35. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán kolega Hlina, naozaj som tu prvýkrát počul, že niekto robil predskokana niečomu, čo ešte ani nie je prednesené, a zároveň ste s tým už aj súhlasili. Ale máte pravdu, aj ja som začul na chodbách, že ten náš pozmeňujúci návrh, aby bolo minimálne vzdelanostné kritérium pre starostov a primátorov - stredná škola, že si strana SMER osvojila a nie vo volebnom zákone, ale v zákone o obecnom zriadení. V konečnom dôsledku je to jedno, v ktorom zákone to bude, podstatne je to, aby sme nemali starostov, ktorí nevedia čítať a písať. Ktorí nevedia prečítať si zmluvu, podpísať zmluvu, uznesenie obecného zastupiteľstva, bankové prevody a ďalšie náležitosti, ktoré starosta musí vykonávať. Takže za takýto pozmeňujúci návrh, ktorý ešte len má prísť, určite budeme hlasovať aj my.
My sme ale podali aj druhý pozmeňujúci návrh a ten je omnoho, omnoho závažnejší a ja som na konci svojho vystúpenia to povedal, treba zmeniť jeden volebný obvod pri voľbách do Národnej rady na Slovensku, ktorý zaviedol Vladimír Mečiar, treba to zmeniť na osem volebných obvodov a zachovať pomerný systém. Toto by bola zásadná zmena nášho volebného systému, ktorá je potrebná, aby poslanci Národnej rady boli bližšie k občanovi, aby občania si volili svojich poslancov, ktorých budú aj poznať, a zároveň budú musieť poslanci o svojej práci v parlamente svojich občanov aj informovať, lebo nabudúce ich na kandidačnú listinu nedá šéf strany, ale bude musieť občan v regióne ich tam prekrúžkovať. Takže som veľmi zvedavý, ako sa strana SMER postaví aj k tomu druhému nášmu pozmeňujúcemu návrhu.

Pán poslanec, náš pravdu, že v rozprave podali poslanci KDH pozmeňujúci návrh volebného kódexu, ktorého cieľom je ustanoviť vzdelanostné predpoklady na výkon starostu. A keďže tento návrh nerieši problém komplexne, tak naozaj je tu riziko, že by to bol problém s ústavou. A ja nechcem riskovať, keďže celý deň dneska riešime dva zákony, aby mali problém s ústavou, tak nepodám pozmeňujúci návrh, aby naozaj nebol spochybniteľný. Ja tu sľubujem, že určite všetko urobím pre to, aby vzdelanostné predpoklady funkcie starostu boli preberané zákonom 369, ktorý pojednáva a môže tieto vzdelanostné predpoklady navrhnúť, a verím tomu, že v najbližšej dobe, aby to bolo ešte, aby to ešte bola možnosť, skôr než prídu voľby na starostov v novembri, aby takýto zákon mohol byť schválený.

Škoda, nechal som sa dobehnúť, lebo jak ste sa, pán kolega Bublavý, načahovali za tým tlačítkom, mal som pocit, že idete stačiť rozpravu, a stlačili ste faktickú, keby som bol vedel, ešte pokračujem. (Smiech v sále.) Ale nevadí.
Čo ešte povedať? Existuje také niečo, že schopnosť nejakej pohotovej reakcie, nejaký situačný humor, schopnosť zareagovať. Pán Paška sa tak niekedy stavia do tej pozície, že to vie. Ak ste mali pocit, že to bolo zrovna najvhodnejšie po mojom vystúpení narážať na nejaké bezplatné zdravotné prehliadky, ja vám poviem niečo o bezplatných zdravotných prehliadkach, ale z pohľadu toho zákona, ktorý prednáša. Ak ste ma chceli uraziť, verte, sa vám to nepodarilo, lebo toto ma nerozhodí, na rozdiel od iných výrokov tu zaznelo. Keby som postupoval v zásade, že akú dostaneš, vráť plus 10 %, nazbieralo by sa. Ale, pán Paška, ja mám úctu k vašim šedinám, k vašim fúzom, ale hlavne mám úctu, viete k čomu? K tej funkcii, ktorú zastávate. A kým tam budete, budem zmierňovať tú moju zásadu. Ale keď tam nebudete, potom uvidíte. Dobre? (Reakcie z pléna.)

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, v rozprave zazneli aj vtipné príbehy, ale aj vážne návrhy, aj niektoré veľmi, by som povedal, vecné návrhy. A musím priznať sa, že po rokoch to naozaj k zákonu vážneho typu, ako je tento, to bola prevažne vecná, aj s tými vtipnosťami bolo na odľahčenie, ale zvyšok bola naozaj vecná diskusia. V porovnaní s prvým čítaním som naozaj pozitívne prekvapený a všetkým prítomným v tejto sále teda ďakujem za veľmi pozitívnu diskusiu.
Niekoľko odpovedí na veci, ktoré tu zazneli, lebo toľko padlo pozmeňujúcich návrhov, že neviem sa úplne pri všetkých pristaviť, ale dôležité je, že mnohí poslanci sami nechceli pochopiť, že ten vývoj zákonov týkajúcich sa volebnej legislatívy nie je jednoduchý. A sami to pocítili v rokoch 2010 až 2012, pretože v tom čase presne bolo to, tá pauza, ten trojročný kľud od volieb, kedy sa dali dlho diskutovať úplne nové návrhy zákonov.
Preto napríklad aj veľmi skepticky alebo skôr ako politikum vnímam návrhy, ktoré dnes hovoria o zmene volebného systému, a to je, tuším sú aj na programe tohto parlamentu osobitne, pretože tí, ktorí ho predkladajú, a v tomto prípade to je aj zhodou okolností bývalý minister vnútra, mali tú možnosť túto svoju ideu naozaj bez akéhokoľvek obmedzenia predložiť. Ale vtedy vládla koalícia, ktorá naozaj mala problémy sa dohodnúť, a z toho dôvodu dnes chcem, aby ste vedeli, že aspoň vidíte na vlastnej koži, že to nie je jednoduché. Ak dneska jednotliví zástupcovia bývalých strán predkladajú rôzne návrhy na zmeny, tak je zaujímavé, že prečo sa to nedialo vtedy. A je to práve preto, lebo je to komplikovaná téma. Nie preto, že SMER schváli to, s čím bude súhlasiť, alebo SMER urobí to, čo si on zachce. To sme predsa neurobili.
Veď ten zákon mohol ísť jednoducho. Prišiel v septembri na prvé čítanie, v októbri druhé čítanie, dovidenia, dopočutia, podľa nášho návrhu, my nesieme zodpovednosť, náš návrh bude platiť. Už by boli štyri mesiace od toho kriku, čo by ste vtedy robili. Kto by si to dnes pamätal?
Ale chcem sa aj poďakovať za to, že mnohí aktívne pracovali v tej komisii a trištvrte roka sme naozaj robili zmeny a nebolo ich málo. Bolo ich 60. Tých, ktoré sme prijali práve z návrhov opozície. Ak hovorí pán poslanec Hlina, že to boli nejaké jablká, to musel byť teda ale veľký strom, keď ich bolo 60.
Čiže z tohto pohľadu naozaj mnohé tie návrhy, ktoré prišli, mali svoje ratio a my sme chceli, aby ten konsenzus vznikol. Na druhej strane boli návrhy, ktoré nemali konsenzus ani len medzi opozičnými stranami. Čiže ak to bol individuálny záujem, ktorý presadzovala hlavne jedna strana, nemyslím si, že je vhodné, aby proti všetkým ostatným sme to brali ako nejaké kompromisné a stredové riešenie. To je aj dôvod, pre ktorý tým ďalším, ktorých bolo nepomerne menej, lebo väčšinu tých pozmeňovákov sme schválili, sme v tomto prípade nevyhoveli. I keď mnohé sa týkali práve zmeny volebného systému, o ktorom som práve hovoril, že tieto zákony ho nemajú ambíciu meniť práve z dôvodu, že nikdy by sa táto snemovňa na zmene nedohodla.
