36. schôdza

24.6.2014 - 11.7.2014
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

25.6.2014 o 15:58 hod.

Doc. RNDr. DrSc.

Jozef Mikloško

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:26

Pavol Zajac
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán kolega Hlina, naozaj som rád, že ste vo svojom vystúpení poukázali na to, čo som hovoril aj ja. A znova to tu zopakujem.
Áno, aj do roku 2010 existovali nebankové subjekty a existovali občania, ktorí boli exekvovaní. Ale po roku 2010 prijatím, teda zrušením zákona o stropoch pri úveroch nebankových subjektov vládou Roberta Fica nastal masový nárast firiem, ktoré ste spomínali, masový nárast firiem z celej Európy, ale aj zo Slovenska, ktoré následne začali zdierať a ryžovať na občanoch Slovenska. A následne v ďalších rokoch, a preto som spomínal rok 2011 a hlavne rok 2012, keď státisíce občanov odrazu boli exekvovaní, odrazu naše súdy zistili, že 500-tisíc občanov ročne je exekvovaných, dovtedy tieto množstvá boli oveľa, oveľa nižšie, ale státisíce občanov, skoro 3 mil. občanov dneska je exekvovaných. To je ten problém, to je tá ryža, ktorú objavili tieto firmy na Slovensku s požehnaním štátu, s požehnaním štátu. Tu nepotrebovali obchodovať ani s drogami, ani zo zbraňami, legálne podľa platných zákonov začali zdierať občanov Slovenska a občania Slovenska začali prichádzať o byty a domy. Preto máme toľko exekúcií. A naozaj môžem potvrdiť, ako aj účastník niektorých protestov, ktoré ste organizovali alebo sme spolu organizovali, alebo ako svedok toho, ako ste demonštrovali, štrajkovali pred budovou ministerstva spravodlivosti, ste sa osobne nasadili, my sme vám párkrát v tom pomáhali, aby sme poukázali na ten problém. A som rád, že sa k tomu pridali aj médiá, slovenské médiá, ktoré každý týždeň o tom písali, a nakoniec bola táto vláda dotlačená k tomu, že prijala... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

25.6.2014 o 15:26 hod.

Ing.

Pavol Zajac

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:28

Miroslav Kadúc
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. Pán Hlina, povedali ste jednu vec, ktorú som si ja neuvedomil a ktorá naozaj odzrkadľuje to, to, o čom je tá správa. Povedali ste, že to, že berieme tú správu na vedomie, je cynizmus. A týmto s vami úplne súhlasím, je to naozaj brutálny cynizmus, ak správu, ktorá sa dotýka 100 tisícov ľudí dotknutých, negatívne dotknutých nebankovými subjektmi, iba ju len tak šmahom ruky zoberieme na vedomie. A ja sa teda týmto prihováram, aby sme, vy alebo ktokoľvek iný, prípadne iniciatívne pán minister prišiel s novou správou o šesť mesiacov, aby vyhodnotil, či sa ten stav zlepšuje, alebo nie, a aby uviedol aj to, čo som spomínal, aby uviedol príčiny, a možno ani nie vyvodiť zodpovednosť, ale preto, aby sa to už nikdy neopakovalo, aby sa tento úžernícky klondike naozaj už nikdy nezopakoval.
A čo som zabudol, možno ešte takto pánovi ministrovi poďakovať za to, že vôbec s tou správou prišiel, a dúfam, že nebude posledná v tejto veci.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

25.6.2014 o 15:28 hod.

JUDr. Ing.

Miroslav Kadúc

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:29

Alojz Hlina
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Mrzí ma, pani predsedajúca, ten dvojitý meter. Viete, tak vy ste ma ohriakli, tuná kolega spomína môjho svokra, môjho, by ste mu mohli dať ešte ďalšie dve minúty, by sme sa dozvedeli, že som bol agent, že som bojoval v Čečensku, a neviem, čo všetko ešte kde chodí svetom letom, kde všade... (Povedané so smiechom.) Však kľudne ste mohli ešte pridať nejaké tie minúty, aby ten skríning personálny tu robil ďalej. Však čo, nezastavili ste ho. Nie? Zaujímavé. Prosím vás. Som rád, že... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Neprovokujte ma.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Ale ja to hovorím ako rečnícky, prosím vás, ja vás, ja, ja... Viete čo, pani kolegyňa, viete, čo je moja sloboda? V tom, že ja vás o nič prosiť nebudem, verte tomu a nikdy neurobím tak, aby som sa k tomu dopracoval, žeby som ja bol odkázaný na niečo, o čom vy rozhodujete. To je moja sloboda oproti týmto 83 ľuďom, ktorí sú odkázaní na to, jak sa usmejete, prosím vás. Za to som najviac kedy čo zaplatil, za tú moju slobodu. Čiže ja som to povedal rečnícky. Ja vás prosiť, verte tomu, nikdy nič nebudem. A budem rád a to povedal kolega Kadúc, dobre. A som rád, že ho to chytilo, lebo nie vždy si rozumieme. A pokiaľ chcete túto správu zakončiť tým, že ju beriete na vedomie, bude to výrazom vášho cynizmu, obrovského cynizmu.
Správa, ktorá konštatuje, že státisíce ľudí tu trpí, že trpia úžerníckymi praktikami, a vy ste schopní zahlasovať, že ju beriete na vedomie! Urobte to, nech sa páči.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

25.6.2014 o 15:29 hod.

