35. schôdza

Dobrý deň prajem, vážené dámy a páni, vážená pani podpredsedníčka, no a máme tu znovu jeden nezmysel a nehovorím to, pán kolega, ako vám osobne, len mrzí ma, že ste sa podujali k takejto veci. Neviem, iste si pamätáte, že celá záležitosť sa začala vlastne zhruba pred rokom, keď ministerstvo prinieslo na stôl prvýkrát návrh zákona ohľadom tých psov, no a vyvolalo úplne búrlivú nieže diskusiu, ale protesty. Boli tu psíčkari, jedno s druhým, no a horko ťažko, neviem, či parlament, ale vaša strana, skrátka zabránilo sa tomu, aby ten zákon sa prijal. Zhruba niekoľko mesiacov na to znova prišiel návrh zákona, ktorý tiež ako zase riešil psov a zase to, chvalabohu, neprešlo a myslím si, že ministerstvu je vrcholne trápne, aj pánovi ministrovi, čo aj celkom chápem, no a teraz si myslím, že natlačilo niektorému z vás, tak, tak no smola, no, musíte to uniesť. Takže veškerá kritika padne na vašu hlavu a predpokladám, že nie je to váš výmysel alebo vaša práca.
Ani som veľmi nechcel vystúpiť, ale jednoducho nedá mi to. Skrátka zásadná filozofia tu je, polovička bodov je úplný nezmysel a polovička bodov je tak, ako mŕtvemu bozk. Nemá to žiadne opodstatnenie celej veci. Totižto zásadná filozofia vychádza z toho, že existuje zlý pes a dobrý pes. Proste celú ťarchu, celé bremeno chovania alebo chovu psov sa snaží vkladať na bedrá úbohých štvornohých nemých miláčikov, resp. nie sú nemí, ale, ale na tých miláčikov, ale zase nechce sa pochopiť, že za psa jednak je zodpovedný a je ten pes, aký je, môže človek, človek a majiteľ. To je základná filozofia, nemáme sa o čom sa baviť a dokonca celkom som aj privítal, keď som uvidel v legislatíve pripravovaný zákon ohľadom trestnoprávnej zodpovednosti majiteľov a nedá mi to, ale musím to povedať, že my sme s kolegom Hrnčiarom, sme to asi pred pol rokom predložili tam, samozrejme to bolo zotreté. Čo mi nevadí, ale chvalabohu, niekto sa chopil a povedal, že nie je to až také predsa len zlé, takže poviem vám tu z tohto miesta, keď to príde, ja to podporím. Napriek všetkému podporím, keď bude brať, bude braná trestnoprávna zodpovednosť pre majiteľa. Lebo toto je jediné riešenie.
Tento zákon je, hovorím, nemá to absolútne žiadnu súvislosť s normálnym chovom psov a veľmi pochybujem, či vôbec to robil nejaký odborník a teraz bez urážky. Je to úplne tendenčné, sú tam také veci, čo s normálnym rozumom nemajú nič spoločného a ešte ďalšia zásadná vec. Ja tiež chápem, že treba urobiť niečo v prospech alebo proti tomu, aby ľudia boli uhryznutí psom. Lenže naivne si myslieť, že hocijaký zákon dokáže zabrániť toho nešťastného psa, aby zahryzol, alebo uhryzol toho človeka. Toto uhryznutie vždy bude. Otázka samozrejme počtu a miery.
A tiež rád by som, neviem, či si položil niekto otázku, že prečo ten nešťastný pes niekoho zahryzne? No nie kvôli tomu, že ho to baví, panebože, a čaká za rohom, že no príď a zahryznem, lebo baví ma to. Ale ten pes, keď už vôbec dostane sa k tomu, že niekoho zahryzne, je vystresovaný. To ako malé decko vyložíte, ja neviem, vyhodíte na ulicu a nevie, čo robiť, tri dni už nežral, je naháňaný, celý život bol zvyknutý, dajme tomu, na prostredie rodiny a potom ujde. Drvivá väčšina ako uhryznutí, presne sú to kríženci a presne je tam 50 % krvi. U nemeckého ovčiaka to robili Nemci takéto štatistiky. Kríženec nemeckého ovčiaka s niečím a potom ako len ďalšie plemená, ale skoro v každom prípade je o tom, že ušiel ten pes vystresovaný, zahryzol. Alebo pes bol vychovávaný za účelom nejakých bojových záležitostí alebo úplne ten pes bol pokazený. Tuto som začul kolegov názor, že existujú psy, ktoré ako sú šľachtené na toto. Nehnevajte sa na mňa, to je tak, ako keby ste povedali o ľuďoch, že niektorí ľudia sú geneticky daní, že budú zlí a niektorí ľudia sú predurčení, aby skončili v base. To ste povedali o psoch to isté. To jednoducho nie je to tak. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja chcem podporiť kolegu Csicsaia v tom konštatovaní, že ten zákon je od začiatku do konca nezmyselný a chcem ho doplniť v tom, že on vlastne ignoruje všetko to, čo vie moderná etológia o správaní sa zvierat a všetko to, čo vie veda o príčinách agresivity jednotlivých zvierat. Tento zákon je úplne pomýlený a tzv. nebezpečných psov sa snaží vnútiť do podmienok, ktoré len budú stimulovať ten fakt tej nebezpečnosti, lebo psy sa dopúšťajú takých vecí, ktorým chcete zabrániť, keď u nich prišlo k poruche správania, k poruche socializácie. Nie preto, že sa narodili nebezpeční. Aj ľudia sa nerodia nebezpeční, teda s výnimkou tých pravých psychopatií, kde je disfunkcia niektorých častí mozgu. Skrátka a dobre, toto nie je dobrý zákon a pripájam sa ku kolegovi Csicsaiovi v tom, že naopak zákon, ktorý bude riešiť zodpovednosť ľudí za správanie sa zvierat, ktoré chovajú, tak ten podporím.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca. Dovolil som si doniesť a vystúpiť ešte raz v rozprave a prečítať návrh, ktorý predkladá pán minister Borec. Je to novela zákona č. 300/2005 a je od 15. mája na medzirezortnom pripomienkovom konaní. Dovolím si z neho začítať a zacitovať paragraf, predpokladaný § 158a.
