35. schôdza

Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, kolegovia v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajkyňu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľubomíra Petráka, Mojmíra Mamojku a Ľubice Roškovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 172/2005 Z. z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii Ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, tlač 987. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Prosím, pani podpredsedníčka, otvorte všeobecnú rozpravu.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Dovoľte mi, kolegovia a kolegyne, aby som predniesla dôvodovú správu k môjmu návrhu zákona. Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní, teda školský zákon, a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov predkladá na rokovanie Národnej rady poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky Lucia Nicholsonová. Cieľom predkladaného návrhu zákona je zakotviť do nášho právneho poriadku dvojicu opatrení, ktoré by napomohli lepšiemu zvládnutiu nežiaducich spoločenských javov v sociálne znevýhodnenom prostredí.
Prvým z navrhnutých opatrení je zavedenie povinného nástupu do materskej školy pre deti vo veku od troch rokov, ktoré pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia, čím sa týmto deťom umožní postupná a plynulá adaptácia na školské prostredie. Ako predkladateľka považujem súčasnú úpravu takzvanej predškolskej dochádzky za jednu z príčin existencie nultých ročníkov, pri ktorých k prirodzenému kontaktu s väčšinovým prostredím už prichádza neskoro, nehovoriac o tom, že finančná úspora z nultých ročníkov by sa mohla efektívnejšie využiť na financovanie povinnej dochádzky do materskej školy pre deti, ktoré sa potrebujú adaptovať na školské prostredie. Nulté ročníky z uvedeného dôvodu navrhujem zrušiť, keďže ich socializačné funkcie by v dostatočnom časovom predstihu plnila povinná návšteva materskej školy od troch rokov veku dieťaťa. Šesťročný žiak nultého ročníka je už vo výraznejšej miere formovaný prostredím, v ktorom dovtedy žil a je ťažšie tvarovateľný novým prostredím, než trojročné dieťa hravou formou v materskej škole. Väčšina tých detí bez škôlok nikdy nezvládne náš vzdelávací systém a štát bez prijatia tohto návrhu bude naďalej podporovať rozrastanie armády nevzdelaných ľudí, ktorí sa v živote nikdy nebudú schopní uplatniť.
Druhým z navrhnutých opatrení je opatrenie určené pre žiakov piateho až deviateho ročníka základných škôl s výnimkou cirkevných škôl, a to zavedenie predmetu výchova k zodpovednému rodičovstvu. Zavedenie tohto predmetu ako povinného predmetu by bolo vecou riaditeľa základnej školy, ale malo by byť v praxi zavádzané na tých školách, kde je napríklad vyšší počet neželaných tehotenstiev žiačok základných škôl, s cieľom predchádzať tomuto nežiaducemu javu. Z aplikačnej praxe vyplýva, že je čoraz viac detí, ktoré majú deti a učitelia na školách si s tým nevedia poradiť. Tieto deti nie sú mentálne pripravené na zvládnutie rodiny a vlastných detí, pretože často ani nevedia, ako vlastne otehotneli. Preto považujeme za veľmi dôležité poučiť ich o zodpovednom prístupe k rodičovstvu a to na školách, keďže v rodinách sa im takéhoto prístupu častokrát nedostáva.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Návrh zákona nebude mať vplyv na verejné financie, životné prostredie, podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona bude mať v každom prípade pozitívny sociálny vplyv.
Veľmi pekne ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 923. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Prosím, pani predsedajúca, otvorte všeobecnú rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Slovenské múdroslovie, všeobecne známe, hovorí: "Ohýbaj ma mamko, dokiaľ som ja Janko. Keď už budem Jano, neohneš ma mamo.".
