36. schôdza

Ďakujem za slovo. Aj pani predsedajúca sa teší, aká búrlivá debata sa strhla, a ďakujem kolegom, že reagovali na predkladateľa. No, ale tak aspoň naozaj je tu záujem.
Mýtny systém je, je predražený. Ja si tak, pozrite sa, ja keď sa tak zamýšľam ako nad tou skutočnosťou, Nemecko má tú infraštruktúru úplne inú. Naozaj má sieť diaľnic vybudovanú, dá sa povedať, perfektnú sieť diaľnic. Stále ju dorábajú aj dopracúvajú, a tam nemáte nijaký mýtny systém, pán kolega, žiaden. Žiaden poplatok, nijakú nálepku nemusíte mať. Dokonca nie sú obmedzené, nie je obmedzená rýchlosť okrem úsekov na diaľniciach, kde je limitovaná táto rýchlosť, ale môžte ísť aj 200 po diaľnici. Hej? Ale tak, samozrejme, majú aj tie diaľnice, aj ten systém majú vybudovaný.
Čo priniesol náš mýtny systém? Máme roztrieskané cesty II. a III. triedy. Všetko je rozmlátené. Všetko je rozmlátené, hej. Však dobre, však robili sa s tým poriadky, ale však treba vybudovať, dobudovať konečne diaľnicu do Košíc. Však to je úplne trápne, naša krajina jak sa trápi. My nie sme schopní spojiť dve mestá, východ so západom. Však aspoň túto jednu naozaj diaľnicu. Potom, samozrejme, treba tie rýchlostné komunikácie dobudovať. Tie cesty my máme úplne v dezolátnom stave.
Ak by ste, pani podpredsedníčka, prišli na východné Slovensko a išli po tých bočných cestách, tak to by ste išli dvadsiatkou alebo tridsiatkou, nie preto, že je tam napísaná, ale sú tam také diery, také sú tam jamy. To sa nedá ani prejsť. My máme naozaj tú sieť ciest veľmi zlú.
A deti, aby chodili na tie výlety, nie každá rodina, tuná kolegovi chcem povedať, má na to, aby zaplatila za ten školský výlet, čo aj keď je to aj 5 eur navyše, a toto by mohlo pomôcť.

Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, pán kolega, ja som sa neposmieval, však ja som proste bol nadšený zo včerajšieho dňa, že ambrózia prešla. To bol významný deň v dejinách slovenského parlamentarizmu. To už ambrózia palinolistá, to si zapamätám do konca života. To naozaj.
Ale, viete, takú drobnú poznámku mi dovoľte. Viete, ktovie, odkedy tu je ambrózia palinolistá? No podľa mňa je tu dosť dlho a tie alergie tu sú dosť krátko, viete. Takže, viete, nie celkom som ja komfortný s tým, že nejaká chudera rastlina, ktorá je tu státisíce rokov, môže za tie alergie. Ale nevylučujem, že môže tomu pomôcť, hej. Možno tie igelity cez školu tomu viac, viac robia neplechu, tie polystyrény, ktoré proste tu sú bohato uhrádzané. Ale ja som sa tešil, že cez, prostredníctvom ambrózie sa dostalo naspäť do nášho zákonodarstva to, že nesmiete rúbať hlava-nehlava, čiže to, to v dobrom len. Ja v zásade, to bola veľká vec včera.
A prosím vás, ja som nikdy nepovedal, že, že mýtny systém je zlý. Súhlasím s pánom Érsekom, že je predražený. No, samozrejme, ako všetko. Znova, keď máte niekde niečo, tak krát tri, krát dva, krát tri, krát štyri, podľa toho, ktorí chlapci to majú v rukách. Je to u nás viac dopsuté. Môžte z toho spraviť axiómu, to je normálne, to môžu učiť už na stredných, nie na vysokých. Bo máte bulharské konštanty a kľudne môžte urobiť slovenskú konštantu.
Slovenská konštanta je, že ak je niečo pokazené, tak na Slovensku je to minimálne dvakrát pokazenejšie. (Reakcia z pléna.) To je, funguje. Viete, to je presne, že predraženie je. Prosím vás, však som tu interpeloval pána Počiatka dvakrát, mi neboli schopní napísať, že za čo minuli pol miliardy korún. Pol miliardy za to doplnenie, potom mi to dopísali. No, minuli pol miliardy korún za doplnenie toho mýtneho systému, za nič. Len znova my tie prahy citlivosti máme nastavené tak, že to akceptujeme. Nech sa páči, akceptujte.
