35. schôdza

Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka, dámy a páni, veľa sme už narozprávali okolo tohto problému pri debate o ústave. Tento zákon je nadväzujúci. Ale, ako sme pri ústave veľakrát spomínali, je dôležitý, pretože práve v tomto zákone sa budú stanovovať spôsoby, akým sa budú tie veci, o ktorých sa najviac rozprávalo, to znamená previerky, vykonávať. Preto sme sa takisto pozorne na tento zákon pozreli a je veľmi dôležité, aby sa veľmi presne v prípade previerok či už kandidátov na budúcich sudcov alebo sudcov, ktorých sa preverovanie spôsobilosti bude týkať, zameralo toto preverovanie, to, čo bude robiť NBÚ, to získavanie informácií na tie oblasti, kľúčové momenty, ktoré sú pre prácu sudcu dôležité, aby to nebolo naozaj niečo, čo je nepodstatné pre jeho morálnu, nazvime to, integritu, spôsobilosť vykonávať súdnu prax najlepšie, ako sa dá. Preto predkladám pozmeňujúci návrh, ktorým upresňujeme a viacej špecifikujeme tieto oblasti. Týka sa predovšetkým toho, aby sme sa zamerali, nielen ako je v pôvodnej predlohe napríklad napísané, že sa sústreďuje na majetkové, finančné a podnikateľské väzby s organizovaným zločinom, ale aby sa neprehliadali ani úzke osobné a priateľské väzby s takýmto prostredím a kontakty s takýmto prostredím nad rámec pracovných povinností, pretože, samozrejme, je logické, že sudca sa stretáva s ľuďmi, ktorí sú z kriminálneho prostredia, pretože ich súdi. Ale to sú pracovné povinnosti a určite nie je normálne, keby sa s nimi často a intenzívne stýkal v rámci svojho voľného času a v rámci priateľských kontaktov. Takisto by bolo veľmi problematické alebo rizikové, keby sme tam ponechali ustanovenie o tom, že nie je pod preukázateľným nátlakom v dôsledku nepriaznivej finančnej situácie, a nedefinovali, čo to je, tá nepriaznivá finančná situácia. Čiže môže to byť naozaj malá nejaká zanedbateľná záležitosť. A preto je potrebné vyslovene zadefinovať, že sa jedná o závažnú nepriaznivú situáciu. Takže nebudem hovoriť dlho, prečítam priamo pozmeňujúci návrh a následne ho aj odôvodním.
V článku I sa vkladajú nové body 1 až 4, ktoré znejú:
Bod 1: V § 5 ods. 1 písmeno d) znie: „d) je bezúhonný".
Bod 2: V § 5 ods. 1 sa za písmeno d) vkladá nové písmeno e), ktoré znie: „e) spĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti, ktoré dávajú záruku, že funkciu sudcu bude vykonávať riadne (ďalej len „predpoklady sudcovskej spôsobilosti")". Doterajšie písmená e) až h) sa označujú ako písmená f) až i).
Bod 3: V § 5 ods. 4 sa slová „písmená c) až e)" nahrádzajú slovami „písmená c) až f)".
Bod 4: § 5 sa dopĺňa odsekmi 6 a 7, ktoré znejú:
Odsek 6: „Predpokladmi sudcovskej spôsobilosti sú morálny štandard a integrita sudcu pre náležitý a zodpovedný výkon jeho funkcie.“
Odsek 7: „Súdna rada pri rozhodovaní o splnení predpokladov sudcovskej spôsobilosti vychádza z komplexného posúdenia uchádzača o funkciu sudcu, ako aj z podkladov Národného bezpečnostného úradu4c), ktorými sa zisťuje, či sudca4d) alebo uchádzač o funkciu sudcu4e) a) nie je pod preukázateľným nátlakom v dôsledku závažne nepriaznivej finančnej situácie, b) nie je preukázateľne závislý od konzumácie alkoholických nápojov alebo od iných návykových látok, c) neprijíma neoprávnené platby, dary alebo iné výhody alebo nezneužíva postavenie a funkciu na získavanie neoprávnených požitkov, d) nedisponuje majetkom, ktorého hodnota je neprimeraná priznaným príjmom a ktorého legálnosť pôvodu nie je schopný alebo ochotný preukázať, e) nemá obchodné, majetkové, finančné alebo blízke osobné priateľské vzťahy s osobami z prostredia organizovaného zločinu alebo f) nespráva sa korupčne.“
Poznámky pod čiarou k odkazom 4c) až 4e) znejú: „4c) Čl. 141a ods. 9 a čl. 154d ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v znení ústavného zákona č. .../2014 Z. z., § 69a a 69b zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. .../2014 Z. z., 4d) Čl. 154d ods. 1 až 3 Ústavy Slovenskej republiky, 4e) Čl. 141a ods. 5 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky v znení ústavného zákona príslušného č. .../2014 Z. z.“
Ostatné body sa primerane prečíslujú.
A ešte odôvodnenie.
V nadväznosti na ústavnú zmenu sa dopĺňa právna úprava o nový predpoklad výkonu funkcie sudcu – sudcovskú spôsobilosť.
Ako ďalšie kritérium na vymenovanie do funkcie sudcu je aj posúdenie niektorých aspektov osobnosti kandidáta na sudcu z hľadiska jeho skutočnej nezávislosti, neexistencie kontaktov na kriminálne prostredie, neprimerané majetkové pomery doterajším príjmom, absencia korupčného správania. Ide teda o posúdenie celkovej integrity kandidáta, nielen jeho odborných znalostí.
Súdna rada by nemala o svojich súčasných, respektíve budúcich kolegoch rozhodovať. Týmto dôvodom je jednak možnosť zneužívať zozbierané informácie, jednak tiež to, že platí, že akákoľvek z mocí v štáte by nemala reprodukovať samu seba, teda ani súdna moc nesmie byť závislá len od rozhodovania sudcov samotných.
Pozmeňujúci návrh nadväzujúc na pozmeňujúci návrh pri novele ústavy prichádza s iným riešením postupu pri skúmaní osôb budúcich sudcov a ich menovania. Národný bezpečnostný úrad v rozsahu, ktorý je takto rámcovo určený a ktorý je ďalej popísaný v novele samotného zákona o ochrane utajovaných skutočností, zozbiera relevantné informácie o takýchto osobách. Na základe takto zozbieraných informácií vypracuje správu, ktorú doručí Súdnej rade. Súdna rada túto správu po preštudovaní jej členmi prerokuje a jej výstup je odporúčacie stanovisko (uznesenie), v ktorom prezidentovi republiky odporučí alebo neodporučí konkrétnu osobu menovať do funkcie sudcu. Týmto odporúčaním však prezident republiky pri svojom rozhodovaní sa môže, ale aj nemusí riadiť. Podľa posledného rozhodnutia (nálezu) Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktoré sa týkalo výkonu jednej z prezidentských právomocí, vymenovávanie jednotlivých kandidátov do jednotlivých funkcií sa ustálilo, že prezident má právo kandidáta aj nevymenovať napriek tomu, že formálne spĺňa podmienky na vymenovanie do funkcie. Nevymenovanie je však prezident povinný náležite zdôvodniť, aj keď samotné zdôvodnenie je už niečo, s čím nemožno ďalej konať, alebo nemožno zvrátiť takéto rozhodnutie. Uviesť v zdôvodnení nevymenovanie odporúčania Súdnej rady by mohlo byť takýmto dôvodom, ktorý by bol dostatočne legitímny aj silný.