A nevyžadujem to, aby bolo 150 poslancov, ale ctím si tradície, ktoré vznikli v roku ´89. Častokrát sa na nich odvolávate vo chvíľach, kedy chcete kritizovať jednofarebnú vládu. Častokrát sa oháňate novembrom, častokrát sa oháňate pravidlami, ktoré mali vtedy priniesť Slovensku nový vzduch slobody. A na druhej strane práve tie pravidlá, ktoré vznikli v najslobodnejšej mysli, medzi nimi sú mnohé zákony, ako je zákon o zhromažďovaní, zákon o politických stranách, to sú zákony, ktoré vznikli na začiatku roku ´90. Čiže v duchu a v atmosfére tej najväčšej slobody, ktorú sme mali. A dnes kritizujeme tie pravidlá, ktoré vtedy vznikli? Vtedy nikto o partokracii netušil. Nikto nehovoril o tom, že tu sa skrývajú nejakí poslanci za vlády politických strán. Ale bola jasná zhoda na tom, že takto má vyzerať politický systém na Slovensku.
A ja si myslím, že som príliš malý človek na to, aby som mal ambíciu kritizovať to, čo v duchu revolúcie, z revolúcie vlastne pristálo v týchto zákonoch. Medzi nich patrí, samozrejme, aj čo? Moratórium. To nebol výmysel SMER-u. S výnimkou parlamentných volieb moratórium platí vo všetkých ostatných voľbách. A je naďalej aktuálne a naďalej sa vždy pri voľbách dodržuje. A je práve tá úcta k voličovi, ktorá hovorila o tom, aby mal dva dni v kľude na premyslenie všetkého toho, čo za ten virvar volebnej kampane videl. To je práve úcta k tomu, že je samostatný, že ho nemusím plniť väčším počtom peňazí a väčším počtom reklám do poslednej chvíle, aby náhodou si to tesne pred vchodom do volebnej miestnosti nerozmyslel.
Hovoriť tu o protiústavných veciach, to je taký populizmus, ktorý by som napríklad od pána Osuského nečakal. Veď predsa bol pri tom, keď sa toto celé vymyslelo v roku ´90! Sám teraz chce kritizovať všetkých tých, ktorí demokratické pravidlá v roku ´90 tvorili?! Vtedy sa vymysleli práve moratóriá. A vtedy sa tvorila nová Ústava Slovenskej republiky, ktorá o dva roky sa stala súčasťou nášho právneho poriadku. A tam tieto pravidlá boli uznané. Dneska chceme tvrdiť, že to, čo sme zaviedli v roku ´90, je protiústavné?! To mi príde naozaj ako holá snaha kritizovať zákon za každú cenu, pretože sa to hodí, pretože je to moderné, pretože je to dneska in.
Čiže to patrí o všetkých tých kritikách pravidiel, ktoré sú k tomuto zákonu a ktoré vlastne vznikli v roku ´90 a boli súčasťou zákona či už o politických stranách, alebo o voľbách, ktoré vznikali práve v tom období.
Čo si máme vážiť - podľa mňa - na našom volebnom systém, že naozaj 20 rokov sú našou súčasťou voľby bez väčších problémov. Nikto nikdy v podstate ani zásadným spôsobom, ani minimálnym veľké voľby nespochybňoval. Z času na čas sa stanú nejaké starostovské problémy, kde v tej malej obci niekedy naozaj podvody zohrajú obrovskú rolu. Ale môžme predsa raz normálne vysloviť všeobecný súhlas s tým, že ľudia si naozaj volia to, čo chcú, a tak aj tie výsledky volieb vyzerajú. A bez ohľadu na to, či sme s nimi vtedy spokojní, alebo nespokojní.
Vrátim sa k prezidentským voľbám na chvíľu.
Koľko tu bolo rečí o tom, ako všetko proste sa valcuje. Koľko tu bolo rečí, ako všetko sa dá zneužiť. Strana, alebo vláda jednej strany všetko zneužije. Boli voľby. Ľudia si vybrali, taký bol výsledok. Môžme byť zo stavu a úrovne demokracie, demokratických pravidiel volieb na Slovensku nešťastní? Máme na to jediný dôvod? Nemáme. To, čo chceme vylepšiť, je kontrola financovania politických strán, a preto ten zákon, tá hlavná časť, je práve o tom. Kdežto drvivá časť tejto debaty, ktorá tu bola dnes, sa venovala najmä volebným systémom a ako to zlepšiť, ako sa priblížiť k občanovi. Pán poslanec Mičovský vystupoval s tým, že prečo strany majú rozhodovať, prečo nemá rozhodovať volič. Veď práve tá ideálna váha - ideálna váha - preferenčných hlasov v tejto chvíli, bol 10 % kedysi, dnes sú 3, ideálne umožňuje vytvoriť ten poslanecký klub tak, aby bol zodpovedný.
Aké sú dve negatíva znižovania, teda zvyšovania váhy a znižovania hranice krúžkov? Ten základný problém je v tom, že ten súboj, ktorý nastane medzi 150 poslancami, sa nebude odohrávať v tom, aký program chceme ponúknuť. Ale kto z tých poslancov bude väčší populista, na seba viacej upúta a bude krúžková vojna, ktorá už nebude hovoriť o lídrovi kandidátky, ktorý reprezentuje stabilitu, reprezentuje nejaké hodnoty danej strany, ktoré presadzuje. Ale na čele kandidátky bude ten, ktorý bude mať viacej bilbordov, ktorý minie viacej peňazí, ktorý urobí viacej populistických gest. A to je celý problém, pre ktorý si myslím, že ten pomer medzi hlasom a 3 % preferenčných hlasov je naozaj v tejto chvíli vyvážený. Nehovoriac o tom, že na znížení tých percent sa nedohodli naozaj viaceré strany, a nebol proti iba SMER.
Obvod, jeden obvod bol vymyslený v roku 1998 a od roku 1998 po tých voľbách sa stal úspešným práve pre SDK, vtedy ešte SDĽ a SOP, ktoré vtedy porazili Mečiara. Od roku ´98, pán poslanec Zajac, do roku 2006 nepretržite vládla vaša strana. (Reakcia z pléna.) Vaša, moja nie. (Reakcia z pléna.) Ale tak nehovorte vaša. Bola asi šesť mesiacov s vami vo vláde, keď sa o tom bavíme, a kľudne by sme to mohli podľa toho merať, lebo ak si ja dobre pamätám, ešte v roku ´98 vystúpil z SDĽ-ky. (Reakcia z pléna.) Hej. Čiže z môjho pohľadu tých desať rokov ste tú možnosť mali, nehovoriac o rokoch 2010 - 2012, kedy sa aj tvorili nové kódexy.
Čiže z tohto pohľadu mi príde ako nie úprimné, skôr povrchné, veľmi povrchné hovoriť, že prečo to nezmeníte, prečo udržujete pri živote Mečiarove pravidlá. Tak ste ich udržiavali pri živote desať rokov, pán poslanec. Tak sa opýtajte sám seba, prečo ste ich udržovali pri živote.
Ja si myslím, že ľubovoľné zmeny obvodov, ľubovoľné zmeny volebného systému by v tejto snemovni spôsobili jedinú vec, že by tu bolo menej strán. Menej strán. Ja som si pozrel výsledky posledných parlamentných volieb a posledných eurovolieb. V jednom prípade by boli v parlamente len dve strany. Jedna by mala 142 mandátov a druhá 8, keby to bol ten systém obvodový. A v prípade eurovolieb by tá jedna strana mala 111 a ďalšie zvyšné by mali ten zbytok.
