35. schôdza

Ďakujem, pán minister za odpoveď. Aby sme si to vyjasnili. Takže Slovenská republika koniec koncov nemá nástroje na to, aby nejakým spôsobom obmedzila, pomohla farmárom, čo sa týka pri poklese ceny komodít. Respektíve problém vidím v tom, že tie hraničné krajiny, my hraničíme s Ukrajinou, to znamená, že tie transportné náklady západnú Európu nepostihnú. Takže pravdepodobne obilie príde na Slovensko, maximálne Čechy, Maďarsko, Poľsko, tu ceny poklesnú a prípadné nákupné ceny smerom na Západ tu budú výhodnejšie pre západných nákupcov. Takže toto je môj problém, že nevidím zatiaľ nejak snahu ministerstva, akým spôsobom zamedziť, obmedziť, pomôcť tým farmárom. Len toľko som chcel.
Ďakujem.

Dve veci k vašej dodatočnej otázke. Tak ako som povedal pri odpovedi, tieto clá sú odstránené na kvóty existujúce, čiže tie kvóty, ktoré dneska platia, sú zakontrahované, sú určené konečnému odberateľovi, čiže jednáme už, hovoríme o zakontrahovanom tovare. Samozrejme, môže byť otázka, čo po novej žatve, ale na druhej strane je tam obmedzenie, lebo tieto výhodné taxy colné platia len do konca októbra tohto roku.
Čo sa týka ohrozenia samotnej krajiny, lebo máte pravdu, my sme prví na rane. My sme vydali cez Štátnu veterinárnu a potravinovú správu usmernenie pre všetky styčné body, ktoré máme na Ukrajine, ktoré máme na hranici s Ukrajinou, kde sú konkrétne popísané opatrenia, ktoré majú z hľadiska ochrany bezpečnosti dovozných agrokomodít preverovať naši inšpektori, a tak isto sme požiadali o spoluprácu colnú správu vzhľadom na to, že aj my sme sa domnievali, že by mohlo prísť k nejakému zvýšenému náporu. Tieto opatrenia sú veľmi prísne definované a nie sú len pre tovary, ktoré sú smerované na územie Slovenskej republiky, ale aj na tie tovary, kde Slovenská republika slúži ako tranzitná krajina. Čiže pripravili sme sa s tým, že sme upravili a sprísnili ten kontrolný režim, aby takéto dovozné produkty, ktoré by mohli potenciálne narušiť slovenský trh, spĺňali všetky tieto kritériá bezpečnosti potravín, ktoré nebolo doteraz potrebné zabezpečovať. Nemáme zatiaľ signál, že by sa nejako zvýšenou mierou tieto potraviny dovážali na územie Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem pekne. Pán poslanec, toto je veľmi komplikovaná téma a myslím si, že vychádzate predovšetkým z článku v denníku SME, ktorý to poňal mimoriadne jednostranne a veľmi zaujato. Pletú si mnoho činností, ktoré vykonáva polícia, cudzinecká polícia, s realitou, ktorá na Slovensku existuje. Tí, ktorí navštevujú Hrobákovú, tí, ktorí navštevujú vlastne oddelenie cudzineckej polície, sú tí, ktorí na Slovensku plánujú byť dlhšie ako tri mesiace. A tieto osoby sú, samozrejme, podrobené väčšiemu prevereniu. Neexistuje štát, kde by toto bolo jednoduchšie, kde by to bolo bez problémov, kde by to bolo, ako sa hovorí, len, prosím vás, príďte, my vám okamžite dáme dlhodobý pobyt nad tri mesiace. Tí, ktorí o tom hovoria, zjavne neboli nikdy na imigrácii v Spojených štátoch, v Nemecku, vo Veľkej Británii alebo kdekoľvek inde. To je prvý problém, že si pletú dve veci.
Po prvé, medzi, cestovanie a pobyty medzi európskymi štátmi sú vyriešené nielen v rámci Schengenu, ale v rámci zmluvy s Európskou úniou, to je najhlavnejšie. A druhé, trojmesačné turistické, študijné a ľubovoľné iné pobyty sú vyriešené v rámci vízovej politiky štandardne.