Prosím, zároveň, aby bol bod 1 vyňatý zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie, aby sme mohli o tomto pozmeňujúcom návrhu bezkonfliktne hlasovať.
V ústnej časti sa prihlásim ešte raz a predložím ešte jeden pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka práve doplnenia do procesu skúmania, zisťovania spôsobilosti jednotlivých sudcov, ktoré vykonáva NBÚ, ktoré umožní, pokiaľ bude prijaté, aby kandidát, prípadne sudca, o ktorom sa zistia skutočnosti, ktoré by znemožňovali ho uznať spôsobilým, a tieto skutočnosti podľa samotnej osoby nie sú pravdivé, mal možnosť na svoje vlastné požiadanie byť podrobený detektoru lži, aby sa potvrdili, respektíve vyvrátili dané obvinenia. Ale tento návrh predložím až v rámci ústneho prihlásenia sa do rozpravy. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predniesť krátky pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankýň Viery Kučerovej a Anny Vittekovej k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 922).
Po prvé. V článku I sa za bod 6 vkladá nový bod 7, ktorý znie: „V § 32 odsek 5 znie: „Údaje o majetkových pomeroch deklarovaných podľa odsekov 1 až 4 sudca oznamuje Súdnej rade elektronicky aj v písomnej podobe, pričom Súdna rada zabezpečí vyhodnotenie majetkových priznaní na účely zistenia prírastku majetku sudcu a ich uchovávanie."." Ostávajúce body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie. Navrhuje sa úprava, aby sudcovia zasielali údaje o majetkových pomeroch nie predsedovi Súdnej rady, ale Súdnej rade a aby tak vykonávali aj elektronickými prostriedkami.
Po druhé. V článku VIII sa za bod 3 vkladá nový bod 4, ktorý znie: „V § 74 ods. 4 sa za slová „v § 71" vkladajú slová „písm. a) 1. a 2. bode"." Ostávajúce body sa primerane prečíslujú.
Zdôvodnenie. Navrhuje sa, aby tak ako do 30. apríla počty sudcov a ostatných zamestnancov súdu a voľné miesta sudcov, v rámci vládou schválených limitov počtov zamestnancov, určoval vo vzťahu k Najvyššiemu súdu jeho predseda. Predseda Najvyššieho súdu by zostavoval aj zoznam sudcov podľa § 27 ods. 3 zákona za Najvyšší súd. A to by bolo v prípade vojnového stavu.
Ďakujem, skončila som.

Ďakujem. Pani poslankyňa bola kratšia, ako som predpokladal.
Ja by som sa rád vyjadril k dvom otázkam v novele. A to sa týka jednak otázok bezpečnostných previerok a potom aj otázok, ktoré tu navrhujú páni poslanci o tajnosti voľby.
Začnem tou druhou otázkou. Ja si myslím, že je veľký omyl, a to až kardinálny omyl domnievať sa a tvrdiť, že v zastupiteľskom orgáne je prejavom demokracie tajná voľba. Podľa mňa opak je pravdou. A mnohé parlamenty v Európskej únii hlasujú o všetkých otázkach verejne. Iná je tajná voľba v rámci všeobecného volebného práva, kde každý občan má právo voliť tajne. Ale pri zastupiteľských inštitúciách si myslím, že voliči majú právo vedieť, kto ako hlasuje, aj v personálnych veciach. Na to nie je dôvod ani to utajovať, ani nič podobné robiť. O to silnejšie to je v Súdnej rade, kde tiež nie sú za seba členovia, ale sú zvolení buď za sudcov, alebo za vládu. Pán poslanec Martvoň hovoril, že jedine prezident menuje do Súdnej rady svojich zástupcov. Pokiaľ viem, menuje svojich zástupcov do Súdnej rady aj vláda, nielen prezident. Ale to je len na pripomienku. (Reakcia z pléna.) No tak hlasuje. Ale menuje ich. A nevidím v tom ja žiaden principiálny rozdiel, ale dobre. Ale ešte v Súdnej rade to je zvýraznené tým, že absolútna väčšina kompetencií, ktoré vykonáva Súdna rada, v hlasovaní je personálnych kompetencií. Všetky rozhodnutia o návrhoch sudcov, o preložení sudcov, o ich kariérnom postupe, o disciplinárnych senátoch a o ich zložení, o kandidátoch na sudcov do medzinárodných súdnych orgánov, to sú všetko personálne rozhodnutia. To znamená, že až na výnimočné prípady bude Súdna rada ako svojím spôsobom zastupiteľský orgán hlasovať tajne.
Čiže, ešte raz, ja si myslím, že by mali byť všetky voľby, aj personálne, aj v tejto Národnej rade verejné, lebo naši voliči, ktorých tu zastupujeme, nie sme tu sami za seba, majú právo vedieť, ako o týchto aj personálnych veciach hlasujeme. Aký má napríklad zmysel hlasovať verejne o vyslovení dôvery ministrovi alebo premiérovi? To je tiež nakoniec personálne hlasovanie. Nikomu nikdy nenapadlo ho utajovať, aby bolo slobodnejšie, aby sa možnože slobodnejšie mohli vládni poslanci rozhodnúť. Je hlúposť to povedať. Podľa mojej mienky je transparentné, aby hlasovanie bolo verejné v orgánoch, kde členovia toho orgánu zastupujú iných, nie sami seba.