A aj k tomu, že či by sme otvorili, otvorili skrinku s inými návrhmi, možno populistickými alebo nepopulistickými, že keď teraz povieme, že školské autobusy alebo školské výlety, že potom prídu invalidi. Na to poviem, preto, lebo v tých deťoch, ktorí vidia, ktorí nie, budúcnosť. Ktorí vidia a ktorí nie, hej? Že sa idú niekde pozrieť, rozširujú si rozhľady. Ja v deťoch vidím budúcnosť, čiže pre nich by sme mohli toto argumentačne postaviť aj na tom, že pre tie deti. Nechcem tým povedať, že niekto iný nemá budúcnosť, ale, hej, že by sme podporili.
Lebo nie je celkom pravda, pán Bublavý, že deti chodia. Chodia možno, ale idú raz za rok, dvakrát za rok, ale dakedy sa chodilo viac. Môj kamarát, dlhoročný kamarát, ktorý sa živí tým, že vozí deti na autobuse, povedal, že to je rádovo menej, rádovo menej to je kvôli tomu mýtu. Lebo Košice a späť aj reverzne Bratislava - Košice, keď idete, tak je to cca 100 euro. To je presne toľko, za čo by sa tie deti v tom autobuse mohli najesť. Je to 100 euro niekde na tej úrovni za poplatok, nie za benzín, nie za naftu, nie amortizácia, nie lízingová splátka autobusu, nie šoférovi - mýto. (Reakcia z pléna.)
80 euro je to, 85 euro je to, no, pán Daniš, aj keby, tu ma dopĺňajú, pre tých, ktorí, že, no, aj keby to bolo tých, tak je to stále veľa, ale je to 85 euro, niekde na tej úrovni. (Prerušenie vystäpenia predsedajúcim.)

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Pán navrhovateľ, to je záverečné slovo. Nech sa páči.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Takže nie tieto náklady, ktoré sú súvislé s prevádzkou autobusu, ale tieto nadnáklady s prevádzkou kvôli mýtu. Ale keby sme aj nechceli prijať argument, že, ja neviem, teraz zvýhodníme - zvýhodníme? - nejakú skupinu. Prosím vás, o čo sú Češi na tom lepšie abo horšie podľa toho, z akého uhla sa na to pozriete, keď u nich tie autobusy chodia o polovicu lacnejšie? Rozumiete? Však to je, argumentačne to nestačí? U nich chodia všetky autobusy o polovicu lacnejšie oproti nám. Nie školské, nie invalidov, nie dôchodcov. Všetky autobusy o polovicu lacnejšie. To mi presne ten môj kamarát hovoril, že "mi je lepšie chodiť po Čechách, lebo to je lacnejšie". Tak prečo je to v Čechách lacnejšie? Nechápem. Prečo v Čechách autobusy majú inú sadzbu, samozrejme, ako aj u nás a prečo je to tam lacnejšie oproti nám?
Tak, tak dobre, tak hľadajte iné riešenia. Toto riešenie, pokiaľ by tu niekomu záležalo na budúcnosti a na tom, aby deti mali aspoň nejaký rozhľad, aby sa socializovali, aby komunikovali, aby videli Zoologickú záhradu v Bojniciach, tak prosím vás, tak povedzte tým vašim, no tak o niečo menej príde, no čo, že sa nezadrhnú, však už sú zadrhnutí celí, prosím vás. Čo tu hľadáte, akú výstavbu akých argumentov? To sa nedá odargumentovať! To sa nedá. To sa dá len tak, že vám to, s prepáčením, viete kde, mám to na háku, nejaké deti v autobuse. To je celé. Alebo to by našim o niečo znížilo, lebo to by vašim o niečo znížilo.
Prosím vás, príjmy štátu z tohto, kým sa štát dostane k tým nejakým peniazom, tak chlapci to na trikrát ešte vymyslia, jak, jak ešte dorobiť nejaké iné aplikácie, iné nastavenia, aby už keď sú zahačkaní, lebo základ je sa zahačkať. Už keď som zahačkaný, už škriabem, už driapem. A presne to robia.
Prosím vás, pustite aspoň tie školské autobusy. To neni že školské, to sú autobusy, ktoré vykonávajú dopravu pre školy. To nemusí byť prísne vzato iba ten školský, to môže byť, áno, aj ten živnostník, ktorý vozí aj lesných robotníkov, ale keď si ho objedná škola, tak vtedy mu tá palubná jednotka neráta, prosím vás. No čo, odbudne z nás?! Prosím vás, čo sa zrúti štátny rozpočet?! Čo to niekto zneužije? No asi to možno niekto, to bude mať možno, tak kvôli tomu to pochováme, že to možno alebo že to bude ťažké vyhodnocovať? Prosím vás, cez softvérové aplikácie, čo tam majú za tie peniaze, tie musia ešte vyhodnocovať, prosím vás, že čo tie deti v tom autobuse jedia, za tie peniaze, prosím vás, nieto ešte, či sú schopné zmerať, že, že vypnú niekoho, keď vezie, keď sa to nahlási ako školský výlet! O čom rozprávame? Tie aplikácie musia dokázať ja neviem čo za tie peniaze obrovské, ktoré to stálo.