Problematika, ktorú sa, na ktorú sa zameriava predložený návrh zákona, si iste neosobuje mesiášske posolstvo, že prijmite a všetko bude vyriešené. Ale samozrejme nijaký z našich zákonov si toto nárokovať nemôže. Nepochybne je ale tento návrh zákona krokom dobrým smerom z problému, o ktorom sa vie, o ktorom sa aj hovorí, a ktorý sa napriek všetkému, čo sa okolo neho nahovorilo, nasľubovalo, naplánovalo a nauvažovalo, v zásade nehýbe z miesta. Pravdou je, že v tom slovenskom múdrosloví je ten, na ktorého apelujeme, tá mamka. Tento návrh zákona rieši problém, že mama v danom prípade z rôznych príčin sa takmer ani ohýbať nepokúša toho svojho Janka. A akokoľvek skúsenosť nás učí, že nie je dobré, ak Janko ostane neohýbaný, pretože to, že ho potom dáme do nultého ročníka, potom, že bude absolvovať cestu špecializovaným a špeciálnym vzdelávaním, na konci ktorého je zväčša ťažká uplatniteľnosť tohto jedinca, je zrejme dostatočným dôvodom na to, aby sme sa za tú matku, ktorá neohýba, lebo nevie, nechce, alebo nemôže, už nech je to akokoľvek, pokúšali s Jankom niečo urobiť. A nepochybne, keď sa nám podarí ohnúť a tým pádom lepšie do života pripraviť len istú časť inak neohnutých Jankov, tak si myslím, že sme urobili v duchu už opakovane aj mnou citovaného v iných súvislostiach židovského úslovia, že ten, kto zachráni jedného človeka, ani keby zachránil ľudstvo. A ja si myslím, že každý Janko, ktorému by hrozil beznádejný osud obyvateľa biednej cigánskej osady, by stál za to, aby sme túto normu prijali a bez nároku na stopercentnú efektívnosť zachraňovali tu i tu, i tu, i tu jednotlivých Jankov.
Ako lekár, ktorý svoju dizertáciu v tom čase ako prvý na Slovensku venoval problematike HIV infekcie, som sa samozrejme, keďže som o tom vedel viac, ako moji mnohí kolegovia, tak som sa zapájal do zdravotnej výchovy, ako sa to vtedy nazývalo. A opäť sme dostávali také trošku výčitky od ľudí, ktorých zdravotný stav tiež vyžadoval isté náklady, sklerozis multiplex, ťažkí juvenilní diabetici a podobne, bez pochyby tí, ktorí zasluhujú pomoc spoločnosti, prečo vynakladáme toľko peňazí, no toľko to zas nebolo, na výchovné kampane? Sklerozis multiplex i diabetes juvenilný je osud. HIV infekciu musíš, až na výnimky, aktívne získať. A v tom čase liečba tejto infekcie jedného človeka, ktorá mu garantovala sotva, keď dobre išlo 7, 8, 9-ročné prežitie, bola neuveriteľne drahá.
Dnes sa tie časy zmenili, ale ja som vtedy bez toho, aby som chcel podčiarkovať a vyjadrovať hodnotu ľudského života, som povedal, že keby tá celoslovenská kampaň vzhľadom na náklady, ktoré stála, zachránila štyroch ľudí pred infekciou, tak už tým piatym, povedané hrubo ekonomicky, zarábame. Už sa začína vyplácať tá kampaň od piateho zachráneného. Chvalabohu, medzi tým lieky zlacneli, stali sa efektívnejšími, mnohé sa zmenilo. Ale ten spôsob uvažovania, že to iste všetko nevyrieši, nie je dobré, pretože sa vždy musíme vrátiť ku každému jednému spasenému Jankovi a ten nám má byť dostatočnou motiváciou, i keď vieme, že všetkých nezachránime.
Myslím si teda, že ak malý Janko z osady zažije pravidelnosť potreby napríklad umytia si ručičiek v umývadielku sám, ako mestský vicestarosta v Starom meste občas mám tú veľkú radosť, že obnovíme umývadielka, ktoré boli už biedne v nejakej škôlke a vidím, ako sa tie detičky idú umývať, akú majú radosť z toho, že je to nové a má to už páku a nemusia zaťahovať kohútiky, tak si viem predstaviť, že dieťa z osady by mohlo pozitívne, aj keď by to v tej chvíli tak nechápalo, vnímať teplú vodu na ručičkách, umytie a vidím, že aj tí ostatní, tiež si všetci umývajú. Nie, nie je to zázrak, ani to nič negarantuje, ale je to podľa mňa žiadna dramaticky falošná humanita a veľká vec, ale je to drobný krôčik podľa mňa lepším smerom.
Toľkoto teda k tomu, či má zmysel vynakladať spoločenské prostriedky na, ako som povedal, záchranu jedného jedinca. Podľa mňa v tomto zmysle má, pretože a zase nechcem byť hrubý ekonóm, ale jeho prípadný celoživotný prínos pracujúceho človeka a daňového poplatníka absolútne mnohonásobne vykrýva rozdiel medzi týmito nákladmi a celoživotnou podporou a mizerným životom s ňou.
