36. schôdza

Ďakujem pekne za slovo dnes už druhýkrát. Teraz upozorňujem všetkým kolegov poslancov, kolegyne poslankyne, že nebudem spievať žiadnu hymnu, nemusia sa obávať, nebudem už nič spievať, mám tu nateraz materiály, z ktorých vám budem citovať niekoľko vecí.
Prvým materiálom je Právna a vecná analýza novely vodného zákona týkajúca sa právnej úpravy, prepravy alebo prevodu vody. Nebudem ju čítať celú, pán minister určite vie o tomto materiáli, vypichnem z nej len niektoré body.
Predkladateľ novely zákona vychádza z nesprávneho výkladu európskych pravidiel a predpisov o fungovaní EÚ tým, že tvrdí, to je zo záznamu z rozporovaného konania, podľa Súdneho dvora je voda tovarom. Znamená to, že ide o voľne obchodovateľnú komoditu. Ten, kto má alebo získa povolenie na odber vody, a to bez rozdielu na účel jej využitia, má podľa európskych platných právnych predpisov právo na vývoz vody do štátov Európskej únie, zákaz množstevných obmedzení a všetkých opatrení s rovnakým účinkom vývozu a dovozu tovarov medzi členskými krajinami. Vstupom Slovenska do Európskej únie je Slovenská republika viazaná podmienkami Európskej únie o voľnom pohybe a obchode tovarov a služieb. To znamená, že Slovensko nemôže zakázať vývoz vody do zahraničia. Predkladateľ zákona odmieta akceptovať a presadzovať základný princíp vodnej politiky obsiahnutý v právne záväznej rámcovej smernici o vode, že voda nie je komerčný výrobok. Ten princíp predkladateľ odmieta zakomponovať do novely vodného zákona. Zavedenie pojmu preprava alebo prevod vody, ktorý nie je vodohospodárskou službou, nie je v súlade s Rámcovou smernicou o vode, pričom sa porušujú jej viaceré články (5, 9 a 14). Tam sú potom ďalšie časti.
Čo je však zaujímavé, to sú tie ďalšie k § 74 vodného zákona. Hovorilo sa tu o tom, že vraj dochádza k nejakému vývozu do zahraničia v súčasnosti, na základe platného zákona. Pokiaľ orgán štátnej vodnej správy postupoval pri povoľovaní odberu podzemnej vody v súlade s podmienkami zakotvenými v existujúcom vodnom zákone, nemôže dôjsť k situácii, aby niekto mohol legálne vyvážať podzemnú vodu do zahraničia. Takýto prípad môže nastať vtedy, ak by došlo k pochybeniu orgánu štátnej vodnej správy, napríklad ak nie je v rozhodnutí konkretizovaný účel odberu alebo zásobovacia oblasť alebo ak subjekt nakladá v rozpore s vydaným povolením. V obidvoch prípadoch však ide o porušenie zákona. Však, pán minister? Ak sú obavy, že k takýmto prípadom dochádza, je potrebné to riešiť, avšak do úvahy prichádzajú efektívnejšie potupy riešenia, napríklad vykonať komplexnú kontrolu správnosti povolení orgánov štátnej vodnej správy vydaných na odbore podzemnej vody a požiadavku zakomponovať do prechodných ustanovení vodného zákona, do § 21 existujúceho vodného zákona doplniť podmienku v znení: „Povolenie na odber podzemných vôd podľa § 21 ods. 1 písm. b) 1. bodu platí pre územie Slovenska." To je hneď návod na riešenie.
Preskočím teraz tieto state, lebo pre bežných občanov by to bolo nudné čítanie. Dostanem sa však na záver, kde sa konštatuje hodnotenie § 17a, o ktorom sa tu dnes asi najčastejšie hovorí. Z analýzy ustanovenia navrhovaného § 17a vyplývajú nasledovné závery. Vývoz vody bude povoľovaný na základe údajov vodnej bilancie, ktorá neobsahuje údaje o prírodných zdrojoch a reálnych využiteľných množstvách podzemnej vody a množstvách pitnej vody. Bez odborného prístupu, zohľadnenia stupňa nepresnosti bilancie poklesov množstiev vôd a bez rešpektovanie metodických dokumentov Európskej komisie pre hodnotenie využiteľných zdrojov podzemnej vody bude dochádzať k drancovaniu vodných zdrojov. Zvlášť poukazujeme na laické hodnotenia nadbytočných množstiev, ktorými sa argumentuje v médiách. Štát prenáša zodpovednosť za viaceré úlohy, za ktoré v zmysle Rámcovej smernice o vode je zodpovedný kompetentný orgán. Teda kvantitatívny stav prognózy vývoja potreby vody prenášaj teda na žiadateľa o vydanie povolenia na vývoz vody, čo je fyzická osoba, podnikateľ alebo právnická osoba. Nie je zaručené nezávislé odborné posúdenie odborných materiálov, ktoré má vypracovávať poverená osoba podriadená Ministerstvu životného prostredia Slovenskej republiky. Novela vodného zákona neupravuje možnosť operatívne obmedziť alebo dočasne prerušiť zakontrahovaný odber pre vývoz vody do zahraničia v prípadoch nepredvídaných okolností, ktoré môžu tak ovplyvniť zásobovanie domácich odberateľov. Používajú sa terminologicky nesprávne výrazy, ktoré majú svoj odborne ustálený význam. Zamieňanie týchto výrazov bude dôvodom pre spochybňovanie povolení na prepravu alebo prevod vody vydaných orgánom štátnej vodnej správy.
Návrh je vypustiť z návrhu novely vodného zákona novelizačnú zmenu 4, teda § 1 ods. 4, novelizačnú zmenu 25, písm. k) § 17 ods. 1, aby ste nehovorili, pán minister, že sme tento zákon nečítali, viete, on je zložený preto nie, že som si to preložil teraz, ale preto, že ho nosím sem, odkedy vyšiel v tlači pre Národnú radu, a teraz neberiem § 17a do úvahy, ale beriem § 17, kde ste doplnili dve písmená, a tam najmä ma zaujalo písmeno k), kde sa teda píše o nakladaní s vodami, nakladanie s vodami je, a teraz písmeno k) hovorí, využívanie vody na prepravu alebo prevod vody, to znamená, že tu legalizujete prepravu alebo prevod vody, je to legalizácia práve týmto ustanovením, samozrejme, nehovorím o celom § 17a, a novelizačnú zmenu 26, teda § 17a, ktorý upravuje prepravu alebo prevod podzemnej vody do zahraničia.