Alojz Hlina

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 15:31

Martin Chren
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Príjemný dobrý deň, vážené dámy, vážení páni, ctené kolegyne, ctení kolegovia, dovoľte mi trošku pootočiť možno tému debaty, ktorá tu dnes v týchto hodinách prebieha. Aj keď sa diskusia k predloženej správe ministerstva spravodlivosti najčastejšie zvrtáva na praktiky úžerníckych spoločností a boja proti nim, význam týchto štatistík, ktoré tu máme predložené, je podľa mňa aj v niečom inom a ďaleko presahuje len problematiku úžerníckych spoločností.
Dnes už zrejme okolo 3 mil. evidovaných, otvorených exekučných konaní, z ktorých odhadom okolo milióna je voči spotrebiteľom, je zrejme v prepočte na jedného obyvateľa asi svetové líderstvo. Keby sme sa na tie samotné exekučné konania pozreli, tak možno zistíme, že najväčším úžerníkom je štát, ak by sme takto zjednodušovali diskusiu, pretože veľkú časť z nich vedú práve aj inštitúcie štátu ako napríklad Sociálna poisťovňa. Problém je, že samotná úžera, na ktorú sa často debata zjednodušuje a stenčuje, je len veľmi malou časťou tohto problému. Dovoľte mi pár čísiel, pričom budem vychádzať z tých, ktoré som našiel práve v správe ministerstva spravodlivosti.
V roku 2013 bolo u nás evidovaných takmer 2,9 mil. exekúcií, pričom ministerstvo predpokladá, že voči spotrebiteľom sú to stovky tisíc z nich. Len na okraj, nevedno, či sú to dve stovky tisíc alebo pätnásť stoviek tisíc. Z údajov Sociálnej poisťovne ministerstvo aspoň zistilo, že 28-tisíc exekúcií voči dôchodcom je vedených v prospech nebankových subjektov. Keďže údaje Sociálnej poisťovne v skupine dôchodcov môžeme považovať za pomerne presné, pokúsim sa z nich odvodiť niekoľko bližších čísiel. Ak je 28-tisíc exekúcií nebankových subjektov vedených proti dôchodcom, môžeme predpokladať tak konzervatívne, že ak v každej vekovej dekáde od 20 do 60 rokov je exekúcií až 1,5-násobne viac ako pri dôchodcoch, že celkový počet exekúcií voči všetkým spotrebiteľom zo strany takzvaných nebankoviek je maximálne 168-tisíc, teda maximálne 5,8 % z celkového počtu takmer 3 mil. vedených exekúcií. Keďže musíme pripustiť aj to, hoci to tiež nie je populárny názor, že nie všetky nebankovky sú v skutočnosti úžernícke, tak potom v tom podiel úžerníckych exekúcií, o ktorých sa tu dosť zužovala debata, je ešte nižší než spomínaných 5,8 %.
Exekúcie voči spotrebiteľom ani zďaleka nevedú len nebankové alebo úžernícke spoločnosti. Pokiaľ by len štvrtina zo všetkých exekúcií pripadala na spotrebiteľov, bolo by ich v roku 2013 konkrétne 720-tisíc. Už spomínaných 168-tisíc nebankových exekúcií by tvorilo 23 % podiel z nich. Pri týchto predpokladoch - presnejšie čísla, bohužiaľ, nemáme - až 77 % všetkých exekúcií voči spotrebiteľom by potom pripadalo na exekúcie štandardných spoločností, akými sú napríklad banky, poisťovne, telekomunikačné firmy, dodávatelia energií a podobne. Myslím, že nikto tieto firmy nepovažuje za úžernícke, práve naopak, mnohé z nich sú veľmi silno regulované, dozorované a vôbec licencované štátom. Cez Národnú banku, cez Telekomunikačný úrad, cez Úrad pre reguláciu sieťových odvetví a podobne. A práve tieto tvoria veľkú majoritu exekúcií vedených voči spotrebiteľom a treba povedať, že to je logické, pretože veľmi často ide o spoločnosti, ktoré majú milióny zákazníkov, z ktorých určité percento jednoducho jednorazovo alebo aj opakovane nezaplatí za služby, ktoré odobrali, a preto sa to dostane až do štádia exekúcie. Preto chcem zdôrazniť, táto správa nie je len o úžerníckych spoločnostiach, je aj o exekúciách. Z celkového počtu 3 mil. vedených exekúcií sa v prípade nebankových subjektov bavíme maximálne o 5 % z nich a v prípade úžery ešte o nejakom nižšom percente, možno 1 až 3 % všetkých exekúcií. A práve tu dochádza podľa môjho názoru k odklonu celej tejto dnešnej debaty aj dlhodobej debaty od skutočných problémov a príčin k rýchlym a populárnym a, žiaľ, často aj neúčinným a iba populistickým riešeniam.
Ak hovoríme o obrovskom náraste počtu exekúcií, primárne by sme mali hovoriť o katastrofálne zlej vymožiteľnosti práva na Slovensku na strane jednej a slabej finančnej gramotnosti obyvateľstva na strane druhej. Aby náhodou nedošlo k nedorozumeniu, ja chcem jednoznačne zdôrazniť, úplne súhlasím s tým, že je potrebné účinne zamedziť fungovaniu zrejme až zločineckých firiem, ktoré zneužívajú dôveru, nedostatočnú obozretnosť a často aj existenčnú núdzu slabších sociálnych vrstiev, a aj, ako tu už zaznelo, stanoviť pravidlá pre fungovanie nebankových spoločností. Je ale dôležité si uvedomiť, že odsúvané zjednodušené vysvetlenie, že za obrovským počtom otvorených exekúcií je jediný vinník, a to úžernícke spoločnosti, jednoducho nie je pravdivé. To nie je pravda. Ich podiel je v skutočnosti menší, ako by sa mohlo komukoľvek zdať. Práve naopak, majoritu prebiehajúcich exekúcií tvoria štandardné a často štátnymi inštitúciami kontrolované spoločnosti a na druhej strane dlžníci, ktorí neboli nejakým spôsobom ani oklamaní, ani zneužití.