Ale skúsim aj niekoľko základných faktov. Nedostatky komunikácie v cudzích jazykoch nespôsobuje neznalosť cudzích jazykov policajtov z oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru, ale problém je neovládanie zo strany cudzincov slovenského jazyka, čo je prvá vec, a taktiež neznalosť ani jedného svetového jazyka, ani jedného svetového jazyka. Domáhať sa v Spojených štátoch, že sú tam nezdvorilí policajti, lebo nevedia po slovensky, vám príde absurdné, pán poslanec, že? Takisto vám príde absurdné, aby sa domáhal niekto, aby nemecký imigračný úradník alebo anglický hovorili po slovensky. A toho istého sa vo svojej otázke teraz dožadujete vy. Prichádzajú k nám nie na návštevu krátkodobú, ale na dlhodobú, chcú tu bývať, chcú tu žiť. A nielenže neovládajú slovenský jazyk, čo by problém sám osebe nemusel byť, lebo to sa nevyžaduje ako základná podmienka, ale ani svetový jazyk. Čo je spôsobené najmä tým, aby sme si povedali, aké národnosti v prevažnej miere. Tam boli vypichnuté prípady, kedy z krajín, o ktorých hovorili v novinách, k nám prichádza niekoľko veľmi málo, veľmi málo takýchto hostí. Ale v roku 2013 bolo na oddeleniach cudzineckej polície Policajného zboru prijatých 16 496 žiadostí o pobyt pochádzajúcich, osôb pochádzajúcich zo 138 štátov sveta. Najviac zastúpené boli: Ukrajina – 2 364 žiadostí, predpokladám, že nám je všetkým jasné, že tu jazyková bariéra neexistuje; Ruská federácia – 1 050, rovnako tak; Maďarsko – 920, tak isto podľa mňa bez jazykových bariér, pretože zastúpenie maďarsky hovoriacich policajtov na našich policajných staniciach je naozaj pomerné veľké; Kórejská republika – 909, to už vnímam ako trošku väčší problém; Rumunsko – 88, Srbská republika – 830, Vietnamská republika – 809, Čínska republika – 690, India – 133, a to už len také, by som povedal, skôr orientálne krajiny.
Čiže základný problém je uvedomiť si, že o aký vzťah medzi cudzincom a slovenskými policajnými orgánmi v tomto prípade ide. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďakujem, jak poutekali šikovne tí moji kolegovia. Chcel som, ja som už vystúpil v rámci písomne prihlásených a povedal som to hlavné, čo povedať bolo treba, len pár možno dovysvetlení, pretože napriek tomu, že aj z tohto miesta ja už neviem koľkokrát som hovoril o dôchodkovom systéme, o druhom pilieri, vysvetľoval od Adama, ako to vlastne je, a stále vidím, že zaznievajú aj teda z vládneho tábora, ale aj z opozičného tábora hlasy, ktoré znamenajú nepochopenie niektorých základných atribútov tej architektúry, na ktorej tento systém od počiatku stál, stáť musí a stojí v celom svete, kde tento systém je používaný.
Takže začnem možno tým svetom a nejakým, informáciou o tom, že nemám úplne presné čísla, ale viac než 30 krajín na svete používa v rôznych variantoch dnes systém druhého piliera. To nie je, nejaké dobrovoľné schémy, tretí pilier, to je ešte v omnoho väčšom počte krajín, ale ten, ktorý sa vytvoril reformou povinného prvého piliera a volí formu sporenia ako zdroj budúcich dôchodkov a úspor sa používa už vo viac ako 30 krajinách sveta. Takže je naozaj čo pozerať, porovnávať, skúmať rôzne prístupy.
Z hľadiska času prvýkrát tiež pred zhodou okolností vyše tridsiatimi rokmi bol spustený prvý tento systém a potom ďalšie a ďalšie, ďalšie, takže mnohé krajiny sú omnoho časovo ďalej oproti Slovensku z hľadiska skúseností. Takže zasa nie sme nejakí jediní na svete, nie sme prvolezci a z toho vyplýva aj pohľad na to, aká koncovka nakoniec musí byť. K tomu sa dostanem za chvíľu.
