34. schôdza

Pán podpredseda, prosím vás, keby ste mi odpovedali na otázku, lebo ste povedali, že na základe posúdenia tohto spisu. Na základe posúdenia tohto spisu. Kedy, kto a ako tento spis posudzoval? Ak ste na vláde o tomto rozhodovali, mali ste aj tieto informácie? Alebo vás to vôbec nezaujímalo? Bol by som rád, keby ste na túto otázku odpovedali.

Ďakujem. Pán podpredseda vlády, ja možno budem troška ostrejší a poviem, že toto je, toto je naozaj hanba, veď vy obhajujete, tuná zazneli dosť závažné obvinenia a dosť fakticky popísaných vecí, ktoré v úvodnom slove popísal poslanec Lipšic a celá vláda poverí vás a nepoviete jednu jedinú faktickú vec. Snažil som sa ju napísať. Nie je. Ako to, že minister má právo podať dovolanie, to všetci vieme. Ale prečo, preboha živého, chráni človeka odsúdeného za korupciu? Potom sa naozaj tu môžu policajti, súdy, súdne senáty, odvolacie rozkrájať a človek, ktorý niekde niekomu zavolá a nechce ísť do väzenia a pritom má dobré a správne politické krytie, sa do toho väzenia nedostane. Veď to, ja som myslel, že to nejakým spôsobom niekto obháji a teda naozaj som bol zvedavý na stanovisko vlády. A pán Olejník, ktorý má politické krytie strany SMER, nie je vo väzení a zachránil ho odtiaľ minister, ktorý sedí vo vláde SMER-u. Na toto by sme radi počuli odpoveď. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán podpredseda vlády, podľa mňa správne ste poznamenali a chcem to zvýrazniť, že minister mal povinnosť podať mimoriadne dovolanie. Tú povinnosť má bez ohľadu na to, či ide o odsudzujúci alebo oslobodzujúci rozsudok predmetného súdu. Ide o to, aby ochránil štát, aby nebola konaním súdu spôsobená škoda štátu ako takému. A toto pán minister urobil.
Tu nejde o to, že či je Olejník vinný alebo nevinný. Nám to v podstate, na to je tu dovolací súd, aby rozhodol. Tu ide o to, aby štátu nebola konaním súdu spôsobená nejaká škoda. Je to niečo obdobné, keď rovnakú povinnosť má minister v zmysle § 473 Trestného poriadku zabezpečiť podklady pre prezidenta pri udelení milosti. V roku 2005 až 2006, keď bol ministrom spravodlivosti pán Lipšic, bolo šesť milostí udelených prezidentom, kedy sa dostali na slobodu už odsúdení zločinci. Keď pôjdeme týmto pritiahnutým spôsobom, keď bolo, týmto pritiahnutým spôsobom, tak v tom prípade minister spravodlivosti v tom najširšom zmysle pripravoval podklady na prepustenie šiestich zločincov. Ale preto hovorím, že nie je to správne ísť touto cestou. Treba vyčkať, nech rozhodne dovolací súd a to je dôležité. Čiže tým chcem poukázať, že otvárate Pandorinu skrinku, kedy sa dajú prehodnocovať všetky takéto zákonné postupy, ktoré musí minister spravodlivosti urobiť v zmysle príslušného zákona. Toľko z mojej strany.