Tou druhou položkou v tomto návrhu zákona je prevencia, ešte raz podotýkam, poznatková prevencia, nie nejaká iná, ani chemická, ani mechanická, ani žiadna ďalšia, nežiaducich tehotenstiev. Ako venerológ som samozrejme v dennej praxi zažíval situácie, keď prichádzali na kliniku mamičky plačúce s dcérami viac či menej plačúcimi, alebo neplačúcimi, ktoré boli nežiaduco tehotné a ktoré navrch pri vyšetrení pred interrupciou, ktorú ja teda zo srdca nemám rád, ich vtedajšie posudkové komisie, keďže gynekológ zistil aj nejaké pohlavne prenášané nákazy, poslali k nám na liečbu. A samozrejme všetky tie mamičky do nohy každá v inej tónine hovorili o tom, preboha, ja som svoju dcéru dobre vychovávala. Boli trošku iné časy. Hovorím o 70., 80. rokoch minulého storočia. Samozrejme nikdy som nezažil mamičku, ktorá by povedala: ja som svoju dcéru cielene viedla ku kvapavke, nežiaducemu tehotenstvu a trichomoniáze. Nie, takú som nezažil. Ani jedna nepovedala, že to bol rodinný program. Ale nepochybne ja som videl tých, kde sa to stalo.
To je presne ako v Bílej nemoci Karla Čapka, kde hovorí diktátor "a ja videl tí muže, kteří se vracejí z válek ověnčení řády" a doktor Galen mu hovorí: "ja viděl spíše ty druhé v těch lazaretech". Tak toto je presne to. Jedna z ciest, aby sme nemuseli, alebo aby sa nediali tie najhoršie veci, ktorým ja hovorím zabíjanie detí, nech už sa nazýva to prerušením alebo akýmkoľvek iným lživým eufemizmom, je dobré, aby sa vedelo, čo by sa dalo urobiť na ceste k tomu, aby nemuselo prichádzať k takýmto riešeniam. A to, že niekoho vzdelám na tomto poli, kde sa dá s drvivou pravdepodobnosťou povedať, že nikde inde sa mu takejto informácie nedostane a samozrejme ani táto naša informácia nebude žiadnou zárukou, ani múrom hradným, že sa to už nestane, opäť sme u toho. Ak sa nám podarí zamedziť potrebe interrupcie čo i len jedného dieťaťa a ak sa nám podarí zabrániť neželanému otehotneniu ako takému, ktoré by malo za následok ďalší ťažký nešťastný a temný život v biede a v sociálnom vylúčení, tak si myslím, že každý jeden zachránený, nezabitý plod a každé cielene a nie úplne bezprízorne do sveta hodené dieťa je dobrým krokom. Pretože všetky tie mamičky sa potom môžu, keď príde čas, aj vydať, aj mať deti. Aj mať v duchu cigánskej tradície aj päť detí, keby na to došlo. Ak budú sformované natoľko, že budú chápať svoju zodpovednosť matky, že matka nie je len láska, ale že matka je aj potreba istej, istých ďalších vecí, ktorá len spolu s láskou umožní tomu dieťaťu žiť šťastnejším životom. Takže nech už akokoľvek niekto povie, že treba urobiť komplexné riešenia a treba to ako zoširoka, moja skúsenosť s ľuďmi, ktorí hovoria, že treba veci riešiť komplexne, znamená v preklade, že tie veci nechceme riešiť vôbec. A preto vďaka za tento komplex dvoch krokov, z ktorých napriek tomu, že iste nebudú samospasiteľné a nevyriešia stopercentne problém, treba mať stále na vedomí a na očiach, že zachránenie čo i len jedného, robí tú vec zmysluplnou a preto prosím ctenú snemovňu v celej sedemčlennej sile, aby sme, keď budeme o tom návrhu zajtra hlasovať, aby sme skúsili pochopiť zmysel toho, o čom som tu hovoril, teda zmysel záchrany čo i len jedného občana.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Som možno v tejto chvíli takým príkladom poslanca, ktorý nemal v úmysle vystúpiť, ale tak, ako to pán poslanec Osuský predniesol, jednoducho mi to nedá, pretože nepoviem nič zmysluplné, len toľko, že sa mi veľmi žiada súhlasiť s tým, čo ste povedali, pán Osuský, aj ako ste to povedali, lebo ja si myslím, že ste nás donútili všetkých si uvedomiť podstatu, podstatu, ktorá je pri tomto zákone veľmi dôležitá, že tu nie je žiadny nános nejakej ideológie, nejakých životných presvedčení a filozofií, ale že je tu rýdza a veľmi potrebná snaha vsadiť na to, čo všetci uznávame, na výchovu, na výchovu tam, v tej oblasti, ktorá zjavne tie príklady, ktoré ste dokumentovali o tom svedčia, zlyháva. A tak sa mi žiada povedať možno všetkým tým, ktorí by mali pocit, že sa tu majú hľadať nejaké protiargumenty, že prečo nie, že to je cesta, ktorá vedie kdesi do slepoty, je to cesta, ktorá by jednoznačne nemala byť uplatnená, pretože ak sme tu pre občanov, ak máme hľadať dobré riešenia, tak práve teraz, v týchto podvečerných hodinách sme boli svedkom jedného veľmi potrebného, dokonca vykonateľného a jednoduchého spôsobu, ako pomôcť túto republiku urobiť lepšou. Ďakujem pekne.

