36. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, opakovanie je matkou múdrosti, čiže ešte raz a opäť, ale nie, ja som sa naschvál prihlásil a nebol by som ani vystúpil, pokiaľ by sa bol niekto prihlásil a využil trebárs aj možnosť, ktorú má, ako niekto iný, že vstúpi do rozpravy, a predložil iný návrh uznesenia. Hej, lebo ja som si dovolil upozorniť a som rád, že to zarezonovalo, že tento existujúci návrh uznesenia je mimoriadne cynický a necitlivý. Dobre? Keď už nie cynický, tak necitlivý určite voči tým skutočnostiam, o ktorých vieme.
Čiže dovoľte, aby som prečítal iný, nový návrh uznesenia, ktorý sa mi zdá korektnejší a poprosím vás, nepozerajte na to, že som ho predložil ja, ale že odíde tento signál medzi ľudí. Naozaj je korektnejší, citlivejší voči občanom, ktorí naozaj majú obrovské problémy.
Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa... - sa doplní dnešný dátum - z júna 2014 k Správe o pôsobnosti úžerníckych nebankových spoločností a enormnom náraste exekučných konaní (tlač 1022):
Národná rada Slovenskej republiky
a) vyslovuje znepokojenie s informáciami v predloženej správe o pôsobení úžerníckych nebankových spoločností a enormnom náraste exekučných konaní a s ich dopadmi na občanov Slovenskej republiky,
b) žiada ministra spravodlivosti Slovenskej republiky o predloženie ďalšej správy o pôsobnosti úžerníckych nebankových spoločností a enormnom náraste exekučných konaní, ktorá bude doplnená o aktuálny vývoj k dátumu predloženia a to hlavne s ohľadom na riešenie vzniknutej situácie a plnenie legislatívnych zámerov, ktoré túto situáciu pomôžu riešiť v termíne na rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v 1. polroku 2015.
Vážení kolegovia, mám pocit, že z toho textu vyplýva, čo bolo zámerom.
Poprosím vás o podporu tohto uznesenia. Ďakujem.
Neautorizovaný
Vystúpenia
16:08
Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:08
Štefan KuffaA jedna vec ďalšia, na ktorú si poukázal, sú to mladí ľudia. Áno, sú to domováci zväčša a tí začínajú vlastne štart do života. To je tak, že majú na krku exekútora, ešte nestihli začať žiť a už majú na krku dlžoby. Takýmto mladým ľuďom veľmi ťažko sa začína a prepadajú v sociálnej sieti, v sociálnom systéme a už hneď v rannom veku. Majú problém založiť si svoju rodinu, oženiť sa, vydať sa a takisto rovnako aj so zamestnaním, lebo akonáhle sa zamestnajú, tak majú v podstate tých exekútorov na krku. Áno, aj týmto spôsobom sa vytvára priestor na čiernu prácu a čierne zamestnávanie, lebo ak chcú žiť, tak hľadajú v podstate únik pred exekúciami a na druhej strane hľadajú si tú prácu alebo príjem na tom čiernom trhu, respektíve potom je to sprevádzané tou kriminálnou činnosťou. Aj nad touto vecou sa treba zamyslieť a súvisí to naozaj aj s tou edukáciou aj v týchto detských domovoch.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
25.6.2014 o 16:08 hod.
PhDr.
Štefan Kuffa
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo. Ja len krátko. Áno, aj tento rozmer reklamy a inzercie, ktorý tuná je a zavádza našich občanov, toto je naozaj veľmi vážny fenomén, ale patrí to tiež k našej gramotnosti aj, aj tento rozmer. Treba na tomto poli naozaj veľmi veľa robiť a to je aj tak, pán kolega, že aj ty si naletel cez ten mobilný telefón. A rovnako aj na tom internete dnes tie zavádzajúce reklamy, to je úplne hrozné, človek sa nevie toho zbaviť. Prichádza ti účet za 6,60; ale pravidelne mesačne. A keď máš takých sto, no tak máš z toho biznis. Áno.
A jedna vec ďalšia, na ktorú si poukázal, sú to mladí ľudia. Áno, sú to domováci zväčša a tí začínajú vlastne štart do života. To je tak, že majú na krku exekútora, ešte nestihli začať žiť a už majú na krku dlžoby. Takýmto mladým ľuďom veľmi ťažko sa začína a prepadajú v sociálnej sieti, v sociálnom systéme a už hneď v rannom veku. Majú problém založiť si svoju rodinu, oženiť sa, vydať sa a takisto rovnako aj so zamestnaním, lebo akonáhle sa zamestnajú, tak majú v podstate tých exekútorov na krku. Áno, aj týmto spôsobom sa vytvára priestor na čiernu prácu a čierne zamestnávanie, lebo ak chcú žiť, tak hľadajú v podstate únik pred exekúciami a na druhej strane hľadajú si tú prácu alebo príjem na tom čiernom trhu, respektíve potom je to sprevádzané tou kriminálnou činnosťou. Aj nad touto vecou sa treba zamyslieť a súvisí to naozaj aj s tou edukáciou aj v týchto detských domovoch.
Ďakujem.
Neautorizovaný
16:10
Vystúpenie v rozprave 16:10
Helena MezenskáJa súhlasím s tými poslancami, ktorí vlastne...
Ja súhlasím s tými poslancami, ktorí vlastne poukazujú na to, že materiál, ktorý je predložený ako, a v ktorom sa prejavuje aj súbor konkrétnych legislatívnych nástrojov na to, aby sa zamedzilo a eliminovala, zamedzilo úžere, aby sa eliminoval jej stav, majú skôr formálny charakter a majú minimálny praktický prínos pre spotrebiteľskú verejnosť.
Potešujúce je to číslo 11-tisíc zastavených exekučných konaní cestou Sociálnej poisťovne, pretože naozaj toto vykazuje, že teda tie pokusy, alebo tie snahy o zastavenie exekučných konaní voči najzraniteľnejším dôchodcovským skupinám tu sú a sú evidentné, ale na druhej strane tá technická, personálna vybavenosť, administratívna vybavenosť centier, ktoré sa tu spomínajú, či už sú to centrá právnej pomoci, ktoré prijímajú úžerou postihnutých ľudí s obmedzeniami, a zároveň odkaz na Komisiu na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách je nenáležitý, je naozaj formálny, pretože z pohľadu praxe, a to tu opakovane prednášam, jednak centrá, jednak komisia nie je dostatočne vybavená, nie je nadimenzovaná ani personálne, kapacitne, technicky, administratívne tak, aby vedela zvládnuť ten nápor, ktorý tu spomínate, medziročný nárast novozačatých exekučných konaní na 550-tisíc konaní. To je enormné číslo, kde komisia, ktorá má skladbu, asi koľkých, deviatich, no, do deviatich je veľa, šiestich ľudí, a centrá právnej pomoci, ktoré sa k nám do spotrebiteľských poradní alebo spotrebiteľských združení vracajú práve preto, že nespĺňajú kritériá a príslušné limity, jednoducho táto sieť centier právnej pomoci ani takto slabo dispozične disponovaná komisia nemôže, nemôže jednoducho zvládať takýto niekoľko desať-, stotisícový nápor ľudí, ktorí naozaj sa ocitajú mnohí v dramatických, ak nie priam v tragických pomeroch.
Takže touto formou ja by som znova, tak ako aj predtým, apelovala na to, že ak naozaj chcete nám dať dôkaz toho, že máte úprimnú snahu zakročiť a zamedziť nárastu zadlženosti našich občanov, či už z príčin zlej sociálno-ekonomickej situácie, alebo aj nízkeho právneho vedomia, prípadne nízkeho stupňa finančnej gramotnosti, prosím vás pekne, posilnite čo najskôr či už centrá právnej pomoci - zredukujte, zjemnite tam jednotlivé obmedzenia - prípadne vybavte komisiu na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách, pretože ja sama viem a presvedčila som sa o vysokej odbornej príprave aj spôsobilosti konkrétneho člena, predsedu. Ale ja sa sama neviem, keď potrebujem niektoré veci poradiť, metodické usmernenie alebo vybaviť jednotlivých spotrebiteľov, ktorí potrebujú akútnu pomoc, ja sa k tomuto členovi komisie neviem vôbec dovolať.
Takže naozaj ten nápor je výrazný, ja už nebudem teraz zachádzať k tomu, aby sa určili príčiny, kto toto tu celé spôsobil, je to nenáležitý stav, naozaj problém úžery je veľkým problémom Slovenska, má výrazný sociálno-ekonomický rozmer, v mnohých prípadoch poznačuje osudy rodín a ľudí natoľko, že ich stav, v ktorom sa ocitli, je nezvratný, ľudia prišli o strechy, prišli od, nad hlavami, prišli o svoje domy, ocitajú sa v bezvýchodiskových situáciách a myslím si, že úlohou a zodpovednosťou každej dobromyseľnej vlády, dobromyseľného parlamentu je v spolupráci so všetkými zainteresovanými politickými skupinami alebo hnutiami vytvoriť taký rad opatrení, súbor legislatívnych návrhov, ale aj inštitucionálnej podpory, aby sme tomu zamedzili, aby naozaj ten občan nadobudol nielen pocit, ale aj presvedčenie, že sme preňho potrební a že sme pre nich užitoční.
Takže touto cestou ja naozaj nechcem viac kritizovať, ani pranierovať, aj keď som poukázala na to, že proces je pomalý, lebo štyri roky dobre vieme o tom, že je tu 140 % nárast ľudí, ktorí sú dotknutí úžerou a spadli do dlhovej špirály, a to tempo je pomalé na to, ako pružne, ako flexibilne reaguje jedna, druhá vláda, dotknuté inštitúty, dotknuté ministerstvá, a vzhľadom na to, že naozaj sa aj z úrovne opozičných poslancov, hlavne z úrovne pána Hlinu, za čo mu veľmi pekne ďakujem, vyvinul dostatočný tlak na to, aby sa táto téma z radov opozície dostala na pôdu parlamentu, a že ju práve možno pravicové zoskupenie iniciovalo, nie sociálne cítiaca vláda, nech je pre nás ponaučením, spojme sily a pomôžme tým ľuďom, lebo naozaj mnohí tápajú.
Budem veľmi rada, keď aj do budúcna budete pripravovať niektoré praktické opatrenia, teda niektoré opatrenia, legislatívne opatrenia a zapracujete aj také návrhy, s ktorými tu vystúpil pán poslanec Kadúc. Ja si tiež myslím, že ten prostriedok centrálneho registra môže byť rýchlym, účinným prostriedkom na to, ako nekontrahovať alebo nevytvárať nové spotrebiteľské zmluvy v spotrebiteľských úveroch s ľuďmi, ktorí evidentne nedisponujú dostatočným príjmom.
Rovnako som presvedčená o tom, že mnohé prípady spotrebiteľských podnetov, ktoré môžu prerásť do krajnosti a môžu byť poznamenané, títo ľudia dlhovou špirálou, z ktorej sa ťažko budú vedieť v budúcnosti vymotať, je možné riešiť aj inštitucionalizáciou mimosúdneho riešenia.
Toto sú návrhy, ktoré už dávno mali byť v podmienkach slovenského práva, dávno mali byť implementované a mňa zaráža, že hoc v formálnej rovine, je tu tlak Bruselu zavádzať prvky mimosúdneho riešenia a mimosúdnych alternatívnych metód do slovenskej spotrebiteľskej praxe, že v praxi prakticky za týmto trendom a za týmito určenými smernicami výrazne zaostávame. Takže zrýchlime to tempo a snažme sa formálne nastavené parametre inštitucionálne, legislatívne čo najskôr dostať do praxe, tak aby sa vymožiteľnosť nielen finančného práva a pomoc ľuďom, ktorí čelia úžere, ale všeobecne spotrebiteľského práva zvýšila. Potenciál tu je, ľudia sú pripravení, sám dobre viete, že zoznam, teda na ministerstve spravodlivosti registrovaný zoznam mediátorov uvádza zhruba sedemsto, sedemsto mediátorov, ktorí sa v tomto smere vedia realizovať tak, aby odbremenili aj súdy, ktoré majú množstvo podnetov.
Ďakujem vám, že ste si ma vypočuli.
Vystúpenie v rozprave
25.6.2014 o 16:10 hod.
Mgr.
Helena Mezenská
Videokanál poslanca
Vážená pani predsedajúca, prítomní poslanci, no nedá mi, aby som mimo priebežných mojich postrehov alebo pripomienok, ktoré odzneli vo faktických poznámkach, ešte predsa len záverom z môjho pohľadu nedala takú stručnú rámcovú rekapituláciu, rekapituláciu toho všetkého, čo odznelo jednak z mojej strany, a možno by som si dovolila zhrnúť aj pripomienky kolegov, ktoré sa tu opakovane predniesli.
Ja súhlasím s tými poslancami, ktorí vlastne poukazujú na to, že materiál, ktorý je predložený ako, a v ktorom sa prejavuje aj súbor konkrétnych legislatívnych nástrojov na to, aby sa zamedzilo a eliminovala, zamedzilo úžere, aby sa eliminoval jej stav, majú skôr formálny charakter a majú minimálny praktický prínos pre spotrebiteľskú verejnosť.