Ďakujem pekne. Pán podpredseda, hovorili ste, že pán minister mal povinnosť, pokiaľ videl, že by sa mohla stať nejaká neprávosť. Je zaujímavé, že len v tomto jedinom prípade, kedy sa jedná o zástupcu SMER-u, pokiaľ naznačil aj iný predrečník, tak bol tu iný prípad a v tom prípade minister bol ticho. Takže zaujímavé, že pri bežných občanoch to nie je možné a pri iných to musel, pretože je to jeho povinnosť. Zaujímavé, že tie povinnosti si plní raz tak, raz inak, ale vždycky je to v prospech niekoho, kto je spriaznencom vládnej strany.
Inak vaše vystúpenie hodnotím takisto ako najslabšie z tých doterajších, ktoré sa snažili obhájiť odvolávanie ktoréhokoľvek ministra, prípadne predsedu vlády. Doteraz sa tí obhajcovia v podobe ministrov alebo podpredsedov vlády snažili aspoň debatu zaviesť úplne iným smerom, ale v tomto prípade ste nemali ani snahu, ani, ani nič teda konkrétne povedať. Snažili sa tuná vytiahnuť aj nejaké argumenty. Vy ste nevytiahli žiadny konkrétny relevantný argument. Nepresvedčili ste nás ani o tom, že prečo by musel ten minister naozaj vykonať toto svoje právo a zastaviť odsúdenie človeka, ktorý bol právoplatne dvomi súdmi uznaný vinným z korupcie. Takže je to naozaj celé zlé a vidno, že vám už dochádza asi para, keď nemáte už na to ani, aby ste obhájili síce neobhájiteľné, ale aspoň sa posnažili.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda. Vážené panie poslankyne, poslanci, tak som rád, že som sa dostal konečne k slovu aj ja. Na úvod mi dovoľte povedať jednu vec. Podľa môjho názoru táto schôdza vôbec nie je o mne a o dovolaní v trestnej veci. Táto schôdza, podľa môjho názoru, je výlučne o mediálnej prezentácii osoby pána Lipšica a jeho politického subjektu. (Potlesk.) Úprimne sa divím vám všetkým, ktorí ste sa podpísali na zvolanie tejto mimoriadnej schôdze. Stali ste sa kulisou politického divadla pána poslanca Lipšica.
Zvolanie tejto schôdze vnímam ako nebezpečný pokus poslancov v rozpore s ústavnou zásadou trojdelenia moci vstupovať do živých trestných vecí a nahrádzať tak rozhodovanie súdu, ktoré ešte len má nastať. Upozorňujem, že o dovolaní v trestnej veci nemôže rozhodnúť ani vláda, ani vy poslanci, ale výlučne súd. Výlučne súd. Odmietam, aby sa tento zákonodarný zbor zmenil na súdny tribunál a posudzoval obsah procesných úkonov v živej trestnej veci. Považujem za absurdné, aby sa táto rokovacia sála zmenila na pojednávaciu miestnosť, kde sa budú vykonávať jednotlivé dôkazy.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pán poslanec Lipšic veľa hovoril a zrejme ešte bude veľa hovoriť o údajných signáloch pre vyšetrovateľov a sudcov, ktorých som mal akože vyslať svojím konaním. Dovoľte mi teda uviesť, aké signály som vyslal v skutočnosti, a to nielen týmto, ale všetkými mojimi rozhodnutiami.
Ako minister spravodlivosti som dal dovedna tridsať jedna dovolaní, a to v prospech či už alebo v neprospech odsúdených. Napríklad aj vo veci korupcie, o ktorej dnes hovoríme, a je to citlivá otázka. Hovorím o veci trestne stíhanej sudkyne. Špecializovaný súd a následne Najvyšší súd, inštancie, ktoré tu spomíname dnes, túto sudkyňu oslobodili, hoci, podľa môjho názoru, jej vina bola dokázateľná. Preto som si splnil svoju zákonnú povinnosť, a opakujem ešte raz, povinnosť, a podal som proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu v tejto veci taktiež dovolanie, aby sa touto korupčnou kauzou opäť zaoberali. To tu, samozrejme, nebolo spomenuté a samozrejme vieme prečo. Už som to povedal na začiatku.
Signál, ktorý vysielam podávaním jednotlivých dovolaní, je, vážení poslanci a poslankyne, taký, že očakávam od súdov, že budú postupovať v trestných veciach vždy stopercentne tak, aby nenechali žiaden priestor pre pochybnosti. Som presvedčený, že právo občanov na spravodlivé a funkčné súdy zodpovedá povinnosť kompetentných konať, ak súdy pochybia. Preto som podal dovolanie v kauze tejto sudkyne, ktorú, podľa môjho názoru, súd nesprávne oslobodil spod korupčného trestného činu. Preto som podal aj ďalších tridsať dovolaní, či už v prospech alebo neprospech obvinených alebo odsúdených. A preto som podal dovolanie aj v trestnej veci odsúdeného Olejníka.
