34. schôdza

Pán poslanec Abrhan.

Pán podpredseda, prosím vás, keby ste mi odpovedali na otázku, lebo ste povedali, že na základe posúdenia tohto spisu. Na základe posúdenia tohto spisu. Kedy, kto a ako tento spis posudzoval? Ak ste na vláde o tomto rozhodovali, mali ste aj tieto informácie? Alebo vás to vôbec nezaujímalo? Bol by som rád, keby ste na túto otázku odpovedali.

Pán poslanec Viskupič.

Ďakujem. Pán podpredseda vlády, ja možno budem troška ostrejší a poviem, že toto je, toto je naozaj hanba, veď vy obhajujete, tuná zazneli dosť závažné obvinenia a dosť fakticky popísaných vecí, ktoré v úvodnom slove popísal poslanec Lipšic a celá vláda poverí vás a nepoviete jednu jedinú faktickú vec. Snažil som sa ju napísať. Nie je. Ako to, že minister má právo podať dovolanie, to všetci vieme. Ale prečo, preboha živého, chráni človeka odsúdeného za korupciu? Potom sa naozaj tu môžu policajti, súdy, súdne senáty, odvolacie rozkrájať a človek, ktorý niekde niekomu zavolá a nechce ísť do väzenia a pritom má dobré a správne politické krytie, sa do toho väzenia nedostane. Veď to, ja som myslel, že to nejakým spôsobom niekto obháji a teda naozaj som bol zvedavý na stanovisko vlády. A pán Olejník, ktorý má politické krytie strany SMER, nie je vo väzení a zachránil ho odtiaľ minister, ktorý sedí vo vláde SMER-u. Na toto by sme radi počuli odpoveď. Ďakujem.

Pán poslanec Martvoň.

Ďakujem pekne. Pán podpredseda vlády, podľa mňa správne ste poznamenali a chcem to zvýrazniť, že minister mal povinnosť podať mimoriadne dovolanie. Tú povinnosť má bez ohľadu na to, či ide o odsudzujúci alebo oslobodzujúci rozsudok predmetného súdu. Ide o to, aby ochránil štát, aby nebola konaním súdu spôsobená škoda štátu ako takému. A toto pán minister urobil.
Tu nejde o to, že či je Olejník vinný alebo nevinný. Nám to v podstate, na to je tu dovolací súd, aby rozhodol. Tu ide o to, aby štátu nebola konaním súdu spôsobená nejaká škoda. Je to niečo obdobné, keď rovnakú povinnosť má minister v zmysle § 473 Trestného poriadku zabezpečiť podklady pre prezidenta pri udelení milosti. V roku 2005 až 2006, keď bol ministrom spravodlivosti pán Lipšic, bolo šesť milostí udelených prezidentom, kedy sa dostali na slobodu už odsúdení zločinci. Keď pôjdeme týmto pritiahnutým spôsobom, keď bolo, týmto pritiahnutým spôsobom, tak v tom prípade minister spravodlivosti v tom najširšom zmysle pripravoval podklady na prepustenie šiestich zločincov. Ale preto hovorím, že nie je to správne ísť touto cestou. Treba vyčkať, nech rozhodne dovolací súd a to je dôležité. Čiže tým chcem poukázať, že otvárate Pandorinu skrinku, kedy sa dajú prehodnocovať všetky takéto zákonné postupy, ktoré musí minister spravodlivosti urobiť v zmysle príslušného zákona. Toľko z mojej strany.

Pán poslanec Hraško.

Ďakujem pekne. Pán podpredseda, hovorili ste, že pán minister mal povinnosť, pokiaľ videl, že by sa mohla stať nejaká neprávosť. Je zaujímavé, že len v tomto jedinom prípade, kedy sa jedná o zástupcu SMER-u, pokiaľ naznačil aj iný predrečník, tak bol tu iný prípad a v tom prípade minister bol ticho. Takže zaujímavé, že pri bežných občanoch to nie je možné a pri iných to musel, pretože je to jeho povinnosť. Zaujímavé, že tie povinnosti si plní raz tak, raz inak, ale vždycky je to v prospech niekoho, kto je spriaznencom vládnej strany.
Inak vaše vystúpenie hodnotím takisto ako najslabšie z tých doterajších, ktoré sa snažili obhájiť odvolávanie ktoréhokoľvek ministra, prípadne predsedu vlády. Doteraz sa tí obhajcovia v podobe ministrov alebo podpredsedov vlády snažili aspoň debatu zaviesť úplne iným smerom, ale v tomto prípade ste nemali ani snahu, ani, ani nič teda konkrétne povedať. Snažili sa tuná vytiahnuť aj nejaké argumenty. Vy ste nevytiahli žiadny konkrétny relevantný argument. Nepresvedčili ste nás ani o tom, že prečo by musel ten minister naozaj vykonať toto svoje právo a zastaviť odsúdenie človeka, ktorý bol právoplatne dvomi súdmi uznaný vinným z korupcie. Takže je to naozaj celé zlé a vidno, že vám už dochádza asi para, keď nemáte už na to ani, aby ste obhájili síce neobhájiteľné, ale aspoň sa posnažili.

