35. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. No, pán poslanec Mičovský, ja si vám dovolím, samozrejme, protirečiť, a to nie preto, že som v nejakej koalícii a vy ste v opozícii. Ja som bol tiež veľmi dlho v opozícii. Ale po tom, čo ste povedali, mám taký pocit, ako keby sme žili v nejakých dvoch rôznych republikách. A ja vás skutočne prosím: Prestaňte umelo buntošiť. Veď to sú hlúposti, skutočne to sú hlúposti. To, čo ste povedali, keby som chcel byť veľmi nadnesený a nadnesene sa vyjadriť, hraničí so šírením poplašnej správy.
Čo sa týka strachu, to je úplná hlúposť. Treba sa naozaj zreálniť, pragmaticky sa pýtať, dostanete pragmatické odpovede, a nie tu umelo sa dávať do nejakej polohy nejakého martýra.
No a ten patetický tón, ktorý ste tu celých tých niekoľko minút mali a ste nám predvádzali, to asi, pán Mičovský, patrí do nejakej inej inštitúcie. Nie? Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Ďakujem naozaj všetkým, ktorí sa vyjadrili.
Ďakujem, samozrejme, aj vám, pán poslanec Jarjabek. Ja nedokážem vyhodnotiť ani váš prejav, ani sa o to nebudem snažiť, ani ten potlesk, ktorý po ňom zaznel. Ja viem, že to bolo úprimné. Ja chcem veriť, že to tak cítite vy aj tí, čo zatlieskali, že zatlieskali nie preto, že sa to patrí, ale preto, že sú potešení vašimi slovami. Verte tomu, že ja som vašimi slovami nesmierne zarmútený, nie preto, že ste boli kritický, to je v poriadku, veď tu sa nemáme nejako láskať po srsti, ale preto, že ste sa nevenovali tej podstate, ktorú som povedal. Možno som nezvolil dobrú formu. Ja sa priznám, ja dnes ráno som netušil, že vystúpim. Bolo to také od srdca. A možno svojím spôsobom práve preto sa vám niektoré veci zdali nenáležité. Ale neskúsite sa zamyslieť nad podstatou, naozaj ste presvedčený, že som bol až tak vzdialený od toho, čo cítia ľudia, ktorých tu vy aj ja zastupujeme? Pán poslanec Jarjabek, neverím tomu.

Vážená pani predsedajúca, ctené dámy kolegyne, kolegovia, pán námestník, dovoľte mi pridať pár možno argumentov, pohľadov alebo doplniť aj to, čo odznelo a čo je dôležité pri dnešnej voľbe špeciálneho prokurátora, ktorý má stáť na čele Úradu špeciálnej prokuratúry a pomáhať zákonnosti, právnemu štátu a tomu, čo znamená spravodlivosť na Slovensku.
Ja som presvedčený, že ten článok 1 ústavy je najväčšou výzvou pre nás osobne, ale aj spoločne, aby platil o tom, že Slovenská republika je demokratický, zvrchovaný a právny štát, lebo ak to nebude, tak nebude štát plniť svoju prvú, primárnu a najdôležitejšiu úlohu. A občania to nahradiť svojím konaním sami nemôžu alebo to nie je to správne, ak musia brať spravodlivosť do vlastných rúk, lebo štát nefunguje. Prvá povinnosť štátu je bezpečnosť a spravodlivosť. To iné je iné, sekundárne, terciárne, nepodceňujem, ale štát je predovšetkým preto zorganizovaný, aby garantoval bezpečnosť a spravodlivosť pre občanov.
To, čo sa odohrávalo v uplynulých rokoch a v tomto prípade alebo v prípade kandidáta celé desaťročie, má mnohé znaky aj mnoho otáznikov alebo výkričníkov. Ja chcem k tým príbehom alebo prípadom dodať aj také vonkajšie hodnotenie, pretože myslím, že vo februári tohto roku prvýkrát Európska komisia hodnotila celú Úniu z hľadiska boja s korupciou. Je to jeden z dôležitých zámerov, cieľov a kompetencií Úradu špeciálnej prokuratúry. A preto to spomínam, lebo Slovensko pri tomto hodnotení obstálo veľmi zle, pod priemerom Európskej únie, pričom najkritickejšie spomedzi inštitúcií, ktoré boli analyzované, vyzneli slovenské súdy, prokuratúra a polícia. Tí, ktorí majú najviac vo vienku toho, aby zákony platili pre všetkých, aby boj s korupciou bol účinný, pri tomto hodnotení vyzneli a vychádzajú veľmi zle. Treba niečo robiť. A to je dedičstvo posledných rokov alebo dekády. S tým zároveň súvisí verejná mienka, ktorá je veľmi nespokojná a nedôveruje týmto inštitúciám, samozrejme, popri politike, popri mnohých štátnych orgánoch. Ale v tomto prípade ide o ten prvý princíp, ktorým som pomenoval, že právny štát pre občanov má garantovať spravodlivosť, zákonnosť.