Platí, že pokiaľ nepoznáme problém a jeho pravé príčiny, nielenže nemôžeme nájsť vhodné riešenie, ale, naopak, môžeme uškodiť. Nie je v prospech právneho štátu ani podnikania v ňom, ak pod nálepkou svätého boja proti úžere sa paušálne pozeráme na všetkých veriteľov, na všetkých podnikateľov ako na podvodníkov a znižujeme vymožiteľnosť ich základných právnych nárokov. A to dokonca môže byť aj v neprospech samotných spotrebiteľov. V predchádzajúcej rozprave napríklad zaznelo, že sa znížilo nedávno zákonom to trojročné obdobie, po ktorom dochádza k premlčaniu a k faktickému posilneniu pozície spotrebiteľa a na súdoch v prípade, že si tri roky nevymáha veriteľ od neho pohľadávku, a to bude mať nielen pozitívne účinky, to bude mať negatívne účinky. Ja som sa dopátral k číslu pol milióna takýchto pohľadávok v inkasných spoločnostiach, ktoré boli pripravené sa dohodnúť so spotrebiteľmi a rokovať s nimi v dobrom, a teraz pol milióna ľudí skončí v exekúcii. Práve kvôli novele, o ktorej tu hovoril aj pán kolega Martvoň a ktorú pomáhal pripraviť. To sú ľudia, ktorí nemuseli skončiť v rukách exekútora, ale zmenené pravidlá a to, že ak ich veriteľ nedá na exekúciu, tak po troch rokoch automaticky sa jeho pohľadávka de facto premlčí, spôsobí, že už v najbližších mesiacoch desiatky tisíc ľudí, ktorí nemuseli skončiť v exekúcii, bežných ľudí, v exekúcii skončia. Inými slovami, tzv. boj proti úžere by nemal legitimizovať očierňovanie serióznych veriteľov a nadmerné oslabovanie ich práv.
Pokiaľ to s ochranou spotrebiteľa preženieme až do absurdna, a niekedy to jednoducho v tejto diskusii k tomu speje, môže to byť síce populárny, ale zároveň obrovský spoločenský hazard. Každý jednotlivec si musí byť vedomý následkov a dôsledkov svojho konania a každý veriteľ musí v právnom štáte schopný zaistiť si určitú funkčnú ochranu svojich práv. Nehovoriac o tom, že preferovanie spotrebiteľa na úkor veriteľa pri spotrebiteľskej zmluve sa dnes rovnako vzťahuje tak na tie úžernícke spoločnosti, ktoré naozaj treba riešiť, ale aj napríklad na vzťah bežného živnostníka, remeselníka a jeho neplatiaceho zákazníka, poctivého živnostníka, ktorému jednoducho nejaký arogantný špekulant nezaplatí za to, že príde k nemu domov a odvedie mu tam nejakú poctivú robotu a nezaplatením faktúry ho môže dokonca položiť na nohy a na kolená. A po novom ho má ešte nadštandardne, takého špekulanta, ochrániť štát. Osobne poznám viacero takýchto živnostníkov, pre ktorých je obrovský problém, že im neplatia faktúry. Dokonca aj štátne firmy im neplatia faktúry, ale hovorím aj o úplne bežných radových zákazníkoch, ktorý si jednoducho povie, že nezaplatím. Objedná si službu, objedná si nejakú prácu, objedná si tovar, nezaplatí mu a my takýchto poctivých živnostníkov, tým, čo sa tu na Slovensku deje v posledných mesiacoch, hádžeme do jedného vreca s úžerníkmi, proti ktorým chceme bojovať, ale zároveň likvidujeme aj práva a naozaj funkčnú ochranu práv tých poctivých podnikateľov, ktorým jednoducho nejakí špekulanti neplatia. Aj preto odmietam paušálne nazeranie na všetkých veriteľov ako na tých zlých a na všetkých dlžníkov a priori ako na tých dobrých a poškodených. To je jednoducho nie je pravda. Dlhy treba platiť. Základné pravidlo. Ide jednoducho o príliš veľké zjednodušovanie a o pohľad, ktorý je škodlivý pre celú spoločnosť aj pre celú ekonomiku.
Ak si samotné ministerstvo spravodlivosti myslí, že riešením vysokého počtu exekúcií je niekoľko protiúžerníckych zákonov, ktoré sa navyše v praxi ukázali ako neúčinné v momente, ako vstúpili do platnosti, aj to tu už dnes zaznelo, je na obrovskom omyle.
Aké sú teda skutočné dôvody 3 mil. vedených exekúcií a z toho takmer milióna exekúcií vedených voči spotrebiteľom? Áno, približne 2 % úžera. A proti tej treba bojovať. Zvyšných 98 % hlavne nízka finančná gramotnosť, slabá vymožiteľnosť práva, zahltené súdy, druhotná platobná neschopnosť, slabá zamestnanosť. Dámy a páni, to sú hlavné dôvody enormného nárastu exekučných konaní, citujem, o ktorých hovorí druhá časť správy ministerstva spravodlivosti. A pokiaľ chceme skutočne niečo zmeniť k lepšiemu, mali by sme sa zamerať na ich odstraňovanie.
Dovoľte mi preto na záver zhrnúť, o akých otázkach a cieľoch by mala byť podľa mňa dnešná diskusia v prvom rade aj správa ministerstva spravodlivosti v prvom rade, aj keď uznávam, že niektoré z týchto riešení presahujú kompetenciu samotného ministerstva spravodlivosti.
Po prvé zvyšovanie finančnej gramotnosti spoločnosti, čo je, bohužiaľ, v úradníckom slovníku na Slovensku dlhé roky gýčová fráza bez praktického využitia. Len zmenou učebných osnov, len vzdelávaním, ako je bežné v západnej Európe už od základnej školy, môžeme zvyšovať finančnú gramotnosť obyvateľstva, aby naozaj každý bežný človek na Slovensku si bol schopný prepočítať, že keď si zoberie stoeurovú pôžičku s 20-eurovým poplatkom a na 15 % úrok, že to v skutočnosti nie je preňho výhodné.
