33. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Dovoľte mi, aby som prečítal spravodajskú informáciu. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (tlač 938). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona. Uvedený poslanecký návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Zároveň navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.
Neautorizovaný
Vystúpenia
18:43
Vystúpenie 18:43
Igor HraškoPredseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Zároveň navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Dovoľte mi, aby som prečítal spravodajskú informáciu. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (tlač 938). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona. Uvedený poslanecký návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Zároveň navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.
Neautorizovaný
18:46
Uvádzajúci uvádza bod 18:46
Alojz PřidalChcem povedať, že tento predkladaný návrh zákona, ktorým sa mení už citovaný zákon prakticky zohľadňuje poslednú novelu zákona o vnútrozemskej plavbe a hlavne prijaté ustanovenie § 23 ods. 4 zákona, v zmysle ktorého sa ustanovilo, že k žiadosti o vydanie rozhodnutia státia plávajúceho zariadenia ten žiadateľ predloží súhlasy od štátneho orgánu ochrany prírody a krajiny, ktorý je správnym orgánom chrániacim záujmy ustanovené zákonom č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a tiež správcu vodného toku, ktorý podľa zákona o vodách a tiež o zmene zákona Slovenskej národnej rady o priestupkoch v znení neskorších predpisov plní rôzne činnosti v záujme zachovania všetkých funkcií vodného toku, správca vodného toku v zmysle teda platnej legislatívy, v zmysle § 35 ods. 7 zákona č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami v znení neskorších predpisov.
Máme za to, že takáto právna úprava, ktorá je teraz platná, je nedostatočná, pretože nezohľadňuje sa tu stanovisko obce. Lepšie povedané, sme presvedčení, že obec by mala vydať súhlas alebo nesúhlas, teda tá obec, v ktorej katastrálnom území bude stáť plávajúce zariadenie. Na základe uvedeného navrhujeme sprísnenie právnej úpravy v tom smere, že k žiadosti o povolenie státia plávajúceho zariadenia na vodnej ceste alebo v prístave bude nevyhnutné priložiť novú, ďalšiu prílohu a to súhlas obce, v ktorej katastrálnom území bude stáť plávajúce zariadenie. To predmetné doplnenie vyžadovania preukázania súhlasu obce s povolením státia plávajúceho zariadenia na vodnej ceste alebo v prístave v zmysle ustanovenia § 23 ods. 3 zákona považujeme za zvýšenie garancie ochrany verejného záujmu pri rozhodovaní o žiadosti o povolenie státia plávajúceho zariadenia na vodnej ceste alebo prístave zo strany dopravného úradu alebo príslušného správneho orgánu v tomto procese.
Veľmi jednoducho by som chcel teda ešte raz zopakovať, že máme za to, že mala by to byť obec, ktorá by mala byť tiež jedným zo subjektov a možnože práve tým rozhodujúcim a mala by vydať súhlas o tom, že v jej katastri bude stáť nejaký hausbót alebo plávajúce zariadenie, keď už nie pre iné, tak napríklad preto, aby vedela teda koľko tých hausbótov tam je, čo tí ľudia robia napríklad s komunálnym odpadom, alebo majú nejaké biologické potreby, ako je toto riešené, alebo aj pre prípad nejakej živelnej pohromy, mimoriadnej udalosti, poprípade havárie.
Tento zákon alebo táto naša novela je veľmi jednoduchá. Nie je v tom žiadne politikum a ja verím, že teda i poslanci SMER-u, keď majú len trošku dobrej vôle, tak tento návrh zákona podporia. Chcem povedať, že návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a je aj v súlade s právom Európskej únie. V konečnom dôsledku, ten predkladaný návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na životné prostredie, nebude mať žiadne negatívne sociálne vplyvy, ani nebude mať nepriaznivý dopad na verejné rozpočty, neprináša nárok na pracovné sily, nemá vplyv na zamestnanosť, tvorbu pracovných síl, ani na podnikateľské prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti.
Pani podpredsedníčka, ďakujem. Skončil som.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som v krátkosti uviedol návrh zákona alebo novely zákona, ktorým sa mení zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tento zákon predkladáme dvaja, teda ja spoločne s pánom kolegom Hlinom. Chcem celkom otvorene povedať, že jednoducho autor tejto iniciatívy a tohto zákona je pán kolega Hlina. A ja som si osvojil tento jeho návrh, stotožnil som sa s ním, keď na jednej z predchádzajúcich schôdzí prišiel s pozmeňujúcim návrhom, ktorý tvorí prakticky gro tohto zákona.
Chcem povedať, že tento predkladaný návrh zákona, ktorým sa mení už citovaný zákon prakticky zohľadňuje poslednú novelu zákona o vnútrozemskej plavbe a hlavne prijaté ustanovenie § 23 ods. 4 zákona, v zmysle ktorého sa ustanovilo, že k žiadosti o vydanie rozhodnutia státia plávajúceho zariadenia ten žiadateľ predloží súhlasy od štátneho orgánu ochrany prírody a krajiny, ktorý je správnym orgánom chrániacim záujmy ustanovené zákonom č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a tiež správcu vodného toku, ktorý podľa zákona o vodách a tiež o zmene zákona Slovenskej národnej rady o priestupkoch v znení neskorších predpisov plní rôzne činnosti v záujme zachovania všetkých funkcií vodného toku, správca vodného toku v zmysle teda platnej legislatívy, v zmysle § 35 ods. 7 zákona č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami v znení neskorších predpisov.
Máme za to, že takáto právna úprava, ktorá je teraz platná, je nedostatočná, pretože nezohľadňuje sa tu stanovisko obce. Lepšie povedané, sme presvedčení, že obec by mala vydať súhlas alebo nesúhlas, teda tá obec, v ktorej katastrálnom území bude stáť plávajúce zariadenie. Na základe uvedeného navrhujeme sprísnenie právnej úpravy v tom smere, že k žiadosti o povolenie státia plávajúceho zariadenia na vodnej ceste alebo v prístave bude nevyhnutné priložiť novú, ďalšiu prílohu a to súhlas obce, v ktorej katastrálnom území bude stáť plávajúce zariadenie. To predmetné doplnenie vyžadovania preukázania súhlasu obce s povolením státia plávajúceho zariadenia na vodnej ceste alebo v prístave v zmysle ustanovenia § 23 ods. 3 zákona považujeme za zvýšenie garancie ochrany verejného záujmu pri rozhodovaní o žiadosti o povolenie státia plávajúceho zariadenia na vodnej ceste alebo prístave zo strany dopravného úradu alebo príslušného správneho orgánu v tomto procese.
Veľmi jednoducho by som chcel teda ešte raz zopakovať, že máme za to, že mala by to byť obec, ktorá by mala byť tiež jedným zo subjektov a možnože práve tým rozhodujúcim a mala by vydať súhlas o tom, že v jej katastri bude stáť nejaký hausbót alebo plávajúce zariadenie, keď už nie pre iné, tak napríklad preto, aby vedela teda koľko tých hausbótov tam je, čo tí ľudia robia napríklad s komunálnym odpadom, alebo majú nejaké biologické potreby, ako je toto riešené, alebo aj pre prípad nejakej živelnej pohromy, mimoriadnej udalosti, poprípade havárie.
Tento zákon alebo táto naša novela je veľmi jednoduchá. Nie je v tom žiadne politikum a ja verím, že teda i poslanci SMER-u, keď majú len trošku dobrej vôle, tak tento návrh zákona podporia. Chcem povedať, že návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a je aj v súlade s právom Európskej únie. V konečnom dôsledku, ten predkladaný návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na životné prostredie, nebude mať žiadne negatívne sociálne vplyvy, ani nebude mať nepriaznivý dopad na verejné rozpočty, neprináša nárok na pracovné sily, nemá vplyv na zamestnanosť, tvorbu pracovných síl, ani na podnikateľské prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti.
Pani podpredsedníčka, ďakujem. Skončil som.
Neautorizovaný
18:52
Vystúpenie spoločného spravodajcu 18:52
Jozef MikušKonštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona a o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Súčasťou návrhu je doložka vybraných vplyvov a doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 3. marca 2014 č. 934 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani podpredsedníčka, prosím, otvorte rozpravu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
2.4.2014 o 18:52 hod.
Ing.
Jozef Mikuš
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, milé kolegyne, vážení kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 278 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Přidala a Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorú máme pod tlačou 939. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona a o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Súčasťou návrhu je doložka vybraných vplyvov a doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 3. marca 2014 č. 934 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani podpredsedníčka, prosím, otvorte rozpravu.
Neautorizovaný
18:55
Vystúpenie v rozprave 18:55
Alojz HlinaK tomuto ale chcem povedať, všetko bolo v zásade povedané, neviem, či má celkom zmysel sa, nechcem dokazovať...
K tomuto ale chcem povedať, všetko bolo v zásade povedané, neviem, či má celkom zmysel sa, nechcem dokazovať chybu, lebo to nie vždy teda sa oplatí, ale keby som chcel byť protivný, tak by sme interpelovali ministra Počiatka v jednej veci. A znova, keby to niekoho zaujímalo, tak zistí, že ako vôbec taký papier z ministerstva mohol prísť, hej, ten papier má veľmi nízku právnu úroveň. Nuž, čiže zostaňme len v tej polohe, v ktorej bol tento zákon uvedený a naozaj, podľa mňa je namieste, aby obec, v ktorej katastri bude umiestnené také plavidlo, viete, keby to bol nejaký člnok, hej, ale dobre vieme, čo nám vzniklo v Jaroveckom ramene, to sú Benátky a ešte úplne gýčové Benátky a tam tá možnosť to ovplyvniť bola, bola nulová.