Áno, musím povedať, že je to transparentné aj preto, že podľa mňa tajná voľba umožňuje väčšiu manipuláciu ako voľba verejná. Keď niekto hlasuje verejne, tak sa vystavuje aj verejnej kritike a tomu, že musí vysvetliť, prečo a ako hlasoval. Spomeniem to na voľbe, ktorá tu prebehla pred tromi rokmi, ktorou bola voľba generálneho prokurátora, ktorá bola tajná voľba. A podľa tvrdenia zástupcov asi vlády to bolo to pravé orechové. Ja som to už tu spomínal, že táto snemovňa a poslanci v nej hlasovali tak, že šiesti poslanci vládnej koalície podporili kandidáta JUDr. Trnku, ktorého podporoval celý SMER, samozrejme, ktorého zvolením by padla vláda Ivety Radičovej. Nikto pri dobrých zmysloch nemôže povedať podľa mojej mienky, že dôvodom, pre ktorý hlasovali a ohrozili vlastnú vládu, bolo to, že im bol pán Trnka akosi trošku sympatickejší. Kvôli tomu by nikto nepovalil vlastnú vládu. Bolo to asi niečo iné. Bolo to určite niečo iné, peniaze alebo vydieranie. K tomu podľa mojej mienky, žiaľ, môže zvádzať tajná voľba. To nie je žiadne privilégium, práve, naopak, to je podľa mňa v demokracii ohrozenie demokracie, aby zastupiteľský orgán hlasoval tajne a mal možnosť ovplyvňovať poslancov, ktorí podľa mňa nijakú zodpovednosť nenesú, lebo však nikto sa neprizná k tomu hlasovaniu. Nie je to transparentné. A myslím si dokonca, a je to možnože vec špekulácie, pokiaľ by pred mesiacom alebo vtedy, keď tá voľba prebehla, pred tromi týždňami bola tajná voľba v Súdnej rade, tak dnes je znovuzvoleným predsedom Najvyššieho súdu ten pán, ktorý tam je doteraz. A nie je to ďaleká špekulácia. On už tú voľbu pred piatimi rokmi proste vyhral v tajnej voľbe. A dnes by sme skúmali, každý by sa tváril, že však on asi nehlasoval za neho, to asi ostatní tak hlasovali. Proste verejná voľba je dôležitá, je transparentná a v zastupiteľskom orgáne podľa mňa je demokratickejšia, lebo tí, čo do toho orgánu vás zvolili, tak tí majú právo vedieť, ako vykonávate mandát, ktorý vám je zverený, ktorý nie je váš.
To je prvá poznámka.
Preto mne je smutné, že za novelu ústavy budú hlasovať kolegovia niektorí z opozície, vediac, že ten návrh na tajnú voľbu prejde, a vediac, že aj posilnené kompetencie Súdnej rady, ktoré im v novele ústavy zveríte, budú vykonávané v tajnej voľbe. A ak niekto príde, za to ale hlasovať už nebude, tak to považujem za prejav takej možnože aj arogancie voči nejakej elementárnej logike a trošku také urážanie vlastných voličov, lebo s týmto predpokladom budete schvaľovať novelu ústavy, vediac, že v ten istý alebo ďalší deň prejde tajné hlasovanie. Čiže všetci to vieme.
Druhá moja poznámka sa týka bezpečnostných previerok a podľa mňa nespôsobilosti Súdnej rady posudzovať otázky sudcovskej spoľahlivosti.
Po prvé, z dôvodu konfliktu záujmov toto nie je externá kontrola súdnictva, ale práve, naopak, zabetónovanie a posilnenie sudcovskej samosprávy a jej odtrhnutie od iných zložiek moci a najmä od nositeľov moci, ktorými sú občania, bez akýchkoľvek pochybností. Je to znásobené, po druhé, tým, že aj vytvárame systém, ktorý nemá jasné pravidlá, neviem, či už pán poslanec Kaník navrhol ten polygraf alebo ešte ho len navrhne, ale to tu nie je podstatné, navrhne ho, predpokladám. Ale rovnako vieme, že ho asi SMER neschváli. A preto si myslím, že bez náležitých procesných pravidiel, ktoré budú dané ako pri klasických bezpečnostných previerkach, je absolútny nezmysel zverovať bez podmienok rozhodnutie kolektívnemu orgánu, ktorý je najmenej povolaný a má najmenšiu kvalifikáciu o tom rozhodovať. Ak bude rozhodnutie založené len na osobnej viere členov Súdnej rady voči preverovanému sudcovi alebo na nedostatku takejto viery, tak rozhodnutie je svojvoľné. To je prvá poznámka.
Druhá poznámka k tomu je, už to budem opakovať, že túto kompetenciu bude vykonávať Súdna rada v zásade len jednorazovo, pri plošných previerkach všetkých sudcov. Následne ju bude síce vykonávať pri kandidátoch na sudcov, a povedzme si otvorene, tam tie previerky nemajú až taký význam, lebo hovoríme o mladých ľuďoch, tridsaťročných, ktorí za sebou, dúfajme, nemajú proste nejaké zistiteľné rizikové udalosti, k tým môže prichádzať až následne, ale problém je ten, že po tých celoplošných previerkach bude sudcovská spôsobilosť preverovaná v klasickom disciplinárnom konaní, ktoré už nebude mať na tento účel žiadne pravidlá, dokonca ani polygraf. K tomu nesmeruje žiaden návrh. Čiže bez ingerencie Súdnej rady, Ústavného súdu, prezidenta, disciplinárny senát, ktorý je kreovaný Súdnou radou, bude rozhodovať bez akýchkoľvek pravidiel o bytí alebo nebytí sudcov, závislý len od toho, či bude voči konkrétnemu sudcovi podaný disciplinárny návrh buď predsedom súdu, alebo ministrom spravodlivosti. A to považujem za nebezpečné, nedomyslené, potenciálne veľmi zneužiteľné.
Preto opakovane od tohto miesta varujem, že systém, ktorý tu je navrhovaný, nebudem sa zamýšľať nad jeho motívom, to už sme prebrali, je systém, ktorý nepovedie k zlepšeniu stavu justície, nepovedie, obávam sa, ani k vylúčeniu, dajme tomu, tých, čo len desiatich nehodných sudcov. Ak by k tomu viedol, som za to. K tomu vedú bezpečnostné previerky klasické. A ja som nepočul ešte žiadnu reálnu námietku v tomto parlamente, prečo by nemali sudcovia podliehať klasickým previerkam. Pán poslanec Hlina, myslím, spomínal, že nie je tu alternatíva. Ale je tu alternatíva, to zase treba povedať korektne, že tu je alternatíva, ktorú nikto nespochybnil, okrem toho, že s ňou až tak nesúhlasia konkrétni sudcovia, dnešná sudcovská elita, dnešní sudcovskí funkcionári. To je všetko. Dokonca reformní sudcovia, a na stretnutí sme boli tu s kolegami poslancami, povedali veľmi jednoznačne, nech ma opravia, ak sa mýlim, že radšej mať bezpečnostné previerky klasické v klasickom režime, ako tie, čo bude organizovať Súdna rada a disciplinárne senáty a Ústavný súd a neviem čo.