Veľmi často sa prejavuje akoby selektívna zákonnosť, selektívny prístup k témam, kauzám, problémom, líniové riadenie. A preto chcem povedať, že Úrad špeciálnej prokuratúry potrebuje lepší prístup, potrebuje zmenu, tak ako zmenu potrebovala Generálna prokuratúra, tak ako zmenu potrebuje slovenské súdnictvo aj Najvyšší súd. A tí, ktorí volia, tí to majú v rukách. A preto som presvedčený, že práve dnes treba potvrdiť, že potrebuje Úrad špeciálnej prokuratúry zmenu, nie doterajšiu hlavu.
Chcem povedať za klub Kresťanskodemokratického hnutia, že pri dnešnom hlasovaní pri voľbe nepodporíme návrh, ktorý predkladá generálny prokurátor pri voľbe, a teda návrh na Dušana Kováčika, ÚŠP potrebuje zmenu, potrebuje viac odvahy, statočnosti a nasadenia v zápase nielen s korupciou, ale, samozrejme, so všetkými negatívnymi javmi, s ktorými zápas podlieha do kompetencie tohto dôležitého a cielene vytvoreného úradu. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ja som to verejne niekoľkokrát povedala a poviem to aj tu. To, čo vnímam na tejto voľbe za najväčšie negatívum, je tá samotná procedúra. Máme výberové konanie, do ktorého sa neprihlásil nikto iný ako existujúci špeciálny prokurátor. A pre mňa je to signál niečoho nezdravého na prokuratúre, keď je výberové konanie a nemáme konkurenciu, z koho vyberať, o to viac, že existujúci špeciálny prokurátor je vo funkcii už desať rokov. Čiže za každých okolností po desiatich rokoch zmena môže znamenať naozaj zmenu a nejaký nový vietor. Takže ten signál, samotný fakt, že nikto sa neprihlásil okrem pána Kováčika, je pre mňa signálom niečoho nezdravého, za čo svojím spôsobom nesie zodpovednosť aj on. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán podpredseda hovoril o tom, že treba viac odvahy. No ono treba viac odvahy, ale hlavne treba menej sluhovstva, menej posluhovania tým, od hlasov ktorých závisí. Samozrejme, je otázkou cti ctižiadostivých a statočných prokurátorov, aby sa prihlásili. Samozrejme, nerobme si ilúzie už na základe toho, čo tu predtým zaznelo, že by bol iný víťaz. Iný víťaz by nebol, ale prokurátorský stav by ukázal, že vie byť aj iný, ako je víťaz. A, samozrejme, tú odvahu to teda vyžaduje, ale ak situácia stojí tak, že kandidát počíta s podporou dvoch politických strán, tak potom nie je pravdou to, čo zaznelo vo vystúpení predchádzajúcom, že nie je stranícky kandidát. On nie je kandidát jednej strany, ale je to kandidát dvoch strán, tak tým nie je o nič lepší, naopak, tým horšie pre Slovenskú republiku.

Pán poslanec, prekvapuje ma stanovisko vaše, lebo nebolo dávno, keď sme volili generálneho prokurátora. Celá vtedajšia koalícia sa nevedela zhodnúť, nehovoriac o tom, že predchádzajúceho generálneho prokurátora navrhla vtedajšia koalícia. Nastavili ste pravidlá. Všetky veci, čo sa týka súdnictva alebo prokuratúry ste sa snažili spolitizovať tak, až je to dneska neúnosné. Nakoniec, aj špeciálny prokurátor môže vyjsť len z prokuratúry.
