36. schôdza

Vážený pán kolega Hlina, naozaj som rád, že ste vo svojom vystúpení poukázali na to, čo som hovoril aj ja. A znova to tu zopakujem.
Áno, aj do roku 2010 existovali nebankové subjekty a existovali občania, ktorí boli exekvovaní. Ale po roku 2010 prijatím, teda zrušením zákona o stropoch pri úveroch nebankových subjektov vládou Roberta Fica nastal masový nárast firiem, ktoré ste spomínali, masový nárast firiem z celej Európy, ale aj zo Slovenska, ktoré následne začali zdierať a ryžovať na občanoch Slovenska. A následne v ďalších rokoch, a preto som spomínal rok 2011 a hlavne rok 2012, keď státisíce občanov odrazu boli exekvovaní, odrazu naše súdy zistili, že 500-tisíc občanov ročne je exekvovaných, dovtedy tieto množstvá boli oveľa, oveľa nižšie, ale státisíce občanov, skoro 3 mil. občanov dneska je exekvovaných. To je ten problém, to je tá ryža, ktorú objavili tieto firmy na Slovensku s požehnaním štátu, s požehnaním štátu. Tu nepotrebovali obchodovať ani s drogami, ani zo zbraňami, legálne podľa platných zákonov začali zdierať občanov Slovenska a občania Slovenska začali prichádzať o byty a domy. Preto máme toľko exekúcií. A naozaj môžem potvrdiť, ako aj účastník niektorých protestov, ktoré ste organizovali alebo sme spolu organizovali, alebo ako svedok toho, ako ste demonštrovali, štrajkovali pred budovou ministerstva spravodlivosti, ste sa osobne nasadili, my sme vám párkrát v tom pomáhali, aby sme poukázali na ten problém. A som rád, že sa k tomu pridali aj médiá, slovenské médiá, ktoré každý týždeň o tom písali, a nakoniec bola táto vláda dotlačená k tomu, že prijala... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Pán Hlina, povedali ste jednu vec, ktorú som si ja neuvedomil a ktorá naozaj odzrkadľuje to, to, o čom je tá správa. Povedali ste, že to, že berieme tú správu na vedomie, je cynizmus. A týmto s vami úplne súhlasím, je to naozaj brutálny cynizmus, ak správu, ktorá sa dotýka 100 tisícov ľudí dotknutých, negatívne dotknutých nebankovými subjektmi, iba ju len tak šmahom ruky zoberieme na vedomie. A ja sa teda týmto prihováram, aby sme, vy alebo ktokoľvek iný, prípadne iniciatívne pán minister prišiel s novou správou o šesť mesiacov, aby vyhodnotil, či sa ten stav zlepšuje, alebo nie, a aby uviedol aj to, čo som spomínal, aby uviedol príčiny, a možno ani nie vyvodiť zodpovednosť, ale preto, aby sa to už nikdy neopakovalo, aby sa tento úžernícky klondike naozaj už nikdy nezopakoval.
A čo som zabudol, možno ešte takto pánovi ministrovi poďakovať za to, že vôbec s tou správou prišiel, a dúfam, že nebude posledná v tejto veci.

Ďakujem veľmi pekne. Mrzí ma, pani predsedajúca, ten dvojitý meter. Viete, tak vy ste ma ohriakli, tuná kolega spomína môjho svokra, môjho, by ste mu mohli dať ešte ďalšie dve minúty, by sme sa dozvedeli, že som bol agent, že som bojoval v Čečensku, a neviem, čo všetko ešte kde chodí svetom letom, kde všade... (Povedané so smiechom.) Však kľudne ste mohli ešte pridať nejaké tie minúty, aby ten skríning personálny tu robil ďalej. Však čo, nezastavili ste ho. Nie? Zaujímavé. Prosím vás. Som rád, že... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Neprovokujte ma.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Ale ja to hovorím ako rečnícky, prosím vás, ja vás, ja, ja... Viete čo, pani kolegyňa, viete, čo je moja sloboda? V tom, že ja vás o nič prosiť nebudem, verte tomu a nikdy neurobím tak, aby som sa k tomu dopracoval, žeby som ja bol odkázaný na niečo, o čom vy rozhodujete. To je moja sloboda oproti týmto 83 ľuďom, ktorí sú odkázaní na to, jak sa usmejete, prosím vás. Za to som najviac kedy čo zaplatil, za tú moju slobodu. Čiže ja som to povedal rečnícky. Ja vás prosiť, verte tomu, nikdy nič nebudem. A budem rád a to povedal kolega Kadúc, dobre. A som rád, že ho to chytilo, lebo nie vždy si rozumieme. A pokiaľ chcete túto správu zakončiť tým, že ju beriete na vedomie, bude to výrazom vášho cynizmu, obrovského cynizmu.