A je mi ľúto, že sa o tomto návrhu, a, ešte raz, ste ho mohli dať vy alebo SMER alebo to je jedno, nediskutovalo, tvrdiac, jediná pripomienka bola, že veď možno medzinárodné inštitúcie by nás za to kritizovali. Ja som odkázal, a pošlem to kolegom, ak budú mať záujem, mám rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý potvrdil, že Špeciálny súd s klasickými previerkami spĺňa všetky parametre nezávislého a nestranného tribunálu podľa článku 6 dohovoru. Takže neviem, o akých inštitúciách hovoríme, je to možno o nejakých fórach takých, NGO, ale to nie sú pre nás záväzné medzinárodné fóra.
Takže preto si myslím, že ten návrh, ktorý je predložený, je zlý, je zneužiteľný. A prikláňam sa k tomu, ho neschváliť.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Lipšic, myslím si, že to bolo veľmi dobré vystúpenie, odborné, preto budem chcieť zostať v tej istej rovine. Nadviažem na to, čo ste povedali.
Čo sa týka tej tajnosti voľby ako takej, s inštitútom Súdnej rady sa prišlo počas vlády, ktorej ste bol vy ministrom, pokiaľ si to dobre pamätám. Tá tajnosť voľby ale bola zakotvená pri vzniku Súdnej rady ako takej. To nemôžete poprieť. My sa iba vraciame k tomu pôvodnému inštitútu.
Čo sa týka tej tajnosti voľby, tak dovolím si dať do poukazu článok 30 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý hovorí o správe verejných vecí v odseku 1, ale v odseku 3 spomína aj volebné právo, že je všeobecné, rovné, priame a vykonáva sa tajným hlasovaním. No a dovolím si poukázať, že Súdna rada Slovenskej republiky ako taká je súčasťou správy justície. Tá správa justície sa vykonáva aj cez Súdnu radu práve cez zástupcov občanov alebo teda práve cez zástupcov volených zástupcami občanov, či už je to cez parlament alebo vládu. Tým chcem poukázať na to, že je prirodzené, keď aj naša ústava spomína v článku 30 pri správe verejných vecí tajnosť hlasovania, že táto tajnosť hlasovania je vhodná aj v Súdnej rade ako takej s tým, že nehovoriac o tom, že nie je dôstojné, ak niekto za verejné hlasovanie a vyjadrenie svojho verejného názoru potom môže niekoho prenasledovať, perzekvovať, hľadať naňho spisy pomaly, pričom ten dotyčný človek potom mnohokrát hlasuje aj z donútenia. Tajnosť hlasovania je podľa môjho názoru najlepším spôsobom prejavenia svojej vôle ako takej bez toho, že by potom niekto perzekvoval... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Určite by som súhlasil s tým, aj súhlasím s tým, že bolo by veľmi zlé, keby Súdna rada rozhodovala o kolegoch sudcoch. Veď vlastne to bol motív, prečo sme sa tak intenzívne zapojili do tých diskusií, ktoré viedli k prepracovaniu toho systému na iný systém. Je Súdna rada. Zasa vylúčiť ju vôbec z toho procesu, tiež sa mi nezdalo najlepšie, pretože výhrady voči rozhodovaniu len NBÚ boli a sú. A majú svoje argumenty. Sú, uznávam, aj pre to. Ale existujú minimálne rovnako závažné argumenty aj proti tomu. Takže rozdeliť to do viacerých stupňov bolo asi to najlepšie.
A súhlasím s tým, že treba čo najpresnejšie určiť ten postup a spôsob, ako tie zistené skutočnosti sa budú preverovať a verifikovať, pretože naozaj mnohokrát môže sa jednať o neoveriteľné, ťažko overiteľné veci. A preto s tým pozmeňujúcim návrhom, ktorý si, Dano, spomínal, ešte vystúpim. Jeden návrh som predložil, kde veľmi spresňujeme a zacieľujeme tie previerky na konkrétne citlivé otázky, ktoré sú pre prácu sudcu dôležité. A s tými ďalšími ešte v rámci ústnej rozpravy vystúpim. Budú znamenať, že ten sudca bude mať možnosť obrany, keď bude tu existovať tvrdenie proti tvrdeniu, a naozaj bude môcť požiadať tak, ako je to uvedené v zákone o ochrane utajovaných skutočností, aby bol podrobený vyhodnoteniu na detektore lži. Takže verím, že to výrazne pomôže. A ďakujem aj za to, že si upozornil na práve túto oblasť a na to, že máme venovať pozornosť aj tejto oblasti.

K pánovi poslancovi Martvoňovi. No Súdna rada vznikala, keď ja som nebol členom vlády. Čiže to máte zlú informáciu.
Po druhé, argument, že pôvodne bola tajná voľba, tak sa len vraciame k tomu, čo bolo, pre mňa nie je argument. To vecný argument podľa mňa nie je.
A myslím, že nemyslíte ani celkom vážne to, že zastupiteľské inštitúcie vrátane tohto parlamentu postupujú podľa článku 30 ústavy. Článok 30 ústavy sa týka všeobecného volebného práva občanov vo všeobecných voľbách, nie hlasovaní parlamentu ani Súdnej rady. Veď vy ste namietli zmenu rokovacieho poriadku pri voľbe generálneho prokurátora a Ústavný súd vám dal odpoveď. Proste to je vec parlamentu, ako si upraví hlasovanie. Nič v ústave nezaväzuje, aby bolo hlasovanie o personálnych veciach tajné alebo verejné. Je to proste tak.
Keď hovoríte o tlaku, pán poslanec, tak potom by sme ale mali asi hlasovať tajne aj za zákony. Prečo to má byť len v personálnych veciach? Môžu tu byť tlaky, sú tu rôzne lobistické návrhy, aby ľudia boli slobodní, nech sa hlasuje tajne aj o zákonoch, ak to je logika veci. Ale podľa mňa to nie je logika veci, lebo logika je tá, že tu niekoho zastupujeme a ten niekto by mal mať právo vedieť, ako zverený mandát vykonávame. A nie je rozdiel podľa mňa principiálny medzi hlasovaním o zákonoch a hlasovaním o personálnych otázkach. Nie je principiálny, ani z hľadiska tlaku určite.
Rýchla poznámka k pánovi poslancovi Kaníkovi. No to bude vnímané, že to bude možnosť obrany? Ale to je slabé, pán poslanec. To znamená, že keď on nepôjde na polygraf, tak to bude rozhodnutie také, že tak potom hlasujeme podľa toho, kto je komu sympatický? Totiž situácia pri tých previerkach je taká, že ak nejde na polygraf, nedostane proste previerku, ak sú zistené závadové okolnosti. Ak to bude len možnosť obrany a nevyužije ju, tak potom hlasujeme, tak to je strašne slabé, musím povedať, však ja si... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Toto boli všetci písomne prihlásení do rozpravy, teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Nikto ju nevyužíva? Končím možnosť prihlásenia sa do rozpravy. Do rozpravy sú prihlásení dvaja páni poslanci, pán poslanec Kaník a pán poslanec Lipšic.