Po druhé - a toto sa týka ministerstva spravodlivosti - dôraz na mimosúdne riešenia neuhrádzaných dlhov, minimálne v tých takých rutinných prípadoch, kde by sa ministerstvo mohlo aspoň sčasti inšpirovať koncepciou ochrany spotrebiteľa na finančnom trhu z dielne ministerstva financií, ktoré má vo svojich návrhoch často oveľa racionálnejší pohľad na riešenie ochrany spotrebiteľa. Dokonca aj riešenia, ktoré môžu uľaviť preťaženiu súdov. Mimosúdna dohoda je tak v záujme spotrebiteľa, ako aj štátu, keďže dlžníkovi nezvyšuje dlh o vysoké súdne a exekučné poplatky a súdy, preťažené súdy na Slovensku nezaťažuje novými prípadmi. Žiaľ, práve v tomto bode je dodnes ministerstvo spravodlivosti úplne kontraproduktívnym článkom. Na rozdiel od ministerstva financií sa snaží vynechať rozhodcovské súdy z riešenia rutinných spotrebiteľských sporov a namiesto podpory takéhoto riešenia, hoci aj sprísnením kritérií na rozhodcovské súdy, tak aby nemohli byť spochybňované, tak ako vo svojej správe o tom uvažuje ministerstvo financií. Až 50 % navýšenie dlhu spotrebiteľa spôsobuje aj za súčasnej legislatívy práve súdne a exekučné poplatky. Namiesto toho, aby ministerstvo spravodlivosti podporovalo riešenie rutinných dlhov napríklad cez štandardné inkasné firmy alebo cez rozhodcovské súdy, ktorých činnosť a prirodzená ekonomická motivácia sú postavené na hľadaní mimosúdnej dohody, a nie na tom, aby uvrhli bežných ľudí, obyčajných Slovákov do exekúcie. A to je aj pre spotrebiteľa potom vždy to lacnejšie riešenie. Privilegované postavenie pri vymáhaní pohľadávok nedávno získali paradoxne advokáti a exekútori. Čiže tie záujmové skupiny, ktoré si už v tomto parlamente za tejto vlády dokázali prelobovať toľko výhod, toľko nespravodlivých výhod na úkor bežných občanov a na úkor všetkých daňových poplatníkov ako nikto iný. A hoci nie som zástancom zvyšovania štátnych regulácií, ba práve naopak, funkčným nástrojom kontroly nad nebankovým finančným trhom by mohlo byť aj licencovanie týchto subjektov - a to tu už dnes zaznelo - od poskytovateľov pôžičiek až po inkasné spoločnosti a prípadné ďalšie spoločnosti, ktoré vstupujú do tohto procesu, s jedným jediným cieľom, jasne oddeliť štandardné spoločnosti od tých špekulantov, úžerníkov a podvodníkov.
Bod tretí, tretie riešenie. Zvyšovanie zamestnanosti. Inými slovami, zvyšovanie príjmov stránky rodinných rozpočtov. Inými slovami, podporu podnikania, podporu investícií, podporu zlepšovania podnikateľského prostredia. Čiže všetko to, o čo sme sa snažili, keď sme boli vo vláde, a všetko to, čo ide presne opačným smerom za posledné dva roky tu na Slovensku. Ministerstvo spravodlivosti v tomto zohráva obrovskú úlohu. Keď sme pracovali na projekte Singapur, ktorý obsahoval opatrenia na zlepšenie podnikateľského prostredia, tak jeden z prvých ministrov, s ktorým sme sa museli stretnúť, bola pani Lucia Žitňanská, pretože tá vo svojich rukách cez ministerstvo spravodlivosti drží veľkú časť legislatívy, nielen Obchodný zákonník, ktorá môže zlepšiť podnikateľské prostredie na Slovensku.
A posledný bod veľmi dôležitý, ktorý sa dnes týka obrovského množstva firiem a malých podnikateľov, znižovanie druhotnej platobnej neschopnosti, a nie k prispievaniu k nárastu druhotnej platobnej neschopnosti. Napríklad aj systémom masových neskorých vratiek DPH, ktorým dnes podnikatelia na Slovensku čelia. Kolega Jozef Kollár má pripravený pozmeňujúci návrh k zákonu o DPH, ktorým sa snaží zabezpečiť, aby sa neskoré vratky z dôvodu umelo predlžovaných daňových kontrol v podnikateľských subjektoch, ktorých sme dneska svedkom, najmä svedkom v Košiciach, na košickom daňovom úrade, aby sa takto zadržiavané peniaze aspoň úročili. Pretože dnes sa vám môže stať, že legitímne rozbiehate svoj biznis, prvý mesiac kúpite stroj za milión eur, keďže ho len rozbiehate, máte vratku dvestotisíc eur, ktorá nie žiadnym, vratku DPH, ktorá nie je žiadnym podvodom, lebo vy ste ten stroj kúpili a zaplatili zaň. A túto vratku vám bude daňový úrad zadržiavať polroka-rok úplne bezdôvodne umelo naťahovanou kontrolou a vy tie peniaze nemáte ani úročené. A potom nemáte z čoho platiť faktúry a vzniká druhotná platobná neschopnosť.
Dámy a páni, ďakujem veľmi pekne za vašu pozornosť. Ak som sa snažil povedať jeden jasný odkaz, tak ten odkaz je, že problematiku exekúcií, problematiku celej tejto správy nemôžeme zužovať, hoci je to jednoduché, ľúbivé, populistické, len na problematiku úžerníckych spoločností, pretože táto problematika je oveľa širšia a má oveľa väčšie spoločenské a ekonomické dosahy, než sú len negatívne a zlé praktiky úžerníckych spoločností.
Ďakujem veľmi pekne za vašu pozornosť.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

