35. schôdza

Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda Národnej rady. Kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, no už len na konto tej debaty. Treba vždycky asi ctiť fakty. No je pravda, v tejto chvíli musím potvrdiť, že tie prerezávky jednoznačne sú. Prerezávka je čosi, čo nespôsobuje žiadnu produkciu hmoty, ktorá by mohla byť predmetom nejakých komerčných záujmov. Naopak, skôr lesníci to ponúkajú, že je to možné vyťahať ako haluzinu a spotrebovať ako palivo. Väčšinou o to nie je záujem. Takže v tomto prípade to ustúpenie od súhlasu na ťažbu má logiku a musím podporiť v tomto ohľade kolegu Cicoňa, ktorý to predniesol.
Chcem ešte doplniť tie pozmeňujúce návrhy, dva, iba o to, že prosím pána spravodajcu, aby v tom pozmeňujúcom návrhu, ktorý som predniesol ja ako prvý, bol na osobitné hlasovanie vyňatý bod 2 a bod 19. A druhá prosba je k tomu pozmeňujúcemu návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Fecko. Už povedal, takže teda oficiálne bod č. 6, šestka na osobitné hlasovanie.
A ja by som na konto diskusie, ktorá tu bola ohľadom lesov, už si nevyberal nič iné, len sa vrátim k tomu, čo bolo predmetom kritiky zo strany kolegu Kuffu a kolegu Muránskeho. Nie sú tu prítomní, ale zareagujem. Nevenovali sa tej veci, ktorú som považoval za dôležitú, ale samozrejme každý má právo si vybrať. Venovali sa tým konfiškáciám štvorkoliek, ako taký zásah do vlastníckych práv a s istým pobúrením tu vyjadrili svoj nesúhlas, že by s niečím takým bolo možné uvažovať. Považujú to za absurdné. No ja chcem povedať príklad lesníkov, ktorí sú na tom samom spodku v riadiacej hierarchii. Pán minister je na vrchole pyramídy a postupne to klesá cez tých všetkých správcov, riaditeľov, technikov a na spodku je ten lesník, ktorý má tisíc povinností a ktorý neraz, a verte, že hovorím z praxe, chytil tých ľudí, ktorí porušujú predpisy a behajú na tých štvorkolkách po lesoch a ktorí potom, keď sa snažili zasiahnuť a zjednať poriadok, aby zákon platil, aby takýto priestupok bol potrestaný, tak sa im dostane takej informácie: daj pokoj, veď vieš koho sú to deti. A potom, keď nedá pokoj, stane sa, že okná na jeho horárni sú rozbité a pneumatiky porezané. A ten lesník sa spytuje: tak vlastne mne sa oplatí pracovať podľa zákona a slúžiť tak, ako mi to ukladá povinnosť? Verte tomu, že to nie je otázka siahnutia na vlastnícke práva kohosi s tou štvorkolkou. To by bola len dôležitá vec, aby sme mu pomohli ujať sa a vykonávať svoje práva tak, aby vedel že má v rukách istú kompetenciu a že za ním stoja jeho nadriadení a že za ním stojí aj zákon.
Vôbec by to nebolo porušenie vlastníckych práv. Bolo by to posilnenie poriadku v tejto krajine. A keď právnici povedali, že niečo také je možné, prečo toľko ľútosti? Azda jazdíte na štvorkolkách, na motorkách po lese? To komu vlastne vadí?
Alebo otázka Štefana, že: a čo s tým? No nedali by sme to pánovi ministrovi pred ministerstvo. Možno by to využili tí pracovníci, ktorí to využiť môžu na prevádzku v lese. Ak tie peniaze nemáme, možno by ten lesník ochrannú službu mohol vykonávať na tej štvorkolke, ktorý by mal na to právo. Takže nebol by to problém. Samozrejme viem, že je to len akademická úvaha. A len mi vadí práve to, že toho lesníka, ktorý sa snaží a ktorého treba podporiť, tak hneď v tejto chvíli povieme: ale veď to by bolo zasiahnutie do jeho práv. Verte tomu, že tých rozbitých okien na obydliach našich horárov, ktorí chceli a chcú vykonávať poriadne svoju robotu, tých hrozieb, ktoré musia vypočuť, spomeniem len jeden príklad. Už je roky dozadu, už ani neviem, za ktorého generálneho riaditeľa to bolo. Pracovníka z útvaru na ochranu ústavných činiteľov prichytil v lese, aj to nahlásil, aj všetko urobil. Generálny riaditeľ to, vtedajší, riešil, aby bolo ticho, aby bol pokoj. No povedzte mi, čo si má potom ten lesník myslieť o tejto krajine? Alebo si myslíte, že ešte niekedy vystúpi a bude rozprávať o tom, že ide konať poriadne svoju službu. Nie, aj on chce mať pokoj. Má rodinu, deti, bojí sa o nich a okná nemieni stále zasklievať na svojej horárni. Takže myslíme na tom aj pri týchto opatreniach. Neľutujme tých, ktorých ľutovať nie je treba, a pomôžme tam, kde práve v našich rukách táto pomoc je možná.
Takže len na to som chcel zareagovať. Všetko ostatné, som rád, že sme diskutovali o tom relatívne podrobne a že sme sa dopracovali k zneniu, ktoré môžem na záver povedať, mne sa páči. To, čo sa dá riešiť v budúcnosti lepšie, sa určite lepšie bude riešiť, ale ten veľký krok, tá malá veta v tomto zákone je veľkým krokom pre budúcnosť nielen lesníctva, ale aj ekologickej čistoty a úspešného spravovanie v tejto krajine. Takže nielen Armstrong, ale aj pán minister sa so svojím štábom pričinil o to, že ten malý krok s veľkým významom sa v tomto zákone urobil, a za to ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, ja skutočne len pár slovami by som znovu sa chcel vyjadriť k tej diskusii, ktorá tu bola povedaná. Nebudem samozrejme sa dotýkať tých vystúpení, ktoré boli osobné, urážajúce, a myslím si, že nie celkom vhodné do tohto parlamentu, ale k návrhom, ktoré tu odzneli, a k tej racionálnej diskusii, ktorá nastala, a, chvalabohu, tých diskusných príspevkov bolo podstatne viac. A je veľmi dôležité to vyzdvihnúť a oceniť, že poslanci majú záujem o túto problematiku a hlavne tí poslanci, ktorí robia v tomto sektore. A ja by som nepodceňoval a automaticky nezahadzoval žiadny tento podnet, lebo tento podnet vychádza z nejakého osobného presvedčenia, z osobnej praxe, zo snahy vylepšiť ešte ten zákon o lesoch.
Možno prečo boli niektoré znenia také, aké boli a prečo neboli presne podľa predstavy či už lesákov alebo tých pracovníkov, ktorí majú skúsenosti z lesa alebo tie skúsenosti skôr z pohľadu toho životného prostredia.