Týmto dávam slovo prvému prihlásenému rečníkovi. Pán poslanec, idete do rozpravy? (Reakcia z pléna.)

Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka, vážená Národná rada, začal by som asi tým, čoho sme sa vo faktickej poznámke už toho dotkli. Áno, tu je tá otázka a tá moja reakcia hneď a okamžitá na kolegu Lipšica. Súčasné riešenie v zákone o ochrane utajovaných skutočností, ktoré rieši práve tento procesný postup, je prerozprávane také, že keď sa u preverovanej osoby zistia skutočnosti, ktoré by znamenali, že previerku nedostane, hovoríme o previerke, o zákone o utajovaných skutočnostiach, tak v takom prípade sa tá osoba podrobí rozhovoru, kde sa overujú tieto skutočnosti, a výsledok tohto rozhovoru sa zaznamená, obidve strany to podpíšu a tak ďalej. A keď ani tento rozhovor nebude znamenať, že sa tieto veci preukázateľne vyjasnia, keď na jednej strane stojí tvrdenie, že skúmaná osoba sa podieľa na veciach, ktoré sú nezlučiteľné s tým, aby dostala bezpečnostnú previerku, a tá skúmaná osoba tvrdí, že to nie je pravda, to znamená, máme tvrdenie proti tvrdeniu, tak v tej chvíli, v tej situácii môže táto osoba požiadať o to, aby jej pravdovravnosť bola overená na technickom zariadení, na detektore lži. Toto isté treba pretaviť, keď sa o tomto bavíme, do tohto zákona. Takže vôbec nemôže nastať situácia, že v prípade, že daná osoba nepožiada, aby bola na polygrafe preverená, tak že vlastne sa nič nestane. No v tom prípade de facto akceptovala to, že tie zistenia, ktoré sa o nej zistili, sú pravdivé, pretože mala možnosť vyvrátiť tieto tvrdenia prostredníctvom polygrafu, ale nevyužila ju, pretože logicky zrejme keby išla na polygraf, tak by bolo preukázané, že nehovorí pravdu. Takisto je to v zákone o utajovaných skutočnostiach. Škoda, že ma pán Lipšic nepočúva teraz. Nie je to z toho povinné, že každý sa musí toho zúčastniť. Len na žiadosť skúmanej osoby je jej umožnené sa toho zúčastniť. A je to nástroj, aby ona preukázala pravdovravnosť, pravdivosť svojich tvrdení. To je tá podstata veci. A to aj navrhujem, aby sme tu do tohto zákona doplnili. Takže naozaj nevidím žiaden dôvod, aby sme spochybnili túto časť veci.
Čo sa týka tých iných oblastí, ktoré sa tu už spomínali, tajného hlasovania a ďalších vecí, áno, myslím si, že v tejto citlivej veci zmena v tomto bode, zvlášť keď už máme rozbehnutú jednu takúto voľbu, by nebola dobrá. A bolo by dobré hlasovať o nej osobitne, tak ako je to navrhnuté, a je to tak navrhnuté, takže budeme hlasovať, a ponechať to v takom riešení, v akom to je.
Vrátim sa k tomu, čo som už spomínal v predchádzajúcom vystúpení, keď je naším cieľom naozaj umožniť, preveriť morálnu integritu kandidátov a sudcov, tak sa skutočne treba zamerať na tie úplne konkrétne oblasti a skúmať len tie konkrétne vymedzené oblasti. Preto je tá zmena, ktorú som navrhol, potrebná. Preto to upresňuje. A zároveň preto aj nie je možné optimálne využiť na tento účel napríklad bezpečnostnú previerku najvyššieho stupňa. Čiže bezpečnostná previerka skúma množstvo iných faktorov, ktoré nie sú dôležité, kľúčové pre výkon sudcovskej praxe, pre preukázanie spôsobilosti, ako to zákon teraz nazýva. Takže aj preto ide o také bezpečnostné previerky, pretože inak na jednej strane by nám unikali niektoré podstatné veci. Napríklad pri preverovaní alebo pri udeľovaní bezpečnostnej previerky sa doteraz vôbec neskúmali priateľské väzby, osobné väzby na závadové osoby. A preto napríklad majú bezpečnostnú previerku najvyššieho stupňa, napriek tomu, že sú verejne známe ich priateľské kontakty s osobami, ktoré dnes sú už dokonca vo výkone trestu. Takže keby sme len povedali, že tak poďme robiť bezpečnostné previerky, obávam sa, že tam by sme vlastne vytvorili systém, ktorý je tak deravý, že cez tieto diery by prenikali ďalej tie osoby, ktoré majú byť zachytené. Preto sa navrhlo vyňatie len časti vecí, ktoré je potrebné skúmať, aby sme nezahlcovali ani Národný bezpečnostný úrad, ani administratívu ako takú skúmaním naozaj vecí, ktoré sú problematické, ale aby sme sa sústredili len na to hlavné, ktoré potrebujeme skúmať.
Takže znova keď to zosumarizujem, jedná sa o to, že určite je potrebné skúmať majetkové pomery uchádzača alebo sudcu, skúmať to, či zodpovedajú jeho reálnym príjmom alebo priznaným príjmom. A to je vec, ktorá skúmateľná je. A keď sa to bude robiť dôsledne, tak určite by sa to nemalo zužovať len na to, čo je v bezprostrednom osobnom vlastníctve daného uchádzača a či napríklad jeho maloletá, mladistvá alebo čerstvo dospelá dcéra či syn vlastnia vilu za 20 miliónov eur alebo iné hmotné majetky. Takéto veci, som presvedčený, v takisto dobre vedenej previerke a zisťovaní skutočností nemôžu ujsť pozornosti a že takisto musia byť predmetom vysvetľovania, z akých príjmov manželka, deti alebo iné blízke osoby k takémuto majetku prišli. A keď dôjde k rozporu a k tomu, že tam chýba vysvetlenie, tak je tu dôvod opäť skúmať, prečo tomu tak je. Ďalšou vecou je finančná tieseň. Áno, človek, ktorý je pod tlakom veľkej a závažnej finančnej tiesne, môže mať problém a môže byť vydierateľný, korumpovateľný a tak ďalej a tak ďalej, a preto tieto oblasti je potrebné skúmať.