Čiže, tomuto sa dá predísť aj takýmto spôsobom, obzvlášť keď samé ministerstvo uznalo, že tam mali rezervu a samé ministerstvo, keď predkladalo novelu zákona o vnútrozemskej plavbe, tak vložilo do ustanovení, že k umiestneniu plavidla sa vyjadruje orgán ochrany prírody, čo je na mieste a treba oceniť, hej, tak, keď to uznalo, tak kľudne tam má byť aj obec, lebo obec plní činnosti, ktoré tu kolega spolupredkladateľ spomínal a ktoré sú úplne na mieste.
Neskončím tým obligátnym, že veríme, (povedané so smiechom) veríme, čomu veríme, uvidíme a zajtra budeme pokračovať.
Ďakujem pekne.
Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, áno, nechcel som začínať nový zákon, chcem teda využiť ešte túto krátku chvíľu a tak, aby sme to stihli a aj teda upozorniť na zajtrajšok, zajtrajšok, dopredkladáme, dopredkladám ostatné zákony, aj dôležité zákony a jeden zákon mimoriadne dôležitý aj aktuálny o splatnostiach.
K tomuto ale chcem povedať, všetko bolo v zásade povedané, neviem, či má celkom zmysel sa, nechcem dokazovať chybu, lebo to nie vždy teda sa oplatí, ale keby som chcel byť protivný, tak by sme interpelovali ministra Počiatka v jednej veci. A znova, keby to niekoho zaujímalo, tak zistí, že ako vôbec taký papier z ministerstva mohol prísť, hej, ten papier má veľmi nízku právnu úroveň. Nuž, čiže zostaňme len v tej polohe, v ktorej bol tento zákon uvedený a naozaj, podľa mňa je namieste, aby obec, v ktorej katastri bude umiestnené také plavidlo, viete, keby to bol nejaký člnok, hej, ale dobre vieme, čo nám vzniklo v Jaroveckom ramene, to sú Benátky a ešte úplne gýčové Benátky a tam tá možnosť to ovplyvniť bola, bola nulová.
Čiže, tomuto sa dá predísť aj takýmto spôsobom, obzvlášť keď samé ministerstvo uznalo, že tam mali rezervu a samé ministerstvo, keď predkladalo novelu zákona o vnútrozemskej plavbe, tak vložilo do ustanovení, že k umiestneniu plavidla sa vyjadruje orgán ochrany prírody, čo je na mieste a treba oceniť, hej, tak, keď to uznalo, tak kľudne tam má byť aj obec, lebo obec plní činnosti, ktoré tu kolega spolupredkladateľ spomínal a ktoré sú úplne na mieste.
Neskončím tým obligátnym, že veríme, (povedané so smiechom) veríme, čomu veríme, uvidíme a zajtra budeme pokračovať.
Ďakujem pekne.
Neautorizovaný
18:57
Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:57
Martin FeckoĎakujem pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
2.4.2014 o 18:57 hod.
Ing.
Martin Fecko
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Pán kolega, myslím, že tvoje slová povedali to, čo som chcel aj ja povedať. A pýtam sa, prečo ešte obec doteraz nebola účastníkom konania? Myslím, že nie je veľa obcí na Slovensku, ktoré by mali takýto problém, že by až takúto nejakú dopravu mali vodnú v svojom katastrálnom území a myslím si, že obec by mala byť tým prvým účastníkom, čo sa v jej území robí. A to je jedno, či má tam vodnú nejakú cestu, alebo nemá, pretože je to o samospráve a bude taká, akú si ju tá obec pustí alebo nepustí do svojho katastrálneho územia.
Ďakujem pekne.
Neautorizovaný
8:55
Za sudcu Ústavného súdu môže byť podľa čl. 134 ods. 3 ústavy vymenovaný občan Slovenskej republiky, ktorý je voliteľný do Národnej rady,...
Za sudcu Ústavného súdu môže byť podľa čl. 134 ods. 3 ústavy vymenovaný občan Slovenskej republiky, ktorý je voliteľný do Národnej rady, dosiahol vek 40 rokov, má vysokoškolské právnické vzdelanie a je najmenej 15 rokov činný v právnickom povolaní. Navrhnutý kandidát musí mať trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.
Na základe výzvy predsedu Národnej rady zo 4. februára 2014 a podľa § 11 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov bolo v termíne do 24. februára 2014 ústavnoprávnemu výboru doručených 13 návrhov.
V súlade s volebným poriadkom o voľbe a odvolávaní funkcionárov ústavnoprávny výbor pozval navrhovaných kandidátov na sudcov Ústavného súdu na svoju 64. schôdzu, konanú 11. marca 2014, aby prezentovali predstavu o svojom pôsobení na Ústavnom súde. Na schôdzi výboru sa zúčastnili všetci navrhnutí. V prvej časti stručne informovali o motivácii a svojej predstave možného pôsobenia na Ústavnom súde, následne odpovedali na otázky poslancov Národnej rady.
Ústavnoprávny výbor v uznesení č. 387 konštatoval, že navrhovaní: Jana Baricová, Ján Bernát, Rudolf Čirč, Ján Drgonec, Miroslav Duriš, Peter Filip, Eva Fulcová, Vladimír Horváth, Peter Kresák, Ján Mazák, Robert Schronk, Ján Šikuta a Imrich Volkai spĺňajú podmienky ustanovené v čl. 134 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky.
Základné údaje o navrhovaných kandidátoch sú uvedené v predkladanom materiáli, ktorý máte ako tlač 945.
Ďakujem.
Pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu.
Ďakujem pekne. Dobré ráno. Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, Národná rada podľa čl. 134 ods. 2 ústavy navrhuje prezidentovi Slovenskej republiky dvojnásobný počet kandidátov na sudcov Ústavného súdu, ktorých má vymenovať, v tomto prípade bude Národná rada voliť šiestich kandidátov.
Za sudcu Ústavného súdu môže byť podľa čl. 134 ods. 3 ústavy vymenovaný občan Slovenskej republiky, ktorý je voliteľný do Národnej rady, dosiahol vek 40 rokov, má vysokoškolské právnické vzdelanie a je najmenej 15 rokov činný v právnickom povolaní. Navrhnutý kandidát musí mať trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.
Na základe výzvy predsedu Národnej rady zo 4. februára 2014 a podľa § 11 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov bolo v termíne do 24. februára 2014 ústavnoprávnemu výboru doručených 13 návrhov.
V súlade s volebným poriadkom o voľbe a odvolávaní funkcionárov ústavnoprávny výbor pozval navrhovaných kandidátov na sudcov Ústavného súdu na svoju 64. schôdzu, konanú 11. marca 2014, aby prezentovali predstavu o svojom pôsobení na Ústavnom súde. Na schôdzi výboru sa zúčastnili všetci navrhnutí. V prvej časti stručne informovali o motivácii a svojej predstave možného pôsobenia na Ústavnom súde, následne odpovedali na otázky poslancov Národnej rady.
Ústavnoprávny výbor v uznesení č. 387 konštatoval, že navrhovaní: Jana Baricová, Ján Bernát, Rudolf Čirč, Ján Drgonec, Miroslav Duriš, Peter Filip, Eva Fulcová, Vladimír Horváth, Peter Kresák, Ján Mazák, Robert Schronk, Ján Šikuta a Imrich Volkai spĺňajú podmienky ustanovené v čl. 134 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky.
Základné údaje o navrhovaných kandidátoch sú uvedené v predkladanom materiáli, ktorý máte ako tlač 945.
Ďakujem.
Pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu.
Autorizovaný
9:05
Ja sa na úvod vyjadrím k jednej otázke, ktorá sa možno týka menej parlamentu, ale určite menovacieho aktu ústavných sudcov veľmi priamo, a to je otázka, kto by mal menovať ústavných sudcov z kandidátov, ktorých parlament možno dnes, možno v priebehu ďalšej schôdze zvolí.
Počúvame od ľudí blízkych vláde a pánovi prezidentovi Gašparovičovi, že by mal pán prezident Gašparovič konať v plnom výkone svojich právomoci do dňa, kedy mu skončí výkon funkcie prezidenta. A ja s tým súhlasím, do 15. júna, kedy bude inaugurovaný nový prezident Andrej Kiska. Ale rozhodovať o menovaní ústavných sudcov s právnymi účinkami po inaugurácii nového prezidenta, lebo ústavným sudcom končí funkčné obdobie 4. júla, to znamená, vymenovať dopredu sudcov Ústavného súdu, ktorým neskončí funkčné obdobie dovtedy, kým bude vo funkcii prezident Gašparovič, to nepovažujem len za nelegitímne, považujem za protiústavné, za protiústavné. Inak by bolo možné, keby sme aj tri roky dopredu niekoho zvolili a možno by pán prezident mohol tri roky dopredu niekoho vymenovať s účinnosťou od roku 2018, alebo to urobia tak, že teraz zvoľme ďalších deväť kandidátov alebo osemnásť a pán prezident vymenuje s účinnosťou od roku 2020 niekoľko, 2030 niekoľko, 2040 niekoľko. Čo to je za hlúposť, čo to je za hlúposť? A to isté sa týka, samozrejme, že menovania na základe voľby Súdnej rady, ktorá hneď po druhom kole začala byť aktívna, pán Harabin sa našiel, aj menovanie predsedu Najvyššieho súdu.