Pán Mičovský, urobil takú analýzu, čo všetko sa udialo, dokiaľ sa zrodili dva zákony, zákon o lesoch a zákon o ochrane prírody. Máte absolútnu pravdu, pán Mičovský. My sme sa snažili s kolegom Žigom priblížiť dva znepriatelené tábory, keď to môžem takto obrazne povedať. A nezakrývajme si oči, dneska vzťah medzi lesníkmi a medzi ochranármi je doslova antagonistický. Nehľadajú nejaké možnosti, prieniky, ale hľadajú, kde si jeden druhému skomplikovať život. A, bohužiaľ, netrpia tým ani ochranári, ani lesníci, ale trpí les, trpí táto spoločnosť. A spoločnosť je častokrát zbytočne frustrovaná rôznymi výrokmi, ktoré sú niekedy pravdivé, ale väčšinou sú polopravdivé, alebo sú len deklaratívne. My sme sa skutočne snažili s kolegom Žigom priblížiť tieto dva tábory. Preto sme urobili tú konferenciu a to bola vedecká konferencia vo Zvolene. Preto následne bola ďalšia konferencia, ktorá bola skôr zameraná k tomu environmentu, pri Banskej Bystrici zhruba o rok na to. A my sme skutočne dali dokopy dva pracovné tímy z jedného tábora, z druhého tábora, dokonca sme im vytvorili priestor, aby boli nerušení na ministerstve, a doslova sme ich zavreli v Palárikove na našom pracovisku alebo na pracovisku štátnych lesov, aby tam týždeň, dva týždne robili na spoločnom prieniku dvoch postojov lesákov a ochranárov. Nedarilo sa nám, x razy sme to celé, tú tortúru opakovali. Veľmi ťažký je prienik. V konečnom dôsledku sme prijali v oboch zákonoch, či v ochrane prírody, či v zákone o lesoch, nejaký kompromis. Kompromis, ktorý nevyhovoval ani rezortu životného prostredia a ochranárom, a kompromis, ktorý nevyhovuje vcelku ani ministerstvu pôdohospodárstva a lesákom. Ale bola to nejaká snaha už konečne urobiť nejaký prienik.
Preto bola aj dlhá diskusia už od prvého čítania k tomuto zákonu a doslova aj v tej spoločnej správe výboru sme sa museli znovu vrátiť, lebo sa tam niektoré veci nepostrehli a museli sa ešte vylepšiť, aby tie pozmeňováky mali nejaký zmysel. Bohužiaľ, mnoho diskusných príspevkov, pokiaľ by sme ich akceptovali, v konečnom znení by nám znovu oddialili tieto dva tábory a my sa snažíme s kolegom Žigom držať ten krehký mier a doslova sme si povedali, že poďme k novele zákona vo viacerých krokoch.
To znamená teraz máme nejakú novelu, kde sa nám darí ako-tak tie stanoviská zblížiť a zrejme budú ďalšie novely, kde budeme ďalej stláčať tento problém dokopy, aby raz bol tak definovaný zákon, ktorý vyhovie aj ochranárom, aj lesákom a hlavne bude prospešný pre les a pre spoločnosť, aby sme zbytočne netraumatizovali, kto má pri správe lesa väčšie právomoci, či lesáci alebo ochranári.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky. Áno, budem stručný, budem veľmi stručný. Viem, že čakáte. Ja by som, skutočne teraz sa chcem poďakovať a predovšetkým poslancom z hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti za tú vysokú mieru aktivity a spolupráce nielen v rámci formulácie istých predstáv tu v priebehu druhého čítania, ale aj v rámci teda prerokúvania jednotlivých bodov na výbore, teda na gestorskom výbore.
Nebudem ani politický, ani odborný, záverečné slovo o tom nemá byť. Ale dnes ráno, keď som išiel do tejto miestnosti, ešte som si otvoril príslušnú stránku a skontroloval, ako to vlastne je s tými pozmeňujúcimi návrhmi. Vážení kolegovia, preto hovorím predovšetkým k vám, pán kolega Huba, Mičovský a pán kolega Fecko, bola tam aj pani kolegyňa Mezenská, pretože iné pozmeňujúce návrhy neboli od teda iných alternatívnych alebo od ostatných opozičných strán. Ani od nezávislých poslancov, pán poslanec Hlina. A dal som si tú starosť, že som to vyhodnotil trošku, ešte raz opakujem, ani nie z politického hľadiska, ani nie z hľadiska odborného, ale skôr z toho hľadiska pragmatického. A z tohto aspektu my v budúcnosti zrejme budeme musieť niečo urobiť, pretože podali ste 53 pozmeňujúcich návrhov vrátane, nechcem to nazvať nepriamej novely, ale vrátane pozmeňujúcich návrhov v štyroch súvisiacich zákonoch, zo zákonov o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, zákon o nájme poľnohospodárskych pozemkov, zákon o pozemkových úpravách, zákon o pozemkových spoločenstvách. Je zrejmé, že ten vládny návrh sa nedá celkom rozvrátiť a už nech dopadne hlasovanie akokoľvek dopadne, som presvedčený, že aj medzi týmito pozmeňujúcimi návrhmi sú také, ktoré ešte z aspektu budúcnosti, keď sa budeme venovať príslušným zákonom, po istom doprecizovaní akceptovať budú môcť.
Ďakujem vám veľmi pekne, ešte raz opakujem, za spoluprácu a verím, že konečná podoba schváleného zákona bude v prospech predovšetkým tých, ktorých sa najmä týka.
Ďakujem vám veľmi pekne.

Vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, samozrejme, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené dámy, vážení páni. Keď som pred dvoma dňami rozprával s faktickými poznámkami k tomuto vládnemu návrhu zákona, tak som netušil, že na rad so svojím vystúpením prídem až v takúto pokročilú piatkovú hodinu vzhľadom ku koncu rokovania Národnej rady. A preto sa budem snažiť možno vecne zhrnúť tie svoje výhrady, ktoré k tomuto vládnemu návrhu zákona o sociálnej práci a o podmienkach výkonu niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny, ktorý dnes prerokúvame v prvom čítaní, mám.
Vláda navrhuje, aby sa zo sociálnej práce stala činnosť, ktorú budú môcť vykonávať len tí, ktorí vyštudovali sociálnu prácu na vysokej škole. Trošku to zjednodušujem, aby sme si lepšie rozumeli. Teda, ktorí absolvujú vysokoškolské štúdium v odbore sociálna práca na nejakej fakulte sociálnej práce, ktoré na Slovensku máme. A zároveň tento vládny návrh zákona prináša návrh na zriadenie komory, ktorá bude udeľovať povolenia na vykonávanie sociálnej práce.