Po ďalšie. Do novelizačnej zmeny 1 návrhu novely vodného zákona navrhujem doplniť v § 1 na koniec odseku 1 vetu v znení, že voda nie je komerčný výrobok ako iné výrobky, ale skôr dedičstvo, ktoré treba chrániť, brániť a s ktorým treba nakladať ako takým, ako som už hovoril, chýba tu možnosť operatívne prerušiť alebo obmedziť už zakontrahovaný vývoz vody v prípadoch nepredvídaných okolností, teda keď je prevádzková alebo ekologická havária, nastane pokles hladín podzemnej vody v dôsledku klimatických zmien, najmä v období sucha a podobne, tak, aby nebolo ohrozené zásobovanie domácich odberateľov, toto je to ohrozenie, o ktorom som hovoril vo svojom prvom príhovore, a, po ďalšie, možnosť bezodkladne zrušiť alebo obmedziť platné povolenie orgánu štátnej vodnej správy na prepravu alebo prevod vody z dôvodov nepredvídaných okolností. Toto všetko tomu zákonu chýba, aby skutočne chránil občanov tejto krajiny. (Potlesk.)
Ako som už hovoril, sú tu sporné paragrafy. A ste hovorili, že nie sú tam žiadne licencie. O akých licenciách hovoríme, vysvetlil vám to kolega Kaník. Nehovoríme tu ani o privatizácii, ani o vydávaní licencií, pretože všetko sa to deje skrytým spôsobom, sofistikovane, ako sa dnes hovorí. To znamená, že ak prevod majetku štátu prejde na inú právnickú osobu, tak môžeme to nazvať privatizácia, môžeme to nazvať prevod majetku štátu na inú osobu, ale stále je to len ochudobňovanie štátu, pretože jeho majetok prejde na niekoho iného. Vlastníctvo všetkých nás je voda. A túto máte možnosť previesť na niekoho iného. Fyzická osoba, podnikateľ alebo právnická osoba podáva žiadosť o vydanie povolenie na využívanie vody na prepravu alebo prevod vody, takže na prepravu alebo prevod vody, nie na zásobovanie obyvateľov vodou. Tu vy presne definujete prevod alebo prepravu vody. Vysvetlite mi, čo to má spoločné so zásobovaním obyvateľov vodou. Keby ste napísali, že je to prevod vody do inej časti na území Slovenska, kde je vody nedostatok, beriem to. Ale to tu napísané nie je, pán minister. Nie je to tam.
No a, samozrejme, už sme hovorili o podmienkach, ktoré musí splniť daný záujemca, žiadateľ, ktoré si to dáva vypracovať tretej osobe, nie orgánu štátu, aj keby, počuli sme správne analýzy, je to riešené nedostatočne. A opäť je to priestor na korupciu, pretože, ako som povedal vo svojom prvom vystúpení, ak si niekto ide budovať biznis, veľmi rád si zaplatí tých, ktorí majú mu pripraviť podklady ku žiadosti. Tomuto však zákon nezabraňuje.
Možno dám do pozornosti pre občanov Slovenskej republiky zaujímavý materiál. Charakteristika verejných vodovodov podľa akciových spoločností je to. Tiež by som mohol začať čítať „Bratislavská vodárenská spoločnosť, akciová spoločnosť, Trnavská vodárenská spoločnosť, akciová spoločnosť, Západoslovenská vodárenská spoločnosť, akciová spoločnosť, a tak ďalej.“ Budem ešte v tejto súvislosti používať tento materiál, resp. budem spomínať tieto spoločnosti.
Sme hovorili o tom, že máme prebytky vody a máme bohatý Žitný ostrov. Už som v úvodnej reči spomínal v tom svojom prvom prejave, že tieto podzemné vody máme ohrozené. Z nich niektoré sú už kontaminované a niektoré už museli byť na základe kontaminácie odstavené.
Veľmi zaujímavým materiálom je materiál, ktorý bol na jednom seminári, ktorý má názov Ohrozenie vodných zdrojov na území Bratislavského samosprávneho kraja antropogénnou činnosťou v ochranných pásmach. A teraz vám prečítam veľmi zaujímavé veci z tohto materiálu.
Jedna kapitola, jeden slajd, Žitný ostrov, chránená s otáznikom vodohospodárska oblasť. Aktualizoval sa vodný zákon, chránená vodohospodárska oblasť v § 31 ods. 4 písm. f). „V chránenej vodohospodárskej oblasti sa zakazujú ťažiť nevyhradené nerasty povrchovým spôsobom alebo vykonávať iné zemné práce, ktorými sa odkryje súvislá hladina podzemných vôd s výnimkou ťažby s možnosťou následného vodohospodárskeho využitia priestoru ložiska.“ Sú tam zahrnuté firmy Schering, Holcim s tromi otáznikmi, s tromi výkričníkmi.
Poďme k tomu konkrétne.
Hovoril som dnes v úvodnej reči o ohrozenom vodárenskom zdroji Šamorín, výstavbe 350 domov v ochrannom pásme II. stupňa. Myslíte si, že to s tými podzemnými zdrojmi nepohne, pán minister? Vy ako minister životného prostredia, ochranca životného prostredia, čo to urobí so životným prostredím, čo to urobí s II. pásmom ochrany výstavbou 350 domov? (Potlesk.)
Vodárenský zdroj Kalinkovo, 850 litrov za sekundu. Deväť studní z desiatich má tam nadlimitný obsah mangánu a železa. To je tá kontaminácia, o ktorej hovoríme. A spomínal to už aj kolega zo strany MOST. Áno, a povedal som to už aj ja, vyplýva to zo vzdutia hladiny na základe Vodného diela Gabčíkovo. Tomuto obehu vody sa nedostáva kyslík, ktorý potom neumožňuje rozpúšťanie mangánu a železa v takej forme, ako je to potrebné. Preto sa to tam usadzuje vo zvýšených hladinách a nachádza sa to tam v rozpustnom množstve. To znamená, že tieto studne sú kontaminované. Ešte raz opakujem, deväť z desiatich studní má tam nadlimitný obsah mangánu a železa. Tieto studne sú už nepoužiteľné pre pitné účely. Boli by na ne použiteľné, keby sa použila drahá technológia na odstraňovanie mangánu a železa. Kto do toho zainvestuje, pán minister?
Vodárenský zdroj Rusovce – Ostrovné lúčky – Mokraď, 2 650 litrov za sekundu, golfové ihrisko v pásme ochrany II. stupňa. Ako je to možné, že sa golfové ihrisko môže dať postaviť v II. pásme ochrany? Samozrejme, investori deklarovali, že nebudú tam hnojiť žiadnymi hnojivami. Ako potom chcú udržiavať ten perfektný golfový trávnik, aby boli in vo svete golfu? Možno to deklarovali na začiatku, áno, budú dávať prieskumy. Nič sa tam z toho nedalo. Potom sa na to zabudne, o päť, desať rokov, puf, puf, puf, nasypú tam hnojivá a vodárenský zdroj Rusovce – Ostrovné lúčky môžeme zavrieť. Prídeme tak o 2 650 sekundových litrov.
Vodárenský zdroj ostrov Sihoť, 900 litrov za sekundu, otvorenie pásma ochrany I. stupňa verejnosti cyklotrasou. Vieme, že ľudia sa nesprávajú vždy ako ľudia, niektorí sa správajú ako prasce, preto naozaj môže dochádzať k ohrozeniu tohto vodného zdroja. Toto je v I. pásme ochrany, cyklistická trasa. (Reakcia z pléna.) Nie, ja len hovorím o ohrození vodných zdrojov. To nevytýkam vám, pán minister.