Ešte raz, ak by im končilo funkčné obdobie do 15. júna, je pravdou, že pán prezident Gašparovič je plne legitímny prezident, stále je, ale do konca funkčného obdobia, a zaväzovať svojimi aktami budúceho prezidenta, teda robiť menovacie rozhodnutia, ktoré budú, ktoré nadobudnú právne účinky potom, keď už nebude vo funkcii, to považujem za, Fero Mikloško hovoril, že právnu tupinu, ale teda nielen to, je to podľa mňa nelegitímne a je to protiústavné. Ak by k tomu došlo, ak by prezident Gašparovič to chcel urobiť, tak si myslím, že by sme mali ako skupina poslancov konať, dať návrh na výklad ústavy na Ústavný súd a ak by vedenie Ústavného súdu zdržiavalo rozhodnutie v tejto veci, tak by som len naozaj veľmi neformálne odporučil pánovi prezidentovi vymeniť vedenie Ústavného súdu; novému prezidentovi. A hovorím to preto, že vznikne absolútne nebezpečný precedens, ktorý bude znamenať, že prezident, ktorému končí funkčné obdobie, môže vydávať menovacie akty s právnymi účinkami ďaleko presahujúcimi jeho volebné obdobie, a to je nezmysel, to je nezmysel. Ak dnes ústavní právnici tvrdia, že by mal rozhodovať ten prezident, ktorému príde na stôl návrh, tak tento argument zase hovorí príliš veľa, pretože by akýmsi spôsobom úplne pokryl prípady, kedy by menovacie akty boli vykonávané roky dopredu len preto, že návrh proste prišiel pomerne včas. Nedáva to logiku ani podľa sedliackeho rozumu, je to nelegitímne a protiústavné a chcem len možno avizovať, že ak pán prezident Gašparovič bude chcieť takýmto nelegitímnym spôsobom postupovať a zaväzovať svojho nástupcu v úrade menovacími dekrétmi s účinnosťou, ktorá presahuje jeho funkčné obdobie, tak určite budeme konať. A len na margo poznamenávam, že jednou z legitímnych právomocí prezidenta republiky je, najmä v prípade vážneho dôvodu a tou je aj nečinnosť Ústavného súdu, vymeniť jeho vedenie, teda jeho predsedníčku a podpredsedu.
To len na úvod tejto diskusie. Môžme povedať, že pán predseda parlamentu tak predradil, predradil hlasovanie o kandidatúre na sudcov Ústavného súdu preto, aby sme mali dosť času na ďalších schôdzach ich vybrať, aj keď obávam sa, že budú vybratí už dnes. Ale prosím. Ale ešte raz. Menovať je možné do funkcie, ktorá je uvoľnená, v čase, keď je uvoľnená. Nie mesiac alebo tri týždne predtým, ako sa stane uvoľnená. To je, to je obchádzanie ústavy, to je podľa mojej mienky úmyselné porušovanie ústavy a úmyselné porušovanie ústavy má aj nejaké dopady vo vzťahu k prezidentovi republiky podľa našej ústavy, aj k tomu, čo vo funkcii končí.
Dovoľte mi ale teraz sa zamerať na dvoch kandidátov na sudcov Ústavného súdu, ktorí boli predložení. Jeden bol predložený generálnym prokurátorom a druhý bol predložený Slovenskou advokátskou komorou. Nebudem kritizovať vládny SMER, lebo zatiaľ, zatiaľ nerozhodli o kandidátoch, ale ak budú rozhodovať a ak ich posunú prezidentovi na menovanie, týchto dvoch pánov, tak chcem, aby sa nemohli vyhovárať na to, že nevedeli, o koho ide. Tak im chcem povedať, o koho ide, aby rozhodovali s plnou vedomosťou o týchto dvoch kandidátoch.
Doktor Bernát bol za bývalého režimu okresný prokurátor v Nových Zámkoch. Bol to nomenklatúrny komunistický káder, ktorý následne po revolúcii pôsobil na Generálnej prokuratúre a v čase pred tým, ako zo zákona vznikol Úrad špeciálnej prokuratúry, viedol odbor, ktorý mal taký interný názov Úrad špeciálneho prokurátora, ktorý sa mal zameriavať na závažnejšie prípady organizovaného zločinu a korupcie. Možno sa aj zameriaval, ale faktom je, že počas jeho pôsobenia v tomto odbore bolo podaných nula obžalôb. Ani jedna, ani dve, ale nula. Proste žiadna obžaloba. To bol výsledok jeho práce na tomto špeciálnom odbore, ktorý, samozrejme, zanikol vtedy, keď parlament prijal zákon o Špeciálnom súde, o Úrade špeciálnej prokuratúry.
V čase, keď bol volený v roku 2003 nový generálny prokurátor, tak jeden z kandidátov v tom čase bol poslanec HZDS Miroslav Ábelovský, to si možno ešte pamätáte. Pamätáte? Čo sa udialo na Generálnej prokuratúre? Keďže doktor Ábelovský nebol prokurátor, bol advokát, tak najskôr musel byť vymenovaný generálnym prokurátorom za prokurátora Generálnej prokuratúry. To si však vyžadovalo odporúčanie alebo vyjadrenie celoslovenskej Rady prokurátorov, ktorá koná na základe vyjadrení prokurátorských rád. Predsedom Rady prokurátorov, ale aj prokurátorskej rady na Generálnej prokuratúre bol v tom čase istý doktor Bernát, ktorý však ani neprerokoval na prokurátorskej rade to, či doktor Ábelovský má alebo nemá byť menovaný za prokurátora Generálnej prokuratúry. Následne sa stal doktor Bernát kandidátom na generálneho prokurátora, ktorého nominovalo HZDS, ktorého nominovalo - doktora Bernáta - HZDS.
Keď tvrdíte dnes, že my s tým Harabinom nič nemáme, vlastne ho ani nepoznáme, to je zodpovednosť úplne iných ľudí, tak faktom je, že toto sú ľudia, ktorí sú nominanti a boli nominanti HZDS. Doktor Bernát bol, roku 2006 sa stal na ministerstve spravodlivosti vedenom Štefanom Harabinom generálnym riaditeľom sekcie legislatívy. Aby sa kruh uzavrel, že aby sme len vedeli, o kom ideme hlasovať. V zásade je to úplne jednoznačné. No stal, že? (Obrátenie sa na spravodajkyňu.) Vy ste tam boli, pani kolegyňa.
Čiže to je k doktorovi Bernátovi, aby sme, aby, aby aj kolegovia mali predstavu, keď budú hlasovať, a aby nevzniklo po hlasovaní nejaké také, taká situácia, že veď my sme nevedeli, o kom to je, a proste mali sme celkom dobré odporúčania. Budete vedieť, o kom to je.
Ďalší kandidát je doktor Peter Filip, ktorého navrhla Slovenská advokátska komora. Doktor Peter Filip bol za Mečiarovej vlády pomerne v mladom veku, ale to nie je problém, riaditeľom najkľúčovejšieho odboru Generálnej prokuratúry, riaditeľom trestného odboru Generálnej prokuratúry. Bolo to v čase, kedy prebiehali vyšetrovania vo veci únosu syna bývalého prezidenta Kováča, vo veci zmareného referenda, v tom čase zastával doktor Filip najkľúčovejšiu pozíciu na Generálnej prokuratúre, pozíciu riaditeľa trestného odboru. Následne po zmene vlády, po páde Mečiarovho režimu bol z funkcie odvolaný generálnym prokurátorom Hanzelom práve z dôvodu toho, čo vykonával v čase Mečiarovej vlády, a odišiel do advokácie. Samozrejme, že každý obvinený - a ja to úplne rešpektujem - má právo mať svojho obhajcu a advokáta. Faktom ale je, že skoro v každej závažnejšej veci organizovaného zločinu je advokátom doktor Peter Filip. Robí takmer výlučne veci spojené s organizovaným zločinom a korupciou. Myslím, obhajuje klientov, ktorí sú stíhaní pre tieto trestné činy. Či ide o kauzy Majský, Hrbáček, Bielik, Ondrejčák, teda v kauze piťovcov, v každej jednej veci je zástupcom, teda obhajcom obvinených.
Ešte raz. Každý obvinený - aj z najťažšieho zločinu - má právo na svojho obhajcu, len to dávam do pozornosti aj preto, že niektoré spoločenské podujatia, na ktorých sa s obvinenými zúčastňuje doktor Filip, prekračujú podľa mojej mienky čisto rámec obhajoby, čo je jeho vec, nie je to nič trestné. Ale aby takýto človek bol na Ústavnom súde, to by som považoval za pomerne veľký škandál. Sa priznám, že neviem, či najrenomovanejší obhajca zločineckých skupín sa niekde vo svete - a teraz myslím nielen v Európskej únii - dostal na najvyšší a najprestížnejší súdny tribunál krajiny, ktorým na Slovensku určite je Ústavný súd. Naviac doktor Filip je trestný obhajca a pokiaľ viem, okrem podaní v trestných veciach, ktoré sa týkajú väčšinou otázok väzobných, nemá s ústavným právom veľkú skúsenosť. A chcem povedať, že práve mnohé rozhodnutia v trestných veciach na Ústavnom súde vo veciach väzobných, ale nielen, idú ďaleko, ďaleko v niektorých senátoch nad rámec judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Ak by tam ešte bol doktor Filip, tak sa táto nešťastná a zlá judikatúra len bude potvrdzovať, a to má následky veľmi konkrétne.