Správa, ktorá konštatuje, že státisíce ľudí tu trpí, že trpia úžerníckymi praktikami, a vy ste schopní zahlasovať, že ju beriete na vedomie! Urobte to, nech sa páči.

Príjemný dobrý deň, vážené dámy, vážení páni, ctené kolegyne, ctení kolegovia, dovoľte mi trošku pootočiť možno tému debaty, ktorá tu dnes v týchto hodinách prebieha. Aj keď sa diskusia k predloženej správe ministerstva spravodlivosti najčastejšie zvrtáva na praktiky úžerníckych spoločností a boja proti nim, význam týchto štatistík, ktoré tu máme predložené, je podľa mňa aj v niečom inom a ďaleko presahuje len problematiku úžerníckych spoločností.
Dnes už zrejme okolo 3 mil. evidovaných, otvorených exekučných konaní, z ktorých odhadom okolo milióna je voči spotrebiteľom, je zrejme v prepočte na jedného obyvateľa asi svetové líderstvo. Keby sme sa na tie samotné exekučné konania pozreli, tak možno zistíme, že najväčším úžerníkom je štát, ak by sme takto zjednodušovali diskusiu, pretože veľkú časť z nich vedú práve aj inštitúcie štátu ako napríklad Sociálna poisťovňa. Problém je, že samotná úžera, na ktorú sa často debata zjednodušuje a stenčuje, je len veľmi malou časťou tohto problému. Dovoľte mi pár čísiel, pričom budem vychádzať z tých, ktoré som našiel práve v správe ministerstva spravodlivosti.
V roku 2013 bolo u nás evidovaných takmer 2,9 mil. exekúcií, pričom ministerstvo predpokladá, že voči spotrebiteľom sú to stovky tisíc z nich. Len na okraj, nevedno, či sú to dve stovky tisíc alebo pätnásť stoviek tisíc. Z údajov Sociálnej poisťovne ministerstvo aspoň zistilo, že 28-tisíc exekúcií voči dôchodcom je vedených v prospech nebankových subjektov. Keďže údaje Sociálnej poisťovne v skupine dôchodcov môžeme považovať za pomerne presné, pokúsim sa z nich odvodiť niekoľko bližších čísiel. Ak je 28-tisíc exekúcií nebankových subjektov vedených proti dôchodcom, môžeme predpokladať tak konzervatívne, že ak v každej vekovej dekáde od 20 do 60 rokov je exekúcií až 1,5-násobne viac ako pri dôchodcoch, že celkový počet exekúcií voči všetkým spotrebiteľom zo strany takzvaných nebankoviek je maximálne 168-tisíc, teda maximálne 5,8 % z celkového počtu takmer 3 mil. vedených exekúcií. Keďže musíme pripustiť aj to, hoci to tiež nie je populárny názor, že nie všetky nebankovky sú v skutočnosti úžernícke, tak potom v tom podiel úžerníckych exekúcií, o ktorých sa tu dosť zužovala debata, je ešte nižší než spomínaných 5,8 %.
Exekúcie voči spotrebiteľom ani zďaleka nevedú len nebankové alebo úžernícke spoločnosti. Pokiaľ by len štvrtina zo všetkých exekúcií pripadala na spotrebiteľov, bolo by ich v roku 2013 konkrétne 720-tisíc. Už spomínaných 168-tisíc nebankových exekúcií by tvorilo 23 % podiel z nich. Pri týchto predpokladoch - presnejšie čísla, bohužiaľ, nemáme - až 77 % všetkých exekúcií voči spotrebiteľom by potom pripadalo na exekúcie štandardných spoločností, akými sú napríklad banky, poisťovne, telekomunikačné firmy, dodávatelia energií a podobne. Myslím, že nikto tieto firmy nepovažuje za úžernícke, práve naopak, mnohé z nich sú veľmi silno regulované, dozorované a vôbec licencované štátom. Cez Národnú banku, cez Telekomunikačný úrad, cez Úrad pre reguláciu sieťových odvetví a podobne. A práve tieto tvoria veľkú majoritu exekúcií vedených voči spotrebiteľom a treba povedať, že to je logické, pretože veľmi často ide o spoločnosti, ktoré majú milióny zákazníkov, z ktorých určité percento jednoducho jednorazovo alebo aj opakovane nezaplatí za služby, ktoré odobrali, a preto sa to dostane až do štádia exekúcie. Preto chcem zdôrazniť, táto správa nie je len o úžerníckych spoločnostiach, je aj o exekúciách. Z celkového počtu 3 mil. vedených exekúcií sa v prípade nebankových subjektov bavíme maximálne o 5 % z nich a v prípade úžery ešte o nejakom nižšom percente, možno 1 až 3 % všetkých exekúcií. A práve tu dochádza podľa môjho názoru k odklonu celej tejto dnešnej debaty aj dlhodobej debaty od skutočných problémov a príčin k rýchlym a populárnym a, žiaľ, často aj neúčinným a iba populistickým riešeniam.