Potešujúce je to číslo 11-tisíc zastavených exekučných konaní cestou Sociálnej poisťovne, pretože naozaj toto vykazuje, že teda tie pokusy, alebo tie snahy o zastavenie exekučných konaní voči najzraniteľnejším dôchodcovským skupinám tu sú a sú evidentné, ale na druhej strane tá technická, personálna vybavenosť, administratívna vybavenosť centier, ktoré sa tu spomínajú, či už sú to centrá právnej pomoci, ktoré prijímajú úžerou postihnutých ľudí s obmedzeniami, a zároveň odkaz na Komisiu na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách je nenáležitý, je naozaj formálny, pretože z pohľadu praxe, a to tu opakovane prednášam, jednak centrá, jednak komisia nie je dostatočne vybavená, nie je nadimenzovaná ani personálne, kapacitne, technicky, administratívne tak, aby vedela zvládnuť ten nápor, ktorý tu spomínate, medziročný nárast novozačatých exekučných konaní na 550-tisíc konaní. To je enormné číslo, kde komisia, ktorá má skladbu, asi koľkých, deviatich, no, do deviatich je veľa, šiestich ľudí, a centrá právnej pomoci, ktoré sa k nám do spotrebiteľských poradní alebo spotrebiteľských združení vracajú práve preto, že nespĺňajú kritériá a príslušné limity, jednoducho táto sieť centier právnej pomoci ani takto slabo dispozične disponovaná komisia nemôže, nemôže jednoducho zvládať takýto niekoľko desať-, stotisícový nápor ľudí, ktorí naozaj sa ocitajú mnohí v dramatických, ak nie priam v tragických pomeroch.
Takže touto formou ja by som znova, tak ako aj predtým, apelovala na to, že ak naozaj chcete nám dať dôkaz toho, že máte úprimnú snahu zakročiť a zamedziť nárastu zadlženosti našich občanov, či už z príčin zlej sociálno-ekonomickej situácie, alebo aj nízkeho právneho vedomia, prípadne nízkeho stupňa finančnej gramotnosti, prosím vás pekne, posilnite čo najskôr či už centrá právnej pomoci - zredukujte, zjemnite tam jednotlivé obmedzenia - prípadne vybavte komisiu na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách, pretože ja sama viem a presvedčila som sa o vysokej odbornej príprave aj spôsobilosti konkrétneho člena, predsedu. Ale ja sa sama neviem, keď potrebujem niektoré veci poradiť, metodické usmernenie alebo vybaviť jednotlivých spotrebiteľov, ktorí potrebujú akútnu pomoc, ja sa k tomuto členovi komisie neviem vôbec dovolať.
Takže naozaj ten nápor je výrazný, ja už nebudem teraz zachádzať k tomu, aby sa určili príčiny, kto toto tu celé spôsobil, je to nenáležitý stav, naozaj problém úžery je veľkým problémom Slovenska, má výrazný sociálno-ekonomický rozmer, v mnohých prípadoch poznačuje osudy rodín a ľudí natoľko, že ich stav, v ktorom sa ocitli, je nezvratný, ľudia prišli o strechy, prišli od, nad hlavami, prišli o svoje domy, ocitajú sa v bezvýchodiskových situáciách a myslím si, že úlohou a zodpovednosťou každej dobromyseľnej vlády, dobromyseľného parlamentu je v spolupráci so všetkými zainteresovanými politickými skupinami alebo hnutiami vytvoriť taký rad opatrení, súbor legislatívnych návrhov, ale aj inštitucionálnej podpory, aby sme tomu zamedzili, aby naozaj ten občan nadobudol nielen pocit, ale aj presvedčenie, že sme preňho potrební a že sme pre nich užitoční.
Takže touto cestou ja naozaj nechcem viac kritizovať, ani pranierovať, aj keď som poukázala na to, že proces je pomalý, lebo štyri roky dobre vieme o tom, že je tu 140 % nárast ľudí, ktorí sú dotknutí úžerou a spadli do dlhovej špirály, a to tempo je pomalé na to, ako pružne, ako flexibilne reaguje jedna, druhá vláda, dotknuté inštitúty, dotknuté ministerstvá, a vzhľadom na to, že naozaj sa aj z úrovne opozičných poslancov, hlavne z úrovne pána Hlinu, za čo mu veľmi pekne ďakujem, vyvinul dostatočný tlak na to, aby sa táto téma z radov opozície dostala na pôdu parlamentu, a že ju práve možno pravicové zoskupenie iniciovalo, nie sociálne cítiaca vláda, nech je pre nás ponaučením, spojme sily a pomôžme tým ľuďom, lebo naozaj mnohí tápajú.
Budem veľmi rada, keď aj do budúcna budete pripravovať niektoré praktické opatrenia, teda niektoré opatrenia, legislatívne opatrenia a zapracujete aj také návrhy, s ktorými tu vystúpil pán poslanec Kadúc. Ja si tiež myslím, že ten prostriedok centrálneho registra môže byť rýchlym, účinným prostriedkom na to, ako nekontrahovať alebo nevytvárať nové spotrebiteľské zmluvy v spotrebiteľských úveroch s ľuďmi, ktorí evidentne nedisponujú dostatočným príjmom.
Rovnako som presvedčená o tom, že mnohé prípady spotrebiteľských podnetov, ktoré môžu prerásť do krajnosti a môžu byť poznamenané, títo ľudia dlhovou špirálou, z ktorej sa ťažko budú vedieť v budúcnosti vymotať, je možné riešiť aj inštitucionalizáciou mimosúdneho riešenia.
Toto sú návrhy, ktoré už dávno mali byť v podmienkach slovenského práva, dávno mali byť implementované a mňa zaráža, že hoc v formálnej rovine, je tu tlak Bruselu zavádzať prvky mimosúdneho riešenia a mimosúdnych alternatívnych metód do slovenskej spotrebiteľskej praxe, že v praxi prakticky za týmto trendom a za týmito určenými smernicami výrazne zaostávame. Takže zrýchlime to tempo a snažme sa formálne nastavené parametre inštitucionálne, legislatívne čo najskôr dostať do praxe, tak aby sa vymožiteľnosť nielen finančného práva a pomoc ľuďom, ktorí čelia úžere, ale všeobecne spotrebiteľského práva zvýšila. Potenciál tu je, ľudia sú pripravení, sám dobre viete, že zoznam, teda na ministerstve spravodlivosti registrovaný zoznam mediátorov uvádza zhruba sedemsto, sedemsto mediátorov, ktorí sa v tomto smere vedia realizovať tak, aby odbremenili aj súdy, ktoré majú množstvo podnetov.
Ďakujem vám, že ste si ma vypočuli.
Neautorizovaný
16:18
Vystúpenie v rozprave 16:18
Alojz HlinaČiže dovoľte, aby som prečítal iný, nový návrh uznesenia, ktorý sa mi zdá korektnejší a poprosím vás, nepozerajte na to, že som ho predložil ja, ale že odíde tento signál medzi ľudí. Naozaj je korektnejší, citlivejší voči občanom, ktorí naozaj majú obrovské problémy.
Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa... - sa doplní dnešný dátum - z júna 2014 k Správe o pôsobnosti úžerníckych nebankových spoločností a enormnom náraste exekučných konaní (tlač 1022):
Národná rada Slovenskej republiky
a) vyslovuje znepokojenie s informáciami v predloženej správe o pôsobení úžerníckych nebankových spoločností a enormnom náraste exekučných konaní a s ich dopadmi na občanov Slovenskej republiky,
b) žiada ministra spravodlivosti Slovenskej republiky o predloženie ďalšej správy o pôsobnosti úžerníckych nebankových spoločností a enormnom náraste exekučných konaní, ktorá bude doplnená o aktuálny vývoj k dátumu predloženia a to hlavne s ohľadom na riešenie vzniknutej situácie a plnenie legislatívnych zámerov, ktoré túto situáciu pomôžu riešiť v termíne na rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v 1. polroku 2015.
Vážení kolegovia, mám pocit, že z toho textu vyplýva, čo bolo zámerom.
Poprosím vás o podporu tohto uznesenia. Ďakujem.
Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, opakovanie je matkou múdrosti, čiže ešte raz a opäť, ale nie, ja som sa naschvál prihlásil a nebol by som ani vystúpil, pokiaľ by sa bol niekto prihlásil a využil trebárs aj možnosť, ktorú má, ako niekto iný, že vstúpi do rozpravy, a predložil iný návrh uznesenia. Hej, lebo ja som si dovolil upozorniť a som rád, že to zarezonovalo, že tento existujúci návrh uznesenia je mimoriadne cynický a necitlivý. Dobre? Keď už nie cynický, tak necitlivý určite voči tým skutočnostiam, o ktorých vieme.
Čiže dovoľte, aby som prečítal iný, nový návrh uznesenia, ktorý sa mi zdá korektnejší a poprosím vás, nepozerajte na to, že som ho predložil ja, ale že odíde tento signál medzi ľudí. Naozaj je korektnejší, citlivejší voči občanom, ktorí naozaj majú obrovské problémy.
Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa... - sa doplní dnešný dátum - z júna 2014 k Správe o pôsobnosti úžerníckych nebankových spoločností a enormnom náraste exekučných konaní (tlač 1022):
Národná rada Slovenskej republiky
a) vyslovuje znepokojenie s informáciami v predloženej správe o pôsobení úžerníckych nebankových spoločností a enormnom náraste exekučných konaní a s ich dopadmi na občanov Slovenskej republiky,
b) žiada ministra spravodlivosti Slovenskej republiky o predloženie ďalšej správy o pôsobnosti úžerníckych nebankových spoločností a enormnom náraste exekučných konaní, ktorá bude doplnená o aktuálny vývoj k dátumu predloženia a to hlavne s ohľadom na riešenie vzniknutej situácie a plnenie legislatívnych zámerov, ktoré túto situáciu pomôžu riešiť v termíne na rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v 1. polroku 2015.
Vážení kolegovia, mám pocit, že z toho textu vyplýva, čo bolo zámerom.
Poprosím vás o podporu tohto uznesenia. Ďakujem.
Neautorizovaný
16:20
Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:20
Martin FeckoVystúpenie s faktickou poznámkou
25.6.2014 o 16:20 hod.
Ing.
Martin Fecko
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Pán kolega, ďakujem ti za to uznesenie, ktoré si predniesol, pretože mne sa to tiež vidí, že je to cynické, a myslím si, že my sme tu zástupcovia ľudu, ktorí by mali formálne zastupovať ich, ich problémy riešiť, a myslím si, že je to plne v súlade s presvedčením, ktoré, myslím, že máme obidvaja. Ďakujem pekne.
Neautorizovaný
16:21
Čo sa týka otázky samotnej správy a jej obsažnosti, tak možno ste si neuvedomili...
Čo sa týka otázky samotnej správy a jej obsažnosti, tak možno ste si neuvedomili pri, pri otázkach, resp. požiadavkách, aby bola podstatne podrobnejšia, aby tam boli analýzy a neviem čo. No neviem, či ste si uvedomili aj, čo hovorí rokovací poriadok, do 30 dní ja som povinný predložiť takúto správu a neviem si predstaviť, akým spôsobom by sa takéto niečo dalo zabezpečiť. A ja sám v úvodnom slove som povedal, že to je téma, ktorá je prierezová. To nie je téma len ministerstva spravodlivosti, ale vstupuje do toho aj rezort financií a rezort hospodárstva, kde sú tieto témy, samozrejme, takisto, či už je to ochrana spotrebiteľa cez zákon o ochrane spotrebiteľa, Slovenská obchodná inšpekcia, to je hospodárstvo, finančný trh, ochrana finančného trhu, to je predsa ministerstvo financií. Takže, prosím vás pekne, keď kritizujete, tak kritizujte s tým, že viete, o čom hovoríte v týchto otázkach.
Čo sa týka otázky, že, alebo teda výtky, že neboli tu uvedené v tejto správe príčiny, prečo tento stav tunák je, a pomenovať prípadne vinníkov. To nebol cieľ, resp. to nebola otázka správ, správy, čo som, ja som mal predložiť niečo úplne iné, tak si, prosím, pozrite, čo ste odo mňa chceli, a to, čo ste chceli, som aj predložil. Ale keď sa chcete baviť o príčinách, no tak môžme sa baviť o tom a veľmi stručne vám poviem, že zákon o exekútoroch platí na Slovensku od roku 1995. Neviem, či ste to postrehli, ale bolo tam urobených naozaj len veľmi málo zmien a žiadna z nich nereflektovala témy, ktoré tu máme dnes.
A ja musím povedať, že ja ako minister spravodlivosti som hrdý a som veľmi rád, že som prvý minister spravodlivosti, ktorý sa seriózne začal zaoberať touto témou, a prijali sme, prijali sme naozaj závažné zmeny, či už čo sa týka exekútorov, alebo čo sa týka témy úžery, témy nebankoviek. Ja sa pamätám na tie veci ako advokát. Veď predsa úžera ako téma tunák je od nepamäti. V Trestnom zákone je úžera definovaná, ale nikto nevedel povedať doteraz, kde začína hranica úžery. To doteraz nikto nedefinoval, a preto žiadne trestné stíhanie a okrem iného tunák neprebiehajú na úžerníkov. Aj to jedna z príčin. Takže to je, to je vec, ktorá, a vôbec to nie je pravda, že to je otázka posledných rokov. To vôbec nie je pravda, pretože tí úžerníci sú tu stále. (Reakcia z pléna.) Áno, pribúdajú, áno, správne, a ja sa spýtam pána poslanca Zajaca, ktorý tvrdil, že teda nikto tu s tým nič nerobil a že bolo zrušené RPMN 2010. No dobre. A prečo ste, a prečo ste v roku 2011-'10 s tým nič neurobili? (Reakcia z pléna.) Noó, tak áno, ale to už bolo známe, to už bolo známe aj v tom čase, to nie je žiadna novinka. No ale k tomu ešte jedna vec. Áno? Keď už sme hovorili o RPMN, ako ročnej percentuálnej miere nákladov, tie mechanizmy, hoci tu asi nikto tuná nerozumie tak veľmi, sú veľmi rozdielne. To, čo bolo do roku 2010, nefungovalo z jednoduchého dôvodu, pretože sa to dalo veľmi ľahko obísť a aj to bolo obchádzané. Poplatky, cez poplatky, ktoré sa dodatočne účtovali, a preto je to zložitá téma, a nie jednoduchá. (Reakcia z pléna.) Nó, áno.
