36. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za faktické. K tomu treba povedať, z ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, či jak sa to vlastne celé to ministerstvo volá, chodili na preventívky a myslím, že kalkulácia na jednu, na jedného bola 350 euro. Kde chodili na preventívky, kto ich tam poslal? Už to mám, už to môžem, stačí, keď poviem "P", dobre, už nepoviem ani celé meno tej firmy. A to znova sa, to znova je pripravené, znova to bude a oni budú chodiť na tie preventívky. Bude sa to ešte prezentovať ako služba tým zamestnancom, že teda vyjde v ústrety, že to je sociálny program, a nikto nepovie, však vy ste mohli ísť na tú preventívku zo zákona a nemusel ju ten zamestnávateľ platiť. To im nepovie. Lebo už jasné, že to niekomu nevyhovuje, že je lepšie to urobiť tak. No o to celé ide. A nielen o to.
Tak ja neviem, jak to ešte jednoduchšie povedať, že naozaj v parlamente je jedna brutálna lobistická novela, ktorá teda sa čakala, zamestnávateľov ste, zamestnávateľov ste ukľudnili tým, že to môžu robiť bezpečáci, hej, vznikol z toho takýto nejaký mačkopes a je to celé len o tom, že dostať sa k tým peniazom z tých štátnych orgánov a organizácií a mať to kryté zákonom. A výsledok bude taký, že z tej pošty vyberú, jak doteraz vybrali osem, ktovie koľko ešte vyberú. Oni vyhrajú, na čo šiahnu, to kráľ Midas je šuviks, kráľ Midas na čo šiahol, sa v zlato premenilo. Títo ľudia, na čo sa pozrú, všetko vyhrajú. Čiže to je úplne jasné, že to všecko povyhrávajú a všade budú sa starať o zdravie a blaho občanov tejto krajiny a budú to milióny a milióny eur.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážená pani ministerka, vážený pán spravodajca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som takisto aj v druhom čítaní vystúpil k tomuto vládnemu návrhu zákona, ktorý prerokúvame včera a dnes v pléne Národnej rady, a veľmi pozorne som počúval celú tú rozpravu a bola naozaj veľmi zaujímavá. Trošku mi chýba väčšia argumentácia zo strany ministerstva zdravotníctva na obranu toho, čo prinieslo do Národnej rady. Predpokladám, že pani ministerka, predpokladám, že pani ministerka v záverečnom slove teda bude na to reagovať, ale neočakávam, že povie niečo iné ako v úvodnom slove na prebiehajúcu diskusiu, teda že existuje tu nejaká smernica Európskeho spoločenstva, a teda my sa jej musíme držať a v zmysle tejto smernice je predložený tento návrh zákona.
Keď ale chceme o ňom naozaj diskutovať vecne, musíme sa pozrieť na celý príbeh pracovných zdravotných služieb, ktorý sa tu začal rozvíjať niekedy od roku 2000, a zvlášť dôležitý moment, na ktorý chcem upozorniť, je obdobie, keď bol ministrom zdravotníctva pán Valentovič. Včera mi to pripomenuli aj kolegovia z výboru pre zdravotníctvo za stranu SMER, ktorí sa na to veľmi dobre pamätajú, lebo to, čo je tu dnes v Národnej rade, trošku v inej verzii tu už bolo a pôvodná predstava ministerstva zdravotníctva niekedy v rokoch 2007 - 2008 bola tiež taká, aby sa pracovná zdravotná služba rozšírila na ďalšie kategórie pracujúcich okrem rizikových kategórií 3 a 4. Jednoducho z dôvodu ochrany zdravia ľudí pri práci, ten, tá ambícia je teda ušľachtilá, už na to tu poukázali niektorí predrečníci, ono to tak dobre znie, že my tu teda v tej legislatíve chceme to rozšíriť, aby tá pracovná zdravotná služba, ktorá, určite mnohé z nich, ako, samozrejme, môžu existovať nejaké výnimky, ktoré sa nechovajú zodpovedne, ale predpokladám, že drvivá väčšina pracovných zdravotných služieb svoju robotu robí dobre a vie svoju robotu robiť. Veď tam robia aj moji kolegovia lekári, ktorí tú svoju robotu ovládajú a vedia ju robiť. A teda ambícia bola taká ešte za čias ministra Valentoviča, to bolo v čase prvej vlády Roberta Fica, aby sa to rozšírilo aj na ostatné pracovné kategórie, teda aby čo najviac pracujúcich bolo chránených pracovnou zdravotnou službou od nevhodných pracovných podmienok, aby bolo monitorovaných, či im vznikajú nejaké zmeny v ich zdravotnom stave.
