35. schôdza

Ďakujem pekne. Teraz možno som sa nevyjadrila dosť dobre v tej rozprave. Chcem, aby sme sa bavili, aj keď vy máte v návrhu zákona okrem povinného aj ďalšie očkovania, to, čo som vlastne ja hovorila o povinnosti očkovania, sa vzťahuje na 10 ochorení. A pokiaľ sa chceme baviť na úrovni toho, že či očkovať, alebo nie, tak v prvom rade by sme si mali rozobrať, čo sú to za ochorenia, keď si budeme vedieť povedať, čo je to diftéria, tetanus, pertussis, ako sa prenáša, koľko detí sa nakazí, koľko zomrie po nakazení, aké sú komplikácie tohto ochorenia, tak najprv si povedzme tieto veci, kedy klesol výskyt týchto ochorení, a potom sa môžme baviť o tom, že či očkovať, alebo nie.
A ešte raz by som teda chcela zdôrazniť, že odškodňovať môžme len dokázané, dokázané ochorenie spôsobené očkovaním, za tým si teda stojím a budem rada, keď dostanem aj odpoveď na otázku, či by pán poslanec Uhliarik prijal návrh v tomto znení, keby bol ministrom teraz on.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Kolegyne, kolegovia, dovoľte mi tiež niekoľko slov. Ono ešte sme len v úvode, polarizujeme sa už v tuná v Národnej rade. Ja si, naopak, myslím, že je potrebné aj tuná to preberať na pôde Národnej rady a hovoriť o tejto problematike. Myslím si, že zas až tak panicky sa nemusíme toho báť. Ak by sa prijal zákon o odškodnení po očkovaní, to neznamená, že by sme teraz zavrhli celé očkovanie a všetko.
To, že je tu 13 krajín v rámci Európskej únie, myslím, to bolo spomenuté Nórsko a Island, a ďalšie dve krajiny, ktoré nie sú členmi Európskej únie, len zdá sa, že akoby táto spoločnosť kdesi proste bola taká uvedomelejšia. A možno nie sú, nemajú tam také komunity, ako má naša krajina, tak ako to bolo spomenuté, tá rómska populácia, tam skutočne v rámci tej prevencie tá služba tých pediatrov je veľmi, veľmi ťažká u nás na východnom Slovensku. Ak ten pediater nejde do tej kolónie medzi tie chatrče k tým ľuďom, tak tá prevencia v podstate by nebola zrealizovaná. Darmo bude volať takúto matku s dieťaťom, že v rámci prevencie má sa dostaviť na očkovanie, títo ľudia neprídu. Tí lekári veľakrát naozaj pracujú vo veľmi, veľmi ťažkých podmienkach. Tu si to neviem ani celkom predstaviť, ak by túto komunitu sme vynechali od tej prevencie, tak aj od tých očkovaní, myslím si, že by to veľmi, veľmi negatívne ako zasiahlo.
Možno aj tak pred nejakým časom to tak vyznelo, že som nejakým nepriateľom toho očkovania alebo že proste to apriori ako zamietam. Ja skôr tuná chcem zvýrazniť tú skutočnosť, že sú tu prípady, hej, aj u nás na Slovensku ja poznám takéto prípady, a po očkovaní sú to deti poškodené, ktoré sú odkázané na pomoc a službu zdravotníckeho personálu a lekárov. Už to nezvládajú ani rodičia. A keď naozaj je to preukázateľné, že to dieťa je poškodené po očkovaní, myslím si, že štát je ten, ktorý by mal znášal aj nejak tú záťaž a finančne ich odškodnil.
Tých 66-tisíc eur odhadovaných ročne, čo by bol takto, myslím, že tak je to ten priemer, myslím si, že ten štátny rozpočet by to naozaj nejak výrazne nezaťažilo, a ak takéto rodiny tuná máme, tak myslím si, že aspoň finančne by sme ich mohli odškodniť a pomôcť im. Verte mi, že takáto starostlivosť o takéto dieťa nie je ľahká. Je veľmi náročná, veľmi náročná. A keď je takéto dieťa odkázané na tú službu a pomoc v zdravotníckom zariadení, tak to stojí aj peniaze túto rodinu, tak ak takéto poškodené dieťa je v dôsledku toho očkovania, myslím si, že mali by sme ich odškodniť.
Rovnako s predrečníkmi ja som si tiež to tak podčiarkol, dal som si taký otáznik k tomu § 12, 12b, a to je to uznanie poškodenia očkovaním. Postačuje tá pravdepodobnosť, hej, že bolo to vysvetlené, že od Nemcov je to prebrané, v tom mám aj ja pochybnosť a myslím si, že to by mohlo byť dosť problematické. Skôr si myslím, že tá pravdepodobnosť nepostačuje a potom v podstate to ministerstvo môže byť, teda so súhlasom ministerstva uznané poškodenie na zdraví ako dôsledok poškodenia očkovaním. Myslím si, že nad tým by sa mohli ešte tí predkladatelia zamyslieť, ak to teda prejde do toho druhého čítania, myslím si, že mohli by sme sa, mohli by ste sa ešte na to teda pozrieť.
Ja tak málinko sa vrátim k prejavu tuná pána prezidenta, a súvisí to so zdravotníctvom, pretože on tuná spomínal to tak, hej, zo širšia a jedna taká možno krátka poznámka, neviem, či ste si to všimli, alebo nie, ale veľmi pekne to tu poznamenal a ukázal tuná, že to zdravotníctvo ako sa pretransformovalo a stáva sa z toho biznis a namiesto z pacienta vyrobili sme klienta, hej, a toto je čosi, čo je negatívne. Kolega Mikloško to tu aj spomína, napríklad tie očkovacie látky, ktoré sa objednali, áno, to bola tá prasacia chrípka, ja si to tiež pamätám, vtáčia chrípka, rôzne hrozby a v podstate tí ľudia zareagovali negatívne, nedali sa zaočkovať. Teda vyšli nazmar ako tieto prostriedky finančné a neboli malé. Neboli malé. Takže veľakrát aj ja si dovolím povedať, že veľakrát je aj to, že za mnohými takýmito aktivitami sú aj farmaceutické firmy, ktoré jednoducho keď vyrobia nejaký ten liek alebo očkovaciu látku, samozrejme, ju potrebujú aj predať, a nie, aby to bolo niekde uskladnené.
