36. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, pripájam sa ku gratulantom, vážený pán spravodajca, vážené kolegyne, kolegovia, vážení prítomní na balkóne, ja chcem podporiť tento návrh, pretože z toho jednoducho pragmaticko-technického hľadiska je potrebné takúto zmenu urobiť, aby sme neznižovali sumu životného minima. Pán minister, myslím v úvodnom slove, dostatočne výstižne pomenoval a odkázal, čo všetko zmena životného minima znamená a v prípade, že by životné minimum pokleslo, pretože tak je dnes daný zatiaľ platný zákon, tak by to znamenalo vlastne pokles niektorých parametrov.
Ja chcem ale nadviazať na vaše slová, ale otočiť to trošku, poukázať, že tým, že sa schváli táto úprava, je nevyhnutná, čiže opakujem ešte raz, že ju podporujem. Chcem vám povedať, že čo všetko sa vlastne stane po 1. 7., no nepoviem úplne všetko to, čo sa stane, ale vypichnem niektoré veci, ktoré sa teda stanú po 1. 7., s ktorými možno naši ľudia, občania nepočítajú a čo to vlastne pre nich bude znamenať. Bude to teda znamenať napríklad to, že daňový bonus na dieťa zostane na súčasnej výške 21 eur a 41 centov, čiže nebude sa, nebude sa zvyšovať tak, ako to bolo zvykom po minulé roky, že ministerstvo financií jednoducho ušetrí. Od 1. januára 2015 sa nebude zvyšovať ani výška prídavku na dieťa, zostane na úrovni 23 eur 52 centov na tej tohtoročnej, čiže znovu ministerstvo financií, respektíve rozpočet ministerstva práce ušetrí. A čo je dôležité, nebude sa zvyšovať ani nezdaniteľná čiastka na daňovníka, na manželku, zostane zachovaná na súčasnej úrovni 3 803 eur, čo je teda veľmi zaujímavé, pretože tie nominálne mzdy rastú. To je nespochybniteľný fakt a je to dobré. Čiže v priemere ľuďom možno o 10, o 15 eur, ale rastú, ale tým, že zostane nezdaniteľná časť na rovnakej úrovni, ako dnes, tak najmä tí nízkopríjmoví občania, ktorí majú príjem na úrovni 350, no to nebude, lebo zvýšite minimálnu mzdu, možno tých 400 - 450 eur, tak nepocítia žiadne zlepšenie, ktoré inak tradične, ale to nebolo dané tradíciou, ale bolo to dané normálnym ekonomickým vývojom, kde tá nezdaniteľná čiastka stúpla a tým pádom proporčne výška daní zostala zachovaná. A to sa na budúci rok jednoducho nestane. Čiže nepriamo sa tým vlastne zvýšia na Slovensku dane a zvýšia sa nízkopríjmovým ľuďom. Na to treba pamätať.
A poviem ešte jednu vec, ktorú si treba veľmi dobre uvedomiť, a to je môj odkaz na ministerstvo financií, na ministerstvo financií. Je tu pojem, v zákone o dani z príjmov, ktorý sa volá zamestnanecká prémia, zamestnanecká prémia, vlastne záporná daň, ktorou, ktorú ste vlastne zaviedli počas prvej vlády Roberta Fica v roku 2009 a ktorej zmyslom je vylepšiť čistý príjem nízkopríjmového zamestnanca. Čiže namiesto toho, aby dane platil, z titulu nízkeho príjmu dostane zamestnaneckú prémiu. To označenie je trošku nešťastné, pretože ide o špecifickú daňovú výhodu a pri zavedení tejto zamestnaneckej prémie v roku 2009 šlo o relatívne slušnú čiastku 181 eur. Pre človeka, ktorý zarába 300 - 400 eur mesačne, šlo o relatívne slušné, jednorazové síce ročne, ale prilepšenie.
V súčasnosti je situácia taká, že za minulý rok, za rok 2013 maximálna možná zamestnanecká prémia už bola len 43 eur a pre tento rok, ktorý beží, pre rok 2014, a to sa už nedá zmeniť, to by bola retroaktivita, ale možno v pozitívnom prípade aj áno, by to možné bolo, to bude už len 27 eur. A ja teda upozorňujem a varujem ľudí na ministerstve financií, ak ma počúvajú, že ak sa nespraví zmena v legislatíve, tak pri vami avizovanom, pán minister, zvýšení minimálnej mzdy, kde hovoríte až o sume možno až do 400 eur, zamestnanecká prémia takýmto spôsobom zanikne. Úplne zanikne. Nebude o čom. Nebude o čom, pretože tie nožnice sa zatvárajú tým, ako relatívne rýchlo rastie minimálna mzda a ako relatívne pomaly rastie nezdaniteľná časť na daňovníka a keďže nezdaniteľná časť na daňovníka na budúci rok nebude rásť vôbec, zostane zachovaná, ale vy navrhujete, respektíve uvažujete o pomerne razantnom zvýšení minimálnej mzdy. Dobre, v poriadku, ako o tom sa teraz nebavme, len upozorňujem na to, že zamestnanecká prémia úplne zanikne. Podľa mojich prepočtov sa tak stane v prípade, že minimálna mzda bude 366 eur a viac.