Veľmi vám to dobre hovorím, keď sme prišli s návrhom, ktorý aj teraz v parlamente je v súvislosti s väčšinovým systémom, neviem si predstaviť, aký krik by to spôsobilo. Už tak ste hovorili, že predkladáme zákony, ktoré sú zase na prospech SMER-u. To je vždy, lebo to je princíp. To tým začíname obhajobu, že všetko je zlé, čo predloží SMER, lebo to môže ísť na jeho prospech.
Vážne hovorím, môžme sa na tom uzniesť, že väčšinový systém je dobrý, lebo preferuje veľké strany. V tomto prípade to de facto sú dve relatívne veľké a stabilné. Všetky tie ostatné strany, ktoré sú menšie, by v podstate neprešli, lebo by boli vždy na druhom, treťom, štvrtom mieste v danom obvode alebo v danom okrese. (Reakcia z pléna.) No, ja vám len hovorím, že akékoľvek priblíženie k tejto tendencii trošku predsa len tú demokraciu z môjho pohľadu zužuje. A to je ako veľmi dôležité si uvedomiť.
K tým, ktoré si myslím, že zazneli zaujímavé návrhy aj mimo tej samotnej skupiny pracovnej, a dokonca tu v parlamente, sú tam predovšetkým technické riešenia, na ktorých sa zhodla celá, celé politické spektrum a reprezentoval ich pán poslanec Beblavý. Bolo tu niekoľko návrhov aj pána poslanca Gála alebo pani poslankyne Nicholsonovej, tam je tá otázka toho poučenia pred volebnou miestnosťou, ktorý považujem za zmysluplný.
Keď tu vidím pána poslanca Poliačika, rád by som povedal ešte dôležitú vec. Tento zákon začína vlastne svoju účinnosť v tom pravom slova zmysle pred voľbami do parlamentu, teda do roku 2016. Myslím si, že máme ešte celú jeseň tohto roku vyhodnocovať nakoniec záverečný text, ktorý schválime. Môžme hľadať možnosti, ktoré môžu ešte tú situáciu zlepšiť, a medzi ne pokladám dôležitú vec, ktorú sme sa tu dnes bavili, o tých volebných paradoxoch. Podobne ako som hovoril o tých zásadách, aj táto formula a toto pravidlo bolo vlastne zriadené ešte v rokoch deväťdesiatych na úvod, hneď po voľbách. Preto mi jeho taká jednoduchá zmena, len preto, lebo sa my dvaja dohodneme, pán poslanec, pripadá ako nie úplne seriózna z pohľadu vážnosti, ktorú táto vec predstavovala historicky.
Preto si myslím, že najbližšie tri mesiace by sa mohli venovať tak kolegovia zo štatistiky, ako aj naši kolegovia na volebnom odbore podrobným vyhodnotením obidvoch modelov. A podľa mňa na jeseň, na jesennom rokovaní parlamentu, niektorom, môžme sa k tejto téme vrátiť, lebo zaujímavou otázkou je ešte spájanie volieb. Má to mnoho rizík. Predovšetkým, že vlastne by sme museli ísť aj do určitej miery do ústavy, pretože za týchto okolností by sme neušetrili nič, pretože už bolo raz spojené referendum s voľbami a museli byť dve miestnosti, dve volebné komisie, dve urny, každé na inom poschodí. Čiže, a napriek tomu to nezabezpečilo referendu 50-percentnú účasť.
Čiže z môjho pohľadu môžme tiež hľadať riešenie, ktoré umožní, aby lístky na komunálne voľby, mohli byť vedľa lístky na eurovoľby, poprípade na nejaké referendum a všetko to mohla spracovať jedna volebná komisia. Je pravda, že výsledky potom neočakávajme v noci, ale očakávajme ich o deň alebo o dva, lebo to bude veľmi komplikované sčítanie. Ale takáto možnosť by mohla existovať. Nie dopredu povedať, ktoré voľby s ktorými sa majú spojiť, ale akonáhle bude možnosť v zákone, skôr to vidím tak, že akonáhle medzi voľbami môže byť lehota tridsiatich dní, je možné v zmysle ústavy posunúť, predĺžiť alebo skrátiť mandát tým, ktorým končí obdobie, tak, aby tie voľby mohli byť spoločne. Lebo vždy je potom problém ústavný - skracovanie volebných období starostov alebo predlžovanie, ale nie viac ako 30 dní, aby sme zase, raz je štyri roky a prezident má päť rokov, alebo ostatní majú štyri roky, tak to majú byť štyri roky. A môžu byť výnimočné prípady, kedy to vlastne môžete o nejakých, niekoľko dní kvôli efektivite zlúčiť. Ale to je tiež presne na debatu a predpokladám, že by sme mohli tú tému otvoriť na jeseň, nehovoriac o ďalších veciach, ktoré by mohli ešte vyplynúť z toho nového textu a ktoré neskôr môžme objaviť, lebo trištvrte roka sme diskutovali a včera som videl ďalšie návrhy na to, ako by to malo fungovať. Tak som presvedčený, že to ešte príde.
Preto verím, že sa aj ten hlavný pozmeňovací návrh, ktorý je výsledkom konsenzuálneho rokovania komisie, nájde podporu a verím, že mnohí z vás nájdete aj tú odvahu, aby ste podporili zákon ako celok a nehrali sme sa tu stále len na ľavú a pravú časť spektra, s tým, že predpokladám, že pán spravodajca príde ešte s jedným návrhom, ktorý je podľa mňa veľmi právne komplikovaný, a uvidíme, aký jeho nový právny život prinesie životnosť tomuto, tomuto návrhu. Logicky, logicky je správny, logicky si všetci, myslím, že by to tak malo byť, uvidíme jeho konfrontáciu s ústavnými pravidlami.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. Ja by som si teda dovolila pokračovať v rozprave, ktorá bola ukončená v piatok poobede asi v polke mojej rozpravy. Dovolím si zhrnúť to, čo tu bolo doteraz povedané, a vlastne o akom zákone hovoríme.
Vládny návrh zákona mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, pričom účelom tohto návrhu zákona je aj v jednom právnom predpise upraviť podmienky činnosti pracovnej zdravotnej služby, ktorej obsahom je dohľad nad pracovnými podmienkami a posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu vrátane výkonu lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci.
Aby som to zhrnula, vlastne čo tu odoznelo a akými zmenami si vlastne prešla starostlivosť o zamestnancov a či je pravda, že nespĺňame kritériá, ktoré sme sa zaviazali splniť po vstupe do EÚ. A pani ministerka takisto spomínala požiadavky európskej rámcovej smernice Rady z 12. júna 1989 o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti zdravia a zdravia pracovníkov pri práci, ktoré nedodržujeme, a v prípade, ak nesplníme určité požiadavky, ktoré sú tam ukotvené, tak hrozí Slovensku pokuta.
Hovorím o tom preto, aby ďalší rečníci, ktorí budú nasledovať za mnou, alebo pán poslanec Mihál, ktorý bude o tom hovoriť, aby reagovali a reflektovali na to, ako sa vedia vysporiadať s hrozbou tejto pokuty, ako oni chcú riešiť vlastne tento stav. Pretože na to nikto z nich nereagoval.