25.6.2014 o 15:31 hod.

Ing.

Martin Chren

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:47

Anton Martvoň

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:49

Pavol Zajac
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán kolega, s časťou vášho vystúpenia sa dá súhlasiť, s časťou nie. Poviem, kde súhlasím. Naozaj si myslím, že nebankové subjekty by mali byť licencované. Naozaj si myslím, že problémom, ktorý máme dneska na Slovensku, je aj finančná gramotnosť občanov. Som presvedčený, že už na druhom stupni základnej školy by žiaci sa mali učiť niektorým základným finančným pravidlám, aby vedeli existovať vôbec vo svojom živote. Súhlasím s tým, že vymáhateľnosť práva v podnikateľskom prostredí je dneska na veľmi nízkej úrovni, preto tu nechodia ani investori a malí, strední podnikatelia, ktorí robia voči, pracujú teda v subdodávkach voči veľkým dodávateľom, ktorí robia na veľkých infraštruktúrnych projektoch, ktoré sú hradené z verejných zdrojov, z európskych zdrojov, sú, nedostávajú zaplatené svoje faktúry.
Ale chcem sa vás spýtať, koľko z tých skoro 3 mil. exekúcií je vykonávaných efektívne, kde vykonávajú efektívne exekútori pohľadávky tých malých podnikateľov voči tým veľkým. Im sa nechce robiť takéto zákazky. Je to podľa mňa mizivé percento, keď nie promile, z tých 3 mil., lebo im sa viacej oplatí, a v tom mimoriadne súhlasím s ministrom spravodlivosti a s tým, čo napísal v tejto správe. Im sa viacej, samozrejme, oplatí robiť, je to lepší biznis, naháňať občanov, ktorí nevládzu splácať tisíce percent úrokov, a tam súhlasím s tou vetou, ktorá je v správe, že pokiaľ ide o spotrebiteľov a prebiehajúce exekučné konania, tento nie je osobitne evidovaný, avšak možno sa domnievať, že počet predmetných konaní predstavuje podstatnú časť všetkých každoročne vyvolaných exekučných konaní.
S týmto súhlasím a myslím si, že je to väčšia časť týchto exekučných konaní.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

25.6.2014 o 15:49 hod.

Ing.