Žiaľ, kvôli nešťastným rozhodnutiam Ústavného súdu, jednotlivých senátov, ktoré boli veľmi kritizované a išli nad rámec judikatúry štrasburského súdu, boli z väzieb poprepúšťané mnohé nebezpečné osoby. Róbert Okoličány napríklad. Čiže ak chceme takýchto sudcov na Ústavnom súde, je to problém.
Doktor Filip bol a zrejme stále je pomerne veľkým odporcom existencie Špeciálneho súdu, dnes Špecializovaného trestného súdu. Iste, ako obhajca obvinených, ktorí pred ním stoja, má na to plné právo. To ja mu nevyčítam. Otázka je, či chceme, aby takýto človek s takýmito názormi s takouto minulosťou bol sudcom Ústavného súdu. Nech pokračuje ďalej v advokácii, nech obhajuje v princípe, koho uzná za vhodného, kto ho osloví, lebo to je jeho povinnosť ako advokáta, dajme tomu, ale nemal by sedieť na Ústavnom súde.
Rozhodnutie o zrušení Špeciálneho súdu v roku 2009 bolo rozhodnutím 7 ku 6. Preto spomínam, že každý hlas na Ústavnom súde je strašne dôležitý. To rozhodnutie Ústavného súdu prišlo po tom, ako štrasburský súd rozhodol, že Špeciálny súd je nezávislý a nestranný tribunál podľa čl. 6, že nie je problém. Náš Ústavný súd napriek tomu rozhodol na základe nie znenia ústavy, ale osobných ideologických preferencií alebo ešte niečoho horšieho väčšiny sudcov, že Špeciálny súd je protiústavný a potom sme tú situáciu zachraňovali v skrátenom legislatívnom konaní tu v parlamente.
Tým chcem povedať, že dnešné rozhodnutie bude pre budúcnosť ústavného práva na Slovensku veľmi dôležité, pretože môže výrazne, výrazne zmeniť balans a rovnováhu na Ústavnom súde na niekoľko rokov dopredu, minimálne dovtedy, kým skončí funkčné obdobie ďalším sudcom Ústavného súdu, čo bude, predpokladám, niekedy o päť rokov zrejme. Päť rokov je dlhá doba a dovtedy môže Ústavný súd vydať mnohé zlé rozhodnutia, ktoré nebudú mať oporu v texte ústavy, ako by mal Ústavný súd rozhodovať, ale budú mať oporu v preferenciách osobných jednotlivých sudcov Ústavného súdu, čo sú rozhodnutia nelegitímne, aktivistické a podľa mojej mienky podkopávajú demokratickú podstatu nášho štátu.
Preto vás chcem požiadať, aby ste volili v tomto prípade veľmi zodpovedne, a spomenul som dvoch kandidátov na sudcov Ústavného súdu preto, aby keď budete voliť - a je to slobodné rozhodnutie každého poslanca -, aby ste, aby nikto z nás, nikto z nás a z našich kolegov po voľbe nemohol povedať, nevedel som. Keby som to vedel skôr, tak sa rozhodnem inak. Máme ešte na diskusiu a na premyslenie tých kandidátov niekoľko hodín, takže ak to rozhodnutie príde, dobré alebo zlé bude a určite bude, musí byť rozhodnutím uváženým.
Ďakujem veľmi pekne.
Vystúpenie v rozprave
3.4.2014 o 9:05 hod.
JUDr. LL.M.
Daniel Lipšic
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, milé kolegyne, vážení kolegovia, dnes poobede bude parlament vykonávať pomerne zodpovednú funkciu, lebo budeme voliť kandidátov, z ktorých budú vymenovaní traja sudcovia na 12-ročné funkčné obdobie. Vieme, akým spôsobom Ústavný súd rozhoduje mnohé kauzy, kedy rozhoduje pomerom hlasov sedem ku šesť, čiže rovnováha na Ústavnom súde touto voľbou môže byť výrazne posunutá k lepšiemu, ale, samozrejme, aj k horšiemu.
Ja sa na úvod vyjadrím k jednej otázke, ktorá sa možno týka menej parlamentu, ale určite menovacieho aktu ústavných sudcov veľmi priamo, a to je otázka, kto by mal menovať ústavných sudcov z kandidátov, ktorých parlament možno dnes, možno v priebehu ďalšej schôdze zvolí.
Počúvame od ľudí blízkych vláde a pánovi prezidentovi Gašparovičovi, že by mal pán prezident Gašparovič konať v plnom výkone svojich právomoci do dňa, kedy mu skončí výkon funkcie prezidenta. A ja s tým súhlasím, do 15. júna, kedy bude inaugurovaný nový prezident Andrej Kiska. Ale rozhodovať o menovaní ústavných sudcov s právnymi účinkami po inaugurácii nového prezidenta, lebo ústavným sudcom končí funkčné obdobie 4. júla, to znamená, vymenovať dopredu sudcov Ústavného súdu, ktorým neskončí funkčné obdobie dovtedy, kým bude vo funkcii prezident Gašparovič, to nepovažujem len za nelegitímne, považujem za protiústavné, za protiústavné. Inak by bolo možné, keby sme aj tri roky dopredu niekoho zvolili a možno by pán prezident mohol tri roky dopredu niekoho vymenovať s účinnosťou od roku 2018, alebo to urobia tak, že teraz zvoľme ďalších deväť kandidátov alebo osemnásť a pán prezident vymenuje s účinnosťou od roku 2020 niekoľko, 2030 niekoľko, 2040 niekoľko. Čo to je za hlúposť, čo to je za hlúposť? A to isté sa týka, samozrejme, že menovania na základe voľby Súdnej rady, ktorá hneď po druhom kole začala byť aktívna, pán Harabin sa našiel, aj menovanie predsedu Najvyššieho súdu.
Ešte raz, ak by im končilo funkčné obdobie do 15. júna, je pravdou, že pán prezident Gašparovič je plne legitímny prezident, stále je, ale do konca funkčného obdobia, a zaväzovať svojimi aktami budúceho prezidenta, teda robiť menovacie rozhodnutia, ktoré budú, ktoré nadobudnú právne účinky potom, keď už nebude vo funkcii, to považujem za, Fero Mikloško hovoril, že právnu tupinu, ale teda nielen to, je to podľa mňa nelegitímne a je to protiústavné. Ak by k tomu došlo, ak by prezident Gašparovič to chcel urobiť, tak si myslím, že by sme mali ako skupina poslancov konať, dať návrh na výklad ústavy na Ústavný súd a ak by vedenie Ústavného súdu zdržiavalo rozhodnutie v tejto veci, tak by som len naozaj veľmi neformálne odporučil pánovi prezidentovi vymeniť vedenie Ústavného súdu; novému prezidentovi. A hovorím to preto, že vznikne absolútne nebezpečný precedens, ktorý bude znamenať, že prezident, ktorému končí funkčné obdobie, môže vydávať menovacie akty s právnymi účinkami ďaleko presahujúcimi jeho volebné obdobie, a to je nezmysel, to je nezmysel. Ak dnes ústavní právnici tvrdia, že by mal rozhodovať ten prezident, ktorému príde na stôl návrh, tak tento argument zase hovorí príliš veľa, pretože by akýmsi spôsobom úplne pokryl prípady, kedy by menovacie akty boli vykonávané roky dopredu len preto, že návrh proste prišiel pomerne včas. Nedáva to logiku ani podľa sedliackeho rozumu, je to nelegitímne a protiústavné a chcem len možno avizovať, že ak pán prezident Gašparovič bude chcieť takýmto nelegitímnym spôsobom postupovať a zaväzovať svojho nástupcu v úrade menovacími dekrétmi s účinnosťou, ktorá presahuje jeho funkčné obdobie, tak určite budeme konať. A len na margo poznamenávam, že jednou z legitímnych právomocí prezidenta republiky je, najmä v prípade vážneho dôvodu a tou je aj nečinnosť Ústavného súdu, vymeniť jeho vedenie, teda jeho predsedníčku a podpredsedu.
To len na úvod tejto diskusie. Môžme povedať, že pán predseda parlamentu tak predradil, predradil hlasovanie o kandidatúre na sudcov Ústavného súdu preto, aby sme mali dosť času na ďalších schôdzach ich vybrať, aj keď obávam sa, že budú vybratí už dnes. Ale prosím. Ale ešte raz. Menovať je možné do funkcie, ktorá je uvoľnená, v čase, keď je uvoľnená. Nie mesiac alebo tri týždne predtým, ako sa stane uvoľnená. To je, to je obchádzanie ústavy, to je podľa mojej mienky úmyselné porušovanie ústavy a úmyselné porušovanie ústavy má aj nejaké dopady vo vzťahu k prezidentovi republiky podľa našej ústavy, aj k tomu, čo vo funkcii končí.
Dovoľte mi ale teraz sa zamerať na dvoch kandidátov na sudcov Ústavného súdu, ktorí boli predložení. Jeden bol predložený generálnym prokurátorom a druhý bol predložený Slovenskou advokátskou komorou. Nebudem kritizovať vládny SMER, lebo zatiaľ, zatiaľ nerozhodli o kandidátoch, ale ak budú rozhodovať a ak ich posunú prezidentovi na menovanie, týchto dvoch pánov, tak chcem, aby sa nemohli vyhovárať na to, že nevedeli, o koho ide. Tak im chcem povedať, o koho ide, aby rozhodovali s plnou vedomosťou o týchto dvoch kandidátoch.