Ak hovoríme o obrovskom náraste počtu exekúcií, primárne by sme mali hovoriť o katastrofálne zlej vymožiteľnosti práva na Slovensku na strane jednej a slabej finančnej gramotnosti obyvateľstva na strane druhej. Aby náhodou nedošlo k nedorozumeniu, ja chcem jednoznačne zdôrazniť, úplne súhlasím s tým, že je potrebné účinne zamedziť fungovaniu zrejme až zločineckých firiem, ktoré zneužívajú dôveru, nedostatočnú obozretnosť a často aj existenčnú núdzu slabších sociálnych vrstiev, a aj, ako tu už zaznelo, stanoviť pravidlá pre fungovanie nebankových spoločností. Je ale dôležité si uvedomiť, že odsúvané zjednodušené vysvetlenie, že za obrovským počtom otvorených exekúcií je jediný vinník, a to úžernícke spoločnosti, jednoducho nie je pravdivé. To nie je pravda. Ich podiel je v skutočnosti menší, ako by sa mohlo komukoľvek zdať. Práve naopak, majoritu prebiehajúcich exekúcií tvoria štandardné a často štátnymi inštitúciami kontrolované spoločnosti a na druhej strane dlžníci, ktorí neboli nejakým spôsobom ani oklamaní, ani zneužití.
Platí, že pokiaľ nepoznáme problém a jeho pravé príčiny, nielenže nemôžeme nájsť vhodné riešenie, ale, naopak, môžeme uškodiť. Nie je v prospech právneho štátu ani podnikania v ňom, ak pod nálepkou svätého boja proti úžere sa paušálne pozeráme na všetkých veriteľov, na všetkých podnikateľov ako na podvodníkov a znižujeme vymožiteľnosť ich základných právnych nárokov. A to dokonca môže byť aj v neprospech samotných spotrebiteľov. V predchádzajúcej rozprave napríklad zaznelo, že sa znížilo nedávno zákonom to trojročné obdobie, po ktorom dochádza k premlčaniu a k faktickému posilneniu pozície spotrebiteľa a na súdoch v prípade, že si tri roky nevymáha veriteľ od neho pohľadávku, a to bude mať nielen pozitívne účinky, to bude mať negatívne účinky. Ja som sa dopátral k číslu pol milióna takýchto pohľadávok v inkasných spoločnostiach, ktoré boli pripravené sa dohodnúť so spotrebiteľmi a rokovať s nimi v dobrom, a teraz pol milióna ľudí skončí v exekúcii. Práve kvôli novele, o ktorej tu hovoril aj pán kolega Martvoň a ktorú pomáhal pripraviť. To sú ľudia, ktorí nemuseli skončiť v rukách exekútora, ale zmenené pravidlá a to, že ak ich veriteľ nedá na exekúciu, tak po troch rokoch automaticky sa jeho pohľadávka de facto premlčí, spôsobí, že už v najbližších mesiacoch desiatky tisíc ľudí, ktorí nemuseli skončiť v exekúcii, bežných ľudí, v exekúcii skončia. Inými slovami, tzv. boj proti úžere by nemal legitimizovať očierňovanie serióznych veriteľov a nadmerné oslabovanie ich práv.