Čiže ja si myslím, že to je vec, ktorou, ktorú tunák nie máme dnes ako tému, ktorá je nová. To je téma, ktorá tu je naozaj minimálne pätnásť rokov. Takisto čo sa týka rozhodcovských konaní. Ten zákon o rozhodcovskom konaní, tu je, prosím pekne, od roku 2002, ktorý absolútne bezbreho pustil akýkoľvek subjekt bez akejkoľvek kvalifikácie, môže byť ktokoľvek rozhodcom dnes. A to sú presne tie príčiny, prečo tu máme toľko tých exekúcií, pretože súdy zastavili vydávanie exekučných poverení vo veciach rozhodcovských rozhodnutí proti spotrebiteľom, a to sú tie státisíce a státisíce vecí, a to, tým sú zavalené súdy, pretože nebankové spoločnosti žalujú štát práve preto, že zastavil exekúcie v takýchto veciach. Ale pýtam sa, kto tuná od roku 2002 riešil tento spôsob vydávania rozhodcovských rozhodnutí takýmito podivnými rozhodcovskými súdmi. No nikto, vážení, nikto. Ani vy ani nikto, kto tuná bol od roku 2002. Dobre? Takže to je vec, ktorú si treba povedať, keď sa hľadajú príčiny, kto je toho na vine. To nebol ani Robert Fico v roku 2010, nebola to ani strana SMER v roku 2010, to je dávno predtým, páni a dámy.
Takže čo sa týka toho, čo chceme urobiť, áno, máme pripravený v podstate, už vo veľmi krátkom čase predložím na medzirezortné pripomienkové konanie zákon, ktorý rieši zásadným spôsobom rozhodcovské konanie, a to jednak chceme oddeliť rozhodcovské konanie vo veci spotrebiteľov, ktoré bude úplne ináč regulované, už to nebude rozhodcovské, ale arbitrážne určitým spôsobom konanie a potom obchodná arbitráž, ktorá musí zostať absolútne bez nejakých náznakov alebo spomalenia, zbrzdenia, proste tak, to, čo si arbitrážne konanie vyžaduje. Tak to tam musí byť, aby to išlo rýchlo a aby to nebolo potom súdmi zastavované z rôznych príčin, čo vadí podnikateľskému prostrediu, čo vadí vymožiteľnosti práva. Takže to je vec, ktorú budeme riešiť vo veľmi krátkom čase. Takže naozaj som rád aj za to, že tie veci, ktoré tu boli pomenované, tak tu odzneli, a na to takto reagujem.
Čo sa týka témy centrálneho registra exekúcií, ktoré spomenul poslanec Kadúc, ktorý tu nie je teraz, už to mám na stole, takisto ideme to riešiť aj z pohľadu toho, že ideme ten centrálny register exekúcií zaviesť a zároveň aj k tomu ešte riešime iné témy, čo sa týka exekútorov, konkrétne keď hovorím o disciplinárnom stíhaní, ktoré ešte chceme vyprecizovať a zlepšiť. Čiže toľko asi stručne, aby ste vedeli, čo chystáme a čo chceme urobiť, naozaj to nie je nič, čo by som robil so zaťatými zubami, naopak, som veľmi rád, že mám túto možnosť tému riešiť. A pamätám si, minulý rok v tomto parlamente tu pred vami som stál a ste sa ma pýtali, resp. ste mi tvrdili, že neexistuje, aby som zaviedol nejaké stropy, že na to nemám odvahu. To ste mi konkrétne, pán poslanec, vy hovorili (povedané so smiechom), a že ste veľmi zvedavý, či zavedieme stropy. (Reakcia z pléna.) A nie! Vy ste hovorili, že ste veľmi zvedavý, ja si to dobre pamätám, môžme si pozrieť tie zápisy potom. A tu je odpoveď, stropy máme zavedené.
Takže dúfam, že budem stáť zase pred vami s ďalšími vecami, ktoré budeme riešiť vo vzťahu k spotrebiteľom na zlepšenie ich, ich postavenia, ale netreba zabúdať, že naozaj finančná gramotnosť a právne povedomie sú základom toho, aby sa situácia zlepšila, pretože to naozaj je alfa a omega do budúcnosti pre všetkých. Ďakujem pekne.
Veľmi pekne ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené pani poslankyne, poslanci, a vypočul som si so záujmom diskusiu, ktorá tu prebehla k mojej správe, a chcem sa vám poďakovať za to, že ste mali mnohé veľmi zaujímavé a prípadne aj podnetné, podnetné myšlienky. Napriek tomu by som chcel zareagovať na niektoré vystúpenia a chcel by som ich komentovať.
Čo sa týka otázky samotnej správy a jej obsažnosti, tak možno ste si neuvedomili pri, pri otázkach, resp. požiadavkách, aby bola podstatne podrobnejšia, aby tam boli analýzy a neviem čo. No neviem, či ste si uvedomili aj, čo hovorí rokovací poriadok, do 30 dní ja som povinný predložiť takúto správu a neviem si predstaviť, akým spôsobom by sa takéto niečo dalo zabezpečiť. A ja sám v úvodnom slove som povedal, že to je téma, ktorá je prierezová. To nie je téma len ministerstva spravodlivosti, ale vstupuje do toho aj rezort financií a rezort hospodárstva, kde sú tieto témy, samozrejme, takisto, či už je to ochrana spotrebiteľa cez zákon o ochrane spotrebiteľa, Slovenská obchodná inšpekcia, to je hospodárstvo, finančný trh, ochrana finančného trhu, to je predsa ministerstvo financií. Takže, prosím vás pekne, keď kritizujete, tak kritizujte s tým, že viete, o čom hovoríte v týchto otázkach.
Čo sa týka otázky, že, alebo teda výtky, že neboli tu uvedené v tejto správe príčiny, prečo tento stav tunák je, a pomenovať prípadne vinníkov. To nebol cieľ, resp. to nebola otázka správ, správy, čo som, ja som mal predložiť niečo úplne iné, tak si, prosím, pozrite, čo ste odo mňa chceli, a to, čo ste chceli, som aj predložil. Ale keď sa chcete baviť o príčinách, no tak môžme sa baviť o tom a veľmi stručne vám poviem, že zákon o exekútoroch platí na Slovensku od roku 1995. Neviem, či ste to postrehli, ale bolo tam urobených naozaj len veľmi málo zmien a žiadna z nich nereflektovala témy, ktoré tu máme dnes.
A ja musím povedať, že ja ako minister spravodlivosti som hrdý a som veľmi rád, že som prvý minister spravodlivosti, ktorý sa seriózne začal zaoberať touto témou, a prijali sme, prijali sme naozaj závažné zmeny, či už čo sa týka exekútorov, alebo čo sa týka témy úžery, témy nebankoviek. Ja sa pamätám na tie veci ako advokát. Veď predsa úžera ako téma tunák je od nepamäti. V Trestnom zákone je úžera definovaná, ale nikto nevedel povedať doteraz, kde začína hranica úžery. To doteraz nikto nedefinoval, a preto žiadne trestné stíhanie a okrem iného tunák neprebiehajú na úžerníkov. Aj to jedna z príčin. Takže to je, to je vec, ktorá, a vôbec to nie je pravda, že to je otázka posledných rokov. To vôbec nie je pravda, pretože tí úžerníci sú tu stále. (Reakcia z pléna.) Áno, pribúdajú, áno, správne, a ja sa spýtam pána poslanca Zajaca, ktorý tvrdil, že teda nikto tu s tým nič nerobil a že bolo zrušené RPMN 2010. No dobre. A prečo ste, a prečo ste v roku 2011-'10 s tým nič neurobili? (Reakcia z pléna.) Noó, tak áno, ale to už bolo známe, to už bolo známe aj v tom čase, to nie je žiadna novinka. No ale k tomu ešte jedna vec. Áno? Keď už sme hovorili o RPMN, ako ročnej percentuálnej miere nákladov, tie mechanizmy, hoci tu asi nikto tuná nerozumie tak veľmi, sú veľmi rozdielne. To, čo bolo do roku 2010, nefungovalo z jednoduchého dôvodu, pretože sa to dalo veľmi ľahko obísť a aj to bolo obchádzané. Poplatky, cez poplatky, ktoré sa dodatočne účtovali, a preto je to zložitá téma, a nie jednoduchá. (Reakcia z pléna.) Nó, áno.
Čiže ja si myslím, že to je vec, ktorou, ktorú tunák nie máme dnes ako tému, ktorá je nová. To je téma, ktorá tu je naozaj minimálne pätnásť rokov. Takisto čo sa týka rozhodcovských konaní. Ten zákon o rozhodcovskom konaní, tu je, prosím pekne, od roku 2002, ktorý absolútne bezbreho pustil akýkoľvek subjekt bez akejkoľvek kvalifikácie, môže byť ktokoľvek rozhodcom dnes. A to sú presne tie príčiny, prečo tu máme toľko tých exekúcií, pretože súdy zastavili vydávanie exekučných poverení vo veciach rozhodcovských rozhodnutí proti spotrebiteľom, a to sú tie státisíce a státisíce vecí, a to, tým sú zavalené súdy, pretože nebankové spoločnosti žalujú štát práve preto, že zastavil exekúcie v takýchto veciach. Ale pýtam sa, kto tuná od roku 2002 riešil tento spôsob vydávania rozhodcovských rozhodnutí takýmito podivnými rozhodcovskými súdmi. No nikto, vážení, nikto. Ani vy ani nikto, kto tuná bol od roku 2002. Dobre? Takže to je vec, ktorú si treba povedať, keď sa hľadajú príčiny, kto je toho na vine. To nebol ani Robert Fico v roku 2010, nebola to ani strana SMER v roku 2010, to je dávno predtým, páni a dámy.
Takže čo sa týka toho, čo chceme urobiť, áno, máme pripravený v podstate, už vo veľmi krátkom čase predložím na medzirezortné pripomienkové konanie zákon, ktorý rieši zásadným spôsobom rozhodcovské konanie, a to jednak chceme oddeliť rozhodcovské konanie vo veci spotrebiteľov, ktoré bude úplne ináč regulované, už to nebude rozhodcovské, ale arbitrážne určitým spôsobom konanie a potom obchodná arbitráž, ktorá musí zostať absolútne bez nejakých náznakov alebo spomalenia, zbrzdenia, proste tak, to, čo si arbitrážne konanie vyžaduje. Tak to tam musí byť, aby to išlo rýchlo a aby to nebolo potom súdmi zastavované z rôznych príčin, čo vadí podnikateľskému prostrediu, čo vadí vymožiteľnosti práva. Takže to je vec, ktorú budeme riešiť vo veľmi krátkom čase. Takže naozaj som rád aj za to, že tie veci, ktoré tu boli pomenované, tak tu odzneli, a na to takto reagujem.
Čo sa týka témy centrálneho registra exekúcií, ktoré spomenul poslanec Kadúc, ktorý tu nie je teraz, už to mám na stole, takisto ideme to riešiť aj z pohľadu toho, že ideme ten centrálny register exekúcií zaviesť a zároveň aj k tomu ešte riešime iné témy, čo sa týka exekútorov, konkrétne keď hovorím o disciplinárnom stíhaní, ktoré ešte chceme vyprecizovať a zlepšiť. Čiže toľko asi stručne, aby ste vedeli, čo chystáme a čo chceme urobiť, naozaj to nie je nič, čo by som robil so zaťatými zubami, naopak, som veľmi rád, že mám túto možnosť tému riešiť. A pamätám si, minulý rok v tomto parlamente tu pred vami som stál a ste sa ma pýtali, resp. ste mi tvrdili, že neexistuje, aby som zaviedol nejaké stropy, že na to nemám odvahu. To ste mi konkrétne, pán poslanec, vy hovorili (povedané so smiechom), a že ste veľmi zvedavý, či zavedieme stropy. (Reakcia z pléna.) A nie! Vy ste hovorili, že ste veľmi zvedavý, ja si to dobre pamätám, môžme si pozrieť tie zápisy potom. A tu je odpoveď, stropy máme zavedené.
Takže dúfam, že budem stáť zase pred vami s ďalšími vecami, ktoré budeme riešiť vo vzťahu k spotrebiteľom na zlepšenie ich, ich postavenia, ale netreba zabúdať, že naozaj finančná gramotnosť a právne povedomie sú základom toho, aby sa situácia zlepšila, pretože to naozaj je alfa a omega do budúcnosti pre všetkých. Ďakujem pekne.
Neautorizovaný
16:29
Vystúpenie spoločného spravodajcu 16:29
Anton MartvoňPodľa môjho názoru, nie je dôležité pozerať sa na to, že kto to zapríčinil, lebo v podstate je tu kolektívna zodpovednosť, môžem to zdôvodniť...
Podľa môjho názoru, nie je dôležité pozerať sa na to, že kto to zapríčinil, lebo v podstate je tu kolektívna zodpovednosť, môžem to zdôvodniť taktiež, že áno, v roku 2010 bolo to RPMN zrušené kvôli tomu, že sa rôznymi spôsobmi obchádzalo, prišlo to práve, ako aj tak mi to bolo povedané, že aj Národná banka Slovenska v tom čase poukazovala na to, že to RPMN je obchádzané. Nárast tých, dá sa povedať, exekúcií alebo nárast tých firiem, že po tom roku 2010 bol spôsobený, to nie je celkom pravda, lebo keď si pozriete Obchodný register, tak tie firmy mnohé fungujú na Slovensku v podstate dlhšie ako od roku 2010. Tu chcem nadviazať na to, že ak niekto tvrdí, že v roku 2010 sa niečo chybné stalo, kľudne v roku 2010, 2011, ale aj začiatkom roka 2012 to mohlo byť zmenené. No nestalo sa. Zjavne to tak niekomu asi potom tiež vyhovovalo.