To, že sa nikto neprihlásil, nesvedčí proste o tom, že tam nie je dostatok odborníkov, niektorí prokurátori nemajú záujem o to, aby boli pretriasaní v novinách a pretriasaní politikmi. Nechajme súdnu moc a takisto aj prokuratúru proste na pokoji, ona sama riešila veci závažné a myslím si, že aj pán prokurátor Kováčik sa za svojej desaťročnej práce nedopustil žiadnych takých vecí, za čo by nemohol kandidovať znova na špeciálneho prokurátora.

Ďakujem pekne. Nechcem sa vracať k minulým udalostiam alebo voľbám, ale som presvedčený, že tie oblasti, ktoré som pomenoval, či justícia, prokuratúra alebo polícia, potrebujú pozitívne zmeny. A to veľmi často súvisí so systémom, ale ešte viac to súvisí s persónami alebo s osobami, lebo systém nikdy nebude perfektný, ideálny, bezchybný, ale ľudia sú rozhodujúci, ako ho využívajú pre dobro či spoločnosti alebo štátnej moci, ktorá má slúžiť spoločnosti.
Chcem len podčiarknuť aj ten argument, desať rokov je dlhá doba. A keď som bol vo vláde, ktorá niektoré zmeny presadzovala, no tak práve sme obmedzili aj možnosť opakovania mandátu šéfa Generálnej prokuratúry na jedno obdobie, pretože to stačí, nevytvára to žiadne pokušenia pre či kontinuitu alebo nadbiehanie exekutívnej alebo legislatívnej moci. Toto boli naše systémové prístupy.
A pri osobách hovorím veľmi jasne, potrebujeme zmenu na Úrade špeciálnej prokuratúry. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Oceňujem, že predsa len ste zvážili, že tie kamery nie sú dobré a že postupne to demontujete. Len, prosím vás, umiestnite ich tak, aby bolo možné využiť... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Pán poslanec, skúste mi dať procedurálny návrh, dobre, dajte procedurálny návrh taký, o ktorom sa dá hlasovať. A svoje emócie a estetické cítenie prezentujte, kde len chcete.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Ale však ja som nad štátny znak kamery nedal. Pán predseda, procedurálny návrh je v tom, že zmena inštalácie nech prebehne tak, aby bolo možné využiť ten softvér obsadenosti stoličiek poslancov. Dobre? Čiže umiestnite ich tak.

Pán predseda, kolegyne, kolegovia, Národná rada navrhuje prezidentovi Slovenskej republiky dvojnásobný počet kandidátov na sudcov Ústavného súdu, ktorých má vymenovať. V tomto prípade by mala Národná rada zvoliť šiestich kandidátov.
Na 33. schôdzi Národnej rady boli zvolení piati kandidáti na sudcov Ústavného súdu, a teda nebol zvolený potrebný počet kandidátov. Národná rada preto podľa príslušných ustanovení rokovacieho poriadku a volebného poriadku o voľbe a odvolávaní funkcionárov vykoná novú voľbu.
Za sudcu Ústavného súdu môže byť vymenovaný občan Slovenskej republiky, ktorý je voliteľný do Národnej rady, ktorý dosiahol vek 40 rokov, má vysokoškolské právnické vzdelanie a je najmenej 15 rokov činný v právnickom povolaní.
Na základe výzvy predsedu Národnej rady boli v termíne do 25. apríla 2014 ústavnoprávnemu výboru doručené tri návrhy.
Ústavnoprávny výbor pozval navrhovaných kandidátov na sudcov Ústavného súdu na svoju schôdzu, ktorá sa konala 6. mája 2014. Na schôdzi výboru sa zúčastnili všetci navrhnutí. V prvej časti stručne informovali o motivácii a svojej predstave možného pôsobenia na Ústavnom súde a následne odpovedali na otázky poslancov Národnej rady.
Ústavnoprávny výbor v uznesení č. 420 konštatoval, že navrhovaný Ján Drgonec, Pavol Malich a Juraj Sopoliga spĺňajú podmienky ustanovené v čl. 134 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky.
Ďakujem, pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, dámy a páni, akýkoľvek dobrý systém, či už systém ekonomický, sociálny alebo aj právny, teda justičný, nebude fungovať, pokiaľ v ňom nebudú správni ľudia, správni z pohľadu morálky a odbornosti.
