takže nemusíme sa báť, že niečo, niekto prichádza s nejakým výmyslom vymysleným niekde od stola. Stačí sa pozrieť za hranice, ten problém takýmto spôsobom riešia. Bol by som veľmi rád, ak by ten návrh prešiel do druhého čítania.

Ďakujem pekne, pán spravodajca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslanca Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má tlač 938. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 933.
Dávam slovo poslancovi Alojzovi Hlinovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči pán poslanec.

(Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, tlač 938.)

Vážená, (odkašľal si), pardon, vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi uviesť návrh zákona o obecnom zriadení. V zásade je veľmi jednoduchý, my len do existujúceho zákona dopĺňame jednoznačne slovne expressis verbis, či ako sa to hovorí právnicky, uvádzame, že obyvateľ obce má právo, vždy právo na vyhotovenie zvukového alebo zvukovo-obrazového záznamu z danej schôdze, pokiaľ nie je neverejná. A kedy je neverejná, to zase už zákon pozná a rozlišuje.
Prečo, možno otázka na mieste. Existujú aj rozhodnutia súdov, dokonca Ústavného súdu, ktoré hovoria, že si môžu vyhotovovať záznamy, avšak z praxe máme podnety, kde častokrát možno vedome, možno nevedome aj zneužívajúc určitú neznalosť ľudí alebo konkrétneho občana sú v tomto ich práve obmedzovaní, hej? Čiže ten daný obyvateľ, namodelujem situáciu, ktorá môže nastať. Príde na mestské alebo miestne, obecné zastupiteľstvo, prerokováva sa nejaká záležitosť, ktorá ho významným spôsobom zaujíma, okrem toho, že tam chce vystúpiť, čo mu musí podľa rokovacieho poriadku, tak si chce aj vyhotoviť záznam. Tam samozrejme sa vzbúria nejakí poslanci, aj starosta, povedia mu, že nemôže natáčať a on možno znalý, neznalý tých pomerov povie, dobre, tak schová tú kameru, hej? Potom mu niekto poradí, ale však ty si mohol natáčať, lebo na to už existujú rozhodnutia súdov. On sa môže následne ísť a sťažovať a neviem, čo všetko možné urobí, chudáčisko, ale na čo by to robil, ale keby, hej? A príde mu rozhodnutie, že mohol daný moment natáčať, len mu to už je nanič platné, hej?
Keď my to uvedieme expressis verbis do zákona, to znamená, že aj keby ten daný človek nemal tú znalosť toho zákona, že nie priamo, aj vie, že je to v zákone, že môže, tak už si tí, lebo starosta musí vedieť, starostu to neospravedlňuje a starosta musí vedieť, že mu to nemôže zakázať. Čo znamená, že ak by mu to zakázal, tak už sa jednoznačne dopúšťa porušenia zákona. Takže už by sme sa vyhli nejakým takým okolnostiam, ktoré, žiaľ, existujú. Nie vždy sa tí daní zástupcovia obcí a miest sú ochotní podrobiť a uznať tú skutočnosť, že sú zástupcami toho daného mesta, obce a ľudia majú právo si z toho vyhotoviť záznam. Čiže vzhľadom aj na skúsenosti, ktoré sú, je dobré, keď to tam bude. Je to veľmi nevinná, nevinná novela. Nehovorím to prvýkrát, kto to tu hovorí a verím, že nebude problém, že ju prípadne podporíte.
Ďakujem.

Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, poslancovi Igorovi Hraškovi.
Nech sa páči, pán poslanec.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Dovoľte mi, aby som prečítal spravodajskú informáciu. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (tlač 938). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona. Uvedený poslanecký návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Zároveň navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

Pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Nie je tomu tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete ešte niečo dodať? Nie. Pán spravodajca? Tiež nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nasleduje prvé čítanie o návrhu poslancov Alojza Přidala, Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je pod tlačou 939, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí 934.
Dávam slovo pánovi poslancovi Alojzovi Přidalovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec a chcem sa ešte opýtať, kto bude spravodajcom? Lebo mal byť spravodajcom Juraj Miškov a nevidím ho tu. Lebo je to z hospodárskeho výboru návrh zákona.

Přidal, Alojz, poslanec NR SR
No nevidím tu žiadneho člena hospodárskeho výboru. Skúsme prerušiť. Ja skúsim zavolať pánovi Mikušovi, že...

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Ani, nevidím tu ani, ale, ale Jožo Mikuš, poslanec, dobre.

Přidal, Alojz, poslanec NR SR
Jožko, prosím ťa, budeš taký láskavý?

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Dobre, dobre, úplne skvelé. Takže nech sa páči, pán poslanec Přidal, máte slovo.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Přidala a Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 939.)