Chcete reagovať, pán podpredseda vlády? Nie. Takže chcete, pán podpredseda, reagovať? Nie. Poprosím teraz, dámy a páni, keďže pán poslanec Hlina bol jediný písomne prihlásený a dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne ešte predtým, ako udelím slovo potom pánovi ministrovi. Končím možnosť sa prihlásiť. Sedem, osem pani poslankýň a pánov poslancov. Ešte ako, predtým, ako vám dám, pán poslanec Kadúc, slovo, o slovo požiadal pán minister spravodlivosti. A pán, pán minister, potom pani (hlasy v sále) a potom spravodajca. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda. Vážené panie poslankyne, poslanci, tak som rád, že som sa dostal konečne k slovu aj ja. Na úvod mi dovoľte povedať jednu vec. Podľa môjho názoru táto schôdza vôbec nie je o mne a o dovolaní v trestnej veci. Táto schôdza, podľa môjho názoru, je výlučne o mediálnej prezentácii osoby pána Lipšica a jeho politického subjektu. (Potlesk.) Úprimne sa divím vám všetkým, ktorí ste sa podpísali na zvolanie tejto mimoriadnej schôdze. Stali ste sa kulisou politického divadla pána poslanca Lipšica.
Zvolanie tejto schôdze vnímam ako nebezpečný pokus poslancov v rozpore s ústavnou zásadou trojdelenia moci vstupovať do živých trestných vecí a nahrádzať tak rozhodovanie súdu, ktoré ešte len má nastať. Upozorňujem, že o dovolaní v trestnej veci nemôže rozhodnúť ani vláda, ani vy poslanci, ale výlučne súd. Výlučne súd. Odmietam, aby sa tento zákonodarný zbor zmenil na súdny tribunál a posudzoval obsah procesných úkonov v živej trestnej veci. Považujem za absurdné, aby sa táto rokovacia sála zmenila na pojednávaciu miestnosť, kde sa budú vykonávať jednotlivé dôkazy.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pán poslanec Lipšic veľa hovoril a zrejme ešte bude veľa hovoriť o údajných signáloch pre vyšetrovateľov a sudcov, ktorých som mal akože vyslať svojím konaním. Dovoľte mi teda uviesť, aké signály som vyslal v skutočnosti, a to nielen týmto, ale všetkými mojimi rozhodnutiami.
Ako minister spravodlivosti som dal dovedna tridsať jedna dovolaní, a to v prospech či už alebo v neprospech odsúdených. Napríklad aj vo veci korupcie, o ktorej dnes hovoríme, a je to citlivá otázka. Hovorím o veci trestne stíhanej sudkyne. Špecializovaný súd a následne Najvyšší súd, inštancie, ktoré tu spomíname dnes, túto sudkyňu oslobodili, hoci, podľa môjho názoru, jej vina bola dokázateľná. Preto som si splnil svoju zákonnú povinnosť, a opakujem ešte raz, povinnosť, a podal som proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu v tejto veci taktiež dovolanie, aby sa touto korupčnou kauzou opäť zaoberali. To tu, samozrejme, nebolo spomenuté a samozrejme vieme prečo. Už som to povedal na začiatku.
Signál, ktorý vysielam podávaním jednotlivých dovolaní, je, vážení poslanci a poslankyne, taký, že očakávam od súdov, že budú postupovať v trestných veciach vždy stopercentne tak, aby nenechali žiaden priestor pre pochybnosti. Som presvedčený, že právo občanov na spravodlivé a funkčné súdy zodpovedá povinnosť kompetentných konať, ak súdy pochybia. Preto som podal dovolanie v kauze tejto sudkyne, ktorú, podľa môjho názoru, súd nesprávne oslobodil spod korupčného trestného činu. Preto som podal aj ďalších tridsať dovolaní, či už v prospech alebo neprospech obvinených alebo odsúdených. A preto som podal dovolanie aj v trestnej veci odsúdeného Olejníka.