Trošku mám obavu, sa priznám, z bodu, ktorý hovorí o preukázateľnej závislosti od požívania alkoholu alebo iných omamných nápojov. To je trošku gumový paragraf. Ale, opäť, pokiaľ to doplníme o veci, ktoré práve umožnia, aby daný sudca vysvetlil, čo je potrebné, či je pravda to, čo sa tvrdí alebo čo bolo zistené, tak v takom prípade eliminujeme tieto možné, dajme tomu, aj tvrdenia neprajníkov, nepriateľov alebo tých, ktorí by danému kandidátovi chceli poškodiť.
Ale to, čo je kľúčové, je naozaj zamerať sa na korupčné správanie a na prípadné kontakty a väzby na organizovaný zločin, kriminálne prostredie, a to naozaj nielen majetkové, finančné a podnikateľské, ale aj osobné a priateľské, čo tak isto doložiteľné je.
No a tu sa práve môžeme dostať do situácie, kde sme túto debatu začali, že Národný bezpečnostný úrad získa informácie z rôznych zdrojov, áno, operatívnych, všelijakých, nie sú to listinné dôkazy, že daná osoba má väzby, kontakty, spôsoby správania negatívne. A bude to vyzerať naozaj relevantne, v tom má kolega Lipšic úplnú pravdu. Ja som tiež v čase, keď som bol minister, dostával na stôl to, čo sa týkalo môjho rezortu, rôzne informácie a viem, že ich relevancia je niekedy veľmi otázna, napriek tomu, že ten príbeh, ktorý je tam opísaný, vyzerá veľmi, veľmi dramaticky, že je to priam beletristický námet a človek by mohol mať pocit, že je na stope nejakého obrovského prípadu, kauzy, spiknutia. A nakoniec alebo aj niekedy úplne na začiatku, keď človek pozná trošku súvislosti, tak môže ukázať, že to sú krčmové reči, pozliepané do hromady, domnienky, indície a tak podobne. A v takejto situácii je správne zaviesť tam práve tento inštitút zisťovacieho pohovoru na overenie pravdivosti skutočnosti, ktoré sa zistili počas previerky, a to takým spôsobom, že s touto osobou sa vykoná v prvom rade rozhovor, kde bude konfrontovaná s týmito záležitosťami, kde bude mať možnosť sa k nim vyjadriť, ich vysvetliť, vyvrátiť, poprieť. A keď napriek tomu nedôjde k absolútne nevyvrátiteľným alebo zjavným vyvráteniam týchto tvrdení, tak vtedy má nastať situácia, že daná osoba má právo požiadať, aby boli využité technické prostriedky na overenie jej pravdovravnosti, aby mohla ísť na polygraf. A znova zopakujem, keď to nespraví, ale tie tvrdenia budú voči nej negatívne, tak to znamená, že nespravila to preto, lebo by sa preukázalo, že jednoducho sú pravdivé. Takže je ich možné považovať za pravdivé, nepožiadanie a nevyužitie práva obrany a očistenia od obvinení je potvrdenie týchto obvinení. Nijaká iná možnosť tu nie je. A takto to v tom zákone o ochrane utajovaných skutočností je. Opakujem to preto, lebo si sa bavil s kolegom, možno si to nepočúval, v súčasne platnom znení zákona o ochrane utajovaných skutočností nie je povinnosť človeka sa podrobiť polygrafu. Tam on len o to žiada v prípade potreby. A takto to navrhujem v pozmeňujúcom návrhu, ktorý teda si dovolím vám prečítať a predniesť ho váženej snemovni.
Takže za článok VII sa vkladá nový článok VIII, ktorý znie: „Zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 638/2005 Z. z., zákona č. 255/2006 Z. z., zákona č. 330/2007 Z. z., zákona č. 668/2007 Z. z., zákona č. 291/2009 Z. z., zákona č. 400/2009 Z. z., zákona č. 192/2011 Z. z. a zákona č. 122/2013 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
Bod 1. V § 1 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie: „Tento zákon ďalej upravuje pôsobnosť úradu pri zabezpečovaní podkladov pre rozhodovanie Súdnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „Súdna rada“) o splnení predpokladov sudcovskej spôsobilosti, ktoré dávajú záruku, že funkciu bude vykonávať riadne (ďalej len „predpoklady sudcovskej spôsobilosti1)“.“ Poznámka pod čiarou k odkazu 1 znie: „1) Čl. 141a ods. 5 písm. b), čl. 141a ods. 9 a čl. 154d ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov." Doterajší odsek 2 sa označuje ako odsek 3. Doterajší odkaz a poznámka pod čiarou 1 sa označuje ako odkaz a poznámka pod čiarou 1a.
Bod 2. Poznámka pod čiarou k odkazu 14 znie: „14) Zákon č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 84/2014 Z. z."
Bod 3. V § 34 sa odsek 1 dopĺňa písmenom g), ktoré znie: „g) člen Súdnej rady v súvislosti s rozhodovaním o splnení predpokladov sudcovskej spôsobilosti“.