Čiže ak si, pán minister, presadíte minimálnu mzdu vyššiu ako 366 eur, tak v dobrom vás upozorňujem, že zanikne vlastne prvok v zákone o dani z príjmov, ktorým sa vylepšovali príjmy nízkopríjmových zamestnancov, a to zamestnanecká prémia. Čiže na to by sa malo pamätať a niečo pre to urobiť. To znamená legislatívnu zmenu, ale čo tá kompetencia ministerstva financií, pripomínam a ešte raz zdôrazňujem.
Takže toto sú niektoré dopady toho, že životné minimum zostane zachované. Sú teda aj ďalšie, ale tie ste vlastne vymenovali, čiže nebudem zdržiavať, nebudem to opakovať. Zdôrazňujem najmä, že má to takéto pomerne zásadné dopady na náš daňový systém a hlavne tí, ktorí majú príjem relatívne nízky, na toto svojím spôsobom dosť môžu doplatiť.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ja len využijem, kratučký vstup si predsa len dovolím, aj zaznelo to u predrečníka, o zamestnancoch a to je to, čo mňa zaujíma, že kde začína a kde končí vaše hrdinstvo, pán minister, lebo mám obavy, že ani nezačína, a keď nezačína, to znamená, ani nekončí.
Znova tuná k tomu vášmu návrhu zákona a to je technická záležitosť, ktorú upravujete, len vy ste schopní to ľuďom predať znova, ako neviem čo. Znova im to vylúhujete, odprezentujete, jak ste, neviem čo, vymysleli, urobili, (povedané so smiechom) zachránili, pomohli a najväčšia tragédia je, že tí niektorí ľudia vám to aj uveria. Ja naozaj žasnem, koľko a čomu všetkému sú tuná ľudia schopní uveriť. Ako málo im stačí ku šťastiu, jak strašne málo. Stačí im, že niekto sa ide zaregistrovať, niekto že sa niekde, niečo povie, nechce výsledky. On len chce tie rituály, chce tie tanečky, chce technické veci, ktoré v zásade dokopy nič neznamenajú a oni sú spokojní, a takto si tu my žijeme.
Veľké veci neprechádzajú. Vaše hrdinstvo, pán minister, ani nezačalo, podľa môjho, lebo vy ste, nepredpokladám, keď tu boli spomenutí zamestnanci, vy ste neboli chrániť. Boli ste chrániť toho triediča na pošte? Boli ste chrániť toho triediča na pošte, ktoré finančné skupiny, tie finančné skupiny, ktoré teraz ste neodsúhlasili návrh, aby sme to skúmali. Tie finančné skupiny ho terorizujú prostredníctvom aj vašich odborov, prostredníctvom vášho vedenia. Triediča obálok na pošte terorizujú, musí za mesiac predať losy za 5 eur, ak chce dostať časť mzdy. Prosím vás, robili ste niečo v tom? Poslali ste tam niekoho? Išiel to niekto šetriť? Kde končí vaše hrdinstvo? Na pleciach koho? Na pleciach opravára chladničiek! Na pleciach biedaka! Tam je nejaká magická hranica, kde ďalej už nepôjdete. Pôjdete na poštu, pán minister? Alebo po prijatí tohto zákona sa postavíte pred kamery a poviete, že sociálna vláda. Čo sociálna?! Socialistická vláda. Neumožnila to, čo by teoreticky bolo možné, že by to mohlo byť menej. No však jasné, že to neumožní, však to by tu mohol byť aj Pinochet, však aj Pinochet by to zastavil, toto je technická záležitosť, že to nemá ísť dole, že to má ísť len, že keď, tak to má ísť hore. Ale vy ste schopní to tým ľuďom predať, ako sociálny posun vo veci. Dokonca dvakrát. Teraz ste dali jedno percento. Keby to náhodou, tá deflácia pokračovala, vy ste schopní tu prísť a keď bude jeden a pol, tak prídete s jeden a pol. A znova im to vylúhujete, ešte raz. Ešte raz a znova a znova a znova a tí ľudia vám to uveria. Mne je ľúto. Naozaj, mne to je ľúto, čomu všetkému sú tuná ľudia ochotní veriť.