Zrejme prvý raz v histórii sa stalo, že minister má byť odvolaný iba za to, že si dôsledne plní svoje povinnosti. Ako minister spravodlivosti som si podaním tohto dovolania splnil povinnosť, ktorú do zákona v minulom volebnom období presadil vtedajší minister vnútra Lipšic tu s pani poslankyňou Žitňanskou. Bolo to presne 1. novembra 2011, keď sa stala účinnou táto novela Trestného poriadku. A ten istý pán poslanec Lipšic, ktorý dnes navrhuje vysloviť mi nedôveru.
Vážení kolegovia z opozície, neviem, či si uvedomujete absurdnosť tejto situácie. Považujem za potrebné zdôrazniť, že spis v uvedenej trestnej veci má aj vyhradené časti a išlo by o flagrantné porušenie zákona, ak by som teraz z tohto spisu vyťahoval dokumenty a preberal prepisy odposluchov a spoločne tu s vami vykonával jednotlivé dôkazy tak, ako sa snaží pán poslanec Lipšic navodiť. Viem, že pán Lipšic mal na rokovaní ústavnoprávneho výboru, keďže som sedel blízko pri ňom, pred sebou neanonymizované rozsudky a zároveň aj ďalšie dokumenty a uvádzal informácie z týchto dokumentov. No ja som si dal zistiť, kto vstupoval do spisu od momentu, keď tam vstúpil pracovník ministerstva spravodlivosti v minulom roku a zistil som, že tam nie je žiaden záznam o prístupe do spisu žiadnou osobou. Takže možno je na mieste otázka, odkiaľ pán poslanec získal informácie? (Potlesk.) Samozrejme zákonným spôsobom, to je jasné. O takomto nahliadnutí môže rozhodnúť jedine predseda senátu, takže je to naozaj otázka, že či nebol porušený zákon. Ale to nie je podstatné v tejto chvíli.
Vrátim sa k podstate veci a teda k môjmu postupu v dovolaní v trestnej veci pána odsúdeného Olejníka.
1. Konal som na základe podnetu, ktorý tak ako každý iný podnet, prešetrovala sekcia trestného práva na ministerstve spravodlivosti. V rámci preverovania tohto podnetu sa ministerstvo spravodlivosti stotožnilo s jeho relevantnými časťami, keďže po preštudovaní spisu boli zistené chyby v dokazovaní. Chcel by som poznamenať, že podať dovolanie je síce moja osobná kompetencia, tak ako to tu už bolo povedané správne, no v tejto veci som sa stotožnil s odporúčaním všetkých úrovní riadenia ministerstva počnúc odborným referentom cez úroveň riaditeľa odboru trestného súdnictva, generálneho riaditeľa sekcie trestného práva až po úroveň štátneho tajomníka. Len stručne uvediem, že súdy v tejto veci podľa názoru ministerstva spravodlivosti vyniesli odsudzujúce rozhodnutia bez právneho vyhodnotenia relevantných dôkazov na základe nepriamych dôkazov, pričom v jadre tvrdenia súdov akokoľvek presvedčivo môžu na prvý pohľad znieť, ostali len v polohe konštatovania.
2. Ako minister spravodlivosti som konal plne v súlade s Trestným poriadkom a podľa toho ustanovenia, ktoré bolo doňho pridané bývalou vládou, čiže je to podľa ustanovenia: ak minister na základe preverovania podnetu zistí chyby súdu pri hodnotení dôkazov, je dovolanie povinný podať.
V tomto smere by som chcel upriamiť vašu pozornosť na vyjadrenia viacerých odborníkov v oblasti trestného práva, či už je to prof. dr. Jaroslav Ivor, doktor práva z Paneurópskej vysokej školy alebo prof. Záhora, alebo taktiež aj pani doc. Lucia Kurilovská alebo docent Tomáš Strémy z rôznych právnických fakúlt. Všetci zhodne potvrdili, že zo strany ministra spravodlivosti by išlo o závažné porušenie zákona, pokiaľ by napriek zisteniam, ktoré urobil, mimoriadny opravný prostriedok nepodal. To je v stručnosti výťah z tých všetkých súladných stanovísk.
Pevne verím, že absolútna z vás, absolútna väčšina z vás neočakáva, že tu budem svoj zákonný postup obhajovať protizákonným vyťahovaním informácií zo živého trestného spisu a hlavne suplovať tu činnosť dovolacieho súdu, o čo sa snaží práve pán poslanec Lipšic. To je absolútne neprípustné.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán minister. To, že som pripojil svoj podpis pod návrh na túto schôdzu, súvisí s tým, že ste podali to dovolanie len veľmi okrajovo. Môj podpis tam je preto, lebo ste dostatočne nevysvetlili, prečo ste ho podali. To bol pre mňa najzákladnejší a naj, najpevnejší argument, aby som sa pod to podpísal. Nedali ste mi ani jeden protiargument, prečo by to tak nemalo byť. Nespochybňujem zároveň, že je to aj do istej miery vaša povinnosť. Ja k tomu ešte vystúpim.
A čo ma zaujíma, aby ste mali možnosť reagovať, je, podali ste 31 dovolaní a prosím vás, odpovedzte mi presné číslo, koľkokrát ste podali odklad výkonu trestu?