Treba povedať, že tú bitku, ktorú sme vtedy zvádzali počas prvej Ficovej vlády, tak teraz to, čo sa tu deje v pléne počas prvého a druhého čítania mi to veľmi pripomenulo, lebo bola skoro totožná. Tá diskusia bola o tom, že dobre, pracovná zdravotná služba áno, ale len tým, ktorí to naozaj potrebujú, pretože pracovnú zdravotnú službu bude musieť platiť zamestnávateľ. Sú to preňho náklady. Sú to preňho náklady, sú to preňho finančné prostriedky, ktoré by mohol použiť na niečo úplne iné, a je otázne, že tam, kde to treba dať, kde treba dať, kde treba zaplatiť, prosím, nech to je, ale tam, kde je to zbytočné, tak tam to zbytočne nedávajme do legislatívy. A musím povedať, že aj vďaka kolegom zo SMER-u počas prvej Ficovej vlády sa nám podarilo vtedy urobiť tak, že rizikové kategórie 3 a 4 zostali chránené pracovnou zdravotnou službou, v kategórii 2 sme to vyriešili tak, že niektoré vybrané skupiny museli byť chránené pracovnou zdravotnou službou s tým, ale - a to je veľmi dôležité -, že malé firmy do 50 zamestnancov nespadali pod pracovnú zdravotnú službu, čo bolo veľmi vrelo privítané, predovšetkým, myslím, tým v kategórii 2, v kategórii 3, 4 je vždy pracovná zdravotná služba, aby som bol presný. To bolo vtedy veľmi vrelo privítané predovšetkým malými podnikateľmi, živnostníkmi, lebo naozaj si predstavte toho živnostníka, ktorý dáva prácu dvom-trom ľuďom, a vy mu vyrábate ďalšie a ďalšie náklady nezmyselnými povinnosťami. No. Dnes teda máme platné... Samozrejme, ten príbeh pokračoval ďalej, už ho dorozprávam. Ten príbeh pokračoval ďalej. Keď bol ministrom práce sociálnych vecí pán Mihál a ministrom zdravotníctva pán Uhliarik, doznal zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a ďalších zmien a tá podstatná zmena bola, že dnes máme povinnú pracovnú zdravotnú službu iba pre kategórie pracovníkov 3 a 4, teda tí, ktorí vykonávajú rizikové práce. A celá kategória 1 a 2 je mimo pracovnú zdravotnú službu. Myslím si, že bývalý pán minister Mihál to tu vysvetľoval dostatočne podrobne aj so štatistikami, nebudem to opakovať, je to úplne zbytočné.
Pani ministerka ale priniesla novelu zákona. A táto novela zákona, to prvé, čo chcem povedať, je, že ponecháva platným to, čo platným je aj dnes, aby rizikové práce zaradené do kategórie 3 a 4, aby pre ne bol zabezpečený zdravotný dohľad nad pracovnými podmienkami a posudzovanie zdravotnej spôsobilosti prácou tímu pracovnej zdravotnej služby. Ale to, čo je nové, čo prináša táto novela, je, aby zamestnávateľ, ktorého zamestnanci vykonávajú práce zaradené do kategórie 1 a 2, zabezpečil dohľad nad pracovnými podmienkami jednou fyzickou alebo právnickou osobou samostatne, ktorou môže byť lekár s určenou špecializáciou, verejný zdravotník, iný zdravotnícky pracovník, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady, alebo bezpečnostný technik, alebo môže využiť tím pracovnej zdravotnej služby. Toľko návrh, o ktorom vlastne diskutujeme.
To ďalšie, čo chcem povedať, je, že pozitívne kvitujem skutočnosť, že zákon dáva výnimku samostatne zárobkovo činným osobám, ktorí nezamestnávajú nikoho iného, čiže keď je niekto sám živnostník a sám podniká ako samostatne zárobkovo činná osoba a je v kategórii 1 alebo 2, tak nepotrebuje byť pod dohľadom bezpečnostného technika a nepotrebuje byť pod dohľadom nad pracovnými podmienkami a nepotrebuje ani platiť pracovnú zdravotnú službu, ale v okamihu, keď zamestná čo i len jedného jediného človeka, všetko, čo som čítal vyššie, sa naňho už vzťahuje. Samozrejme, je úplne prirodzené a v tejto rozprave to tu opakovane odznelo, že zamestnávatelia sa proti tomu bránia. Povedzme si to otvorene, netvárme sa, že sa proti tomu nebránia, a pre zamestnávateľov by bolo najlepšie, keby legislatíva zostala v tej forme, v ktorej je. Rizikové práce v kategórii 3 a 4 pracovná zdravotná služba, práce v kategórii 1 a 2 nič. To by bolo určite pre nich najlepšie a oni logicky sa proti akémukoľvek rozširovaniu týchto povinností a nárastu nákladov bránia a protestujú. Opakovane sme diskutovali aj na výbore pre zdravotníctvo o tom, že teda rokovalo sa zo zamestnávateľskými zväzmi, rokovalo sa s úniou zamestnávateľov, došlo k nejakému kompromisu, no tak, viete, keď vláda príde s tým, že niečo chce rozširovať a chce s niečím prísť, tak je logické, že sa vyjednáva a hľadá sa kompromis, a musím povedať, že vláda má alebo ministerstvo zdravotníctva má dva silné argumenty, ktoré sú aj v dôvodovej správe a odzneli aj v rozprave. Ten prvý argument je to, že u zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do kategórie dva, je priznaných až 66 % chorôb z povolania, a ten druhý argument, ktorý používa ministerstvo zdravotníctva, je, že sme viazaní nejakou smernicou Európskeho spoločenstva, k nej sa ešte dostanem, a stanoviskom Európskej komisie, ktoré nám vyčíta, že nechránime dostatočne pracujúcich na Slovensku, že dohľad nad pracovnými podmienkami nemáme dostatočne na Slovensku zabezpečený. Čiže to sú argumenty ministerstva zdravotníctva.
No, zhrnuté a podčiarknuté, to prvé, čo chcem povedať, je, že povinnosť rozšíriť dohľad nad pracovnými podmienkami, prípadne pracovnú zdravotnú službu pre 1. a 2. kategóriu pracovníkov, nech to už ministerstvo zdravotníctva zmiernilo v návrhu zákona akokoľvek, podnikateľov nepoteší, súkromných podnikateľov, ktorí dávajú prácu, jednoducho nepoteší, pretože pre nich je to nárast nákladov, a to si, prosím, dámy a páni, dobre uvedomte. Ja som to povedal aj na výbore pre zdravotníctvo a poviem to aj tu. Viete, keď si predstavíte toho podnikateľa, ktorý v Trebišove alebo v Michalovciach - tam sa úžasne točí ináč biznis na východe Slovenska - zamestnáva 30 alebo 40 ľudí a trápi sa, naháňa odbyt, naháňa zákazky, trápi sa s pracovnou silou, ktorú tam má, a vy mu budete - a to robia naši priatelia zo SMER-u veľmi radi - stále váľať nové a nové povinnosti, ako má chrániť osobné údaje, ako má platiť odvody, zadržíte mu vratku DPH, však lebo práve teraz štátu nejde, nebude vedieť uspieť v žiadnom verejnom obstarávaní, lebo neni práve na zozname tých správnych firiem, ako to v súčasnosti na Slovensku prebieha skrátka. A ešte mu priložte teraz pracovnú zdravotnú službu alebo dohľad nad pracovnými podmienkami, prikladajte mu stále nové a nové na jeho plecia, až v jeden deň si ten zamestnávateľ povie ako nemálo živnostníkov na Slovensku: "Viete čo, ja na to kašlem. Ja budem zamestnávať sám seba, ja budem robiť nejaký inžiniering alebo poradenstvo, ja sám seba nejak, nejak uživím a svoju rodinu a ja na to kašlem, ja nebudem podnikať za takýchto podmienok."