"Odsek 1. Kto inému z nedbanlivosti ublíži na zdraví tým, že ako osoba zodpovedná za zviera poruší všeobecne záväzným právnym predpisom ustanovenú povinnosť, v dôsledku čoho dôjde k napadnutiu inej osoby zvieraťom bez toho, aby bolo toto zviera samé napadnuté alebo vyprovokované, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.
Odsek 2. Odňatím slobody na 2 roky až 8 rokov sa páchateľ potrestá, ak čin uvedený v odseku 1 spôsobil ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť."
Kolegyne, kolegovia, toto je dostatočný trest alebo hrozba pre každého chovateľa zvieraťa. Toto riešenie, keď sa prijme, tento zákon je nie potrebný. Toto predkladá, prosím pekne, minister spravodlivosti za SMER pán Borec od 15. mája.
Teraz dovoľte, aby som naozaj prešiel ešte raz po samotnom materiáli. Keď predkladateľ chce riešiť problém nebezpečného psa, aby nikoho nenapadol, tak ho nevyrieši tým, keď napíše do § 2 ods. 2, že "nebezpečným psom je každý pes, ktorý pohrýzol alebo poranil človeka alebo spoločenské zviera alebo hospodárske zviera bez toho, aby bol sám napadnutý alebo vyprovokovaný, ak sa nepoužili v nutnej obrane alebo v krajnej núdzi.". Keď pes niekoho uhryzne, dohryzne, usmrtí, tak potom sa vyhlási, že je nebezpečný. Keby toto platilo a neplatí to, čo predložil pán minister Borec, tak som sklamaný, že sedím v tejto Národnej rade preto, lebo chovateľ toho psa nebude potrestaný adekvátne. Keby platil len tento zákon a nie aj Trestný poriadok, tak pes môže kohokoľvek dohrýzť prvý krát, tak však nanajvýš sa utratí ten pes, chovateľ si kúpi druhého psa a všetko sa môže opakovať. Snáď toto nemyslíte vážne.
"Chovným priestorom alebo zariadením na chov je priestor, zariadenie, pozemok alebo stavba, v ktorej sa chová alebo rozmnožuje pes." To je každý priestor, kde pes je. Aj byt na 10. poschodí v Petržalke. Do tohto priestoru má pristúpiť kontrolór obce, ktorého určí starosta. Nie policajt, nie súdnym rozsudkom, niekto, koho poverí starosta, že choďte k Poliačikovi, alebo neviem ku komu, choďte do bytu a pozrite sa, či ten pes tam je. Rovnako sa má postupovať aj v prípade nielen u psa, ktorý niekoho napadol, ale aj rovnako, keď niekto niekoho udá. To znamená, že udáte niekoho zo susedného paneláku, že on má nebezpečného psa, tak kontrolór pekne krásne nakluše k vám do bytu. Toto mohlo vzniknúť len vo veľmi oddýchnutom mozgu. Prepáčte mi, že to tak poviem.
Poverená osoba. "Ministerstvo určí poverenú osobu, kto môže vykonávať túto kontrolu." To znamená, že de facto tú kontrolu budú vykonávať traja ľudia. Poverená osoba vydá stanovisko, RVPS vydá stanovisko a plus kontrolór tam môže prísť a stanovisko RVPS je záväzné. Stanovisko RVPS bude zadarmo? Toto je skryté vyberanie výpalného od chovateľov psov? Ministerstvo určí, že ktoré môžu byť poverené osoby. To znamená, že to je ďalší biznis, lebo ministerská, ministrom alebo ministerstvom určená organizácia to bude vydávať tie osvedčenia alebo súhlasy alebo vykonávať tú činnosť, ktorú tam navrhujete?
Držiteľ psa je povinný teda odstrániť exkrementy, ktoré sa nájdu na ulici, resp. ktoré vyprodukuje pes, ale zároveň vypúšťame zo zákona povinnosť pre obce umiestniť na miestach, kde je voľný pohyb psov, kontajnery vhodné na zhromažďovanie týchto výkalov. To znamená, že keď vyjdete si so psom na prechádzku na dva kilometre a keď sa budete vracať a pes si urobí svoju potrebu, tak vy si to zoberiete do sáčku, dáte si to do vačku a odnesiete si to domov. Dva kilometre. Keď to neurobíte, tak vám hrozí, keď to zahodíte, alebo necháte tam, tak vám hrozí, že budete sankcionovaný pokutou 700 eur. Pýtam sa prečo? Mali sme a máme systém, že obce vyhlásia, kde tie psy môžu byť vodené a tam, kde tie psy môžu byť vodené, teda psy nemôžu byť vodené, tam to je zakázané a kde to nie je, tam psy môžu byť voľne vodené. Všade v mestách je zabehnutá prax, že tieto kontajnerky tam sú, hovienka sa pozbierajú, hodia sa tam a máme poriadok v týchto mestách. Prečo to chceme odstrániť?