Pán minister, možno niekto namieta, že či alebo nie. Je to aj k prerokovanej veci. Kde začína, pán minister, a kde končí vaše hrdinstvo? Boli ste na pošte chrániť záujmy toho triediča obálok, ktorému podmieňujú vyplatenie, časť mzdy, že má predať losy za päť eur? A ten chudák si ich kúpi sám. Ten chudák si ich kúpi sám. To je teror, pán minister, to je teror. To si manufaktúry na prelome 19., 20. storočia nedovolili, čo si dovolia vaši nominanti v Slovenskej pošte a vaši chlapci, ktorí okolo nich tancujú. Povedzte mi, kde je vaše hrdinstvo, aby som si vás mohol vážiť, že ste tam nabehli, že tam nabehli a že ste narobili poriadky? Som zvedavý, čo mi poviete.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. K pánovi poslancovi Mihálovi, v podstate konkretizoval v reálnej podobe z hľadiska jednotlivých, možno povedať, dopadov vecí, ktoré som ja predtým vo všeobecnej rovine povedal, ale o čo v tomto prípade ide? Treba povedať jednu vec, že za tých posledných 20 rokov Slovenská republika nemala stav, ktorý nastal v ekonomike teraz, čo sa týka deflácie. My, alebo konkrétne v tomto prípade ja, čo riešim, je veľmi rýchla operatíva, ktorá z toho vyplynula, pretože vychádzali sme ešte z istých prognóz, pretože až apríl priniesol konkrétne čísla, ktoré potvrdil, nebudem hovoriť bohužiaľ, lebo je to relatívne dobrý vývoj, ktorý zas prináša iné pozitívne veci. Ja vôbec nevylučujem a už prvé rozhovory začali, že my budeme musieť komplexnejšie systémovo teraz prehodnotiť veci, ktoré tento stav priniesol aj spolu s ministerstvom financií a možno pre budúci rok pripraviť komplexnú novelu, systémovú novelu, ktorá by riešila aj takýto stav, lebo nastal raz, môže sa zopakovať v budúcom roku a bude potrebné na to systémovo reagovať.
Teraz nám ide v skutočnosti a hlavne o to, aby sme sanovali a riešili tento stav tak, aby to množstvo sociálnych dávok, úľav, príjmov, ktoré podmieňuje výška životného minima, nedospelo k tomu, že sa budú znižovať niektoré dávky. Pretože ak by mal byť zachovaný pôvodný návrh zákona, čo sa týka súm životného minima, treba povedať, že nie nejaké veľké, ale pre niekoho možno dosť podstatné zmeny by tu nastali, minimálne tá dávka pre jednu osobu, ktorá je dnes platná vo výške 198,09, by bola znížená o 0,59 eura. Dávka 138,19 o 0,41 eura a 90,42 o 0,27 eura. To znamená, to sú konkrétne čísla, ktoré by vyplývali zo zákona, keby sme túto novelu nepodali. A tu treba povedať jednu vec, že by sa to dotklo relatívne veľmi veľkého počtu, doslova tisícov ľudí, ktorí by na to doplatili.
To znamená, že, pán poslanec Hlina, to, čo predkladám, nie je hrdinstvo. Je to priama reakcia na stav a skutočnosť, ktorá v ekonomike nastala. Tu začína a končí moje hrdinstvo, pretože mám záujem, aby na tento stav nedoplatilo veľmi veľa ľudí, ktorých by to mohlo ekonomicky jednoducho postihnúť a znížiť ich kvalitu života. To je celý zmysel zákona, nič viacej, nič iné od toho neočakávam a preto celkom prirodzene očakávam aj veľmi širokú podporu tohto zákona, pretože reagujeme na stav, ktorý tu nebol.
K poštám a k ďalším veciam, viete, zvyšovať hlas a kričať, to tu dokáže hocikto. To nie je problematika, ktorá sa ma priamo dotýka, ale aj napriek tomu ja som zadanie pre Národný inšpektorát práce dal. Ale ten môže skúmať pracovno-právne záležitosti, do akej miery sú v súlade so Zákonníkom práce. K tomuto odpoveď dostane. Ale pokiaľ je to súčasť nejakej obchodnej politiky firmy, že má isté, isté podmienky, ktoré súvisia s prevádzkovými pracovníkmi, ktorí pracujú na pošte, tak je to trošku iná záležitosť. Opakujem, Zákonník práce a z toho vyplývajúce práva a povinnosti zamestnanca som preveriť dal a k tomu netreba zvyšovať hlas, ani kričať, ja počujem dobre a myslím si, že nie je potrebné, aby sa tu takýmto spôsobom ako zviditeľňovali niektorí páni poslanci.