Ja chcem poukázať na to, že no nestalo sa to možno aj preto, že poviem to takto, bývalý zamestnanec Providentu pôsobil v tom čase pre KDH, nebudem hovoriť, na akom poste, u koho z vysoko postavených. Nebudem hovoriť o tom, že ako bývalý hovorca ministra za SDKÚ sa stal potom v súčasnosti najväčším lobistom na Slovensku, kto, kde do jeho portfólia patria aj nebankovky vo veľkom. Keď sme mali s kolegom Brixim možnosť konzultovať a stretávať sa s odbornou verejnosťou ohľadom tých zákonov proti úžere, tak pomaly na každom štvrtom stretnutí tento pán sa objavil, či už bolo jedno, či to už bol za, že keď chceli s nami diskutovať ľudia z opozície, z koalície alebo z odbornej verejnosti. Je veľmi zaujímavé, a prečo sa tu v roku 2010-'11 neudiali žiadne zmeny, že v tom čase bývalý šéf Úradu boja proti korupcii zrazu pôsobí ako odborník, ktorý sa živí tým, že taktiež patrí medzi lobistov, kde do jeho portfólia patria aj nebankovky. Čiže tých príčin, ktoré sú právneho, ale aj neprávneho charakteru, je veľa.
Čo sa týka toho právneho charakteru, pán minister dobre poukázal, že Exekučný poriadok a zákon o rozhodcovskom konaní sú tu od roku, teda už dlho. Jeden je od roku 1995, druhý od roku 2002, samozrejme, nespomenul pán minister to, že keď sa prijímala určitá legislatíva, či už vo vzťahu k rozhodcovskému konaniu, alebo dražobným spoločnostiam, tak predkladatelia alebo otcovia tej legislatívy, čo to prijímali, mali predtým grant od Svetovej banky, kde najskôr na tom grante zarobili, a potom prišli s určitou legislatívnou iniciatívou. Čiže sú tu viaceré príčiny, ktoré s tým súvisia a ktoré, pre ktoré občania Slovenskej republiky doteraz nemali zmeny. Čo je podľa mňa dôležité, je to, že vláda Roberta Fica prišla s tými zmenami. Tie zmeny nehovoríme, že sú komplexné, ale sú prvým krokom na naštartovanie ďalších zmien, s ktorými potom príde aj ministerstvo spravodlivosti, aj ministerstvo financií, a myslím si, že bol to dobrý krok.
No a čo chcem ešte povedať, v podstate ten centrálny register exekúcií ako myšlienka, nikdy sme ju nespochybnili, keď pán poslanec Kadúc s tým vystúpil, zároveň ale zabudol povedať, že o tom centrálnom registri exekúcií sa dozvedel, tak ako aj moji kolegovia poslanci, na návšteve ústavnoprávneho výboru v Českej republike. S takým istým nápadom prišli aj naši kolegovia poslanci, len, samozrejme, nedalo sa to urobiť zo dňa na deň, lebo centrálny register exekúcií je nielen právne riešenie na to potrebné, ale aj technické, softvérové riešenie a ďalšie. Čiže nejaký čas to trvá, čiže ako aj pán minister povedal, pracuje sa na tom a myslím si, že je otázka času, kedy budeme mať ten centrálny register, tak ako to má Česká republika.
Čo sa týka v podstate ešte vystúpenia jedného samonaseriac... samonasr..., ako by som to povedal, samonaštvávajúceho sa pána a kolegu poslanca, no čo môžem povedať. No, to, na čo on poukázal vo svojom vystúpení vo vzťahu k nadržaným žrebcom, asi o všetkom svedčí a myslím si, že to je jediná vec, v ktorej je odborník a v ktorej má zmysel sa k nemu vyjadrovať.
Čiže toľko z mojej strany.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
25.6.2014 o 16:29 hod.
Mgr. PhD.
Anton Martvoň
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. V podstate väčšinu už bolo povedané zo strany pána ministra, že v podstate tá správa bola prijatá uznesením, ktorú máme predložiť, a tú aj pán minister predložil. V podstate tie príčiny, na ktoré tu bolo vyzývané vo viacerých vystúpeniach, myslím si, že aj tak sú všetkým zjavné.
Podľa môjho názoru, nie je dôležité pozerať sa na to, že kto to zapríčinil, lebo v podstate je tu kolektívna zodpovednosť, môžem to zdôvodniť taktiež, že áno, v roku 2010 bolo to RPMN zrušené kvôli tomu, že sa rôznymi spôsobmi obchádzalo, prišlo to práve, ako aj tak mi to bolo povedané, že aj Národná banka Slovenska v tom čase poukazovala na to, že to RPMN je obchádzané. Nárast tých, dá sa povedať, exekúcií alebo nárast tých firiem, že po tom roku 2010 bol spôsobený, to nie je celkom pravda, lebo keď si pozriete Obchodný register, tak tie firmy mnohé fungujú na Slovensku v podstate dlhšie ako od roku 2010. Tu chcem nadviazať na to, že ak niekto tvrdí, že v roku 2010 sa niečo chybné stalo, kľudne v roku 2010, 2011, ale aj začiatkom roka 2012 to mohlo byť zmenené. No nestalo sa. Zjavne to tak niekomu asi potom tiež vyhovovalo.
Ja chcem poukázať na to, že no nestalo sa to možno aj preto, že poviem to takto, bývalý zamestnanec Providentu pôsobil v tom čase pre KDH, nebudem hovoriť, na akom poste, u koho z vysoko postavených. Nebudem hovoriť o tom, že ako bývalý hovorca ministra za SDKÚ sa stal potom v súčasnosti najväčším lobistom na Slovensku, kto, kde do jeho portfólia patria aj nebankovky vo veľkom. Keď sme mali s kolegom Brixim možnosť konzultovať a stretávať sa s odbornou verejnosťou ohľadom tých zákonov proti úžere, tak pomaly na každom štvrtom stretnutí tento pán sa objavil, či už bolo jedno, či to už bol za, že keď chceli s nami diskutovať ľudia z opozície, z koalície alebo z odbornej verejnosti. Je veľmi zaujímavé, a prečo sa tu v roku 2010-'11 neudiali žiadne zmeny, že v tom čase bývalý šéf Úradu boja proti korupcii zrazu pôsobí ako odborník, ktorý sa živí tým, že taktiež patrí medzi lobistov, kde do jeho portfólia patria aj nebankovky. Čiže tých príčin, ktoré sú právneho, ale aj neprávneho charakteru, je veľa.
Čo sa týka toho právneho charakteru, pán minister dobre poukázal, že Exekučný poriadok a zákon o rozhodcovskom konaní sú tu od roku, teda už dlho. Jeden je od roku 1995, druhý od roku 2002, samozrejme, nespomenul pán minister to, že keď sa prijímala určitá legislatíva, či už vo vzťahu k rozhodcovskému konaniu, alebo dražobným spoločnostiam, tak predkladatelia alebo otcovia tej legislatívy, čo to prijímali, mali predtým grant od Svetovej banky, kde najskôr na tom grante zarobili, a potom prišli s určitou legislatívnou iniciatívou. Čiže sú tu viaceré príčiny, ktoré s tým súvisia a ktoré, pre ktoré občania Slovenskej republiky doteraz nemali zmeny. Čo je podľa mňa dôležité, je to, že vláda Roberta Fica prišla s tými zmenami. Tie zmeny nehovoríme, že sú komplexné, ale sú prvým krokom na naštartovanie ďalších zmien, s ktorými potom príde aj ministerstvo spravodlivosti, aj ministerstvo financií, a myslím si, že bol to dobrý krok.
No a čo chcem ešte povedať, v podstate ten centrálny register exekúcií ako myšlienka, nikdy sme ju nespochybnili, keď pán poslanec Kadúc s tým vystúpil, zároveň ale zabudol povedať, že o tom centrálnom registri exekúcií sa dozvedel, tak ako aj moji kolegovia poslanci, na návšteve ústavnoprávneho výboru v Českej republike. S takým istým nápadom prišli aj naši kolegovia poslanci, len, samozrejme, nedalo sa to urobiť zo dňa na deň, lebo centrálny register exekúcií je nielen právne riešenie na to potrebné, ale aj technické, softvérové riešenie a ďalšie. Čiže nejaký čas to trvá, čiže ako aj pán minister povedal, pracuje sa na tom a myslím si, že je otázka času, kedy budeme mať ten centrálny register, tak ako to má Česká republika.
Čo sa týka v podstate ešte vystúpenia jedného samonaseriac... samonasr..., ako by som to povedal, samonaštvávajúceho sa pána a kolegu poslanca, no čo môžem povedať. No, to, na čo on poukázal vo svojom vystúpení vo vzťahu k nadržaným žrebcom, asi o všetkom svedčí a myslím si, že to je jediná vec, v ktorej je odborník a v ktorej má zmysel sa k nemu vyjadrovať.
Čiže toľko z mojej strany.
Neautorizovaný
16:35
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR...
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Ešte, ešte, pán minister, vás poprosím, lebo už sme to nejak začali, ale procedurálne nech to vyriešime.
Takže prvým bodom je Správa o plnení úloh zahraničnej a európskej politiky Slovenskej republiky v roku 2013. Správa vlády je uverejnená ako tlač 885 a spoločná správa výborov má tlač 885a.
Ďalej je to Výročná správa o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii, hodnotenie a aktuálne priority vyplývajúce z Legislatívneho a pracovného programu Európskej komisie, tlač 956. Správa výboru je pod tlačou 956a.
A tretím bodom je Hodnotiaca správa o desiatich rokoch členstva Slovenskej republiky v Európskej únii, tlač 1024. Správa výboru má tlač 1024a.
Všetky tri správy uvedie pán minister spravodlivosti Tomáš Borec.
Nech sa páči, ujmite sa slova.
Borec, Tomáš, minister spravodlivosti SR
Takže ešte raz, veľmi pekne ďakujem za slovo. Dovoľte, aby som začal Hodnotiacou správou o desiatich rokoch členstva Slovenskej republiky v Európskej únii.
Pred niekoľkými týždňami naša krajina zavŕšila prvú dekádu členstva v Európskej únii. V priebehu uplynulých desiatich rokov sa Slovenská republika zmenila z nováčika na krajinu s najvyššou mierou zapojenia do európskeho integračného procesu. Spomeniem pri tejto príležitosti Schengen alebo eurozónu. Máme reputáciu spoľahlivého, čitateľného a konštruktívneho partnera. Váha a vplyv Slovenskej republiky vďaka tomu dnes presahuje naše geopolitické reálie dané veľkosťou teritória, počtom obyvateľov či objemom národnej ekonomiky.
Naša krajina sa dostáva do najužšieho jadra európskej integrácie. Sme za stolom, za ktorým sa prijímajú všetky zásadné rozhodnutia týkajúce sa nielen nášho kontinentu. Dovolím si povedať, že ide o pozíciu, v ktorej sa Slovenská republika nikdy v doterajšej svojej histórii nenachádzala. Náš región je dnes pevne ukotvený v mierovom, bezpečnom a stabilnom prostredí, čo, ako môžeme vidieť, nie je, žiaľ, ani v súčasnej Európe samozrejmosťou.
Občania benefitujú z rozsiahlych slobôd, ktoré Európska únia ponúka, z politickej stability a z ekonomickej prosperity najväčšej svetovej ekonomiky. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že veľká časť nášho členstva v Európskej únii bola zatienená krízou. Naopak, aj po väčšinu tohto zložitého obdobia si Slovenská republika zachovala hospodársky rast a vo výraznej miere sa tešila európskej solidarite. Mnohé z toho, čo sme dosiahli, si však nie vždy uvedomujeme. V lepšom prípade sú výhody plynúce z členstva považované za automatické a samozrejmé. V horšom prípade sa stávajú predmetom mnohých mýtov, spochybňovania a skresľovania.
Preto sa rezort diplomacie rozhodol zrealizovať komplexnú inventúru nášho členstva. Jej výsledkom je hodnotiaca správa o desiatich rokoch členstva Slovenskej republiky v Európskej únii, ktorú 30. apríla 2014 schválila vláda Slovenskej republiky a 12. mája bola predložená Výborom Národnej rady pre európske záležitosti. Hodnotenie bolo pripravované od septembra 2013. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí oslovilo celkovo 60 adresátov, od orgánov štátnej správy cez akademickú obec a sociálnych partnerov až po mimovládne organizácie, 43 z nich zaslalo svoje vstupy, ktoré boli následne zapracované. Cieľom bolo sústrediť sa na politické zhodnotenie pozitív i prípadných nevyužitých možností vyplývajúcich z členstva, ako aj na stanovenie rámcových odporúčaní pre ďalšie obdobie.
Dovoľte mi na niektorých faktoch prezentovať výsledky desať rokov členstva Slovenskej republiky v Únii. Výhodné, výhody slobodného pohybu v Európskej únii zrejme uplatnila už drvivá väčšina Slovákov. V rámci programu pracovať v zahraničí využíva viac ako 130-tisíc našich občanov. V rámci programu Erasmus absolvovalo študijný pobyt na európskych univerzitách viac ako 17-tisíc študentov. Vďaka európskemu preukazu zdravotného poistenia majú občania nárok na potrebnú zdravotnú starostlivosť v celej Európskej únii a vďaka konzulárnej spolupráci majú možnosť žiadať o pomoc na veľvyslanectve alebo konzuláte ktoréhokoľvek členského štátu Európskej únie.
Aj vďaka členstvu v eurozóne si Slovensko na finančných trhoch požičiava za historicky najnižšie úroky. Kým v roku 2004 presadzovali priemerné náklady na správu štátneho dlhu 6 %, v súčasnosti sú na úrovni 3,5 %. Vďaka prístupovému procesu a samotnému členstvu v Európskej únii došlo k modernizácii nášho hospodárstva. Zvýšila sa konkurencieschopnosť vo väčšine odvetví, došlo k prílevu inovácií, zlepšuje sa infraštruktúra, eliminovali sa obchodné prekážky. Aj vďaka členstvu v Európskej únii dosahujeme jeden z najvyšších rastov hospodárstva spomedzi členských štátov Európskej únie.