Keď hovoríte v tomto zákone o tom, že obec všeobecne záväzným, vydávanie všeobecne záväzného nariadenia obcami: "Obec všeobecne záväzným nariadením určí miesta, kde je voľný pohyb psa povolený, vstup so psom zakázaný.". To znamená, že obec musí rozhodnúť nielen o tom, že kde nemôžte ísť so psom, ale musí rozhodnúť aj o tom, kde vy s tým psom môžte ísť. Keď tie tabule stade zoberú, čo je zvyčajne prax na Slovensku, tak za chvíľku budeme, že vy s tým psom nikde nemôžte ísť. Ako, Boh chráň tých, ktorí v mestách majú labradora. Neviem, či to váš pán predseda čítal, lebo keď tam bude tabuľa, že vodenie psov nie je povolené, tak pán premiér, keď pôjde behať, tak si chytí svojho labradora, dá si ho na krk a prenesie si ho. Lebo to nemôže tam niesť. Nemôže ho mať na vodítku. To nie, že prídem a je tam tabuľa, že zakázané. Ako bohužiaľ, keď si to prečítate, tento zákon sa dá aj takýmto spôsobom vykladať. Nech sa to niekomu páči alebo nie, naozaj opätovne chcem apelovať na vás, na predkladateľov, i keď máte zlé skúsenosti s tým, že možnože vás pes uhryzol, apelujem na vás, aby ste tento návrh, ktorý považujem skutočne za buzeráciu, aby ste stiahli a počkali respektíve poprosili ministra spravodlivosti, aby v čo najkratšom čase teda ten svoj návrh doniesol sem, do Národnej rady, ktorý tento problém skutočne vyrieši.
To znamená, že § 158a zákona č. 300/2005 to je Trestný zákon - napadnutie inej osoby zvieraťom bez toho, aby bolo toto zviera samé napadnuté alebo vyprovokované, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok, respektíve následne od 2 až 8 rokov, keď spôsobí ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť. Pod touto hrozbou, som presvedčený, že každý jeden chovateľ akéhokoľvek psa, či je to veľký, malý, tučný alebo chudý, si bude vedomý toho jedného, že keď niekomu ten pes spôsobí ujmu na zdraví alebo smrť, alebo napadne, tak mu hrozí sankcia, že si to pôjde on odsedieť do basy. To je riešenie.
Toto nie je riešenie. Tu keď pes niekoho uhryzne, poraní, usmrtí, tak nanajvýš sa začne konanie, že musíš ísť sa vzdelávať atď., ale čo, povedzte mi, čo hrozí tomu majiteľovi toho psa v tej chvíli, čo pôjde po ulici a vás dohryzie? Nič. Z tohto zákona tomu majiteľovi psa nehrozí nič. Keď chceme poriešiť, aby psy nespôsobili ujmu na zdraví ľuďom, tak musíme prijať opatrenie, ktoré bude predchádzať a nie riešiť dôsledok, že pes sa stal nebezpečným. Pes sa stane nebezpečným vtedy, keď sa o, oň, o toho psa chovateľ nestará, majiteľ sa nestará.
A za to, ako je o toho psa postarané, zodpovedá každý. Každý si kúpil, zaobstaral si psa. Keď ja zaobstarám psa, tak v tej chvíli zoberiem na seba zodpovednosť, že ako s tým psom budem nakladať. Keď som sa stal poľovníkom, v tej chvíli, ako som zaobstaral zbraň, som zodpovedný, ako nakladám s tou zbraňou. Akonáhle som kúpil auto, alebo akýkoľvek dopravný prostriedok, tak som zodpovedný za to, že akú ujmu vykonám tým prostriedkom. Preto úprimne musím povedať, že tento návrh zákona, ktorý ste predložili, hoc meritórne s tým, čo chcete riešiť, súhlasím. Musím povedať, že spôsob alebo cesta, ktorú ste si zvolili, je len buzerácia k občanom a nič viac. Ako napísali ste tu zákon, pán kolega, váš kolega Borec napísal dva odseky. Tie dva odseky sú lepším riešením, ako celý tento zákon a nepotrebujeme poverenú organizáciu ministerstvom, ktorá bude vyberať peniaze od občanov, nepotrebujeme povolenie alebo súhlas od RVP, kde občania budú musieť platiť zase peniaze, nepotrebujú obce osobitného kontrolóra, ktorý vám bude chodiť do bytu a kontrolovať, či toho psa tam máte, alebo nemáte a nebude a rovnako nebude potrebovať nijako inak definovať, že kde s tým labradorom môžte a kde nie a kde premiér labradora si musí chytiť do krku a preniesť, lebo je tam akurát tabuľa, že vodenie psa povolené nie je. To znamená, že nebudeme buzerovať tých ľudí zbytočne tak, ako si to predkladáte.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, zákon, keď sa návrh zákona predkladal, bolo to v novembri 2013. V tom čase ešte nebola pripravená, alebo sa nehovorilo o tom, že sa upraví trestnoprávna zodpovednosť za pohryznutie alebo nejaké napadnutie psom. Sme v máji, koncom mája 2014, teraz sa hovorí, ja som plne za to, aby platila trestnoprávna zodpovednosť, pretože si myslím, že to je skutočne to, čo urobí poriadok v tejto situácii, ale treba to brať aj z toho hľadiska, že bola tu snaha predkladateľov, aby sa upravili podmienky držania psov. Ja si myslím, že ten, koho ešte pes nenapadol, tak mu je to "egál". Ináč sa bude na túto situáciu a túto vec pozerať, keď sa on alebo jeho blízky, božechráň dieťa, stane tým, ktorého napadne nejaký pes. Takže myslím si, že situáciu okolo psov treba riešiť, úplne bude super, keď bude trestnoprávna zodpovednosť.