Vodárenský zdroj Pečniansky les, pozemky v ochrannom pásme II. stupňa vymedzené na pozemky v Šiatorskej Bukovinke, ďalší ohrozený zdroj. A vieme, že sa tam už tlačí developer. O tom by vedel rozprávať pán Hlina.
Niektoré ďalšie vodárenské zdroje Bratislavského samosprávneho kraja.
Vodný zdroj Čunovo, 43 litrov za sekundu, ochranné pásmo II. stupňa zastavané obytnou zónou Mladé Čunovo. Tento vodný zdroj mal byť odstavený do roku 2013.
Vodný zdroj Maruša, 95 sekundových litrov, výstavba domov v ochrannom pásme II. stupňa na základe účelovo upravených hraníc o pásma ochrany v územnom pláne obce Píla. Ešte by som si tam posvietil na korupciu, pretože ináč sa to asi zmeniť nedalo.
Vodný zdroj Rybníček, 31 sekundových litrov, ochranné pásmo I. stupňa pochybne prevedené do súkromného vlastníctva, v ochrannom pásme II. stupňa nad prameňom postavená rezidencia v rozpore s územným plánom a rozhodnutím o ochrannom pásme.
Vodný zdroj Vajar, 78 litrov za sekundu, v celom ochrannom pásme II. stupňa intenzívna ťažba karbonátov firmou Holcim, plánovaná ťažba až do 30 metrov nad úroveň zachyteného prameňa, paráda.
Vodný zdroj Vývrat, 30-sekundových litrov, v ochrannom pásme II. stupňa puklinového prameňa, výstavba súkromného rekreačného zariadenia, 30 metrov od prameňa.
Toto všetko, prosím, sú ohrozenia, ktoré nám môžu ohroziť vodné zdroje len na území Bratislavského samosprávneho kraja. Nehovoríme pritom o ďalších vodných zdrojoch, ale takéto štúdie by som si rád pozrel aj na iných územiach, kde došlo k výstavbe v II. pásme ochrany.
No a tuná už len na záver obrázok smutného, smutnej skúsenosti, vodného zdroja Podunajské Biskupice. (Ukázanie obrázku.) Pán minister, ešte raz sa vás opýtam, lebo som sa na to pýtal ráno, čo ste urobili pre to, aby Slovnaft nekontaminoval podzemné vody na Žitnom ostrove? Tam 1 100-sekundových litrov bolo kedysi. Už to tam nie je. To bolo už dávno. (Reakcia z pléna.) Koľko ste boli pri vláde? SMER za to nemôže. Jasné, vy za nič nemôžete, vy ste len vo vláde, vy sa len riadite tým, čo je teraz, super. (Reakcia z pléna.) Dobre, ja som sa len pýtal, pán minister, čo ste urobili pre to, aby Slovnaft neznečisťoval. Ja som sa vás nepýtal, či ste príčina toho, že Slovnaft znečisťuje podzemné vody. Ja som sa vás pýtal, čo ste urobili pre to, aby k tomuto nedochádzalo. (Reakcia z pléna.) Ja zavádzam ľudí? (S úsmevom povedané.) Ja som sa vás opýtal a pýtam sa vás ešte raz, teda odpovedajte mi, pán minister, čo urobila vláda Roberta Fica, aj tá prvá, aj tá súčasná, pre to, aby Slovnaft nekontaminoval podzemné vody na Žitnom ostrove? Nič.
No a teraz by som sa pozrel trošku na vodárenské spoločnosti a na možný plán, ktorý môžete nazvať konšpiráciou, pretože nie je vylúčený. Možno teraz sa budeme smiať, ha, ha, ha, čo to tu ten rozpráva, a o pár rokov si povieme, do prčíc, ten mal pravdu. Dúfam, že k tomu nedôjde, pretože naozaj, je to hororový scenár, neprajem si ho a neprajem ho pre moje deti a pre mojich vnukov. Aký bude najbližší scenár obchodovania s vodou?
Taký zaujímavý plátok volá sa Vodárenské pohľady, asociácie vodárenských spoločností. V ňom sa píše – OSN: Najbližšie vojny budú o vodu. Na pozadí toho, že celkový objem vody na zemeguli je konečný, teda nemení sa, s narastajúcim počtom obyvateľov v súvislosti s rastúcim priemyslom, dopravou a tak ďalej je jej stále menej, resp., inak povedané, je voda čoraz viac znečistená, vo svete narastá boj o pitnú vodu. OSN upozornila, že najbližšie vojny sa už nebudú viesť o ropu či pôdu, ale práve o zdroje pitnej vody. Aký je z tohto pohľadu názor analytikov? To sa môžete dočítať tu v tomto článku.
Jeden z názorov je, zvyšovanie cien vody je nezvratný trend, zaujímavá skutočnosť. Dostanem sa ku nej neskôr.
Ďalší názor. Najväčšie otázniky súvisia s Afrikou, ktorá postupne preberá ekonomický rast, aký bol nedávno charakteristický pre Áziu. Aktuálne žije na čiernom kontinente každý siedmy obyvateľ planéty, v roku 2100 už bude podľa najmiernejších odhadov OSN každý piaty človek Afričan. Tam populácia porastie ešte viacej. Aký tam bude dopyt po vode? To znamená, že v prvom rade sa budú veľkí hráči na svetovom trhu, ktorí už v súčasnosti majú záujem o vodu, snažiť o získanie infraštruktúry, postupným krokom k tomu dospeli. Vstupom Slovenska do Európskej únie spadli sme pod jednu veľkú koľajnicu, pod spoločné zákony a musíme sa nimi riadiť. Predali sa tak vodárenské spoločnosti, aj keď teda akcionármi väčšiny z nich sú teda mestá a obce. Ale pod nimi vznikali dcérske spoločnosti a vznikajú alebo teda sú vzniknuté dcérske spoločnosti, ktoré robia servis vodárenských zariadení, potrubí, kanalizácií, kompletnej infraštruktúry, čiže nie samotné vodárenské spoločnosti, ale ich dcérske spoločnosti, ktoré si za to, samozrejme, nechajú mastne zaplatiť. Tam odtekajú peniaze občanov, pozor, pretože servis nie je lacná záležitosť, aj keď si niekto povie, že je kvalitný. Zároveň môžeme citovať. Ja nehovorím, že to vymyslel Fico alebo vláda, to, skrátka, už je. Takýmto garantom pre Bratislavskú vodárenskú spoločnosť je firma Infra Services, ktorá v tomto naozaj je špecialistom a naozaj ponúka kvalitné služby. Budeme sa zaujímať, ako kvalitne si dá za ne zaplatiť. To bol prvý krok k našej predpokladanej schéme.