Bod 4. Za tretiu časť sa vkladá nová štvrtá časť, ktorá vrátane nadpisu „Zabezpečovanie podkladov pre rozhodovanie o splnení predpokladov sudcovskej spôsobilosti“ znie:
§ 69a Zhromažďovanie informácií:
Odsek 1: „Úrad zabezpečuje podklady pre rozhodovanie Súdnej rady o splnení predpokladov sudcovskej spôsobilosti1) na základe písomnej žiadosti predsedu Súdnej rady. Úrad je povinný ukončiť zhromažďovanie a vyhodnocovanie podkladov na základe oznámenia predsedu Súdnej rady podľa osobitného predpisu28a).“
Odsek 2: „Úrad pri zabezpečovaní podkladov podľa odseku 1 pre overenie skutočnosti podľa osobitého predpisu28b) zhromažďuje informácie o sudcovi alebo kandidátovi na vymenovanie za sudcu, ktorými sú a) vyplnený dotazník fyzickej osoby v rozsahu údajov uvedených v prílohe č. 3 časti A a B, b) informácie o fyzickej osobe z evidencie Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva, c) informácie o fyzickej osobe z previerok vykonaných v mieste bydliska Policajným zborom, Slovenskou informačnou službou alebo Vojenským spravodajstvom, d) informácie vyžiadané od obce, v ktorej má fyzická osoba trvalý pobyt alebo prechodný pobyt, e) informácie z previerok vykonaných Policajným zborom, Slovenskou informačnou službou alebo Vojenským spravodajstvom o bezpečnosti prostredia, v ktorom fyzická osoba žije, pohybuje sa, a o možnosti výskytu rizík, f) informácie o fyzickej osobe vyžiadané od ďalších štátnych orgánov, iných právnických osôb a fyzických osôb.“
Odsek 3: „Vyplnený dotazník podľa ods. 2 písm. a) predkladá sudca, ako aj kandidát na vymenovanie za sudcu Súdnej rade; v aktuálnom dotazníku je povinný uvádzať úplné a pravdivé údaje. Vyplnený dotazník podľa ods. 2 písm. a) sa pripojí k žiadosti podľa odseku 1.“
Odsek 4: „Úrad je oprávnený pri zabezpečovaní podkladov podľa odseku 1 požadovať od štátnych orgánov, iných právnických osôb a fyzických osôb podľa ods. 2 písm. b) až f) poskytnutie informácií vrátane osobných údajov14) potrebných na overenie predpokladov sudcovskej spôsobilosti sudcu alebo kandidáta na vymenovanie za sudcu; tieto sú povinné žiadosti v určenej lehote vyhovieť a umožniť nahliadnutie do písomných materiálov, z ktorých informácie úradu poskytli.“
Odsek 5: „Informácie podľa odseku 4 sú štátne orgány, iné právnické osoby a fyzické osoby podľa ods. 2 písm. b) až f) povinné predložiť úradu najneskôr do troch mesiacov od doručenia žiadosti o poskytnutie informácií.“
Odsek 6: „Úrad vedie spis fyzickej osoby podľa odseku 2, v ktorom sú založené podklady na zistenie spôsobilosti fyzickej osoby vykonávať funkciu sudcu. Údaje z tohto spisu možno použiť iba pre rozhodovanie o splnení predpokladov sudcovskej spôsobilosti1).“
§ 69b Vyhodnocovanie informácií:
Odsek 1: „Úrad je povinný zhromažďované informácie vyhodnotiť a vyhodnotenie zaslať Súdnej rade najneskôr do piatich mesiacov od doručenia žiadosti podľa § 69a ods. 1. Ak nemožno vzhľadom na povahu veci túto lehotu dodržať, môže ju úrad predložiť o dva mesiace. O predĺžení lehoty s uvedením dôvodu je úrad povinný upovedomiť Súdnu radu.“
Odsek 2: „Pohovor za účelom overenia pravdivosti zistených skutočností s osobou, u ktorej sa overujú predpoklady sudcovskej spôsobilosti, sa vykoná, ak v priebehu vyhodnocovania informácií sa zistili skutočnosti, ktoré by mohli byť prekážkou sudcovskej spôsobilosti. V priebehu pohovoru má preverovaná osoba možnosť vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam. Z uskutočneného pohovoru sa vyhotoví písomný záznam, ktorý zúčastnené strany podpíšu. Odopretie podpisu, dôvody tohto odopretia a námietky proti obsahu záznamu sa v ňom zaznamenajú.“
Odsek 3: „Pohovor s preverovanou osobou podľa odseku 2 vykoná úrad, a to tak, aby nedošlo k zásahu do práv tretích osôb a nebol ohrozený zdroj informácií.“
Odsek 4: „Súčasťou pohovoru môže byť aj psychofyziologické overenie pravdovravnosti, ktoré možno uskutočniť, iba ak preverovaná osoba podľa odseku 2 o to požiada. O takejto možnosti musí byť preverovaná osoba poučená.“
Odsek 5: „Vyhodnotenie a písomný záznam podľa odseku 2 sú podkladom pre rozhodovanie Súdnej rady o splnení predpokladov sudcovskej spôsobilosti. Vyhodnotenie musí obsahovať informácie potrebné pre overenie splnenia sudcovskej spôsobilosti v rozsahu podľa osobitného predpisu28b), ako aj pre rozhodovanie Ústavného súdu Slovenskej republiky o sťažnosti proti uzneseniu Súdnej rady.“
Poznámky pod čiarou k odkazom 28a a 28b znejú: „28a) § 27ga ods. 7 a § 31 ods. 7 zákona č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. .../2014 Z. z., 28b) § 5 ods. 7 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. .../2014 Z. z.“
Doterajšia štvrtá až šiesta časť sa označujú ako piata až siedma časť.
Bod 5. V § 70 ods. 1 sa za písmeno c) vkladá nové písmeno d), ktoré znie: „d) zabezpečovaní podkladov potrebných pre rozhodovanie Súdnej rady o splnení predpokladu sudcovskej spôsobilosti získava, sústreďuje, preveruje, analyzuje a vyhodnocuje informácie o sudcovi a o kandidátovi na funkciu sudcu v rozsahu potrebnom pre overenie skutočnosti podľa osobitného predpisu28b)“. Doterajšie písmeno d) sa označuje ako písmeno e).
Bod 6. V § 70 ods. 2 sa slová „ods. 1 písm. d)" nahrádzajú slovami „ods. 1 písm. e)".
Bod 7. V § 75 ods. 1 sa za písmeno d) vkladá nové písmeno e), ktoré znie: „e) poskytuje úradu na požiadanie informácie o fyzickej osobe podľa § 69a ods. 2 na zistenie predpokladov sudcovskej spôsobilosti a vykonáva na tento účel previerky v mieste bydliska fyzickej osoby podľa § 69a ods. 2 a previerky bezpečnosti prostredia, v ktorom táto fyzická osoba žije a pohybuje sa". Doterajšie písmená e) až i) sa označujú ako písmená f) až j).
Bod 8. V § 76 sa odsek 1 dopĺňa písmenom e), ktoré znie: „e) poskytuje úradu na požiadanie informácie o fyzickej osobe podľa § 69a ods. 2 na zistenie predpokladov sudcovskej spôsobilosti a vykonáva na tento účel previerky v mieste bydliska fyzickej osoby podľa § 69a ods. 2 a previerky bezpečnosti prostredia, v ktorom táto fyzická osoba žije a pohybuje sa".
Ostávajúce novelizačné body sa primerane prečíslujú.
K odôvodneniu, ktoré som na začiatku uviedol, už len dopĺňam, že takto sa do právnej úpravy dopĺňa inštitút pohovoru s preverovanou osobou (kandidát na sudcu alebo sudca), ako aj možnosť využitia polygrafu.
Vážené dámy, vážení páni, ešte jedna technická poznámka. Navrhujem alebo žiadam, aby bod 23 zo spoločnej správy bol vyňatý na osobitné hlasovanie.
Takže ďakujem za pozornosť, prosím o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu, myslím, že výrazne tým spresňujeme postup, špecifikáciu a znižujeme možné nejasnosti a riziká pri realizácii týchto procesov, ktoré sú pre posúdenie spôsobilosti nevyhnutné, a ďakujem všetkým poslancom prierezovo takmer celého politického spektra, ktorí tento návrh podpísali na obidvoch stranách rokovacej sály. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, milé kolegyne, vážení kolegovia, no len mám takú procesnú poznámku, ak o tomto máme o 17.00 hodine hlasovať, tak to je naozaj „skvelý“ prístup k legislatíve. A ja som ešte čakal, pán poslanec Kaník, na ten pozmeňujúci návrh, keď riešil riziko návykových látok, že nám dá prednášku k alkoholu nejakú, aby bolo proste možné zabiť čas, kým dôjde pozmeňujúci návrh. No tak to je super naozaj, keď takto tvoríme legislatívu k tak vážnej veci. Je to zaujímavé. Ale to je procesná poznámka.