Ďakujem pekne. Pán kolega, myslím si, že bolo to jasne povedané v tvojom vystúpení a ja tvrdím, že každý zákon musí pôsobiť v prvom rade prevenčne, takže tá prevencia tu musí byť a majiteľ psa je stopercentne zodpovedný, aký ten pes je. A neviem, prečo kolegovia si to nezladili s pánom ministrom. Veď dá sa to aj stiahnuť a samozrejme som za tú trestnoprávnu zodpovednosť, lebo iba takýmto tvrdým režimom môžme donútiť našich chovateľov k zodpovednosti za správanie ich psa. Riešiť následky, ako si spomínal, už je neskoro. Takže som stopercentne za to, aby to pán Borec dotiahol do úspešného konca a aby to bola trestnoprávna zodpovednosť daného majiteľa. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa Košútová, musím povedať, že vtedy, keď ten návrh prvýkrát sa predložil do Národnej rady z dielne ministerstva pôdohospodárstva ministrom Jahnátkom, už vtedy som hovoril, že návrh alebo cesta, ktorou sa vybralo ministerstvo, nie je správnou cestou a treba ísť cestou trestnoprávnej zodpovednosti. To, že sa to naťahuje, áno, je to problém. Ale je to problém politickej strany, ktorá vládne. Ako opozícia tu sme preto, aby sme upozornili na tieto, na tieto veci a som nesmierne, lebo keby sme to predložili my a mali sme tú snahu aj zo strany MOST - HÍD, bolo to zamietnuté. Dnes som rád, že minister Borec tento návrh si osvojil, už z akéjkoľvek pohnútky, to je jedno, nech je to uvedené do praxe a nech to pôsobí. A preto by som vás naozaj chcel poprosiť, aby sme ľudí neatakovali takýmto spôsobom a keby ste to stiahli, bolo by to dobré.

Ďakujem veľmi pekne. No musím povedať, že veľmi zvláštnu taktiku zvolili predkladatelia tohto zákona. V zásade ono sa stalo to, že na každú schôdzu nám nejaký zákon o psoch prišiel, už v podstate trištvrte roka alebo možno rok a možno aj viacej a vždycky z tej schôdze nejak časom zmizol a my sme tak otupeli a som si hovoril, á, zákon o psoch ten zase stiahnu a on nám tu zase došiel teraz a moc sa nezmenil. A tie základné výhrady, ktoré sem hovorili na začiatku, sa vôbec nezmenili a nerozumiem tomu, prečo keď boli dôvody na stiahnutie ministerského zákona, tak presne tie isté veci sa dostali do zákona poslaneckého, napríklad o oprávnenie kontrolóra vstúpiť na súkromný pozemok. Do môjho bytu žiadny kontrolór nemá čo vstúpiť. To je protiústavné, protiústavný, protiústavná časť tohto zákona. V momente, ako by toto prešlo Národnou radou, tak to pôjde na Ústavný súd a ten povie: neexistuje právomoc človeka s jeho právomocami kontrolóra vstúpiť do vášho bytu iba kvôli tomu, aby sa pozrel, ako sa tam má nejaký hafan. To proste nemôže.
Ako veď, veď keď je podozrenie, že tam je, že tam je masový vrah a drogový díler, tak si musia policajti vypýtať povolenie súdu, aby sa mu vôbec mohli postaviť na prah a cez ten prah prejsť a kontrolór z obce, ktorého určí starosta, sa mi bude premávať po obývačke, aby skontroloval, kde ja chovám nejakého psa? Veď to je nonsens.
Druhá vec. Súčasne platný stav je taký, že obec povie, v ktorých častiach mesta je pohyb psa zakázaný. V tom medzinávrhu, ktorý sme už tu mali, bolo napísané, že obec povie, v ktorých je pohyb psa povolený. A teraz tu máme mačko-psa, ktorý nám hovorí, že obec všeobecne záväzným nariadením určí miesta, kde je
a) voľný pohyb povolený
b) vstup so psom zakázaný.
Ja sa pýtam, čo je s tými ostanými priestormi, aký tam potom bude platiť režim a čo sa stane, ak obec nerozhodne? Lebo to, problém toho medzistupňa, ktorý sme tu už mali tu v parlamente, bol v tom, že keby obec nerozhodla o tom, že existuje miesto, kde je pobyt, kde je možné psa venčiť bez vodítka, to znamená, že je tam možný voľný pohyb psa, tak by bol prakticky pes nevyvenčiteľný. Lebo v momente, kým som v intraviláne, tak pre mňa platí VZN, v momente, keď sa dostanem do extravilánu, tak som na nejakom poľovnom revíri. To znamená, že ja by som v zásade môjho, to nie je súčasný stav, nie je, nie je, súčasný stav je taký, že VZN mi hovorí, kde je zakázaný voľný pohyb psa. To znamená, že každý iný priestor, kde nemám zakázaný voľný pohyb psa, je možné na ňom v intraviláne psa venčiť voľne bez vodítka a tým pádom sa mi ten môj malý hafan, ktorý potrebuje každý deň nabehať tých svojich 7 alebo 8 kilometrov a ja s ním tých 7 alebo 8 kilometrov určite nenabehám, má kde vybehať.