Pokiaľ to s ochranou spotrebiteľa preženieme až do absurdna, a niekedy to jednoducho v tejto diskusii k tomu speje, môže to byť síce populárny, ale zároveň obrovský spoločenský hazard. Každý jednotlivec si musí byť vedomý následkov a dôsledkov svojho konania a každý veriteľ musí v právnom štáte schopný zaistiť si určitú funkčnú ochranu svojich práv. Nehovoriac o tom, že preferovanie spotrebiteľa na úkor veriteľa pri spotrebiteľskej zmluve sa dnes rovnako vzťahuje tak na tie úžernícke spoločnosti, ktoré naozaj treba riešiť, ale aj napríklad na vzťah bežného živnostníka, remeselníka a jeho neplatiaceho zákazníka, poctivého živnostníka, ktorému jednoducho nejaký arogantný špekulant nezaplatí za to, že príde k nemu domov a odvedie mu tam nejakú poctivú robotu a nezaplatením faktúry ho môže dokonca položiť na nohy a na kolená. A po novom ho má ešte nadštandardne, takého špekulanta, ochrániť štát. Osobne poznám viacero takýchto živnostníkov, pre ktorých je obrovský problém, že im neplatia faktúry. Dokonca aj štátne firmy im neplatia faktúry, ale hovorím aj o úplne bežných radových zákazníkoch, ktorý si jednoducho povie, že nezaplatím. Objedná si službu, objedná si nejakú prácu, objedná si tovar, nezaplatí mu a my takýchto poctivých živnostníkov, tým, čo sa tu na Slovensku deje v posledných mesiacoch, hádžeme do jedného vreca s úžerníkmi, proti ktorým chceme bojovať, ale zároveň likvidujeme aj práva a naozaj funkčnú ochranu práv tých poctivých podnikateľov, ktorým jednoducho nejakí špekulanti neplatia. Aj preto odmietam paušálne nazeranie na všetkých veriteľov ako na tých zlých a na všetkých dlžníkov a priori ako na tých dobrých a poškodených. To je jednoducho nie je pravda. Dlhy treba platiť. Základné pravidlo. Ide jednoducho o príliš veľké zjednodušovanie a o pohľad, ktorý je škodlivý pre celú spoločnosť aj pre celú ekonomiku.
Ak si samotné ministerstvo spravodlivosti myslí, že riešením vysokého počtu exekúcií je niekoľko protiúžerníckych zákonov, ktoré sa navyše v praxi ukázali ako neúčinné v momente, ako vstúpili do platnosti, aj to tu už dnes zaznelo, je na obrovskom omyle.
Aké sú teda skutočné dôvody 3 mil. vedených exekúcií a z toho takmer milióna exekúcií vedených voči spotrebiteľom? Áno, približne 2 % úžera. A proti tej treba bojovať. Zvyšných 98 % hlavne nízka finančná gramotnosť, slabá vymožiteľnosť práva, zahltené súdy, druhotná platobná neschopnosť, slabá zamestnanosť. Dámy a páni, to sú hlavné dôvody enormného nárastu exekučných konaní, citujem, o ktorých hovorí druhá časť správy ministerstva spravodlivosti. A pokiaľ chceme skutočne niečo zmeniť k lepšiemu, mali by sme sa zamerať na ich odstraňovanie.
Dovoľte mi preto na záver zhrnúť, o akých otázkach a cieľoch by mala byť podľa mňa dnešná diskusia v prvom rade aj správa ministerstva spravodlivosti v prvom rade, aj keď uznávam, že niektoré z týchto riešení presahujú kompetenciu samotného ministerstva spravodlivosti.
Po prvé zvyšovanie finančnej gramotnosti spoločnosti, čo je, bohužiaľ, v úradníckom slovníku na Slovensku dlhé roky gýčová fráza bez praktického využitia. Len zmenou učebných osnov, len vzdelávaním, ako je bežné v západnej Európe už od základnej školy, môžeme zvyšovať finančnú gramotnosť obyvateľstva, aby naozaj každý bežný človek na Slovensku si bol schopný prepočítať, že keď si zoberie stoeurovú pôžičku s 20-eurovým poplatkom a na 15 % úrok, že to v skutočnosti nie je preňho výhodné.