Tie dve poznámky vecné budú tieto.
Je fajn, že ste si zobrali inšpiráciu zo zákona o utajovaných skutočnostiach, ale jedno ustanovenie ste z toho vypustili. A podľa mňa to je kľúčové. A ja ho prečítam. Je to ustanovenie § 25 ods. 4, pokiaľ mám správnu citáciu, a znie: „Psychofyziologické overenie pravdovravnosti sa uskutoční vždy, ak sú vyjadrenia navrhovanej osoby v priebehu bezpečnostného pohovoru v rozpore so zistenými skutočnosťami, ktoré by mohli byť prekážkou na vydanie osvedčenia alebo dôvodom na zrušenie platnosti osvedčenia.“ Samozrejme, formálne podľa predchádzajúceho odseku je dobrovoľné rozhodnutie preverovanej osoby, či na polygraf pôjde alebo nepôjde. Ale ak tam ona nepôjde, nemá previerku. Tu je napísané jasne. A prax aj odvolacieho výboru je v tomto jednoznačná. To znamená, ak bude previerka, teda polygraf slúžiť len tomu, aby preverovaná osoba v princípe to využiť mohla, ale nemusela, aj tak sa bude hlasovať podľa asi sympatií, tak je to podľa mojej mienky veľmi slabá zábezpeka. A mrzí ma, že ste práve to ustanovenie zákona, ktoré ste vzali ako inšpiráciu, to kľúčové neprevzali, lebo v tejto podobe ten polygraf je taký, že však je to jedna z možností a kto chce, tak môže tam ísť, kto nechce, tak tam o tom hlasujeme. To podľa mojej mienky nie je dobrý návrh.
Druhá poznámka je ale táto. Ak som správne pochopil váš pozmeňujúci návrh, tak sa týka len toho režimu tých prvých celoplošných previerok, v zásade, nijako sa netýka tej oveľa závažnejšej situácie, kedy budú sudcovskú spôsobilosť posudzovať disciplinárne senáty. Netýka sa toho. Z toho, čo som aspoň teda počúval, aj keď nemal som to pred sebou, sa toho netýka. Čiže riešite len prvé previerky a všetko následné tam riešené nie je, lebo v rámci disciplinárneho konania sa subsidiárne používa, opravte ma, ak sa mýlim, podľa zákona, Trestný poriadok. To znamená, že tieto ustanovenia sa nijakým spôsobom nebudú dotýkať preverovania sudcovskej spôsobilosti v rámci disciplinárneho konania. A to je podľa mojej mienky problém.
Vy ste spomínali, a to je moja posledná poznámka, pán poslanec, že bolo aj veľa námietok voči tomu, aby ten režim previerok bol štandardný, mysliac tým NBÚ, odvolací alebo Najvyšší súd. Len ja som tých argumentov veľa nepočul. A problém je naozaj ten, že ten systém štandardný aj v justícii fungoval na Špeciálnom súde. Fungoval vecne a fungoval aj po stránke právnej.
Ešte raz, je minimálne jedno rozhodnutie Európskeho súdu, ktoré potvrdilo, že previerky neohrozujú nezávislosť súdneho tribunálu. Nebudem potom komentovať rozhodnutie Ústavného súdu nášho, ale proste Európsky súd povedal jednoznačne, čo si myslí o možnosti bezpečnostných previerok, ešte raz, v klasickom režime.
Čiže ja som tých námietok veľa nepočul, ale tie principiálne námietky sú tie, že vám tam vypadlo jedno ustanovenie, podľa mojej mienky kľúčové, odsek 4 zákona, a, po druhé, že sa tieto ustanovenia nijako nebudú týkať disciplinárnych konaní preverujúcich sudcovskú spôsobilosť, kde nebude ani polygraf, ani Ústavný súd, ani prezident. Bude to rozhodnutie dvoch z troch členov disciplinárneho senátu, a potom odvolacieho senátu disciplinárneho, menovaných Súdnou radou.
Ak toto idete schváliť a považujete to za posun k lepšiemu, za začiatok reformy justície, tak je to podľa mňa skôr reforma potemkinovská a myslím, že nikto, kto s nejakým zmyslom porozumenia argumenty počúva, nemôže veriť tomu, že ide o skutočný posun k lepšiemu. Posun k lepšiemu, to je oproti tomu zlému návrhu, ale oproti statusu quo je to posun k horšiemu (Reakcia z pléna.), bez pochybností, áno. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. Asi nie na všetko budem reagovať, lebo na to nebude toľko času, takže len k niečomu.
Pokúsim sa vysvetliť, prečo je tam dobrovoľné využitie toho polygrafu, a nie povinné. Povinné v tom existujúcom systéme preverovania cez NBÚ je logické, pretože NBÚ uzatvára, NBÚ spraví rozhodnutie, dá alebo nedá previerku. V tomto prípade je NBÚ len zhromažďovateľom informácií, ktoré posúva ďalej do ďalších dvoch stupňov, dohromady troch. Preto tá logika je, že keď má pocit daná osoba, že informácie, ktoré o nej získal NBÚ, sú nepravdivé, tak v takom prípade má možnosť ísť na polygraf a dokázať, že sú nepravdivé, pretože bude podrobená otázkam, bude odpovedať pravdivo, vyvráti tie informácie a polygraf potvrdí, že hovorí pravdu. Keď naň nepôjde, tak potvrdzuje, že tieto informácie asi sú pravdivé. A Súdna rada bude rozhodovať podľa toho, prijímať stanovisko, že odmietol, nepožiadal ísť na polygraf samo osebe. Ale to už nie je o sympatiách. To je už jasné, že v tom prípade sú relevantné tie informácie, ktoré NBÚ získal. Takže ja si myslím, že v tomto nie je problém, že to tam nebude kričať.
A ja si myslím, ale ja nie som právnik, aj keď som sa nútene dostal do tejto pozície, že musíme o tomto diskutovať, lebo to je zmena ústavy, som presvedčený o tom, že keďže sme doplnili novú skutočnosť, ktorá disciplinárnym senátom slúžiť môže na dôvod na pozbavenie talára sudcu, tá spôsobilosť sa zasa skúma a zisťuje len cez NBÚ. A opäť tam máme tým pádom aj tento atribút, ktorý som tu vložil alebo vkladám, že takisto ten polygraf aj v tomto prípade bude predtým, ako ten disciplinárny... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)