Pán minister, ja som veľmi dával pozor na jeho vystúpenie, ktorým aj uvádzal zákon, aj potom reagoval na diskusiu, ktorá tu v pléne bola, keď sme začali o ňom rokovať, obhajoval tento zákon ako dôležitý pre zadefinovanie statusu, postavenia sociálnych pracovníkov. Čiže tento zákon by mal definovať, kto sú a čo sú sociálni pracovníci, a ako aj normu, keď som tomu dobre rozumel, voľnejšie to parafrázujem, ktorá má viesť k zvyšovaniu kvality sociálnych služieb. Žiaľ, aj keď na prvý pohľad môže vyzerať tento návrh zákona sympaticky, lebo keď počúvate odôvodnenia pána ministra, ako veľmi sa neponoríte do hĺbky tohto návrhu zákona, tak áno, cieľ je sympatický, vznikne nejaká komora, tá bude združovať sociálnych pracovníkov, bude vydávať povolenia, čiže bude regulovať sociálnu prácu v teréne, vyžaduje sa odborná spôsobilosť pracovníkov, tak na prvé počuté sa vám zdá byť tento zákon ako celkom dobrý. A keby ste sa trošku nezamysleli nad súvislosťami, tak by ste ani nenašli možno nejaké možno zlé úmysly za týmto návrhom zákona, aby som to bol, povedal jednoducho.
Myslím si, že pri všetkej úcte, nechcem uraziť kolegov zo SMER-u, ale trošku sme si už zvykli v tomto funkčnom období v tejto snemovni, že keď SMER prinesie nejaký nový inovatívny návrh zákona, tak okrem toho, čo je tam napísané, sa musíme vždy opýtať: komu to prospeje? V prospech koho je napísaný tento zákon? A tu nebudem súhlasiť s pánom ministrom Richterom, že je napísaný v prospech sociálnych pracovníkov alebo v prospech klientov zariadení sociálnych služieb. Nie, tento zákon nie je v prospech sociálnych pracovníkov a nie je v prospech klientov sociálnych zariadení. A takých zákonov z dielne SMER-u, nechcem odbáčať od témy, ale bolo tu už dosť. Jeden sme, tuším dnes hlasovaním schválila strana SMER, tento návrh zákona o pôde. Tiež na prvý pohľad vyzeral veľmi dobre ten zákon, že? O čo ide? Chránime slovenskú pôdu pre slovenských vlastníkov, aby nás tú tí zlí cudzinci nevykúpili. Ale keď sa hlbšie ponoríte do tohoto návrhu zákona, tak zistíte, že vlastne len obmedzujete vlastnícke práva skutočných vlastníkov a zvýhodňujete tých, ktorí majú túto pôdu v prenájme. Čiže ten zákon je trošku o niečom inom. Pamätáte sa možno na zákon, ktorý predkladal pán poslanec Kondrót o vyvlastňovaní. Tiež na prvý pohľad to vyzeralo byť dobré, ale keď ste sa hlbšie ponorili do toho, tak ste zistili, že významnou mierou zvyšujete svojvôľu orgánov voči vlastníckemu právu občana. A trošku podobný je aj tento zákon, aj keď je úplne z iného súdka, hovorí o sociálnej práci, o sociálnych pracovníkoch, ale znovu sa vraciam k tej otázke, že komu to prospeje. A na svoju rečnícku otázku odpovedám rečnícky: neprospeje to sociálnym pracovníkom a neprospeje to klientom v sociálnych zariadeniach.
Prospeje to skôr funkcionárom novej komory, ktorá má vzniknúť od 1. januára budúceho roku a ktorú chce ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny tri roky financovať. Prosím, zvýšte pozornosť, tri roky chce ministerstvo práce financovať novú komoru. Preložím do slovenčiny, financovať funkcionárov novej komory, ktorá vznikne. A možno tento zákon, a nechcem sa nikoho dotknúť, pomôže zriaďovateľom fakúlt sociálnej práce, keďže im bude naháňať klientelu, bude im naháňať sociálnych pracovníkov, ktorí si budú musieť doplniť svoje vzdelanie na vysokoškolské vzdelanie magisterského typu na fakulte sociálnej práce. Čiže týmto to prospeje, týmto to určite prospeje, funkcionárom novej komory a zriaďovateľom fakúlt sociálnej práce, ale nie pacientom, klientom v sociálnych zariadeniach a nie, určite nie sociálnym pracovníkom.
Takže v týchto súvislostiach opozícia v prvom čítaní, ak sme, keď sme o tom diskutovali pred dvoma dňami, hovorila o biznise, v týchto súvislostiach ja dnes poviem, že ide o znovu o klientelistický zákon. Pretože v prospech určitých ľudí bude tento zákon výhodný, ale určite nie v prospech sociálnych pracovníkov a klientov sociálnych zariadení. O iných klientov ide v tomto prípade.
V takom zmysle sme to rozumeli, keď sme hovorili o biznise, o klientelizme, nie v zmysle, že biznis a klientelizmus sa zavádza do sociálnej práce, ako to tu bolo parafrázované z úst pani spravodajkyne alebo pána ministra. Ale práve z tohto pohľadu sme to takto pomenovali.
Idem aj k dvom témam, ktoré tu už boli diskutované, a dovolím si veľmi stručne povedať svoj postoj a pohľad. Predrečníci v tejto rozprave kritizovali chýbajúcu definíciu sociálnej práce v tomto návrhu zákona. Aj sa niektorí kolegovia zo SMER-u nad tým pousmiali, poviem to tak jemnejšie, že teda ale veď do zákona predsa nemôžme definovať, čo je to sociálna práca, a je veľa odborných definícií a na to je odborná literatúra.
No, priatelia, odborná literatúra určite vie veľmi presne zadefinovať, že čo je to medicína alebo čo je to chirurgia, ale myslím si, že ak ideme s novým návrhom zákona, ktorý má vyriešiť status sociálneho pracovníka a sociálnej práce, tak definícia, ktorá sa nachádza momentálne v tom zákone, že ide o činnosti, ktoré vykonávajú ľudia, ktorí vyštudovali sociálnu prácu, prepáčte, je pre mňa málo. Tí, čo vyštudovali sociálnu prácu, robia sociálnu prácu. To je asi definícia. Viete, to je trošku taká definícia, ako keď mal Mečiar v tom legendárnom zákone o strategických podnikoch napísané, že strategický podnik je ten, čo vláda schváli, že je strategický podnik. Lebo v tom prišla pani ministerka zdravotníctva, lebo v tom zákone o jednej zdravotnej poisťovni, ktorý vraj že nepísalo ministerstvo, ale ktorý teda koloval medzi odborníkmi, bolo napísané, že verejný záujem je to, čo vláda schváli za verejný záujem. Viete, tak to je trošku také podobné, že sociálna práca je to, čo robia tí, čo vyštudovali sociálnu prácu. Áno, píše sa tam, že nariadenie vlády by to malo bližšie špecifikovať a určiť, ktoré konkrétne odbory sociálnej práce, sociálna práca obsahuje, no napriek tomu si myslím, že je to veľmi vágne zadefinované. A keď máte problém, kolegovia z ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, prosím, nahliadnite do českého zákona a prípadne môžte aj z češtiny preložiť tú formuláciu, ktorá tam je napísaná.