Ďalším krokom je získanie práv k vode, áno, to sa deje práve teraz, ako obchodníci píšu, zabezpečiť si budúcu dodávku a cenu cez opcie, forwardy, futures. A to tu môžeme citovať, pretože už sa špekuluje, že budú špekulanti, ktorí na vode budú chcieť zarobiť. Ponúka sa tu otázka, na pozadí globálneho nedostatku vody je nerovnomerné rozdelenie aj vzhľadom na zvyšujúce sa náklady na jej výrobu a distribúciu, je možné, že časom sa bude na svetových burzách obchodovať s vodou ako s jednou z komodít? To je možné, názor, ale vyžadovalo by si to lepšiu organizáciu na strane ponuky a dopytu. Dnes napríklad krajiny s nedostatkom vody namiesto dovozu investujú obrovské prostriedky do odsoľovacích zariadení morskej vody. Ak by mal začať fungovať zahraničný obchod s vodou, musela by sa upraviť spotreba vody v krajinách s jej dostatkom. Vznikol by tak globálny trh. Takže by sa priblížila cena vody medzi jednotlivými krajinami z hľadiska dopytu a ponuky. Čiže my, ktorí máme zatiaľ vodu zadarmo, lebo platíme len za jej službu dopravy, tak zrazu nám stúpne niekoľkonásobne tá cena. V Portugalsku napríklad stúpla 400-násobne, o 400 %.
Ďalší názor, podstatnú časť komoditných obchodov tvorí snaha zabezpečiť si budúce dodávky a cenu cez spomínané opcie, futures, forwardy. A na tejto potrebe zarábajú aj mnohí špekulanti. Aby sa voda dostala na komoditné burzy, musel by v určitom časovom úseku, napríklad rok, existovať nesúlad medzi jej ponukou a potrebou. Takisto je dôležité, aby existovali legislatívne a technické možnosti na jej presun. Čo definujeme v tomto zákone? Je to prevod vody? Perfektné. Takže, ako som hovoril, už sa to deje. Na to je potreba novelizovať zákon? Áno, tu sa o tom píše.
Potom sú na rade investori. Investorov do infraštruktúry určite máme. Nedávno boli u nás partneri z Číny, ktorí sa vyjadrili, že by radi u nás investovali. Etablovala sa u nás nedávno pobočka čínskej banky, aby investície mohli ísť cez niekoho, ale aj iní, ktorí to už dávno pripravovali a sú v pozadí celého biznisu, VEOLIA, Coca-Cola, Nestlé. Robia to sofistikovane. Vyhliadnu si v daných malých krajinách lobistov. Nebudú predsa tými, ktorí to budú rozoberať. U nás je to, povedzme, Penta, J&T, pán Kmotrík so svojimi zástupcami, ktorí im zabezpečia priechodnosť potrebných zákonov, pretože dlhodobo spolupracujú s takouto vládou. A my vieme, že s vami tieto skupiny spolupracujú, pretože ste pre tie skupiny pripravili už niekoľko zákonov, čo je dosť smutné a nie do smiechu práveže. To znamená, že zabezpečia priechodnosť potrebných zákonov a zároveň aj kúpu a v tomto prípade aj infraštruktúry a následne aj vody. Ako som spomínal, potom nastúpia komoditné burzy, určí sa tá cena a zjednotí sa na určitej úrovni. Ale keďže niekde je toho nedostatok, bude tá cena vyššia pre tých, ktorí vodu zatiaľ mali dostupnú len za cenu služby dodania, čiže ako u nás. Akonáhle sa začne s vodou obchodovať na burze, tak naši občania to pocítia. A kruto to pocítia.
A teraz sa dostávame možno k takej teórii, čo môže a nemusí prísť. Ale tá teória je dosť pravdepodobná, pretože v iných štátoch Európskej únie už taký systém funguje, to je systém duálneho zásobovania vodou. Píše sa totižto, že v krajinách strednej a východnej Európy máme ešte luxus v zásobovaní vodou, pretože na splachovanie a kúpanie používame pitnú vodu. V niektorých krajinách Európskej únie je už bežné, že majú duálny systém zásobovania vodou. To znamená, že majú zvlášť potiahnutú trubku na pitnú vodu studenú a potom majú zvlášť trubku na úžitkovú vodu. V malých domácnostiach sa to, samozrejme, ohrieva samostatne, takže to nebudeme riešiť. Ale majú na to dve trubky. Vo veľkých mestách sa potom robí aj teplá úžitková voda, teda to je tretia trubka. Európska únia časom môže dospieť pod tlakom lobistov k tomu, že napíše zákon, ktorý bude povinný pre všetky členské krajiny Európskej únie na používanie duálneho systému zásobovania vodou. Máme my nejaký plán alebo spravený projekt tohto duálneho systému? Pokiaľ viem, tak ho nemáme. My nemáme takýto projekt. A keď príde tá povinnosť, my to budeme musieť naplniť, lebo inak budeme dostávať pokuty. To je logické. A to je jedno, či vtedy pri vláde bude SMER alebo niekto iný. To znamená, že môže sa stať, že Európska únia nám nariadi duálny systém toho zásobovania a my ho budeme musieť zaviesť do praxe. A, teraz, kto to bude platiť? Dostal som pomenovanie, blázon, uvidíme to. No platiť to nebudú tie súkromné spoločnosti určite. Budú tlačiť na vodárenské spoločnosti, ktorí robia servis vodárenských zariadení. Ale povedia: „My vám to vieme postaviť, ale zožeňte nám na to peniaze.“ Samozrejme, vodárenské spoločnosti sú v rukách obcí a miest a tie prídu za vládou: „No dajte nám na to peniaze, lebo my to budeme potrebovať, my to nemáme z čoho zaplatiť.“ No tak vláda čo urobí? Tak bude musieť pritakať, pretože inak to nepôjde. A keďže vláda nemá na to financie a už je dosť zadlžená, tak sa zadlží ešte viacej a vydá dlhopisy. Je to jedno z možných riešení. (Reakcia z pléna.) Smiešne je to. Že? Jasné. Hovorím, že niekto to môže teraz nazvať rozprávkou alebo utópiou. Ale uvidíme, kto sa bude smiať potom. A ja by som sa nechcel do toho štádia dostať. Ale je to jedna z možných teórií. Preto tie postupné kroky smerujú aj k tomuto. Teda vydáme dlhopisy a niekto nám ich, samozrejme, zaplatí, niekto do toho zainvestuje. A mňa by napríklad zaujímalo, či štát doteraz skúmal pri vydaných dlhopisoch, akými peniazmi boli už splatené, zaplatené tieto dlhopisy (Totiž splácať ich bude štát potom následne?), či náhodou neboli to peniaze z trestnej činnosti. To skúmal niekto niekedy? Ale na to sa opýtam skôr ministra financií, nie vás, pán minister, to sa vás netýka. No a keď sa získajú peniaze z týchto štátnych dlhopisov, zadlží sa štát, zadlží sa krajina, zadlžíme sa až na ďalšie generácie dopredu. Potom príde tá realizácia. To znamená, že prídu tí investori, o ktorých sme hovorili. Samozrejme, nebudú to realizovať oni. To budú realizovať tie spoločnosti, o ktorých sme tu hovorili, že sú lobistami v našej krajinke, malej krajinke, ale tuná robia len realizáciu niektorých vecí. To urobia, zveľadia a predajú mnohonásobne drahšie. Tak to robí Penta, J&T a ďalší. Prídu sem, spravia to a potom nastane splácanie dlhopisov. No a toto už bude potom ďalší horor, pretože sa pýtam, do akej miery chceme zadlžovať tento národ. A toto môže prísť, ako som hovoril, v niektorých krajinách to už je. A keď to Európska únia vyhlási za povinnosť, my to budeme musieť realizovať. Kedy to príde? Tu nepoznáme čas ani hodiny, či sa to schváli. Možno sa naozaj proti tomu postaví vlna odporu, tak ako sa postavila proti predaju vody.