Doktor Bernát bol za bývalého režimu okresný prokurátor v Nových Zámkoch. Bol to nomenklatúrny komunistický káder, ktorý následne po revolúcii pôsobil na Generálnej prokuratúre a v čase pred tým, ako zo zákona vznikol Úrad špeciálnej prokuratúry, viedol odbor, ktorý mal taký interný názov Úrad špeciálneho prokurátora, ktorý sa mal zameriavať na závažnejšie prípady organizovaného zločinu a korupcie. Možno sa aj zameriaval, ale faktom je, že počas jeho pôsobenia v tomto odbore bolo podaných nula obžalôb. Ani jedna, ani dve, ale nula. Proste žiadna obžaloba. To bol výsledok jeho práce na tomto špeciálnom odbore, ktorý, samozrejme, zanikol vtedy, keď parlament prijal zákon o Špeciálnom súde, o Úrade špeciálnej prokuratúry.
V čase, keď bol volený v roku 2003 nový generálny prokurátor, tak jeden z kandidátov v tom čase bol poslanec HZDS Miroslav Ábelovský, to si možno ešte pamätáte. Pamätáte? Čo sa udialo na Generálnej prokuratúre? Keďže doktor Ábelovský nebol prokurátor, bol advokát, tak najskôr musel byť vymenovaný generálnym prokurátorom za prokurátora Generálnej prokuratúry. To si však vyžadovalo odporúčanie alebo vyjadrenie celoslovenskej Rady prokurátorov, ktorá koná na základe vyjadrení prokurátorských rád. Predsedom Rady prokurátorov, ale aj prokurátorskej rady na Generálnej prokuratúre bol v tom čase istý doktor Bernát, ktorý však ani neprerokoval na prokurátorskej rade to, či doktor Ábelovský má alebo nemá byť menovaný za prokurátora Generálnej prokuratúry. Následne sa stal doktor Bernát kandidátom na generálneho prokurátora, ktorého nominovalo HZDS, ktorého nominovalo - doktora Bernáta - HZDS.
Keď tvrdíte dnes, že my s tým Harabinom nič nemáme, vlastne ho ani nepoznáme, to je zodpovednosť úplne iných ľudí, tak faktom je, že toto sú ľudia, ktorí sú nominanti a boli nominanti HZDS. Doktor Bernát bol, roku 2006 sa stal na ministerstve spravodlivosti vedenom Štefanom Harabinom generálnym riaditeľom sekcie legislatívy. Aby sa kruh uzavrel, že aby sme len vedeli, o kom ideme hlasovať. V zásade je to úplne jednoznačné. No stal, že? (Obrátenie sa na spravodajkyňu.) Vy ste tam boli, pani kolegyňa.
Čiže to je k doktorovi Bernátovi, aby sme, aby, aby aj kolegovia mali predstavu, keď budú hlasovať, a aby nevzniklo po hlasovaní nejaké také, taká situácia, že veď my sme nevedeli, o kom to je, a proste mali sme celkom dobré odporúčania. Budete vedieť, o kom to je.
Ďalší kandidát je doktor Peter Filip, ktorého navrhla Slovenská advokátska komora. Doktor Peter Filip bol za Mečiarovej vlády pomerne v mladom veku, ale to nie je problém, riaditeľom najkľúčovejšieho odboru Generálnej prokuratúry, riaditeľom trestného odboru Generálnej prokuratúry. Bolo to v čase, kedy prebiehali vyšetrovania vo veci únosu syna bývalého prezidenta Kováča, vo veci zmareného referenda, v tom čase zastával doktor Filip najkľúčovejšiu pozíciu na Generálnej prokuratúre, pozíciu riaditeľa trestného odboru. Následne po zmene vlády, po páde Mečiarovho režimu bol z funkcie odvolaný generálnym prokurátorom Hanzelom práve z dôvodu toho, čo vykonával v čase Mečiarovej vlády, a odišiel do advokácie. Samozrejme, že každý obvinený - a ja to úplne rešpektujem - má právo mať svojho obhajcu a advokáta. Faktom ale je, že skoro v každej závažnejšej veci organizovaného zločinu je advokátom doktor Peter Filip. Robí takmer výlučne veci spojené s organizovaným zločinom a korupciou. Myslím, obhajuje klientov, ktorí sú stíhaní pre tieto trestné činy. Či ide o kauzy Majský, Hrbáček, Bielik, Ondrejčák, teda v kauze piťovcov, v každej jednej veci je zástupcom, teda obhajcom obvinených.
Ešte raz. Každý obvinený - aj z najťažšieho zločinu - má právo na svojho obhajcu, len to dávam do pozornosti aj preto, že niektoré spoločenské podujatia, na ktorých sa s obvinenými zúčastňuje doktor Filip, prekračujú podľa mojej mienky čisto rámec obhajoby, čo je jeho vec, nie je to nič trestné. Ale aby takýto človek bol na Ústavnom súde, to by som považoval za pomerne veľký škandál. Sa priznám, že neviem, či najrenomovanejší obhajca zločineckých skupín sa niekde vo svete - a teraz myslím nielen v Európskej únii - dostal na najvyšší a najprestížnejší súdny tribunál krajiny, ktorým na Slovensku určite je Ústavný súd. Naviac doktor Filip je trestný obhajca a pokiaľ viem, okrem podaní v trestných veciach, ktoré sa týkajú väčšinou otázok väzobných, nemá s ústavným právom veľkú skúsenosť. A chcem povedať, že práve mnohé rozhodnutia v trestných veciach na Ústavnom súde vo veciach väzobných, ale nielen, idú ďaleko, ďaleko v niektorých senátoch nad rámec judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Ak by tam ešte bol doktor Filip, tak sa táto nešťastná a zlá judikatúra len bude potvrdzovať, a to má následky veľmi konkrétne.
Žiaľ, kvôli nešťastným rozhodnutiam Ústavného súdu, jednotlivých senátov, ktoré boli veľmi kritizované a išli nad rámec judikatúry štrasburského súdu, boli z väzieb poprepúšťané mnohé nebezpečné osoby. Róbert Okoličány napríklad. Čiže ak chceme takýchto sudcov na Ústavnom súde, je to problém.
Doktor Filip bol a zrejme stále je pomerne veľkým odporcom existencie Špeciálneho súdu, dnes Špecializovaného trestného súdu. Iste, ako obhajca obvinených, ktorí pred ním stoja, má na to plné právo. To ja mu nevyčítam. Otázka je, či chceme, aby takýto človek s takýmito názormi s takouto minulosťou bol sudcom Ústavného súdu. Nech pokračuje ďalej v advokácii, nech obhajuje v princípe, koho uzná za vhodného, kto ho osloví, lebo to je jeho povinnosť ako advokáta, dajme tomu, ale nemal by sedieť na Ústavnom súde.
Rozhodnutie o zrušení Špeciálneho súdu v roku 2009 bolo rozhodnutím 7 ku 6. Preto spomínam, že každý hlas na Ústavnom súde je strašne dôležitý. To rozhodnutie Ústavného súdu prišlo po tom, ako štrasburský súd rozhodol, že Špeciálny súd je nezávislý a nestranný tribunál podľa čl. 6, že nie je problém. Náš Ústavný súd napriek tomu rozhodol na základe nie znenia ústavy, ale osobných ideologických preferencií alebo ešte niečoho horšieho väčšiny sudcov, že Špeciálny súd je protiústavný a potom sme tú situáciu zachraňovali v skrátenom legislatívnom konaní tu v parlamente.
Tým chcem povedať, že dnešné rozhodnutie bude pre budúcnosť ústavného práva na Slovensku veľmi dôležité, pretože môže výrazne, výrazne zmeniť balans a rovnováhu na Ústavnom súde na niekoľko rokov dopredu, minimálne dovtedy, kým skončí funkčné obdobie ďalším sudcom Ústavného súdu, čo bude, predpokladám, niekedy o päť rokov zrejme. Päť rokov je dlhá doba a dovtedy môže Ústavný súd vydať mnohé zlé rozhodnutia, ktoré nebudú mať oporu v texte ústavy, ako by mal Ústavný súd rozhodovať, ale budú mať oporu v preferenciách osobných jednotlivých sudcov Ústavného súdu, čo sú rozhodnutia nelegitímne, aktivistické a podľa mojej mienky podkopávajú demokratickú podstatu nášho štátu.
Preto vás chcem požiadať, aby ste volili v tomto prípade veľmi zodpovedne, a spomenul som dvoch kandidátov na sudcov Ústavného súdu preto, aby keď budete voliť - a je to slobodné rozhodnutie každého poslanca -, aby ste, aby nikto z nás, nikto z nás a z našich kolegov po voľbe nemohol povedať, nevedel som. Keby som to vedel skôr, tak sa rozhodnem inak. Máme ešte na diskusiu a na premyslenie tých kandidátov niekoľko hodín, takže ak to rozhodnutie príde, dobré alebo zlé bude a určite bude, musí byť rozhodnutím uváženým.
Ďakujem veľmi pekne.
Autorizovaný
9:22
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:22
Alojz HlinaĎakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
3.4.2014 o 9:22 hod.
Alojz Hlina
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne. Oceňujem prístup pána kolegu a v zásade aj vyriešil môj nejaký morálny rozpor, lebo ťažko sa mi hovorí o niekom, kto tu nie je, hej, ale vzhľadom na to, že kandiduje tam, kde nekandiduje teda sa bežne, tak musí strpieť aj určité okolnosti, ktoré možno nie sú celkom komfortné. A veľmi elegantne to uviedol, že aby sa potom nepovedalo. Presne tak aj ja uvediem, ja sa prihlásim v ústnej, že uvediem ja, prečo by ste nemali zvoliť pána Petra Filipa, a budem hovoriť o osobnej skúsenosti.