Výkonnosť našej ekonomiky vyjadrená v parite kúpnej sily vzrástla z polovice na tri štvrtiny priemeru Európskej únie, pričom za desať rokov členstva sme s baltskými partnermi dosiahli najdynamickejší rast hospodárstva v Európskej únii, vyšší než v Českej republike, Maďarsku či Poľsku. Takmer 90 % priamych zahraničných investícií v Slovenskej republike pochádza z členských štátov Európskej únie. Slovenskí podnikatelia vrátane malých a stredných získali prístup na 500-miliónový európsky trh. Do Únie dnes smeruje až 85 % nášho exportu a závisí tak od nej značná časť domácich pracovných miest.
Členstvo v Európskej únii nie je len o eurofondoch, ale finančné výhody plynúce z nášho členstva sú jednoznačné. V rokoch 2004 až 2013 získala Slovenská republika z Európskej únie 12,8 mld. eur a odviedla do rozpočtu Európskej únie 6,1 mld. eur, čo predstavuje kladnú rozpočtovú pozíciu v sume 6,7 mld. eur. Z prostriedkov Európskej únie bolo vybudovaných množstvo kilometrov ciest, diaľnic a železníc, modernizovalo sa 1020 škôl, 56 nemocníc a 208 zariadení sociálnej starostlivosti, postavilo sa 26 priemyselných parkov a poskytla sa podpora pre 572 malých a stredných podnikov a 116 vedeckých inštitúcií. Došlo k výraznému zlepšeniu kvality životného prostredia. V oblasti kvality ovzdušia bolo podporených 102 projektov a 332 projektov bolo zameraných na využívanie obnoviteľných zdrojov energie. Za pomoci prostriedkov z Európskej únie sa vybudovali stovky kilometrov kanalizácií, rozvodov pitnej vody a bolo zrekonštruovaných 24 čistiarní odpadových vôd. Zriadením reverzného prepojenia na plynovode s Českou republikou a Rakúskom a rozšírením podzemných zásobníkov plynu sa významne zvýšila energetická bezpečnosť Slovenskej republiky. Na priame platby poľnohospodárom bolo z európskych fondov vyčlenených takmer 2,3 mld. eur, na podporu rozvoja vidieka bolo ďalších 2,6 mld. eur. Viaceré z týchto faktorov a mnohé ďalšie nájdete aj práve v hodnotiacej správe.
Čo sa týka hodnotenia a výziev, samozrejme, 10 rokov členstva nie je len o úspechoch. V správe bolo identifikovaných viacero oblastí, kde je potrebný ďalší pokrok. Našou dlhodobou výzvou zostáva zvýšenie účelnosti a celkovej efektivity použitia prostriedkov z rozpočtu Európskej únie. Okrem využívania prostriedkov vyčlenených priamo pre Slovensku by sme sa mali sústrediť aj na lepšie využívanie prostriedkov spracovaných alebo spravovaných Európskou komisiou. Správa poukazuje na zaostávanie Slovenska s európskym priemerom v investíciách do vedy a výskumu a výzvou zostáva vyrovnanie priamych platieb slovenských farmárov s platbami, ktoré dostávajú poľnohospodári z tzv. starých členských štátov. Pozornosť je potrebné aj naďalej venovať zvyšovaniu konkurencieschopnosti domáceho poľnohospodárskeho a potravinárskeho sektora. Spomenúť by som mohol aj ďalšie oblasti, rád by som však aj v kontexte nedávnych volieb do Európskeho parlamentu venoval pozornosť inej z môjho pohľadu principiálnej otázke.
Dlhodobou výzvou je potreba priblížiť európske inštitúcie občanom Slovenskej republiky. Za týmto účelom Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí v minulom roku obnovilo činnosť Národného konventu o Európskej únii. Jeho aktivity budú pokračovať, pričom by sme sa chceli zamerať na aktuálne integračné výzvy súvisiace s posilňovaním hospodárskej a menovej únie a na otázky súvisiace s prípravou predsedníctva Slovenskej republiky v Európskej únii.
Voľby do Európskeho parlamentu a predovšetkým zahanbujúcu nízku slovenskú účasť, teda konkrétne 13,05 %, možno interpretovať ako varovanie od občana, ktorý stále častejšie nadobúda pocit, že európskej agende nerozumie, že Európska únia sa od neho vzďaľuje. Pozitívom je, že na Slovensku na rozdiel od viacerých európskych krajín nezískali významnejšiu podporu extrémistické strany. Nemôžeme totiž prehliadať, že v Európe pribudnú hnutia stavajúce na lacných antieurópskych heslách, euroskepticizme a populizme. Aj na Slovensku máme skúsenosť s tým, aký politický potenciál v sebe nesie ponúkanie lacných odpovedí na zložité otázky. A netreba zdôrazňovať, že pri manažovaní týchto procesov bude mať parlamentná dimenzia rovnako dôležitú, resp. ešte dôležitejšiu úlohu než diplomacia.
Viaceré ďalšie problémy si vyžadujú alebo vyžiadajú našu angažovať v Bruseli, keďže presahujú hranice Slovenska. V niektorých oblastiach registrujeme nadmernú reguláciu, administratívnu náročnosť, ktorá predstavuje pre podnikateľov záťaž, pričom si myslíme, že spoločná európska regulácia by, naopak, mala slúžiť na zvyšovanie konkurencieschopnosti či už slovenskej, alebo európskej ekonomiky. Iným príkladom, k riešeniu ktorého môžeme prispieť alebo môžu prispieť paneurópske prístupy, je problém marginalizovaných rómskych komunít. Týmto a ďalším témam bude Slovenská republika venovať zvýšenú pozornosť aj v ďalšom najbližšom období.
Dovoľte, aby som prešiel teraz k druhému materiálu, a to k Správe o plnení úloh zahraničnej a európskej politiky Slovenskej republiky v roku 2013. Ide o každoročne vypracovávaný materiál, ktorý vyhodnocuje spôsob a mieru naplnenia hlavných cieľov a úloh v oblasti zahraničnej a európskej politiky Slovenskej republiky v uplynulých 12 mesiacoch. Aspoň heslovite by som sa rád zmienil o kľúčových momentoch minulého roka v šiestich oblastiach, a to: vyšehradskej spolupráci, tradičných profilových témach zahraničnej politiky Slovenskej republiky: západný Balkán a Východné partnerstvo, bezpečnostnej politike, ekonomickej diplomacii, slovenskej rozvojovej pomoci a európskej agende.
Prirodzenou a dlhodobou prioritou zahraničnej politiky Slovenskej republiky je rozvoj dobrých susedských vzťahov. Nosnými oblasťami spolupráce V4 v roku 2013 bolo posilnenie vnútornej kohézie, energetickej bezpečnosti, dopravnej infraštruktúry a vybraných aspektov obrannej politiky. Na okraj konferencie GLOBSEC bola prijatá spoločná deklarácia ministrov zahraničných vecí V4 k zvýšeniu účinnosti, viditeľnosti a vplyvu spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky Európskej únie a k posilneniu obrany spôsobilosti Európskej únie. Ďalej predsedovia vlád V4 schválili cestovnú mapu pre vytvorenie integrovaného trhu s plynom a dohodli sa na vytvorenie spoločnej stratégie spolupráce v oblasti obrany.
Rezort realizoval intenzívne kontakty s tretími krajinami vo formáte V4 plus, V4 + Japonsko, bolo diskutované prioritné oblasti spolupráce na ďalšie obdobie s dôrazom na oblasť výskumu a vývoja, podporu transformačných procesov v krajinách Východného partnerstva, prvý ministeriál s partnermi so severských a baltských štátov V4 + NB8 vo februári.
Počas predsedníctva Slovenska v Medzinárodnom vyšehradskom fonde v roku 2013 bolo schválených viac ako 350 projektov mimovládnych organizácií a poskytnutých viac ako 100 štipendií pre študentov z V4, západného Balkánu a z krajín Východného partnerstva. Od roku 2014 došlo k navýšeniu národných príspevkov do fondu na 8 mil. eur. Na rozbehnutých projektoch bude rezort aktívne spolupracovať, pričom už o pár dní, konkrétne 1. 7., prevezmeme ročné predsedníctvo vo V4.
V prioritných témach zahraničnej politiky Slovenskej republiky správa reflektuje viacero pozitívnych momentov v roku 2013: vstup Chorvátska do Európskej únie, pokrok v normalizácii medzi vzťahov medzi Belehradom a Prištinou, rozhodnutie Európskej únie o začatí prístupových rokovaní so Srbskom, parafovanie asociačnej dohody o dohody o voľnom obchode s Moldavskom a Gruzínskom a rozhodnutie Európskej únie o bezvízovom styku pre Moldavsko. Slovenská republika aktívne presadzovala a podporovala politiku rozširovania Európskej únie a posilňovania vzťahov s krajinami Východného partnerstva. Politickú podporu dopĺňala naša pomoc v podobe odovzdávania transformačných a integračných skúseností v rámci programu CETIR.
Rok 2013 však zároveň ponechal veľký otáznik nad ďalším smerovaním politickej asociácie a ekonomickej integrácie medzi Európskou úniou a Ukrajinou. Ukrajina je pre našu zahraničnú politiku výzvou, ktorá možno za 20 rokov našej samostatnosti nemá paralelu. V hre sú obrovské zahranično-politické, bezpečnostno-politické, energetické a ekonomické záujmy Slovenskej republiky. Správy prichádzajúce z východných a juhovýchodných regiónov krajiny pritom nie sú vôbec potešujúce. Prezidentské voľby z 25. mája sú však dôležitým krokom k vyriešeniu napätej situácie. Petro Porošenko získal zvolením v prvom kole silný mandát od občanov, ktorý napomôže obnoviť normálne fungovanie štátu a naštartovať reformné procesy. Mierový plán, ktorý predstavil, je reálnou šancou na deeskaláciu napätia na východe Ukrajiny. Je pre nás nesmierne dôležité, aby sa dianie na Ukrajine nevymklo spod kontroly a z rámca demokratických procesov. Úloha parlamentnej dimenzie je opäť nenahraditeľná a dovoľte mi vyzvať vás k aktívnej komunikácii s vašimi príbuzenskými politickými stranami na Ukrajine. Som si tiež vedomý úlohy diplomacie slovenskej i európskej, pričom z pochopiteľných dôvodov je Slovensko jedným z lídrov diskusie o budúcnosti vzťahov Európskej únie a Ukrajiny. Bude mimoriadne dôležité, aby Európa poskytla Ukrajine takú perspektívu, o ktorú bude mať záujem a o ktorú sa zaslúži.
V pondelok 23. 6. sme s európskymi ministrami zahraničných vecí sa stretli v Luxemburgu na rokovaní Rady pre zahraničné veci, kde bola hlavnou témou práve Ukrajina. Potvrdili sme, že 27. júna podpíše Ukrajina s Európskou úniou zostávajúce časti asociačnej dohody a dohody o voľnom obchode, pričom je to dôležitý signál záväzku Európskej únie voči Ukrajine a zároveň Ukrajiny voči Európskej únii. V prijatých záveroch sme dali zas najavo, že očakávame konkrétnejšie kroky Ruska na zníženie napätia, a zároveň sme sa zhodli, že pre krízu nie je možné riešiť bez spolupráce s Moskvou. Odsúhlasili sme vytvorenie tzv. policajnej komisie SBOP, čo je vlastne spoločná bezpečnostná a obranná politika Európskej únie na Ukrajine, ktorej cieľom má byť pomoc Kyjevu v oblasti reformy bezpečnostného sektora. V komunikácii s partnermi minister zdôraznil aktívnu angažovanosť Slovenskej republiky pri prerokovávaní problémov na Ukrajine. Reverz plynu zo Slovenska je konkrétnou pomocou Ukrajine.
NATO je určujúcim faktorom medzinárodnej bezpečnosti Slovenskej republiky. V aktuálnej situácii to platí dvojnásobne. Prebieha intenzívna diskusia o spôsoboch posilnenia bezpečnosti na aliančnom území a zároveň sa stáva aktuálnou téma ďalšieho rozširovania NATO. Aj o týchto témach bude summit NATO v septembri. Jeho príprava je dominantnou témou dnešného a včerajšieho rokovania ministrov zahraničných vecí členských krajín aliancie v Bruseli. V súvislosti s politikou otvorených dverí Slovenská republika spoluiniciovala vypracovanie hodnotenia pokroku ašpirantov na členstvo, na základe ktorého NATO rozhodne o ďalších krokoch pri rozširovaní. Slovensko si v priebehu minulého roka riadne plnilo aj medzinárodné záväzky. Najvýznamnejším príspevkom Slovenska k medzinárodnému krízovému manažmentu bola účasť v operácii ISAF v Afganistane, ktorá si minulý rok vyžiadala aj tri obete z radov príslušníkov Ozbrojených síl Slovenskej republiky. Spolu s našimi civilnými obeťami v Pakistane išlo súčasne o naše prvé priame konfrontácie s medzinárodným terorizmom, ktoré si vyžiadali životy našich občanov.
Z prierezových tém mi dovoľte sa zmieniť o problematike reformy bezpečnostného sektora, ktorej sa systematicky venujeme na pôde OSN, a aktuálne plánujeme aktivity aj na pôde OBSE.
Implementácia nového modelu ekonomickej diplomacie, ktorého hlavným cieľom je zefektívnenie komunikácie a reálnej spolupráce medzi podnikateľskou sférou a vládou, bola v roku 2013 rozmenená na drobné, napr. v podobne 155 podnikateľských misií a fór, ktoré boli organizované priamo zastupiteľskými úradmi alebo v súčinnosti so Slovenskou obchodnou a priemyselnou komorou, alebo SARIO, ďalej 13 seminárov či 4 medzinárodné konferencie. Osvedčil sa aj formát menších ekonomicky orientovaných zahraničných pracovných ciest vedených predstaviteľmi ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí s prípadnou účasťou ďalších rezortov a s účasťou podnikateľov. V roku 2013 bolo takýchto ciest 8 do 17 krajín. Popri posilnení sietí ekonomických diplomatov v kľúčových teritóriách z hľadiska hospodárskej spolupráce a potenciálu jej zintenzívnenia sa ekonomická diplomacia zamerala aj na podporu diverzifikácie exportu na mimoeurópske trhy.