Takže naozaj bude zaujímavé ešte sledovať tento vývoj, ale v každom prípade, tak ako som hovoril a argumentoval, tak tento predložený zákon ministerstvom životného prostredia sa tvári, že chce ochraňovať vodné zdroje, ale práveže dáva priestor na predaj našej vody mimo nášho územia. Jasné, pán minister, vy si stále budete hovoriť, že to nie je pravda, ale pokiaľ tam v tom paragrafe bude svietiť prevod vody, tak to pravda bude, či chcete, či nie. To vám odkazujú právnici. Samozrejme, my vieme, že ste si túto novelu dali pripraviť tendenčne, respektíve vám ju pripravili vodárenské spoločnosti, ako ste sa vyjadrili, že spolupracovali na tomto návrhu. Samozrejme, kto iný by to mohol pripraviť, keď to je pre tieto spoločnosti biznis nachystaný. Takže ešte raz opakujem, ide tu o nás všetkých, ide tu o našu vodu, o naše budúce životy.
A keď sme ešte hovorili o tej štúdii, predstavte si, takáto knižočka sa dá kúpiť za 20 eur na internete, vydala ju jedna spoločnosť, ktorá má zastúpenie a pobočku aj na Slovensku. A predstavte si, tu sa nachádzajú naozaj rozpracované štúdie vody na celom svete. Myslím si, že keď si to dokáže zaplatiť takáto firmička, mohli by sme to realizovať aj u nás a prehľadným spôsobom to ukázať občanom, nie tak, aby si to našli na stránke Slovenského hydrometeorologického ústavu. Ako som hovoril, tam sú tie bilancie, ale nie ja tam zakotvená tá potreba. Okrem tejto vody sú tu aj energie. To už len dávam do pozornosti. Nesúvisí to s týmto zákonom. Ďalšia z knižočiek, ktorá sa dá kúpiť, súvisí s energiou celosvetovou.
Ako som už spomínal, aj napriek tomu, že pán minister si furt bude tvrdiť svoje, pretože iné mu neostáva, lebo sú za ním lobisti, tento zákon nie je dobrý a nie je dobrý presne v tých paragrafoch, ktoré sa tu už pomenovali. A nepomenoval som ich len ja. Pomenovali ich aj ďalší opoziční poslanci. A ja by som ich nenazval pravicovými poslancami. Ja nie som pravicový poslanec, pán Číž, a tiež som vystúpil proti tomuto zákonu. Ja som tu za občanov Slovenskej republiky a chránim a bránim ich záujmy. A keď je pochybnosť o tom, že tieto zákony môžu byť pošliapané, tak ja sa tu budem vyjadrovať a budem sa tu vyjadrovať aj kriticky, aj keď sa vám to nepáči a bude sa vám to nepáčiť aj do budúcnosti, pretože som tu naozaj na to, aby som chránil občanov tejto krajiny. (Potlesk.)

Ja som najskôr nechcel reagovať, ale to sa už nedalo niekedy počúvať, čo si to tu všetko nazmotával. Ty si hovoril stále o tom, ako nejaký ten prevádzkovateľ, obce a mestá len zle organizujú vodu. Vieš, ja ti poviem, že v tých ozaj, ako som to povedal aj Martinovi, v deväťdesiatych rokoch, v rokoch 1995 – 1998 sa privatizovalo. A aby sa kšeftovať dalo, tak v tej dobe sa to urobilo tak, že niekto je majiteľ, čiže obce a mestá. A uskutočnili sa prevádzkovatelia. Tým išlo o kšeft. A tí to prevádzkujú a tí majú z toho biznis a zisk. A v mnohých spoločnostiach sa to stalo tak, cez Fond národného majetku, že sa stali aj zahraničnými akcionármi a zisk sa vyvážal do zahraničia. A aby sa tomu zamedzilo, tak naozaj je to mnohokrát v prípadoch, aby to vzali naspäť obce a mestá, tí, ktorí majú takýchto súkromných prevádzkovateľov a zahraničných, do svojich rúk, tak ako my od 1. 11. ideme si vziať naspäť, aby sme mohli využiť Kohézny fond z Európskej únie a aby sme mohli rozširovať infraštruktúru. A majiteľ to môže urobiť. A ja pevne verím, že aj tie obce a mestá, ktoré chcú zodpovedne k tomu pristupovať, takisto budú robiť, a tak budeme tú vodu mať my v rukách, a nie žiadny zahraničný investor. Takže my to máme v rukách. Ty si to v mnohom tak pojal zoširoka, o Afrike, o celom svete si nám pohovoril. My sa naozaj zaoberajme tým, ako je to u nás. A kto narobil to zlo s vodou? A kedy to vlastne prebiehalo? Naozaj niekedy je ťažké celý deň tu sedieť a počúvať tú znôšku všelijakých výmyslov. A niekedy je to nad ľudské sily.

Ďakujem pekne. Pán kolega Bublavý, ja ti prečítam tu z toho plátku, ktorý sa volá Vodárenské pohľady, „tovar, komodita, surovina“. Samozrejme, myslí sa tým voda. Generálna riaditeľka Trenčianskej vodárenskej spoločnosti povedala na to: „Iniciatíva mi pripadá dosť nezmyselná,“ lebo sa hovorilo o tej iniciatíve Right to water, „pozerám sa na to rovnako ako na právo na rožky, elektriku, mlieko, verejnú dopravu a tak ďalej. Jediný zmysel, ktorý za iniciatívou vidím, je, boli v tom čase blížiace sa voľby do Európskeho parlamentu.“ Ak niekto prirovnáva vodu k rožkom alebo k elektrickej energii, tak to je choré. Ďalšie je vyjadrenie ďalšieho generálneho riaditeľa, Oravskej vodárenskej spoločnosti: „Voda ako každá iná komodita musí byť tovarom, ak chceme, aby sa s ňou racionálne hospodárilo.“ Toto sú názory niektorých vodárenských spoločností alebo teda vyjadrených ústami generálnych riaditeľov. Potom je úplne opačný názor: „S touto časťou iniciatívy bezvýhradne súhlasím a ľudsky dúfam, že vodné zdroje sa nikdy nestanú prostriedkom na bezbrehé obohacovanie jedných na úkor druhých.“ To je napríklad vyjadrenie generálneho riaditeľa Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti v Nitre. Takže vidíme, že naozaj každý sa inak stavia ku tomuto a niektorý to berie ako tovar a niektorý to neberie ako tovar. Súhlasím s tebou, že to má prísť pod mestá a obce, pretože oni majú o tom rozhodovať. Ale má to byť bez dcérskych spoločností, ktoré na tom ryžujú. Takto to treba zariadiť a takto to treba chrániť.