Ďakujem.
Autorizovaný
9:23
Dôvera je to slovo, ktoré je najčastejšie používané vo vzťahu k justícii ako takej....
Dôvera je to slovo, ktoré je najčastejšie používané vo vzťahu k justícii ako takej. Z jednoduchého dôvodu, pretože dôvera je základom vzťahu občana a justície a dlhodobo trpíme tým, že justícii na Slovensku dôveruje menej ako jedna tretina ľudí. Preto určite nie je náhodou, keď sa v rámci prezidentskej kampane začalo hovoriť o justícii a keď SMER spolu s KDH predložili do parlamentu novelu ústavy, tak tiež používali slovo dôvera ako argument, prečo treba novelizovať ústavu a prečo ju možno treba novelizovať práve tak, ako to je navrhnuté.
Dnes bude parlament vyberať z trinástich kandidátov na sudcov Ústavného súdu šiestich, ktorých navrhne prezidentovi, a bez toho, aby som hovorila mená, ja si trúfam povedať, že medzi týmito trinástimi kandidátmi sú bezpochyby ľudia, právnici, ktorí svojím životom a kariérou dávajú dobrý predpoklad na to, že keď ich pán prezident vyberie, dôvera v Ústavný súd a v justíciu môže narásť. Ja som presvedčená, že sú tam takí - traja, štyria -, sú tam takí, že tá možnosť pre prezidenta, aby urobil rozhodnutie, ktoré zvýši dôveru v Ústavný súd a justíciu, a aj z pohľadu verejnosti, tá tu existuje. Ale zároveň som presvedčená aj o tom, že tento parlament môže urobiť aj voľbu, že prezident nebude mať dobrú voľbu a dôvera v Ústavný súd a v justíciu ako takú sa nezvýši po vymenovaní troch nových sudcov Ústavného súdu.
Takže, dámy a páni, a samozrejme, že sa obraciam predovšetkým na kolegov Smeru, momentálne, dnes v zásade máte obrovskú zodpovednosť, máte obrovskú zodpovednosť, pretože dnes vaším hlasovaním môžte navrhnúť prezidentovi takých kandidátov, z ktorých keď budú vymenovaní traja, môže sa výrazne zvýšiť dôveryhodnosť Ústavného súdu a justície ako takej. To dnešné rozhodovanie je omnoho dôležitejšie ako akákoľvek novela ústavy z dielne SMER-u a KDH, ktorá tu bude prejednávaná o mesiac, pokiaľ ide o dôveryhodnosť justície. Tak dovoľte len apel, že tá zodpovednosť je obrovská a pre krajinu je to rozhodnutie mimoriadne dôležité.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie v rozprave
3.4.2014 o 9:23 hod.
doc. JUDr. PhD.
Lucia Žitňanská
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne, dámy a páni. Ja nebudem hovoriť o menách. Možno si dovolím taký všeobecný apel. Nebudem hovoriť o menách, pretože aj keď si myslím, že je dobré, keď určité veci odznejú, ale ja som zároveň presvedčená, že tak jak tu stopäťdesiati sedíme, tak, tak vieme, nemyslím si, že nevieme, to neznamená, že nie je dobré, keď to odznie.
Dôvera je to slovo, ktoré je najčastejšie používané vo vzťahu k justícii ako takej. Z jednoduchého dôvodu, pretože dôvera je základom vzťahu občana a justície a dlhodobo trpíme tým, že justícii na Slovensku dôveruje menej ako jedna tretina ľudí. Preto určite nie je náhodou, keď sa v rámci prezidentskej kampane začalo hovoriť o justícii a keď SMER spolu s KDH predložili do parlamentu novelu ústavy, tak tiež používali slovo dôvera ako argument, prečo treba novelizovať ústavu a prečo ju možno treba novelizovať práve tak, ako to je navrhnuté.
Dnes bude parlament vyberať z trinástich kandidátov na sudcov Ústavného súdu šiestich, ktorých navrhne prezidentovi, a bez toho, aby som hovorila mená, ja si trúfam povedať, že medzi týmito trinástimi kandidátmi sú bezpochyby ľudia, právnici, ktorí svojím životom a kariérou dávajú dobrý predpoklad na to, že keď ich pán prezident vyberie, dôvera v Ústavný súd a v justíciu môže narásť. Ja som presvedčená, že sú tam takí - traja, štyria -, sú tam takí, že tá možnosť pre prezidenta, aby urobil rozhodnutie, ktoré zvýši dôveru v Ústavný súd a justíciu, a aj z pohľadu verejnosti, tá tu existuje. Ale zároveň som presvedčená aj o tom, že tento parlament môže urobiť aj voľbu, že prezident nebude mať dobrú voľbu a dôvera v Ústavný súd a v justíciu ako takú sa nezvýši po vymenovaní troch nových sudcov Ústavného súdu.
Takže, dámy a páni, a samozrejme, že sa obraciam predovšetkým na kolegov Smeru, momentálne, dnes v zásade máte obrovskú zodpovednosť, máte obrovskú zodpovednosť, pretože dnes vaším hlasovaním môžte navrhnúť prezidentovi takých kandidátov, z ktorých keď budú vymenovaní traja, môže sa výrazne zvýšiť dôveryhodnosť Ústavného súdu a justície ako takej. To dnešné rozhodovanie je omnoho dôležitejšie ako akákoľvek novela ústavy z dielne SMER-u a KDH, ktorá tu bude prejednávaná o mesiac, pokiaľ ide o dôveryhodnosť justície. Tak dovoľte len apel, že tá zodpovednosť je obrovská a pre krajinu je to rozhodnutie mimoriadne dôležité.
Ďakujem pekne.
Autorizovaný
9:28
Prosím vás pekne, aj ja som riešil taký, ako som už spomínal v tej faktickej, ako určitý rozpor, lebo naozaj je trošku problém rozprávať o niekom, kto tu nie je, hej, a nemá sa možnosť brániť, to ja viem, že je to niekoho veľkou módou, niekto sa v tom dokonca vyžíva, niekto to dokáže pol hodiny v priamom prenose. Ja mám s tým trošku problém, hej, takže sa nastavím tak, aby som s tým nemal problém. Pre túto chvíľu treba povedať, že títo ľudia kandidujú do, nie do záhradkárskeho zväzu, hej, ale kandidujú za sudcov Ústavného súdu. Vtedy my máme práve, ale nielen my, ale aj občania majú právo k tomu niečo povedať, keď prípadne vedia, tak aj pred manželstvom, keď viete o nejakej prekážke, kolega to veľmi dobre povedal, že aby sme potom nepovedali, že keby sme vedeli, takže ja vám poviem, čo ja viem. Nie, čo som počul. Ja vám poviem, čo ja viem, dobre? To je rozdiel. Takých, čo počul, jeden hovoril, ja vám poviem, čo ja viem.
Skôr ako poviem, ešte dovoľte povedať, že sú skutočnosti, ja som len vedel, že jeden z kandidátov bol šéfom trestného odboru na Generálnej prokuratúre, len som si to nepostavil do tých časových súvislostí, ale on bol predsedom či riaditeľom toho trestného odboru v čase, keď tu mafiánska čvarga sa nebála nikoho a ničoho. Rozumiete, nikto, nebuďme naivní, všade je podsvetie, všade je, aj v Dánsku je podsvetie, preto sa to aj volá podsvetie, že to je schované, má to určité, je to určitá subkultúra, tam sa medzi sebou melú a neviem čo. U nás bola doba, kde boli tak drzí, tak arogantní, že im to nestačilo, im to nestačilo, to, ten vyárendovaný priestor, oni mali to vedomie a silu, že oni môžu kľudne chodiť po uliciach, slušných ľudí ťahať za rukáv. A vtedy to mal niekto strážiť, čiže v tomto období bol, už len toto úplne by stačilo.
Ja som to už minule pána Boreca sa pýtal, že čoho výrazom je tá nominácia tej advokátskej komory, že tento človek je nominovaný? To je proste nejako odborne, že čiže ak bol niekto predsedom trestného odboru v čase, kde mafiánska čvarga sa bez hanby, bez ničoho váľala po uliciach, otravovali slušných ľudí, to je kvalifikačný predpoklad na ústavného sudcu? Už len to by malo stačiť. Rozumiete, ja niekedy žasnem, že čo si kto potrebuje dokázať. Ak niekto nastúpil, nechcem povedať, že prešiel na druhú stranu, to som naozaj nie, lebo to treba povedať, v tomto byť veľkorysý, že využil schopnosti a skúsenosti a išiel obhajovať, čo v zmysle tých, ja tomu nerozumiem, chvalabohu, nech obhajujú, nech sa páči. Ale ak sa vydal obhajovať elitných zločincov za elitné peniaze, tak by to malo možno aj stačiť. Možno by to malo aj stačiť. Čo si potrebuje niekto dať ešte jeden skalp do skrinky, že je aj ústavným sudcom?