Pavol Zajac

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:51

Helena Mezenská
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
No ja môžem súhlasiť s tým, ako ste povedali, pán poslanec, že problém úžery má ďaleko hlbšie korene a širší rozsah, pretože skutočnou príčinou nárastu úžery, to tvrdím aj ja, je zlý sociálno-ekonomický stav a nízke príjmy obyvateľstva a zároveň nízke právne vedomie, nízka finančná gramotnosť. Čo sa týka toho rozsahu, tak ja vás chcem tiež upozorniť ako pán poslanec Martvoň, že toto je vlastne správa, ktorá sa týka pôsobenia úžerníckych nebankových spoločností, takže to len tak na dôvažok.
Ale veľmi ma zaujalo to a to sa mi celkom páčilo, že ste zvýraznili význam mimosúdneho riešenia spotrebiteľských sporov práve aj v otázkach ochrany finančného spotrebiteľa. A tu si dovolím vás upozorniť na to, že na Slovensku sa realizoval od roku 2009-'10 až do roku 2011 sieťovací projekt na inštitucionalizáciu mimosúdneho riešenia, kde sme hlavný apel, realizovala som ten projekt ja, kde sme hlavný apel postavili práve na to, aby sme pomáhali tým zraniteľným skupinám, ktoré sú najviac dotknuté v poškodzovaní práv, a to bola energetika a finančný sektor, práve nebankové subjekty a práve za čias, kedy vy ste boli, myslím, štátnym tajomníkom, sa vykonávali neprekonateľné bariéry a prekážky pre to, aby sa takýto životaschopný projekt a činorodý projekt zastavil, ako sa aj potom neskôr ukázalo vykonanou kontrolou.
Takže je mi to veľmi ľúto a veľmi ťažko sa to naozaj počúva z vašich úst, lebo aj ak takéto životaschopné projekty, aktivity zamerané na pomoc spotrebiteľom vzniknú, ktoré majú odbremeňovať súdy, naozaj sú samými ústrednými činiteľmi v tomto štáte, ktorí majú podporovať, brzdené a zastavované. To mi je veľmi ľúto.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

25.6.2014 o 15:51 hod.

Mgr.

Helena Mezenská

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:53

Štefan Kuffa
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Pán kolega, áno, tak ako si to aj spomenul, v podstate nie sú len všetci tí dlžníci, ktorí sú dobrí, a veritelia zase na druhej strane, ktorí sú len zlí. Ten problém je veľakrát aj na jednej, aj druhej strane. Veľakrát sú to samotní tí dlžníci, ktorí si zoberú ten úver a nemajú v podstate na jeho splácanie. A súvisí to, veľmi správne, ako si to povedal, aj s tou gramotnosťou a zvyšovaním tej gramotnosti a vzdelávaniu tých ľudí, aj keď to naozaj znie ako klišé, ale aby ten človek, ktorý si berie takýto úver a požičia si od nebankovky, aby on si vedel zrátať, že či on je schopný splácať tú dlžobu, alebo nie je. Veľakrát naozaj je to tak, že samotní ľudia vlastným nezodpovedným správaním sa dostanú do ťažkej situácie a vtedy sa obracajú aj na štát, aj na všetkých, aby ich, teda aby im pomáhali.
Áno, sú tu aj zločinecké finančné spoločnosti, s ktorými sa treba tu vysporiadať, ale nie je to len tak. A vyriešenie ako tohto problému, tak ako si to spomenul medzi tými štyrmi bodmi, jeden z nich je práve zaviesť tie licencie pre tie nebankové subjekty, aby aj oni sa zodpovedne správali. Teda to možno, to formovanie alebo tá, tá výchova aby bola smerovaná aj vo vzťahu, naopak, aj práve aj k tým nebankovkám, nielen k samotným klientom, recipročne aj na jednu, aj na druhú stranu. Naozaj tento problém je veľmi komplikovaný a myslím si, že ide nám o to, aby sme sa s tým vysporiadali. A ja verím aj pánu ministrovi, že má úprimný záujem, aby sa s tou úžerou aj s tými nebankovými subjektmi aj tuná na Slovensku, v našej krajine, aby sme sa vysporiadali.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

25.6.2014 o 15:53 hod.

PhDr.

Štefan Kuffa

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:55

Martin Chren
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem za všetky príspevky.
A, pán kolega Martvoň, ono to tak býva, že keď si dovolí niekto v tomto parlamente vystúpiť a nesúhlasiť s tým, čo niekto iný predkladá, tak je hneď osočovaný rôznymi osobnými útokmi, tak ako by som ja vám mohol povedať, že váš zákon určite zaplatila exekútorská loby, ale, prosím vás, nezaťahujte mi, nezaťahujte ma do takýchto osobných sporov. To si nechajte tuná s nejakými inými kolegami. Ja som sa snažil vecne pomenovať problémy, ktoré sú, a za enormným nárastom počtu exekúcií, lebo táto správa nie je len o úžerníckych spoločnostiach, ale je o úžerníckych spoločnostiach a enormnom náraste počtu exekúcií, tak za nimi môže stáť a v blízkej budúcnosti bude stáť aj jeden nezamýšľaný dôsledok zákona, ktorý ste pripravili. Pretože je logické, že spoločnosti, ktoré by čakali, čakať prestanú a pôjdu skôr na exekúciu, aby nedošlo k premlčaniu tej istej časti ich pohľadávky a aby sa nedostali na súd v postavení, ktoré je výrazne slabšie, než majú pred ubehnutím tej lehoty. Ale to je len jeden, jeden malý kúsok tej mozaiky.
Ten veľký problém mozaiky je, že na Slovensku máme viac ako 3 mil. exekučných konaní. V prepočte na jedného obyvateľa, možno pán minister by mi to vedel dať, je to podľa mňa svetový rekord. To asi nie je v žiadnej inej krajine. A to je tiež problém, o ktorom sa treba rozprávať.
A rutinné, v rutinných prípadoch, ja som nikdy nehovoril, že na mimosúdne rozhodovania by mali ísť úžernícke pohľadávky. Ale v rutinných prípadoch, ako sú nezaplatené pohľadávky, napr. za účty za telefón, za účty za energie, za účty za vodu, ktorých je drvivá väčšina v tých exekúciách alebo obrovská časť, predsa nemusíme využívať hneď proces súdu a proces exekúcie, ktorý je drahý a náročný, keď môžu existovať v takýchto prípadoch rutinné a oveľa lacnejšie riešenia, výhodnejšie pre celú spoločnosť.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