Čo sa týka dobrovoľne, áno, tá doba, tá trošinku sa posunula kdesi inde, či očkovať áno, alebo nie. Ja si myslím, že áno a tá naša spoločnosť stále potrebuje na to dozrieť. Možno ako susedné Rakúsko, ako Eva Horváthová to spomínala, že tých 98 % detí je zaočkovaných a to je taká tá sociálna ochrana. Lebo keď v prevažnej miere tie deti alebo tá populácia je zaočkovaná, a keď sa stane, že to jedno alebo dve deti zaočkované nie sú ako v tom systéme, no tak nemôžme na to zase poukázať, že pozrite sa, toto dieťa nie je zaočkované, nič sa nedeje. No mohlo by sa stať, áno, osýpky môžu byť aj v blízkej budúcnosti hrozbou, prestalo sa očkovať proti osýpkam. Áno, prichádzajú tuná aj niektoré také choroby, ktoré sme v blízkej minulosti nemali.
Tých negatívnych účinkov v dôsledku očkovania, osobne si myslím, že je podstatne menej ako tých pozitívnych. Teda ja za to očkovanie vo všeobecnosti som. Tiež som otcom ôsmich detí a naše deti sú očkované. Keď sa ma na to pýtali, áno, hej, by som to dal, aj teda odporúčal, ale - a s tým už aj skončím - deti, teda dieťa, ktoré je v dôsledku očkovania poškodené, myslím si, že mali by sme ho odškodniť, takúto rodinu odškodniť.
Ďakujem pekne.

Ja sa k tomu tiež skúsim vyjadriť, ako nie som lekár, ale som z lekárskej rodiny a veľa som niekedy počúval o očkovaní, a musím povedať, že krajiny, ktoré majú očkovanie kvázi dobrovoľné, tak to celkom dobrovoľné nie je. To nie sú len vec uvedomelosti, to je vec tej krajiny. Majú tak nadstavené systémy, že v prípade neočkovaných detí nemôžu ísť do škôlky štátnej alebo za oveľa vyššie platby. Čiže ono to nie je celkom dobrovoľné.
A som rád, že v tejto snemovni v tomto, až možno na nejaké výnimky, vládne konsenzus, že je to vec, ktorá by mala byť riešená odborníkmi a nie cez hoaxy na internete, lebo ja teda nie som prívržencom farmaceutických firiem, práve naopak, ale tie dáta ohľadne očkovania sú úplne jednoznačné. To znamená, nie všetko, čo je na internete, je pravdivé. Žiaľ, potom môžme ísť do diskusie o homeopatikách, aké sú skvelé a super a čo všetko riešia. Tam by som sa nerád dostal. Samozrejme, že ako všetko, aj ako lieky môžu spôsobiť, aj očkovanie niekedy nežiaduce účinky, čiže odškodnenie je v poriadku s tým, že vnímam, aj čo tu hovorili kolegovia lekári, že bude veľmi ťažké preukazovať príčinnú súvislosť, ak to vôbec niekedy bude možné.
Čiže čoho sa obávam, že ten zákon, ak bude aplikovaný, tak či vôbec bude aplikovaný. Pretože preukázanie príčinnej súvislosti je asi náročná vec a neviem, či na Slovensku bol prípad, kedy tá príčinná súvislosť preukázaná bola. Lebo to, že došlo k očkovaniu v deň A a v deň B došlo k nejakému následku, ešte neznamená, že tú skutočnosť B spôsobila skutočnosť A, však? Čiže to bude asi trošku problém.

Využívam túto poznámku, aby som prípadne už nemusel potom ďalej hovoriť. Ale chcem upozorniť, že naozaj prekvapujúco množstvo nebývalých chorôb sa objavuje tuná v našej populácii. Keď na Slovensku máme 20-tisíc autistov, v Amerike 2 mil., keď autizmus bol prvý raz popísaný, myslím, v roku 1943, je to niečo nové, ktoré naozaj s niečím súvisí, čo tu v lufte máme. Ale takisto je aj s detskou cukrovkou, s detskou leukémiou, proste naraz je toho tu veľmi veľa. Prečo? Čiže na to málo odpovedáme, a teda aj v súvislosti s očkovaní naozaj tí odborníci mlčia, proste nehovorí sa o tom, proste negativizovať všetky tieto úsilia alebo názory sa mi nezdá správne.
Poznám ľudí veľmi vysoko postavených v medicíne, ktorí naozaj majú na očkovanie iný názor a nikdy sa nedali očkovať, sú zdraví, starí ľudia. Jeden mi tak povedal, nie všetky choroby sú nebezpečné, človek nimi získava imunitu na celý život a očkovanie ťa bude chrániť iba dočasne a musí sa preočkovať atď. To nechcem zovšeobecňovať.
200 mil. korún sme dali proti prasačej chrípke, tuším v 2009 to bolo, a 150-tisíc ľudí napriek veľkej, masívnej kampani sa nechalo zaočkovať, ostatné sme mohli zahodiť do smetiaku, všetkého. Čiže ten tlak a reklama na niečo naozaj nemusí byť rozumná, a teda aj z druhej strany treba zvažovať čo a ako. A potom vidíte, že niektoré, chrípka, hepatitída, kliešťová encefalitída, sú dobrovoľné, a teda uvažujeme, čo je, čo môže byť dobré, čo môže, lekárska veda sa rozvíja, a teda nemusí byť, "ako bolo na počiatku, tak nech je teraz a na veky vekov amen".