Ale zazneli tu také opakované, skôr ja to už beriem ako marketingovo-propagandistické len také floskule, že ako na tom zarobil niekto, ako tie DSS zarábajú a aké poplatky sú tam vysoké. Nuž tak, vážené dámy, vážení páni, ten systém, keď sa spúšťal, bol najlacnejší spomedzi všetkých vtedy existujúcich na svete, ktoré existovali. O tom hovorili. A zároveň boli najtvrdšie kritériá pre vstup do tohto systému, preto sa museli inštitúcie finančné, silné, medzinárodné, aj spájať, aby vôbec dokázali splniť podmienky, že môžu vôbec do tohto systému vstúpiť. Takže z hľadiska nákladov, ktorý tento systém spotrebúva, pretože nič na svete nefunguje zadarmo, je najlacnejším ,a bol aj pri jeho rozbehu, na celom svete na Slovensku.
Dnes, keď by sme si ho porovnali s inými formami sporenia a investovania, je najlacnejší spomedzi akýchkoľvek ďalších systémov, či už podielové fondy alebo akékoľvek iné veci budeme spomínať. To je tiež možno dobre vedieť, pretože to je o tom, koľko si za to musia zaplatiť účastníci, aby niekto mohol tie úspory spravovať.
A potom ďalšie nedorozumenie, ktoré tu vzniká, ktoré som zachytil, že prečo sú tam životné poisťovne nakoniec, ktoré majú v konečnom dôsledku za úlohu poskytnúť doživotný dôchodok. A tu sa priznám, som sa začudoval, pretože nikdy to ináč nebolo. Začudoval som sa tej otázke, pretože nikdy to ináč nebolo, nikdy to ináč nemalo byť a nikde na svete to ináč nie je. Pretože jedine životná poisťovňa, ktorá funguje na báze prísnych kritérií pod kontrolou Národnej banky Slovenska, musí spĺňať medzinárodné kritériá a parametre na to, aby vôbec poisťovňou mohla byť, je inštitúcia, ktorá poskytuje a prenáša na seba a kryje riziko dlhovekosti. To znamená, že človek, keď odchádza do dôchodku a tie svoje úspory preklápa na doživotný dôchodok, nevie, koľko rokov bude žiť, nevie to ani tá životná poisťovňa, nevie to nikto, nie sme veštci, aby sme to vedeli. A môže sa stať, že ten človek bude žiť 120 rokov a dávno jeho úspory, keby sme ich rozpočítali na mesiace, ktoré má k dispozícii, budú minuté, ale on bude dostávať dôchodok stále, tak ako dostáva z priebežného systému. O to tu ide, zabezpečiť doživotné vyplácanie dôchodku, až do smrti človeka. Keby sme to nechali, ako tu zaznieva a to naozaj len z nevedomosti môže taký hlas zaznieť, že však tie peniaze nech si vyberie a nech ich si vyberá postupne, až kým sa mu neminú. No tak teoreticky to tak môže byť, len výsledok by bol, že človek by dajme tomu podľa toho, koľko by mal nasporené, podľa veľkosti svojich príjmov, svojho platu počas aktívneho života, vo veku povedzme 75 rokov, 80 rokov, 85 rokov, podľa toho kto ako, zrazu bol na nule z hľadiska svojich úspor. A potom čo? Potom mu povieme, no však si si minul!? To by bol dobrý systém? Veď to by bolo naozaj nezmyselné a smiešne. Takže jednoducho musí tam vstúpiť inštitúcia, ktorá je na to vytvorená a tým sa zaoberá, že poskytuje doživotné anuity, to znamená doživotný dôchodok s tým rizikom, že aj keď sa technicky tie peniaze minú, ktoré ten človek tam priniesol a za ktoré si tú službu kúpil, tá služba, že mu bude vyplácaný dôchodok, tá služba mu bude poskytovaná ďalej. Až viete niekto o inej inštitúcii, ktorá toto vie poskytovať s garanciami, že to bude fungovať, povedzte, ja som veľmi zvedavý. Ale nevedia to nikde na svete, v žiadnej z krajín nič také neexistuje. Tak až vymyslíme niečo na Slovensku, že sa to dá aj bez životných poisťovní, tak budeme skutočne unikátni.