Možno niektorí viete, že som, okrem toho, že som lekár, som aj verejný zdravotník, a aj keď nemám žiadnu pracovnú zdravotnú službu, ani špecializáciu v pracovnom lekárstve, dovolila som si osloviť pár odborníkov, aj tých, ktorí sa podieľali na príprave tohto zákona, a konzultovať túto problematiku dopodrobna, ale zároveň som si dovolila stretnúť sa aj s niektorými podnikateľmi, či už podnikateľmi, ktorí sa venujú, majú jedného, dvoch zamestnancov alebo dvadsiatich zamestnancov, a aké sú dopady pracovnej zdravotnej služby a podmienok, ktoré museli spĺňať pri výkone svojej podnikateľskej činnosti, aby som mala taký ucelený pohľad na túto problematiku.
Keďže tu odoznelo, pán poslanec Mihál spomínal, že si ministerstvo zle vysvetľuje túto smernicu, že to nie je pravda, že sme povinní zaviesť dohľad nad všetkými kategóriami prác, predtým ešte, ako vám zopakujem vlastne, ako sa delia rizikové práce, tak vám odcitujem niečo z tejto rámcovej smernice.
Všetky práce, ktoré sú na Slovensku, všetci zamestnávatelia, ktorí sú, sú povinní kategorizovať riziká a určiť riziká a zaradiť zamestnanca do určitých rizík. Na základe toho sa potom práce delia na práce rizík jeden až štyri. Pričom ako rizikové sú vyhlásené tretí a štvrtý stupeň prác. Tie prvé dva stupne nie sú rizikové a sú aj tak vedené. Tretí a štvrtý stupeň prác, do tých je zaradených asi 90-tisíc zamestnancov, z celkového počtu 2 mil. zamestnancov, hej? Tieto tretie a štvrté kategórie sú špeciálne sledované, majú povinnosť mať pracovnú zdravotnú službu, majú povinnosť si ju zaplatiť, týchto odborníkov. Či už si ich zaplatia paušálne na zmluvu, alebo na dohodu, nie je v zákone určené, ako si ich majú určiť. Všetci ostatní zamestnanci, a je to strašne veľké spektrum rôznych profesií, sú v prvej a druhej kategórii.
Na základe rozhodnutia, ktoré urobil vtedy pán minister Mihál, bola zrušená kontrola nad prvou a druhou kategóriou, s čím sa ja profesionálne a odborne nemôžem stotožniť, že na jednej strane budú hlasy, ktoré hovoria, zrušme kontrolu nad jednotkou a dvojkou, majme len trojku a štvorku, na druhej strane je môj názor, ktorý hovorí o tom, že to, čo prinieslo ministerstvo, nie je dostačujúce. Možno vás tým šokujem, ale nie som spokojná s viacerými vecami, ktoré tam sú, a neni to tlak žiadnych PZS, je to môj osobný odborný názor a chcem, aby sme sa teraz trošku v tej rozprave pobavili o tých odborných veciach, aby ste pochopili, aké typy tých prác sú a čoho všetkého sa to môže dotknúť a čo všetko je ten zamestnávateľ povinný urobiť.
To, že takéto povinnosti máme, je dané už historickými nejakými súvislosťami, už desiatky rokov dozadu boli závodné zdravotné služby, kedy každý pracovník musel prejsť vstupnou prehliadkou a tam bol zabezpečený nejaký minimálny dohľad na tou jeho zdravotnou starostlivosťou, jeho sledovaním rizikových faktorov práce.
Aby som sa vrátila späť k smernici. Táto smernica je z 12. júna 1989, ako som hovorila, a zavádza opatrenie na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov.
V čl. I sa hovorí, že predmetom tejto smernice je zaviesť opatrenia na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci. Smernica obsahuje všeobecné princípy týkajúce sa prevencie ohrozenia pri práci, bezpečnosti a ochrany zdravia, vylúčenie rizikových a úrazových faktorov, informovania, porád, vyváženej spolupráce v súlade s vnútroštátnym právom a praxou a školenia pracovníkov a ich zástupcov, ako aj všetkých predpisov na vykonanie uvedených princípov.
V čl. II potom sa hovorí o rozsahu, vzťahuje sa na všetky odvetvia činnosti verejné aj súkromné, priemysel, poľnohospodárstvo, obchod, administratívu, služby, vzdelávanie, kultúru a voľný čas.
To nie je náš výmysel! Ja neviem potom, či Európska únia chce tunelovať všetky podniky?! To je proste fakt, ktorý moderná spoločnosť a starostlivosť o zdravie ľudí by mala smerovať. Tak ako si myslím, teda som presvedčená o tom, že zdravotníctvo nepôjde ďalej bez toho, aby sme sa venovali prevencii, ja neviem, kardiovaskulárnych chorôb, onkologických chorôb. Neutiahneme tie náklady, ktoré sú na liečbu a manažment pacientov populácie, ktorá starne, je chorejšia. A dovolím si dať takú súvislosť aj s chorobami z povolania alebo následkom, alebo možno aj nepriznanými chorobami z povolania, teda zdravotnými ťažkosťami, ktoré súvisia s prácou. Možno nikdy neboli diagnostikované ako choroba z povolania. Poviem vám neskôr aj príklad, ako sa taká choroba z povolania diagnostikuje, ale to všetko bude mať na nás dopady. Pretože tí zamestnanci, už teraz rozmýšľame o tom, že sa bude predlžovať vek odchodu do dôchodku, to znamená, že budeme robiť dlhšie. Tí pracovníci v snahe o to, aby nestratili prácu, budú robiť do nemoty, nebudú dbať na to, že či majú nejaké, či nemajú, budú ticho, nebudú sa sťažovať zamestnávateľovi na to, že nemajú vhodné podmienky, lebo budú radi, že sú zamestnaní v tom svojom regióne.
Takisto zamestnávateľ. Mne to je úplne jasné, že ten zamestnávateľ, aj chápem, čo hovoril pán poslanec Mihál, že sa kopia tie nároky na zamestnávateľov, ale bola by som veľmi nerada, keby možno v nejakej následnosti krokov, ktorý sťažuje život podnikateľom, by zdravotná starostlivosť, alebo teda dohľad nad podmienkami práce nad zamestnancami bola práve tá, ktorú by sme vyhlásili, že to ide zruinovať teda tých zamestnávateľov a že to je tá príčina, prečo nechcú vytvárať nové pracovné miesta a podobne.
Aby som sa vrátila k smernici.
V čl. II bode 5 hovorí, že vo všetkých prípadoch musia určení pracovníci mať potrebné schopnosti a potrebné prostriedky. Zámerne som vybrala len určité veci, ktoré hovoria o tom, že by to mali byť zdravotnícki pracovníci a že nemôže robiť dohľad zdravotný a činnosti, ktoré sama táto novela navrhuje, že to nemôže byť bezpečnostný technik, teda človek, ktorý nemá zdravotnícke vzdelanie.
Čl. VII, ktorý citovala aj pani ministerka, alebo teda ho spomenula, aby som bola presnejšia, a ktorý sme nedodržali a ktorý nám Európska únia vytýka, že sme porušili túto dohodu, v bode 5 hovorí, že vo všetkých prípadoch musia mať určení pracovníci potrebné schopnosti a potrebné prostriedky. Ja vám poviem asi aj príklady, že ktoré práce môžu byť v druhej kategórii a čo všetko je tam treba posúdiť, hej? Okrem toho, že to môžu byť zamestnanci pošty, ktorí robia za monitorom na počítači a robia v kuse možno v nevhodných ergometrických podmienkach, môžu to byť aj úplne iné, môže to byť pracovník, ktorý robí v Národnom referenčnom centre pre ochorenie HIV/AIDS, ktoré je takisto v druhej kategórii, a bezpečnostný technik nebude vedieť povedať, či ten pracovník aké má riziká, čo sa môže tou krvou preniesť, na čo by sa mal očkovať atď. Takže tieto príklady sa vám budem pokúsiť neskôr, ešte sa k nim vrátim.