No a teraz poďme k tej komore, ktorá má tu nanovo vzniknúť a ktorá má vydávať povolenia ľuďom, ktorí pracujú v sociálnych zariadeniach, či môžu alebo nemôžu vykonávať sociálnu prácu. Pán minister argumentoval tým, že bude dobrovoľná. To nás malo uistiť, že teda nikoho nejdeme nasilu nahnať do komory. Bude vydávať povolenia pre sociálnu prácu, a to je vlastne všetko, čo táto komora bude robiť, a zvýši tým status, postavenie, vážnosť sociálnych pracovníkov.
Odmietli ste aj moje paralely so zdravotníckymi komorami, ktoré som tu použil, a nebudem ich používať znovu, keďže sa vám to nepáči. Ja sa skúsim namyslieť tak trošku rečnícky nad tým, ako to bude v praxi fungovať. Teda vznikne k 1. januáru 2015 nová komora. Tri roky bude mať peniaze z ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, je to napísané v zákone. Čiže prezident, dvaja viceprezidenti alebo štyria, nejaký tajomník, nejaký sekretariát tejto komory bude financovaný z ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Prosím, keď na to chcete vyhadzovať peniaze, nech sa páči. No bude mať aj nejakých dobrovoľných členov, predpokladá to zákon. Čiže predpokladajme, že na úvod tam vstúpi niekoľko stoviek nadšených sociálnych pracovníkov. Vstúpia, veria tomu, vstúpia, platia dobrovoľné členské.
No ale teraz poďme k funkčnosti, k významu tejto komory. Má vydávať povolenia. Na základe čoho vydá takáto komora povolenie? Napríklad sociálny pracovník, ktorý pracuje u nás v Domove sociálnych služieb na Garbiarskej ulici v Košiciach, im napíše, že: Dobrý deň, milá komora, ja sa volám Janko Paľko, pracujem tu už 15 rokov, prosím, vydajte mi povolenie. Aký je ďalší postup, zdravotníci? Veľa vás tu nie je, ale viete, aký je ďalší postup. Dodajte vysvedčenie, dodajte curiculum vitae, potvrdenie o, z pracoviska, kde pracujete v súčasnosti, v minulosti, popis vašej práce, získané certifikáty, akreditácie, maturitné vysvedčenie, diplom o skončení vysokoškolského... No však, vieme, jak to beží. No dobre, toto všetko príde na tú komoru. Čo tá komora s tým urobí? Každého ad hoc bude posudzovať? Musí si urobiť nejaký systém, musí niekde tých ľudí evidovať, ktorým už povolenia vydala, od ktorých žiada priebežné štúdium, čiže musí viesť register. Akokoľvek budete mi vysvetľovať, že nemusí, inak sa to nedá. No jak to budú evidovať? Bude sedieť nejaká pani a tak ako príde niekto, tak povedia, tak vy asi by ste aj mohli, aj toto je váš životopis, aj vysvečko, no tak tu vám dám pečiatku. Asi tak nie, nie?
Bude viesť register, bude vydávať povolenia, povolenia, niečo. Štát v tejto chvíli na túto stavovskú samosprávu, lebo vzniká stavovská samospráva, vydáva nejaké kompetencie, posúva nejakú funkciu tejto samospráve, deleguje tejto stavovskej samospráve nejaké funkcie. A táto musí z niečoho financovať, že bude tento prenesený výkon robiť. No z čoho to bude financovať? Tri roky im dá na to peniaze pán minister, to je pekné. A potom? Registračný poplatok. Nijak ináč to nevymyslíte. Registračný poplatok. Čiže možnože budú platiť za každé vydané povolenie, iba za vydané povolenie, ale potom to musí byť veľká suma, aby im to vykryla, aby im to vykrylo chod komory. Čiže nejak to registrovať budú musieť, nejakú evidenciu budú musieť viesť. Potrebujú na to softvér, potrebujú na to hardvér. No a sme pri registračných poplatkoch. Čiže chcete zaviesť registračné poplatky jednotlivým sociálnym pracovníkom.
Ale pokračujme ďalej. Zákon hovorí, že sociálnu prácu vykonáva ten, kto absolvoval vysokoškolské vzdelanie v sociálnej práci. To znamená, že tí, ktorí nemajú kompletné vysokoškolské vzdelanie alebo majú čiastočne, alebo majú stredoškolské a certifikát, nadstavbu, skúsenosť, desiatky rokov trvajúcu prax, tí nebudú spĺňať podmienku. Budú musieť urobiť vysokoškolské štúdium. Čiže sociálnych pracovníkov, ktorí v čistom, pán minister povedal hrubý plat, ja ho preložím do čistého, má pravdu, mal pravdu, v čistom zarábajú 400, 500 euro, naženiete na vysokú školu sociálnej práce, aby vyštudovali sociálnu prácu a mohli ju ďalej robiť. No nie je to o tom, že trošku tak pomáhate zriaďovateľom týchto fakúlt, aby mali týchto študentov? Pozor, budú to samoplatci, lebo budú študovať diaľkovo, že? Však denné štúdium asi veľmi nebudú vedieť absolvovať, keď majú 40 - 45 rokov a chodia do práce, aby uživili svoju rodinu. Čiže budú večerným spôsobom diaľkovo študovať a platiť si, lebo to je na Slovensku spoplatnené. Takto to je v praxi, dámy a páni, o tom som ja hovoril faktickými poznámkami a som rád, že som mal možnosť to vysvetliť aj svojím vystúpením.
Čiže, dámy a páni, celý tento nezmysel, ktorý, o ktorom rokujeme v prvom čítaní, má platiť od 1. januára 2015. Naozaj bude o tom, že si zopár funkcionárov rozdelí veľmi zaujímavé pozície v novej komore, ktorú dokonca ešte garantuje ministerstvo financií, ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny tri roky financovať. A to všetko v situácii, keď máme na Slovensku tisíce odborníkov a odborníčok, ktorí roky, a mnohí desaťročia, poctivo a kvalitne vykonávajú sociálnu prácu za mizerné mzdy.