Len teraz moja otázka je, že tých 30 alebo 40 pracovníkov, ktorých sme tak neobyčajne chceli ochrániť, aby mali skvelé pracovné podmienky, bude nezamestnaných. Treba povedať, že už ich nebudeme musieť tým pádom chrániť pred nevhodnými pracovnými podmienkami, lebo budú sedieť u seba doma a budú poberať od Richtera sociálne dávky. A na to - a môžte sa na mňa aj hnevať kľudne - a na to upozorňujem opakovane, že keď budeme komplikovať podnikateľom prácu, keď budeme komplikovať živnostníkom to, aby sa sami živili a prípadne dávali prácu ďalším ľuďom, tak budeme len zvyšovať závislosť ľudí od štátu a zaťažovať sociálny systém. A toto sú, viete, vy mi poviete, no aj toto tento zákon to iste nespôsobí, to teraz dramatizuješ. Viete, jeden nie, ale ono je to ten, ako to hovoril klasik, smrteľný kokteil, ktorý tu mieša vláda Roberta Fica, a stále pridáva novú a novú kvapku. To si všimnite. Neodoberá, ale pridáva. Toto je ďalšia kvapka. Tá moja druhá poznámka, ktorú chcem povedať, je, že štátne firmy - a na to tu už bolo upozornené - budú mať možno k tomu iný prístup. Ja nechcem byť taký, jak by som povedal, dopredu jasne vidiaci veci, ako možno môj kolega pán poslanec Hlina, ktorý má skúsenosť, ktorú tu stále hovorí, o Slovenskej pošte, a teda predpokladá, že sa takisto budú chovať všetky štátne firmy. Mojou otázkou je, že pre štátne firmy, ktorým sa darí a ktoré vedia celkom dobre hospodáriť, lebo majú takú oblasť, že vedia tú svoju robotu urobiť, to bude reálne znamenať minimálne to, že im stúpnu náklady, respektíve klesne im zisk. A oni sa nebudú trápiť hľadaním nejakých jednoduchších verzií, ako to urobiť, oni si jednoducho objednajú pracovnú zdravotnú službu. Objednajú si pracovnú zdravotnú službu, budú jej platiť. Takže ak to chcete tak jednoducho po smerácky povedané, tak to aj tak jednoducho poviem, to znamená, štátu narastú náklady a súkromným firmám, ktoré robia pracovnú zdravotnú službu, narastú zisky. Takto to bude v praxi fungovať, skúsenosť Slovenská pošta. Čiže to som chcel možno povedať a teraz idem k samotnej smernici.
Čo sa týka 66 % chorôb z povolania, ktoré sú zisťovania u pracovníkov v druhej kategórii, myslím, že pán poslanec Mihál sa k tomu vyjadril tak presne a tak jasne, že, samozrejme, keď máte obrovskú skupinu zamestnancov v kategórii 1 a v kategórii 2 a máte malý počet chorôb z povolania, tak je logické, že keď v trojke a štvorke máte veľmi málo zamestnancov a v dvojke veľmi veľa zamestnancov, tak to percento z celkového počtu chorôb povolaní, štatistika, ja som mal jednotku z matematiky. Takže ale číslo vyzerá dramaticky. Poďme k samotnej smernici na ktorú sa odvoláva ministerstvo zdravotníctva.
Smernica v čl. 7 bod 3 hovorí: "Ak sa tieto ochranné a preventívne opatrenia nemôžu zorganizovať z dôvodu nedostatku kvalifikovaného personálu v podniku a alebo v prevádzke zamestnávateľ si najíma kvalifikované externé služby alebo osoby."
Na toto sa odvoláva ministerstvo zdravotníctva, na základe toho prichádza s riešením, ktoré máme napísané, že dohľad nad pracovnými podmienkami v kategórii 1 a 2 má vykonávať lekár s určenou špecializáciou, verejný zdravotník alebo iný zdravotnícky pracovník, bezpečnostný technik alebo tím pracovnej zdravotnej služby. Ako som už o tom hovoril, predpokladám, že hlavne v štátnych firmách nebudú tak pozerať na každé to euríčko a objednajú si dobre drahú pracovnú zdravotnú službu. Samozrejme, súkromní podnikatelia sa to budú snažiť buď vyriešiť vlastným kvalifikovaným personálom, rozumej bezpečnostným technikom, alebo si najmú nejakého teda lekára s atestáciou zo všeobecného lekárstva alebo nejakého verejného zdravotníka, ktorý im to za nejaký paušál bude robiť, tento dohľad nad pracovnými podmienkami, tak či tak to pre nich znamená náklad.