Ďalej ten bod 8 v tom čl. VII, ktorý hovorí, že členské štáty definujú potrebné schopnosti a spôsobilosti uvedené v odseku 5. To je možno ten sporný bod. Nemám to nejak naštudované, či to niekto sa s tým zaoberal. Je to taká moja úvaha. Možno si niekto myslí, že nám stačí zadefinovať si, že, áno, bude to bezpečnostný technik a ten bude postačujúci. Ja si to nemyslím. Pretože ako sami uvádzame, on musí robiť odhad zdravotného rizika a možností, ako vplývajú niektoré faktory prostredia tej práce na zdravie toho zamestnanca. To si nedovolím povedať ani ja ako vzdelaný lekár a verejný zdravotník, pretože musíte sa tomu venovať a musíte mať špecializáciu na to, aby ste povedali, ako môže kombinácia určitej, napríklad poviem, teplotno-vlhkostnej mikroklímy na tom pracovisku v kombinácii s monitorom počítača, psychickej záťaži a eventuálne nejakého žiarenia ďalšieho vplývať na toho zamestnanca. Čiže chcem, aby sme brali tento problém komplexne, aj tak sa na to pozerali.
To, že je to závažný problém, teda závažný problém je poškodenie zdravia zamestnancov, nejaké číslo som spomenula už aj pri mojom prvom vystúpení. Udáva sa, že až 8,7 % ľudí v Európe má zdravotné problémy v súvislosti s prácou. To znamená asi 20 mil. ľudí, na Slovensku odhadom je predpoklad asi 14 700 ľudí.
Dovoľte mi také najnovšie údaje o výskyte chorôb z povolania a profesionálnych otráv na Slovensku za rok 2013. Pretože aj tu bolo povedané, že čo chceme, však dokopy je ich okolo 300 až 400 na Slovensku za rok týchto chorôb a my kvôli tomu, že je 300 chorôb z povolania, chceme zavádzať dohľad nad pracovníkmi vo všetkých kategóriách. Spomeniem najprv tie, ktoré sa najčastejšie vyskytujú. To, že väčšina z nich, z tých radovo 400, je z druhej kategórie rizikových prác, teda tie, ktoré nie sú určené ako rizikové, sú teda druhá kategória, až 66 % z týchto chorôb profesionálnych bolo práve z tejto kategórie. Vysvetlím vám aj, prečo tomu tak je.
Takže v roku 2013 bolo na Slovensku hlásených 301 prípadov chorôb z povolania, pričom je potrebné povedať, že iba posledných 10 rokov má trend výskytu týchto ochorení, teda je klesajúci trend. Z celkového počtu novozistených prípadov ženy sa podieľali 38 %, to je 115 prípadmi. V porovnaní napríklad s rokom 2012, kedy bolo hlásených 344 novopriznaných chorôb z povolania, došlo k poklesu týchto hlásených chorôb o 43 prípadov v priebehu roka, čo reálne predstavuje pokles o 12,5 %. Dovolím si tvrdiť, že tento pokles a tento klesajúci trend je aj vďaka zvýšenej starostlivosti a práce pracovnej zdravotnej služby. V porovnaní s údajmi z minulých rokov počet hlásených chorôb z povolania patrí k najnižším.
Najčastejšou chorobou, ktorá bola diagnostikovaná z týchto profesionálnych chorôb, bola v roku 2013 choroba kostí, kĺbov, šliach a nervov končatín z dlhodobého, nadmerného a jednostranného zaťaženia horných končatín s celkovým počtom 141 hlásení, čo predstavuje 46,8 % z celkového počtu hlásených ochorení. V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi takisto pozorujeme klesajúci trend v zastúpení týchto ochorení.
Na druhom mieste potom bolo 58 hlásených prípadov ochorenie kostí, kĺbov, svalov, ciev a nervov končatín spôsobených prácou s vibrujúcimi nástrojmi. Tieto typy, keby ste si chceli to pozrieť, aké ešte ďalšie ochorenia poznáme, sú súčasťou prílohy zákona č. 461/2003 Z. z.
Závažnosť existujúceho problému vysokého podielu výskytu profesionálnych chorôb postihujúcich podpornopohybový systém, cievny a nervový systém zamestnancov vystavených v práci dlhodobému, nadmernému a jednostrannému zaťaženiu horných končatín a škodlivému vplyvu vibrácie podčiarkuje skutočnosť, že tieto sa podieľajú v roku 2013 až 66 % z celkového počtu. Ten počet je vyšší, keď si to prerátame oproti predchádzajúcemu roku.
Treťou napríklad najčastejšou chorobou bola s celkovým počtom 33 hlásených prípadov porucha sluchu z hluku. Sú poslanci, ktorí si myslia, že hluk nemôže poškodiť zdravie, a pritom je to jeden z faktorov, ktorý významnou mierou sa podieľa na chorobnosti a vplyve, jeden z fyzikálnych faktorov, ktorý vplýva na zdravie zamestnancov.
Takže to boli nejaké konkrétne čísla. Teraz keby sme sa venovali diagnostike týchto ochorení, prečo sú problémy s diagnostikou profesionálnych ochorení a prečo je to, čo som vám teraz čítala, len špička ľadovca.
Napríklad, čo sa týka počtu týchto priznaných chorôb, priznané sú len tie, ktoré dosiahnu tzv. odškodniteľný stupeň. To znamená, napríklad porucha sluchu, ktorú som spomínala ako tretiu najčastejšiu, porucha sluchu z hluku, pri ktorej dosahuje strata sluchu podľa Fowlera pri poškodených mladších ako 30 rokov najmenej 40 %. Pri dosiahnutí 50 rokov veku poškodeného už strata sluchu musí prevyšovať 50 %. Ak má napríklad zamestnanec 38-percentnú stratu sluchu vo veku 28 rokov, nedosiahne 40 %, a preukázateľne v hluku pracoval, to znamená, nastúpil do zamestnania, kde je hluk, a nemal poškodený sluch, nemá nárok na odškodnenie a nikdy mu nebude priznaná choroba z povolania, ale zároveň už nie je spôsobilý vykonávať svoje pôvodné zamestnanie. Jednoznačne príčinou bola práca v hluku. S takouto stratou sluchu sa veľmi ťažko zamestná a to sú práve tie prípady, ktoré nie sú štatisticky evidované, neodškodnené alebo reálne ochorenia spôsobené prácou.
Kritériá, ktoré sú na priznanie choroby z povolania a odškodnenia, sú prísne. Keď sa pozriete do zoznamu, ktoré všetky ochorenia tam sú, je veľmi ťažké, ako som už aj minule spomínala, oddiferencovať iné vplyvy okrem práce. Vy nemôžete povedať, že zamestnanec, ktorý má astmu a pracuje v nejakom prašnom prostredí, že je to len vplyvom toho prachu v prostredí. Musíte sa pozrieť na ďalšie mnohé faktory, a pokiaľ sa nedokáže priama súvislosť, nemá priznanú túto chorobu z povolania napriek tomu, že je chorý a to jeho zamestnanie mu spôsobuje ťažkosti. Hej, čiže to je len toľko na dovysvetľovanie.
Teraz sa vrátim k novele zákona. Zdôrazňujem teda, že môj názor je teda odlišný od názorov možno viacerých poslancov, ktorí budú vystupovať po mne, s tým, že by sme nemali mať dohľad nad prvou a druhou kategóriou. Som silne presvedčená o tom, že áno. Možno ako taký prvý návrh, pretože, samozrejme, sa zaoberáme aj ich pripomienkami a verím tomu, že mnohé z nich sú rozumné, napríklad čo sa týka financovania pracovnej zdravotnej služby pre zamestnancov pošty, určite sa o tom bude diskutovať neskôr. Chápem, že všetko, čo je nastavené nejakým spôsobom, sa dá zneužiť.