To bolo jak záver kázne. Ďakujem za faktické poznámky. Áno, patrí táto diskusia naozaj odborníkom, nie laikom. Ja sa tiež necítim byť odborníkom, ale som v tom zdravotníckom výbore a takisto som obklopený lekármi, manželka je tiež lekárka pediatrička a často aj o týchto veciach rozpráva mi sama, tieto deti očkuje, aj v teréne pracuje.
Takže naozaj je to na tú odbornú verejnosť. Neviem si to tak dostatočne predstaviť, že ak by naozaj taká epidémia, keby sa úplne celkom prestalo ako očkovať a teraz by tie deti ako zomierali, ako by tie matky to prijímali. Áno, to, čo je napísané ako na tom internete, no človek tomu naozaj nemôže veriť, ale tie ataky tých matiek na druhej strane tých pediatrov sú. Lebo to, čo si prečítajú, tak to berú, akože to je pravdivé a to už iné nie je. No len aby potom nestalo sa tak, že by to dieťa alebo ten pacient nezomrel na tú internetovú chybu alebo nejakú tú tlačovú chybu, keď si z Vademecum prečítame dneska, prídeme ako pacienti, tak sme múdrejší ako tí lekári.
No, žiaľ, čo je jedna vec, ktorá sa stala za tie posledné roky, tak pacient sa stal klientom a tá zdravotnícka služba tovarom. Ten biznis, ktorý sa rozbehol v zdravotníctve za tých posledných 22 rokov, je hrozný a veľakrát si to myslím, že je to naozaj na úkor nášho zdravia, na úkor, veľakrát na úkor pacientov. Koľkokrát sú predpisované lieky lekármi, ktoré sa predpíšu, a možno ani ten pacient ich tak celkom nepotrebuje, ale jednoducho sú tam na to iné dôvody. Nechcem zase dehonestovať tú prácu všetkých lekárov, to určite nie, lebo bez nich si ani neviem predstaviť, že by sme mali tuná fungovať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Asi tu niekto nechal minerálku.
Pani predsedajúca... (Reakcia z pléna. Zasmiatie sa rečníka.) Potom ti k tomu niečo poviem.
Vážená pani predsedajúca, milé kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi predložiť v snemovni návrh novely ústavy, ktorú považujem za veľmi dôležitú. Veľa sa diskutovalo minulý týždeň o reforme justície, veľa sa diskutovalo po európskych voľbách o účasti v eurovoľbách, prečo je taká nízka. Jedna z interpretácií, asi všeobecne akceptovaných, bola, že ľudia mali pocit, že si nemôžu vybrať úplne svojich kandidátov na poslancov, ale že len stranícku kandidátku, kde s niekým súhlasia, s niekým nie, a že by účasť výrazne bola zdvihnutá vyššie, pokiaľ by ľudia mohli voliť v inom volebnom systéme.
Ak nechceme, aby sa sústavne znižovala účasť v jednotlivých voľbách, a ona sa v princípe, žiaľ, v posledných rokoch znižuje, tak si myslím, že jeden z dôležitých faktorov je otázka volebného systému. Na tejto schôdzi parlament prijal nové volebné zákony, ktoré ale boli skôr z tohto pohľadu kozmetickými zmenami systému volieb. Nemenil sa volebný systém, menili sa v princípe drobné veci. Otázka, či má byť, alebo nemá byť moratórium, či majú byť, alebo nemajú byť zverejňované prieskumy verejnej mienky, ale to sú naozaj skôr kozmetické zmeny vo volebnom systéme.
Ten problém, ktorý sa ukázal v eurovoľbách, však platí aj vo voľbách do Národnej rady. To znamená, že, a možnože zvlášť v tejto dobe, kedy nedôvera voči politickým stranám je vyššia, ako bola v minulosti. Úplne evidentne. A ľudia majú oprávnene pocit, že by si mali viacej voliť osobnosti, ktoré majú aj politické názory, samozrejme, a sú aj v stranách, ale nie prioritne len strany. Majú pocit ,a podľa mňa aj oprávnený, že možno mnohých poslancov ani nepoznajú, pretože teda nie sú veľmi aktívni v parlamente a pretože v parlamente sú ani nie tak možno vlastným úsilím, ale tým, že sú správni straníci a sú na kandidátke strany, ktorá sa dostane do parlamentu. Niekedy stačí miesto 14., 15., niekedy stačí 50., podľa toho, ako je populárny líder konkrétnej strany. A, áno, musím povedať, však každý sme z nejakého regiónu, že mnohí títo poslanci by v systéme, kde by boli volení v jednomandátových volebných obvodoch, pravdepodobne neuspeli.
Čo s tým? My sme v princípe jedna z mála krajín, ktorá nemá v ústave normované ani základné rámce volebného systému. Inými slovami, prostá väčšina stačí na Slovensku, aby úplne zmenila volebný systém aj na čisto väčšinový. Kedykoľvek. 76 hlasov - prostá väčšina.
Návrh v tej prvej časti novely ústavy rieši volebný systém, a to tak, že navrhuje zaviesť kombinovaný volebný systém, ktorý by znamenal, že by bola polovica Národnej rady volená vo väčšinovom volebnom systéme v dvojkolovej voľbe v jednomandátových volebných obvodoch a druhá polovica by bola volená v pomernom volebnom systéme, tak ako je tomu dnes. Tento systém by mal za následok, že by si ľudia mohli zvoliť zo svojho regiónu, zo svojho volebného obvodu ľudí, ktorí požívajú prirodzenú autoritu, dôveru a rešpekt. Samozrejme, že ten systém by bol dvojkolový, aby väčšina reálna rozhodla o tom, kto ich bude zastupovať v Národnej rade. To znamená, ten systém nebude ani preferovať, ani diskriminovať malé alebo veľké strany, bude dvojkolový.