Minulý rok sme si pripomenuli desiate výročie slovenskej oficiálnej rozvojovej pomoci. Cieľom ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí bolo aj v roku 2013 naďalej zvyšovať povedomie a informovanosť podnikateľských subjektov o nej so snahou vytvoriť priestor pre zapojenie podnikateľskej sféry do rozvojových aktivít Slovenskej republiky, Európskej únie i medzinárodnej donorskej komunity. K tomuto zámeru by malo prispievať aj vytvorenie platformy podnikateľov pre zahraničnú a rozvojovú spoluprácu, ktorá vznikla ako občianske združenie 15. marca minulého roka a jej hlavným poslaním je šíriť informácie o význame zahraničnej rozvojovej spolupráce a zdieľať poznatky a skúsenosti medzi podnikateľmi.
V priebehu roka 2013 bola pripravená a na začiatku roka 2014 vládou schválená strednodobá stratégia rozvojovej spolupráce Slovenskej republiky na roky '14 až '18, kde je tiež zadefinovaný samostatný program podnikateľských partnerstiev. V roku 2013 sa v rámci deviatich grantových kôl oficiálnej rozvojovej pomoci Slovenskej republiky realizovalo 33 projektov, najmä v sektoroch zdravotnej starostlivosti, vzdelávania, poľnohospodárstva a rozvoja vidieka. V roku 2013 došlo tiež k zintenzívneniu využívania programu CETIR, tzv. Centra pre transfer skúseností z integrácie a reforiem, pričom primárne to bolo v regiónoch západného Balkánu a Východného partnerstva. Uskutočnili sa takmer tri desiatky aktivít, bolo vyškolených 120 zahraničných expertov, teda, pardon, partnerov a vyslaných 17 slovenských expertov do zahraničia. V septembri 2013 sa Slovensko stalo členom Výboru pre rozvojovú pomoc OECD, čo symbolicky zavŕšilo desaťročnú integráciu Slovenskej republiky do medzinárodnej donorskej komunity.
Dostal som sa k poslednému okruhu otázok, k hodnoteniu uplynulého roku z pohľadu európskej agendy. Ako som spomínal, tejto problematike je venovaná samostatná pomerne rozsiahla kapitola v Správe o plnení úloh zahraničnej a európskej politiky Slovenskej republiky v roku 2013. Vybrané aspekty sú podrobnejšie rozpracované v treťom dokumente, ktorý dnes predkladám na rokovanie pléna, a to je Výročná správa o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii - hodnotenie a aktuálne priority vyplývajúce z Legislatívneho a pracovného programu Európskej komisie.
Výročná správa o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii bola prerokovaná vo vláde v marci tohto roku a následne vo Výbore Národnej rady pre európske záležitosti v máji. Dobrou správou v roku 2013 bolo, že opatrenia prijaté v predchádzajúcom období, či už hovoríme o OSN, fiškálnej dohode, aktivitách ECB na finančných trhoch, začali prinášať očakávané výsledky: návrat dôvery finančných trhov, pokles úrokových sadzieb či oživenie konjunktúry.
K pozitívnym posunom došlo v diskusiách o prehlbovaní a rozvoji hospodárskej a menovej únie, najmä v otázke bankovej únie. Pri jednotnom mechanizme bankového dohľadu sa Slovenskej republike podarilo presadiť rovnocennosť členských štátov pri rozhodovaní podľa princípu jeden členský štát - jeden hlas. Pri ďalších komponentoch HMÚ venovala Slovenská republika pozornosť zefektívneniu fiškálneho rámca a posilnenie sociálnej dimenzie HMÚ alebo hospodárskej a menovej únie.
Viaceré dobré správy pre Slovensko priniesla dohoda o viacročnom finančnom rámci Európskej únie na roky '14 až '20. Došlo k navýšeniu národnej alokácie pre politiku súdržnosti o 10 % v porovnaní s obdobím rokov 2007 až '13. V novom rámci sa nám podarilo presadiť aj ďalšie priority: zvýšenie alokácie pre odstavenie jadrovej elektrárne v Bohuniciach a možnosť navýšenia priamych platieb pre poľnohospodárstvo prostredníctvom presunu prostriedkov z rozvoja vidieka.
Úspech sme dosiahli aj pri presadení zmeny pravidla n + 2 na n + 3 pre záväzky z rokov 2011 a '12. Tým sa znížilo riziko vrátenia nevyčerpaných prostriedkov. V uplynulom roku začala tiež príprava Partnerskej dohody o využívaní európskych a štrukturálnych a investičných fondov na roky '14 až '20 medzi Slovenskou republikou a Európskou komisiou. K jej uzatvoreniu došlo po náročných rokovaniach minulý týždeň, konkrétne 20. júna. Dohoda definuje stratégiu a priority pre efektívne a účinné investície v objeme 15,3 mld. eura.
V roku 2013, ako som už spomínal, ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí obnovilo činnosť národného konventu s cieľom zapojiť do diskusie o aspektoch národného členstva aj rôzne segmenty spoločnosti. Diskusia v troch pracovných skupinách bola venovaná aktuálnym výzvam Európskej únie a perspektívam prehlbovania integrácie, zhodnoteniu desať rokov členstva v Európskej únii a príprave slovenského predsedníctva v Európskej únii. Plenárne zasadnutie národného konventu sa konalo začiatkom mája tohto roku. V jeho činnosti bude ministerstvo pokračovať. Dôraz položíme na otázky spojené s budúcnosťou Európskej únie vrátane problematiky demokratickej legitimity jej inštitúcií a dobudovávania hospodárskej a menovej únie a na prípravu predsedníctva Slovenskej republiky v Rade Európskej únie v roku 2016. (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán minister, chvíľočku. Páni poslanci, poprosím vás o pokoj. Keď pán minister dokončí, tak potom budeme hlasovať. Hej?
Už nech sa páči, pán minister.
Borec, Tomáš, minister spravodlivosti SR
Ďakujem pekne. Rok 2013 bol v znamení pokračujúcich zmien alebo príprav na slovenské predsedníctvo Európskej únii v roku 2016. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí iniciovalo popis alebo podpis deklarácie predstaviteľov parlamentných strán, ktorých cieľom je zabezpečiť kontinuitu príprav predsedníctva aj po parlamentných voľbách na jar 2016.
Vláda Slovenskej republiky v tejto súvislosti schválila Národný program vzdelávania pre zamestnancov štátnej správy, ktorý sa začína realizovať v tomto roku aj s využitím prostriedkov z ESF. V návrhu na logisticko-organizačné zabezpečenie predsedníctva budú rozpracované jednotlivé úlohy, ktoré sa týkajú podujatí organizovaných v Slovenskej republike, prvotnú analýzu výdavkov na zabezpečenie predsedníctva, návrh koncepcie vizuálnej, mediálnej a kultúrno-spoločenskej prezentácie počas predsedníctva. V oblasti obsahovej prípravy boli zrealizované prvé politické konzultácie tria Holandsko - Slovensko - Malta.
Podrobnejší odpočet príprav na predsedníctvo bol predmetom dvoch hodnotiacich správ, ktoré spracoval rezort diplomacie a boli prerokované aj vo výbore pre európske záležitosti. Podrobnejšie informácie o najdôležitejších opatreniach v európskej agende podľa jednotlivých politík Európskej únie sú uvedené v už spomínanej Výročnej správe o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii. Materiál svojou štruktúrou korešponduje s jednotlivými formátmi zasadnutí Rady Európskej únie.
Výročná správa obsahuje prehľad plánovaných legislatívnych a nelegislatívnych iniciatív Komisie na rok 2014 spolu s ich prioritizáciou z pohľadu rezortov. Pracovný program Komisie na rozdiel od minulých rokov je triezvejší a pragmatickejší, čo priamo súvisí s ukončením jej mandátu. (Ruch v sále.) Neprináša žiadne zásadné či nové iniciatívy a návrhy, ale sústreďuje sa na pokrok v schvaľovaní dôležitej a dôslednej implementácie už skôr predkladaných návrhov. Materiál tiež mapuje personálne zastúpenie Slovenskej republiky v inštitúciách Európskej únie v roku 2013.
Snažil som sa v tejto kompaktnej podobe prezentovať tri hodnotiace dokumenty, pričom som sa dotkol viacerých otázok zahraničnej a európskej politiky, ktoré boli v hodnotenom období z pohľadu rezortu diplomacie kľúčové. Načrtol som celý zoznam problémov a výziev, ktorým budeme aj v ďalšom období musieť venovať pozornosť, či už na európskej pôde, bilaterálnych vzťahoch alebo na pôde medzinárodných organizácií. Mnohé z nich, či už ide o Balkán, Ukrajinu, bezpečnostnú politiku alebo transatlantické vzťahy, sa určite nestratia z našich monitorov, ako to potvrdzuje aj prvý polrok tohto roka.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Veľmi pekne ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené pani poslankyne, poslanci, dovoľte mi, aby som v zastúpení pána ministra zahraničných veci, podpredsedu vlády a európskych záležitostí Slovenskej republiky pána Miroslava Lajčáka, ktorý je na zahraničnej pracovnej ceste v Bruseli na stretnutí ministrov zahraničných vecí členských štátov... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Ešte, ešte, pán minister, vás poprosím, lebo už sme to nejak začali, ale procedurálne nech to vyriešime.
Takže prvým bodom je Správa o plnení úloh zahraničnej a európskej politiky Slovenskej republiky v roku 2013. Správa vlády je uverejnená ako tlač 885 a spoločná správa výborov má tlač 885a.
Ďalej je to Výročná správa o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii, hodnotenie a aktuálne priority vyplývajúce z Legislatívneho a pracovného programu Európskej komisie, tlač 956. Správa výboru je pod tlačou 956a.
A tretím bodom je Hodnotiaca správa o desiatich rokoch členstva Slovenskej republiky v Európskej únii, tlač 1024. Správa výboru má tlač 1024a.
Všetky tri správy uvedie pán minister spravodlivosti Tomáš Borec.
Nech sa páči, ujmite sa slova.
Borec, Tomáš, minister spravodlivosti SR
Takže ešte raz, veľmi pekne ďakujem za slovo. Dovoľte, aby som začal Hodnotiacou správou o desiatich rokoch členstva Slovenskej republiky v Európskej únii.
Pred niekoľkými týždňami naša krajina zavŕšila prvú dekádu členstva v Európskej únii. V priebehu uplynulých desiatich rokov sa Slovenská republika zmenila z nováčika na krajinu s najvyššou mierou zapojenia do európskeho integračného procesu. Spomeniem pri tejto príležitosti Schengen alebo eurozónu. Máme reputáciu spoľahlivého, čitateľného a konštruktívneho partnera. Váha a vplyv Slovenskej republiky vďaka tomu dnes presahuje naše geopolitické reálie dané veľkosťou teritória, počtom obyvateľov či objemom národnej ekonomiky.
Naša krajina sa dostáva do najužšieho jadra európskej integrácie. Sme za stolom, za ktorým sa prijímajú všetky zásadné rozhodnutia týkajúce sa nielen nášho kontinentu. Dovolím si povedať, že ide o pozíciu, v ktorej sa Slovenská republika nikdy v doterajšej svojej histórii nenachádzala. Náš región je dnes pevne ukotvený v mierovom, bezpečnom a stabilnom prostredí, čo, ako môžeme vidieť, nie je, žiaľ, ani v súčasnej Európe samozrejmosťou.
Občania benefitujú z rozsiahlych slobôd, ktoré Európska únia ponúka, z politickej stability a z ekonomickej prosperity najväčšej svetovej ekonomiky. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že veľká časť nášho členstva v Európskej únii bola zatienená krízou. Naopak, aj po väčšinu tohto zložitého obdobia si Slovenská republika zachovala hospodársky rast a vo výraznej miere sa tešila európskej solidarite. Mnohé z toho, čo sme dosiahli, si však nie vždy uvedomujeme. V lepšom prípade sú výhody plynúce z členstva považované za automatické a samozrejmé. V horšom prípade sa stávajú predmetom mnohých mýtov, spochybňovania a skresľovania.
Preto sa rezort diplomacie rozhodol zrealizovať komplexnú inventúru nášho členstva. Jej výsledkom je hodnotiaca správa o desiatich rokoch členstva Slovenskej republiky v Európskej únii, ktorú 30. apríla 2014 schválila vláda Slovenskej republiky a 12. mája bola predložená Výborom Národnej rady pre európske záležitosti. Hodnotenie bolo pripravované od septembra 2013. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí oslovilo celkovo 60 adresátov, od orgánov štátnej správy cez akademickú obec a sociálnych partnerov až po mimovládne organizácie, 43 z nich zaslalo svoje vstupy, ktoré boli následne zapracované. Cieľom bolo sústrediť sa na politické zhodnotenie pozitív i prípadných nevyužitých možností vyplývajúcich z členstva, ako aj na stanovenie rámcových odporúčaní pre ďalšie obdobie.
Dovoľte mi na niektorých faktoch prezentovať výsledky desať rokov členstva Slovenskej republiky v Únii. Výhodné, výhody slobodného pohybu v Európskej únii zrejme uplatnila už drvivá väčšina Slovákov. V rámci programu pracovať v zahraničí využíva viac ako 130-tisíc našich občanov. V rámci programu Erasmus absolvovalo študijný pobyt na európskych univerzitách viac ako 17-tisíc študentov. Vďaka európskemu preukazu zdravotného poistenia majú občania nárok na potrebnú zdravotnú starostlivosť v celej Európskej únii a vďaka konzulárnej spolupráci majú možnosť žiadať o pomoc na veľvyslanectve alebo konzuláte ktoréhokoľvek členského štátu Európskej únie.