Dovolím si potom, ak budem môcť, v druhom čítaní možno navrhnúť možnosť, ako toto riešiť, alebo spôsob, pričom sa dá inšpirovať zákonodarstvom, a teda zákonom v Českej republike, ktorí majú pre druhú kategóriu podkategóriu, ktorá je kategória tzv. 2R, kde sú vlastne zhromaždené tie práce, kde je vyššie riziko napriek tomu, že nepresiahnu určité limity a nemôžu byť zaradené do tretej kategórie, budú v druhej, ale bude tam zvýšený dohľad. To znamená, že nebude to môcť robiť hocikto, ale zdravotník, ktorý je na to, má na to vzdelanie a je vyškolený.
V § 30 vo vládnom návrhu zákona sú definované povinnosti pri ochrane zdravia pri práci. Tento zákon teda hovorí, že to budú všetci zamestnanci. A čo je povinný zamestnávateľ urobiť? Zabezpečiť opatrenia, ktoré znížia expozície zamestnancov a obyvateľov fyzikálnym, chemickým, biologickým a iným faktorom práce.
Ďalej podľa § 30a a 30d je zabezpečiť pre svojich zamestnancov zdravotný dohľad a zabezpečiť pre zamestnancov posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu. Ďalej musí zhodnotiť zdravotné riziko, vypracovať kategorizáciu prác a z hľadiska zdravotných rizík potom posudok o riziku. Ďalej musí vypracovať prevádzkový poriadok z hľadiska ochrany a podpory zdravia zamestnancov pri práci tak, ako ustanovujú osobitné predpisy. Ďalej musí zabezpečiť pre zamestnancov hodnotenie zdravotného rizika raz za rok pri každej podstatnej zmene pracovných podmienok.
Z čoho môžu tie zdravotné riziká vyplývať? Napríklad, prečítam vám niektoré, ktoré môžu kdekoľvek pôsobiť na zamestnanca: hluk, vibrácie, ionizujúce žiarenie, elektromagnetické žiarenie, ultrafialové žiarenie, infračervené žiarenie, laserové žiarenie, tepelno-vlhkostná mikroklíma, chemické faktory, karcinogénne a mutagénne faktory, biologické faktory, fyzická záťaž, psychická pracovná záťaž, zvýšený tlak vzduchu. Všetky tieto faktory by sa mali osobitne hodnotiť a je na to presný metodický postup, ako tieto faktory zhodnotíme, ako vplývajú na zdravie toho zamestnanca. Závisí to od zdravotného stavu toho zamestnanca, od podmienok, v ktorých pracuje, a teda, samozrejme, od tých faktorov, ktoré naňho pôsobia.
V § 30a potom hovorí vládny návrh zákona o pracovnej zdravotnej službe a o tom, čo by mala pracovná zdravotná služba spĺňať. A povinnosti, ktoré vyplývajú a musia byť plnené jednotlivými oprávnenými osobami. Z toho, čo je tam napísané, som vybrala len zaujímavosti, ktoré bude robiť, napríklad práce, ktoré bude robiť bezpečnostný technik pre kategórie jeden a dva.
Bezpečnostný technik, ktorý je človek, ktorému stačí stredoškolské vzdelanie, a bude mať, teda musí mať nejako 176-hodinový kurz odbornej spôsobilosti. Podľa tejto novely zákona bude musieť, alebo, áno, bude musieť hodnotiť faktory práce a pracovného prostredia, spôsob vykonávania prác z hľadiska ich možného vplyvu na zdravie zamestnancov, zisťovať expozíciu zamestnancov faktorom práce a pracovného prostredia, hodnotiť zdravotné riziká, vypracovať návrhy na zaradenie prác do kategórie z hľadiska zdravotných rizík a bude sa musieť zúčastňovať na vypracovaní programu ochrany a podpory zdravia zamestnancov, na zlepšovaní pracovných podmienok, vyhodnocovaní nových zariadení a technológií zo zdravotného hľadiska.
Iste uznáte, že človek, ktorý nemá zdravotnícke vzdelanie žiadne, ťažko sa bude vedieť vyjadriť k týmto veciam, a teda splniť úlohu, ktorá mu je zadaná. V praxi to teda môže skončiť tak, že bezpečnostný technik, ktorý v tej firme bude, odmietne robiť takúto prácu a tak či tak si ten zamestnávateľ bude musieť najať odborníkov. V tomto návrhu zákona je dobré to, že si ten zamestnávateľ môže vybrať, kto to bude. Nemusí to byť pracovná zdravotná služba, nemusí mať zazmluvnenú činnosť tejto služby paušálnou zmluvou, môže to byť na dohodu a môžu to byť verejní zdravotníci s danou špecializáciou. Čiže má ten zamestnávateľ viac možností, pričom podotýkam, ako vyplýva z doložky finančných vplyvov v tomto predkladanom návrhu, že priemerný plat v národnom hospodárstve verejného zdravotníka je nižší ako bezpečnostného technika. To znamená, že keď si ten zamestnávateľ zaplatí jedného verejného zdravotníka so špecializáciou zdravia pri práci, tak ho to vyjde lacnejšie ako bezpečnostného technika.
Zároveň sú v tomto návrhu zákona uvádzané vlastne počty hodín, ktoré sú povinné pri ochrane zdravia pri práci v jednotlivých kategóriách, pričom pri kategórii 1 je to 0,2 hodiny na zamestnanca na rok a v druhej kategórii 0,3 hodiny na zamestnanca a rok, hej? Čiže v priemere to vychádza okolo 1,41 euro na zamestnanca na rok pri prvej kategórii a cez 2 eurá pri druhej kategórii.
Aby som tu nehovorila nejaké čísla, ktoré sú tu možno dané ako v nejakých tabuľkách, že takto by to malo byť, ale realita je iná, oslovila som jednu pani lekárku, ktorá má jednu sestričku a tá sestrička, keďže prichádza do styku s biologickými rizikovými faktormi, s krvou, infekciami, ktoré sú prenášané vzduchom, t. j. respiračnými infekciami, teda mnohými ďalšími v tej ambulancii, čiže takáto sestrička je zaradená do rizikovej práce druhej kategórie. Tá starostlivosť, ktorú som teraz vymenovala, to, čo všetko musí ten zamestnávateľ splniť, ju stojí, toho lekára, 40 euro na rok. Posúďte sami, či je to jednej konkrétnej pracovnej zdravotnej služby, samozrejme, tie ceny sa môžu líšiť, nie je presne stanovená tá cena. Pričom je na zamestnávateľovi, či si skontroluje tú službu, ktorú dostal, či to vybaví cez telefón alebo či vyžaduje za to, čo zaplatí, aj činnosť, ktorú má. Čiže to, za čo si platí, by si mal, samozrejme, kontrolovať a sú aj iné mechanizmy kontroly toho, čo sa vykoná, či skutočne to, čo zaplatím, či sa aj zrealizuje a či to je na prospech zdravia tých zamestnancov.
Čo obsahuje taký, čo sa vlastne deje, keď chcem prvotne posúdiť? Niekto si založí firmu, má 20, chce mať, alebo ja neviem, alebo začne s piatimi zamestnancami, čo sa musí spraviť, keď tú firmu založí? V prvom rade, teda aj podľa súčasnej úpravy by to mal urobiť, aj podľa novej novely zákona, má zhodnotiť zdravotné riziko. Dotyčný človek by mal identifikovať nebezpečenstvo, to znamená, povedať, či je na pracovisku hluk, aký je ten hluk, či môže ohroziť zdravie toho jedinca, či je tam prach, vibrácie, chemické látky, jedy, karcinogény a tak ďalej, všetky tie rizikové faktory, ktoré som spomínala. Musí charakterizovať to nebezpečenstvo. To znamená, prečo je škodlivé to žiarenie, prečo je škodlivý prach, čo môže spôsobiť tomu jedincovi, hej.