A myslím si, že ten systém by mal za následok, že by zloženie snemovne mohlo byť kvalitnejšie z toho pohľadu, že by sa do snemovne dostávali ľudia, ktorí majú podporu vo svojej komunite, vo svojom regióne a nemusia vždy byť len teda správni straníci a mať to správne stranícke tričko.
Toto sa mi zdá, že je dôležitá zmena, kľúčová zmena, ak chceme, aby volebná účasť nestagnovala, neklesala, ale skôr mala tendenciu stúpajúcu. Nové volebné kódexy v tomto zmysle nepomôžu ničomu.
Druhá zmena sa týka referenda. Hovoril o tom veľmi tak všeobecne, ako sme si zvykli, aj prezident pred chvíľou o tom, že sa zrejme budú posilňovať prvky priamej demokracie. A ja si myslím, že to je správne. Myslím si, že sú mnohé oblasti, ktoré nemajú ani technickú, nejakú proste zložitosť, kde je rozhodovanie ľudí v priamej demokracii v referende úplne v poriadku. Poviem to na príklade, ktorý sme schvaľovali v tej prvej časti toho príkladu ústavy pred pár dňami alebo pred týždňom. Teda novela ústavy ohľadne definície manželstva.
Veci hodnotové a etické, podľa mňa nemáme nikto z nás väčšiu kvalifikáciu rozhodovať než bežní ľudia. O tom som presvedčený. To znamená, že tieto veci by mali byť rozhodované v referende, lebo bežní ľudia, ktorí ani nie sú v parlamente, majú absolútne rovnakú kvalifikáciu o tom rozhodovať ako my všetci. O tom som dodnes presvedčený.
Pri referende sa veľmi namieta to, že koľko ich bolo neúspešných a že veľa stoja. Návrh, ktorý je tu predložený, spočíva v tom, že by referendum bolo obligatórne spojené s parlamentnými voľbami, to znamená, že by bolo štvorročné obdobie, počas ktorého by sa mohli zbierať rôzne petície na rôzne veci verejného záujmu a potom by referendum o nich prebehlo počas parlamentných volieb. To znamená, že by v princípe nič nestálo, mohlo by to referendum byť v jednej volebnej miestnosti po úprave volebných zákonov a bola by zabezpečená adekvátna účasť. Ak sa referendum vyhlási na čas letných prázdnin a potom je nízka účasť a povieme, politici povedia, á, je nízka účasť, asi to ľudí nezaujíma. Tak to nie je celkom fér. Otázka je, či chceme ľuďom umožniť, aby sa vyjadrili a rozhodovali, a im to uľahčiť, alebo im to sťažíme. A potom povieme, vidíte, aj tak asi nemajú záujem a naviac to veľa stojí.
Toto nie je nič, žiadne objavné riešenie, majú ho mnohé krajiny, je to pomerne elegantné riešenie, ktoré nebude nič stáť a umožní ľuďom reálne rozhodovať o otázkach, o ktorých si rozhodnúť prajú, a nebude problém ani s kvórom. Návrh vypúšťa aj kvórum, pretože pri parlamentných voľbách účasť je pomerne dobrá, to znamená, nie je potrebné zachovávať kvórum, ktoré dnes v ústave stanovené je.
Tretí návrh alebo tretia zmena, ktorú novela obsahuje, je zásadná zmena v justícii, najmä v zložení Súdnej rady. Minulý týždeň sa tu prijímali zmeny, ktoré boli vydávané za reformu justície, ktoré v princípe ale dnešný systém, s ktorým väčšina z nás nesúhlasí a ľudia takisto, posilnila, posilnila kompetencie tejto Súdnej rady v tomto istom zložení a kompetencie disciplinárnych senátov kreovaných Súdnou radou. Ja som už o tom hovoril, že som celkom nepochopil, keď bola tu snaha zaviesť externú kontrolu súdnictva, čo schvaľujem, že sa nejak nezaviedla, práve naopak, sa posilnili, posilnilo postavenie súčasnej sudcovskej elity a jej právomoci.
Tento návrh zavádza tú zmenu, že sa mení zloženie Súdnej rady tak, aby jej väčšinu kreovali občania. Lebo občania sú zdrojom moci. A počas prezidentských volieb boli na päť rokov volené autority práve v priamych voľbách počas prezidentských volieb. Žiadne ďalšie nové voľby by neboli potrebné, stačilo by, keby ľudia v prezidentských voľbách zvolili piatich členov Súdnej rady, boli by tam ďalej dvaja členovia volení priamo sudcami, jeden volený, menovaný prezidentom a jeden volený Národnou radou. Myslím si, že vláda tu ingerovať nemusí, je to, je to, skôr by to bol oveľa reprezentatívnejší orgán, ktorý by podľa mojej mienky vedel zabezpečiť oveľa intenzívnejšie a lepšie reformu justície. Lebo tá je závislá na ľuďoch, ktorí v Súdnej rade sú, a nie na tom, či bude mať viac, alebo menej kompetencií.
Samozrejme, že netrpím ilúziou, že návrh novely prejde, ale ak chceme reformovať politický systém a chceme viacej priamej demokracie a chceme reálnu reformu justície, tak si myslím, že kozmetické zmeny ničomu nepomôžu, okrem toho, že imitujú zdanie nejakej zmeny, a pokiaľ chceme reálnu zmenu, tak obávam sa, že musí, obávam sa, faktom je, že musí prísť tá zmena od základov, musí prísť k vybudovaniu... (Ruch v sále. Odmlčanie sa rečníka.) Musí prísť k vybudovaniu toho systému úplne odznova, aj justičného a sčasti aj politického, pretože dnešný, sa obávam, že nejakú relevantnú dôveryhodnosť už ďalej nemá a bude mať skôr klesajúcu tendenciu.
Takže ďakujem veľmi pekne, teším sa na rozpravu a samozrejme, že budem rád a vďačný všetkým poslancom, ktorí návrh podporia.