Aj vďaka členstvu v eurozóne si Slovensko na finančných trhoch požičiava za historicky najnižšie úroky. Kým v roku 2004 presadzovali priemerné náklady na správu štátneho dlhu 6 %, v súčasnosti sú na úrovni 3,5 %. Vďaka prístupovému procesu a samotnému členstvu v Európskej únii došlo k modernizácii nášho hospodárstva. Zvýšila sa konkurencieschopnosť vo väčšine odvetví, došlo k prílevu inovácií, zlepšuje sa infraštruktúra, eliminovali sa obchodné prekážky. Aj vďaka členstvu v Európskej únii dosahujeme jeden z najvyšších rastov hospodárstva spomedzi členských štátov Európskej únie.
Výkonnosť našej ekonomiky vyjadrená v parite kúpnej sily vzrástla z polovice na tri štvrtiny priemeru Európskej únie, pričom za desať rokov členstva sme s baltskými partnermi dosiahli najdynamickejší rast hospodárstva v Európskej únii, vyšší než v Českej republike, Maďarsku či Poľsku. Takmer 90 % priamych zahraničných investícií v Slovenskej republike pochádza z členských štátov Európskej únie. Slovenskí podnikatelia vrátane malých a stredných získali prístup na 500-miliónový európsky trh. Do Únie dnes smeruje až 85 % nášho exportu a závisí tak od nej značná časť domácich pracovných miest.
Členstvo v Európskej únii nie je len o eurofondoch, ale finančné výhody plynúce z nášho členstva sú jednoznačné. V rokoch 2004 až 2013 získala Slovenská republika z Európskej únie 12,8 mld. eur a odviedla do rozpočtu Európskej únie 6,1 mld. eur, čo predstavuje kladnú rozpočtovú pozíciu v sume 6,7 mld. eur. Z prostriedkov Európskej únie bolo vybudovaných množstvo kilometrov ciest, diaľnic a železníc, modernizovalo sa 1020 škôl, 56 nemocníc a 208 zariadení sociálnej starostlivosti, postavilo sa 26 priemyselných parkov a poskytla sa podpora pre 572 malých a stredných podnikov a 116 vedeckých inštitúcií. Došlo k výraznému zlepšeniu kvality životného prostredia. V oblasti kvality ovzdušia bolo podporených 102 projektov a 332 projektov bolo zameraných na využívanie obnoviteľných zdrojov energie. Za pomoci prostriedkov z Európskej únie sa vybudovali stovky kilometrov kanalizácií, rozvodov pitnej vody a bolo zrekonštruovaných 24 čistiarní odpadových vôd. Zriadením reverzného prepojenia na plynovode s Českou republikou a Rakúskom a rozšírením podzemných zásobníkov plynu sa významne zvýšila energetická bezpečnosť Slovenskej republiky. Na priame platby poľnohospodárom bolo z európskych fondov vyčlenených takmer 2,3 mld. eur, na podporu rozvoja vidieka bolo ďalších 2,6 mld. eur. Viaceré z týchto faktorov a mnohé ďalšie nájdete aj práve v hodnotiacej správe.
Čo sa týka hodnotenia a výziev, samozrejme, 10 rokov členstva nie je len o úspechoch. V správe bolo identifikovaných viacero oblastí, kde je potrebný ďalší pokrok. Našou dlhodobou výzvou zostáva zvýšenie účelnosti a celkovej efektivity použitia prostriedkov z rozpočtu Európskej únie. Okrem využívania prostriedkov vyčlenených priamo pre Slovensku by sme sa mali sústrediť aj na lepšie využívanie prostriedkov spracovaných alebo spravovaných Európskou komisiou. Správa poukazuje na zaostávanie Slovenska s európskym priemerom v investíciách do vedy a výskumu a výzvou zostáva vyrovnanie priamych platieb slovenských farmárov s platbami, ktoré dostávajú poľnohospodári z tzv. starých členských štátov. Pozornosť je potrebné aj naďalej venovať zvyšovaniu konkurencieschopnosti domáceho poľnohospodárskeho a potravinárskeho sektora. Spomenúť by som mohol aj ďalšie oblasti, rád by som však aj v kontexte nedávnych volieb do Európskeho parlamentu venoval pozornosť inej z môjho pohľadu principiálnej otázke.
Dlhodobou výzvou je potreba priblížiť európske inštitúcie občanom Slovenskej republiky. Za týmto účelom Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí v minulom roku obnovilo činnosť Národného konventu o Európskej únii. Jeho aktivity budú pokračovať, pričom by sme sa chceli zamerať na aktuálne integračné výzvy súvisiace s posilňovaním hospodárskej a menovej únie a na otázky súvisiace s prípravou predsedníctva Slovenskej republiky v Európskej únii.
Voľby do Európskeho parlamentu a predovšetkým zahanbujúcu nízku slovenskú účasť, teda konkrétne 13,05 %, možno interpretovať ako varovanie od občana, ktorý stále častejšie nadobúda pocit, že európskej agende nerozumie, že Európska únia sa od neho vzďaľuje. Pozitívom je, že na Slovensku na rozdiel od viacerých európskych krajín nezískali významnejšiu podporu extrémistické strany. Nemôžeme totiž prehliadať, že v Európe pribudnú hnutia stavajúce na lacných antieurópskych heslách, euroskepticizme a populizme. Aj na Slovensku máme skúsenosť s tým, aký politický potenciál v sebe nesie ponúkanie lacných odpovedí na zložité otázky. A netreba zdôrazňovať, že pri manažovaní týchto procesov bude mať parlamentná dimenzia rovnako dôležitú, resp. ešte dôležitejšiu úlohu než diplomacia.
Viaceré ďalšie problémy si vyžadujú alebo vyžiadajú našu angažovať v Bruseli, keďže presahujú hranice Slovenska. V niektorých oblastiach registrujeme nadmernú reguláciu, administratívnu náročnosť, ktorá predstavuje pre podnikateľov záťaž, pričom si myslíme, že spoločná európska regulácia by, naopak, mala slúžiť na zvyšovanie konkurencieschopnosti či už slovenskej, alebo európskej ekonomiky. Iným príkladom, k riešeniu ktorého môžeme prispieť alebo môžu prispieť paneurópske prístupy, je problém marginalizovaných rómskych komunít. Týmto a ďalším témam bude Slovenská republika venovať zvýšenú pozornosť aj v ďalšom najbližšom období.
Dovoľte, aby som prešiel teraz k druhému materiálu, a to k Správe o plnení úloh zahraničnej a európskej politiky Slovenskej republiky v roku 2013. Ide o každoročne vypracovávaný materiál, ktorý vyhodnocuje spôsob a mieru naplnenia hlavných cieľov a úloh v oblasti zahraničnej a európskej politiky Slovenskej republiky v uplynulých 12 mesiacoch. Aspoň heslovite by som sa rád zmienil o kľúčových momentoch minulého roka v šiestich oblastiach, a to: vyšehradskej spolupráci, tradičných profilových témach zahraničnej politiky Slovenskej republiky: západný Balkán a Východné partnerstvo, bezpečnostnej politike, ekonomickej diplomacii, slovenskej rozvojovej pomoci a európskej agende.
Prirodzenou a dlhodobou prioritou zahraničnej politiky Slovenskej republiky je rozvoj dobrých susedských vzťahov. Nosnými oblasťami spolupráce V4 v roku 2013 bolo posilnenie vnútornej kohézie, energetickej bezpečnosti, dopravnej infraštruktúry a vybraných aspektov obrannej politiky. Na okraj konferencie GLOBSEC bola prijatá spoločná deklarácia ministrov zahraničných vecí V4 k zvýšeniu účinnosti, viditeľnosti a vplyvu spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky Európskej únie a k posilneniu obrany spôsobilosti Európskej únie. Ďalej predsedovia vlád V4 schválili cestovnú mapu pre vytvorenie integrovaného trhu s plynom a dohodli sa na vytvorenie spoločnej stratégie spolupráce v oblasti obrany.
Rezort realizoval intenzívne kontakty s tretími krajinami vo formáte V4 plus, V4 + Japonsko, bolo diskutované prioritné oblasti spolupráce na ďalšie obdobie s dôrazom na oblasť výskumu a vývoja, podporu transformačných procesov v krajinách Východného partnerstva, prvý ministeriál s partnermi so severských a baltských štátov V4 + NB8 vo februári.
Počas predsedníctva Slovenska v Medzinárodnom vyšehradskom fonde v roku 2013 bolo schválených viac ako 350 projektov mimovládnych organizácií a poskytnutých viac ako 100 štipendií pre študentov z V4, západného Balkánu a z krajín Východného partnerstva. Od roku 2014 došlo k navýšeniu národných príspevkov do fondu na 8 mil. eur. Na rozbehnutých projektoch bude rezort aktívne spolupracovať, pričom už o pár dní, konkrétne 1. 7., prevezmeme ročné predsedníctvo vo V4.
V prioritných témach zahraničnej politiky Slovenskej republiky správa reflektuje viacero pozitívnych momentov v roku 2013: vstup Chorvátska do Európskej únie, pokrok v normalizácii medzi vzťahov medzi Belehradom a Prištinou, rozhodnutie Európskej únie o začatí prístupových rokovaní so Srbskom, parafovanie asociačnej dohody o dohody o voľnom obchode s Moldavskom a Gruzínskom a rozhodnutie Európskej únie o bezvízovom styku pre Moldavsko. Slovenská republika aktívne presadzovala a podporovala politiku rozširovania Európskej únie a posilňovania vzťahov s krajinami Východného partnerstva. Politickú podporu dopĺňala naša pomoc v podobe odovzdávania transformačných a integračných skúseností v rámci programu CETIR.
Rok 2013 však zároveň ponechal veľký otáznik nad ďalším smerovaním politickej asociácie a ekonomickej integrácie medzi Európskou úniou a Ukrajinou. Ukrajina je pre našu zahraničnú politiku výzvou, ktorá možno za 20 rokov našej samostatnosti nemá paralelu. V hre sú obrovské zahranično-politické, bezpečnostno-politické, energetické a ekonomické záujmy Slovenskej republiky. Správy prichádzajúce z východných a juhovýchodných regiónov krajiny pritom nie sú vôbec potešujúce. Prezidentské voľby z 25. mája sú však dôležitým krokom k vyriešeniu napätej situácie. Petro Porošenko získal zvolením v prvom kole silný mandát od občanov, ktorý napomôže obnoviť normálne fungovanie štátu a naštartovať reformné procesy. Mierový plán, ktorý predstavil, je reálnou šancou na deeskaláciu napätia na východe Ukrajiny. Je pre nás nesmierne dôležité, aby sa dianie na Ukrajine nevymklo spod kontroly a z rámca demokratických procesov. Úloha parlamentnej dimenzie je opäť nenahraditeľná a dovoľte mi vyzvať vás k aktívnej komunikácii s vašimi príbuzenskými politickými stranami na Ukrajine. Som si tiež vedomý úlohy diplomacie slovenskej i európskej, pričom z pochopiteľných dôvodov je Slovensko jedným z lídrov diskusie o budúcnosti vzťahov Európskej únie a Ukrajiny. Bude mimoriadne dôležité, aby Európa poskytla Ukrajine takú perspektívu, o ktorú bude mať záujem a o ktorú sa zaslúži.
V pondelok 23. 6. sme s európskymi ministrami zahraničných vecí sa stretli v Luxemburgu na rokovaní Rady pre zahraničné veci, kde bola hlavnou témou práve Ukrajina. Potvrdili sme, že 27. júna podpíše Ukrajina s Európskou úniou zostávajúce časti asociačnej dohody a dohody o voľnom obchode, pričom je to dôležitý signál záväzku Európskej únie voči Ukrajine a zároveň Ukrajiny voči Európskej únii. V prijatých záveroch sme dali zas najavo, že očakávame konkrétnejšie kroky Ruska na zníženie napätia, a zároveň sme sa zhodli, že pre krízu nie je možné riešiť bez spolupráce s Moskvou. Odsúhlasili sme vytvorenie tzv. policajnej komisie SBOP, čo je vlastne spoločná bezpečnostná a obranná politika Európskej únie na Ukrajine, ktorej cieľom má byť pomoc Kyjevu v oblasti reformy bezpečnostného sektora. V komunikácii s partnermi minister zdôraznil aktívnu angažovanosť Slovenskej republiky pri prerokovávaní problémov na Ukrajine. Reverz plynu zo Slovenska je konkrétnou pomocou Ukrajine.
NATO je určujúcim faktorom medzinárodnej bezpečnosti Slovenskej republiky. V aktuálnej situácii to platí dvojnásobne. Prebieha intenzívna diskusia o spôsoboch posilnenia bezpečnosti na aliančnom území a zároveň sa stáva aktuálnou téma ďalšieho rozširovania NATO. Aj o týchto témach bude summit NATO v septembri. Jeho príprava je dominantnou témou dnešného a včerajšieho rokovania ministrov zahraničných vecí členských krajín aliancie v Bruseli. V súvislosti s politikou otvorených dverí Slovenská republika spoluiniciovala vypracovanie hodnotenia pokroku ašpirantov na členstvo, na základe ktorého NATO rozhodne o ďalších krokoch pri rozširovaní. Slovensko si v priebehu minulého roka riadne plnilo aj medzinárodné záväzky. Najvýznamnejším príspevkom Slovenska k medzinárodnému krízovému manažmentu bola účasť v operácii ISAF v Afganistane, ktorá si minulý rok vyžiadala aj tri obete z radov príslušníkov Ozbrojených síl Slovenskej republiky. Spolu s našimi civilnými obeťami v Pakistane išlo súčasne o naše prvé priame konfrontácie s medzinárodným terorizmom, ktoré si vyžiadali životy našich občanov.
Z prierezových tém mi dovoľte sa zmieniť o problematike reformy bezpečnostného sektora, ktorej sa systematicky venujeme na pôde OSN, a aktuálne plánujeme aktivity aj na pôde OBSE.