Ja by som dal ešte do pozornosti takmer 60 tisíc podpisov, ktorými sú podpísaní občania na petícii skutočného snemu, ktorý sa už zbiera vyše roka, na mojej petícii je už takisto pár tisíc podpisov za pár dní vyzbieraných. A budeme ich zbierať ďalej, pán minister, a budeme ich zbierať až dovtedy, kým vás nepresvedčíme o tom, že naozaj máte chrániť záujmy občanov, a nie svoje a svojich vlastných ministrov a podobných im podriadených ľudkov. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som aj ja vystúpil v tejto rozprave, aj keď sa dopredu priznám, že som to pôvodne neplánoval, pretože som si myslel, že ide o výsostne odbornú problematiku, ktorá má, samozrejme, vecnú, ale aj právnu dimenziu, kde posudzujeme širšie ekonomické kontexty, právny mechanizmus navrhovanej ochrany strategickej suroviny, ktorou je voda, a posúdime možno nejaké širšie európske kontexty, vzťahy vo vzťahu k európskej legislatíve, ktorá zásadným spôsobom limituje a obmedzuje naše nakladanie s ňou, aj keď, samozrejme, aj na toto môžu byť trošku iné názory, ale atmosféru a to všetko, čo sa tu povedalo, pravdepodobne treba okomentovať, pretože ak sme si povedali, že je racionalita pôsobenia parlamentu, jeho ochrana, aspoň čiastočného zmyslového fungovania, rešpektovania elementárnych vecí, ako je vecnosť diskusie, diskutovať o tom treba, a to hlavne spôsobom, ktorý má konštruktívny charakter, že teda je možné na základe toho, čo sa povie, niečo reálne urobiť vo vzťahu k predmetu rokovania a, samozrejme, ku konkrétnemu materiálu. Je úplne nepochybné, že každý z nás môže navyťahovať obrovské množstvo rôznych materiálov a môže ich tu čítať. Nepochybne problém vodného hospodárstva je univerzálny.
Existuje celý rad otázok, ktoré sú globálne. Očakával som, že pán Huba, rešpektovaný odborník, zaujme k tomu stanovisko. Sú desiatky konferencií možno denne, kde sa spomína ohrozenie zdrojov, mechanizmus ochrany vody, nakladanie s vodou, naznačovanie nedostatku vodných zdrojov, že sa stane voda zásadnou surovinou, ktorá môže dokonca ohroziť globálny zmier, že môže nastať boj o vodu a podobne.
Nepochybne diskusia tohto typu prebiehala aj u nás na Slovensku. A záverom tej diskusie v podstate bolo, že Slovensko má strategickú surovinu, má vodné zdroje, má zásadný objem vodných zdrojov, špeciálne teda na Žitnom ostrove. Dokonca sa diskutovali kontexty vo väzbe na Maďarsko, možné prečerpávanie týchto zdrojov, či sú obnoviteľné, či tá výdatnosť je vyčerpateľná alebo sa neustále budú obnovovať v primeranom rozsahu a podobne.
Nepochybne vyplynula z diskusií veľmi silne strategická otázka, že treba vstúpiť do tohto prostredia, charakterizovať vodu ako strategický segment, vytvoriť potrebné ústavné aj právne podmienky pre to, aby ostala voda vlastníctvom nás, Slovenska, aby sme si chránili vodné zdroje ako náš životný národný záujem, pretože ide o zdroj, ktorý môže v konečnom dôsledku aj ekonomicky výrazným spôsobom kompenzovať nedostatky rôzne iné, ktoré v globálnom prostredí Slovensko jednoducho má. Pritom nemusím hovoriť o priemernej mzde, o vzťahoch k našim susedom a podobne. Takže pravdepodobne treba prediskutovať ekonomický potenciál vody, ale, samozrejme, tak, aby bolo úplne jasné, že voda sa bude čerpať, prípadne komerčne užívať zásadne v súlade s verejným záujmom. A ten verejný záujem treba si vydiskutovať.
Treba povedať, ako vo väzbe na ochranu vody, vo väzbe na možné naše postupy zobrať do úvahy to, že dneska podľa Lisabonskej zmluvy, ktorá má neoliberálny koncept, v podstate štát nemôže byť jej priamym distribútorom, to znamená, že môže ju iba sprostredkovať, prenajať a tak ďalej.
Faktom je, že toto celé sa ocitlo v programovom vyhlásení vlády a podľa Plánu legislatívnych a vecných úloh predložila vláda v primeranom čase, teda predložila návrh legislatívneho ošetrenia tohto problému.
Zásadné, čo bolo povedané hneď v úvode a čo som čakal, že bude podrobené ale korektnej diskusii, je veta: „Predkladaný návrh zákona je zameraný na plnenie uznesenia vlády Slovenskej republiky číslo a tak ďalej k materiálu Voda ako strategická surovina štátu a návrh na jej ochranu a trvalú udržateľnosť vo vzťahu k cezhraničnému nakladaniu s vodou odobratou zo zdrojov, ktoré sú situované na území Slovenskej republiky. Čiže toto je vec, o ktorej treba diskutovať.
Síce OĽaNO sa môže tváriť tak alebo onak, ale ostatní kolegovia, ktorí boli veľmi razantní v diskusii, na to zabudli, že oni taký materiál nepredložili. Oni ale predložili iný materiál.
Ja sa ospravedlňujem, som sa nemohol dostatočne pripraviť, ale som našiel paralelu v Českej republike, ako sa nakladá s ozajstnými vodnými zdrojmi takými, kde sa užívanie vody ale absolútne dotýka až životnej úrovne. Autor tohto článku dokonca uvádza ten článok vetou: „Ak vychádzame z tohto jednoduchého biologického faktu, potom nám istí ľudia, resp. ich firmy, alebo naopak, sa usilujú o život.“ Možno je to prehnané konštatovanie, ale si uvedomme, že v nenávidenom bývalom komunistickom režime bola cena vody, vodné a stočné 100-násobkom menším, ako je to teraz, tak niektoré osoby nám odčerpávajú tú vodu.
A potom je tu taký malý údaj. V rokoch 2004 až 2008 bolo len z vodárenskej firmy SmVaK, a v Českej republike je takých firiem niekoľko, odčerpaných na dividendách 4,1 miliardy korún, pričom základný kapitál týchto firiem činil 3,5 miliardy. To je zisk. Úplne náhodou to boli francúzske firmy, bola to firma VEOLIA.