Zaujímavý je ináč aj, zaujímavá je ináč aj pôvodná anglická verzia, kde je používané slovo competent personal, čiže kompetentný človek, u nás je to z toho už kvalifikovaný personál, čiže to je možno o tom, že, samozrejme, vždy je to aj závislé od toho, akým spôsobom chcete vyjsť v ústrety tejto smernici. A ja si myslím, že v ústrety tejto smernici ministerstvo zdravotníctva nemuselo vyjsť až do tejto širokej miery. Ja si stále myslím, že sme mali hľadať nejaké čo najlacnejšie riešenie pre firmy, ktoré zamestnávajú ľudí v 1. a 2. kategórii. Tu možno budem so svojou vzácnou kolegyňou pani doktorkou Horváthovou v nesúhlase, aj keď si viem predstaviť to, čo ona vysvetľovala. Keď ste dávali pozor pri jej pozmeňovacích návrhoch, hovorila, že nie je šťastné, aby dohľad nad zdravotnými, nad pracovnými podmienkami aj škodlivosťou pracovných podmienok pre zdravie ľudí robil bezpečnostný technik. Ona hovorí, že by to mal robiť zdravotník, či už verejný zdravotník, či už lekár so špecializáciou vo všeobecnom lekárstve, alebo zdravotník, ktorý na to má príslušnú kvalifikáciu. A tomu sa dá rozumieť, dámy a páni. Tomu sa dá rozumieť.
Pre mňa je ale oveľa väčší problém to, že načo je tam pri kategórii 1 a 2 napísaná "alebo pracovná zdravotná služba", lebo keď je tam "alebo pracovná zdravotná služba", bude to prebiehať presne tak, ako som to popisoval ja a moji kolegovia, to znamená, tí, ktorí majú veľa peňazí a držia sa hesla, že z cudzieho krv netečie, lebo sú to štátne peniaze, teda naše, teda vaše, voličov a občanov tejto krajiny, tak tí to budú kľudne míňať v pracovnej zdravotnej službe. Ten súkromný podnikateľ sa bude trápiť buď s vlastným bezpečnostným technikom, alebo si na nejaký malý úväzok najme toho verejného zdravotníka, aby mu dohliadal, tak či tak to preňho budú znamenať náklady.
A na záver chcem už len povedať, že dalo sa to riešiť aj ináč, dalo sa to riešiť aj lacnejšie, ja si myslím, že ak máme dodržať smernicu, tak teda platí, že pre pracovníkov v 3. a v 4. kategórii povinne pracovná zdravotná služba. Keď máme dodržať smernicu a veľmi pozorne som ju preštudoval, tak platí, že máme zabezpečiť nejaký dohľad nad pracovnými podmienkami a škodlivosťou pre zdravie pracovných podmienok pre pracovníkov v 1. a 2. kategórii, ale to, čo sa dalo kľudne urobiť, je, aby tento dohľad zabezpečil externý zdravotník, rozumej lekár so špecializáciou vo všeobecnom lekárstve, verejný zdravotník alebo zdravotník s príslušnou špecializáciou, prípadne bezpečnostný technik, aby tam nebola napísaná pracovná zdravotná služba, to je len jeden riadok, jedno slovo v celom, opakovane v tomto návrhu zákona. A to, čo sme mohli využiť, o čom tu už tiež bola reč, je, aby sme jednoducho motivovali ľudí chodiť na preventívne zdravotné prehliadky, lebo, dámy a páni, ak si ten podnikateľ... A teraz sa vrátim k zdraviu.
Vžite sa do toho, teda máte pracovníkov v 2. kategórii, ste súkromná firma, tento živnostník, ktorý zamestnáva, alebo táto eseročka, ktorá zamestnáva 20 ľudí, si jednoducho nemôže dovoliť pracovnú zdravotnú službu. Ani to neurobí. Čiže to bude riešiť buď svojím bezpečnostným technikom, alebo bude to riešiť nejakým verejným zdravotníkom, ktorý urobí dohľad nad pracovnými podmienkami. Dobre. Bude sledovať to, či nesedia veľa pracovníci pri počítači, či majú dobré stoličky, či im neťahá klimatizácia na chrbát, či sa dobre vetrajú miestnosti a mohol by som pokračovať ďalej. Ale aký budeme mať dohľad nad zmenami zdravotného stavu pracovníkov? No žiadny v prípade bezpečnostného technika. No, žiadny, lebo zdravotníci, lebo pracovníci majú nárok na preventívne prehliadky každý druhý rok z verejného zdravotného poistenia, ale o tom tento, tento zákon to nerieši. Čiže viete, ak už chcete ochrániť pracovníkov v 1. a 2. kategórii a chcete včas zachytiť prípadné zhoršovanie sa jeho zdravotného stavu, to nevyrieši táto novela zákona, keď bude napísaná tak, že si to podnikateľ vyrieši bezpečnostným technikom alebo verejným zdravotníkom na nejaký maličký úväzok. Ale vyriešilo by to tým, keby sme napríklad zaviedli povinnosť pre zamestnanca preukázať zamestnávateľovi každé dva roky, že absolvoval preventívnu prehliadku. Platí to verejné zdravotné poistenie. Pýtal som sa na to na výbore pre zdravotníctvo, bol všeobecný konsenzus opozície aj strany SMER, že ale veď je naším záujmom, aby ľudia chodili na preventívne zdravotné prehliadky. No tak prečo to tak neurobiť? Čiže ja nepodávam pozmeňujúci návrh, lebo nie som už tak naivný, aby som vedel, že SMER mi zaňho zahlasuje.
Chcel som len povedať, že dalo sa to riešiť aj ináč, keď vám bude pani ministerka hovoriť, že to sa ináč nedalo vyriešiť. Ale dalo sa to vyriešiť ináč. Dalo sa to vyriešiť tak, aby pre pracovníkov v 1. a 2. kategórii jednoducho ani nebola napísaná možnosť pracovnej zdravotnej služby, ale dohľad nad pracovnými podmienkami, ktoré vplývajú na zdravotný stav cez lekára s atestáciou vo všeobecnom lekárstve, verejného zdravotníka, zdravotníka s príslušnou atestáciou, a keď už chcete alebo nechcete, bezpečnostného technika, ale kľudne tam mohla byť povinnosť, aby pracovníci, ktorí pracujú v 1. a 2. kategórii, preukazovali svojmu zamestnávateľovi každé dva roky, že absolvovali preventívnu zdravotnú prehliadku. Je platená z verejného zdravotného poistenia. Keď som lekár, mojím záujmom je, aby všetci ľudia chodili na preventívne zdravotné prehliadky.