Vystúpim v rozprave, ale budem trošku taký, taký telegrafický len teraz. Pán minister, minule tu spomínal váš premiér, že opozícia je ním posadnutá. Mne sa niekedy zdá, že tá posadnutosť je opačná, aj to, čo ste, s čím ste vy začali tuná. Ale napríklad aj čo bolo na výbore našom pre obranu a bezpečnosť, kde som bol kvôli tomuto obvinený, že zneužívam deti vo Vtáčkovciach, jedným z vašich poslancov, proste jak ste úplne, v akej polohe sa vy nachádzate, takej naozaj absolútnej posadnutosti, to som prekvapený.
Minister spravodlivosti má povinnosť podať dovolanie vtedy, ak zistí jednoznačné konkrétne pochybenia. Vy ste nepovedali ani jedno. Vtedy má povinnosť podať dovolanie. Nepovedali ste ani jedno, ani jeden jediný argument. Spis má vyhradené časti a preto nie je možné do neho nahliadať bez toho, aby bol záznam v spise. Váš zamestnanec nahliadal do spisu pätnásť minút a vy máte všetky kópie spisu od obhajcov odsúdeného. To je problém, pán minister. Vy sa pýtate, že od koho mám ja rozsudky? Sú to verejné listiny. Ja nemám vyhradené časti zo spisu. Ja mám rozsudky a dovolania, ktoré sú verejné listiny.
A posledná poznámka, ešte len v tomto, v tejto faktickej. Hovoríte o kauze pani bývalej sudkyne alebo dnešnej sudkyne Sninskej, že ste podávali dovolanie proti jej oslobodzujúcim rozsudkom. Pán minister, viete, kto ju oslobodil na Najvyššom súde? Viete, ktorý senát ju oslobodil? V senáte bol pán Lipovský a pán Burger. Viete, ktorý senát bude rozhodovať o tomto dovolaní? V senáte je pán Lipovský a pán Burger. Blahoželám vám.