Dohodnite sa tam s vašimi, že pustite aspoň školské autobusy, nech deti na konci školského roku, teraz je koniec školského roku, dneska dostávajú vysvedčenia, prosím vás. Spýtajte sa, teraz si spravte listing, ktorá škola v tomto poslednom týždni kde bola. Posledný týždeň zo školy sa chodilo na výlety. Kde boli?! Kde sa šli pozrieť?! Na čo sa šli pozrieť?! Prosím vás. Povedzte, pán Bublavý, aj vy, aj kolegovia, povedzte, kde boli? Neboli, lebo im, keď im prišla faktúra na účtovanie, že čo musia všetko zaplatiť (reakcia z pléna), no tak. Tak ešte vidíte, niekde je ešte dobrý starosta, ešte zaplatí, ale niekde nezaplatí, niekde sa k tomu nedostanú, prosím vás.
O to ide, aby tie deti chodili. Nie že zadrhnutí nenažranci, obrovskí nenažranci sú to! A hovorím, keď vám to nestačí, že školské, tak si pozrite tých Čechov. Češi, v Česku jazdia autobusy o polovicu lacnejšie ako u nás. Prečo je to tak?! Prečo je to tak?
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, kolegovia, predkladáme s Martinom Feckom návrh zákona, ktorý, si myslím, že sme mali zaviesť do nášho právneho poriadku hneď po novembri 1989, hneď, kedy sme umožnili na Slovensku podnikať, a možno z takých preventívnych dôvodov, že už vtedy sme mohli vidieť, že zrejme budú tu aj takí kvázipodnikatelia, ktorí si postavia svoje kvázipodnikanie na tom, že druhým ľuďom nebudú platiť faktúry.
Čo sa ma však najviac dotýka, je, si myslím, že najviac štát zlyháva, tak je pri ochrane ľudí, ktorým možno nie sme schopní zabezpečiť prácu, a títo ľudia na to, aby si tú svoju prácu našli, pristúpia na tlak možno svojho zamestnávateľa budúceho, že, áno, zamestnám ťa, ale iba na faktúru, iba keď pôjdeš ku mne ako živnostník, a takýmto spôsobom sa zamestnajú. Čiže títo ľudia robia, de facto iba vykonávajú v podstate klasickú, bežnú prácu zamestnanca, ale sú živnostníci, fakturujú svoju mzdu a nakoniec títo ľudia veľakrát svoje peniaze za svoju vykonanú prácu nemajú.
A ja sa pýtam, či sme spravodliví voči teda ľuďom, keď na jednej strane zamestnancov v plnej miere chránime a vlastne existuje teda trestný čin v prípade nevyplatenia mzdy a odstupného, ale pri takých istých ľuďoch, ktorí sedia možno vedľa zamestnancov v tej istej kancelárii, ale robia na faktúru, tak tých istých ľudí, keď si vyfakturujú svoju cenu práce, nechránime. A ja si myslím, že práve týchto ľudí by sme mali chrániť o to viac, lebo veľakrát títo ľudia sú takzvaní vynútení živnostníci, čiže musia byť živnostníci, lebo inak by nemohli byť zamestnanci. Sú možno takí trošku, jak by som povedal, zamestnanci druhej kategórie, lebo nemajú, bohužiaľ, v rukách pracovnú zmluvu ani na dobu určitú, ani na dobu neurčitú, ale získali tú svoju prácu alebo tú obživu pre tú svoju vlastnú rodinu iba tým, že pristúpili na hru a stali sa živnostníkmi. A týchto ľudí vlastne v prípade, ak im ich zamestnávateľ mzdu nevyplatí, ktorá je ale uvedená na faktúre, tak vôbec nechránime a tomu podnikateľovi, ktorý tú mzdu nevyplatí, nič sa nestane.
To mi naozaj nepripadá fér a myslím si, že takýto ústretový, symbolický krok by sme, ani nieže symbolický, on aj skutočne bude mať dopad na tých ľudí, ale že by sme mohli urobiť a zrovnoprávniť ľudí, ktorí robia ako na vynútené živnosti, a tých, ktorí robia v zamestnaneckom pomere z pohľadu ochrany pred kvázipodnikateľmi, podvodníkmi a podobne.