Keďže to tam tak nie je napísané a keďže je tam tajomne uvedená pracovná zdravotná služba pre pracovníkov napríklad aj v 1. kategórii, veľmi sa obávam, že môj kolega pán poslanec Hlina nebol ďaleko od pravdy, keď pomenoval tento zákon ako ďalší v rade lobistických zákonov z dielne SMER-u.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Áno, je to presne tak, že je to ďalší zo zákonov, ktorý otvára dvierka biznisu, ktorý je garantovaný z verejných zdrojov. Nie je to prvý zákon ani posledný. V mnohých oblastiach sa takto dvierka otvárajú vládnymi návrhmi k tomu, aby sa súkromné firmy dostávali ku garantovanému biznisu, ktorý majú zo zákona daný. A, samozrejme, platia to iní podnikatelia, ktorí ale bojujú s reálnym životom, ktorí bojujú o každý cent, aby udržali prevádzky nad vodou, aby udržali ľudí v práci, aby mali prostriedky na zaplatenie odvodov, a takto sa im vyťahujú peniaze z vrecák. Ja to kritizujem častokrát pri rôznych typoch zákonov. A kolega Novotný veľmi presne popísal, ako to mohlo byť, a nie je. A že to je absolútna výhovorka, že smernica nám niečo prikazuje. Táto výhovorka sa veľmi často používa na to, aby zakryla biznis záujmy konkrétnych lobistických skupín.
Môže to byť ináč a môže to byť lacnejšie pre občanov tejto krajiny. A najhoršie na tom je, že naozaj sa tu zneužíva politická moc na to, aby sa vytváral priestor pre účelový biznis úplne konkrétnych firiem, ktoré sú vytvorené na základe zákona. Taký biznis je veľmi príjemný, že spravím si firmu a zo zákona mám prísun klientov, zo zákona mám prísun platieb a vôbec tieto platby nie sú nevyhnutné pre fungovanie ekonomiky. Naopak, sú škodlivé, pretože zvyšujú náklady, ktoré slovenské firmy, slovenskí zamestnávatelia majú a musia vyplácať pri svojom každodennom fungovaní. To je veľmi škodlivé.

Ďakujem pekne. Ďakujem, pán poslanec Novotný, za váš príspevok. Ako sme zvyknutí, bol to komplexný pohľad na danú problematiku, čo ja veľmi oceňujem. Aj sa mi váš príspevok páčil, aj chápem hlavné veci, ktoré ste pomenovali, obzvlášť tú s možnosťou pracovnej zdravotnej služby pre prvú kategóriu. Presne ste pomenovali odborne a vecne to, čo hrozí, to, čo pán Hlina povedal svojím spôsobom, ale na rozdiel od pána Hlinu vy ste reagovali aj na tú odbornú časť a na to, že sa, ak som to dobre pochopila, zhodneme sa na tom, že ten dohľad nad pracovnými podmienkami smernica vyžaduje pre všetky kategórie prác. Len ako to spraviť, hej? Toto by som zdôraznila, že vyžaduje to.
Nezhodneme sa v tom, že vy si myslíte, že však ustojí to aj bezpečnostný technik. Podľa mňa, samozrejme, ustojí, všetko sa dneska dá urobiť. Môžu si nejakého pomocníka zobrať na to alebo podobne. Ale nepáči sa mi, že to dávame ako štandard do zákona a jedným dychom hovoríme o zdravotnom dohľade a druhým dychom povieme, že môže to nezdravotník. To mne najviac prekáža.
A čo sa týka tých preventívnych prehliadok. Hovoríte, že nedošli ste s pozmeňujúcim návrhom a že sa to dalo riešiť inak. Ja by som veľmi ocenila, keby ste prišli s tým pozmeňujúcim návrhom napriek tomu, že nebude prijatý, a pomenovali by ste dajme pre 1. a 2. kategóriu, dajme tam len iných zdravotníkov, nedajme tam PZS. To by sa mi páčilo. Vy ste prišli s konkrétnym riešením a povedali by ste, áno, takto sa to dá a pokuta nebude ani ďalšie penále z toho, keď sa neupraví tento, tento zákon, lebo o tom tu nikto doteraz nehovoril. Vy si myslíte, že nebude. Pani ministerka si myslí, že bude. Ja si takto myslím, že ten dohľad tam musí byť. A to už ako to spravila, to je vec na diskusiu. Čiže to by som ocenila.
Čo sa týka povinnosti preventívnych prehliadok, vy nikoho nemôžte donútiť, aby na tie preventívne prehliadky išiel. To je problém. Nemôžte dať do zákona, že vy musíte ísť a vy, nemôžete toho človeka, mu zasahovať do tej individuality. Vy mu môžte odporučiť a dať mu možnosť, že to bude preplatené z verejného poistenia... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Myslím si, že práve tento typ zákonov skutočne potom bráni, aby ľudia, ktorí idú podnikať, alebo hlavne, ktorí sú malí živnostníci alebo malí podnikatelia, fungovali, lebo sú zaťažení de facto dodatočnou daňou. De facto dodatočnou daňou a dodatočnými nákladmi a treba povedať, že tento parlament, samozrejme, že má slobodnú vôľu aj pri implementovaní smernice, že si vyberie, že tá dodatočná daň bude vyššia alebo nižšia. A v tomto prípade predkladateľ nesplnil tú podmienku, ktorá je podľa mňa úplne logická, že keď chceme naozaj naštartovať ekonomický rast a keď chceme dať prosperitu ľuďom, tak treba im urobiť to, aby mali nižšie dane, rozumej lepšie podmienky pre to, aby sa sami realizovali.