Po druhé - a toto sa týka ministerstva spravodlivosti - dôraz na mimosúdne riešenia neuhrádzaných dlhov, minimálne v tých takých rutinných prípadoch, kde by sa ministerstvo mohlo aspoň sčasti inšpirovať koncepciou ochrany spotrebiteľa na finančnom trhu z dielne ministerstva financií, ktoré má vo svojich návrhoch často oveľa racionálnejší pohľad na riešenie ochrany spotrebiteľa. Dokonca aj riešenia, ktoré môžu uľaviť preťaženiu súdov. Mimosúdna dohoda je tak v záujme spotrebiteľa, ako aj štátu, keďže dlžníkovi nezvyšuje dlh o vysoké súdne a exekučné poplatky a súdy, preťažené súdy na Slovensku nezaťažuje novými prípadmi. Žiaľ, práve v tomto bode je dodnes ministerstvo spravodlivosti úplne kontraproduktívnym článkom. Na rozdiel od ministerstva financií sa snaží vynechať rozhodcovské súdy z riešenia rutinných spotrebiteľských sporov a namiesto podpory takéhoto riešenia, hoci aj sprísnením kritérií na rozhodcovské súdy, tak aby nemohli byť spochybňované, tak ako vo svojej správe o tom uvažuje ministerstvo financií. Až 50 % navýšenie dlhu spotrebiteľa spôsobuje aj za súčasnej legislatívy práve súdne a exekučné poplatky. Namiesto toho, aby ministerstvo spravodlivosti podporovalo riešenie rutinných dlhov napríklad cez štandardné inkasné firmy alebo cez rozhodcovské súdy, ktorých činnosť a prirodzená ekonomická motivácia sú postavené na hľadaní mimosúdnej dohody, a nie na tom, aby uvrhli bežných ľudí, obyčajných Slovákov do exekúcie. A to je aj pre spotrebiteľa potom vždy to lacnejšie riešenie. Privilegované postavenie pri vymáhaní pohľadávok nedávno získali paradoxne advokáti a exekútori. Čiže tie záujmové skupiny, ktoré si už v tomto parlamente za tejto vlády dokázali prelobovať toľko výhod, toľko nespravodlivých výhod na úkor bežných občanov a na úkor všetkých daňových poplatníkov ako nikto iný. A hoci nie som zástancom zvyšovania štátnych regulácií, ba práve naopak, funkčným nástrojom kontroly nad nebankovým finančným trhom by mohlo byť aj licencovanie týchto subjektov - a to tu už dnes zaznelo - od poskytovateľov pôžičiek až po inkasné spoločnosti a prípadné ďalšie spoločnosti, ktoré vstupujú do tohto procesu, s jedným jediným cieľom, jasne oddeliť štandardné spoločnosti od tých špekulantov, úžerníkov a podvodníkov.
Bod tretí, tretie riešenie. Zvyšovanie zamestnanosti. Inými slovami, zvyšovanie príjmov stránky rodinných rozpočtov. Inými slovami, podporu podnikania, podporu investícií, podporu zlepšovania podnikateľského prostredia. Čiže všetko to, o čo sme sa snažili, keď sme boli vo vláde, a všetko to, čo ide presne opačným smerom za posledné dva roky tu na Slovensku. Ministerstvo spravodlivosti v tomto zohráva obrovskú úlohu. Keď sme pracovali na projekte Singapur, ktorý obsahoval opatrenia na zlepšenie podnikateľského prostredia, tak jeden z prvých ministrov, s ktorým sme sa museli stretnúť, bola pani Lucia Žitňanská, pretože tá vo svojich rukách cez ministerstvo spravodlivosti drží veľkú časť legislatívy, nielen Obchodný zákonník, ktorá môže zlepšiť podnikateľské prostredie na Slovensku.
A posledný bod veľmi dôležitý, ktorý sa dnes týka obrovského množstva firiem a malých podnikateľov, znižovanie druhotnej platobnej neschopnosti, a nie k prispievaniu k nárastu druhotnej platobnej neschopnosti. Napríklad aj systémom masových neskorých vratiek DPH, ktorým dnes podnikatelia na Slovensku čelia. Kolega Jozef Kollár má pripravený pozmeňujúci návrh k zákonu o DPH, ktorým sa snaží zabezpečiť, aby sa neskoré vratky z dôvodu umelo predlžovaných daňových kontrol v podnikateľských subjektoch, ktorých sme dneska svedkom, najmä svedkom v Košiciach, na košickom daňovom úrade, aby sa takto zadržiavané peniaze aspoň úročili. Pretože dnes sa vám môže stať, že legitímne rozbiehate svoj biznis, prvý mesiac kúpite stroj za milión eur, keďže ho len rozbiehate, máte vratku dvestotisíc eur, ktorá nie žiadnym, vratku DPH, ktorá nie je žiadnym podvodom, lebo vy ste ten stroj kúpili a zaplatili zaň. A túto vratku vám bude daňový úrad zadržiavať polroka-rok úplne bezdôvodne umelo naťahovanou kontrolou a vy tie peniaze nemáte ani úročené. A potom nemáte z čoho platiť faktúry a vzniká druhotná platobná neschopnosť.
Dámy a páni, ďakujem veľmi pekne za vašu pozornosť. Ak som sa snažil povedať jeden jasný odkaz, tak ten odkaz je, že problematiku exekúcií, problematiku celej tejto správy nemôžeme zužovať, hoci je to jednoduché, ľúbivé, populistické, len na problematiku úžerníckych spoločností, pretože táto problematika je oveľa širšia a má oveľa väčšie spoločenské a ekonomické dosahy, než sú len negatívne a zlé praktiky úžerníckych spoločností.
Ďakujem veľmi pekne za vašu pozornosť.