To je ako odkaz pre vás (potlesk) a ak máte so mnou nejaký problém, s mojím štátnym tajomníkom problém, treba to riešiť niekde inde. V občiansko-právnom konaní, ktoré beží, pán poslanec, tam si dokážte svoju pravdu, lebo mám také obavy, že sa obávate toho právneho procesu a vŕšite sa nielen na štátneho tajomníka, ale aj na ministra, ktorý v tomto prípade, som presvedčený, predkladá návrh zákona, ktorý je v prospech širokej škály ľudí, ktorí by mohli na defláciu doplatiť.
Všetko z mojej strany. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Ospravedlňujem sa za krátke meškanie, mal som pocit, že ešte jeden zákon je medzi mojím zákonom.
Panie poslankyne, páni poslanci, v programovom vyhlásení vlády sa vláda zaviazala hľadať nové možnosti a modely financovania kultúry a pretransformovať súčasný grantový systém Ministerstva kultúry Slovenskej republiky na verejnú inštitúciu, ktorej príjmy určené na podporu slovenskej kultúry budú zákonom zabezpečené aj výnosmi z hazardných hier a lotérií, pretože priame napojenie dotačného systému na ústredný orgán štátnej správy so sebou prináša, a to kultúrna obec dlhodobo reflektuje, viacero nevýhod ako napr. nemožnosť udeliť viacročné, či operačné granty, je spojený s komplikovanou administratívou, s nepružným ročným cyklom vyhlasovania výziev pre jednotlivé programy a s tým potom súvisí aj prehustenosť kultúrneho diania v druhej polovici roka a hluché obdobie v prvej polovici kalendárneho roka. Dotačný systém, ten súčasný, je postavený na udeľovaní krátkodobých projektových grantov, ktoré nie sú primerane hodnotené z hľadiska dlhodobého dosahu. Kľúčovým problémom sú aj obmedzené zdroje štátneho rozpočtu a prognóza ich ďalšieho poklesu v čase ekonomickej krízy.
Cieľom predkladaného návrhu zákona teda je vytvorenie inštitúcie zabezpečujúcej efektívnejšiu podporu umeleckých aktivít kultúry a kreatívneho priemyslu, administratívne nezávislé od ústredných orgánov štátnej správy a reprezentovanej zástupcami umeleckej obce. Ide, dámy a páni, aj o jednu z priorít rezortu kultúry v tomto období.
Návrhom sa teda zriaďuje, alebo by sa mal zriadiť fond na podporu umenia ako verejnoprávna inštitúcia. Navrhovaný systém financovania aktivít, ako som už naznačil, v značnej miere nahrádza súčasný dotačný systém ministerstva kultúry. Fond by mal, alebo pod správou ministerstva by po zriadení fondu malo ostať poskytovanie dotácií na ochranu, obnovu a rozvoj kultúrneho dedičstva, keďže spôsob politiky a podpory ochrany kultúrneho dedičstva a profesionálne zázemie potrebné pre ich rozvoj je odlišné od oblastí tzv. živého umenia. Pod správou ministerstva by naďalej mala ostať aj podpora kultúry znevýhodnených skupín obyvateľstva a kultúrne poukazy.
Na fond by sa mala presunúť podpora tvorby a šírenia umeleckých diel a ich reflexií. Fond bude podporovať aj projekty z oblasti kreatívneho priemyslu. Jeho zriadenie môže v dlhšom časovom horizonte postupne naštartovať na Slovensku prakticky neexistujúci model mecenášstva a podpory kultúrnych aktivít zo súkromných zdrojov. Orgánmi fondu v zmysle návrhu zákona bude rada ako štatutárny orgán fondu, ktorý riadi jeho činnosť, dozorná komisia ako kontrolný orgán a riaditeľ, ktorý je výkonným orgánom fondu. Na posudzovanie žiadostí fond zriaďuje odborné komisie a administratívne úlohy fondu bude zabezpečovať kancelária fondu. Zloženie a fungovanie orgánov je navrhnuté tak, aby v procese rozhodovania o smerovaní základných činností fondu a o rozpočtovaní jeho zdrojov bola zastúpená aj odborná verejnosť. Nezávislosť a odbornosť rozhodovania v kľúčových orgánoch fondu posilňuje aj samotný charakter verejnoprávnej inštitúcie.