Druhá situácia zase nastáva vtedy, kedy, sami vieme, že, vlastne aj ja osobne som veľmi rád, že sa posúvame pri verejných obstarávaniach napríklad teda k elektronickým aukciám, alebo všeobecne pri verejných obstarávaniach, keď sa cena zákazky znižuje. A najokatejšie to je hlavne pri stavebných prácach, kedy veľakrát vyhrá firma, ktorá na prvý pohľad rovno dáva nereálnu cenu, a tá firma si následne najíma živnostníkov - murárov, obkladačov, pomocných robotníkov, a rovno ten, ktorý do tej súťaže ide, tak počíta s tým, že nejakej časti týchto živnostníkov cenu práce vlastne nezaplatí a faktúry nevyplatí. Čiže v podstate niekto už rovno ide s podvodným úmyslom do verejného obstarávania, na základe tohto vie znížiť cenu do nereálnej výšky, na základe tohto to verejné obstarávanie vyhrá. A prídu určite niektorí, alebo teda na niektorých, niektorým potom tým zamestnancom, ktorí ale budú svoju prácu fakturovať ako živnostníci, zostane Čierny Peter v ruke a tento ctihodný podnikateľ pôjde do ďalších verejných obstarávaní a znovu ďalšiu súťaž vyhrá s nereálnymi podmienkami a znova nevyplatí niektorých živnostníkov.
Návrh, ktorý predkladáme, zavádza do Trestného zákona novú skutkovú podstatu trestného činu nevyplatenia faktúry. A fungovalo by to - neprávnym jazykom - tak, že v prípade, ak podnikateľ, čiže či štatutár právnickej osoby, alebo živnostník, ktorý teda vlastne si objednáva služby od ďalšieho živnostníka, nevyplatí tomuto živnostníkovi tú časť faktúry, ktorá je na faktúre jednoznačne popísaná ako cena práce, že je vlastne za vykonanú prácu, tak spácha, a mal k dispozícii peniaze, ktoré nepotreboval nevyhnutne na podnikanie, jednoducho mal k dispozícii peniaze a nevyplatí ich, tak v tom prípade by spáchal trestný čin nevyplatenia faktúry.
Čiže nie je to, že niekto by doplatil na svoju druhotnú platobnú neschopnosť, že nemám peniaze, tak a teraz vlastne mne niekto nezaplatil, ja nemám peniaze a ešte budem mať z toho trestný čin, keď niekomu nezaplatím. Toto nie. Iba vtedy, ak peňazí mám dosť a správam sa nečestne voči ľuďom, od ktorých som si objednal prácu. Títo mi to vyfakturujú, na faktúru napíšu cena práce toľko a toľko z tejto faktúry, ja to nevyplatím, tak áno, vtedy som spáchal podvod, vtedy je to de facto to isté, ako kebyže nevyplatím zamestnancovi cenu práce, tak toto navrhujem, aby toto bol trestný čin nevyplatenia faktúry.
Myslím si, že ľudia, hlavne aj ktorých som spomínal tuná na začiatku, ale aj títo, tí murári, obkladači, pomocní pracovníci na stavbách, veľakrát to sú ľudia, ktorí sú veľmi radi, že si konečne získajú nejakú prácu niekde a idú od de facto jedného zamestnávateľa k druhému, u toho robia dva mesiace, potom tam tri mesiace, naozaj sa živia na tom trhu práce tak, aby neboli zavesení štátu a sociálnemu systému na krku, a títo ľudia práve by si zaslúžili od nás tento ústretový krok, aby sme ich trošku chránili pred podvodníkmi.
My ich nemusíme chrániť pred poctivými podnikateľmi. Nemusíme ich chrániť pred podnikateľmi, ktorí doplatia na druhých, ktorí im nezaplatia faktúry, ktorí naozaj nebudú mať na účte peniaze, nebudú mať v hotovosti. Môžu sa títo, naďalej budú čistí z pohľadu trestného práva, lebo naozaj reálne peniaze trebárs nemajú. Ale ide naozaj o tie situácie, my sme s Lojzom Hlinom pred voľbami 2012 aj robili také letáčiky po schránkach. Ide o to, aby to nebolo o tom, že ctihodný podnikateľ, ktorý vyhrá nejaké verejné obstarávanie alebo niekde niekoho uplatí, získa zákazku, potom si objedná tých murárov, aby potom neprišiel na šestkovom bavoráku a smial sa tým murárom, že, jednoducho, nemám peniaze, ale vozí sa na šestkovom bavoráku. O týchto ľudí ide, ktorí vyslovene podvádzajú, ktorí žijú z toho, že vedia, že však tí chudáci, malí, drobní, sa nebudú môcť brániť a vysmievajú sa týmto ľuďom do očí.