Ale v momente, keď ja budem mať napísané, že priestor, kde je možné venčiť psa, mi musí určiť obec všeobecne záväzným nariadením a ona to neurobí, tak môj pes sa zo dňa na deň stáva nevyvenčiteľným. Lebo nebude priestor, kde by som ho ja bez porušenia zákona mohol pustiť. To znamená, že vy si môžte zobrať konkrétne, dajme tomu, celú mestskú časť a starostu a polku obecného zastupiteľstva v detstve pohrýzol pes, VZN nevydajú a všetci majitelia psov, ktorí v tejto mestskej časti bývajú, zo dňa na deň majú nevyvenčiteľných psov. A keď chceme niečo spraviť pre to, aby v budúcnosti viacej psy hrýzli ľudí, tak ich necháme nevybehať sa. To bude úplne najlepšie, čo pre nich spravíme. Keď, a keď pôjdeme po plemenách, čo najviac zhumpľovalo španielov, kokršpanielov, že to boli nevybehané psy, ktoré boli pôvodne poľovnícke a mali, potrebovali sa vybehať.
Čo najviac vadí, že trhajú teriérovité psy nábytok doma? Lebo sú nevybehaní. To je presne ten problém, to sú psy, ktoré potrebujú obrovské množstvo pohybu. Takže to je ďalšia diera. Ja som už pri tom prvom ministerskom návrhu dával na ústavnoprávnom výbore pozmeňovák, ktorý riešil do veľkej miery práve problém tých psov, ktorí spôsobujú najviac, ktorí spôsobujú najviac zranení a pohryzení a to sú psy, strážni bez psovoda, vo dvoroch a v hospodárskych zariadeniach. Ten môj pozmeňovák prešiel ústavnoprávnym výborom, bol súčasťou spoločnej správy a ja nechápem podľa mňa, podľa mňa to riešilo presne situáciu, keď pes je sám na určitom území, dával som tam podmienky, za akých tam môže byť ten pes chovaný, aký potrebuje mať výcvik. Poriadny strážny pes totižto, aj keď mu vleziete priamo do toho dvora, tak vás zadrží a bude na vás sedieť, kým nepríde psovod. Nechá vás vojsť, zadrží, cvakne ruku, sadne si na vás a bude na vás kľudne 6 hodín alebo 8 hodín sedieť, ale vás nezabije.
No ale to som dával do toho pozmeňováku, že takýto výcvik má mať ten pes. To by som tu rád videl. A toto v kombinácii s tou zmenou Trestného zákona, to je reálne riešenie a nie nechať kontrolóra s minimálnymi právomocami voči mne, ako slobodnému občanovi, behať po mojej obývačke a kontrolovať, ako sa tam má nejaký pes.
K rozlišovaniu psov na základe výšky kohútika sa vracať nebudem, to je, (reakcia z pléna) no hej, práve preto sa k tomu vracať nebudem, bolo to tu súčasťou rozpravy. Som rád, že už sa nebavíme o plemenách, som rád, že už sa nebavíme o tom, aký je pes ťažký, veľký, všetci dobre vieme, že naozaj byty a pomerne malý 25-kilový Pitbull alebo Stafordšír dokáže narobiť väčšiu paseku, ako 60 alebo 80-kilový írsky vlkodav, hej? Ten írsky vlkodav je tak kľudný, že keď ho aj cudzí pes zoberie rovno na prostriedku ulice, tak pekne s ním odíde ďalej, čo o tom Pitbullovi častokrát sa povedať nedá.
Takže, aby som to zhrnul, ja som za to, aby sa riešila situácia s útokmi psov, celkom určite. Treba sprísniť podmienky hlavne tam, kde ten pes nemá psovoda, to znamená veľké dvory, veľké záhrady, hospodárske alebo firemné priestory, kde je ten pes strážnym a tam musí mať výcvik taký, aby aj keď mu tam náhodou vlezie decko alebo cudzí človek, tak mu ten pes neublíži tak, že by ho vážne zranil, alebo že by ho zabil, čo sa stalo. Sa stalo už, že k strážnym vlčiakom padlo decko zo stromu, ktoré bolo na jablkách alebo na čerešniach a tí psi ho zabili. Toto strážny pes nesmie spraviť v žiadnom prípade a od toho je tam ten výcvik a ten by som vyžadoval stopercentne.
Ale považovať, nehnevajte sa, považovať psa, ktorý na ulici vyštartuje za mačkou a hryzne ju do chvosta, za nebezpečného psa? Veď to je definícia psa, že vyštartuje za mačkou a uhryzne ju do chvosta. Pes, ktorý to nespraví, vlastne nie je pes. (Reakcie z pléna.) No. Väčšina psov vám, počkať, je tu napísané, že akýkoľvek pes, ktorý napadne človeka alebo iné zviera, či už spoločenské alebo hospodárske, a to sa bavíme aj o škrečkoch, je automaticky považovaný za nebezpečného psa. To znamená, že keď babička z vedľajšieho dvora nahlási, že toť od susedov pes mi hryzol moju mačku do chvosta, od tej chvíle platia všetky tieto veci, ktoré ste napísali do toho zákona, od tej chvíle toho psa už nemôže venčiť z mojej rodiny nikto, len ja a ja len, ak mám výcvik a neskutočne mi komplikujete život za to, že môj pes sa rozbehol za mačkou a uhryzol ju do chvosta.