Finančné prostriedky bude fond poskytovať formou dotácie, štipendií alebo pôžičky za splnenia podmienok stanovených zákonom. Hlavným finančným zdrojom fondu sú v zmysle návrhu zákona príspevky zo štátneho rozpočtu, ktoré budú fondu poskytované z rozpočtovej kapitoly ministerstva kultúry. Ministerstvo kultúry bude poskytovať na príslušné rozpočtové obdobie príspevok minimálne vo výške 10 mil. eur a ministerstvo kultúry bude fondu poskytovať aj osobitný príspevok, ktorý bude poskytovaný prioritne z odvodov prevádzkovateľov hazardných hier.
Vzhľadom na to, že navrhovaný systém financovania umeleckých aktivít, kultúry a kreatívneho priemyslu prostredníctvom fondu čiastočne nahrádza doterajší dotačný systém ministerstva kultúry, upravujú sa v čl. 2 návrhu zákona niektoré ustanovenia zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti ministerstva kultúry.
Chcel by som pripomenúť a zdôrazniť, že tento návrh zákona bol pripravovaný s odbornou verejnosťou alebo v spolupráci s odbornou verejnosťou, bol schválený a aj pozitívne ohodnotený na Rade vlády pre kultúru a je to ďalší krok, po ktorom sa v oblasti kultúry doteraz márne volalo a bude znamenať, že, keď to mám tak ľudovo povedať, finančných prostriedkov na kultúrne aktivity bude viac, budú distribuované nezávislejšie a flexibilnejšie a ich použitie bude aj výrazne iným, lepším, hlbším spôsobom monitorované a vyhodnocované. Toľko na úvod. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o Fonde na podporu umenia a o zmene a doplnení zákona č. 434 Zbierky zákonov o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v znení zákona č. 79/2013 Z. z., ktorý máme pod tlačou 1033, v prvom čítaní. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona a konštatujem, že návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 4. septembra 2014 a gestorský výbor do 8. septembra 2014.
Vážená pani predsedajúca, ďakujem, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne. Vážený pán minister, pani podpredsedníčka, panie poslankyne, páni poslanci, musím sa priznať, že keď som čítal dôvodovú správu k tomuto návrhu zákona, tak narastali vo mne sympatie k tomuto predloženému návrhu zákona, lebo v tej dôvodovej správe sa uvádza, že cieľom tohto návrhu zákona je vytvorenie inštitúcie zabezpečujúcej efektívnu podporu umeleckých aktivít kultúry a kreatívneho priemyslu. Uvádza sa v nej, že si zobrala príklad z úspešného systému podpory kultúry, ktorým bol navrhovaný model fungovania fondu na podporu umenia z Audiovizuálneho fondu, ktorý funguje od 1. januára.
Počas svojej 5-ročnej existencie Audiovizuálny fond preukázal, že je schopný efektívne zabezpečiť stabilné finančné zdroje na podporu slovenskej audiovizuálnej kultúry založenej na príspevkoch subjektov, ktoré svoju hospodársku činnosť realizujú aj s použitím audiovizuálnych dosahov. Tento fond v praxi dokázal, že princíp odstupu, odbornosti a viaczdrojového financovania prináša do podpory kultúry väčšiu transparentnosť, efektívnosť a profesionalitu. Navrhuje sa, aby mal fond právnu formu verejnoprávnej inštitúcie zriadenej osobitným zákonom. Takéto právne postavenie najlepšie zabezpečí jeho nezávislosť a primeraný odstup od orgánov štátnej správy.
Keď som ale siahol už do paragrafového znenia, tak som si zobral kreovanie základných orgánov rady a dozornej komisie pri Audiovizuálnom fonde a tak isto pri tomto fonde na podporu umenia. A tu už moje nadšenia alebo sympatie k tomuto návrhu zákona začali byť mierne alebo podstatne naštrbené. Kým totiž zloženie rady a členstvo rady v Audiovizuálnom fonde je koncipované tak, že rada má 9 členov, tak isto ako rada v tomto fonde, tak minister na návrh osôb pôsobiacich v audiovízii v Slovenskej republike vymenúva dvoch členov rady z oblasti tvorby slovenských audiovizuálnych diel, dvoch členov rady z oblasti nezávislých producentov v audiovízii, jeden člen rady z oblasti distribúcie audiovizuálnych diel, jeden člen rady z oblasti televízneho vysielania vysielateľov zriadeným zákonom, jeden člen rady z oblasti televízneho vysielania vysielateľmi oprávnenými vysielať na základe licencie, jeden člen rady z oblasti poskytovania retransmisie a jeden člen rady vymenovaný ministrom. Z deviatich minister na základe vlastnej úvahy menuje jedného člena rady Audiovizuálneho fondu. Všetkých ostatných menuje na základe návrhu týchto menovaných inštitúcií.