Implementácia nového modelu ekonomickej diplomacie, ktorého hlavným cieľom je zefektívnenie komunikácie a reálnej spolupráce medzi podnikateľskou sférou a vládou, bola v roku 2013 rozmenená na drobné, napr. v podobne 155 podnikateľských misií a fór, ktoré boli organizované priamo zastupiteľskými úradmi alebo v súčinnosti so Slovenskou obchodnou a priemyselnou komorou, alebo SARIO, ďalej 13 seminárov či 4 medzinárodné konferencie. Osvedčil sa aj formát menších ekonomicky orientovaných zahraničných pracovných ciest vedených predstaviteľmi ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí s prípadnou účasťou ďalších rezortov a s účasťou podnikateľov. V roku 2013 bolo takýchto ciest 8 do 17 krajín. Popri posilnení sietí ekonomických diplomatov v kľúčových teritóriách z hľadiska hospodárskej spolupráce a potenciálu jej zintenzívnenia sa ekonomická diplomacia zamerala aj na podporu diverzifikácie exportu na mimoeurópske trhy.
Minulý rok sme si pripomenuli desiate výročie slovenskej oficiálnej rozvojovej pomoci. Cieľom ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí bolo aj v roku 2013 naďalej zvyšovať povedomie a informovanosť podnikateľských subjektov o nej so snahou vytvoriť priestor pre zapojenie podnikateľskej sféry do rozvojových aktivít Slovenskej republiky, Európskej únie i medzinárodnej donorskej komunity. K tomuto zámeru by malo prispievať aj vytvorenie platformy podnikateľov pre zahraničnú a rozvojovú spoluprácu, ktorá vznikla ako občianske združenie 15. marca minulého roka a jej hlavným poslaním je šíriť informácie o význame zahraničnej rozvojovej spolupráce a zdieľať poznatky a skúsenosti medzi podnikateľmi.
V priebehu roka 2013 bola pripravená a na začiatku roka 2014 vládou schválená strednodobá stratégia rozvojovej spolupráce Slovenskej republiky na roky '14 až '18, kde je tiež zadefinovaný samostatný program podnikateľských partnerstiev. V roku 2013 sa v rámci deviatich grantových kôl oficiálnej rozvojovej pomoci Slovenskej republiky realizovalo 33 projektov, najmä v sektoroch zdravotnej starostlivosti, vzdelávania, poľnohospodárstva a rozvoja vidieka. V roku 2013 došlo tiež k zintenzívneniu využívania programu CETIR, tzv. Centra pre transfer skúseností z integrácie a reforiem, pričom primárne to bolo v regiónoch západného Balkánu a Východného partnerstva. Uskutočnili sa takmer tri desiatky aktivít, bolo vyškolených 120 zahraničných expertov, teda, pardon, partnerov a vyslaných 17 slovenských expertov do zahraničia. V septembri 2013 sa Slovensko stalo členom Výboru pre rozvojovú pomoc OECD, čo symbolicky zavŕšilo desaťročnú integráciu Slovenskej republiky do medzinárodnej donorskej komunity.
Dostal som sa k poslednému okruhu otázok, k hodnoteniu uplynulého roku z pohľadu európskej agendy. Ako som spomínal, tejto problematike je venovaná samostatná pomerne rozsiahla kapitola v Správe o plnení úloh zahraničnej a európskej politiky Slovenskej republiky v roku 2013. Vybrané aspekty sú podrobnejšie rozpracované v treťom dokumente, ktorý dnes predkladám na rokovanie pléna, a to je Výročná správa o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii - hodnotenie a aktuálne priority vyplývajúce z Legislatívneho a pracovného programu Európskej komisie.
Výročná správa o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii bola prerokovaná vo vláde v marci tohto roku a následne vo Výbore Národnej rady pre európske záležitosti v máji. Dobrou správou v roku 2013 bolo, že opatrenia prijaté v predchádzajúcom období, či už hovoríme o OSN, fiškálnej dohode, aktivitách ECB na finančných trhoch, začali prinášať očakávané výsledky: návrat dôvery finančných trhov, pokles úrokových sadzieb či oživenie konjunktúry.
K pozitívnym posunom došlo v diskusiách o prehlbovaní a rozvoji hospodárskej a menovej únie, najmä v otázke bankovej únie. Pri jednotnom mechanizme bankového dohľadu sa Slovenskej republike podarilo presadiť rovnocennosť členských štátov pri rozhodovaní podľa princípu jeden členský štát - jeden hlas. Pri ďalších komponentoch HMÚ venovala Slovenská republika pozornosť zefektívneniu fiškálneho rámca a posilnenie sociálnej dimenzie HMÚ alebo hospodárskej a menovej únie.
Viaceré dobré správy pre Slovensko priniesla dohoda o viacročnom finančnom rámci Európskej únie na roky '14 až '20. Došlo k navýšeniu národnej alokácie pre politiku súdržnosti o 10 % v porovnaní s obdobím rokov 2007 až '13. V novom rámci sa nám podarilo presadiť aj ďalšie priority: zvýšenie alokácie pre odstavenie jadrovej elektrárne v Bohuniciach a možnosť navýšenia priamych platieb pre poľnohospodárstvo prostredníctvom presunu prostriedkov z rozvoja vidieka.
Úspech sme dosiahli aj pri presadení zmeny pravidla n + 2 na n + 3 pre záväzky z rokov 2011 a '12. Tým sa znížilo riziko vrátenia nevyčerpaných prostriedkov. V uplynulom roku začala tiež príprava Partnerskej dohody o využívaní európskych a štrukturálnych a investičných fondov na roky '14 až '20 medzi Slovenskou republikou a Európskou komisiou. K jej uzatvoreniu došlo po náročných rokovaniach minulý týždeň, konkrétne 20. júna. Dohoda definuje stratégiu a priority pre efektívne a účinné investície v objeme 15,3 mld. eura.
V roku 2013, ako som už spomínal, ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí obnovilo činnosť národného konventu s cieľom zapojiť do diskusie o aspektoch národného členstva aj rôzne segmenty spoločnosti. Diskusia v troch pracovných skupinách bola venovaná aktuálnym výzvam Európskej únie a perspektívam prehlbovania integrácie, zhodnoteniu desať rokov členstva v Európskej únii a príprave slovenského predsedníctva v Európskej únii. Plenárne zasadnutie národného konventu sa konalo začiatkom mája tohto roku. V jeho činnosti bude ministerstvo pokračovať. Dôraz položíme na otázky spojené s budúcnosťou Európskej únie vrátane problematiky demokratickej legitimity jej inštitúcií a dobudovávania hospodárskej a menovej únie a na prípravu predsedníctva Slovenskej republiky v Rade Európskej únie v roku 2016. (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán minister, chvíľočku. Páni poslanci, poprosím vás o pokoj. Keď pán minister dokončí, tak potom budeme hlasovať. Hej?
Už nech sa páči, pán minister.
Borec, Tomáš, minister spravodlivosti SR
Ďakujem pekne. Rok 2013 bol v znamení pokračujúcich zmien alebo príprav na slovenské predsedníctvo Európskej únii v roku 2016. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí iniciovalo popis alebo podpis deklarácie predstaviteľov parlamentných strán, ktorých cieľom je zabezpečiť kontinuitu príprav predsedníctva aj po parlamentných voľbách na jar 2016.
Vláda Slovenskej republiky v tejto súvislosti schválila Národný program vzdelávania pre zamestnancov štátnej správy, ktorý sa začína realizovať v tomto roku aj s využitím prostriedkov z ESF. V návrhu na logisticko-organizačné zabezpečenie predsedníctva budú rozpracované jednotlivé úlohy, ktoré sa týkajú podujatí organizovaných v Slovenskej republike, prvotnú analýzu výdavkov na zabezpečenie predsedníctva, návrh koncepcie vizuálnej, mediálnej a kultúrno-spoločenskej prezentácie počas predsedníctva. V oblasti obsahovej prípravy boli zrealizované prvé politické konzultácie tria Holandsko - Slovensko - Malta.
Podrobnejší odpočet príprav na predsedníctvo bol predmetom dvoch hodnotiacich správ, ktoré spracoval rezort diplomacie a boli prerokované aj vo výbore pre európske záležitosti. Podrobnejšie informácie o najdôležitejších opatreniach v európskej agende podľa jednotlivých politík Európskej únie sú uvedené v už spomínanej Výročnej správe o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii. Materiál svojou štruktúrou korešponduje s jednotlivými formátmi zasadnutí Rady Európskej únie.
Výročná správa obsahuje prehľad plánovaných legislatívnych a nelegislatívnych iniciatív Komisie na rok 2014 spolu s ich prioritizáciou z pohľadu rezortov. Pracovný program Komisie na rozdiel od minulých rokov je triezvejší a pragmatickejší, čo priamo súvisí s ukončením jej mandátu. (Ruch v sále.) Neprináša žiadne zásadné či nové iniciatívy a návrhy, ale sústreďuje sa na pokrok v schvaľovaní dôležitej a dôslednej implementácie už skôr predkladaných návrhov. Materiál tiež mapuje personálne zastúpenie Slovenskej republiky v inštitúciách Európskej únie v roku 2013.
Snažil som sa v tejto kompaktnej podobe prezentovať tri hodnotiace dokumenty, pričom som sa dotkol viacerých otázok zahraničnej a európskej politiky, ktoré boli v hodnotenom období z pohľadu rezortu diplomacie kľúčové. Načrtol som celý zoznam problémov a výziev, ktorým budeme aj v ďalšom období musieť venovať pozornosť, či už na európskej pôde, bilaterálnych vzťahoch alebo na pôde medzinárodných organizácií. Mnohé z nich, či už ide o Balkán, Ukrajinu, bezpečnostnú politiku alebo transatlantické vzťahy, sa určite nestratia z našich monitorov, ako to potvrdzuje aj prvý polrok tohto roka.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Neautorizovaný
17:08
Vystúpenie s procedurálnym návrhom 17:08
Alojz HlinaPaška, Pavol, predseda NR SR
Pán poslanec, pán poslanec, ale to vyplýva zo zákona. Nemusíte nám vysvetľovať, čo máme robiť. Dobre? Takže budeme hlasovať, boli sme neuznášaniaschopní. Zákon jasne hovorí, pri najbližšej uznášaniaschopnosti musíme dať hlasovať, takže nemusíte sa rozčuľovať.
Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Ďakujem pekne. Nerozčuľujem sa. Ďakujem pekne. (Smiech v sále.)
Paška, Pavol, predseda NR SR
Hlasujeme o návrhu.
(Hlasovanie.) 120 prítomných, 44 za, 65 proti, 9 sa zdržalo, 2 nehlasovali.
Procedurálny návrh sme neschválili.
Ešte tam bol niekto prihlásený.
Pani poslankyňa Mezenská. Zapnite, prosím vás, pani poslankyňu.
Vystúpenie s procedurálnym návrhom
25.6.2014 o 17:08 hod.
Alojz Hlina
Videokanál poslanca
Vážený pán predseda, ak dovolíte, toto sú návrhy, tri body, už je zlúčená rozprava a ešte tu nie je ani pán minister. Pán minister je v Bruseli, ale zajtra sa vracia. Ja som dával procedurálny návrh, aby sme prerušili a rokovali o týchto troch bodoch, už keď je zlúčená rozprava, za jeho prítomnosti, ale neboli sme uznášaniaschopní. Prosím vás, aspoň nech je to formálne v poriadku, dajte o ňom hlasovať, aspoň keď vás tu je, odsúhlaste si väčšinou, že nepotrebujete ministra, že chcete mať zlúčenú rozpravu, už čo všetko chcete, len nech to má akú-takú štábnu kultúru... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Paška, Pavol, predseda NR SR
Pán poslanec, pán poslanec, ale to vyplýva zo zákona. Nemusíte nám vysvetľovať, čo máme robiť. Dobre? Takže budeme hlasovať, boli sme neuznášaniaschopní. Zákon jasne hovorí, pri najbližšej uznášaniaschopnosti musíme dať hlasovať, takže nemusíte sa rozčuľovať.
Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Ďakujem pekne. Nerozčuľujem sa. Ďakujem pekne. (Smiech v sále.)
Paška, Pavol, predseda NR SR
Hlasujeme o návrhu.
(Hlasovanie.) 120 prítomných, 44 za, 65 proti, 9 sa zdržalo, 2 nehlasovali.
Procedurálny návrh sme neschválili.
Ešte tam bol niekto prihlásený.
Pani poslankyňa Mezenská. Zapnite, prosím vás, pani poslankyňu.
Neautorizovaný
17:09
Vystúpenie s procedurálnym návrhom 17:09
Helena MezenskáVystúpenie s procedurálnym návrhom
25.6.2014 o 17:09 hod.
Mgr.
Helena Mezenská
Videokanál poslanca
Chcem vás poprosiť, pán predseda, aby ste pri hlasovaní o zákone o podmienkach prevodu majetku štátu dali hlasovať o procedurálnom návrhu nepokračovať ďalej v rokovaní o tomto zákone. Ja som s touto požiadavkou vystúpila aj v rozprave, keď sa prerokovával tento bod, avšak spravodajca pán Kondrót ma upozornil na nesprávne terminologické označenie tejto procedúry aj napriek tomu, že v bežnej parlamentnej praxi sa používa. Ja som vyjadrila svoj návrh na stiahnutie bodu rokovania. Takže poprosím vás o to, aby ste akceptovali túto moju pripomienku, aby sa dalo hlasovať o tom, že sa o tomto zákone bude rokovať... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Neautorizovaný
17:15
Vystúpenie s procedurálnym návrhom 17:15
Igor MatovičVystúpenie s procedurálnym návrhom
25.6.2014 o 17:15 hod.
Mgr.
Igor Matovič
Videokanál poslanca
Pán predseda, chcel by som vás poprosiť, aj keď nie som nejakým fanúšikom Lojza Hlinu, ale aby ste vyzvali svojho poslanca, aby nerobil takéto úmyselné lapsusy a nazýval niekoho zemina.
Neautorizovaný