Chcem sa veľmi pekne poďakovať kolegovi Petrovi Osuskému za to, čo predniesol a ako to predniesol. Ja som si teda pripravila k tomuto návrhu niekoľko predslovov do rozpravy, ale myslím si, že sa mi ho nepodarí tromfnúť a teda ešte raz veľmi pekne ďakujem za podporu a tí, čo mňa v tejto sále nepočúvajú z princípu a sú tu takí, tak dúfam, že si vypočuli aspoň kolegu Osuského. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ďakujem milým kolegom a dá Boh, aby aj keď nič si nemyslím zvláštneho, že som hovoril, niečo, čo by bolo nepravdivé, alebo zavádzajúce, alebo hrajúce na city, podľa mňa som povedal to, čo si myslím a to, čo si myslím, že by bolo dobré nielen pre spoločnosť, ako to veľmi dobre povedal kolega Mičovský, ale dobré predovšetkým pre to každé jednotlivé dieťa, ktorému dáme nádej. A ako hovorím, ak sa tá nádej čo v najvyššom, ale v akomkoľvek percente naplní, vďaka Bohu za ňu.

Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, priatelia, aj ja mám svoj sen, tak ako mal sen Martin Luther King. Mojím snom je, že ľudia z chudobných rómskych komunít raz budú mať vzdelanie a budú pracovať. Ak chceme, aby tento sen bol reálny, tak musíme urobiť patričné kroky, aby naozaj rómske deti boli vzdelané. Som presvedčený o tom, že investícia do vzdelania detí z najchudobnejších rómskych komunít je najlepšou investíciou do rómskej problematiky a je najlepšou investíciou, z ktorej budú ťažiť vlastne všetci ľudia na Slovensku. Ak nepripravíme rómske deti na vstup do základnej školy, tak budú neúspešné. Ak budú neúspešné tieto deti na základnej škole, tak nezískajú kvalifikáciu. A ak nezískajú kvalifikáciu, tak nebudú mať prácu. A ak nebudú mať prácu, tak budú v sociálnom systéme. Toto je teda rovnica, ktorá má svoju, vlastne je podložená.
Ja chcem v úvode povedať, že nejaké skúsenosti zo zahraničia, ktoré vlastne v Európe máme, kde teda sa odhodlali riešiť tento problém, môžme zájsť do susedného Maďarska, kde Maďari zaviedli povinnú materskú školu pre všetky deti a samozrejme aj pre rómske deti. Od piatich rokov je tá povinnosť. Môžme ísť ďalej a môžem hľadať napríklad dánsky príklad, kde v Dánsku zaviedli povinnú materskú školu iba pre niektoré deti. V Dánsku zaviedli tú povinnú materskú školu iba pre deti, ktoré neovládajú štátny vyučovací jazyk. Je nehovorím, že je to príklad pre nás. Ja len hovorím, že sú teda v Európe príklady, kde môžme, ak chcete, tak môžme takto použiť, nariadiť v podstate materskú školu iba niektorým deťom. Som presvedčený o tom, že rómske deti musia byť súčasťou predškolského vzdelávania. Som presvedčený o tom, že ak rómske deti nedostaneme do materských škôl, tak s veľkým predpokladom vychováme v podstate ďalšiu generáciu Rómov, ktorá nebude uplatniteľná na pracovnom trhu.