Ďakujem za slovo. Ďakujem pekne za slovo, (hlasy v sále) pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, nie, to sa nedá obhájiť. Vy to viete, pán minister, že sa to nedá obhájiť, všetci tu, v tejto sále vedia, že to je neobhájiteľné, možno s výnimkou pána poslanca Martvoňa, ale inak všetci to vieme, vláda to vie a ešte pán poslanec Madej sa k tomu hlási, ale to je vcelku neprekvapujúce.
Vláda to vie, že sa to nedá obhájiť, vláda vie, že sa to nedá obájiť. Kde je premiér? Kde je minister vnútra, ktorý s takou obľubou tu obhajuje vládu, ministrov v každej krízovej situácii? Nie je tu. Tak ako o čom sa rozprávame? Nedá sa to obhájiť. Dal by sa zaujať normálny postoj, pán minister, lebo ja rozumiem, že aj takéto mimoriadne dovolania proste niekto spracuje a idú cez nejaké inštancie riadenia na ministerstve spravodlivosti, až prídu k vám. A ja rozumiem aj to a chápem to, pretože jedno máme spoločné, ani vy, ani ja nie sme, nazvem to, kovaní trestní právnici, takže musíme sa spoľahnúť na ľudí, čo nám v trestných veciach položia na stôl. Čiže ja dokážem dokonca mať pochopenie. Ale keď sa potom, keď to vypláva na povrch, na to pozriete, tak vám musí byť zrejmé a vám to je zrejmé, že toto sa nedá obhájiť a v takej situácii je len jedna možná reakcia a síce, že by ste ten mimoriadny opravný prostriedok stiahli a niekto by strašne, ale strašne rýchlo odišiel z toho ministerstva. To je jediná normálna reakcia na túto situáciu, pokiaľ ten telefonát naozaj nešiel k vám, pán minister.
Ja som bola v tomto prípade veľmi opatrná a Daniel Lipšic to vie. Pretože keď ma oslovil s otázkou, či pridám podpis na odvolanie ministra Boreca, tak som mu povedala, že napriek tomu, že všetky jeho argumenty znejú presvedčivo, myslím si, že treba dať priestor ministrovi spravodlivosti, aby svoje dôvody, prečo podal to mimoriadne dovolanie, aby to, aby to vysvetlil. Pretože skutočne som mala obavu, alebo nechcelo sa mi veriť, že by mohol byť minister spravodlivosti Borec taký neopatrný, aby použil tento mimoriadny opravný prostriedok a nemal na to naozajstný dôvod, naozaj vysvetliteľný dôvod.
Preto sme zvolali zasadnutie aj druhého výboru, ústavnoprávneho výboru s kolegami a pozvali sme ministra, aby tie svoje dôvody vysvetlil a obhájil. Ja musím povedať, že ani na ústavnoprávnom výbore sme nedostali žiadne konkrétne vysvetlenie, žiaden konkrétny dôvod, prečo toto dovolanie bolo podané. Odzneli len nekonkrétne frázy, tak ako dnes, naozaj veľmi nekonkrétne frázy o zlom postupe súdov, ale nič viac, nič konkrétne, čo by ma bolo presvedčilo, že to podanie opravného prostriedku je dôvodné.
Nie, my tu neposudzujeme, pán minister, živú trestnú vec dnes. My tu posudzujeme vaše konanie a vašu zodpovednosť, akým spôsobom nakladáte s oprávneniami ministerstva spravodlivosti. A pozor, živou vecou ste to spravili vy, pretože tam je právoplatné rozhodnutie a spravili ste tú vec živou vaším využívaním oprávnení ministra spravodlivosti, a ja tvrdím, že takým spôsobom s nimi nakladáte, že nemôžete zotrvať vo svojej funkcii.
Na výbore okrem týchto fráz, ktoré odzneli aj dnes, sme sa dopočuli ešte dve veci, a síce, pán minister potvrdil, že posúdenie otázky, že či bol náležite zistený skutkový stav, je veľmi subjektívne. Čiže sám ste pripustili, že to je otázka veľmi subjektívneho posudzovania. A na výbore ste povedali, že ste podali dovolanie z opatrnosti, z opatrnosti. To ste povedali na výbore, pán minister. Opakujem, hovoríme o využití mimoriadneho opravného prostriedku podľa ustanovenia zákona, ktorý, ako ste mi sám povedal, je šitý na mieru justičného omylu. Čiže šitý na mieru v situácii, keď máme právoplatné rozhodnutie súdu v trestnej veci, ktoré je zjavne nespravodlivé a stala by sa krivda a preto tu musí byť pre prípad takéhoto excesu nejaký nástroj, aby sa zabránilo zjavnej nespravodlivosti a krivde. Na to je ten nástroj. Nie pre opatrnosť ministra v každom jednom prípade, v každom jednom podnete, ktoré chodia stovky na ministerstvo spravodlivosti v trestných veciach, pretože pochopiteľne obžalovaní a obvinení a odsúdení to skúšajú. V tomto prípade odsúdený, pokiaľ ide o mimoriadny opravný prostriedok. Samozrejme, že skúšajú využiť všetky