Veľmi dobre, stotožňujem sa s tým, že neviem, či je niekde precedens, že elitný právnik zločineckých skupín so skúsenosťami s väzobným právom je ústavným právnikom. To sú možno, neviem, či sú také krajiny, a naozaj nemajme tú ašpiráciu, že my budeme tí prví. Komu čo chceme dokázať, komu tu čo chcel dokázať s touto nomináciou? Lebo tá samotná nominácia je výrazom niečoho, to neni, že spontánne sa, to je výrazom niečoho, to znamená, niekto, v nejakom nastavení to bolo, však sa nenarodil niekto včera. Historicky niekde bol, niečo, nejako je vnímaný verejnosťou a výrazom čoho je tá nominácia? Už tak sme na tom zle, už tak sme na tom úboho.
Tie doby, keď prekračovali, kde naozaj si niekto myslel, že môže robiť už všetko, som zažil aj takým spôsobom, že boli ľudia, ktorí si mysleli, že môžu v tejto krajine naozaj všetko, že môžu prísť za bieleho dňa do prevádzky plnej ľudí, za bieleho dňa, vážení, počúvajte dobre, za bieleho dňa do prevádzky plnej ľudí, plnej, plnej, plnej ľudí bez toho, že by sa zahaľovali, na rukách mali len rukavice, takto prišli s táckami a hodili ich za bar, tie tácky. Plné pohárov, tu boli doby, keď si to určití ľudia mysleli, že to môžu, a oni si to, oni boli o tom presvedčení a ja vám poviem, že prečo si to mysleli. Mali trošku chybu, že narazili na mňa. To bol trochu problém a už potom to obanovali na konci. To je, už to je výrazom toho, že niekto tú silu mal. A dôvodom bolo, že prečo to urobili, že deň predtým ich neobslúžili, lebo sa správali zle a vulgárne, to si niekto dovolil neobslúžiť niekoho, kto sa správal zle a vulgárne, tak na druhý deň vám prišli za bieleho dňa toto urobiť. Spustili sa procesy nevídané, ja som nevedel, že či som za Kaukazom, ja som za Kaukazom, teda aj v iných krajinách prežil strašne veľa, ale ja som, stále si myslím, aj som to sudcovi na tom súde povedal: Vážený, toto je stredná Európa a aj zostane strednou Európou, možno vy máte Kaukaz tam, ale tuná je stále stredná Európa. To by som bol rád, keby to aj tak skončilo, ale začali procesy od zmarenia rekognície, kapitán kriminálky zmaril, vedome zmaril rekogníciu. Policajný lekár vypisoval maródky jednému z nich, ktorý, sa potom zistilo, že bol policajtom, okolnosti, kde mi ľudia naznačovali: A vy neviete, kto to je? Ja vravím: Neviem, čo ja viem, kto to je. Vy neviete, kto to je? To som mal pochopiť, že keď by som vedel, že kto to je, to znamená, že by som ako povedal, že nič sa nestalo, oni tam neboli a my sami sme si to rozbili. Tak som to mal pochopiť.
Nuž nepochopil som to tak, trval som na tom, trvalo to, myslím, dva roky alebo koľko, už došlo k tomu spisu, vzneseniu obvinenia, lebo sa nedalo ináč, rozrazili sa dvere, keď sme išli študovať spis, a vo dverách stál človek, ktorého som ja vnímal z televízie, pán Peter Filip, elitný právnik, ktorého som ja vnímal, zastupuje gaunerov, gaunerov, ktorí chodili za bieleho dňa rozbíjať bary, reštaurácie na Slovensku. A on kandiduje za ústavného sudcu, neviem či to, asi ani nie je, možno ani nemôžem, lebo nebudem hodnotiť jeho, jeho postup a mohol by som veľa vecí povedať, ktoré som, ja nie som právnik ani advokát, nič, ale určitému syntaxu aj skladbe viet, aj niečomu rozumiem, a to, čo, aké boli pokusy nakrútiť, prekrútiť, aké vyjadrenia dával, som sa chytal za hlavu, že kde to on vlastne píše tie vyjadrenia, komu to vlastne píše a že či sa tam nad tým niekto smeje, alebo niekto vážne zaoberá, by ste neverili, niekto sa s tým vážne zaoberá. Nakoniec až Najvyšší súd celý, v zásade sa jednalo o dvoch gauneroch, ktorí rozbili bar, ale Najvyšší súd na základe dovolania o tom rozhodol, že teda viete, že to je, to ma malo všetko presvedčiť, že kam to až siaha. Rozhodol, že nie, že ten rozsudok je právoplatný. Nakoniec ich odsúdili.
Za iných okolností, v inom, pri iných ľuďoch by nedošlo ani, ani v rámci tej širokej postupnosti tých výpovedí a predvolávaní, čo sme my tam mali, a tej dokazovania si sily, keď sme prišli na pojednávanie a tam stálo pomaly neviem koľko takých chlapcov, ktorých vídate iba v nejakých posilňovniach, oni tam držali, viete, to všetko malo svoj význam. Všetko malo svoj význam, všetko bolo to divadlo, ktoré tam malo na to zabrať. A bol tam pán Peter Filip. Ja som ho vnímal zle.
Vážení, tu dneska niekto odo mňa chce, že aby som ja aj z týchto okolností, tak vám hovorím, čo viem. Hovorím vám, čo viem, a ja viem, že kopu ľudí s tým malo problémy, kopu ľudí radšej s tým nerobili nič, nerobili nič, báli sa. To tu bola taká doba, preboha, a teraz tí ľudia ešte potrebujú jeden skalp? Už si zapichli jeden skalp, že majú kanceláriu u premiéra, som sa usmial, keďže trvale bytom na Slovensku, asi trvale bytom na Slovensku a kancelária v Bonaparte. To je, myslím, tiež prípad pána Filipa. Asi tiež je jedna z kvalifikačných predpokladov, ako sa stať. To som naozaj zvedavý, či je toto kvalifikačný predpoklad: mať kanceláriu tam, kde býva premiér, byť šéfom trestného odboru v čase, keď trestný odbor nefungoval, lebo tu nefungovalo vtedy nič. A zastupovať vybraných gaunerov, vybraných gaunerov tejto krajiny.
Vážení, môj rozpor som si vyriešil, či mám o niekom rozprávať, kto tu nie je, nebol som osobný, bol som profesionálne, profesné k tomu. Prosím vás, pán Madej, neviem, aké sú nastavenia SMER-u, ale neverím tomu, že v tejto krajine sa nenájde niekto iný, niekto, kto by nebol poznamenaný určitými skutočnosťami, o ktorých by sa ešte dalo rozprávať. Nielen ja, to aj možno niekto iný bude vedieť rozprávať, keď sa nebudú báť. Lenže tu sa všetci bojíme, všetci sa, všetci bojíme. Tu by som ľuďom odporúčal, už sa prestaňte báť! Naozaj sa prestaňte báť, niekomu to sakramentsky vyhovuje, z toho sa tu žije, dvadsať rokov sa z toho žije, že každý kalkuluje so strachom a vložia vám ten strach do podvedomia, čo keď, čo nevieš, kedy, s týmto sa tu pracuje a potom to tak vyzerá, ako vyzerá. Potom to tak vyzerá, ako vyzerá. A toto je dôsledok, že niekto, na základe týchto skutočností nám ho tu normálne donesú, donesú, to je normálne nominácia. On bol aj na výbore, on tam rozprával. A ešte bude pre mňa kľúčovým momentom, že či ho zakrúžkujete.
Ďakujem. (Potlesk.)
Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán Madej, na vás sa spolieham, že budete konať a ovplyvňovať spôsobom. Tak. Prosím vás pekne, oceňujem jednu vec. Neviem, či si spomínate, ktorí nie, ktorí nie, ktorí áno, som tu búchal topánkou, keď ste volili členov disciplinárnych senátov, sudcov a nevedeli ste ani, kto to je. Nič, nula bodov, vôbec vás to nezaujímalo. Možno len stačilo, že ich navrhla osoba najpovolanejšia, kolega Martvoň, to bolo asi zárukou, časť z nich, čiže to bolo zárukou kvality. Protestoval som, oceňujem, že v tomto prípade došlo k híringu, vypočutiu na výbore. To oceňujem, a preto nie je potrebné pokračovať v niektorých činnostiach. Avšak avizujem, avizujem, nepochopte to v zlom, že v prípade, že dôjde k naozaj nezodpovednej voľbe, tak budem konať, čo sa dá. Nebudem špecifikovať ako, ale čo sa dá.
Prosím vás pekne, aj ja som riešil taký, ako som už spomínal v tej faktickej, ako určitý rozpor, lebo naozaj je trošku problém rozprávať o niekom, kto tu nie je, hej, a nemá sa možnosť brániť, to ja viem, že je to niekoho veľkou módou, niekto sa v tom dokonca vyžíva, niekto to dokáže pol hodiny v priamom prenose. Ja mám s tým trošku problém, hej, takže sa nastavím tak, aby som s tým nemal problém. Pre túto chvíľu treba povedať, že títo ľudia kandidujú do, nie do záhradkárskeho zväzu, hej, ale kandidujú za sudcov Ústavného súdu. Vtedy my máme práve, ale nielen my, ale aj občania majú právo k tomu niečo povedať, keď prípadne vedia, tak aj pred manželstvom, keď viete o nejakej prekážke, kolega to veľmi dobre povedal, že aby sme potom nepovedali, že keby sme vedeli, takže ja vám poviem, čo ja viem. Nie, čo som počul. Ja vám poviem, čo ja viem, dobre? To je rozdiel. Takých, čo počul, jeden hovoril, ja vám poviem, čo ja viem.
