34. schôdza

Ja by som to ešte, reagoval na to, čo hovorila pani poslankyňa Žitňanská, predtým samozrejme, že aj pán minister. Tá téma, že odkiaľ opozícia má právoplatné rozsudky, ktoré sú verejnou listinou, sa mi zdá byť pomerne tupá. Poviem aj prečo. Nielen preto, že sú to verejné listiny, ale aj preto, že toto rozhodnutie bolo vydané senátom, Dr. Kliment, Dr. Karabin, Dr. Szabo. Ľudia, ktorí nie sú v priateľskom vzťahu s pánom Harabinom.
Pán minister, opýtajte sa o poschodie vyššie, či keď došiel dotaz od novinárov, že tu je nejaké dovolanie v kauze rozhodnutia tohto senátu, či náhodou kolega o poschodie vyššie neposielal novinárom nejaké dokumenty mysliac si, že tým konajúci senát zdiskredituje. Opýtajte sa, kam on šiel o poschodie vyššie, či náhodou on neposielal novinárom tie dokumenty zo súdneho spisu. Ešte raz, dokumenty, ktoré sú verejnou listinou. Takže brzdite pri tom, keď budete rozprávať o tom, že odkiaľ tie rozsudky a dovolania sú, dobre? Opýtajte sa o poschodie vyššie.

Ďakujem veľmi pekne. Je teda a myslím, že sa to dozvedáme a bolo by dobré, keby sa to dozvedelo čo najviac ľudí, že tuná je chabý pokus, a ešte do koho do čela obhajoby si postaviť, to nech si zvážia oni. Obhájiť niečo, čo sa v zásade nedá, však preto to tak vyzerá, ako to vyzerá a, čiže je to neobhájiteľné, aj, ja aj takto poviem, že ja som aj zvažoval, čo som chcel, som povedal, niečo som zabudol, ale kľudne by to bez toho bolo, len ja ešte rozmýšľam, lebo veľa už bolo povedané, veľa už budeme len recyklovane (pozn. prepis.: nezrozumiteľne vyslovené), ale ja rozmýšľam, čo povie taký pán Číž? Ja naozaj pre túto chvíľu, preto som sa aj prihlásil a chcem byť po ňom, lebo ja naozaj som zvedavý, že čo povie pán Číž po 25 rokoch v parlamente, lebo minule sa tu chválil, že je 25 rokov v parlamente, a podľa mňa, tu túto debatu posunie ohromným spôsobom dopredu, po vystúpení pána Číža. Čiže preto som si dovolil prípadne na to, "on line" pokúsim sa reagovať. Čiže naozaj, kam to chcete dostať? Kam chcete dostať tú debatu? Tu ste nechali obhajovať vysokoškolského profesora, prosím vás, on učí na vysokej škole? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR
53.
Poprosím vás, pán poslanec, reagujte, reagujte na, na pani...

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
54.
Prosím vás, obhajujete niečo, mali ste stiahnuť uši, zraziť opätky a zmiznúť odtiaľto ako gáfor. Pán minister mal stiahnuť dovolanie a odísť. Prosím vás, čo tu chcete obhajovať? Čo chce obhajovať pán Číž? Čo chce? Ja naozaj, to bude stáť za to, to bude treba nahrať, prosím vás, to sme zvedaví všetci.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pani predsedajúca. Ja možno len krátko. Takže novela ústavy nie je kampaň, odvolávanie ministra Boreca je kampaň a tak teda, keď je to kampaň, pán poslanec Martvoň, tak teda ja volím Andreja Kisku. A vy? (Smiech v sále.)

Ďakujem veľmi pekne, vážená pani predsedajúca, pán minister, členovia vlády, panie poslankyne, páni poslanci, pani spolupredkladateľka sa trošku sama seba priznala, že motívom je asi kampaň, keď tu ide hovoriť, koho, koho volí, koho nevolí. Samozrejme, na pôde parlamentu poslanec Národnej rady môže povedať všetko, ale, dámy a páni, keď ste si pre prezidentskú kampaň vybrali osobu ministra, ktorého budete odvolávať, tak si myslím, že pokiaľ ide o ministra spravodlivosti Tomáša Boreca, trafili ste úplne vedľa. Myslím si, že ak by ste chceli odvolávať niektorého z ministrov, tak určite minister Tomáš Borec je ten posledný, ktorý by bol na rane. Je to dosť nepochopiteľné predstavenie, ktoré mne osobne, dámy a páni, vôbec nedáva logiku. Pokiaľ by išlo len o propagáciu jedného zo spolupredkladateľov pána poslanca Lipšica, vtedy by to účel táto schôdza určite splnila, čo už dnes sa tešiť môže, že svoj účel plní.