Ja nevravím, že treba, môj pes za mačkou nebeží, alebo ak sa rozbehne, tak sa vie vrátiť naspäť, to je súčasťou výcviku a podľa mňa by mal byť taký pes každý. Ale treba proste vedieť nakresliť tú, treba vedieť nakresliť tú čiaru tak, aby bola proste rozumná a viacej sa treba venovať chovu, hlavne psov, ktorí sa pohybujú bez psovodov, viacej sa treba venovať trestno-právnej zodpovednosti, o tom tu už hovoril Zsolt a nevytvárať proste zbytočne presne takéto konštrukty, ktoré môžu nakoniec skončiť na ústavnom súde a všetkým nám to vrátia sem naspäť, bez toho, aby to bolo reálne riešenie.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Mňa ako nechovateľa psov, ale milovníka psov na diaľku, takého platonického, táto diskusia veľmi zaujala a tá vízia, ktorú tu teraz namaľoval Martin Poliačik o delikventnom psovi, ktorý v absolútnom protiklade so zamýšľaným zákonom si trúfne chytať mačky za chvost, ma "jíma hrůza", ako hovoria Česi, že sa tu nájdu zástancovia myší, John Steinbeck napísal krásnu knižku o myšiach a ľuďoch a tí zas budú atakovať majiteľa mačky, ktorá bude mať tú drzosť zahryznúť do chvosta myší a takto dôjdeme, ako keď dedko ťahal repku, až po ten posledný článok a v tomto zmysle skutočne je dobré, aby sme hádam nebrali psom ich prirodzenosť v tom zmysle, že budeme penalizovať majiteľa za to, že pes má istý elementárny pud.

Ďakujem veľmi pekne. No, bolo veľa hovorené, ale nie veľa povedané. Začnem od konca, pretože aj najväčší rečník v tejto problematike, ktorý tu nie je, pán poslanec Zsolt Simon, nie je tu? Škoda, ale nevadí, budem reagovať vo všeobecnosti.
Pán poslanec Osuský trošku nadnesene takým rozprávkovým štýlom, keď mačka pohryzie myš. Už ste to obrátili možno aj vzhľadom na to, že je štvrť na sedem, na "legraci", ako hovoria bratia Česi, ale ono to legrace nie je, keď pes niekoho poraní, vážne poraní, alebo keď niekoho usmrtí, ako sa to stalo v horizonte štyroch rokov, troch rokov, ktoré som predniesol v úvodnej reči pri predkladaní novely zákona.
Mám niektoré body, ktoré sa tu často opakovali a na ktoré by som teda, vážená pani podpredsedníčka, aj samozrejme reagoval. Čo sa týka nebezpečného psa, dámy a páni, my nezavádzame nebezpečného psa, len pre poriadok. Nebezpečný pes je tu zavedený od roku 2002 v súčasnom znení zákona 282/2002 Z. z., tento pojem tu je zavedený. Ako funguje? Čiže my vzhľadom na skutočnosti, ktoré sa v ostatnom čase udiali, nemilé skutočnosti, sme reagovali na tento zákon a definíciu nebezpečného psa sme určitým spôsobom spresnili a vyšpecifikovali, ale ešte raz opakujem, nebezpečný pes, definícia nebezpečného psa tu je od roku 2002. Prečítajte si súčasné znenie zákona, tí, ktorí ste tak vehementne a odborne vyzbrojení vystupovali k tomuto zákonu.
Čo sa týka vstupu do obydlí, áno, samozrejme treba to tak nadniesť, že vtrhne mi kontrolór, alebo traja kontrolóri do bytu, poprípade vyvalia dvere vstupné aj so zárubňou a pozrú sa na moju čivavu, či je správne nakŕmená a či je správne očesaná a či je o ňu postarané. Ono to takto nie je a súčasná legislatíva, aj pán poslanec Poliačik hovorí o pojme veterinárna kontrola. Zamýšľali ste sa nad týmto pojmom veterinárna kontrola? Možno tí, ktorí ste tu pôdohospodári, viete, o čom hovorím. Zákon, ktorý špecifikuje veterinárnu kontrolu, jednoducho už v súčasnej dobe hovorí o tom, že musíte pustiť veterinára na kontrolu niektorých zvierat, ktoré, a čo poviete veterinárovi? Nie nepustím? Porušuješ ústavu? Alebo čo? Čo robíš? Naopak, poviem na druhej strane, čiže súčasný stav, áno, umožňuje.