Takže, vážené dámy, vážení páni, až tu niekto hľadá za tým nejaké kšefty, komploty, až mu svietia oči, keď vidí, že sa už tam podarilo ľuďom nasporiť 6 mld. eur, čo je obrovská krásna suma, tak ide po falošnej stope. Jednoducho tam veľmi postupne začnú plynúť tieto peniaze. Pretože teraz pôjde, pokiaľ to využije, vôbec to nemusia využiť, len budú mať možnosť využiť prvých zhruba 3000 ľudí s relatívne malou sumou, ktorá bola nasporená, pretože sporili krátko a pri krátkom sporení ani tá suma nemôže byť veľká. Tento systém je projektovaný pre optimálne poskytovanie svojich kvalít, na ktoré je tvorený, pre dobu  zhruba 40-ročného aktívneho života a 40-ročného odkladania si úspor. A hlavne tá pridaná hodnota spočíva, že v reinvestovaných výnosoch. To znamená, tie výnosy, tie úroky, o ktoré sa zhodnotí každý rok daný objem peňazí, sa nevyberajú, nespotrebúvajú, ale zase znova investujú, a to vytvára po pätnástich rokoch podľa prepočtov, ktoré aj Slovenská akadémia viet robila a ktoré pán dr. Baláž napríklad na rôznych konferenciách ukazoval, po pätnástich rokoch veľmi dynamický nárast objemu sumy, ktorá je na dôchodkových účtoch. Teraz to nemôžeme ešte vidieť, lebo odhliadnuc od toho, čo sa v minulosti dialo, bolo to tu spomínané, ale ja sa nechcem v tom hrabať, lebo to naozaj nám nič neprináša, sa tu kritizovať za minulé veci, jednoducho za tu krátku dobu ten efekt nemohol byť ešte viditeľný a prejavený. Ten sa bude násobiť každým rokom, alebo teda zvyšovať, zvyšovať a tá krivka bude rásť geometrickým radom, len proste musíme tomu systému dať čas a priestor.
A keď sme tých 3 000 spomínali, ja som presvedčený, že ani tí to nevyužijú, pretože tu má človek možnosť voľby, že pozrie sa na to, chcem to, nechcem to, keď mám prácu, môžem pokračovať. A dneska tí, čo prácu majú, sú radi, že ju majú, aj keď sú vo väčšom veku. Lebo vyšší vek, 62 rokov nie je vyšší vek z dnešného pohľadu, to vôbec nie je žiaden vysoký vek. To sú mladí chlapi aj ženy svojím spôsobom. O chvíľu už aj ja budem mať možno toľko, teda ešte chvíľu mi to potrvá, ale nie až tak veľa. A vôbec si nemyslím, že je to nejaký vek, kde sa človek skláňa do hrobu. Takže ten vek sa nám úplne prirodzene, vek aktivity, posúva a bude posúvať do vyšších výšok, bez toho, aby sme ľudí nútili pracovať dlhšie. Oni sami budú chcieť, ale zároveň nebudú musieť, pretože budú mať možnosť výberu.
Čiže toto som chcel povedať, vážené dámy, vážení páni, aby som predišiel takým, aj keď nepredídem, ja viem, tak to chce, kto chce, použijem príslovie, psa biť, palicu si vždy nájde. Ale aspoň tí, čo chcú počúvať a vnímať a riadiť sa racionálnym uvažovaním, tak pre tých som chcel tie základné atribúty spomenúť, aby sme neodchádzali do absolútne nejakých scifi príbehov a nereálnych konštrukcií, ktoré nikdy neboli, nikdy sa s nimi nepočítalo a ani nemohli byť, lebo nie sú realizovateľné.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Dámy a páni, vážený pán minister, ja som aj včera v podvečer vystupoval k tomuto návrhu a pokúsil som sa to podstatné povedať vo svojom krátkom vystúpení. Preto krátkom, už viete, že kolega Mihál tu dnes nie je a ma poprosil, aby aj on mohol už včera vystúpiť, aby som maximálne svoje vystúpenie skrátil. A táto moja veľkorysosť sa obrátila proti mne. Jeho vlastný kolega, alebo bývalý kolega Chren ma napadol, že som sa tak, by som povedal, neprimerane správal pri rokovaní o tomto zákone, ako keby to bol prejav neúcty voči tým 1,5 mil. sporiteľom. A dal to dokonca do kontrastu s tým, že tri dni som sa angažoval v rozprave, keď šlo o manželstvo, o rodinu, v ústave. Že taký ne-po-mer.