Ja si myslím, že tá základná filozofia je úplne, úplne jasná. A pokiaľ existuje jednoduchšie riešenie - a to pán poslanec Novotný pomerne podrobne popísal cez preventívne prehliadky a bezpečnostného technika -, tak toto jednoduchšie riešenie treba uplatniť práve preto, aby sme nezaťažovali tých, ktorí sa o seba starajú. To je, veľmi trefné bolo, že naozaj to možno menej trápi štátne inštitúcie, možno menej to trápi veľké firmy, ale v prípade tých malých firiem a živnostníkov je to skutočne ďalšia daň a ďalšia byrokracia, lebo treba rátať aj ten čas, ktorý s tým strávia, aj to, čo si musia zaplatiť. Takže v žiadnom prípade by som nešiel tou cestou dodatočného zaťažovania malých a stredných podnikateľov a koniec koncov živnostníkov, lebo to za prvé ohrozuje ich samotnú existenciu a za druhé to tak či onak premietnu do miezd svojich zamestnancov. Čiže na konci dňa sa to odrazí nie pozitívne na ľuďoch, ale negatívne.
A v tomto zmysle som pevne presvedčený, že SDKÚ - DS donesie riešenie, ktoré bude zrozumiteľné a ktoré umožní, aby ľudia boli menej zaťažení aj v tejto oblasti.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Ináč, keď si to človek rozmení na drobné, tak je zaujímavá tá absurdita, že lebo teda toto je zákon, ktorý má chrániť zdravie zamestnancov alebo zdravie celkovo, a teda špeciálne zamestnancov. Ale netýka sa tých, čo zamestnávajú sami seba. Čiže tých nechránime. Viete, svojím spôsobom je to absurdita. Však aj podľa mňa tí by mali byť. Nie?
Viete, prísne vzaté, ten, kto zamestnáva sám seba - pán Mihál to tu včera povedal - a zoberie jedného študenta na dohodu, tak už spadá pod tento zákon a už musí robiť každoročne zdravotnícky audit. Každoročne musí robiť zdravotnícky audit, ktorý mu nikto nedá zadarmo. A keď niečo neurobí, nesplní si niektorú povinnosť z tohto zákona, tak môže dostať pokutu až 20 000 eur. (Reakcia z pléna.) Je to presne, tak to je. Ale potom naozaj, pani ministerka, však keď vám tak záleží, tak podľa mňa tam by ste tam mali dať aj tých, čo samých seba, však aj tí sa vystavujú nejakým rizikám. Možno tí sú ešte odvážnejší, lebo však, chudáci, sa musia ráno zobudiť a drieť jak mulice. Tu vy donesiete zákon - a tým skončím - donesiete zákon pre ľudí... To je podnikateľské nebo, ktoré ste im tu vytvorili. Proste naozaj, tu sú zákony ušité na mieru. Pani Zmajkovičová sem donesie za chvíľu zákonník, ktorý bude úplne malebný. Vy sem donesiete zákon, prikryjete sa tu takým počestným dôvodom, ako je zdravie zamestnancov, a vaši vám zahlasujú. Vašich 83 poslancov vám zahlasuje.
Len, vážení poslanci za SMER, nehlasujete za zdravie zamestnancov. Hlasujete za útok na verejné financie. Hlasujete za to, že niekto, už je to všetko prichystané. Ja nie som paranoik, ale už je to všetko prichystané, prosím vás. Uvidíte, keď si to potom po nejakom období skompletizujeme, že čo sa stalo, koľko peňazí... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Vážený pán kolega Novotný, chcem sa ti poďakovať za veľmi vysvetliteľný prejav a oboznámenie nás s problémom z tvojho pohľadu.
A chcem podčiarknuť to, že si sa snažil načrtnúť iné riešenie, ktoré by neznižovalo motiváciu ľudí, aby sa starali o svoje zdravie preventívne, ani neznížilo motiváciu zamestnávateľov, aby sa starali o svojich zamestnancov, len by to bolo lepšie a nezaťažovalo to tak hlavne malých podnikateľov, pretože súčasná vláda nie je naklonená pozitívne alebo priateľsky k podnikateľskému sektoru a hlavne k malým podnikateľom. Mnohokrát sa vyhovára na smernice EÚ a zaťažuje tým inými alebo ďalšími poplatkami, alebo nákladmi zamestnávateľov. Neviem, či je to neschopnosť, či je to schválnosť, alebo je to len zjednodušovanie princípu, prístupu vyriešiť problém povedzme európskej legislatívy. Ale, bohužiaľ, sme tohto svedkami aj v iných rezortoch, kedy vyriešenie nejakého problému z hľadiska smernice Európskej únie sa rieši úplne jednoduchým spôsobom, a to buď zvýšením nejakých poplatkov, alebo zaťažením podnikateľského subjektu inými spôsobmi.
Chcem povedať, že, bohužiaľ, nejaké reformné iniciatívne kroky zo strany vlády z nášho pohľadu, akých sme boli my svedkami na začiatku povedzme minulej dekády, tak teraz neprichádzajú, a keď prichádzajú nejaké iniciatívne návrhy, tak, bohužiaľ, sú to účelové, ako tu mnohí moji predrečníci povedali, dopredu pripravené biznisy pre vopred určené vybraté skupiny podnikateľských subjektov.

Ďakujem za slovo. Áno, je tu spôsob a systém, ako sa starať o zdravie ľudí. Pán kolega, keď som dával pozor, tak ty si hovoril o motivovať, nie nútiť, aby chodili na preventívne zdravotné prehliadky, ale aby sme ich motivovali. A kohosi máme zaviazať povinnosťou, tak si to povedal - pre zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú tých zamestnancov.