Samozrejme, vnímam to, že je nedostatok predškolských zariadení v súčasnosti na Slovensku a implementácia takéhoto zákona je v súčasnosti v podstate takmer nereálna. Iba v niektorých lokalitách by bola možno v podstate táto implementácia reálnou možnosťou. Chvalabohu sa nám podarilo v podstate nájsť nejaké možnosti, ako tento problém riešiť. Som veľmi rád, že minulého roku sme naštartovali v spolupráci s ministerstvom školstva prostredníctvom metodicko-pedagogického centra národný projekt, kde v 110 materských školách realizujeme predškolské vzdelávanie rómskych detí. A som veľmi rád, že sme dali trom tisícom rómskym deťom šancu na lepšiu budúcnosť. Som presvedčený o tom, že tieto deti dostanú lepšiu šancu na svoju budúcnosť, pretože nastúpia do školského systému pripravené.
Som veľmi rád, že tento pondelok sme otvorili prvú modulovú školu, teda škôlku, okrem, určite ste to zaregistrovali, že minulého roku sme začali výstavbu modulových škôl. Prvýkrát sme začali teda a otvorili v pondelok výstavbu modulovej škôlky. Iba na zobrazenie v podstate, čo stojí takáto modulová škôlka a aby sme porovnali v podstate výstavbu nejakej kamenej škôlky s takouto modulovou škôlkou. Modulová škôlka osemtriedna stojí 240-tis. eur. Samozrejme, ak by sme išli do kamennej výstavby, tak táto škôlka by stála okolo 800-tisíc. Čiže je to, samozrejme, výrazný rozdiel v sume. Výrazný rozdiel aj v rýchlosti vlastne výstavby týchto škôl alebo týchto, takýchto zariadení. Dokážem ju postaviť za pár mesiacov. Stačí nám dva - tri mesiace na realizáciu takejto škôlky.
V súčasnosti tieto či už školy alebo aj túto škôlku staviame zo štátneho rozpočtu. Ale som veľmi rád, že sa nám podarilo na roky 2014 - 2020 získať dôveru Európskej komisie, ďalšie programové obdobie ako jediná krajina v Európe. V podstate stále máme dôveru Európskej komisie v tom, že máme špeciálny balík peňazí. Žiadna iná krajina v Európe to nemá. Napriek tomu, že teda nám nevyšlo to programové obdobie 2007 - 2013 celkom dobre vo využívaní teda eurofondov do rómskej problematiky, tak sme získali ďalšiu dôveru, ďalšiu možnosť od Európskej komisie na to, aby sme využili európske peniaze na riešenie tejto situácie. A som veľmi rád, že Slovensko získalo ďalšiu výnimku, lebo žiadne iné školské zariadenia nebudú postavené z európskych peňazí, len teda školské zariadenia a predškolské zariadenia, do ktorých budú chodiť rómske deti. Na toto sme dostali výnimku. Čiže Európska komisia nám vytvára predpoklady na to, aby tá implementácia takéhoto zákona bola naozaj reálna všade tam, kde je to potrebné.
Ja verím tomu, že raz tento parlament pristúpi k tomu, aby takýto zákon vlastne prijal. Aj keby tento zákon nebol teraz prijatý, tak verím tomu, že raz tento parlament do dvoch rokov prijme takýto zákon, pretože Slovensko to potrebuje. To nepotrebujú len samotní Rómovia. Tento zákon potrebujú, potrebuje Slovensko. Ešte raz zdôrazňujem, investícia do vzdelania je najlepšou investíciou do rómskej problematiky a som presvedčený o tom, že táto investícia, z tejto investície bude ťažiť celé Slovensko, ak vychováme generáciu Rómov, ktorá bude pripravená na pracovný trh, tak spôsobí v podstate to aj výraznú úsporu v sociálnom systéme. Tí ľudia už nebudú poberať sociálne dávky. Tí ľudia budú odvádzať dane a odvody.
Ak predpokladáme, že v budúcnosti budeme mať výraznejšie problémy, ako máme dnes v dôchodkovom systéme, tak vidím veľký potenciál dnes v rómskych osadách. Tie deti sú obrovským potenciálom tejto krajiny. My však potrebujeme investovať do vzdelania tejto komunity. Som veľmi rád, že sa nám podarilo minulého roku naštartovať pilotné projekty. Som veľmi rád, že sme dali trom tisícom rómskym deťom šancu na lepšiu budúcnosť. Som veľmi rád, že sme získali dôveru Európskej komisie na to, aby sme tieto projekty rozširovali do ostatných lokalít a budeme musieť aj my urobiť vlastne razantný krok pre to, aby naozaj sa stalo skutočnosťou to, že ak postavíme tie materské školy, aby neboli prázdne.