O tomto celom je návrh zákona a bol by som veľmi rád, ak by sme sa dokázali povzniesť nad politické pohľady v tejto veci a skúsili spoločne prípadne v druhom čítaní upraviť, ak hlavne vy poslanci z vládnej väčšiny by ste mali pripomienky, vy tu máte rozhodujúce slovo počas týchto štyroch rokov, myslím si, že títo ľudia by si tú ochranu zaslúžili, a bol by som veľmi rád, ak by ste to posunuli do druhého čítania.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Predmetný návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby uvedený návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní do 4. septembra 2014 a gestorský výbor do 8. septembra 2014.
Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Dúfam, že nezáujem o rozpravu nesvedčí o tom, že nemáme záujem o ľudí, ktorí sú v núdzi. Títo ľudia, ktorí fakturujú svoju mzdu, veľakrát to je 200-300 eur mesačne, lebo jednoducho viac si nedokážu na trhu práce získať a sú vynútení živnostníci, sú veľakrát živitelia rodín. By som iba SMER-u chcel pripomenúť ich heslo spred volieb a myslím, že zajtra alebo kedy máte snem a tam si ho budete pripomínať, že ste hovorili, že "ľudia si zaslúžia istoty". Ľudia, ktorým nedokážeme zabezpečiť na trhu práce klasickú, riadnu mzdu a musia si nájsť mzdu ako živnostníci, lebo inak si ju nenájdu, a nemajú ochranu ani minimálnej mzdy, nemajú žiadnu v podstate ochranu, ktorá sa vzťahuje na zamestnancov, ľudia, ktorí chodia zo stavby na stavbu ako živnostníci, len aby prežili, aby ich rodiny prežili, preto, lebo jednoducho nemajú zase možnosť sa zamestnať v riadnom pracovnom pomere, sú ľudia v núdzi omnoho väčšej ako tí, ktorí sú zamestnaní.
Zároveň by sme si týchto ľudí mali vážiť, lebo sa snažia nebyť štátu na krku, nepožívajú nejakú sociálnu ochranu, neberú sociálne dávky, snažia sa prežiť čestne svojou vlastnou prácou.
Jediný rozdiel medzi týmito ľuďmi a zamestnancami je to, že svoju prácu fakturujú a sú živnostníci.
Zároveň ako živnostníci ručia celým svojím majetkom v prípade za nejaké svoje vlastné dlhy, a preto by sme ich nemali vystavovať situácii, že ich môžu naďalej podvodníci okrádať a smiať sa im do tváre, a títo ľudia iba potom zúfalo môžu pokrčiť plecami a hľadať si ďalšiu prácu, kde budú robiť ďalšie mesiace bez toho, aby to mali možno zaplatené.
Navrhujeme, aby ak niekto do 30 dní po splatnosti faktúry, čiže dávame tam aj dostatočný priestor tým, ktorí si takéto služby objednajú, ak do 30 dní takúto faktúru nezaplatí, na ktorej je definovaná cena práce, tú časť ceny práce aspoň, a má k dispozícii peniaze, čiže ešte raz opakujem, a má k dispozícii peniaze, ak to nezaplatí, aby to bol trestný čin a aby takýmto spôsobom sme vytvorili tlak, aby týchto ľudí sme chránili.
Pevne verím, že návrh posuniete do druhého čítania. A keď ho neposuniete, tak možno sa stane to, čo sa stáva zvyčajne v tomto pléne, že keď sa s dobrým návrhom príde, že potom nakoniec za mesiac, za dva príde návrh zákona od poslancov Martvoňa a Brixiho, ktorý bude hovoriť o tom istom. Ja si myslím, že nemáme čas čakať, lebo 25 rokov títo ľudia čakajú, že konečne štát na nich pozrie a dáme im rovnakú aspoň ochranu ako zamestnancom.
Ja si myslím, že tento malý symbolický krok by sme pre nich mohli urobiť, ale pre týchto ľudí to bude obrovská, obrovská pomoc voči živnostníkom.
A ešte raz na záver, vzhľadom na to, že zajtra máte snem, sľúbili ste ľuďom, že si zaslúžia istoty. Toto je malá istota, navyše pre ľudí, ktorí tú istotu veľmi, veľmi potrebujú.
Ďakujem.

Vážená snemovňa, dovolím si, a tradične v komornom počte účastníkov, si predostrieť malú novelku živnostenského zákona, ktorá otvára reálne malé dvere k uľahčeniu života časti živnostníkov, k odstráneniu istých bariér k niečomu, čo nikomu neškodí, ale niektorým živnostníkom môže pomôcť. Akokoľvek sa hovorí o tom trvale a stále, ako živnostníci sú tí, ktorí vlastnou prácou bez visenia na vrecku štátu a daňového poplatníka, hľadiac uživiť seba, svoje rodiny, blízkych, dokonca i ďalších občanov, nemajú to u nás veľmi ľahké.