25.6.2014 o 15:55 hod.

Ing.

Martin Chren

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 15:58

Jozef Mikloško
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážení kolegovia a kolegyne, ja čakám na správu zahraničného výboru, ale aj táto téma sa ma trocha dotýka ako seniora, a teda dovoľte pár slov k nej.
Myslím si, že slovo úžera, úžerníctvo, trpí trocha infláciou v našej republike. Pamätáte sa, že v kampani na prezidentské voľby sa často používalo toto slovo, potom sa s tým našťastie utíchlo. Na druhej strane vítam túto správu, je to prvý krok dopredu. A ja som vďačný ministrovi, že to takto otvoril, aj keď, samozrejme, pokladám to za začiatok, a vidno, že tam veľa záverov v tej správe nie je. A to, že treba licencovať nebankové subjekty, tam v závere trocha spojujúca, ale tu treba zrejme konať, aby sa to naozaj stalo.
Myslím si, že s týmto skutočne začala opozícia, s touto témou. Ja sa pamätám ešte vo februári minulého roku, 2013, Zajac, pán poslanec Hlina, Figeľ aj nejakú tlačovku mali, ale otvorili túto tému, pokúsili sa, aby pri prvej exekúcii sa poplatok znížil z 20 na 10 %. To im neprešlo. Potom spomenuli to, že teda dôchodcom má zostať životné minimum 195 euro, dovtedy sa 40 % z tohto mohlo strhnúť na exekúcie. Takto sa vlastne zachránilo 11-tisíc dôchodcov, ktorým ostalo tých 190 %, 195 euro v dôchodku. Až v lete sa potom k tomu pridali aj vládni poslanci, vlastne až v 2014. sa o tomto začalo tu hovoriť, čo je dobre, ale trocha oneskorene. My naozaj aj v tomto smere navrhnúť nejaké zrýchlené konanie pri boji s takýmito nebankovkami a s ďalšími vecami.
No na druhej strane treba oceniť pani štátnu tajomníčku Jankovskú, ktorá v tomto smere už dlhodobo, neviem, kedy s tým začala, dlhodobo robí. Vydala rôzne materiály aj brožúrku, ktorú naši seniori si veľmi oceňujú. Ja trocha reprezentujem aj seniorov, no určite u nich je to najmä finančná negramotnosť, pretože skočia na udičku rôznym pôžičkám v hotovosti, keď nemajú aj na lieky alebo aj na živobytie, na rôzne záruky dajú pre svojich vnukov, deti, kde potom nevedia platiť. Oni to chudáci platia a tak ďalej a tak ďalej. No, na rôzne esemesky dávajú inzeráty, v televízii sú preplnené inzerátmi, jak sa dá ľahko dostať k peniazom a, samozrejme, na toto oni skáču, bohužiaľ.
Ja chcem upozorniť na to, že keď sa neplatí faktúra napríklad za telefóny, plyn, elektrinu, vodu, tak rýchlo s vami zatočia, ale v bežnom podnikaní nemusíte platiť faktúry veľmi, veľmi dlho a nič sa nedeje vlastne. Nejaké promile, aj tie vám nikto nezaplatí. Ja viem, jak je to v knihovníctve, vo vydavateľstve, distribúcii kníh, proste tam sa nedočkáte zaplatenia faktúry a potom naraz firma skrachuje, stotisícové dlhy, stotisícové knihy na skladoch. Nedávno som bol v Pezinku, kde som proste videl, jak to tam, naozaj s vidlami môžte krásne knihy hrabať a hľadať si tam svoje. V tomto smere naozaj sme slabí na týchto lumpov a podvodníkov, no na druhej strane exekútori naozaj - alebo nie exekútori, ale tí ľudia, ktorým je niekto niečo dlžný - dlho, dlho čakajú. Ja viem, že v detských domovoch alebo v ústavoch, ktoré berú deti po detských domovoch, dostávajú tri druhy obálok - čiernu, červenú a zelenú, už neviem, ktorá znamená čo - ale jedna z nich je exekúcia, takže takíto mladí ľudia sa vlastne potom už nikdy nemôžu zamestnať, lebo keby sa zamestnali, okamžite, všetko jako sa im berie. Na druhej strane potom pracujú, samozrejme, asi načierno. Ale vtedy, mohlo sa tomu dávno predísť. Napríklad dopravný podnik čaká deväť rokov, kým potom sa vie prihlásiť, že z toho jedného alebo dvoch lístkov, ktoré ten človek nemal, naraz vznikli veľké sumy a exekúcie a stop a tak ďalej. Čiže toto je tiež, sú nekalé praktiky a s cieľom ľudí nejako poškodiť. No viackrát v novinách sme videli a čítali, že naozaj, dá sa povedať, desiatky euro alebo ešte menej a zase dlho sa čakalo, a keď tá suma začala byť zaujímavá, tak na to uderili a proste chudáka začali trápiť. Tých podvodov je všelikoľko a všelikde. Poslanci KDH navrhli napríklad ohľadom toho pretáčania tachometer, to je trestný čin, ale zároveň aj nebezpečné, aj, aj podvody, veľké percento, ale sa pretáča tachometer, ale bolo to opakovane už dvakrát zamietnuté, čakám, kedy príde vláda s niečím takýmto.