Ďakujem, pani predsedajúca.

Ďakujem, pani predsedajúca. Máme tlač 1004, hej? Dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní k uvedenému návrhu ústavného zákona. Predmetný ústavný návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby uvedený návrh ústavného zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol ako aj gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval uvedený návrh v druhom čítaní do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia uvedeného návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu ústavného zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pani podpredsedníčka, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, počkám, kým, teda čakal som, kým zaujme miesto aj kolega Martin Poliačik, ktorý sa už stáva takou motorovou myšou, že naozaj je tvoj výskyt na mieste spravodajcu, je veľmi teda veľký, to asi súvisí s tým, že v akom výbore si, a podľa mňa tiež by si mal nejakú výnimku v ústave, že Poliačik by mohol vzhľadom na to, že teda dobre spravodajcuje, by mal, mohol možno mať nejaké iné parametre, ako by sa sem dostal.
Mám trošku... (Reakcia spravodajcu.) Však od toho sme tu. Viete, že, lebo čaro ústavného zákona je v schopnosti zoskupiť 90 hlasov, v tom je čaro, v tom je celé to tajomstvo. A, pán kolega, trošku ste ma prekvapili, lebo to je agendou tuná kolegov od nezávislých, a viete, keď nech vám niekto povie, aký je nezávislý, málokedy si uvedomuje, ale poväčšine tí, čo tvrdia, že sú nezávislí, sú najviac závislí, ono to tak vždycky nakoniec býva, ale v zásade to je ich agendou, že tu pália aj dva-trikrát, kým sa neunavia, ústavné zákony za schôdzu a už človek ani nestíha, že o čom všetkom sú.
Takže nie som si celkom istý, či to je spôsob, ale nevylučujem, že to môže byť spôsob vecne k tomu, čo ste navrhli, lebo ste, ja som v zásade nechcel vystúpiť, ale ste povedali, že teda očakávate rozpravu, tak som (zasmiatie sa rečníka) a nie celkom som pripravený, čiže budem len nahlas rozmýšľať, lebo zbežne som si pozrel ten návrh.
Tu je večnou témou a zdá sa, že aj večnou témou bude, sfokusujem sa na to referendum, ja si napríklad nemyslím, že to je riešením, že referendum by sa malo konať v čase parlamentných volieb. Lebo presne vám poviem, keď by som tak - a prípadne spolu rozmýšľajte, čo nastane. No nastane presne tá situácia, že každá strana vydre jedno referendum, to znamená, politickou agendou každej politickej strany bude nazbierať 350-tisíc podpisov preto, aby v rámci parlamentných volieb išlo aj to ich referendum, a potom sa staneme svedkom toho, že, ja neviem teda, že či, ak by sme sledovali aj cieľ niečo ušetriť, okrem toho, že sfunkčniť, tak asi by, keby to prebiehalo v tej istej miestnosti, tak podľa mňa už ideme do konfliktu aj s tým, že 9 strán by zozbieralo 350, ostatné by nezozbierali, ale v petičnom výbore možno by sa nemuselo volať, že referendum je to strany XY, ale šéfom petičného výboru je niekto, o ktorom všetci dobre vieme, že je lídrom na tej kandidátke, a bolo by to v tej istej miestnosti, tak možno by namietali tí, ktorí nezozbierali, že je to, možno ne... (pozn. red.: nezrozumiteľne vyslovené), namietali by, ja si myslím, že by to, nie je to riešenie. Ale ja som, chápem tú vôľu sfunkčniť to referendum, ale dovolím si tvrdiť, že to nie je asi cesta a práve pre tieto skutočnosti.
To už nehovorím o tom, že čo by sa stalo témou referend. Takí chlapci od Banskej Bystrici by tam napálili také otázky, že by sme žasli, čo všetko by tam bolo, hej, a čo všetko by sa stalo súčasťou parlamentných volieb a cez čo by sa to vnímalo. Takže tak jak tu bol, by som povedal, váš návrh má rezervy, budem diplomatický, a potom tu boli návrhy, obskúrne návrhy typu, že kvórum nebude, a keď aj jeden príde, tak bude platné a neviem čo. Tým, že je pravdou, že niektoré veci nemôžte doniesť do indiánskych spoločenstiev lesných mužov v Peru, lebo si to obrátia na svoj obraz, tak ako aj niektoré veci, ktoré sú funkčné inde, my máme tendenciu prudkým spôsobom znemožniť a pokaziť, ale ešte to ergo neznamená, že princíp je zlý, hej. Čiže tak ako aj parlamentná demokracia má svoje čaro vo vyspelých spoločnostiach, tak aj referendum má svoje čaro. To, že my sme neschopní, sme neschopní, proste sme to pokazili, nechali sme na to nalepiť takú nálepku. Pravdou však je, že aj samotné referendum nie je referendum, že teda dvakrát do týždňa alebo, abo raz za štyri roky. Viete, ináč, mimochodom, ešte aj to by bolo potom, že iba referendum by sa mohlo konať raz štyri roky. A čo keď vznikne potreba vykonať nejaké referendum operatívnejšie a volebné obdobie ešte tri roky beží? Čiže to len taká technická vec, čo ma v tejto súvislosti napáda. A teraz som stratil niť, čo som chcel povedať, že...
Áno, že my sme to referendum neuchopili, nezúčastňujeme sa na ňom a možno ani nie je tá spoločenská potreba, referendum ako také, keď sa zhodneme na tom, že by malo byť nejakým významným prvkom, ktorý reaguje na nejakú spoločenskú potrebu, tak to nemôže byť len tak, že kto koľko má priaznivcom a je ochotný investovať do tých zberačov podpisov, že im dáte 60 centov, 80 centom za podpis, lebo pre tie voľby sa to oplatí to tam nazbierať, zozbierate, pokiaľ netreba dať občiansky, zozbierate. Čiže, lebo to tá investícia bude stáť za to, čiže to by sme potom možno negovali ten princíp ako taký, hej, že referendum je potrebné pre nejakú významnú skutočnosť.