No dotklo sa ma to. A preto som si povedal, že zopakujem alebo prihlásim sa ešte do rozpravy ústne, najmä voči tým, ktorí mali potrebu, aby som dlhšie hovoril, aj keď nepovažujem za podstatné hovoriť dlho. Dôležité je, aby človek mal čo povedať.
Čo mňa zarazilo a musí to byť aj vám divné, ak ste pozorne počúvali, alebo aj keď ste nepočúvali, ak ste len registrovali, že ako sa angažoval kolega Chren v rozprave. On hovoril takmer hodinu dnes, takmer hodinu hovoril, on hovoril viac ako, neporovnateľne viac ako minister, ktorý zákon predkladá. Pán minister Richter sedel a počúval, on uviedol zákon pár minútami. Stačilo, ja som, mne to stačilo. Ale pán Chren vystupoval ako väčší bojovník za prijatie tohto zákona ako pán minister. On, opozičný poslanec. Ja som v jednej chvíli mal pocit, že ani nerokujeme o vládnom návrhu zákona, ale že rokujeme o nejakom opozičnom poslaneckom návrhu. Nie je vám to podozrivé ako? Alebo minimálne to nie je nezvyčajné? Pán poslanec Chren nie je členom sociálneho výboru. Toto je zákon, ktorého gestorom je sociálny výbor, a on už toľko energie vyvinul nielen tu svojím vystúpením, ale aj na tých rokovaniach na ministerstve, že moji kolegovia v klube tiež v tom vidia nejakú zvláštnosť. Veď on sa bežne tak ako nevenuje sociálnym veciam, ale tu robí takú nadprácu, že až im je to podozrivé, že predsa len keď sa finančníci, ekonómovia veľmi angažujú v nejakej veci a keď príliš tlačia na pílu, tak to môže vyvolávať rôzne otázniky.
Ja si myslím, ako odporúčanie, že by pán Chren to nemal preháňať s tým otcovstvom, že je otcom druhého piliera. Lebo keď to bude takto preháňať, tak potom ľudia začnú skúmať naozaj, že aký je rozdiel medzi týmto návrhom a tým, čo dnes platí a čo prípadne trošku meníme alebo upravujeme, a budú ich napadať mnohé ďalšie otázky, na ktoré sa jeho budú pýtať, o odpoveď, prípadne teda iných, že prečo je to takto a nie je to inak.
No, čiže dotklo sa ma vystúpenie pána Chrena, že môj veľkorysý postoj k pánovi poslancovi Mihálovi, on kritizoval. Čiže toto tak, alebo toľko k tomu, prečo vtedy iba 4 minúty.
Keď tu bola rozprava tri dni o manželstve, o rodine aj o súdnictve, samozrejme, ale liberálom, myslím si, že viac vadilo to o tej rodine, manželstve ako o justícii, tak nešlo o peniaze. Možno šlo o čas, že sme niekoho zdržovali, ale ja som nemal pocit, že ja zdržujem. Ja som toľko nerozprával ako tí, čo, by som povedal, boli proti prijatiu takej zmeny v ústave. Ale nešlo o peniaze. Šlo o hodnotový zápas. Ale v tomto zákone nejde o hodnoty. Naozaj. Tak ako je spravený ten zákon, je v zásade dobrý. Ja som to už niekoľko raz povedal, že pán minister, jeho tajomník Burian odviedol dobrý kus roboty aj, nielen pri tom návrhu zákona, ale aj pri tých vylepšeniach, že ako akceptovali výhrady viacerých, ktorí boli v tej pracovnej skupine, a ako boli predkladané tie pozmeňujúce návrhy. Ony sú v zásade dobré a môže to tak byť. Naozaj to je skôr technická vec, to je skôr technická vec, čiže nie je to hodnotová otázka. Ale že to je o peniazoch, tak to by som sa rád pri tom zastavil.