Alebo oznámenie o technických kontrolách. Týždeň po tom, ako to prešvihnete, vám dôjde pokuta 166 euro, za emisnú kontrolu takisto 166. Keby sa im dalo nejako do vyhlášky alebo zákona, že musia to oznámiť pred vypršaním, je to to isté, že pozor, sprav to a potom ti dám pokutu, tak, tak nič by sa nestalo. Tiež to bolo už dvakrát zamietnuté, no.
Vyplácanie subdodávateľov pri verejných obstarávaniach. Veľká firma dostane veľký balík peňazí a potom už svojich subdodávateľov, tí skrachujú a ich nezaplatí, ktorí to vlastne robili. Ohlasovanie korupcie bolo nedávno tuná už tiež opakovane a vlastne pán premiér povedal, že môžme mu zavolať na jeho mobil, ale proste treba to aj nejako systémove riešiť a toto bol taký pokus k tomu, nehovorím, že najlepší, ale aspoň jeden z nich, no.
A ešte záverom chcem upozorniť na jednu vec a to je internetové podvody, no. Keď si kliknete na bežné stránky, ktoré každodenne to otvárame, tak, samozrejme, vás znervózňujú tam, jak si môžte vrásky rýchle urobiť, kliknete, ale už vás chytia alebo môžete sa odtučniť krásne, máte veľké brucho, na ďalšom obrázku máte malé brucho, ste starý, na ďalšom obrázku ste mladý a skúste tam kliknúť, jak si vás chytia do pazúrov. Ja tu mám celú, celú takú a ešte som si to sem doniesol, lebo chcem to aj trocha prečítať, jak som aj ja skočil na udičku, starý tento. Chyť si jabĺčko, jaký si šikovný, tak som si ho chytil a vzápätí vyhráš mobil, tak si klikni, klikol som si a hneď mi začali prichádzať veličajzné správy o tom, je to zo 7640, ... 04, kde mi teda sťahujú hentaké hry, také hry, nikdy som ani jednu neotvoril v živote, nechcem to čítať, ale mám ich tu asi šesť, takých esemesiek (čítanie správ z mobilného telefónu), pripli sme vám na účet také hry a také kredity, hrajte, vyhrajte o ceny, prísun na účet iBrainer2, ďalšie kredity, tréningovať si svoj mozog, vyhrajte ceny - ale nikdy som na to nereagoval - pripisujú na účet ďalšie kredity, hrajte o naše ceny, ale to už som čítal a je to druhýkrát a tak ďalej. Na ôsmy deň mi došlo, že máte predplatenú službu iBrainer s automatickou obnovou, hrajte naše hry na tému mozgu, vyhrajte ceny. Cena sľúbi 6,4 eura za týždeň. Keď chcete zrušiť, pošlite stop iPlay. Tak som rýchlo poslal stop na iPlay na 7604 a hneď mi napísali, že úspešne ste sa odhlásili, hoci som sa nikdy neprihlásil, vaše predplatné, iBrainer bol úspešne zrušený, online účet je uzavretý. Hurá! Ale odvtedy mi už dvakrát došlo 6,60 platiť mesačne, takže uvidím, či príde ešte tretíkrát, a potom už zakričím. No, vidíte, práve mi prestalo, baterka, ešteže som si dobil. Čiže, vážení, toto sú tiež nekalé praktiky, možná len stoja 6,60 mesačne, ale tiež by sa malo proti tomu nejako ísť, nedovoliť toto. Už nehovoriac o rôznych inzerciách, rôznych iných veciach - stiahnite si hymny na majstrov sveta vo futbale na tejto adrese - a už ste chytený v pazúroch. Už mi ľudia hovorili, že čo s tým majú robiť, pretože už musia platiť za všeličo.
Takže, pán minister, bojujte naďalej, ale okrem tejto troška platonickej správy - dobre, že je - by sme čakali aj niečo naozaj také, čo do toho trocha sekne, aby sme sa potom nemuseli vytáčať, tak ako sa pred chvíľou pán poslanec Hlina vytáčal. Ale aj to je niekedy dôležité.
Ďakujem. A pán minister tu ani nebol. Je tu? Je tu.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

25.6.2014 o 15:58 hod.

Doc. RNDr. DrSc.

Jozef Mikloško

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video