Ústavný súd, kam dnes volíme kandidátov, je v zmysle ústavy nezávislý súdny orgán ústavnosti, orgán nezávislý od moci zákonnej, výkonnej, akejkoľvek inej, nezávislý súdny orgán, ktorý interpretuje naše právne normy, normy ústavy, ústavy, ktorá je postavená na zásadách nielen právnych, ale aj morálnych a spravodlivých, môže ústavu interpretovať benevolentne alebo striktne. Záleží to na ľuďoch, ktorí sú na Ústavnom súde. Ústavný súd svojou činnosťou pomáha dotvárať charakter našej krajiny. A v týchto časoch, keď justícii neveria dve tretiny občanov, tak my potrebujeme nové smerovanie, potrebujeme ísť vpred, a nie vzad.
Nielen preto, že Ústavný súd je tak dôležitý, by mal obsahovať persóny alebo osoby, ktoré napĺňajú kritérium ústavnosti alebo spravodlivosti v čo najväčšom možnom rozsahu. Mali by to byť najlepší z najlepších, ľudia nepoškvrnení, ľudia bez negatívnej minulosti, odvážni, odborní a ľudia, ktorí vo výkone spravodlivosti už čo-to dokázali. My dnes dávame smerovanie tomu Ústavnému súdu, aj keď volíme už iba jedného kandidáta, aby sme dotvorili ten celok šiestich, z ktorých pán prezident vyberie troch. Zásadne tak môžeme ovplyvniť, ako pôjdeme ďalej. Prečo to hovorím? My máme tú zodpovednosť posunúť sa vpred. Ak sa k nej postavíme čelom, my sa naozaj vpred aj môžeme posunúť. Ale ak sa k nej postavíme tak, ako sme sa postavili v ostatnej voľbe, neposunieme sa vpred, posunieme sa vzad. Tuto nejaká neutrálna a stagnovaná pozícia neexistuje.
My sme v rámci opozície diskutovali už pri prvej voľbe, koho voliť, koho podporiť, pretože sme si mysleli, že keďže je voľba tajná, tak príde k tomu, že sa ukážu ľudia odborní a s morálnym kreditom a tí budú zvolení, že príde k voľbe ľudí, ktorí tam naozaj patria. Ja nebudem hodnotiť tých, ktorí boli zvolení, skôr si dovolím zhodnotiť tých, ktorí neboli zvolení. K dispozícii sme mali 13 kandidátov, bývalého predsedu Ústavného súdu z čias, keď Ústavný súd požíval vysokú mieru dôveryhodnosti. Zároveň to bol bývalý generálny advokát Súdneho dvora Európskej únie. Ďalej sme tam mali uznávaného odborníka na ústavné právo a bývalého sudcu česko-slovenského Ústavného súdu. Mali sme tam bývalého ústavného sudcu, sudcu Európskeho súdu pre ľudské práva, ale aj sudcu, ktorého minuloročné rozhodnutie spomedzi tisícok rozhodnutí bolo vyhodnotené ako najlepšie.
V rozprave na ústavnoprávnom výbore z pozície vládnej strany nikto vecne nevystúpil k tým trom kandidátom alebo k tým trom osobám. Preto si myslím, že opäť verím a dúfam, že možnože bude objektívna voľba a budeme rozhodovať, tak ako som hovoril, o ľuďoch, ktorí majú stáť nad vecou, majú stáť nad peniazmi a majú rozhodovať nie v prospech niekoho, ale niečoho.
Keď sa opäť vrátim k tej ostatnej alebo poslednej voľbe, kde som naozaj dúfal, že to bude tak, ako hovorím, boli tam piati ľudia, ktorých funkcie a ktorých odbornosť som vymenoval. Boli to pán Mazák, pán Kresák, pán Drgonec, pán Čirč a pán Šikuta. Títo tam neprešli. A nielen podľa písaného životopisu boli objektívne najlepší. Tam podľa mňa neboli lepší, podľa ich minulosti a podľa toho, čo mali naozaj napísané, lepší tam neboli. Ako som povedal, výtky neboli k týmto ľuďom. Nezachytil som v ústavnoprávnom výbore ani jednu výtku k týmto ľuďom. To rokovanie ústavnoprávneho výboru trvalo niekoľko hodín. To, že sú to odborníci a ľudia na pravom mieste, si nemyslím iba ja, myslia si to aj odborníci, neziskové organizácie, väčšina súdneho stavu. Čiže hovoríme o odborníkoch a o ľuďoch, ktorí majú vysoký morálny kredit.