Keď sme pred desiatimi rokmi schvaľovali zákon o druhom pilieri a mali sme záujem, aby čo najviac ľudí si sporilo na svoj dôchodok v dôchodkových spoločnostiach, tak do systému, alebo v systéme fungovali aj tzv. sprostredkovatelia. To znamená tí, ktorí robili kampaň pre jednotlivé dôchodkové spoločnosti, aby ich získali pre sporenie v druhom pilieri. Tí sprostredkovatelia to robili za úplatu. Ja viem, že niektorí, dokonca vtedy to boli také sumy, že 4000 korún za jedného sporiteľa. To znamená, keď ste sa ako živnostník týmto živili a získali ste pre DSS-ku jedného sporiteľa, 4000 odmena sprostredkovateľa, korún. V DSS-kách je dnes takmer j1,5 mil. ľudí. Nie všetci sú tam, by som povedal, ako výsledok práce sprostredkovateľov. Mnohí možno ste tam z vlastnej iniciatívy, z vlastnej vôle a nepotrebovali ste na to nejakého sprostredkovateľa.
Ak predpokladám, že aspoň tretina z tých sporiteľov je tam "vďaka" sprostredkovateľom, ak predpokladám, že tá odmena tomu sprostredkovateľovi bola 4000 korún, tak tie DSS-ky na túto aktivitu minuli 2 mld. korún. Možno tí lepšie informovaní ma opravia, že to bolo len 1,5 mld., ale to je veľká suma peňazí. Vďaka týmto nákladom sú tie DSS-ky veľmi smutné, pretože tie náklady, ktoré do toho vložili, sa im nevrátia za desať rokov, ani za dvadsať, možno niektorým za tridsať. Čiže ten akoby biznis sa vďaka tomuto medzičlánku stal, by som povedal, málo rentabilný. No a poučení touto skúsenosťou pri tomto zákone už to je inak. Tu už nebudú fungovať sprostredkovatelia. Už sa nebudú "vyhadzovať" peniaze zo životných poisťovní, aby lanárili čo najviac klientov sporiteľov do životnej poisťovne. Je to vybavené veľmi elegantne a šikovne je to vymyslené. No ale životné poisťovne rátajú s tým, že nejaké náklady budú mať, no.
A mňa teda vyrušuje, že tu vystupuje niekoľko poslancov, ktorým tak na tom strašne záleží, aby sme do nohy hlasovali za tento zákon. Aby sme do nohy hlasovali za tento zákon a pritom je to obyčajný zákon. Vy, poslanci SMER-u, máte dosť hlasov na to, aby ste ho schválili bez jedného hlasu opozičného poslanca. Ale keď vidím, ako niektorí jednotlivci, ako im na tom záleží, aby aj Brocka za to hlasoval, aj Přidal, aj Mikloško, aj Gibalová, no proste nerozumiem tomu. Ja nie som koaličný partner SMER-u, ani, ani on proste. Veď vy to viete schváliť sami.
Ale ja rozumiem tomu, že by sa to hodilo, keby sme to schválili všetci, aby nebolo vidieť, že niekomu na tom eminentne záleží. A ja práve vďaka tomuto podozreniu a práve vďaka tomu, že nás títo ľudia, práve títo liberáli z jednotlivých strán z prvej lavice, z druhej, štvrtej, piatej onálepkovali za tri dni, že my sme so SMER-om, KDH urobilo veľký kšeft. Urobilo kšeft. A ja chcem sa vyhnúť tomuto nálepkovaniu v prípade tohoto zákona, lebo tu pri tomto zákone to podozrenie môže byť odôvodnené. Tu ide o 6 mld. eur v DSS-kách. Naozaj to sú veľké peniaze. No proste tu, tu to je, tu je to o peniazoch. Toto nie je, by som povedal, diskusia o morálno-etických otázkach. A aby toto podozrenie na mne alebo na mojich kolegoch z KDH nebolo, že ide o kšeft so SMER-om, tak som včera povedal, že poslanci za KDH za tento návrh zákona hlasovať nebudú. To je všetko.