A znova chcem pripomenúť, že nehovorím len o zamestnancoch pošty, ale aj tí zamestnanci pošty sú, dokonca, myslím, že jeden bol vyhlásený v rizikovej kategórii tri, ale aj tí majú určité svoje riziká, ktoré treba eliminovať a treba ich hlavne identifikovať a povedať tomu zamestnancovi, tak nebudeš tu sedieť osem hodín za monitorom, nebudeš sedieť v takejto polohe, ale v takej a budeš mať takéto a takéto povinnosti z hľadiska prevencie možného poškodenia zdravia.
Ďalej bude musieť ten zamestnávateľ hodnotiť expozíciu, to znamená, ako ten faktor v akej miere pôsobí na toho jedinca a reálne dopady na zdravie pri existujúcom spôsobe práce.
No a nakoniec bude musieť zakategorizovať zdravotné riziká. Ak sa nemýlim, tak podľa tejto navrhovanej novely to bude môcť opäť teda urobiť bezpečnostný technik na začiatku, pokiaľ je predpoklad, že je to prvá, druhá kategória.
Ďalej, keď toto všetko zistí, bude musieť navrhnúť preventívne opatrenie na pracoviskách vo vzťahu k zamestnancovi, a teda k opatreniam technického, technologického rázu. Je to presne vydefinované v § 30d ods. 1 písm. g) bod 1, 2, 3, písm. h) bod 1, 4, 5, 6 a písm. i).
Ďalej bude, ak je to potrebné, navrhovať lekárske preventívne prehliadky pre tretiu a štvrtú kategóriu povinne v určitej frekvencii a osobitné predpisy napríklad, ak pracuje v noci alebo za nejakých špecifických okolností, ktoré sú vysvetlené inde v zákone, tak sú nariadené aj pre kategórie dva. Opäť, ak kategória dva bude oddelená a bude ju sledovať niekto iný, nebude to jednotne, tak tento cyklus, ktorý teraz spomínam, a tá ochrana nebude účinná. Pretože ten, čo bude sledovať tú kategóriu dva, nepovie, že, aha, vy ste teraz pri zmene napríklad podmienok vo zvýšenom riziku.
Ďalej bude musieť rozhodnúť o zmene pracovného zaradenia, keď je to potrebné, o nových technických, technologických postupoch, ako som už spomínala, posúdiť zamestnanca, či je zdravotne spôsobilý, alebo ho uznať ako zdravotne nespôsobilého na danú činnosť, eventuálne ukončiť pracovný pomer, môže dôjsť k invalidizácii alebo nakoniec k priznaniu choroby z povolania.
Aby ste si nemysleli, že si vymýšľam niečo len z nejakých poučiek alebo z knižiek, mám tu reálny posudok o riziku Národného referenčného centra pre prevenciu HIV/AIDS, ktorý je u nás na Slovensku v Bratislave na Slovenskej zdravotníckej univerzite, a obsahuje tento posudok o riziku, teda možnosti chránenia sa týchto zamestnancov, kde nie sú teda len lekári, a nie všetci si tí samotní zamestnanci vedia posúdiť možné riziko. Musí takýto posudok o riziku obsahovať údaje o organizácii, vymedzenie pojmov, identifikáciu, klasifikáciu biologických faktorov, s ktorými prichádzajú zamestnanci do kontaktu. To znamená, musia určiť, zamestnanec je ohrozený napríklad vírusom hepatitídy B, v akej skupine, aké má účinky na zdravie, ďalej vírus hepatitídy C, HIV vírus, samozrejme, aké sú riziká, vypracovať postup, keby sa náhodou ten, napríklad sestrička pichla možno ihlou, ktorá je HIV infikovaná, alebo teda infikovaná hepatitídou B alebo C. Ďalej musí obsahovať pracovné činnosti a predvídateľné vystavenie zamestnancov biologickým faktorom a nepredvídateľné vystavenie a ich hodnotenia. Takisto dodržiavanie ochranných opatrení podľa úrovne ochrany predpísanej v prílohe č. 5 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 338/2006 o ochrane zdravia zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou biologických faktorov pri práci. Ďalej musí zhodnotiť zdravotnú spôsobilosť zamestnancov, výskyt poškodení zdravia na pracovisku, aké majú profilaktické opatrenia, odporučiť očkovanie, keď je potrebné a dostupné, hodnotiť zdravotné riziko zamestnancov, zakategorizovať práce a plán riadenia rizika, v závere hodnotenia. Toto všetko by mal takýto posudok obsahovať.
Pripomínam, že pre tých zamestnancov, ktorí sú v tomto centre referenčnom pre HIV/AIDS, na Slovensku v súčasnosti máme až skoro 500 ľudí infikovaných HIV/AIDS, pre nich toto hodnotenie rizika bude robiť bezpečnostný technik podľa tejto novely. Samozrejme, dobrovoľne si môže organizácia zaplatiť aj PZS.
Čo sa môže stať? To, čo sa môže stať pri prijatí tejto novely, je, že rozdelíme kategórie zamestnancov na zamestnancov, ktorí robia v kategórii 1 a 2 a 3 a 4; 1 a 2 bude manažovaná niekým iným a 3 a 4 bude manažovaná PZS.
Čo spraví PZS? Skontroluje trojky a štvorky, teda skutočné rizikové práce, mala by navrhnúť opatrenia, ktoré toho zamestnanca pri dodržiavaní tých opatrení a pri neprekračovaní limitov môžu eventuálne zaradiť do kategórie 2. Ale ja osobne si myslím, prečo by to robili? Sú to ich pracovníci, ktorých si sledujú, za ktorých majú svoj príjem, o ktorých sa starajú, nebudú mať záujem ich preraďovať, lebo ten návrh na preradenie dajú oni. Čo sa týka jednotky, dvojky, stane sa, že niektoré z tých rizikovejších prác, ktoré sú všetky ale v druhej kategórii, budú tí ľudia ohrození viacej. Nedostanú všetky náležité veci, ktoré dostať majú, všetky dôležité merania, ktoré majú dostať, lebo bezpečnostný technik nebude vedieť, čo im hrozí, nevie to posúdiť, hej? A pokiaľ si ten zamestnávateľ nebude natoľko zodpovedný, že si zaplatí odborníka, tak o tých zamestnancov sa nikto nepostará. Môže sa stať, že bezpečnostný technik si skopíruje materiály z internetu, prekopíruje hodnotenie rizík a to bude výsledok jeho hodnotenia.
Ešte nakoniec by som si dovolila taký konkrétny príklad, ako sú napríklad zaradené práce, kde pôsobí na zamestnancov hluk. Napríklad robí zamestnanec vo výrobnej hale 8 hodín v hluku, ktorý má intenzitu 84,9 decibelov, to znamená, že je tam hranica 85 decibelov, je zaradený do druhej kategórie. Nepotrebuje preventívne lekárske prehliadky, nepotrebuje použiť osobné ochranné pracovné pomôcky. Kdežto ten zamestnanec, ktorý má, na ktorého pôsobí hluk nad 85 decibelov, je v tretej kategórii, má inú starostlivosť, má povinné lekárske prehliadky, povinnosť nosiť chrániče sluchu. A choroby z povolania, ktoré sú, ktoré som spomínala na začiatku, že sú diagnostikované z porúch sluchu, sú práve diagnostikované z tej druhej kategórie, pretože tam nie je ten dohľad a nie je poradenstvo a tí ľudia často nevedia, že robia na hranici, prípustnej hranici hluku v svojom zamestnaní. Čiže ten pacient, ktorý je v tom druhom, alebo ten zamestnanec, ktorý je v druhom riziku, má väčšie riziko poškodenia zdravia.