Presne takýto systém, možno o čosi lepší, máme na Slovensku. A tento sa realizoval v rokoch zhodou okolností zhruba 1998 až 2006. SMER to bol, že, čo ste tu robili ten cirkus, pán Hraško? Formálne sa vtedy stali vlastníkmi vody obce a mestá, ale prevádzku týchto vodovodov úplne náhodou sprivatizovali cez Fond národného majetku firmy súkromné. Kto si z vás dal tú robotu, aby sa pozrel, ako vyzerajú zisky z týchto vôd? Koľko stojí reálne voda našich ľudí, ktorí dneska oklamaní chodia sem robiť tento cirkus, ktorí tu robia, lebo ich hanebne klamete, pán Hraško, aj pán Hlina.
Celý zásadný problém je, že tu sa rozkráda voda, ktorá patrí našim ľudom a ktorej nedostatok ohrozuje ich každodenný život, ale v danom prípade tým, že sa snažíme zaviesť jasný mechanizmus nakladania s vodou a vodnými zdrojmi, ktorých máme nadbytok, ktoré ešte zatiaľ nie sú sprivatizované, ktorých ešte zatiaľ je vlastníkom Slovenská republika, garantujeme, že tieto vody budú užívané v súlade s verejným záujmom našich občanov.
Pripúšťam, že krútite hlavou, pán Hlina, len bolo treba povedať vo vašom kvalifikovanom vystúpení, prečo to tak nie je, argumentovať číslami, všimnúť to. Ako je to možné, že ste si tento malý, drobný problém nevšimli, že naša voda je sprivatizovaná na Slovensku a že naši ľudia v mojej dedine, bývam na Štiavnických Baniach, máme vodu, ktorú sme doteraz zo svojpomocne urobeného vodovou užívali logicky zadarmo, len sa skladali na nejakú chémiu. Tak dneska sme súčasťou verejného vodovodu a tí jednoduchí ľudia platia 30 korún za kubík. Vyrátajte si, koľko je to, koľko nás je na dedine, koľko platia a komu platia, ako vyzerá rozdelenie ziskov, ako vyzerá ich vlastníctvo. Veď voda je nás všetkých. Ako je to možné, že týmto spôsobom odchádzajú obrovské miliardy zo Slovenskej republiky?
A v danom prípade my tvrdíme veľmi jednoznačne, a minister to povedal veľmi jasne, ide jednoznačne o ochranu vody, ak je nedostatočná, ak vzbudzuje akékoľvek pochybnosti ochrana vody, buďte korektnými, ale to, čo tu robíte, je nehanebný politický biznis a klamanie občanov, pán Hraško. A môžete sa hanbiť, vám poviem ešte ako človek, pretože nikdy by som nepripustil a nebudem hlasovať za niečo, aby som zbavil Slovensko jeho prirodzených vodných zdrojov.
Po tom všetkom, čo ste tu narozprávali, vážení kolegovia z tradičných politických strán, ako vy môžete hovoriť o nejakej privatizácii po tom, čo ste spravili Slovensku? Vy ste sprivatizovali komplet všetko, kompletne všetky zdroje, energetické, Slovnaft, SPP. Sprivatizovali ste banky, banky takým nádherným spôsobom, že si ich sprivatizovali za 38 miliárd. Predtým ste tam naliali viac ako 100 miliárd korún. Ročný zisk tých bánk bol 38 miliárd. Za celý čas slovenskej privatizácie bol známy údaj, že návratnosť investícií zahraničných investorov u nás bola 26 % ročne. Tak za 4 roky mali všetci investori na Slovensku v priemere vrátené investície a potom už len zarábali a hrabali obrovské peniaze. Viete vôbec, koľko odchádza každý mesiac zo Slovenska peňazí z tohto dokonalého mechanizmu, kde sme opustili vlastný domáci vývoj, nepodporili sme domácu výrobu, ako sa privatizovalo, v akej situácii to bolo? Všetkých našich prostriedkov, ktoré sme na konci toho mali k dispozícii, bolo 0,90 %, za čo sme sprivatizovali majetok, ktorý tu bol. Že štvornásobne viac z toho získali vlastníci? Čo nasledovalo nasledovné pri tejto geniálnej vláde pravicovej? Zrušili daň z dedičstva, to predsa nesmie byť, to nejde, dramaticky treba zrušiť dane z príjmov právnických osôb, však veď predsa si ten majetok právnické osoby vyrobili vlastným umom so všetkým, čo k tomu je, 11 % našich ľudí sa zúčastnilo na privatizácii, vážené kolegyne, kolegovia, ktorá sa končila v roku 2006.
Úplne náhodou zabudol na stranu, pán Hlina, čo vám pravdepodobne uniká, aj keď študujete po nociach, ako hovoríte. Je jeden taký malý, drobný fakt, že jediná vláda v histórii Slovenska od roku 1989, ktorá povedala, že nebude privatizovať štátny majetok, je vláda strany SMER. A vláda strany SMER v rokoch 2006 až 2010 nesprivatizovala nič. Udržala bez toho pre Slovensko aspoň letiská, udržala, železnice a neumožnila už ďalší strategický materiál privatizovať.
Čo dorábate za cirkusy s Telekomom a s SPP tu a teraz? Aké obrovské peniaze sa tam točia? Za koľko za ne dostalo Slovensko peňazí v tom období.
Pamätám si, ako poslanci keď sme ešte v roku 2006 prišli do vlády, tak sme urobili veľké rokovanie parlamentu o privatizácii SPP. Vtedy sme dostali zásadnú informáciu, všetko je tajné, ako podpredseda Národnej rady som nemal šancu vidieť, za akých podmienok bol sprivatizovaný SPP, tá duša naša slovenská, energetická, ktorá za normálnych okolností bola sanovať futbaly, kultúrne podujatia, čokoľvek. Keby by sme boli chceli z tých obrovských výnosov niečo urobiť, bola by tá privatizácia udržala aspoň trošku kvalitnejší, sociálny život a kultúrny, ktorý tu potrebujeme a ktorý zásadným spôsobom tu klesá.
Koľko zo Slovenska odchádza každý rok peňazí zdanených 19, 20, možno niekde až 23 % ? Prečo vás to nikoho nezaujíma v tých nádherných vašich vystúpeniach? Sociálno-ekonomický systém sa, bohužiaľ, nevymýšľa a málokedy je predmetom, že iba občania sa rozhodnú, aký ho chcú mať, či sa vyváža a či sa dodržiava. Máme neoliberálny koncept, pracujeme v rámci neho. To znamená, keď chcem rozprávať o právnom štáte, musím rešpektovať smernice z Bruselu, musím rešpektovať všeobecné zákonodarstvo, musím sa správať ústavne a právne. Tisíckrát sme rozprávali, že sa tu dejú cez tú privatizáciu procesy, ktoré sú nezvratné, lebo sa vrátiť nedajú.
Kto sprivatizoval, pán Novotný, pri tom vašom pre mňa hanebnom vystúpení napríklad zdravotné poisťovne? Aký je to obrovský prínos pre Slovensko? Koľko toho odčerpávajú zdravotné poisťovne cez tie pseudozisky plus následne žaloby a všetky možné hanebnosti?