Pán minister doteraz nepredložil návrh na doriešenie financovania systému sociálnych služieb. O tom sme tu diskutovali pri ostatnej novele zákona o sociálnych službách, že stále to nemáme vyriešené, aby to financovanie bolo udržateľné. Nejdem sa teraz vracať do histórie, to je iný zákon, že niečo sa snažila urobiť pani ministerka Tomanová, niečo sa snažil urobiť pán minister Mihál, niečo sa, všetci sme sa niečo snažili, ale nemáme to vyriešené. To si zas ako nalejme čistého vína takto v piatok o jednej. Nefunguje to dobre. My nemáme dofinancovaný udržateľne sociálny systém, prehadzujeme si horúci zemiak medzi samosprávou, VÚC-ky, VÚC-ky to nechcú, potom to ide na mestá a obce. Väčšie to jaž-tak vyriešia, malé to nevyriešia. Máme tu diskrimináciu medzi štátnymi a neštátnymi, medzi súkromnými, cirkevnými. Nejdem do hrubej analýzy, ale toto sme nevyriešili. Miesto toho ale riešime komoru, ktorá im bude... (Reakcia z pléna.) Ani my, ani my, toto si, to hovorím, všetci sme to nevyriešili, a miesto toho ideme riešiť niečo, čo im bude platné ako mŕtvemu zimník, týmto sociálnym pracovníkom. Preto som bol rozčúlený a preto teraz veľmi pokojne opakujem tieto argumenty.
Problém systému sociálnych služieb je nedoriešený systém financovania, nedostatočné štandardy kvality pre výkony sociálnych služieb a spôsoby ich kontrolovania. To by sme mali najprv vyriešiť, dámy a páni, a potom sa poďme rozprávať o tom, či sociálny pracovník má byť regulované povolanie. Akonáhle im vydávate povolenia cez komoru, sú regulovaným povolaním. Tak to voláme v zdravotníctve, tak vy to nazvite inak v sociálnych službách, ale je to regulované, robíme z nich regulované povolanie. Tak poďme sa zaoberať aj regulovaným povolaním, ich statusom, ale najprv vyriešme financovanie. Vyriešme štandardy kvality, ich porovnávanie. Vyriešme napríklad to, čo budeme hovoriť, neviem, či sa dnes k tomu dostaneme v zákone pani ministerky Zvolenskej, aby zdravotná poisťovňa zaplatila za ošetrovateľskú starostlivosť, ktorá je poskytnutá v sociálnom zariadení. Poďme riešiť tieto veľké problémy, ktoré tu máme, ako to budeme kontrolovať. U nás je Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, je aj nejaký úrad nad sociálnymi službami. Viete, ako toto sú problémy, ktoré trápia ľudí. Trápia ľudí problémy, že keď jeden prijímateľ sociálnej služby leží v takom zariadení, dopláca viac alebo menej ako ten, ktorý leží v inom zariadení. Prečo je tomu tak? Prečo je tomu tak? Nevieme to vyriešiť?
Takže, dámy a páni, nič z toho, čo som tu teraz pomenoval tento zákon nerieši. Len zriaďuje ďalšiu inštitúciu, ktorá bude rozhodovať o tom, či niekto dostane alebo nedostane povolenie, bude rozhodovať o tom, že ľudia budú zbytočne šikanovaní a budú z nich vyťahované peniaze. A to budú vyťahované peniaze práve z ľudí, ktorí poskytujú poctivo sociálnu prácu, niekedy už aj reptajú, roky rokúce, desiatky rokov za mizerné mzdy.
Preto tento návrh zákona nepovažujem za správny. Dokonca by som prijal, keby pán minister povedal, že trošku predbieha dobu, že možno raz ho treba tak urobiť, ale najprv poďme vyriešiť to, čo nás na sociálnych službách naozaj trápi. A verte mi, že komora, ktorá bude vydávať povolenia a registrovať sociálnych pracovníkov, ktorá im bude vyťahovať z ich mizerných miezd ďalšie peniaze z vrecák, nie je problém, ktorý dnes potrebujeme riešiť v sociálnych službách. Preto ja nepodporím tento vládny návrh zákona.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne. Ja aj tak sa vrátim trošku na začiatok ešte raz. Hovoríme, že chceme naozaj vyriešiť status sociálneho pracovníka, chceme zadefinovať, zadefinovať toto tak, ako sme definovali sociálne služby, čo musím povedať, že vy ste nemali odvahu, ja to zas zopakujem, sa pustiť ani do zákona o sociálnych službách a po dvadsiatich rokoch sa teraz púšťame do statusu sociálneho pracovníka.
Pán kolega, vy ste nazvali tento zákon sympaticky a potom nezmysel. Čiže "sympatický nezmysel". Ja zákon viem, že môže byť dobrý, kvalitný. Nie je sympatický. Takže poďme ten zákon nejakým spôsobom skvalitniť, tak ako povedal pán minister. Začíname niečo, ako sme začali v sociálnych službách, niečo definovať, urobiť nejaký poriadok. V jednej veci s vami nebudem súhlasiť, pretože ja som si pozrela kvalifikačné predpoklady na výkon odbornej činnosti. Je to buď vysokoškolské vzdelanie II. stupňa alebo I. stupňa, to je bakalár. Pre sociálneho pracovníka je tam prechodné obdobie. Čiže nikto nehovorí, že do určitej doby títo ľudia nebudú môcť vykonávať, majú tam prechodné obdobie.
V predošlej rozprave zaznelo, že ak má niekto zmysel pre spravodlivosť, ak má niekto zmysel pre sociálne veci môže vykonávať sociálne služby. Ja sa spýtam, ste lekár:  ak má niekto zmysel pre liečenie, môže vykonávať lekára? Ak má niekto zmysel pre spravodlivosť, môže vykonávať sudcu? Ak má niekto zmysel pre, zase pre to, že niekoho chce ošetrovať, môže byť zdravotná sestra bez toho, aby splnil kvalifikačné predpoklady? No tak potom nič tu neplatí v tomto štáte. Tak ja si myslím, že aj sociálny pracovník musí mať nejaké kvalifikačné predpoklady.
Ale tu budem s vami trochu súhlasiť, že poďme sa porozprávať a diskutovať o tom, či potom tá komora bude naozaj ešte dávať nejaké osvedčenia, alebo ako je to tam napísané, že ten pracovník, ak on má naozaj tie, splnené vysokoškolské vzdelanie, či ešte potrebujeme, aby tá komora mu naozaj vydávala nejaké osvedčenie a potvrdenie, že môže vykonávať sociálneho pracovníka. Lebo potom tu si myslím, že je to trošku polemické. A tu by, táto časť zákona si určite vyžaduje diskusiu.