Zrejme prvý raz v histórii sa stalo, že minister má byť odvolaný iba za to, že si dôsledne plní svoje povinnosti. Ako minister spravodlivosti som si podaním tohto dovolania splnil povinnosť, ktorú do zákona v minulom volebnom období presadil vtedajší minister vnútra Lipšic tu s pani poslankyňou Žitňanskou. Bolo to presne 1. novembra 2011, keď sa stala účinnou táto novela Trestného poriadku. A ten istý pán poslanec Lipšic, ktorý dnes navrhuje vysloviť mi nedôveru.
Vážení kolegovia z opozície, neviem, či si uvedomujete absurdnosť tejto situácie. Považujem za potrebné zdôrazniť, že spis v uvedenej trestnej veci má aj vyhradené časti a išlo by o flagrantné porušenie zákona, ak by som teraz z tohto spisu vyťahoval dokumenty a preberal prepisy odposluchov a spoločne tu s vami vykonával jednotlivé dôkazy tak, ako sa snaží pán poslanec Lipšic navodiť. Viem, že pán Lipšic mal na rokovaní ústavnoprávneho výboru, keďže som sedel blízko pri ňom, pred sebou neanonymizované rozsudky a zároveň aj ďalšie dokumenty a uvádzal informácie z týchto dokumentov. No ja som si dal zistiť, kto vstupoval do spisu od momentu, keď tam vstúpil pracovník ministerstva spravodlivosti v minulom roku a zistil som, že tam nie je žiaden záznam o prístupe do spisu žiadnou osobou. Takže možno je na mieste otázka, odkiaľ pán poslanec získal informácie? (Potlesk.) Samozrejme zákonným spôsobom, to je jasné. O takomto nahliadnutí môže rozhodnúť jedine predseda senátu, takže je to naozaj otázka, že či nebol porušený zákon. Ale to nie je podstatné v tejto chvíli.
Vrátim sa k podstate veci a teda k môjmu postupu v dovolaní v trestnej veci pána odsúdeného Olejníka.
1. Konal som na základe podnetu, ktorý tak ako každý iný podnet, prešetrovala sekcia trestného práva na ministerstve spravodlivosti. V rámci preverovania tohto podnetu sa ministerstvo spravodlivosti stotožnilo s jeho relevantnými časťami, keďže po preštudovaní spisu boli zistené chyby v dokazovaní. Chcel by som poznamenať, že podať dovolanie je síce moja osobná kompetencia, tak ako to tu už bolo povedané správne, no v tejto veci som sa stotožnil s odporúčaním všetkých úrovní riadenia ministerstva počnúc odborným referentom cez úroveň riaditeľa odboru trestného súdnictva, generálneho riaditeľa sekcie trestného práva až po úroveň štátneho tajomníka. Len stručne uvediem, že súdy v tejto veci podľa názoru ministerstva spravodlivosti vyniesli odsudzujúce rozhodnutia bez právneho vyhodnotenia relevantných dôkazov na základe nepriamych dôkazov, pričom v jadre tvrdenia súdov akokoľvek presvedčivo môžu na prvý pohľad znieť, ostali len v polohe konštatovania.
2. Ako minister spravodlivosti som konal plne v súlade s Trestným poriadkom a podľa toho ustanovenia, ktoré bolo doňho pridané bývalou vládou, čiže je to podľa ustanovenia: ak minister na základe preverovania podnetu zistí chyby súdu pri hodnotení dôkazov, je dovolanie povinný podať.
V tomto smere by som chcel upriamiť vašu pozornosť na vyjadrenia viacerých odborníkov v oblasti trestného práva, či už je to prof. dr. Jaroslav Ivor, doktor práva z Paneurópskej vysokej školy alebo prof. Záhora, alebo taktiež aj pani doc. Lucia Kurilovská alebo docent Tomáš Strémy z rôznych právnických fakúlt. Všetci zhodne potvrdili, že zo strany ministra spravodlivosti by išlo o závažné porušenie zákona, pokiaľ by napriek zisteniam, ktoré urobil, mimoriadny opravný prostriedok nepodal. To je v stručnosti výťah z tých všetkých súladných stanovísk.
Pevne verím, že absolútna z vás, absolútna väčšina z vás neočakáva, že tu budem svoj zákonný postup obhajovať protizákonným vyťahovaním informácií zo živého trestného spisu a hlavne suplovať tu činnosť dovolacieho súdu, o čo sa snaží práve pán poslanec Lipšic. To je absolútne neprípustné.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)