Môj návrh novely živnostenského zákona hovorí o tom, že ten, ktorý sa rozhodne prevádzkovať všeobecnú voľnú živnosť, by mal - troma vetami zmeny zákona - mať k tejto aktivite otvorené dvere. Touto novelou sa navrhuje zaviesť inštitút všeobecnej voľnej živnosti.
Fyzické a právnické osoby sú pri ohlasovaní živnosti povinné uviesť predmet podnikania. Pri remeselných a viazaných je podmienkou prevádzkovania živnosti preukázanie odbornej spôsobilosti. Pri voľných živnostiach nie je potrebné odbornú spôsobilosť preukazovať. V rámci voľných živností teda môže živnostník ohlásiť ľubovoľný počet predmetov podnikania len na základe svojho vlastného rozhodnutia. V praxi však začínajúci živnostník nemusí vedieť vopred určiť všetky typy aktivít, ktorým sa bude v budúcnosti venovať. Rovnako sa môže stať, že časom sa rozhodne pre novú podnikateľskú aktivitu, ktorú pri vstupe do živnostenského podnikania nenahlásil. A pokiaľ ju nemá uvedenú ako predmet podnikania, musí ju znova ohlásiť.
Navrhuje sa preto, aby ako predmet podnikania bolo možné uviesť aj podnikanie v rozsahu voľnej živnosti, ktoré by pokrývalo všetky voľné živnosti. Zavedenie inštitútu všeobecnej voľnej živnosti umožní živnostníkom, aby s takýmto predmetom činností mohli vykonávať všetky činnosti, pre ktoré sa nevyžaduje splnenie osobitných podmienok, a aby nemuseli pri každom rozširovaní svojej podnikateľskej činnosti o nový typ aktivít ohlasovať živnostenskému úradu nový predmet podnikania.
Tento návrh zákona nebude mať priamy dopad na verejné rozpočty. Neprináša nárok na pracovné sily a nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest, ak odhliadneme od toho, že možno, že ten živnostník perspektívne môže i niekoho iného vo voľnej živnosti, ktorú si pridá, zamestnať. Nemá ani nijaké škodlivé účinky na životné prostredie. Každopádne jedno je isté, môže mať pozitívny vplyv na tento segment podnikateľského prostredia.
Návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Ešte raz zdôrazňujem, že sa nejedná o nijaký rozsiahly vlom do živnostenského podnikania. Ale keďže každý segment, ktorý umožňuje ľuďom zamestnať sa, živiť seba, svojich blízkych a možno i niektorých svojich spoluobčanov, je vítaný. A ak Slovensko nemá imidž veľmi k živnostníkom priaznivej krajiny, je i toto, tento krok, myslím, nepochybne apolitický. Nepochybne nie je na ktorúkoľvek politickú stranu či ideológiu viazaným typom návrhu, ktorý by pre dobro veci alebo, ako hovoria Rusi, "na poľzu dela" (vo vyššom záujme), ak je ten "vyšší záujem" záujem tých, ktorí vďaka tejto norme budú mať ľahšiu cestu k uživeniu sa a k práci, tak myslím, že ten zákon by mohol byť prijateľný pre celú snemovňu.
A tak, ako hovoril predo mnou kolega pri predkladaní iného zákona, mne by dokonca, keďže už som privykol na to, že životnosť mojich návrhov, a nielen mojich, je v tejto snemovni presne 20 sekúnd, to znamená, čas, ktorý uplynie od začiatku časomiery hlasovania po jej koniec, ak sú to návrhy opozičných poslancov, tak mne by ani dokonca nevadilo, keby sa ho kľudne kedykoľvek ujal ktokoľvek z vládnucej strany a urobil tento krok a ovenčil sa zaslúženými vavrínmi sám. Ja netrpím na žiarlivosť ani si neosvojujem copyright, ale ak sa niekomu v tejto zemi pomôže, hoci ich je možno len pár stovák, tak si myslím, že toto je presne úlohou tohto parlamentu, aby sme hľadeli pomáhať ľuďom, aby lepšie žili. A táto maličkosť tomu pomôcť môže.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 320 určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Osuského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, ktorý máme pod tlačou 1061.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby v prípade postúpenia do druhého čítania prerokovali uvedený návrh zákona výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti a odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 4. septembra 2014 a v gestorskom výbore do 8. septembra 2014 od prerokovania v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Príjemný, dobrý deň. Trošku možno kontinuitne, nebudú mnohí vedieť, o čom hovoríme, preto, lebo medzi vystúpením pána predkladateľa, pána poslanca Osuského, a vlastne rozpravou uplynul nejaký čas, nejaké obdobie, čiže nadväzujem v podstate na to, čo povedal pán poslanec Osuský. Dopredu chcem povedať, že je to človek, ktorého si nesmierne vážim. Samozrejme, ideologicky sme každý na inej strane dlhodobo, a preto aj môj príspevok k jeho návrhu zákona bude taký, aký je.