Potom som si nalistoval, akým spôsobom je navrhované zloženie rady v tomto návrhu zákona vo fonde na podporu umenia. Rada má tak isto deväť členov, ale piatich členov rady vymenúva a odvoláva minister kultúry Slovenskej republiky bez návrhu, štyroch členov rady vymenúva a odvoláva minister na návrh profesijných združení aktívne činných v oblasti umenia a kultúry alebo kreatívneho priemyslu, ktoré zastupujú najmenej sto osôb a sú registrované alebo evidované na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky. To znamená, že pokiaľ pri tom Audiovizuálnom fonde voľne menovaný člen rady ministrom kultúry je len jedna osoba z deviatich, pri tomto fonde je to päť osôb z deviatich. Tým pádom tí štyria, ktorí sú na návrh tých profesných organizácií, sa môžu zúčastňovať, vypiť kávu, zaprezentovať sa, ale to je, to je tak všetko.
Toto je zásadný rozdiel a som sklamaný z toho, že ak si dáme za príklad Audiovizuálny fond a sami to v dôvodovej správe uvedieme, prečo podobným spôsobom nie je koncipované aj zloženie, aj rozhodujúci orgán, ktorý je radou? Také isté zloženie je aj dozornej komisie. Pokiaľ pri Audiovizuálnom fonde komisia sa skladá z troch členov, dvoch členov dozornej komisie volí a odvoláva rada a jedného člena dozornej komisia vymenúva a odvoláva minister, už pri tomto fonde, ktorý navrhuje pán minister, to je fond na podporu umenia, dvoch členov z troch, dvoch vymenúva minister kultúry a jedného vymenúva minister financií. Čiže aj v dozornej rade, aj v dozornej komisii, aj v rade fondu minister kultúry má priamy vplyv na väčšinu, na rozhodovaciu väčšinu týchto rozhodujúcich, rozhodujúcich orgánov.
Preto si myslím, že nie je dôvodné v dôvodovej správe uvádzať, že sme sa inšpirovali fungovaním a dobrými skúsenosťami z fungovania Audiovizuálneho fondu. Navyše je zrejmé, že tak ako v jednom, aj v druhom prípade sú uvedené dôvody, kedy minister môže odvolávať týchto členov rady alebo členov dozornej komisie. Pri všetkých návrhoch, ktoré sú na základe profesných organizácií, tak sú uvedené taxatívne dôvody, kedy tak minister môže urobiť. Samozrejme pri návrhu, ktorý predkladá minister, môže tak urobiť bez dôvodov. To znamená, že v tomto fonde z tých piatich členov, pokiaľ by bol minister nespokojný, tak všetkých piatich môže odvolať bez uvedenia, bez uvedenia dôvodu. Toto sú podľa mňa pre prvé čítania najdôležitejšie fakty, prečo náš klub takto formulovaný, takto formulované zostavenie rady a takto predložený návrh zákona nevie podporiť. Pripájam sa k tomu, že tá myšlienka je dobrá. Len by som bol rád, aby sa naplnil ten text z dôvodovej správy, ktorý hovorí, že sa navrhuje, aby fond mal právnu formu verejnoprávnej inštitúcie. Keby bolo viac odvahy pre verejnoprávnosti aj pri rozdeľovaní finančných prostriedkov na podporu kultúry. Tento návrh taký nie je.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Pán poslanec Abrhan, všetky tieto pripomienky, ktoré ste hovorili k tomuto návrhu zákona, sa dajú riešiť v druhom čítaní. V prvom čítaní sa rieši filozofia tohto zákona, či áno, či nie. Či tento zákon je potrebný alebo nepotrebný. Ja sa môžem len poďakovať, že takýto návrh zákona vznikol preto, lebo je to obrovský posun oproti tomu prostrediu, v ktorom sa, v ktorom kultúra existuje v súčasnosti. Samozrejme to, čo vy ste povedali, o tom sa dá diskutovať. To, čo vy ste povedali v ohľade výhrad voči rade alebo jej tvorbe alebo jej voľbe, to sú všetko veci na diskusiu v druhom čítaní. Myslím si, že k tomuto modelu sa presne vyjadrí minister kultúry, prečo zvolil práve tento model, ale v každom prípade treba úplne jasne povedať, že je to jeden obrovský posun z hľadiska financovania kultúry oproti súčasnosti a tak to treba vnímať. A o tom je aj prvé čítanie. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne. Ja súhlasím, Dušan, aj s tým, čo si ty povedal, pán predseda. Ale súhlasím aj s pánom Abrhanom, že napriek tomu zámeru, ktorý má potenciál podľa mňa výrazne zlepšiť spôsob financovania kultúry a aj istú kontinuitu, aj tie riziká, ktoré sú tam načrtnuté, tak aj tie personálne otázky, ktoré, môžme sa o tom baviť v druhom čítaní, aj tie personálne otázky neveštia takpovediac nič dobré. Zažil som aj takú tristnú debatu o tom, že možno je to zlé teraz, takéto personálne zloženie, ale možnože by to bolo dobré, keby bola zmena garnitúry vládnej, že raz to môže vyhovovať, potom to nemusí vyhovovať. Ja by som bol nerád, keby sme to takto pragmaticky vnímali a už teraz rozmýšľali o tom, ako naozaj zobjektívniť financovanie všetkých kultúrnych potrieb, ktoré táto spoločnosť má. A ja si myslím, že ak je nejaký výbor, ktorý sa o to snaží, tak je to možno práve náš pre kultúru a médiá, kde naozaj tej politiky je čo najmenej. To bol, myslím, aj zmysel vystúpenia môjho cteného kolegu Paľa Abrhana. Ďakujem.