Ďakujem pekne pani spravodajkyni za reakciu. Chcem upozorniť len na to, že trošku spojila prvú časť a druhú časť môjho vystúpenia. Hovorím, že tak ako to pán minister uviedol, že ide o zákon, ktorý má zadefinovať postavenie, status sociálnych pracovníkov. Ide o zákon, ktorý má posilniť ich nejakú samosprávu prostredníctvom komory. Keď to tak na prvé počutie počúvate, je to celkom sympatické, ešte mi prišiel pán minister. Ide o to, že keď sa trošku ponoríte do toho zákona a zamyslíte sa nad tým, je to zákon, ktorý je klientelistický a bude znamenať biznis pre veľmi úzku skupinu ľudí, ale určite nie je v prospech sociálnych pracovníkov, ani prijímateľov sociálnych služieb. Preto som ho nazval v tejto fáze za nezmyselný. Vy ste to tak spojili aj sympatické, aj nezmyselné. Takže keď chcete, tak to kľudne volajte "sympatický nezmysel", lebo on to je sympatický nezmysel. Na prvý pohľad taký pekný, ale keď sa trošku, trošku začítate a zamyslíte, zistíte, že nepomôže to ani sociálnym pracovníkov, nepomôže to ani prijímateľom sociálnych služieb, nezabezpečí to viac peňazí v sociálnych službách, ani lepšiu kvalitu pre prijímateľov. Je to len o tom, že niekoľko funkcionárov v novej komore bude mať zaujímavé platené miesta, dokonca tri roky zo strany ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. A potom neskôr budú vyberať registráciu od ľudí, ktorí zarábajú 400 - 500 eur v čistom za to, aby im vydávali povolenia a ešte ich šikanovali tým, aby išli si dopĺňať nejaké vzdelanie vysokoškolské, čím zase len potešia fakulty sociálnej práce bez toho, aby sme napríklad zadefinovali, že ktorý odbor sociálnej práce, čo to je tá vlastne sociálna práca, ktorú od nich požadujeme, lebo to zas v zákone nie je. Čiže preto je to nezmysel. Preto som ho takto pomenoval.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka Národnej rady. Páni poslanci, pani poslankyne, dočkali sme sa. Ja som čakal tiež tri dni, ako nebol som celkom tým nadšený. Nie je jednoduché nadviazať na rozpravu, ktorá bola pred dvomi alebo koľkými dňami. Ale pokúsim sa v konečnej miere aj to, čo zaznelo tu v diskusii, aj pán poslanec, čo vystúpil, do istej miery bolo spomínané aj predtým, žiadne nejaké nové veci. Ale ak som vystúpil prvýkrát možno viacej emotívne a mal som záujem niektoré veci zvýrazniť a pomenovať, teraz sa skôr budem venovať tým pripomienkam a vecne.
Prvé, čo však chcem ako povedať: odmietam, to, čo som povedal predtým, akýkoľvek biznis, klientelizmus. Vnímam to ako základnú politickú rétoriku opozície k tomuto zákonu, tam začína a končí. Opakujem ešte raz, biznis v sociálnej oblasti sa na Slovensku nerobí. I keď mnohí poskytovatelia, hlavne neverejní, sociálnych služieb si možno myslia, že ten biznis niekedy v čase a priestore urobia, ak sem dostanú nejakých klientov zo západnej Európy. Ale to nie je cieľ tohto zákona. To nechcem rozoberať. To je niekde úplne inde. Preto by som rád reagoval na tie pripomienky. Trošku ma mrzí, že tí poslanci, ktorí tie pripomienky dali v rozprave, tu už nie sú. Ale pokúsim sa.
V prvom rade k pani Gibalovej. Paragraf 13 ods. 3, čo je vlastne celoživotné či skôr sústavné vzdelávanie. No treba povedať jednu vec. My sme niečo neobjavili, čo tu doteraz nebolo. Dokonca Zákonník práce, dokonca pracovnoprávne predpisy v štátnej službe a verejnej službe hovoria o tom, že zamestnávateľ je povinný zabezpečiť podmienky na prehlbovanie kvalifikácie zamestnancov a povinnosť zamestnancov vzdelávať sa, a to bez ohľadu na to, v akom odbore. Myslím, že je to úplne logické, prirodzené, pretože veda, technika, vzdelanosť ide dopredu. A pokiaľ chce niekto sa uplatniť v akomkoľvek odbore, no tak sa musí vzdelávať. Navrhujeme, aby sústavné vzdelávanie bolo súčasťou celkovej odbornej spôsobilosti sociálneho pracovníka, prípadne asistenta s tým, sociálnej práce. Zároveň návrh zákona musí hovoriť o tom, vysporiadať sa so sústavným vzdelávaním sociálnych pracovníkov vykonávajúcich samostatnú prax. Tu zdôrazňujem, že vnímam minimálne štyri druhy vzdelávania. Po prvé, je to klasické vysokoškolské vzdelávanie, ktoré podmieňuje výkon. Potom je to sústavné vzdelávanie. Potom by som mohol hovoriť o špecializačnom vzdelávaní, ktoré má svoju logiku a opodstatnenie aj tu. A potom je to vzdelávanie niektorých nadstavbových činností, ktoré sa aj sociálnej práce dotýkajú. To je veľmi rozdielne aj z hľadiska podmienok, odbornosti a, samozrejmá vec, že aj personálneho zastúpenia. Toto je treba rozlišovať. A kto si to v tom zákone pozrel, tie veci, dáva úplne jasné odpovede na tieto otázky.
Komora a jej financovanie. Áno, je to zložitá téma a treba povedať, že bola zložitá už aj počas pripomienkového konania. Najviac pripomienok išlo ku komore, ale tak ako aj u pána poslanca Novotného skôr vychádzali z konkrétnej praxe iných komôr. Viete, komora je samosprávny orgán. Ako samospráva nastaví tie veci, ako začne vystupovať, ako členská základňa k tej komore pristúpi, k mnohým veciam, no tak sa tá komora rozbehne. Ale ja dnes vážim si všetky ostatné skúsenosti, ale tu komora má byť skutočne funkčnou a profesijnou organizáciou, fungujúcou na samosprávnom princípe. Musí byť nezávislá.
Povedal som vo svojom prvom vystúpení: my, ja, minister, štát, sa vzdávame viacerých právomocí a prenášame kompetencie na samosprávu. I keď sa to môže niekedy možno aj vrátiť úplne nevhodne, lebo z viacerých komôr dnes jestvujúcich sa stali druhé revolučné odbory, ktoré voči štátu vystupujú skôr tvrdo a nahrádzajú niekoho úplne iného. Komora bude mať členské príspevky, môže mať financovanie vlastnou odbornou činnosťou. A keď skončí to trojročné obdobie, no tak sú tam aj veci, ktoré sú, napríklad publikačná činnosť, môžu sa uchádzať o granty a dotácie. Dneska je ich rozsah jednoducho veľmi veľký. Môže komore, samozrejmá vec, pomôcť od začiatku, ale nemôžem z jej financovania urobiť vlastne štátnu inštitúciu. Preto dali sme na tri roky, pomôcť, rozbeh, a potom sa už musí jednoducho samospráva o tieto veci ďalej starať.