Všetko so všetkým súvisí a možno si dovolím na úvod povedať len také krátke zhodnotenie vnútropolitickej situácie. Opozičnú politiku robia, a to chcem povedať so všetkou cťou a chválou, traja opoziční lídri, triumvirát poslanca Hlinu, Lipšica a Procházku. Hovorím to preto, že po ich vystúpeniach nemá opozícia s úžasom tlieska, teší sa, ako pán poslanec Hlina niekedy rozbíja nábytok, čo mne osobne vadí, búcha topánkou po nábytku Národnej rady a iných expresívnych prejavov. Hovorím, vadí, pretože naozaj niekedy dobrý obsah je zničený zlou formou a v parlamente, si myslím, že by mali poslanci vystupovať s noblesou.
Pokiaľ ide o kolegu Procházku, tak ten mi momentálne v tomto predstavení chýba. Nepochybne je tu ale pán poslanec Lipšic, ktorý chce dohnať jeho náskok, ktorý získal v prvom kole, keď KDH v snahe predložiť čo najviac kandidátov na prezidentov uspelo práve so svojím jedným bývalým členom.
Môžem povedať, že je to forma, dámy a páni, akou ste si vybrali svoju prezentáciu a veľmi ľutujem a príznačné na tom je, že štandardné politické strany v opozícii sa nezmôžu na nič, len ticho pozerať a sem-tam vám zatlieskať. Takto dopadla opozícia dnes. Pán poslanec Lipšic si možno, neviem prečo načasoval tento deň, ale zozbieral podpisy namiesto toho, aby kolegovia z opozície sa chytili vlastných a oveľa logickejších tém, ktoré sú pre Slovensko dôležité a inicioval, spolu inicioval s ostatnými túto schôdzu. Ako som už povedal, minister Tomáš Borec je podľa mňa jeden z najhorších pre vás adeptov na odvolávanie, preto mi to nedáva logiku.
Ja si ale spomínam, dámy a páni, nedávne časy za ministrovania pani Žitňanskej, keď sme tu mali z justície bojisko, barikády, ostreľujúcich sa predstaviteľov justície, exekutívy a ako po sebe nadávali, podávali jednotlivé podania. To bolo obdobie, keď bolo pre justíciu najhoršie, to bolo obdobie, keď ste rozvrátili pomery v justícii, keď ste neústavným spôsobom zasahovali do nezávislosti justície. A to, dámy a páni, o čo sa snažíte dnes, je možno pripomenúť si tieto, tieto obdobia práve preto, že vám vadí pokoj, ktorý doviedol do justície minister Tomáš Borec. Je všeobecne známe, že Tomáš Borec je odborník, ktorý prijal ponuku vykonávať funkciu ministra spravodlivosti a myslím si, že žiadny z jeho krokov za posledné dva roky ho vo svojom, vo svojej pôsobnosti na tejto funkcii nijako nediskvalifikuje. Naopak, môžeme vysloviť len spokojnosť s tým, akým spôsobom sa pomery v justícii po vašich šarvátkach a vašich rozbrojoch naprávajú.
Pán poslanec Lipšic premenil rokovaciu sálu Národnej rady na súdnu sieň. Opäť môžem povedať, že môžem len rešpektovať vyhlásenie ktoréhokoľvek poslanca. Nezostáva mi nič iné, len právo, respektíve niekedy aj vlastná povinnosť reagovať na ne. Možno to povie pán poslanec Lipšic, že na úvod mojej argumentácie, že je to veľmi slabé, ale ja sa predsa len dotknem pri svojom vystúpení formy a spôsobu a zákonnosti, akým zabezpečuje napríklad pán poslanec Lipšic a jemu osoby blízke dokumenty, s ktorými vychádza, vychádza potom na denné svetlo.
Ja sa otvorene pýtam, odkiaľ pán poslanec Lipšic zabezpečil alebo získal dokumenty, ktorými na ústavnoprávnom výbore, dámy a páni, mával. Možno to nie je dôležité z pohľadu toho, či konal minister spravodlivosti správne alebo nesprávne. K tomu budem hovoriť o trochu neskôr. Ale veľmi rád by som bol, keby som vedel, akým spôsobom pán poslanec Lipšic to myslí úprimne a či podporuje zákonnosť konania ľudí na Slovensku a materiály, ktoré zabezpečuje, či ich zabezpečuje alebo podporuje získavanie zákonným alebo nezákonným spôsobom. To je už pre mňa, dámy a páni, či chcete alebo nie, veľmi dôležité.
Pán poslanec Lipšic totižto na rokovaní ústavnoprávneho výboru mával niekoľkými dokumentmi. V prvom rade, pokiaľ som videl, môžete ma opraviť, bol to rozsudok Najvyššieho súdu a bola tam pečiatka podateľne. Celkom zjavne išlo o oficiálnu listinu, môžeme sa domnievať. Boli tam procesné úkony účastníkov, čo už aj keď budeme o chvíľu hovoriť o tom, čo je to verejná listina a povaha takéhoto dokumentu, tak procesné úkony účastníkov, nejaký podnet alebo, alebo podanie mať takúto povahu asi nemá. Určite tam mohol byť aj nejaký, nejaký ďalší dokument, ktorý hovorí o jednom. Pán poslanec Lipšic tvrdí, že ide o verejné listiny.