Ďakujem za vašu pozornosť.

No na toto sa, na toto sa nedá povedať nič iné len, že takéto vystúpenie, Julo, či dnešné, či včerajšie, len a len potvrdzuje, že pri tej ústave šlo o kšeft so SMER-om. Keby ste nemali špinavé svedomie, tak by si ty takéto príspevky k takej téme, ako je druhý pilier, ako je anuitná novela jednoducho nemal. Ako obhajovanie, že my teraz nebudeme hlasovať so SMER-om lebo, aby ste nás neobviňovali, to je presne, ja neviem, čo mám na to povedať. Veď to aj malé decko pochopí, že pri ústave ste boli jednoducho dohodnutí a bol to, neviem ako, aký mám použiť výraz.
Tu, prosím pekne, zabudnime na všetky tie tri bodky okolo ústavy. Tu ide o anuitnú novelu, tu ide o to, aby ľudia mali čo najvyššie dôchodky z druhého piliera. Takže tuná zaťahovať nejaké takéto hrádky naozaj nie je, na to nie je priestor. Úplne som fakt dojatý, že takéto niečo tu zaznieva.

Ja som veľmi, hľadám správne slovo, prekvapený, kam sa toto začalo uberať. Páni, všetci, ako kľud, ako toto, robíte vojnu na absolútne falošnom, nesprávnom, vymyslenom bojisku. Toto absolútne, o to tu nejde, preboha! A úplne toto, teraz takú spôsobujeme radosť všetkým tým, ktorí tomuto neprajú. Veď ako na smiech budeme. Toto, preboha, nie.
A na vysvetlenie len, keď sa tu, aby, aby ľudia zas nenadobudli úplne nesprávny pocit, keď sa hovorilo o sprostredkovateľských nákladoch pri vzniku druhého piliera. Tieto náklady nijakým spôsobom neboli hradené z prostriedkov sporiteľov. To treba podčiarknuť miliónkrát, pretože dochádza samozrejme k zjednodušovaniu. To, koľko vynaložila tá-ktorá spoločnosť a DSS-ka na reklamu, na marketing, na sprostredkovateľov, je čisto jej vec a hradila to z vlastných zdrojov. Ani cent na to nesmel ísť zo zdrojov sporiteľov. Takže pravdivé na tom je len to, že tým pádom sa zisky, ktoré, ktoré to spravili nerozumne, ich zisky vzdialili do tridsaťročného horizontu. A preto to nie je nejaký biznis, na ktorom sa ryžuje dnes, ako si mnohí, nebodaj, aj myslia teraz. Ale to len na vysvetlenie, aby sme zase nevošli do nejakej úplne falošnej slepej uličky.
Ale naozaj takéto náhradné vyrábanie konfliktu tam, kde konflikt nie je, kde to je technická, kde záujem skutočne je eminentný, ale na tom, aby sporitelia, budúci dôchodci mali čo najlepšie stanovené dôchodky, najobjektívnejší systém tu je. A ja ten eminentný záujem mám a hrdo sa k nemu hlásim.

No, vážený pán Brocka, prehnali ste to. Som teraz rozčarovaný z vášho vystúpenia a som rozčúlený z vášho vystúpenia, ale budem sa snažiť naozaj ovládať.
Tento návrh zákona je naozaj technický návrh zákona. Záleží na ňom, aké dôchodky bude mať jeden a pol milióna sporiteľov, ktorí sú v druhom pilieri. Ja som v roku 2004 bo spoluautorom dôchodkovej reformy s viacerými kolegami, v tom istom roku som o dôchodkovej reforme vydal túto knižku (vystupujúci ju ukazuje), neviem, či ste vy niekedy napísali o niečom nejakú knižku, a preto mi na druhom pilieri záleží. A preto, hoci NOVA nemá člena výboru pre sociálne veci, som sa snažil ovplyvňovať vládny návrh, ktorý prišiel do parlamentu, a presadzovať jeho zlepšenie a pozmeňujúce návrhy. A s niekoľkými sa nám to podarilo. Nielen mne, ale aj viacerým kolegom.