Čiže to, že my máme veľmi zlé skúsenosti s referendom, súvisí s tým, že všetko pokazíme, čoho sa chytíme, žiaľ, hej. Takže ja si nemyslím pre túto chvíľu, že toto je cesta, možno rozprávame o ceste zjemnenia nároku na počet tých podpisov a na nie úlet typu nie kvórum, hej, ale hovorme o primeranejšom kvóre, hej, vzhľadom na okolnosti, ktoré tu sú, hej, že tu máte iba ix, počet, aktívnych ľudí, tak možno to by bola cesta. Ale ja netvrdím, že som o tom hlboko presvedčený a koniec koncov ja nepredkladám ústavný návrh zákona, hej, keby som ho predkladal, tak by som si to teda zodpovedne premyslel vo všetkých variantach, ktoré môžu nastať, a aj ten systém práce, že aj v tej najhoršej sa to dá ustáť a vtedy má zmysel sa tým zaoberať. Takže toto si dovolím tvrdiť, že tam vidím ako mimoriadne problematické a asi to nie je cesta.
Potom možno nejak procesne, ak, toto mi tiež trošku svojím spôsobom chýba, alebo malo by to byť, že čo to vlastne je, že predkladám návrh ústavného zákona s vedomím, že neprejde, to je v poriadku z toho pohľadu, pokiaľ teda zapichujem vlajku, že je to našou agendou a je to, už teda sa to neprešlo v pléne, ale je to už v programových dokumentoch a každý bude vedieť, že keď chcete robiť s Novou, tak, pozor, oni majú jednoznačné parametre nastavenia s tým a s tým, že, lebo predložili tento návrh a budú teda aj pri nejakých ďalších dohodách na tom trvať a je to pre nich ako aj principiálna vec, že, toto vtedy by som ten zmysel toho videl, pokiaľ to nemá tu odozvu, tak nie celkom som si istý, v čom je zmysel, ale nevadí to až tak, viem, že som si nepomohol. Ale je to faktom toho, že naozaj sme tu kládli, bili sme tých kádehákov, a teraz zas viem, že som si tiež nepomohol, ale bili sme tých kádehákov, už boli na zemi, už im krv sa rinula zo všetkých otvorov a ešte si prišli a niekto si do nich kopol. Ale podľa mňa, viete, že to nemalo celkom, to bolo procesne zvládnuté, hej, toto mi príde, tak neviem, možno je to taká, revanš to nie je, ale je to to, že môžu nastať iné dni, kedy sa vám niečo možno vráti pri iných okolnostiach, jeden by s tým nerátal, ale pre túto chvíľu naozaj to nie je, tá pohnútka je nízka, hej. Veď problém je v tom, že ja si nemyslím, že, že vykonávať referendum v deň parlamentných volieb je dobrý, dobrý návrh. To si nemyslím a dokonca aj keď by som sa nad tým hlbšie zamyslel a pripravil, keby to malo zmysel vôbec, že to niekde pôjdeme ďalej, tak argumentačne by som to ešte dovybavil, že kde si myslím, že by boli slabé miesta, snažil som sa ich len nejako tak narýchlo, narýchlo pomenovať.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem. Vážený pán predseda, navrhovateľ, spravodajca, kolegyne, kolegovia, ja nebudem túto voľnú, pokračovať v tejto voľnej asociačnej riave. Chcel by som sa zamerať na štyri veci, ktoré ja som nejakým spôsobom našiel v tomto návrhu zákona a tu vnímam to inak.
Ten ústavný betón na volebný systém alebo na systém úpravy volebných pravidiel, ktorý teraz nemáme, a podľa mňa by sme ho mali mať, to znamená, aby o volebných pravidlách nerozhodovala jednoduchá väčšina tohoto parlamentu, ale minimálne 90 hlasov tohoto pléna, je otázkou pre toto plénum. A, áno, niektorí kolegovia u mňa len pri téme referenda mali ambíciu meniť ústavu, ale tuná sme troška na inej pôde, a to je to, že to, čo teraz upravuje úplne najjednoduchší spôsob zmeny zákonov, a to je jednoduchá väčšina, by mala byť chránená troška väčšou rigiditou, i keď ja si nemyslím, že my máme veľmi rigidný spôsob zmeny ústavy. Pretože 90 hlasov na zmenu ústavy, viem si predstaviť aj omnoho tvrdšiu podmienku na to, aby sme síce veľmi ťažko meniteľnú za súčasného nastavenia, ale predsa len, ústavu u nás chráni len 90 hlasov tohoto pléna a určite vieme, ak by sme sa vydali po komparácii len v členských štátoch Európskej únie, že ten, že je to veľmi flexibilný spôsob zmeny ústavného nastavenia jednotlivých členských štátov.
Preto vítam iniciatívu, že volebný systém by mal byť pod vyššou ochranou a nie iba jednoduchou ochranou toho, že niekto vyhrá voľby, a teda môže schváliť programové vyhlásenie vlády a tzv. politickú súťaž alebo, nazvime to, volebnú, volebné kódexy by mal hľadať v zmysle povinnosti, nie len dobrej vôle v širšom politickom spektre, a preto ochrana a nastavenie toho, že tieto parametre sa dajú meniť iba, nazvime to, ústavnou väčšinou, je dobrá cesta. A na základe tohoto by som sa pre tento legislatívny návrh prihováral a možnože cesta, po ktorej sa vydali predkladatelia, je tou správnou, i keď v súčasnom stave by stačilo meniť volebné zákony z nastavenia jednoduchej väčšiny v tomto parlamente.