Poďme inde, držitelia zbraní, ste tu mnohí poľovníci. Je predpoklad, že ako poľovníci ste držitelia zbrojného preukazu. Ako držitelia zbrojného preukazu je predpoklad, že vlastníte zbrane. Čo hovorí zákon o zbraniach a strelive? Jednoducho musíte strpieť, ak vlastníte zbraň, musíte strpieť vstup do svojho obydlia pri prípadnej kontrole uskladnenia a uloženia vašich zbraní a streliva, či je alebo nie je v súlade so súčasnou legislatívou, ktorá hovorí o zbraniach a strelive. Taký je súčasný stav. Pýtam sa, porušuje sa týmto ústava? No zrejme áno, no ale keď sa porušuje, tak potom jednoducho, na čo držíš zbraň? Nesúhlasíš s tým. Ja som presvedčený, že sa neporušuje, pretože držať zbraň a určité typy zbraní je určité riziko a samozrejme orgány, ktoré takéto veci kontrolujú, musia mať zabezpečený vstup.
To isté musí platiť aj pri určitých druhoch psov. My sme nešli cez druhy, ale keď sa bavíme o nebezpečnom psovi, tak nehnevajte sa, pán poslanec Poliačik, ináč súhlasím s vaším vystúpením, pretože naviažem na niektoré veci a, ale možno boli nepochopené. Ak sa niekto rozhodne v dvojizbovom byte niekde na treťom poschodí chovať dvoch Pitbullov a myslí si, že je to vhodné prostredie a venčiť ich cez panelák takým spôsobom, že brechajú a malé deti sa boja v okruhu 5 km, či niekoho uhryzne alebo neuhryzne, mamička s kočiarom, ktorá ide a modlí sa, len aby nestretla tohto šialeného alebo pološialeného suseda, bez náhubku, bez vôdzky, áno, taký je súčasný stav. Aj taký je súčasný stav.
Máte malé deti, mnohí máme. Viete, aký je súčasný stav? Choďte na detské ihrisko, čo sa tam deje na niektorých detských ihriskách. Pitbully sa tam premávajú, veď ja som tento pojem už použil a bol som zaň kritizovaný pred dvomi rokmi, alebo pred rokom, keď bol podobný zákon tu predložený. Pitbully sa, a mnohé iné rasy, ja sa nechcem dotknúť žiadnej rasy, ani odrody psa, ale jednoducho už pri pohľade na toho psa máte rešpekt, máte rešpekt, obávate sa. A čo malé deti? Čo mamy s kočiarmi, ktoré prirodzene idú, idú so svojimi deťmi na detské ihriská, alebo do parkov. Choďte sa pozrieť do parkov, čo je v parku. Je to dobrý stav? Je súčasný stav dobrý? Ja sa pýtam. No asi nie a o tom hovorí aj ten horizont troch-štyroch rokov, kedy došlo, žiaľ, aj k usmrteniu nevinných ľudí. Ten malý šesťročný chlapec len o vlások unikol smrti, len o vlások. Koho to bola chyba? Toho chlapca? Asi ťažko. Majiteľa psa, koho riešil, kto riešil majiteľa psa? A teraz nadviažem na ten najviac glorifikovaný Trestný zákon, ktorý tu bol spomínaný, ktorý nás vytrhne zo súčasného stavu a zachráni všetkých potenciálnych, potenciálne obete do budúcna.
Dámy a páni, ste legislatívci, ste zákonodarci a keď si prečítate súčasný Trestný zákon, konkrétne § 158 Trestného zákona, ten predsa jasne hovorí o tzv. všeobecnom ohrození z nedbanlivosti. Čiže súčasný Trestný zákon, konkrétne § 158 rieši túto situáciu, ak sa nepostaráte o psa a váš pes je agresívny, zaútočí na niekoho a zraní ho, alebo, nedajbože, usmrtí. Na vás sa vzťahuje automaticky sto päťdesiat osmička, § 158 súčasného Trestného zákona. Ako sa využíva, o tom môžeme diskutovať, možno s orgánmi činnými v trestnom konaní, možno so súdmi, a tak ďalej a tak ďalej. Bol niekto odsúdený za tie činy, ktoré sa stali v horizonte troch-štyroch rokov po útokoch psov? Nebol. Je to na diskusiu. Tú nechcem tu otvárať. Súčasný návrh, ktorý ide z dielne, dámy a páni, ministerstva spravodlivosti, som ja predkladal v roku 2012. Nakoniec som ho stiahol. Nebola vôľa? Bola vôľa? Neviem. Ja som ho navrhoval. Vtedy argumenty boli. Budú aj teraz? Vyrieši to? Ja by som bol rád, keby to vyriešil, ale toto hovorí o niečom inom.
Nebezpečné psy a novela zákona 282, dámy a páni, rieši niečo iné. Môžeme diskutovať o tom, či je na mieste ísť cestou, až keď sa skutok stal, alebo ísť preventívne. Ja si myslím, aj to, čo povedala kolegyňa Košútová ako spolupredkladateľka, že je dobré, že bude sprísnený Trestný zákon, ale toto nie je o Trestnom zákone, toto je o určitých povinnostiach držiteľa, majiteľa psa, toto je o určitých povinnostiach. Jednoducho nie je možné, aby majiteľ určitých plemien, pán poslanec Poliačik, mal zabezpečený priestor tak, že tam má zhrdzavené pletivo, ktoré je roztrhané, (reakcia z pléna) dobre, dobre, dobre, súhlasím, ktoré je roztrhané, ktoré preskočí aj čivava, nieto ešte Pittbull, alebo nemecký ovčiak, ktorých tam má troch, ktorých tam má troch a jemu to nevadí. No nebude investovať 200 euro, aby si obnovil oplotenie, lebo ho nič k tomu neprinúti, nie je dôvod na takéto niečo. Práve tento zákon hovorí, že áno, kamarát, chceš chovať takéhoto psa? No dobre, budeš sa musieť postarať o tento priestor, v ktorom budeš takéhoto psa chovať. Nebudú sa báť ľudia chodiť do parkov, na detské ihriská, ale ty sa budeš musieť obávať, keď takéhoto psa chceš chovať. O tomto je ten zákon. Na hlavu môžeme postaviť čokoľvek, dámy a páni, čokoľvek a myslím si, že dobrú myšlienku, ktorá tu bola a myslím si, že bola už aj z dielne ministerstva pôdohospodárstva, aj keď tento zákon nereflektuje na to, niektoré pasáže sú samozrejme totožné, ale ideme do úplne inej roviny. Ideme do úplne inej roviny a spochybňovať niektoré veci kolegami sa mi zdalo komické a preto som nechcel ani reagovať z miesta faktickou poznámkou, pretože jednoducho určitý priestor časový na argumentáciu musí byť.