Ja som tiež poslanec z východného Slovenska. Ten príklad sa mi veľmi páčil, ako sa naozaj veľakrát tie firmy trápia a zamestnávajú či už 10, 15, 30 ľudí, a zaťažovať ich ešte takouto byrokraciou, ktorá nie je len byrokraciou, ale ktorá je vlastne finančne zaťažuje ako takého zamestnávateľa. Pre mnohých zamestnávateľov a drobných živnostníkov, ktorí zamestnajú čo len jedného alebo dvoch zamestnancov, je to naozaj veľká záťaž. A tá frekvencia auditov zdravotníckych jedenkrát ročne, tak to je skutočne zaťažujúca. Ja som sa tak nad tým všetkým zamyslel, to ako keby bolo zaťaženie nejakým ďalším ako odvodom. A vnímam túto vec ako veľmi nespravodlivú, lebo jedných zaťažuje, to sú tí zamestnávatelia, ktorí majú túto povinnosť, a zase na druhej strane druhých zase zvýhodňuje, ktorí na tom zarábajú.
Naozaj mať takú tú živnosť alebo vykonávať ako tieto práce, tak u nás na tom Slovensku tak naozaj a aj v tom zdravotníctve veľmi veľakrát je prejavom toho, že v podstate sa tu realizuje tvrdý biznis, a to je, čo, niečo, čo ja odmietam a čo sa mi nepáči. A naozaj to zakrývame potom nejakou tou starostlivosťou o týchto občanov. Treba pamätať aj na celkový rozvoj tejto našej krajiny a nezaťažovať súkromný sektor zbytočnými ďalšími odvodmi.

Veľmi pekne ďakujem všetkým, ktorí na mňa zareagovali, a som rád, že som teda otvoril takúto diskusiu s mojím vystúpením. Vo svojom vystúpení som sa naozaj snažil veľmi pokojne nájsť určitú rovnováhu, určitý balans medzi podporou podnikania a ochranou zdravia pracujúcich ľudí. Sedí tu pán minister hospodárstva, ten tomu rozumie veľmi dobre, aké je dnes ťažké podnikať, aké je dnes ťažké zamestnávať ľudí, ako veľmi potrebujeme investície do našej ekonomiky, aby veľmi, ako veľmi potrebujeme zamestnávateľov, ktorí budú dávať prácu. A ja som sa snažil nájsť nejaký balans medzi tým, aby sme to neriešili znovu spôsobom, že ideme ochrániť zdravie pracujúcich, naváľame ďalšie poplatky, náklady a povinnosti na zamestnávateľov a ešte k tomu prilepíme aj nejakú pracovnú zdravotnú službu, aby štátne firmy vedeli urobiť aj zaujímavý biznis vybratým súkromným spoločnostiam.
Ja rešpektujem, že smernica hovorí o tom, že treba zabezpečiť dohľad nad pracovnými podmienkami pre všetky kategórie pracujúcich. Ja som sa snažil v závere len naznačiť, ako to urobiť lacnejšie, ako to navrhlo ministerstvo zdravotníctva pre podnikateľov, pre súkromné firmy. Myslím si, že verzia, ktorú navrhujem alebo o ktorej som hovoril, bez pracovnej zdravotnej služby pre ľudí v prvej a druhej kategórii s tým, že by dohľad nad pracovnými podmienkami zabezpečil či už bezpečnostný technik, alebo lekár zdravotník a zaviedli by sme určitú povinnosť preventívnych prehliadok, aj keď tu teda odznel argument, že neviete nútiť pracovníka, aby chodil na preventívnu prehliadku. No, pozrite si, keď si dáte do pracovnej zmluvy, že ju od neho vyžadujete tak ako po nástupe do zamestnania, aby doniesol potvrdenie od lekára, aj to, aby každé dva roky doniesol potvrdenie, že absolvoval preventívnu prehliadku, tak sa to vyriešiť dá.
A ja s takýmto lacnejším riešením prídem aj formou návrhu zákona v najbližšom období.

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Panie poslankyne, páni poslanci, ja by som si to dovolila zhrnúť veľmi stručne a budem sa naozaj držať iba faktov, ktoré by som znova chcela zdôrazniť. Tento návrh zákona okrem rôznej inej, typu diskusie, priniesol naozaj veľmi širokú odbornú diskusiu, pretože je tu skutočne spektrum, ako sme videli, ktoré zastáva pozíciu od absolútnej zbytočnosti dohľadu pracovnej zdravotnej služby až po to, že je to možné vykonávať len kvalifikovaným dozorom lekára.
Musím povedať, že by som to zhrnula do takých troch kategórií, čo vlastne teda naozaj predkladáme, pretože odznelo tu tak strašne veľa konštrukcií a pohľadov, že možno aj zaniklo, o čo tu vlastne ide, prečo to robíme a ako to robíme. Takže návrh zákona, ktorý predkladáme, ponecháva plne a nezmenené časť III, IV, kde sú jasne stanovené aj preventívne prehliadky a postup pri pracovnej zdravotnej službe, a upravuje dohľad nad zdravotnými podmienkami a poskytovanie pracovnej zdravotnej služby, ktorá sa ale pojmovo u vás zamieňa s poskytovateľom alebo s nejakou, s nejakou teda firmou, ktorá toto, toto vykonáva aj na všetkých zamestnancov. Prečo sme k tomuto pristúpili? Okrem toho, že je to správne, pretože, nech tu hovoríte čokoľvek, že hovorím ako Biľak, je to správne. Hej? Ale druhá vec je, prečo aj je naozaj materiálne, a všetci hovoria, príde a bude sa tu vyhovárať na smernicu. Ja musím povedať tiež historicky, že dohľad nad zdravím pracujúcich je upravený smernicou už od roku '89.
Počuli sme tu, že dobre, ale dalo sa to spraviť inak, dalo sa to spraviť lacnejšie. Vy už ste teraz spravili, novelou zákona 124 ste navodili stav, na základe ktorého sme obdržali formálne oznámenie o porušení článku 258 Zmluvy o fungovaní Európskej únie z dôvodu nesprávnej transpozície čl. 7 smernice. Je to smernica, ktorá, už teraz sme pokročili ďalej, pretože na výbore, po tom, ako sa pán štátny opýtal, kto, ktorí o nej na prvom čítaní, ste všetci o nej veľmi rečnili, že vlastne ani neexistuje a nič také neupravuje, tak už sme si ju dovolili doručiť, aby bolo jasné, že táto smernica tu je, v čl. 2 jasne hovorí o všetkých zamestnancoch, ktorí vôbec existujú.