Dámy a páni, ale ja by som si tu dovolil krátky exkurz, že nie je všetko verejné, alebo má byť zverejnené, čo je verejná listina. Povedzme si, čo je to verejná listina. Verejná listina je listina, ktorá zakladá, mení, alebo ruší práva alebo povinnosti, je vydaná na základe zmocnenia príslušného zo zákona alebo predpisu, týka sa otázok, ktoré sú významné nielen z hľadiska osoby a veci, na ktorú z hľadiska záujmov spoločnosti štátu a je spravidla vydaná štátnym orgánom a jej obsah sa podľa práva považuje, ak je v predpísanom konaní, nie je dokázaný opak, za pravdivý. To je verejná listina. To znamená, je to listina vydaná nejakým štátnym orgánom, ktorá sa považuje za pravdivú, má vyššiu dôkaznú hodnotu a vyplýva jej vznik alebo zánik práv. To je verejná listina.
Verejná listina neznamená, že je zverejnená listina. Prečo? Môžeme si povedať, že za verejnú listinu sa považuje napríklad, podľa práva a zákonov, občiansky preukaz, vysvedčenie o maturitnej skúške, rodný list, diplom o ukončení vysokej školy a ďalšie dokumenty. To sú verejné listiny. To je ten prízemný argument, ktorý pán poslanec Lipšic používa, že on držal v ruke verejné listiny. Ja sa pýtam, či verejná listina, ktorým je aj napríklad rodný list pána poslanca Lipšica, má byť z tohto titulu zverejnený, lebo je to verejná listina, má povahu verejnej listiny, občiansky preukaz a tak ďalej.
Ja len chcem povedať, dámy a páni, jedno, že pokiaľ pán poslanec Lipšic má záujem tvrdiť, že rozsudok, ktorý je opečiatkovaný, oficiálne patrí zo spisu z dôvodu, že je verejná listina, má byť v tejto podobe zverejnený, tak takéto tvrdenie je nepravdivé. Dámy a páni, rozsudky sa zverejňujú, ale predtým dochádza k ich anonymizácii a forma zverejnenia určite nie je s pečiatkou podateľne, s pečiatkou súdu. Pán poslanec Lipšic nie je osobou, ktorá je oprávnená nahliadať do trestných spisov, asi nie je orgán činný v trestnom konaní, ani účastník trestného konania. Pán poslanec Lipšic predviedol nejaké informácie o tom, čo všetko sa dialo, čítal nám údajne zo spisu a ja sa už len domnievam, kto nahliadal, ak sú vôbec tieto údaje pravdivé, ktoré tvrdí, zo spisu, kto vyhotovoval kópie spisu, živého spisu, ktoré následne asi boli poskytnuté pánovi poslancovi Lipšicovi. Nespochybňujem zverejňovanie rozhodnutí, o ktoré sa snažila pani poslankyňa Žitňanská a tieto právne predpisy zotrvali dodnes. Forma a obsah listín, ktoré mal v ruke pán poslanec Lipšic, hovoria o tom, že to nie sú listiny, ktoré by sa v takejto podobe zverejňovali. Pán poslanec Lipšic, neklamte s pojmom verejná listina. Verejná listina je aj váš rodný list, ale ten asi na internet vešať nebudete.
Mám pocit, že toto sú praktiky, keď si ideme na súd, lebo neviem, niekto má možno vplyv známych kamarátov, nakopírujeme si spis, do ktorého nemám prístup, lebo nie som orgán činný v trestnom konaní a potom túto otázku mojej dobromyseľnosti, respektíve dobromyseľnosti pána poslanca Lipšica zamietnem len tým, že je to verejná listina, to je také veľmi prízemné a pripomína mi to, nehnevajte sa, pán poslanec, pripomína mi to éru pána Mečiara. Ten si tiež na stole svojho času našiel rôzne papiere a nepotreboval vysvetľovať, odkiaľ sú. Pevne verím, že sme dnes vyspelejšia spoločnosť a ľudí bude zaujímať zákonnosť vášho konania, akým spôsobom ste sa dostali k pravdepodobne, stále nemôžem povedať, listinám zo živého spisu.
Toľko, dámy a páni, pokiaľ ide o verejné listiny. Môžme počkať. Pokiaľ ide o to, čo v tomto prípade je naozaj predmetom sporu, môžme si hovoriť, že či ide o skutkovo a právne náročnú kauzu. To nechajme možno na právnikov a na tých, ktorí majú naštudovaný spis, nepochybne pán poslanec Lipšic k tomu patrí, parlament však nie je súd, na ktorom by sa vykonávali dôkazy. Pre mňa je jedno podstatné, dámy a páni, že zákon zveruje ministrovi spravodlivosti pôsobnosť, respektíve právomoc, ktorou je právo posúdiť dôvody v rámci podnetu aj na podanie dovolania. Jeho právo, dámy a páni, z tohto zákona chápem ako právo mať právny názor. Nielen právo, ale je povinnosť ministra spravodlivosti mať právny názor, vyhodnotiť podnet, naštudovať alebo na základe právnych predpisov právne vec posúdiť a právny predpis aplikovať na daný skutkový stav. Je jeho právo, ale súčasne aj povinnosť mať právny názor.