Títo ľudia, ešte raz, Mazák, Kresák, Drgonec, Čirč, Šikuta neprešli. A teraz počúvajte hlasovanie. V prvom kole mal zo 123 platných hlasov Mazák 51 hlasov proti návrhu, Kresák 50 hlasov proti návrhu, Drgonec 68 hlasov proti, Čirč 53 hlasov proti, Šikuta 54 hlasov proti. Poslanci tejto siene zákonnosti sa mohli zdržať hlasovania, išli proti týmto piatim kandidátom, ktorí, ešte raz, svojím životným príbehom dokázali, že patria do jednej z najvyšších funkcií v tomto štáte, ktoré majú chrániť a posilňovať dôveryhodnosť súdnictva. Po tomto hlasovaní, trúfnem si povedať, väčšia časť opozície odišla. Minimálne ja priznávam, bol som znechutený.
A bolo to druhé kolo, v ktorom sme mali ešte dovoliť ďalšieho jedného. A voľba bola opäť o týchto piatich ľuďoch. V tej druhej voľbe, v tom druhom kole bolo 110 platných hlasov, páni kolegovia. A boli to títo ľudia, ešte raz, funkčne: bývalý predseda Ústavného súdu v časoch, keď Ústavný súd požíval vysokú mieru dôveryhodnosti, zároveň bývalý generálny advokát Súdneho dvora Európskej únie, ďalej, uznávaný odborník v oblasti ústavného práva, bývalý sudca česko-slovenského Ústavného súdu, ďalší bývalý ústavný sudca, sudca Európskeho súdu pre ľudské práva a, to je pre mňa naozaj záhadou, sudca, ktorého veľmi náročné rozhodnutie je považované komisiou odborníkov za najlepšie z minulého roka, najlepšie spomedzi tisícok rozhodnutí, hovorím o pánovi JUDr. Čirčovi. V tom druhom kole získali pán Mazák 56 hlasov proti návrhu, je to opäť viac ako v tom prvom kole bez akejkoľvek výtky ani v rozprave, ani na výbore, pán Kresák 68 hlasov proti návrhu, predtým to bolo 50 hlasov proti návrhu, pán Drgonec 72 hlasov proti návrhu, pán Čirč 69 hlasov proti návrhu a pán Šikuta takisto 69 hlasov proti návrhu. Niektorí sme sa naozaj mohli zdržať hlasovania. Ja som tam teda nebol. A myslím, že tam nebola ani väčšia časť opozície. Vy ste ale boli tí, ktorí ste hlasovali proti týmto ľuďom, proti zmenám v justícii. Vy ich tam proste nechcete. Nechcete tam ľudí, ktorí môžu našu justíciu naozaj objektívne posunúť vpred, hoci majú na to všetky predpoklady, či už odborné alebo morálne.
Ono tradičné politické strany zaviedli systém, kde sa zneužíva moc na presadzovanie svojich straníckych záujmov. A žiaľ, tieto voľby sú toho jasným dôkazom, dosadzujú sa ľudia nie na základe odbornosti, ale na základe politickej príslušnosti, sympatií k istým stranám. Som presvedčený, že dokiaľ bude rozhodujúca politická podpora sudcu, a nie jeho kredit, nemôžeme dúfať v zlepšenie situácie a v nárast dôveryhodnosti súdnictva. Ja aj v tomto prípade, ktorý tu máme, týchto troch pánov právnikov, sa obávam, že už je rozhodnuté.
Aj keď už ide iba o jedno meno, dovoľte mi opäť prízvukovať, že aj ten jeden človek, ktorý bude zvolený naozaj na základe objektívnych kritérií, môže pomôcť justícii. Je to vaša aj naša zodpovednosť. Preto tu dnes ja teraz stojím, aby som možno vyslovil pomerne pokorný apel na vás, aby sme volili zodpovedne a volili na základe niečoho, čo je hmatateľné, niečoho, čo je uchopiteľné z pozície morálnych hodnôt. Ja vás nevyzývam na podporu konkrétneho mena, pretože si myslím, že, ako som povedal, je už zrejme rozhodnuté. Vyzývam vás na to, aby ste zvažovali, ako budete voliť.
A nedá mi nepovedať jednu vec. Zrejme tajným favoritom je pán JUDr. Sopoliga. Ja dúfam, že nebude táto voľba mať nič spoločné s tým, že pán JUDr. Sopoliga je členom pracovnej skupiny pre reformu justície, kde doteraz všetci sudcovia sa vyjadrili, že sú proti celoplošným previerkam sudcov. Naozaj v to úprimne verím. Zajtra máme k tomu stretnutie. A dúfam, že ten zvrat nepríde. Ak príde, budem mať vážne podozrenie, ak teda pán Sopoliga bude zvolený, že niečo nie je v poriadku.