Úplne jednoznačne kritizujem na tomto návrhu to, že neobsahuje od začiatku možnosť plného programového výberu, a to budeme musieť v budúcnosti zmeniť. Má aj svoje nedostatky, nie je to ideál, ale je to rozhodne menšie zlo. Je mi jedno, či zaň budete hlasovať. Tak ako mi v podstate nezáležalo na tom, že ste sa venovali ústavnej definícii a viac ste sa flákali a vynechali zasadnutia pracovnej skupiny, viac ste na nich neboli, ako boli. Mohli ste aj vy presadiť nejaké riešenia a zlepšenia pre ľudí, ale evidentne vám bolo niečo úplne iné prednejšie, než sa venovať tejto práci a než sa snažiť niečo vylepšiť.
A to, že ma obviňujete, že ja som sa o to snažil, že mne na tom záleží, a hľadáte za tým nejaký kšeft, že to hovorí človek, ktorý presadil zmenu ústavy, podľa ktorej budú môcť vydierať sudcov politickí nominanti a Súdna rada, podľa informácií, ku ktorým budú mať prístup, a tým pádom úplne spolitizoval slovenskú justíciu, to ma, to ma naozaj hnevá.

Ďakujem pekne. No, pán kolega, nesklamali ste ma. My sme naozaj mohli schváliť tento návrh zákona sami, mohli sme to mať za sebou, mohli sme to našimi počtami hlasov schváliť v pohode. Ale neurobili sme to, pretože ide o dôchodky ľudí, a chceli sme, aby sa o tom ešte čo najdlhšie diskutovalo, aby sa hľadali riešenia. A riešenia aj vďaka mnohým opozičným poslancom a pracovníkom na ministerstve sa našli. Chvalabohu, sa našli. Nič nie je ideálne. Ani toto určite nie je ideálne. Ale je základ toho, čo sa môže aj v budúcnosti, ak sa ukáže, prax, že treba niečo meniť, menili.
Takže nehovorte, prosím vás, o riadnom kšefte. Ja osobne ako podpredseda výboru sociálneho som nerobil žiaden kšeft ani s pánom Chrenom, ani s pánom Mihálom, ani s nikým. Jednoducho nám ide o dôchodky ľudí, ktoré sa začnú vyplácať začiatkom budúceho roka.
Ďakujem pekne.

No, neviem teraz, pán kolega Jasaň hovorí, že jeho som nesklamal, pán Chren hovorí, že jeho som sklamal, čo, čo s tým urobíte?
Ale predsa len. Pán kolega Chren, napísal som knižku, môžem vám ju venovať, teda darovať aj s venovaním, ale to nie je v tejto veci podstatné. Vy ste ma doobeda napadli primitívne a ste sa mi doteraz neospravedlnili a pritom ja som bol veľkorysý a vyšiel som v ústrety vášmu kolegovi. Vy ste hodinu rozprávali doobeda o tom, aký ste otec druhého piliera. Viac obhajujete tento návrh ako minister Richter. No a ja vám chcem povedať, zároveň aj Jozefovi Mihálovi, Jozef, KDH záleží na druhom pilieri. My bránime sporiteľov v druhom pilieri a nerobíme to len dnes, od jeho vzniku. Čiže len som v tejto chvíli považoval za potrebné to povedať, lebo tri dni ste nám hovorili o kšeftoch, o kšeftoch a pritom to nebolo o peniazoch. Teraz je to o peniazoch, teraz je to o peniazoch a niektorí ľudia, im veľmi záleží na tom, aby sme za to hlasovali, aj keď naše hlasy nepotrebujete. No a moji kolegovia urobili záver, že, že tento návrh v tejto situácii nepodporia. A musíte, musíte to zobrať na vedomie.