Dôvody, pre ktoré bola táto schôdza zvolaná, podľa môjho názoru, je vlastne záujem kolegov z opozície "stíhať", v úvodzovkách stíhať, pretože ten pojem použijem neskôr, ministra spravodlivosti, teda odvolávať, trestať ministra spravodlivosti za to, že si dovolil v nejakej právnej veci mať právny názor. Jeho povinnosťou bolo mať právny názor. Dostal podnet a ten podnet musel nejakým spôsobom vybaviť. Vy máte právny názor, že to vybavil inak, ako bolo správne, niekto iný a dokonca šiesti odborníci z oblasti trestného práva uviedli, že konal v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, o tom to je. Minister mal právny názor a dokonca podľa Trestného poriadku musel mať právny názor, aby vybavil podnet.
Prečo to hovorím, dámy a páni, práve preto, že za právny názor, ktorý minister bol povinný, pán poslanec Kaník, nehnevajte sa, ale naozaj rušíte. Za právny názor, ktorý minister spravodlivosti uplatnil pri hodnotení skutkového stavu, posúdení právneho predpisu a aplikácií na daný skutkový stav, má byť stíhaný, má byť odvolávaný.
Dámy a páni, prečo to hovorím? Hovorím to zase preto, že tu boli tendencie z rokov 2010 a z roku 2012, keď sa práve za právny názor naháňali pravicovými ministrami predstavitelia exekutívy a justície, keď práve pre právny názor možno exekutíva by niekedy mala záujem posudzovať úkony sudcu, ale potom sa z nás stane policajný štát. Pokiaľ nerešpektujeme to, že v rámci jednotlivých inštančných postupov - prvostupňové rozhodnutie, odvolacie a ešte možnosť mimoriadneho opravného prostriedku - sa nájde pravda, objektívne právo, tak v takom prípade budeme stíhať za procesné úkony toho, kto má právo, ale súčasne aj povinnosť tento procesný úkon uskutočniť. To je naozaj začiatok perzekúcie, to, akým spôsobom ste svoju latku naštartovali.
Minister spravodlivosti, ako sa už vyjadril, podal v histórii 31 dovolaní, pri niektorých z nich bolo, pri niektorých z nich nebolo potrebné odložiť vykonateľnosť práve kvôli tomu, že išlo o rôznu povahu trestov v jednotlivých uvedených rozhodnutiach. Pokiaľ ide o korupčné kauzy, minister spravodlivosti, a to oceňujem, napríklad v novembri 2013 podal dovolanie aj v neprospech obvineného. Dámy a páni, v neprospech sudkyne, ktorá bol oslobodená. Vôbec nemožno Tomášovi Borecovi klásť za vinu, že by v niektorých prípadoch obhajoval, alebo bol len na strane jednej. Naopak, oceňujem vyváženosť, ktorá vyplýva z jeho práva a povinnosti mať právny názor v okolnostiach konkrétneho prípadu.
Videl som názory profesora Ivora a ďalších, ktorí potvrdili, alebo minimálne potvrdili správnosť postupu ministra spravodlivosti. Môžem len povedať, že dovolanie, ktoré je procesný a nie meritórny úkon z hľadiska toho, že napáda rozhodnutie a posúva rozhodnutie na vyššiu inštanciu, je mimoriadnym opravným prostriedkom, je zákonným mimoriadnym prostriedkom, ktorý podáva minister spravodlivosti, keď má za to, že sú naplnené zákonné dôvody. Minister spravodlivosti nerozhoduje o vine a treste. Je to súd, bol to súd a aj to bude vždy súd. Prosím vás, nedávajte za vinu ministrovi spravodlivosti niečo, o čom rozhodnúť nemôže. Minister spravodlivosti zákonom ustanoveným postupom požiadal o preskúmanie tohto rozsudku v dovolacom konaní a v konečnom dôsledku rozhodne súd. Myslím si, že vykopávate naozaj len prázdne dvere, možno sa v krátkom čase dozvieme aj o výsledku tejto kauzy.