Tu prišli sme k takej reálnej, to, čo pani poslankyňa tu spomenula okrajovo pri poslednom faktickom, na toto ako nikto nehovorí o tom, že toto je plytvanie, pretože, kto sa trošku zaoberá európskym právom, vie, že po takomto oznámení, v rámci ktorého sme dostali dvojmesačnú lehotu na odstránenie stavu, ktorý ste spôsobili práve vy v čase, kedy, to bolo za vašej vlády, bol ministrom pán Uhliarik, ktorý ma mimoriadne prekvapil, jeho príspevok, že v tejto chvíli on žiada ešte silnejšie zabezpečenie, ako navrhujem ja, má to byť ešte aj lekár, ale v tom čase práve pán Mihál svojou novelou spôsobil, že nám tu hrozí vysoká pokuta, a po takomto oznámení, prosím, už nasledujú len šeky. Tam nenasleduje žiadne konanie, žiadne odkladné, nič. Hej? Musím povedať, že to funguje tak, že okrem základnej pokuty za každý deň, v ktorý transpozícia nie je riadna, je ďalšia a ďalšia pokuta za to. Táto pokuta sa hýbe až do výšky 65-tisíc eur denne. Toto by ma zaujímalo, komu by ste potom tu rozprávali, že kto môže za to, že štátne peniaze neboli... Alebo áno, to budú štátne peniaze, bude to pokuta Európskej únie, je to veľa peňazí a ukončí sa to až potom, ako sa jasne transpozícia spraví.
Teraz sa prichádzame k tomu ako. Ja si plne uvedomujem stav, v ktorom sme túto transpozíciu uvádzali do života, takže ak ste to vedeli vtedy spraviť v súlade so smernicou a lacnejšie, mali ste to vtedy spraviť, pretože tak ako ste to spravili, sa to že, sakra, predražilo. V tejto chvíli sme rokovali, a tak ako povedal pán Mihál, situácia reálna je taká, že v tejto chvíli každý podľa, podľa súčasného stavu, hoci zamestnáva i na dohodu len jedného zamestnanca alebo teda dohodára, má už v tejto chvíli zazmluvneného bezpečnostného technika. My sme dlho skúmali túto možnosť, boli sme niekoľkokrát konzultovať aj na pôde Európskej únie, aby sme skutočne aj týmto minimálnym štandardom zabezpečili, že tie dané pokuty, naozaj tie šeky neprídu. Vyhodnotili sme celý komplex, ktorý existuje, vyhlášok, nariadení vlády, opatrení a myslím, že je dostatočný na to, aby bezpečnostný technik v jednotke a dvojke si vedel podľa už dostupných noriem, ktorých sumár sme pripravili, vytvoriť pracovné postupy. Je to podľa mňa úplne najlacnejšia forma, aká existuje pre podnikateľa, pretože on mierne rozšíri kontrakt s niekým, s kým ho už aj tak má. Preventívne prehliadky, ktoré tu uvádzame, nezavádzame žiadne preventívne prehliadky v jednotke a dvojke. A v prípade, že v mimoriadnom stave sú nariadené, sú presne zákonmi, teda zákonmi nie, ale všeobecne záväznými právnymi predpismi, nariadeniami, vyhláškami stanovené podmienky, za ktorých sa takáto vec deje. Hej? Takže to nie je pravdou, mnohokrát sa to tu veľmi... z môjho... ja nedovolím, nedovolím si, hodnotiť, poviem iba, že z odborného hľadiska tak anekdoticky rozpráva ľuďom, ako budú chodiť na preventívne prehliadky a niekde cikať niekam. Nikam chodiť nebudú. Skutočne sa budú kontrolovať pracovné podmienky a táto možnosť, ktorú ste vy uviedli, je naozaj presne v zákone stanovená, za akých podmienok, keď sa niečo nájde, niečo zmení, je potrebné takúto vec urobiť.
Takže musím povedať, že v tomto prípade som absolútne presvedčená, že sme urobili maximum pre to, aby sme urobili zadosť aj smernici, ktorú jednoznačne porušujeme, a ešte v tomto prípade ja ako osoba si myslím, že nie je správne, že ju porušujeme.
Odznelo tu veľmi veľa úvah nad tým, čo komu hrozí v akej kategórii. Prosím, naozaj, nechajte to odborníkom, prípadne s nimi konzultujte, pretože znova, pre mňa sú to anekdotické úvahy o tom, komu nič nehrozí, komu niečo hrozí. Dávali sme to na, na level, ktorý naozaj je v tejto chvíli dostupný každému, a zaviedli sme len, rozšírili sme právomoc bezpečnostného technika, aby kontroloval tieto väčšinou fyzické parametre v prípade aj, že by bolo potrebné urobiť nejakú preventívnu prehliadku, a to len v prípadoch stanovených vyslovene zákonom, ktorý už teraz platí, to nemeníme. Sú tu, je tu rozšírená možnosť, aby si to tí ľudia robili u vlastného všeobecného lekára, u žiadnej špeciálnej pracovnej zdravotnej služby. A chcem ešte upozorniť, že tu dochádza k mýlke, kde pod pracovnou zdravotnou službou sa, prirodzene, rozumie aj jednotlivec s príslušným vzdelaním, čiže to nie sú len nejaké firmy, ktoré niečo musia, sú to aj jednotlivci.
Takže ja v tejto chvíli, asi to je asi všetko a musím povedať, že stojím si za tým, že sme zvolili najlepšiu, najpriechodnejšiu a najlacnejšiu variantu.
Ďakujem. (Potlesk.)