opravné prostriedky a všetky možnosti, ktoré sú. A sú to stovky, to nie sú desiatky. Tak ak by ste toto oprávnenie využívali v každom prípade, kedy z toho podania vyplýva nejaká pochybnosť a využívali ste to z opatrnosti, čo by ak, no, tak potom by ste museli to dovolanie podať v každom jednom prípade. Však to je hlúposť, to nie je argument, čo ste použili, pán minister. Takže nemáme na stole konkrétny argument a ja si musím, žiaľ, nejak aj napraviť názor a musím sa pýtať, že či vám to za to stojí, pán minister, pretože toto je naozaj za tou hranou, aj ako hovoril môj predrečník kolega Hlina. A odpovedám mu, nie, toto sa nedá obhájiť.
Ale dovolím si naozaj aj ten druhý pohľad, ktorý tu už odznel, druhý pohľad, ktorý je naozaj symbolický. Téma justície sa naozaj stala veľkou témou prezidentskej kampane. Premiér povedal, že stratil trpezlivosť s justíciou a že pripravuje veľké zmeny. Ten, kto by mal tieto veľké zmeny garantovať, by mal byť minister spravodlivosti, ale ten sa z tejto diskusie úplne vytratil. Počuli sme ministra spravodlivosti v súvislosti so zmenami ústavy niečo povedať? Nie. A paradoxne alebo možno symbolicky práve v tých dňoch, keď sa vedie veľká diskusia o novele ústavy, tu stojí minister spravodlivosti a snaží sa vysvetliť, prečo pomohol za korupciu odsúdenému poslancovi nastúpiť na výkon trestu. Veď to je absurdná situácia a strana SMER, ktorá sa už týždne snaží presvedčiť verejnosť, aký má záujem na očistení justície od nečestných sudcov, ho bráni a spochybňuje pritom prácu presne tých sudcov, ktorých sa treba zastať a ktorých treba, ktorým treba poďakovať. Naozaj, neviem si predstaviť väčšiu a lepšiu symboliku pre stav a perspektívu slovenskej justície, pokiaľ ju bude reformovať strana SMER.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Vážená pani poslankyňa Žitňanská, no, zaujímavé vystúpenie, len má jednu takú chybu. Chcem sa vás spýtať, keď tvrdíte, že ako vám ide o spravodlivosť a podstatu veci ako takú, prečo ste nepočkali s mimoriadnou schôdzou a s jej zvolaním až na rozhodnutie dovolacieho súdu, keď bude to celé konanie skončené? Prečo? No ja vám poviem prečo, lebo prezidentské voľby. Vy na tomto robíte obyčajnú politiku, ktorá vám teraz zapasovala a snažíte sa to zneužiť na úkor ministra spravodlivosti v prezidentských voľbách. Kebyže vám fakt závisí na tej spravodlivosti a chcete ju, tak počkáte na rozhodnutie dovolacieho súdu o tom ministrovom dovolaní ako takom. Ale vy ste nečakali, tá vec je ešte živá. To je to isté, čo som povedal aj pánovi ministrovi, teda bývalému ministrovi Lipšicovi, kebyže sa ide do všetkých vašich vecí, ktoré ste rozhodovali v rámci rozkladu ako ministerka, alebo v rámci správneho konania, v rámci obnovy konania, tak z tých odôvodnení tiež by sa dalo vykľuť a vykúzliť takáto mimoriadna schôdza, že máte tam niektoré odôvodnenia veľmi zvláštne. Ale sú to veci, ktoré môže vždy preskúmať ešte súd. A v tomto prípade je to to isté. Preskúmava to súd kvôli tomu, aby štátu nevznikla žiadna škoda. Preto to minister podal. Toľko z mojej strany.

Počúvajúc niektorých kolegov ako môjho predrečníka si niekedy myslím, že mlčať je, je niekedy naozaj zlato. Pán poslanec, len jedna taká poznámka malá, keď budete hovoriť o tom, koľko bolo udelených milostí, (reakcia z pléna) tak... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR
41.
Pán poslanec.

Lipšic, Daniel, poslanec NR SR
42.
by som vás poprosil, len jedna poznámka... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR
43.
Pán poslanec! Nemôžete, viete, že nemôžete reagovať na...

Lipšic, Daniel, poslanec NR SR
44.
Keby ste moje, ako, každý reaguje, pani predsedajúca, na kohokoľvek. To je v poriadku?

Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR
45.
Nemôžete reagovať...

Lipšic, Daniel, poslanec NR SR
46.
Či len opoziční nemôžu? Koaliční môžu? A teraz k pani poslankyni Žitňanskej.

Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR
47.
Ale reagujte, reagujte na predrečníčku.

Lipšic, Daniel, poslanec NR SR
48.
Áno, ale, však ja vystúpim potom aj v rozprave, ale keď tu niekto evidentné klamstvá rozpráva, tak mne sa zdá, že je to problém. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)