Dámy a páni, dovolil som si uviesť niekoľko argumentov, ktoré určite, medzi ktorými bude pánovi poslancovi Lipšicovi chýbať, že sa s ním nebavím o tých jednotlivých podaniach, ktoré on našiel na svojom stole. Ja si myslím, že Národná rada nie je súd, že sa tu nevykonáva dokazovanie. Nevidím tu úplne čestný a dobrý úmysel a spôsob a zákonnosť tých verejných listín, o ktorých vy tvrdíte, že v takej povahe majú byť zverejnené a vysypávané na ulicu rozsudky zo živých trestných spisov. To som naozaj od právnika ešte nepočul. Mohli ste si aspoň podľa 211 vyžiadať rozhodnutia súdu a na základe nich a podania ministra, na to by ste mali právo, a podľa nich iniciovať toto konanie. Nevidím tu teda ani úprimnosť predkladateľov. Ale hlavne, čo tu vidím, že minister spravodlivosti tak, ako v 31 iných vecí, si dovolil, lebo bol povinný mať právny názor, tak v jednej veci ho za tento právny názor, ktorý má, ho chcete odvolať. Je to samozrejme právo opozície, pre mňa je to nedôvodné odvolávanie a napokon v každom prípade nie Národná rada, ale v tejto konkrétnej veci rozhodne príslušný súd.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán predseda Madej, načrtli ste, že by sme mali ísť tou, v tej debate nejako odbornejšie, tak ja sa vás opýtam veľmi konkrétne. V tom § 371 ods. 3 Trestného poriadku súhlasíte s tým, ak dispozíciou právnej normy toho odseku 3 je podanie dovolania, hypotézou musí, že musia existovať nejaké dôvody. Ak s tým súhlasíte, tie dôvody naozaj musia byť skutočné. A to je to, na čo sme sa my pýtali. Aké sú tie skutočné dôvody. Prosím, skúste mi odpovedať, že či súhlasíte s týmto, je to dosť kľúčové.
Druhá vec, moja otázka na vás, tie informácie, ktoré prezentoval pán Lipšic, podľa vás sú nepravdivé? To chcete povedať? Alebo akýkoľvek nezákonný dôkaz nemôže poukazovať na nezákonné konanie, alebo ako? Čiže sú, alebo nie sú podľa vás nepravdivé?

Ďakujem veľmi pekne. Čo si myslím, že hrozí, že ako toto vlastne celé skončí a vlastne aj zadokumentuje, že kde a ako žijeme. Ja si myslím, že tie dovolacie senáty budú opatrné, lebo to rozhodnutie bude minimálne tou odbornou verejnosťou sledované, čiže tie rozhodnutia budú veľmi opatrné a budú podľa mňa aj určitým precedensom možno do budúcna, čiže tam to očakávam.
Ale vzhľadom na to aj, ako sa aj kolega Madej snažil stočiť celú tú diskusiu, tak to vychádza na to, že okrem tohto ešte niekto poradí pánovi Olejníkovi, že nech napíše, lebo ja neviem, ako sa to volá, to je nejaké právo na spravodlivý proces alebo niečo také. On, my ešte skončíme takým spôsobom, že ten Olejník z tohto štátu ešte nejaké tie eurá vysúdi na nejakom súde v Štrasburgu.
Vážení, my rozprávame o tom, že existuje nejaký poslanec SMER-u, ktorý uplácal. To, že uplácal, rozhodli dva senáty. Mal ísť do basy sa sprchovať, bál sa, tak pán Borec ho stade vytiahol. Ale keďže vieme, že žijeme na Slovensku, vyzerá to, že to skončí tak, že nieže on do tej basy nepôjde, ale ešte mu Slovenská republika na základe rozhodnutia možno aj Medzinárodného súdu, aj vzhľadom na okolnosti, ktoré tu naznačoval pán Madej, vyplatí nejaké odškodnenie za to, že nebol mu poskytnutý spravodlivý proces. Nuž, ale v zmysle povedaného môjho, čo som ja hovoril, pán Madej, viete, že do kedy ešte? Do kedy ešte chcete prilievať a nalievať, do kedy ešte chcete skúšať? Že tí ľudia, že koľko ešte znesú, toto vydržia, toto, však to sú naše záujmy, že tam, potom to už je tak aj na nejakú vnútornú sebahygienu, že nájsť tú odpoveď, že dokedy ešte budeme skúšať a v čom ešte to vyskúšame, v čom to ešte riskneme? No, na dlho, poviem viac.

Pán Madej, hovorili ste, že vám nedáva logiku odvolávanie ministra. No mne nedáva logiku rozkrádanie nášho štátu, zákonné preklepávanie financií svojim lokajom, nedáva mi logiku korupcia pod vedením vašej vlády a vašich ministrov a koniec koncov aj vašich poslancov. Hovorili ste o opozičnej politike a hovoria to aj iní vaši kolegovia, vraj sme tu vniesli hulvátstvo. No viete, poviem vám to takto, že ak by ste naozaj robili vy politiku, ktorá by reálne pomáhala všetkým občanom Slovenska, nielen vybraným, tak my by sme tu dneska ani nemuseli sedieť. Ale nakoľko vy robíte politiku, ktorú robíte a robil ju aj Mečiar kedysi a ten tu už dneska nesedí, chvalabohu a už nesedí nikde, už si len voľká vo svojej vilke. (Hlasy v sále.) Mal by sedieť, áno, niekde inde. Vy máte spriaznené médiá, ak sa tam náhodou dostane niekto z nás, ide skôr o zosmiešňovanie, nie o našu reálnu prácu. Tak sa potom nečudujte, že musíme vyťahovať naozaj všetko možné, čo by nám pomohlo do tých médií sa dostať a tam ukázať pravdu a ukázať tie argumenty, ktoré svedčia proti vám, že nerobíte pre občanov Slovenska, robíte len pre vás, pre vašich lokajov a aj naďalej mienite okrádať občanov celej našej krajiny. A hovorili ste aj o tom, že minister urobil dovolanie v 31 prípadoch. Áno, ale len raz, jediný raz odložil výkon trestu. A to je práve tento prípad. Nezdá sa vám to trochu čudné? Lebo mne áno.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Madej, chcem poukázať na to, že správne si poukázal na to, že ak ten, alebo ak to rozhodnutie, alebo ten rozsudok nebol anonymizovaný ako taký, tak došlo k porušeniu zákona, minimálne k porušeniu zákona o ochrane osobných údajov. To je prvý moment.