Ku konkrétnej otázke odbornej a lektorskej spôsobilosti a k jej posudzovaniu. No myslím, že tam sú dosť konkrétne tie odpovede. Keďže ide o vzdelávanie pre prax, mal by lektor mať isté odborné praktické skúsenosti. Ale keďže ide o vzdelávanie aj o skúsenosti pedagogické, respektíve lektorské, tak je tam jasne povedané, kedy sa čo odpúšťa. Opakujem, odpúšťa z hľadiska toho, že pôsobí, to znamená, že návrh zákona skutočne lektorovi, ktorý učí a dosiahol vedecko-pedagogický titul v téme jeho predpokladanej lektorskej činnosti, odpúšťa preukazovanie odbornej praxe. Je to úplne logické a nie je to nič nové. Toto sa zaužívalo a platí dnes vo viacerých oblastiach. To znamená, že navrhujeme mechanizmus, ktorým bude možné odpustiť platenie tejto, splnenie tejto podmienky praktikovi, ktorý má ambíciu byť lektorom, ale nemá dostatočnú prax alebo lektorskú spôsobilosť. To znamená, aj v týchto veciach tieto otázky riešime.
Česká republika. Pani poslankyňa Gibalová, aj vy, pán poslanec, ste ju spomenuli. No poviem to tak, že som veľmi rád, že v Českej republike je dnes na čele rezortu partnerského osoba, ktorá mi je odborne aj politicky blízka. Také vzťahy, aké sú momentálne medzi rezortmi, som presvedčený, že ani v minulosti možno neboli. Zhodou okolností tento týždeň sa vrátila generálna riaditeľka sociálnej sekcie Šebová z Českej republiky. Vzhľadom na to, že pripravujú obdobnú, podobného zákona veľmi úzko komunikujú. Len treba povedať jednu vec., český návrh rieši v zásade, alebo je založený na kategorizácii sociálnych pracovníkov. Oni cielene idú za týmto, za týmto účelom a vzťahoch podriadenosti vedenia a kontroly, navyše vyššie postavených pracovníkov k nižšie postaveným a k povinnosti členstva v komore. Komora by mala tiež vydávať potvrdenia o splnení podmienok na výkon profesie. V nadväznosti na to český model počíta aj s možnosťou priznávania postavenia, áno, sociálnych kliník a inštitúcií. Ale opakujem, je to, má to byť teda podľa toho ich zákona, status od komory za veľký poplatok na rozdiel od našich viacerých riešení. Lebo preukázanú odbornú kapacitu so sledovaním odbornosti, výkony sociálnej práce na tejto klinike bude posudzované tou komorou. My nie sme v tomto štádiu. My sme niekde, niekde, kde začíname mnohé veci, i keď, a tu nesúhlasím, už dávno sme mali byť možno tam, kde oni. My len dobiehame to zameškané. A práve preto ten zákon, ktorý predkladám, tu už možno mal byť, mal byť dávno pred nami. Takže tu aj k tej českej časti: nie, neobchádzame, sledujeme viaceré veci, veľmi podrobne hodnotíme a som presvedčený, že je to vzájomne prospešné.
K tomu vášmu vystúpeniu, respektíve k tým skúsenostiam z komory lekárov. No zosumarizujme si základ nášho návrhu. Nepoznám komoru lekárov ani... Po prvé, dobrovoľné členstvo. Po druhé, nielen členské príspevky, ale všetky vnútorné predpisy komory a všetky rozhodujúce akty musí schváliť snem. To znamená, nie nejaký orgán, predsedníctvo alebo čo, ale členovia komory. Je to na členoch komory, nie je predsa na predstavenstve, na iných orgánoch a už vôbec nie na štáte, na ministerstve, je to samosprávny orgán. Po tretie, žiadna registrácia a registračné poplatky na účely vzdelávania. Sústavné vzdelávanie v našom návrhu zákona teda treba vnímať ako prehlbovanie kvalifikácie na výkon prác dohodnutých v pracovnej zmluve, pričom táto povinnosť vyplýva zamestnávateľovi a zamestnancovi už aj z teraz platných, Zákonník práce, respektíve zákon o štátnej službe. Po štvrté, žiadne zbieranie kreditov, žiadne určovanie, u ktorej vzdelávacej inštitúcie sa tieto kredity majú získať. Tu nič také nie je. Po piate, žiadne poplatky za činnosť komory okrem členského. A to je vec samosprávy ako takej. To znamená, že ja rozumiem rizikám z doterajšieho fungovania iných komôr a inštitúcií, ale treba povedať jednu vec: návrh kritizovať len preto, že sú tu také nejaké iné skúsenosti z iných komôr a predkladať, že sa to môže preniesť aj sem, no minimálne by som to videl ako veľmi, veľmi prehnané. Ak by, áno museli by o tom rozhodnúť najskôr orgány tejto snemovne, Národná rada, zmeniť zákon. A to už je niekde inde. Teoreticky, samozrejmá vec, príde iná politická garnitúra a povie, že to ide meniť, ale to zákon, samozrejmá vec, tieto otázky nemôže teraz riešiť.
Čo sa týka definovania tej, alebo nedefinovania sociálnej práce, stručne: toto je zákon pre prax. Je to zákon profesijný. Aj vymedzenie sociálnej práce musí byť nastavené tak, aby aj z hľadiska budúcnosti sa doňho zmestili napríklad sociálna práca v zdravotníctve, napríklad sociálna práca v sociálnej oblasti mojej, v ktorej momentálne pôsobím, napríklad sociálna práca v justícii, čo sa týka zborov na výkon trestu odňatia slobody, a mohol by som ísť ďalej a ďalej. To znamená definovať to ani nie je možné. To sú samostatné inštitúcie, odbory, metódy, prístupy, možnosti. A nehovorím o zákonných obmedzeniach, ktoré tieto veci, veci definujú. To znamená, že rôzne ciele, rôzne cieľové skupiny, rôzne východiská, rôzne metódy, rôzne podmienky výkonu, vymedzenie cez účely viacerých zákonov a cez pracovné činnosti, jednoducho je to univerzálne po-uži-teľné. To je záujem a zámer, ktorý tak, aby, a my sa máme vyhnúť, chuť, nejakým ďalším desiatim rokom diskusií o potrebe tohto zákona, lebo viaceré tie vystúpenia zo strany opozície smerovali k tomu: kopnime to znovu pod koberec, však nám to nechýba a poďme ďalej. Chýba nám to už dlhé roky.
Čo sa týka, niekoľko len doslova slov k ľuďom, čo sociálnu prácu vykonávajú a nespĺňajú odbornú spôsobilosť, to znamená, nemajú vysokú školu v odbore sociálna práca. V prechodnom ustanovení je jasne upravené, že sa budú považovať za sociálneho pracovníka alebo asistenta sociálnej práce podľa toho, aký druh a stupeň vzdelania majú, a nebude sa od nich vyžadovať, aby si doplnili vysokú školu v oblasti sociálnej práce. Je to jednoducho v návrhu zákona. Vyžadovať sa bude len doplnenie špecializácie. Ale špecializácia to je niečo iné. To je oblasť, keď sa napríklad niekto venuje sociálno-právnej ochrane detí. To už je ďalej, to je nadstavba, ako klasické veci v týchto oblastiach. A tam treba povedať, že sme nechali prechodné obdobie do 1. 1. 2020.