Ďakujem pekne pánom kolegom za faktické poznámky. Pán poslanec Jarjabek, ja som povedal že som rád, že s takýmto návrhom pán minister prichádza. Len som chcel poukázať na ten rozpor, ktorý je uvedený v dôvodovej správe a na ten rozpor, ktorý je v skutočnosti navrhovaný. A takisto sa teším tomu, že aj vy si uvedomujete a že podporujete tú moju myšlienku, že zloženie rád nie je také isté a nie je totožné tak, ako to uvádzal, ako je to uvedené v Audiovizuálnom fonde. A to znamená, že ak chceme, aby aj tento fond bol v budúcnosti a perspektívne úspešný, tak by sme v tejto oblasti rozhodne mali urobiť, urobiť nápravu a zmeny.

Ďakujem pekne za slovo, aj za vlastne otvorenie témy, o ktorej som aj predpokladal, že môže byť v prípade tohto návrhu sporná a preto by som to rád aj vysvetlil, lebo v prípade tohto zákona, tohto fondu nejde len o odvahu meniť súčasný grantový systém, ale aj o zodpovednosť, ako bude fungovať ten systém nový. A preto aj pri, okrem iného, pri kreovaní týchto orgánov som vychádzal aj zo skúseností, aké práve boli v počiatkoch Audiovizuálneho fondu, kedy napríklad to, že ten Audiovizuálny fond je prakticky úplne v rukách tej obce, ešte neznamená vždy automaticky spravodlivú distribúciu tých prostriedkov a boli aj, po určitých skúsenostiach, aj názory, že možno bolo lepšie, keď to malo ministerstvo v rukách a keď mohol minister ako transparentne zodpovedný za nejaké rozhodnutie, keď mal rozhodnúť a mal by zasiahnuť. A možno potom poviem ešte jeden príklad aj zo súčasnosti, kedy sa mi nepáči možno to, ako Audiovizuálny fond alebo odborná komisia v jednom prípade rozhodla, ale nemám na to žiadny vplyv a nemôžem sa k tomu nijako, nijako postaviť, že by som to mohol nejako, nejako veľmi ovplyvňovať.
To, rozdiel zloženia tých orgánov, vyplýva aj z toho, z iného spôsobu financovania Audiovizuálneho fondu a fondu pre podporu umenia, pretože financovanie Audiovizuálneho fondu je financované aj, keďže ide o priemysel, hoci malý slovenský priemysel, ale predsa, ktorého sú účastné subjekty, ktoré zarábajú, tak tam odvádzajú tie prostriedky a aj preto majú v tých orgánoch svoje zastúpenie. Súkromní vysielatelia, verejnoprávny vysielateľ, kinodistribútori a tak ďalej a tak ďalej, mobilní operátori. Čiže tam má aj takúto logiku, že tí, ktorí prispievajú, potom majú účasť v tých orgánov, kdežto tento fond zatiaľ, keďže to naše umenie, to živé, nie je také, že by tu niekto na tom strašne zarábal, aby sme mohli mu nastaviť nejaké odvody, bude financovaný zo štátneho rozpočtu. To je tiež jeden z dôvodov, prečo povedzme v tom orgáne, nie rozhodovacom, ale v tom správnom, má podľa tohto návrhu, prevahu majú nominanti ministra kultúry v tom pomere päť ku štyrom. Každopádne je tu výrazný posun už v tom, že tam tá kultúrna obec v tej rade získava participáciu v počte štyroch osôb. To nemôžete poprieť, čiže nejaký posun tu je.