Spomenul by som ešte možno ten spomínaný a často opakovaný vymedzený priestor. Ani súčasný stav nehovorí o tom, že obec musí alebo nemusí vymedziť priestor, ale môže. Boli tu napadnuté odpadkové koše, ktoré obce nebudú musieť v súčasnom navrhovanom znení poskytovať. Myslím si, že to nie je hlavný problém a zosmiešňovať to tu zo strany pána Simona tým spôsobom, že teda v sáčku si to ponesiem, exkrementy nejakých päť kilometrov. No tak si ponesieš, pokiaľ to nehodíš do kontajnera, veď kontajnery sú bežne v mestách, v obciach. Tak využijem kontajnery, ktoré sú na verejných priestranstvách. To zákon nezakazuje, použiť takýto priestor. Ale čo je dôležité, odstrániť tieto exkrementy, pardon, za výraz. To je dôležité.
Takže na záver, dámy a páni, som presvedčený o tom, že Trestný zákon treba zmeniť, ale nebude to stačiť. Pretože súčasný Trestný zákon postihuje takéto ublíženie na zdraví z nedbanlivosti. To, že sprísnime sadzbu, ako to bude navrhnuté, nevidel som ešte presný návrh a bude koniec koncov v rámci diskusie v prvom a druhom čítaní, tiež bude určitým spôsobom sprísňovať, si uvedomovať vlastne to, že držím nejakého psa a môžem byť sankcionovaný, aj keď na druhej strane tiež treba možno zvažovať výšku trestu, pretože aj starí ľudia majú dnes na dedinách psov a neviem si celkom dobre predstaviť, že stará pani, ktorá má osemdesiat rokov a má tam toho vlčiaka a jednoduchšie je pre ňu zabezpečiť si podľa našej novely zákona oplotenie, riadny priestor pre takéhoto psa, ako ísť sedieť na osem rokov, to si myslím, že tiež prijateľné nie je.
Takže dámy a páni, som rád, že som mohol reagovať na niektoré vaše podnety, ja som presvedčený ako spolupredkladateľ aj so svojimi ďalšími dvomi kolegami, že novela zákona 282 je jednoducho potrebná. Vyžiadali si to okolnosti, ktoré sa v ostatnom čase v horizonte troch, štyroch rokov udiali. Spochybňovať to a zosmiešňovať to, je to najjednoduchšie a možno nespraviť nič, je úplne to najľahšie, ale myslím si, že spoločenská situácia aj ľudí, ktorí boli priamo takýmito psami poškodení, si to jednoducho vyžaduje.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka, vážené dámy, vážení páni, ktorí ste tu vydržali do tejto hodiny, dovoľujem si v zásade v krátkosti predložiť návrh zákona, ktorého komplikovaný názov nebudem, nebudem čítať, skôr poviem, čo je jeho účelom.
Účelom tohto návrhu zákona je zjednodušiť súčasný právny stav pri predkladaní žiadosti na čerpanie grantov z agentúry na podporu výskumu a vývoja. Súčasný stav je taký, že pre akékoľvek technické a formálne pochybenie je každá žiadosť automaticky vyradená z posudzovacieho procesu. Ak to preložím do jednoduchej ľudskej reči, pri kopírovaní originálu vám kopírka zoberie dve strany, spojí ich, chýba vám jeden list v kópii, ktorú spolupredkladáte pri predkladaní žiadosti, automaticky je žiadosť vyradená. Chýba vám podpis na jednej strane kópie alebo na nejakom liste, ktorý ste náhodou opomenuli, automaticky je žiadosť vyradená. Tých formálno-technických chýb by sa dalo pomenovať omnoho, omnoho viacej a treba povedať, že častokrát sú veľmi kvalitné projekty s kvalitným výskumným zameraním vyraďované práve z takýchto formálno-technických dôvodov.
Táto novela zákona odstraňuje tento stav s tým, že umožňuje predkladateľovi žiadosti v lehote štrnástich dní žiadosť po výzve doplniť. V prípade, že tak neučiní, je táto žiadosť vyradená. V prípade, že tak učiní, postupuje do normálneho procesu hodnotenia, čo považujem za absolútne normálny a korektný postup, ktorý umožní čerpať granty na kvalitné projekty. Je to návrh zákona, ktorý je vyslovene apolitický, je technický, ktorý stransparentňuje a zjednodušuje prostredie pre prideľovanie finančných prostriedkov a uchádzam sa o podporu celej snemovne, vrátane opozície a budem rád, keď tak bude učinené.
Ďakujem pekne.