Na záver by som sa ešte vyjadrila možno k otázke, ktorá tuším, že tu bude teraz nastolená, a síce k brutálnemu tunelovaniu týmto zákonom. Verím tomu, že všetko sa dá zneužiť, aj sa zneužíva.
Ešte raz opakujem, že by som bola veľmi nerada, keby niektoré pochybenia, ktoré sú a na ktoré treba poukázať a treba ich odhaliť, treba ísť, treba proste niečo robiť, dať trestné oznámenie alebo napadnúť, keď to bolo nie v súlade so zákonom urobené, treba to riešiť. Ale nechcem, aby s tým, že odhalíme nejakú jednu vec, ktorá možno bola zneužitím pracovných zdravotných služieb, hádzať všetky zdravotné služby, ktorých je v súčasnosti 86 na Slovensku a existuje teda určitá konkurencia medzi nimi, aj tlak na ceny, aby sme zanedbali zdravie zamestnancov, aby nám prestalo záležať na tom, koľko robíme, ako robíme, či to vplýva na nás. A to nie sú ľudia, možno nielen úradníci, ktorí sú v rôznych podnikoch, ktorí vám možno najviac klajú oči, ale sú to ľudia, ktorí pracujú vo výrobných halách, kde pôsobí hluk, nejaké vibrácie, možno nejaké žiarenie pri spracovaní. Väčšinou sú to títo ľudia, ktorí tým trpia, a oni budú zaradení v druhej kategórii, lebo limity nebudú prekročené, lebo to je kritérium, prečo nejdú do tretej, a nikto sa o nich nepostará.
Nehovoriac o tom, že kumulácia pracovnej náplne bezpečnostného technika s inou náplňou práce je možná len vo výnimočných prípadoch podľa § 22 zákona č. 124/2006. A síce je tam, odcitujem: "Funkciu bezpečnostného technika, autorizovaného bezpečnostného technika možno výnimočne zlúčiť len s inými odbornými činnosťami zameranými na zabezpečovanie ochrany života alebo zdravia zamestnanca a prevencie závažných priemyselných havárií, ochranu pred požiarmi a na vykonávanie odborných prehliadok a odborných skúšok vyradených technických zariadení."
To znamená, že bežne by sa jeho funkcie nemali kumulovať. A ja by som bola veľmi rada, keď niečo máme robiť pre tých zamestnancov a spĺňať kritériá, ktoré sú nastavené a mali by byť v rámci modernej Európy, tak to urobiť poriadne, a nie povrchne bez výslovného efektu.
V druhom čítaní poviem taký svoj pohľad, ako si to asi predstavujem, tak aby to nebolelo ani tých zamestnávateľov a ani PZS.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Ja si vážim vystúpenie mojej kolegyne pani doktorky, myslím, že to bolo vystúpenie predovšetkým odborne postavené. Ja už mám možno tú nevýhodu voči svojej kolegyni, ktorú si nesmierne vážim, že už som v tom parlamente tiež odsedel nejaký ten rok a videl už kdečo a ja až taký celkom nadšený nie som týmto návrhom zákona, dokonca som zásadne proti tomu, aby sme rozšírili povinnosť mať pracovnú zdravotnú službu aj pre pracovníkov v prvej a druhej kategórii. Pretože - vy ste to aj naznačili vo svojom vystúpení - áno, môže sa za tým skrývať biznis a myslím, že ide tu hlavne o biznis, ako sme si už zvykli pri mnohých návrhoch z dielne strany SMER, ide tu hlavne o to, aby štátne firmy, ktoré majú veľa zamestnancov v prvej a druhej kategórii, mohli vopred vybratým pracovným zdravotným službám dať veľmi, veľmi lukratívnu zákazku vykonávať preventívne prehliadky v rámci pracovnej zdravotnej služby v princípe zdravým ľuďom, ktorí nie sú ohrození ničím. Lebo buďme úprimní, v prvej kategórii prác, to je akákoľvek bežná neriziková práca, ktorú vykonávate.
A moja druhá poznámka je, že ja sa veľmi dobre pamätám na tento zápas, ktorý sme zvádzali v tomto parlamente vo funkčnom období 2006 - 2010 za prvej vlády Roberta Fica, ten návrh tu bol tiež, išlo o rozšírenie pre všetkých pracovníkov. Vtedy sa nám to veľmi sústredeným zápasom v spojení aj so Slovenskou živnostenskou komorou podarilo ako-tak uchrániť, že sa to nevzťahovalo len na prvú kategóriu, iba na vybraté práce z druhej kategórie, samozrejme, na tretiu, štvrtú kategóriu, tam nebudeme diskutovať, tam musí byť pracovná zdravotná služba, a chránili sme aj firmy do 20 zamestnancov.
Musím povedať, že to isté budeme musieť urobiť možno teraz v druhom čítaní, neviem, ako budeme spolu úspešní, ale ja nemám dobrý pocit z tohto návrhu. Určite to nie je návrh, ktorý je v prospech zamestnancov, len v prospech vybratých skupín.

Ďakujem pekne za váš komentár. Ste lekár, takže viete, o čom som hovorila, aj vidím, že uvedomujete si riziká, ktoré tam sú, preto som naznačila možné riešenia, tak ako ste vyhovorili, vybrať vybrané skupiny, ja neviem, predstavujem si to napríklad tak aj po konzultácii s osobami, ktoré sa tomu venujú vo svojom profesionálnom živote, nech robí ten dohľad aj povedzme bezpečnostný technik, ale presne mu zadefinujme, ak sa budú kumulovať tieto a tieto rizikové faktory a vplyvy na tých zamestnancov, áno, tuto moje schopnosti končia a dám tohto zamestnanca, posuniem ho ďalej, nech sa mu venuje odborník.
Ja nehovorím, aby to boli pracovné zdravotné služby, ja som tu neni za pracovné zdravotné služby, nepoznám takmer nikoho, ani to neni môj biznis, ani moja špecializácia, ale môže to byť verejný zdravotník, ktorý má mať špecializáciu v ochrane zdravia pri práci alebo podobne, ktorý bude vedieť posúdiť a urobiť všetky tie kroky, ktoré, ja si myslím, že sú potrebné. A keby sa to robilo, ako nechcem žiť v nejakom naivnom svete, ale keby sa to robilo tak, ako sa to má, tak ozaj to má význam.
Totižto ľahko sa môže stať, že skutočne ľudia v 40-ke, 50-ke budú mať ťažkosti zdravotné, nebudú diagnostikovaní ako choroba z povolania, odídu zo svojho zamestnania, budú mať problémy si nájsť ďalšie zamestnanie, pretože budú mať, to, čo vedia robiť, im nebude umožnené a skutočne s tým, ako tá populácia bude starnúť, budú sa vo vyššom výskyte vyskytovať ale kardiovaskulárne, metabolické, onkologické ochorenia, nebude mať kto pracovať.
Ja nechcem z toho robiť teraz nejakú vec, ako tu strašiť alebo niečo, ale myslím si, že tá prevencia a starostlivosť pred tým, ako sa niečo stane tomu zamestnancovi, je oveľa účinnejšia, lepšia pre nás všetkých. Malo by to byť naším, teda záujmom všetkých.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja budem len veľmi stručný. Tak, aby sme vyhoveli konsenzu, ktorý vznikol v tejto sále, a ja teda rád tomuto konsenzu ustúpim, chcel som ešte otvoriť na krátku chvíľu rozpravu.