Je tam navrhovaný zmiešaný spôsob a to je na diskusiu, akým spôsobom, ale pre potreby prvého čítania a vôbec otvorenie tej debaty, otvára ju samotný súčasný minister vnútra, viem, že ja som na dvoch pracovných zasadnutiach ohľadom volebných kódexov aj v predchádzajúcom volebnom období priamo bol a tá debata u nás by mala byť širšia, a keďže ambícia zmeny volebných kódexov bola iba zjednotiť ich a možno odstrániť, je aj potreba sa nad tým, či budeme mať 100 poslancov a 50 volených vo volebných obvodoch a 50 pomerne, alebo akým spôsobom namiešame parametre politickej súťaže, je dôležitá tu a teraz. A čím ďalej ju budeme odsúvať, tým ďalej sa nám bude znižovať možno volebná účasť a tým ďalej a tým viac ľudia budú mať pocit, že sú dôležití iba pri volebnom procese a že anonymizovaná poslanecká snemovňa, tak ako je to nastavené teraz, je obžalobou fungovania politického systému na Slovensku a nejak sme sa dostali do závozu toho, čo by ľudia naozaj chceli, a naša politika, ktorá trpí, pracovne to môžme nazvať, komplexom otcov zakladateľov. To znamená, ten človek, ktorý zakladá politický projekt, politickú stranu, hnutie, vo väčšine prípadov jeho odchodom tento politický projekt končí a objavujú sa nové. A jedna výrazná politická osobnosť vie dotiahnuť do tohoto pléna aj osoby, ktoré majú 600-tisíc proste krúžkov, kde je tá legitimita veľmi spochybniteľná, a potom ľudia majú pocit, že nemajú svojho voleného zástupcu, či už sa na to budeme pozerať regionálne, tematicky, odborne alebo podobne.
Nesúvis, v úvodnom slove som zachytil niečo o aktivite tých poslancov. Často sa v regiónoch stretávame s tým, že ľudia nemajú naozaj ako keby toho svojho zástupcu, ktorého by vedeli chytiť, obrazne povedané, za golier a povedať, čo to tam, dámy a páni, stvárate, ja by som potreboval nejakého voleného zástupcu, ktorý aj počas toho voleného cyklu načúva, prináša tie témy do zákonodarného zboru, resp. hľadá nejaké zastanie. Čiže nad volebným systémom, ak naozaj máme zastupiteľskú demokraciu a jej krízu na srdci, by sme sa mali zamyslieť nielen kozmetickou úpravou volebného systému, ale aj naozaj jeho zmenou pri ambícii ochrániť túto zmenu ústavným, ústavným zákonom.
Čo sa týka referenda, otázka kvóra, my sme tu predkladali, ak si dobre pamätám, trikrát zrušenie kvóra a zachovanie podpisového cenzu alebo množstva podpisov, ktoré je dôležité pre vypísanie referenda, by mohlo byť v rámci toho vyváženého systému z organizovania naozaj reálneho referenda s reálnym výsledkom, či už budeme hovoriť o sfunkčnení inštitútu jedného z dvoch inštitútov priamej demokracie, ktoré ústava predpokladá, tým, že by mohlo byť platné, jeho výsledok, aktivizácia občianskej spoločnosti s tým, že zainteresovanie sa do rozhodovacieho procesu v otázkach, ktoré si pod 400-tisícovými podpismi, a pravdepodobne mi dajú ľudia, ktorí zbierali podpisy pod referendá, za pravdu, že 400-tisíc podpisov na Slovensku nazbierať alebo tieto stotisíce podpisov nie je jednoduchá vec. Ale takisto sa môžme baviť o tom, že či kvórum nastaviť v miere 10, 20, 30 % alebo v nejakej klesajúcej, alebo ho úplne zrušiť, je otázka dňa a akúkoľvek aktivitu v tejto miere ja vítam a podporujem.
Čo sa týka referenda do dňa volieb okrem argumentu ušetrenia finančných prostriedkov je aj argument, ktorý hovorí o vyššej možnej účasti, propagácie, spájania, ja sa nebojím, že nech tých referend počas tých volieb je aj desať, ak ľudia budú mať záujem rozhodnúť niektoré otázky, ktoré politici nemôžu, nechcú, odkladajú, a umožniť im to práve vtedy, keď idú rozhodovať o volených zástupcoch do toho istého dňa, nevidím tam ten predpoklad, ktorý spomínal môj predrečník, že by referendum bolo zneužívané na stranícku agendu. A ak aj, práve tam vidím ten moment, že rozhodnutím, ktorého sa zúčastní, ak by bolo i dve, tri, by mohol aj priamo účasťou v tých volebných miestnostiach počas toho aktu ad jedna volebného, ad dva vyjadrenie sa v referende, že niektorého sa nezúčastním, odpoveďou na to, akým spôsobom otázky, ktoré to referendum chce riešiť, sú preňho dôležité a zaujímavé.
A v tradícii referenda, kedy sme mali len jedno jediné úspešné, aj to sa dotýkalo obrovskej spoločenskej témy bytia a nebytia v Európskej únii, kde napriek... (Reakcia z pléna.) Prosím? Kde napriek možným zneužitiam referenda aj v súčasnom nastavení, kedy si myslím, že často boli straníckymi centrálami používané, budúcimi straníckymi na zakladanie politických projektov alebo reštart politických agend niektorých strán. Čiže toto si referendum nezaslúži a zníženie kvóra a možno aj ďalšie otázky, ktoré súvisia s referendom, a takisto vítam ten moment jedného dňa volieb, teda spojiť referendá s dňom volieb aj z pozície ušetrenia finančných prostriedkov, ako ten, ktorý stojí za podporu a nielen za úvahu.