Druhý moment, správne si poukázal na to, že minister bol povinný podať to mimoriadne dovolanie. Kebyže ho práve nepodá, tak to by nastal ten prípad, že Olejník by sa mohol obrátiť na európske súdy a vysúdiť od štátu peniaze ako také a tomuto práve minister chcel zabrániť, aby sa toto nestalo. Kebyže to neurobí, máme tu ďalšie odvolávanie ministra, že povedzme Olejník vyhral niečo na Európskom súde alebo v Štrasburgu a minister nepodal mimoriadne dovolanie. Čiže myslím si, že tu nejde o to, že aký je obsah toho rozhodnutia. Ide o ten procesný úkon, ktorý minister urobil a ktorý bol správny, lebo ho bol povinný urobiť.

Vážený pán poslanec, tiež sa opýtam, kam sa snažíte túto debatu stočiť, alebo zvrtnúť. My naozaj nie sme tu súdom. Tu niekto spáchal korupciu, dva súdy alebo dve súdne rozhodnutia máme o tom, že ju spáchal a myslím si, že to nechajme na túto chvíľu bokom. To, či on naozaj sa správal korupčne alebo nie, budú posudzovať súdy. My tu posudzujeme to, že človek, ktorý je a bol právoplatne odsúdený, by mal, alebo mal nastúpiť na výkon trestu a do tohoto vstúpila exekutíva, čiže človek, ktorý je zodpovedný tomuto plénu a podal mimoriadne odvolanie. Zhodou okolností človek, ktorý korupciu spáchal a bol odsúdený, je zo strany SMER. Rovnako je zo strany, alebo bol poslancom, ktorý bol zo strany SMER. Rovnako je tu minister, ktorý je z vašej strany a vy ste predsedom za stranu SMER vo výbore, nechajte ma dohovoriť, do kelu. Čiže vás sa chcem opýtať, akým spôsobom chcete toto a už sa to pýtam druhýkrát, povedať, že, lebo naozaj sú tu otázky, a to sú politické otázky, keďže tu môže byť nejakým spôsobom politické krytie, a tie otázky sú oprávnené. Čiže prečo do tohoto vstúpil niekto z exekutívy, minister, ktorý je zodpovedný tomuto plénu a my sa ho na to aj prostredníctvom tejto schôdze pýtame. Čiže nechajme súdy konať, nech si robia svoju prácu a nevstupujme im do konania a nejakým spôsobom sa nesnažme proces, kde korupčný alebo človek, ktorý je podozrivý a bol odsúdený za korupciu, aby nastúpil výkon trestu. Ďakujem.

Ja len budem, pán poslanec, na vás reagovať, či utekáte? (Reakcia poslanca.) Prosím vás, lebo na vás som chcel len zareagovať chvíľku, ja vás mám celkom rád, už tu tak od toho roku 2002 sedkáte a toto bolo také jedno z vašich slabších vystúpení a poviem vám aj prečo.
Po prvé, schôdzu som nezvolával na dnes ja, ale pán predseda Paška, čiže to len, aby ste boli v obraze, a teraz sa budem znovu pýtať opakovane aj pána ministra Boreca, ale aj vás. V čom pochybili súdy? Ak hovoríte, že pán minister mal právny názor, že pochybili, fajn. V čom pochybili? Predsa má povinnosť vysvetliť orgánu, ktorému je zodpovedný, parlamentu, svoj teda právny názor, ak ho má. Ale pokiaľ ho má taký, že v dovolaní, ktoré podal, uvádza nepravdivé informácie, nevie povedať jeden jediný argument, v čom súdy pochybili, tak je to asi problém. Nech má právny názor, nech ho povie. Tak sa pýtam znovu, v čom súdy pochybili, že bolo potrebné podať dovolanie, dokonca podľa pána poslanca Martvoňa obligatórne? To by potom musel podávať minister dovolania v každom jednom prípade, kde je podnet, a tých sú stovky ročne.
Viete, aký je rozdiel, pán poslanec, medzi dovolaním podaným samotným odsúdeným a medzi dovolaním podaným ministrom spravodlivosti? Jeden pomerne zásadný? Lebo si podával aj pán Olejník svoje dovolanie, potom to stiahol späť. Ten rozdiel je v tom, že aj minister spravodlivosti môže odložiť výkon trestu. To si odsúdený sám urobiť nevie.