Ale hovorím ešte raz, toto je o politike, toto je o istých životných filozofiách, o istých názoroch, ktoré sme celoživotne získali, takže, prosím vás pekne, berte to takto a pána poslanca prosím, aby to tiež bral takto.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán predkladateľ, ešte raz, bolo by iste zaujímavé dozvedieť sa, kde sa rodil návrh zákona, ktorý predkladáte. V každom prípade musím, žiaľ, konštatovať, že tento návrh zákona určite nesleduje zachovanie slovenského národného a kultúrneho povedomia. Naopak, je dôsledkom a zdá sa, že aj cieľom je zásadné oslabenie kľúčovej, signifikantnej definície národa, v tomto prípade aj podľa Preambuly Ústavy Slovenskej republiky, štátotvorného národa slovenského.
Národ je skupina ľudí s určitými spoločnými znakmi. Medzi tieto sa najčastejšie zaraďujú spoločná kultúra, jazyk, história, genetika a vedomie príslušnosti k takto vymedzenej skupine. Tieto znaky tvoria... (Reakcia spravodajkyne.)
Pani poslankyňa Vášáryová, buďte taká láskavá, nekomentujte, seďte, poviete, čo budete chcieť povedať, keď budete mať slovo. Nevyrušujte stále, nevyrušujte stále tuná z tohto miesta a nezneužívajte to miesto.
Predložený návrh zákona zásadným spôsobom zasahuje do platnej úpravy používania štátneho jazyka a iných jazykov na území Slovenskej republiky. Navrhuje vypustenie kľúčových ustanovení zákona o štátnom jazyku, napríklad celého § 5 a viacerých ustanovení § 8, ktoré upravujú používanie štátneho jazyka vo vymedzených oblastiach verejného styku, § 9, ktorý upravuje dohľad nad dodržiavaním povinností vyplývajúcich zo zákona o štátnom jazyku, § 9a o sankciách, ustanovenie § 11 o kodifikovanej podobe štátneho jazyka, viacerých odsekov v § 8 a podobne.
Je zreteľné, že pán predkladateľ týmto sleduje oslabenie postavenia slovenského jazyka ako štátneho jazyka Slovenskej republiky.
V rozpore s čl. 6 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky navrhujete vypustiť ustanovenie o prednosti štátneho jazyka pred ostatnými jazykmi používanými na území Slovenskej republiky (§ 1 ods. 2 návrhu zákona). Uvedomujete si, pán poslanec, že prednosť štátneho jazyka je daná jeho ústavným postavením, ktoré je premietnuté v úvodnom paragrafe platného zákona o štátnom jazyku? Takéto ustanovenie nie je možné zo zákona vypustiť, pretože zakotvuje základné pravidlo uplatňujúce sa pri používaní jazykov v Slovenskej republike.
Dokonca na viacerých miestach úplne odstraňujete povinné používanie štátneho jazyka v základných oblastiach verejného života. Napríklad v mediálnej oblasti vrátane verejnoprávneho vysielateľa, v oznamoch a iných písomných informáciách určených pre verejnosť. A nežiaducim spôsobom chcete zasiahnuť aj do oblasti výkonu verejnej správy tak, že navrhujete zrušiť povinnosť informovať občanov v štátnom jazyku prostredníctvom obecného rozhlasu a v rozpore so zákonom o obecnom riadení navrhujete vedenie obecných kroník v inom jazyku bez používania štátneho jazyka. Ako sa v tom budú orientovať občania, ktorí jazyk príslušnej národnostnej menšiny neovládajú?
Čo je však naozaj nebezpečné, je fakt, že sa pokúšate nastoliť zásadnú zmenu v používaní názvov obcí a iných geografických objektov z územia Slovenskej republiky, pri ktorých v rozpore s doterajšou právnou úpravou a v rozpore so zákonom o obecnom zriadení navrhujete odstránenie povinného používania štátneho jazyka a takéto inojazyčné názvy navrhujete zaviesť aj do mapových diel.
Takáto zmena by predstavovala nežiaduci zásah do územnej integrity Slovenskej republiky, keďže označovaním geografických objektov v inom ako slovenskom jazyku sa prestáva signalizovať ich príslušnosť k územiu Slovenskej republiky. No a je to azda príprava na nové usporiadanie územia Slovenska?