Takisto tento návrh zákona už berie ministrovi kultúry tú možnosť, ktorú mám ja dnes, alebo akýkoľvek iný minister, že ja dneska podpisujem tie rozhodnutia. To tam už takisto nebude. Čiže každopádne ten fond je posunom smerom k väčšej nezávislosti od ministra a je aj posunom smerom k participácii a rozhodovaniu kultúrnej obce, ktorá jednoducho potom aj prostredníctvom tých svojich zástupcov ovplyvňuje zloženie odborných komisií. Nakoniec tie odborné komisie, ktoré bude ten fond zriaďovať, ide zase na návrhy umeleckých združení, ktoré majú teda ten počet sto a viac. Čiže chcem na to upozorniť a rozhodne bol by som nerád, kedy sme mňa upodozrievali z toho, že ja si silou-mocou chcem niečo udržať. No keby som mal takéto zmýšľanie, tak ani nikdy nezriadim Audiovizuálny fond a dodneska sedím na balíku peňazí, ktoré sú určené pre film a prečo by som teraz toto robil? Však dodneska som mohol a môžem ešte do roku šestnásť sedieť na balíku peňazí a rozhodovať. Myslím si, a to je to podstatné, že naša kultúrna obec alebo aj verejnosť, v širšom slova zmysle, je zrelá na to, aby sme posunuli tú distribúciu tých prostriedkov viac smerom k verejnosti. Ale tá naša malá kultúra obec, a dokazuje to Audiovizuálny fond, nie je ešte úplne zrelá na to, aby sme to úplne pustili z rúk, aby tam nebola možnosť cez tú správnu radu určité veci ovplyvňovať alebo dohliadať na to, môcť robiť možno takú tú základnú nejakú revíziu a nie v rozhodovaní o tých fondoch, ale o tých pôžičkách a grantoch, ale v nejakom tom, možno tom smerovaní. Je to moje hlboké presvedčenie práve na základe skúseností s Adiovizuálnym fondom.
A poviem vám ten príklad, a nech sa na mňa nenahnevá nikto, že to používam, zneužívam, navštívila ma nedávno režisérka Mira Fornay, o ktorej asi viete, že okrem toho, že získala za svoj film národnú filmovú cenu, tak získala aj prestížnu cenu na jednom z takých, povedal by som, nie úplne áčkových festivalov, ale Rotterdamský filmový festival je považovaný za jeden z najprestížnejších festivalov. A prišla so svojím ďalším projektom do Audiovizuálneho fondu. A Audiovizuálny fond jej nedal ani euro. A prišla za ministrom, že či jej ja neviem nejako pomôcť. A teraz hovorím svoj názor, osobný. Keby som mohol, jej okamžite pomôžem, pretože si myslím, že keby dokonca do toho fondu predložila niečo, ale to je vždy subjektívne posudzovanie, čo by sa nezdalo v tom, v tej podobe námetu, že nejaké úžasné, tak už len to, že ona má dnes na základe svojho úspechu na tej svoj projekt francúzskeho koproducenta a ďalších zahraničných, len nie slovenského, mi ukazuje, že je ešte potrebné v týchto rozhodnutiach, ja, to je naozaj moje presvedčenie, zachovať určitú váhu ministerstva kultúry o to viac, že tento fond je stále financovaný z rozpočtu. Toto berte ako moje vysvetlenie. Môžeme o tom diskutovať, samozrejme, aj v druhom čítaní, ale navrhoval som to aj s týmto vedomím, že sa to stretne s takouto kritikou. Ale ja si myslím, aj práve preto, že sme to veľa diskutovali aj v kultúrnej obci, aj v Rade vlády, kde zase majú zastúpenie ľudia z kultúry, nikto to nespochybňoval a všetci to aj z hľadiska týchto skúseností akceptovali.
Takže ja to predkladám s vedomím toho, čo hovoríte, ale si za tým aj stojím, že mojou, týmto návrhom zákona, ak ste to vy tak použili, preukazujem nejakú "odvahu", ale ja si myslím, že touto, týmto systémom aj nejakú zodpovednosť. A nakoniec ďalší ministri o tom, ak to prejde, budú rozhodovať a môžu to aj meniť. A keď sa situácia ukáže, že tá kultúrna obec jednoducho si tie veci vie riadiť, no tak sa to zmení a bude o tom rozhodovať rada plne v zložení, ja neviem, úplne nezávislých od ministerstva ľudí, ale tak, žijeme na Slovensku, hej?
Ďakujem.