Vyjadrím sa už definitívne k tomu, čo ste spomínali, že som uvádzal na rokovaní výboru rozsudok Najvyššieho súdu, to ste tuná povedali, ktorý nebol anonymizovaný a mal prezenčnú pečiatku. Na rokovaní ústavnoprávneho výboru som uvádzal, pán poslanec, uznesenie Najvyššieho súdu, lebo keď sa potvrdzuje, len pre vašu informáciu, rozsudok prvostupňový, to sa robí uznesením nie rozsudkom, to len ad informandum, čiže uznesenie, ktoré je na internete, ktoré je na internete zverejnené. Čo som uvádzal, je s prezenčnou pečiatkou, podnet odsúdeného na podanie dovolania a dovolanie. To som spomínal, že to je vlastne prepísané, hej? A teda aj vám odporúčam, ako pánovi ministrovi, sa obrátiť na štvrté poschodie budovy ministerstva spravodlivosti, či odtiaľ novinárom neboli zaslané nejaké dokumenty, lebo možno niekto v prvej chvíli cítil, že nepohodlný senát by mohol byť v médiách škandalizovaný, tak boli veľmi ústretoví. Takže tam sa obráťte, tam máte kamošov, odporúčam vám to.
Čo považujem za zvlášť zaujímavé, že vy, ktorí ste, a podľa mňa oprávnene, v tom čase kritizovali ministra obrany, vtedy Galka, a ste dávali, tuná produkovali mnohé vyhradené materiály a bol to problém vecný, tak teraz máte problém s tým, keď poslanec prinesie právoplatný rozsudok? To myslíte vážne? To myslíte vážne? Vy ste tu produkovali odposluchy vyhradené, to bolo v poriadku? Nerobte si srandu, pán poslanec.
Spomínali ste, že k tomu, čo povedal minister, že on musí mať právny názor, má ho a konal podľa neho. No obávam sa, že nie každý právny názor je správny. Aj sudca, ktorý prepustil Karola Mela, mal právny názor. Teda chybný, musím povedať, preto bol aj disciplinárne stíhaný a postihnutý. Nie každý právny názor je správny, ale ja by som rád počul ten právny názor, lebo ja som citoval najmä z tohoto uznesenia Najvyššieho súdu. Ešte raz, je na internete, zaplať Pán Boh. Ani minister, ani vy, ani nikto nepovedal jeden jediný argument, prečo bolo podané dovolanie a citácia aj z toho rozhodnutia je evidentná, že je v rozpore s tým, čo tvrdí v dovolaní minister spravodlivosti, že boli selektívne vykonávané dôkazy a že neboli vykonané dôkazy v prospech odsúdeného. Tak mi povedzte jeden dôkaz v prospech odsúdeného, ktorý nebol vykonaný. To neurobíte, lebo taký nie je, lebo taký nie je. A idete kľudne ďalej. Klamete veselo ďalej, keď vláda povedala, že za ministerky Žitňanskej sme museli platiť v náleze Ústavného súdu.
Tak ja vám odcitujem nález Ústavného súdu, ktorý tu rozprával pán minister, 3US220/2011: "Ministerstvo spravodlivosti listom zo 4. mája 2010 sťažovateľovi oznámilo, že proti rozsudku, ktorým bola schválená dohoda o vine a treste, nie je dovolanie prípustné.". Išlo tam o vec zákonnej interpretácie. Kto bol vtedy vo vláde? Čiže vláda vo svojom stanovisku úmyselne klame a zavádza? Nevie ani, kedy bol kto vo vláde? To už považujem za veľký prejav úbohosti, skôr veľký prejav zúfalstva, musím povedať. Veľký prejav zúfalstva. Tu je ten nález Ústavného súdu, pán minister, 4. mája 2010, fajn.
Pán poslanec Madej nám tu hovoril, že v princípe aj pán poslanec Martvoň, že minister to vlastne musel podať. Ak je podnet, musí to podať. To je lož. Podáva to vtedy, keď príde k záveru, ale musí ho zdôvodniť, že rozhodnutia nižších súdov sú nezákonné, ale tu nepovedal ani jeden argument, v čom sú nezákonné, konkrétny argument. Inak by bolo možné, keby minister spravodlivosti podal dovolanie vo veci odsúdeného Černáka, ak by ešte bol v lehote, v jeho prospech a z väzenia by ho prepustil s tým však, nech súdy rozhodnú, však to je v poriadku celé a nezdôvodnil by prečo. Nech súdy rozhodnú, veď dajme mu ešte jednu šancu, nech je na slobode. Veď to je jeho právny názor. Mal to podať. To čo je za nezmysel?