Čo tým asi sledujete, pán poslanec? Uvedomujete si vôbec, aké dôsledky by malo prijatie vami predloženého zákona? Objasnil vám to jeho spracovateľ, ktorý vám vlastne tieto veci objasňoval v písomnej forme, tak ako ste ich predložili? Lebo myslím si, že na tomto pracovala, pán poslanec, skupina ľudí, a nielen vy. Skupina ľudí, ktorí vám odporučili vystúpiť s takýmto návrhom zákona, ktorý je, nehnevajte sa, podľa môjho návrhu absolútne, absolútne neprijateľný. Absolútne neprijateľný preto, lebo jednoducho zavádza tuná veci, ktoré by v konečnom dôsledku išli až k rozpadu Slovenskej republiky. Veď toto, neviem, či si uvedomujete.
V oblasti národnostného školstva sa prejavuje snaha o prehĺbenie izolácie škôl s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny, zaradených do sústavy škôl a školských zariadení v Slovenskej republiky tým, že celú školskú dokumentáciu, pedagogickú a ďalšiu dokumentáciu, v týchto školách navrhujete viesť výlučne v menšinovom jazyku. Slovenský jazyk by sa teda podľa predloženého návrhu uplatnil len ako vedľajší jazyk v obmedzenom okruhu písomností, ktoré by určila vyhláška ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu.
Dámy a páni, ak predkladateľ navrhuje zrušiť povinnosť sprístupňovať všetky zverejňované informácie aj v štátnom jazyku, znamenalo by to, že by sa do právneho systému Slovenskej republiky zaviedol diskriminačný prístup vo vzťahu k väčšej časti obyvateľstva, pretože sa takýmto spôsobom znemožní občanom Slovenskej republiky, ktorých materinský jazyk je slovenčina a ktorí neovládajú jazyk príslušnej národnostnej menšiny, prístup k informáciám určeným verejnosti.
Prijatím predloženého návrhu zákona by ďalšia existencia zákona o štátnom jazyku stratila opodstatnenie a slovenský jazyk by už nemohol v potrebnom rozsahu plniť úlohu štátneho jazyka Slovenskej republiky tak, ako to predkladá jeho ústavou garantované postavenie.
Poslanecký návrh je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, podľa môjho názoru, s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Je to veľmi zlý a škodlivý zákon, keby bol prijatý, nedôstojný, vôbec aby sa týmto zákonom Národná rada zaoberala. A sú to naozaj tvrdé slová, ktoré myslím vážne. Je to nedôstojný návrh zákona tejto Národnej rady.
Dámy a páni, ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Ja som sa k tomu vyjadril v rámci písomného, písomnej prihlášky, že ten naozaj, ten návrh je úplne nešťastný. To je veľmi zlý návrh, robí zo štátneho jazyka nárečie. Nemá to možno ani zmysel opakovať.
Len sme to mohli tak zľahka a ticho prejsť bez toho, že niekto si to všimol. Len najhoršie je, keď ide niekto argumentovať, kto to nezvládne. Proste vystavať si svoj príspevok na tom, že definuje národ cez genetiku, to je hrubo, hrubo, hrubo za hranou. To som normálne skoro spadol zo stoličky.
Však to si už nedovolili, to fašistické Nemecko, tam niekde, niekde tam sme končili s týmito definíciami národa cez genetiku, že to.
Viete, a to presne tým pokazíte, že proste toto mohlo prejsť ako úplne nešťastný omyl a pokus, hej. Ale, ale ste to veľmi zle, nemali ste tam niekoho lepšieho, kto by povedal k tomu teda vecne, že to je zlý návrh, že nešťastný návrh. Celé je to pokazené.
Ale, pán kolega, nič v zlom ako, to ste prekvapili možno nielen mňa, ale možná aj niekoho iného, ako tá genetika, že tu zaznela, to som prekvapený.
Ďakujem.

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Pán kolega Jarjabek, ja som bol doteraz presvedčený, že nacionalistická fóbia typu SNS už sa vytratila z tohto parlamentu. Musím povedať, že nie.
Povedzte mi, lebo tomu nerozumiem, a nie preto, že som maďarskej národnosti, lebo slovensky, teda ja si myslím, že po slovensky rozprávam dosť dobre, aj keď niekedy dávam najavo, že robím aj chyby. Ale čo má spoločné genetika s jazykovým zákonom? Vysvetlite mi to.
A keď som spomínal fóbiu, viete, ak vy tento zákon spájate s možným rozpadom Slovenskej republiky, dokonca ste povedali, že možnože toto je predzvesť nového územnosprávneho členenia Slovenska, usporiadania, ste povedali.
Pán kolega, nestrašte. Dobre viete, že také niečo neexistuje, také niečo ani cez parlament nemá šancu prejsť. Boli tu návrhy oveľa jemnejšie, ani tie neprešli práve kvôli vám, takým, ako ste vy.