Mňa zaujal jeden zaujímavý moment v tom návrhu, som si aj požičal dôvodovú správu, že či som si to zle nepamätal, a to je kreácia Súdnej rady. A Súdna rada rátaná na 9 členov, ktorá by mala byť kreovaná spôsobom jeden kandidát Národná rada, jeden prezident, dvaja samotní sudcovia a päť priamo, je odvaha. Nevyznám sa a nechcem to pri prvom čítaní hodnotiť ako, alebo dávať tomu proste nejaké nálepky dobré, zlé. Možno či v záverečnom slove, alebo vo vystúpení v rozprave mňa zaujíma ten moment toho, toho, priamej, priamej voľby členov Súdnej rady. Zachytil som to už v niektorých aktivitách strany NOVA, že ako keby otvárali niektoré personálne otázky napriamo do volieb a pýtania sa vlastne priamo zdroja moci. Nie je mi to úplne proti srsti, možno dovysvetlenie, čo sa tým sleduje, pretože zachytil som možnože priama voľba generálneho prokurátora a podobne, kde absolútne si nedovolím spochybňovať to, že by to vedeli ľudia možno zhodnotiť lepšie ako, ako volení zástupcovia. Na druhej strane sa pýtam, či sme sa nemali hlbšie zamyslieť nad tzv. procesom nominačných autorít, pretože to, čo mne dlhodobo, môžem tak už povedať, chýba vôbec v celom politickom diskurze Slovenska, je, že ako keby sme zanedbali proces nominačných autorít do rôznych funkcií a plénum parlamentu pod obrovským politickým zápasom v mnohom vyvstáva ako jediný orgán, ktorý priame nominácie do mnohých orgánov robí a cez politický zápas toto zastáva a chce zastávať.
Máme ako keby nejaké čiastočné výbežky, ja si spomínam na zákon o RTVS, kde tá nominačná autorita bola daná tretiemu sektoru, ten to pochopil po svojom, čiže sme dostali nominácie od ľadových medveďov zo Skalice a podobne. Na druhej strane pri kreovaní stálej volebnej komisie sme, tak ako často, narazili presne na to, že kto by mal členov nominovať, kto sú tie nominačné autority všeobecne akceptované alebo s vyššou mierou akceptácie, ako je plénum parlamentu alebo niektoré inštitúcie. Nakoniec DCG maker v tomto, kde bolo, teda ministerstvo vnútra v osobe pána ministra Kaliňáka a strany SMER, rozhodnuté, že teda plénum parlamentu v rámci personálneho obsadenia päť na päť a ďalšie štyri, ďalšie štyri inštitúcie, ktoré sa môžu zúčastňovať kreácie, na konci toho procesu ale vypadáva, že koniec koncov sme sa nepohli nikde, lebo aj tie samotné inštitúcie sú nominované politicky.
A preto by som, preto chcem privítať to, že prichádza ako keby nápad, otočme sa teda k zdroju moci, čo vnímam ako pozitívne, a tá hodená rukavica k tomu, že, vážení páni poslanci, pani poslankyne, zamyslíme sa, či politický súboj pri personálnych otázkach mnohých inštitúcií, ktoré následne, nech je opozícia alebo nech bude opozícia ktokoľvek do budúcna, pri napríklad Najvyššom kontrolnom úrade, kde to, že jeho súčasný predseda presluhuje tri a pol roka, ak si to dobre pamätám, je obrovským mementom pre túto sálu, že nedokážeme ani sa zhodnúť, nedokážeme spraviť nejakú cez politickú dohodu iba na tom, že zákon ráta s tým, že tento človek zotrváva vo funkcii dlhšie, ako je jeho funkčné obdobie siedmich rokov, je obžalobou toho, že proces nominácií, proces, alebo vôbec zamyslenie sa nad tým, že niektoré zložky moci, niektoré zložky verejnej alebo štátnej správy by mohli byť nominované, schvaľované úplne inými mechanizmami, ako máme nastavené. To, že Najvyšší kontrolný úrad a zase a iba a opäť v rámci obrovského politického boja, kde súčasné rozdelenie mocenských pomerov nepraje tomu, aby prvá priorita bola, že potrebujeme mať legitímne a autenticky obsadený takto významný post z hľadiska kontroly, nie je obsadený tri a pol roka, resp. jeho vedenie presluhuje, je mementom, a preto vítam iniciatívu, kde niekto sa vydal so svojou vlastnou predstavou k tomu, aby nominačné autority, nominácie sme vynechali z politického zápasu a obrátili sa naozaj autenticky k zdroju moci. A ak to teda my nechceme riešiť alebo nevieme, alebo je politický zápas natoľko dôležitý, že napríklad, ako je Najvyšší kontrolný úrad, nechávame v tom stave, aký je, tak naozaj mementom by malo byť, zamyslime sa nad tým, pustime to a otočme sa k zdroju moci, pretože toto je len a len vizitkou neschopnosti politických špičiek alebo možno aj chýb zastupiteľskej demokracie rodiacej sa u nás iba v dvoch dekádach tradície. A dúfam, že táto otázka padne na úrodnú pôdu a začneme sa týmto zaoberať hlbšie.
Ďakujem.

Ja sa k jednej veci teda vrátim. Kolega povedal, že jemu by to nevadilo, čo je principiálne teda, samozrejme, jeho právom, hej, že teda je volebná miestnosť, kandiduje 15 strán, z toho 9 si zozbieralo podpisy, 9 má aj referendum cez petičný výbor, šetríme peniaze, to znamená, v jednej miestnosti v tom istom okrsku je aj referendum, aj parlamentné voľby. A teraz 15 minút, 9 je 6, a tých 6, a možno je to otázka, že tých 6 strán, ktoré tam nemá, môže namietať relevantne na volebnej komisii, na Ústavnom súde alebo kde, že nezávislosť tých volieb alebo že boli porušené ich práva, že sa vykonávala nejaká činnosť, ktorá je spojená s politickou agendou, prebiehala priamo, priamo v tom, v tej volebnej miestnosti. Ja si myslím, že, teda ja som poľnohospodár, ale môj laický pohľad je, že k určitému ovplyvneniu takýmto spôsobom v tej danej miestnosti by došlo.