Pán poslanec Martvoň, jedna poznámka k vám osobne. Dávajte si pozor, ak budete uvádzať rozhodnutia o milosti. Rozhodnutia o milosti sú rozhodnutia prezidenta republiky, nie moje. No ja za rozhodnutia pána Gašparoviča nenesiem zodpovednosť a ubezpečujem vás, že v absolútnej väčšine prípadov, kde rozhodol prezident o milosti, išlo odo mňa vždy stanovisko neodporúčacie, neodporúčacie a vy to viete, lebo ste prehrabali, pán minister spravodlivosti tiež a jeho ľudia tiež, všetky moje veci na ministerstve a keď to neurobil on, tak to predtým urobil Harabin. Jasné, však hrabte, hrabte, v poriadku. Mne to nevadí, len hovorte pravdu. Však vyhrabávajte ďalej, jasné. Vyhrabávate aj v prezidentskej kampani, vyhrabávate. Každý robí to, čo vie a môže, podľa svojich možností a schopností.
Čiže povedať, že minister je povinný na základe akýchkoľvek argumentov podávať dovolanie, je právny nezmysel. Hovoríte o tom, hovorí pán poslanec Madej, už odišiel, že ale veď pán minister podal aj dovolanie v neprospech odsúdenej z korupcie, teším sa tomu a poviem to ešte raz. Vy tvrdíte, že máme čakať na rozhodnutie dovolacieho senátu. Viete, aký je ten dovolací senát? Už som to povedal. Sú tam tí istí sudcovia, ktorí urobili oslobodzujúce rozhodnutie vo veci Sninská a tí teraz budú rozhodovať o dovolaní ministra spravodlivosti. Tak počkajme na to, ale ja viem, ako to dopadne, pán poslanec, ja to viem a vy robíte reformu justície, prečo? Lebo ste spokojní s tým ako súdy rozhodujú? Aj Najvyšší súd? Asi nie. Podľa mňa nie je na čo čakať a minimálne by minister mal povedať, že v čom súd pochybil. V čom konkrétne súd pochybil. Keď tvrdí Špeciálny súd, že boli vykonané všetky prepisy všetkých obžalovaných a minister tvrdí, že bolo len selektívne vykonané, tak niekto tu zjavne klame. To nie je vec právneho názoru, to je pomerne čierno-biela vec. Áno alebo nie? Kto hovorí pravdu? Špeciálny súd hovorí presne, na akom pojednávaní, v ktoré dni vykonal všetky prepisy. Minister hovorí: nie, boli vykonané len niektoré prepisy. Tak ako to je? To je vec právneho názoru? Nie, to je vec konkrétneho vykonávania dôkazov.
Potom tu povedal pán poslanec Madej, že tie dovolania, to sú procesný a nie meritórny úkon, tak tomu som nerozumel, ale však pán poslanec povie, čo si myslí za vhodné. Každý úkon je v princípe procesný, ale dobre. Proste budem sa pýtať znovu a znovu, na to nemáte odpoveď. Ak tvrdí minister spravodlivosti, že súdy pochybili, tak sa pýtam, v čom pochybili? Ktorý dôkaz nevykonali? Aký dôkaz hodnotili nesprávne? A do toho vy ísť nechcete, lebo viete, že nemáte argumenty.
Áno, podľa mňa v tejto krajine je zničujúce to, že majú ľudia niektorí pocit, že stoja nad zákonom, že keď majú kontakty, správnu stranícku afiliáciu, tak môžu robiť čokoľvek, nič sa im nestane. Je to pre túto krajinu zničujúce, zničujúce. Ak budú mať navrch len tí, ktorí porušujú zákony, ale majú široké lakte a majú úzke charaktery a minister spravodlivosti týmto ľuďom vyslal signál, že ich naďalej bude chrániť a pre mňa to je proste neprijateľné, neprijateľné. Je neprijateľné, keby minister podal dovolania v kauze zločineckých skupín, však nech to súdy preskúmajú, však on má len taký právny názor a preruší im výkon trestu. To naozaj týmto chceme argumentovať? Minister má zákonné oprávnenia, ktoré ale podliehajú diskusii a kontrole v Národnej rade.
Minister sa diskusii vyhýba. Boli dva výbory pred touto schôdzou, kde mohol prísť a povedať, tak pozrite, toto sú moje argumenty, kde súdy pochybili, tieto dôkazy neboli vykonané v prospech obvineného a má ich súd vykonať. Nepovedal nič ani na výboroch, ani na schôdzi. Menil argumenty, menil od justičného omylu po opatrnosť, lebo ten prípad proste nie je obhájiteľný a vy to viete, že nie je obhájiteľný. Neviete uviesť žiaden konkrétny argument, a tak potom skúšate, že odkiaľ vlastne je ten rozsudok? A prečo? Neviete. A považujem tento krok, kauzu Olejník, ako začiatok reformy justície za prejav absolútnej nemohúcnosti, za prejav toho, že reforma justície vám v princípe nejde. Ak hovoríme o prezidentských voľbách, tak celý ústavný zákon minulý týždeň bol práve o prezidentských voľbách. Vy ste nikdy justíciu reformovať nechceli. Vy ste vždy hlasovali proti reforme justície a som o tom vo štvrtok hovoril aj pri previerkach sudcov napríklad, hlasovali ste vždy proti. Ak týmto začínate reformu justície, tak ju začínate teda ale sakramentsky zle, musím povedať a je mi to ľúto.