Skôr ako poviem, ešte dovoľte povedať, že sú skutočnosti, ja som len vedel, že jeden z kandidátov bol šéfom trestného odboru na Generálnej prokuratúre, len som si to nepostavil do tých časových súvislostí, ale on bol predsedom či riaditeľom toho trestného odboru v čase, keď tu mafiánska čvarga sa nebála nikoho a ničoho. Rozumiete, nikto, nebuďme naivní, všade je podsvetie, všade je, aj v Dánsku je podsvetie, preto sa to aj volá podsvetie, že to je schované, má to určité, je to určitá subkultúra, tam sa medzi sebou melú a neviem čo. U nás bola doba, kde boli tak drzí, tak arogantní, že im to nestačilo, im to nestačilo, to, ten vyárendovaný priestor, oni mali to vedomie a silu, že oni môžu kľudne chodiť po uliciach, slušných ľudí ťahať za rukáv. A vtedy to mal niekto strážiť, čiže v tomto období bol, už len toto úplne by stačilo.
Ja som to už minule pána Boreca sa pýtal, že čoho výrazom je tá nominácia tej advokátskej komory, že tento človek je nominovaný? To je proste nejako odborne, že čiže ak bol niekto predsedom trestného odboru v čase, kde mafiánska čvarga sa bez hanby, bez ničoho váľala po uliciach, otravovali slušných ľudí, to je kvalifikačný predpoklad na ústavného sudcu? Už len to by malo stačiť. Rozumiete, ja niekedy žasnem, že čo si kto potrebuje dokázať. Ak niekto nastúpil, nechcem povedať, že prešiel na druhú stranu, to som naozaj nie, lebo to treba povedať, v tomto byť veľkorysý, že využil schopnosti a skúsenosti a išiel obhajovať, čo v zmysle tých, ja tomu nerozumiem, chvalabohu, nech obhajujú, nech sa páči. Ale ak sa vydal obhajovať elitných zločincov za elitné peniaze, tak by to malo možno aj stačiť. Možno by to malo aj stačiť. Čo si potrebuje niekto dať ešte jeden skalp do skrinky, že je aj ústavným sudcom?
Veľmi dobre, stotožňujem sa s tým, že neviem, či je niekde precedens, že elitný právnik zločineckých skupín so skúsenosťami s väzobným právom je ústavným právnikom. To sú možno, neviem, či sú také krajiny, a naozaj nemajme tú ašpiráciu, že my budeme tí prví. Komu čo chceme dokázať, komu tu čo chcel dokázať s touto nomináciou? Lebo tá samotná nominácia je výrazom niečoho, to neni, že spontánne sa, to je výrazom niečoho, to znamená, niekto, v nejakom nastavení to bolo, však sa nenarodil niekto včera. Historicky niekde bol, niečo, nejako je vnímaný verejnosťou a výrazom čoho je tá nominácia? Už tak sme na tom zle, už tak sme na tom úboho.
Tie doby, keď prekračovali, kde naozaj si niekto myslel, že môže robiť už všetko, som zažil aj takým spôsobom, že boli ľudia, ktorí si mysleli, že môžu v tejto krajine naozaj všetko, že môžu prísť za bieleho dňa do prevádzky plnej ľudí, za bieleho dňa, vážení, počúvajte dobre, za bieleho dňa do prevádzky plnej ľudí, plnej, plnej, plnej ľudí bez toho, že by sa zahaľovali, na rukách mali len rukavice, takto prišli s táckami a hodili ich za bar, tie tácky. Plné pohárov, tu boli doby, keď si to určití ľudia mysleli, že to môžu, a oni si to, oni boli o tom presvedčení a ja vám poviem, že prečo si to mysleli. Mali trošku chybu, že narazili na mňa. To bol trochu problém a už potom to obanovali na konci. To je, už to je výrazom toho, že niekto tú silu mal. A dôvodom bolo, že prečo to urobili, že deň predtým ich neobslúžili, lebo sa správali zle a vulgárne, to si niekto dovolil neobslúžiť niekoho, kto sa správal zle a vulgárne, tak na druhý deň vám prišli za bieleho dňa toto urobiť. Spustili sa procesy nevídané, ja som nevedel, že či som za Kaukazom, ja som za Kaukazom, teda aj v iných krajinách prežil strašne veľa, ale ja som, stále si myslím, aj som to sudcovi na tom súde povedal: Vážený, toto je stredná Európa a aj zostane strednou Európou, možno vy máte Kaukaz tam, ale tuná je stále stredná Európa. To by som bol rád, keby to aj tak skončilo, ale začali procesy od zmarenia rekognície, kapitán kriminálky zmaril, vedome zmaril rekogníciu. Policajný lekár vypisoval maródky jednému z nich, ktorý, sa potom zistilo, že bol policajtom, okolnosti, kde mi ľudia naznačovali: A vy neviete, kto to je? Ja vravím: Neviem, čo ja viem, kto to je. Vy neviete, kto to je? To som mal pochopiť, že keď by som vedel, že kto to je, to znamená, že by som ako povedal, že nič sa nestalo, oni tam neboli a my sami sme si to rozbili. Tak som to mal pochopiť.
Nuž nepochopil som to tak, trval som na tom, trvalo to, myslím, dva roky alebo koľko, už došlo k tomu spisu, vzneseniu obvinenia, lebo sa nedalo ináč, rozrazili sa dvere, keď sme išli študovať spis, a vo dverách stál človek, ktorého som ja vnímal z televízie, pán Peter Filip, elitný právnik, ktorého som ja vnímal, zastupuje gaunerov, gaunerov, ktorí chodili za bieleho dňa rozbíjať bary, reštaurácie na Slovensku. A on kandiduje za ústavného sudcu, neviem či to, asi ani nie je, možno ani nemôžem, lebo nebudem hodnotiť jeho, jeho postup a mohol by som veľa vecí povedať, ktoré som, ja nie som právnik ani advokát, nič, ale určitému syntaxu aj skladbe viet, aj niečomu rozumiem, a to, čo, aké boli pokusy nakrútiť, prekrútiť, aké vyjadrenia dával, som sa chytal za hlavu, že kde to on vlastne píše tie vyjadrenia, komu to vlastne píše a že či sa tam nad tým niekto smeje, alebo niekto vážne zaoberá, by ste neverili, niekto sa s tým vážne zaoberá. Nakoniec až Najvyšší súd celý, v zásade sa jednalo o dvoch gauneroch, ktorí rozbili bar, ale Najvyšší súd na základe dovolania o tom rozhodol, že teda viete, že to je, to ma malo všetko presvedčiť, že kam to až siaha. Rozhodol, že nie, že ten rozsudok je právoplatný. Nakoniec ich odsúdili.
Za iných okolností, v inom, pri iných ľuďoch by nedošlo ani, ani v rámci tej širokej postupnosti tých výpovedí a predvolávaní, čo sme my tam mali, a tej dokazovania si sily, keď sme prišli na pojednávanie a tam stálo pomaly neviem koľko takých chlapcov, ktorých vídate iba v nejakých posilňovniach, oni tam držali, viete, to všetko malo svoj význam. Všetko malo svoj význam, všetko bolo to divadlo, ktoré tam malo na to zabrať. A bol tam pán Peter Filip. Ja som ho vnímal zle.
Vážení, tu dneska niekto odo mňa chce, že aby som ja aj z týchto okolností, tak vám hovorím, čo viem. Hovorím vám, čo viem, a ja viem, že kopu ľudí s tým malo problémy, kopu ľudí radšej s tým nerobili nič, nerobili nič, báli sa. To tu bola taká doba, preboha, a teraz tí ľudia ešte potrebujú jeden skalp? Už si zapichli jeden skalp, že majú kanceláriu u premiéra, som sa usmial, keďže trvale bytom na Slovensku, asi trvale bytom na Slovensku a kancelária v Bonaparte. To je, myslím, tiež prípad pána Filipa. Asi tiež je jedna z kvalifikačných predpokladov, ako sa stať. To som naozaj zvedavý, či je toto kvalifikačný predpoklad: mať kanceláriu tam, kde býva premiér, byť šéfom trestného odboru v čase, keď trestný odbor nefungoval, lebo tu nefungovalo vtedy nič. A zastupovať vybraných gaunerov, vybraných gaunerov tejto krajiny.
Vážení, môj rozpor som si vyriešil, či mám o niekom rozprávať, kto tu nie je, nebol som osobný, bol som profesionálne, profesné k tomu. Prosím vás, pán Madej, neviem, aké sú nastavenia SMER-u, ale neverím tomu, že v tejto krajine sa nenájde niekto iný, niekto, kto by nebol poznamenaný určitými skutočnosťami, o ktorých by sa ešte dalo rozprávať. Nielen ja, to aj možno niekto iný bude vedieť rozprávať, keď sa nebudú báť. Lenže tu sa všetci bojíme, všetci sa, všetci bojíme. Tu by som ľuďom odporúčal, už sa prestaňte báť! Naozaj sa prestaňte báť, niekomu to sakramentsky vyhovuje, z toho sa tu žije, dvadsať rokov sa z toho žije, že každý kalkuluje so strachom a vložia vám ten strach do podvedomia, čo keď, čo nevieš, kedy, s týmto sa tu pracuje a potom to tak vyzerá, ako vyzerá. Potom to tak vyzerá, ako vyzerá. A toto je dôsledok, že niekto, na základe týchto skutočností nám ho tu normálne donesú, donesú, to je normálne nominácia. On bol aj na výbore, on tam rozprával. A ešte bude pre mňa kľúčovým momentom, že či ho zakrúžkujete.
Ďakujem. (Potlesk.)
Autorizovaný