Na záver na tomto mieste dovolím si ešte povedať vyjadrenie voči pánovi prezidentovi, ktorý sa tak tajnostkársky vyjadruje k tomu, či bude alebo nebude vymenovávať zvolených kandidátov na sudcov Ústavného súdu.
Pevné sú dva dátumy. Z nich prvým je dátum 15. 6. 2014, keď sa prezident ujíma funkcie, a druhým je dátum 4. júl, to znamená takmer mesiac po tomto dátume, keď sa končí funkčné obdobie trom členom Ústavného súdu. Ústavný súd sa skladá z 13 sudcov. Ústava predpokladá teda aj uprázdnenie tejto funkcie. Ale to sa ešte, žiaľ, teda v tejto chvíli nestalo. Ale nepredpokladá vyšší počet, ako je tých 13 sudcov. V prípade ak by sa pán prezident rozhodol, ktorý je aktuálne vo funkcii, to hovorím o pánovi Gašparovičovi, že vymenuje a následne aj teda prijme ich sľub bez toho, aby konal, nad rámec svojich právomocí to nepôjde, pretože ak ich vymenuje a zároveň prijme sľub, bude mať Ústavný súd viac sudcov, ako je 13. Bude to nezákonný stav. A v tomto prípade to bude objektívne porušenie ústavy, úplne vedomé. Vyzývame ho na to viacerí, aby bol zdržanlivý, aby sa správal ako štátnik, ktorý ukáže tú veľkorysosť voči novému prezidentovi bez ohľadu na to, aká je to osoba. Som presvedčený, že súčasný pán prezident nemôže vybrať, vymenovať ani prijať sľub zvolených kandidátov v tejto Národnej rade.
Zachytil som informáciu, že pán prezident môže spraviť úkon, ktorým odloží účinnosť svojho konania, to znamená, že ich vyberie, vymenuje a odloží tú účinnosť až potom, ako uplynie funkčné obdobie trom sudcom Ústavného súdu. Ja si neviem predstaviť, že by toto spravil. Ale naozaj dnes je asi možné všetko.
Ale tu si dovoľujem apelovať aj s ohľadom na rozhodnutie vo veci Čentéš PL. ÚS 4/2012, keď boli tam uvedené niektoré kritériá, ako ich treba vymenovávať. A jedným z tých kritérií bolo, že rozhodnutie nemôže byť svojvoľné, musí byť odôvodnené. A ja verím, že ak pán prezident odloží účinnosť toho vymenovania, toto rozhodnutie bude riadne odôvodnené, relevantne odôvodnené. Ide o individuálny právny akt v oblasti, ktorá rozhoduje o subjektívnom práve. Čiže musí tam byť dôvod. Vždy tam musí byť dôvod. A ten dôvod nemôže byť svojvoľný. A neviem si ja predstaviť, ako odôvodní odloženie účinnosti, keď mu končí mandát (Nie je to v záujme tohto štátu?), o to viac, keď pre pána prezidenta hneď v prvom ustanovení ústavy, ktoré sa týka jeho kompetencie, vyplýva, že má zabezpečovať reprezentatívnu funkciu a riadny chod ústavných orgánov. Je to jeho povinnosť. Táto povinnosť prichádza do úvahy iba vtedy, keď je tento riadny chod ohrozený. Riadny chod ústavných orgánov v tomto prípade Ústavného súdu ohrozený nie je. Nie je tu dôvod na vymenovanie a už vôbec nie na prijatie sľubu sudcov.
Ak pán prezident naozaj sa pokúsi o podľa môjho názoru porušenie ústavy a vymenuje ich s odloženou účinnosťou, teoreticky by mohol uplatňovať svoj mandát bez časového obmedzenia. Inými slovami, on kľudne môže vymenovať ďalších členov Ústavného súdu bez problémov s tým, že odloží účinnosť nie o týždeň, o dva, o tri týždne, ale o rok, o dva roky, o šesť, o sedem rokov. Toto je nezmysel. Ústavodarca s týmto určite nepočítal a ani to nemal v úmysle. Preto akékoľvek odloženie účinnosti tohto vymenovania nedáva právny základ. Ďakujem pekne.