Snažil som sa zaujať stanovisko v podstate k všetkým tým odborným veciam, ktoré tu boli pomenované, a to aj napriek tomu, že sme v prvom čítaní, keď by sa skôr malo hovoriť o filozofii zákona. Ja som osobne presvedčený, že tento zákon je potrebný, naopak, že už chýba spoločnosti ako takej.
No a čo by som chcel ako politik zvýrazniť? Nepatrí do tohto zákona politika. Chápem možné riziká, ktoré sa tu vo viacerých vystúpeniach jednoducho spomenuli, ale toto je apolitický zákon, pretože v sociálnej oblasti nepôsobia politicky orientovaní ľudia, ale bežní občania, ktorí, ako tu bolo zvýraznené a povedané, majú srdiečko na správnej strane, pretože robiť takúto prácu si vyžaduje v prvom rade vzťah k tomu. Pretože milionárom alebo bohatým človekom sa cez prácu v sociálnej oblasti zatiaľ ešte asi nestal nikto.
Preto sa uchádzam o vašu podporu a žiadam, aby sme posunuli ten zákon do druhého čítania. Som pripravený v tom ďalšom období načúvať akýmkoľvek rozumným hlasom a prípadne aj doplniť v rámci toho druhého, respektíve tretieho čítania.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predložiť návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Komplexne a systematicky v jednom zákone upravujeme problematiku ochrany zdravia pri práci, upravujeme podmienky zriadenia pracovnej zdravotnej služby a jej činnosť, ktorá obsahuje dohľad nad zdravotnými podmienkami a nad zdravím všetkých zamestnancov v súvislosti s prácou.
Návrh zákona ďalej zosúlaďuje zákon s nariadením Európskeho parlamentu a Rady č. 1223/2009/ES o kozmetických výrobkoch. V súčastosti je problematika pracovnej zdravotnej služby upravená v zákone č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, preto sa návrhom zákona v čl. 8 z tohto zákona vypúšťa úprava pracovnej zdravotnej služby.
Návrh zákona opäť zakotvuje zabezpečenie ochrany zdravia pre všetkých zamestnancov tak, ako tomu bolo do 31. decembra 2011 v súlade s rámcovou smernicou Rady 89/391/EHS z 12. júna 1989 o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci.
Novela zákona č. 124/2006 Z. z. ktorá nadobudla účinnosť 1. januára 2012, zrušila pracovnú zdravotnú službu pre všetkých zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu zaradenú do prvej a druhej kategórie, a ponechala ju len pre zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce, čo predstavuje v súčasnosti len 5 % zamestnancov v Slovenskej republike.
Predložený návrh zákona reaguje aj na formálne oznámenie o porušení čl. 258 Zmluvy o fungovaní Európskej únie zo dňa 21. júna 2013 a na odôvodnené stanovisko Európskej komisie zo dňa 21. februára 2014 k porušeniu z dôvodu nesprávnej transpozície čl. 7 smernice Rady 89/391/EHS.
Návrh zákona ďalej upravuje posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu vrátane lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci. Prvýkrát upravuje možnosť opätovne požiadať o posúdenie zdravotnej spôsobilosti na prácu pri pochybnostiach o správnosti posúdenia. Taktiež právne prvýkrát podrobne zakotvuje celý postup uznávania chorôb z povolania a ohrozenia chorobou z povolania, zriadenie celoslovenskej komisie na uznávanie chorôb z povolania a regionálnych komisií na uznávanie chorôb z povolania.
Návrhom zákona sa menia a dopĺňajú aj niektoré ďalšie zákony.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, verím, že predložený návrh zákona podporíte.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážená pani ministerka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu návrhu uvedeného zákona. Je to tlač č. 970. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby uvedený návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do tridsať dní a gestorský výbor do tridsaťdva dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Ďakujem, pani predsedajúca, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne. Dovoľte mi, aby som predložil pozmeňovací návrh, ktorý bude vecný, nepolitický a ktorý rieši päť rokov trvajúcu, možno nie krivdu, ale také právne vákuum, ktoré sa, ktoré je relatívne okrajové, ale ktoré sa týka špecifických vydaní povolení. Ja samozrejme tento pozmeňovací návrh v originále dávam pánovi spravodajcovi, nech sa páči.
A odôvodňujem to tým, že ten dôvod číslo jedna, prečo ho podávam, je to, aby sa jednoznačne identifikovali viazané živnosti, či viazané živnosti, pardon, vedené pod poradovým č. 71. Doteraz v zákone je uvedené len poradové č. 1, my sme to tak isto nemenili. Momentálne si prax vyžaduje alebo prax ukázala, že je dobré špecifikovať tie jednotlivé živnosti na niekoľko častí. To znamená, my rozširujeme tieto časti na päť podskupín, za chvíľku ich samozrejme prečítam, a navrhujeme opraviť poradové číslovanie a upresniť preukaz spôsobilosti vrátane odkazu.
Dôvodom číslo dva je to, že predložením osvedčenia o akreditácii na získanie živnostenského oprávnenia na viazanú živnosť 71a sa odstráni aj porušovanie predpisov, ku ktorému v súčasnosti dochádza a ktoré sú... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Prepáčte, pán poslanec. Iba teraz som dostala informáciu, že vy už čítate pozmeňovací návrh, a toto je ale prvé čítanie.

Uhliarik, Ivan, poslanec NR SR
Aha. Tak pardon. To som si myslel, že už je druhé čítanie. Sorry. Dobre. Tak?

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NRSR
Tak jakože vysvetlíte, že o čo vám ide, že aký problém, hej, teda nemusíte sa...

Uhliarik, Ivan, poslanec NR SR
Ja to stále ešte vysvetľujem ten problém, nečítam pozmeňovací návrh, pán poslanec Valocký, hovorím zdôvodnenie toho. A ten pozmeňovací návrh si teda zoberiem od pána spravodajcu späť.
Čiže druhým dôvodom, pani ministerka, je to, že odstráni sa v súčasnosti porušovanie predpisov, ktoré súvisí s tým, že fyzické osoby k žiadosti o overenie odbornej spôsobilosti predkladajú na Úrad verejného zdravotníctva osvedčenie o akreditácii iného akreditovaného subjektu a potom vykonávajú viazanú živnosť pod svojím obchodným menom. Týmto sa deformuje fungovanie transparentného trhu služieb a naozaj niektoré spoločnosti používajú, veľmi je to zvláštne, ale používajú povolenie iného subjektu. Ja samozrejme toto oficiálne ako ministerstvu, tento návrh pošlem, aby sa aj vaše ministerstvo ako gestor legislatívy v zdravotníctve na to, mohlo k tomuto vyjadriť. Je to naozaj veľmi vecný návrh bez akéhokoľvek politického podkladu alebo podtónu.
Ďakujem pekne.