Viete, spoliehať sa na nezodpovedných rodičov, ktorých máme teda v osadách, na to, že urobia zodpovedné rozhodnutie, nie je vždy na mieste. Niekedy tie možnosti naozaj sú napríklad, aby deti pokračovali v ďalšom štúdiu či už na strednej škole a to zodpovedné rozhodnutie nepríde od rodiča. Mnohokrát nepríde. A v tom okamihu teda to zodpovedné rozhodnutie namiesto toho nezodpovedného rodiča musí urobiť štát.
Čiže mojím snom je, aby raz teda tento parlament urobil namiesto toho nezodpovedného rodiča zodpovedné rozhodnutie, ktoré vyústi v to, aby všetky deti, ktoré to naozaj potrebujú v mene ich budúcnosti, naozaj do tých materských škôl prišli a prišli tak pripravené do školského systému, ktorý, teda verím, že zvládnu a získajú potom následne kvalifikáciu, ktorá je vstupenkou na pracovný trh.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Áno, pán kolega Pollák opäť veľmi správne podčiarkol, že preťať tento circulus viciozus, slovensky rečeno bludný kruh, je prospešné pre celú spoločnosť. A pre mňa bola veľmi cenná informácia, ktorou by sa dalo čeliť právnemu purizmu akémusi takému, by som povedal, neprimeranému volaniu po slobode rozhodovania nezodpovedných, že v krajine, ktorá je nepochybnou demokraciou, nikto si netrúfne povedať, že Dánsko ňou nie je. A napriek všeobecnej tendencii kopať do Maďarska, kde z vôle voličov vládne strana Viktora Orbana, i Maďarsko je demokraciou. A ak si tieto dve demokratické krajiny, členské krajiny Európskej únie osvojili snahu riešiť, v Dánsku možno z iných prameňov vychádzajúcich, v Maďarsku zrejme veľmi blízko k našim dôvodom, tento spôsob, tak si myslím, že neexistuje prekážka ani právnych puritánov, ktorá by sa nedala prekonať, ak chceme celej spoločnosti, ale cielene tomu každému jednému malému Cigánikovi dať možnosť vzdelať sa, dať možnosť pripraviť sa na lepšiu alternatívu života, ktorá práve jeho vytiahne z bludného kruhu biedy, zaostalosti, biedy, zaostalosti až do smrti.

Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem veľmi pekne splnomocnencovi a poslancovi za ten príspevok do diskusie. Veľmi sa teším, že si tam spomenul niekoľko vecí. Ja sa potom v tej mojej reči k tomu ešte vrátim. Som hrozne rada, že si spomenul kontajnerové škôlky, že koľko stoja, aké je veľmi nenáročné ich vlastne postaviť. Som veľmi rada, o tom že si hovoril, že sú krajiny, ktoré sa dali presne na takúto cestu. To znamená, že niektorým deťom pridali túto povinnosť absolvovať predškolskú výchovu, pretože si musíme uvedomiť, že máme deti zo sociálne znevýhodneného prostredia definované v školskom zákone a oni už dnes majú isté benefity nad rámec toho, čo dostávajú iné deti a je to tak správne a preto si myslím, že ja by som to ani nenazývala, že povinnosťou akože v tom negatívnom slova zmysle. Lebo veľmi dobre vieme, že my to nerobíme akože proti nim toto opatrenie, ale to opatrenie robíme pre nich. Takže je to na margo aj toho, čo hovoril pán poslanec Osuský.
A ešte veľmi dôležitá vec, ktorú si spomenul. My si fakt musíme uvedomiť, že jedného dňa to budú tie deti z tých rómskych osád, ktoré tu budú držať ako ekonomiku, ktoré budú napríklad držať dôchodkový systém. Ten dôchodkový systém máme solidárny a my tu nebudeme mať tú armádu tých produktívnych ľudí, ktorí budú robiť na tých, ktorí už nie sú produktívni, pretože majorite sa deti nerodia a tie ktoré sa rodia, odchádzajú von. Takže jediný v končenom dôsledku, na koho sa budeme môcť spoľahnúť, to sú tie deti z tých rómskych osád a preto treba urobiť naozaj, že racionálne opatrenie, aby sme ich pritiahli do tých škôl, aby boli schopné zvládať ten náš vzdelávací systém, ktoré jednoducho momentálne nie sú schopné zvládať. A ďalšia vec, keď rozpustíme nulté ročníky, ktoré priznajme si Peter, že sú o ničom, tak ako je to dnes nastavené, je to o ničom, rozpustime ich a dajme tie peniaze do tých kontajnerových škôlok. Ďakujem.