Čo sa deje s penzijným systémom, vážené kolegyne, kolegovia, ktorý už dneska pri tých obrovských zložitostiach, možných pseudonáhradách škôd a ochrany investícií už dneska sa dá veľmi ťažko zrušiť. O aké peniaze tak prichádzame?
Môžem vám prečítať, ako vyzerá diskusia v Británii. Skúšali, že by mohli zaviesť takýto systém vo Veľkej Británii. Celý ten materiál mal 80 strán, citujem z Guardianu. A nejakí novinári to odfotili nejakému úradníkovi. Potom nastal obrovský cirkus a okamžite sa skončili diskusie o druhom penzijnom systéme. Ako je to možné? Koľko koryfejov takéhoto pre mňa vlastizradného projektu, ktorý na Slovensku je, dodnes je v tomto parlamente. A tí idú rozprávať, že SMER privatizuje slnko, vodu a neviem čo všetko. Je to hanebné. V politike sa pravdepodobne musí rešpektovať to, že občas niekto zveličuje, že zvýrazňuje iba jeden fakt, jednu stranu problému, že teda niekto niekedy nadužíva a maximalizuje tie svoje tvrdenia, ale kdesi musí byť hranica. Kdesi predsa nejaká pravda seriózna, serióznosť a korektnosť musí byť. A to som ja tu, vážené kolegyne, kolegovia, ani v náznaku nepočul, problém je totiž urobiť tu z toho cirkus, že chceme právnym spôsobom regulovať a ochrániť vodné zdroje u nás. A ja som hrdý na tento zákon, ktorý predložil minister. Som presvedčený, že splní tú svoju úlohu plnohodnotne. Budem veľmi rád počúvať z tej diskusie, kde je nesmierne veľa odborníkov, ktorí sú známi svojimi hlbokými vedomosťami, schopnosťou koncertovať sa naozaj na to podstatné a hlavne pracovať s predloženým materiálom. Zase budeme počuť nesmierne množstvo rôznych pohľadov a tak ďalej a zabudneme absolútne, že to nie je konferencia, to nie je voľné táranie o niečom, že treba hovoriť o materiáli a navrhovať riešenia a niesť zodpovednosť za to, čo poviem. Z parlamentu toto sa, bohužiaľ, vytráca. Vážené kolegyne, možno je celý rad iných problémov v tomto kontexte, keď ste tak zrazu, pravičiari, začali ochraňovať záujem ľudí a pozerať sa, ako SMER rozkráda a čo všetko robí.
Môžeme sa pozrieť na kopu ďalších iných vecí, aké sú skutočné problémy ľudí, ktoré ich trápia, ja neviem napríklad povedzme tú základnú politickú situáciu, profesora The Economy David Stuckler z Oxfordskej univerzity, asociálne škrty, podlomené zdravie, explózia samovrážd, zaujímavé, podiskutovať trošku o tom, ako je to s tými škrtmi.
Hovoril som tu už o tom a videl som tie pobavené úspechy vzdelancov, ktorých je tu veľmi veľa, ktorí študujú po nociach, ako ten prezident Bank of England na konferencii bankárov rozprával o tom, že prežierame sociálny kapitál, že nie nekorektná práca v štátnych rozpočtoch, ale tento typ neoliberalizmu, ktorý nepracuje so sociálnym kapitálom, spôsobuje tie obrovské nedostatky v zdrojoch v zadlžovaných európskych štátoch.
Napríklad na tom našom zjazde rímskom PPE-sky máme Európu, kde je uložených 1,6 bilióna peňazí daňových poplatníkov na sanáciu súkromných bánk a kde ročne unikajú stá miliardy len do daňových rajov. Je to problém? Máme Európsku úniu rozdelenú na bohatý sever, chudobný juh a ešte chudobnejší východ. A máme EÚ, kde následkom týchto aj ďalších narastá frustrácia, netolerancia a podpora krajne pravicových až fašistických strán a príchod ľudí, ako tu máme teraz, do parlamentu, ktorí sú spasiteľmi a zachránia spoločnosť.
Vážené kolegyne, kolegovia, ani dobrá štruktúra toho, čím by sme mali zaoberať, principiálna nekorektnosť nepomôžu veci, škodia veci, klamú ľudí, celý problém je tvrdá a nekompromisná práca, seriózna diskusia, seriózne hľadanie východísk, seriózne vnímanie problémov v dostatočne širokom komplexe, to je to, čo môže Slovensku pomôcť. Ak sa nevrátime na cestu serióznej politickej práce, poctivej, a nie k tomuto nezmyselnému vajataniu, harašeniu šašovskými výstupmi a všetkým možným, čo tu je, Slovensku nepomôžeme. A v takom prípade potom poviem už iba jednu vetu: „Boh nám žehnaj, ak to takto bude.“ Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. No s týmto sa tu dá žiť 20 rokov. No naozaj toto je klasický prejav politického dinosaura, ktorý proste tu odznieva v určitých intervaloch, proste nahrieva. A keď to vychladne, znova sa to ako-tak rozbehne. Prosím vás, ja som si myslel, že vám slza vyhŕkne, pán Číž, že všetko sme sprivatizovali a nič sme vám nenechali. Prosím vás, čo to tu točíte o privatizácii, keď chcete byt konzistentným? Za vašej vlády teraz boli, myslím, dva výmery od Holjenčíka, kde zvýšil cenu vodného a stočného. Však, dobre, to však sprivatizovali, ale prečo ste dvakrát zvýšili cenu vody za vašu vládu terajšiu, keď sa nič neudialo? Všetky svetové ceny, recesia, všetko ide dole, iba voda a iné energie na Slovensku idú hore za účasti socialistickej vlády, prosím vás.
A mne dajte pokoj s Dzurindom, mne dajte pokoj s Radičovou, mne dajte pokoj s privatizáciou. Ja som v tom čase bol v Číne. Teraz vy privatizujete vodu. Rozumiete tomu? O tom je reč, prosím vás.
A ešte jednu poznámku som chcel minule povedať. Tu niekto povie to, že kto bol v Komunistickej strane. Len často boli takí ľudia, čo tam chceli ísť. Ale ani tam ich nezobrali, lebo predsa len ešte nebrali tam hocikoho. A to presne mne niekedy pripomína vaše, či to sprivatizovali, nesprivatizovali, prosím vás, vám to nebolo umožnené sprivatizovať, preto ste tu dneska. Konečne ste boli úprimným, že vám slza skoro vybehla, že všetko sme sprivatizovali, len ste zabudli povedať, že nič sme vám nenechali, lebo keby sme vám niečo nechali, tak to urobíte my. My sa tu teraz musíme trápiť s vodou, musíme predať vodu, včera to boli bytové strechy na predaj. Ja neviem, ešte na čo tu prídete, však vy na niečo ešte prídete, čo sa dá predať. Presne o tom to je, pán kolega, viete, takže neviem, či som to pochopil, by sa to dalo tak pochopiť s tým, či ten bol alebo nebol v Komunistickej strane, lebo toho, čo nebol v nej, ani možno nechceli tam, a toho, ktorý teraz hovorí neprijať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán Číž, vzduch, vzduch, ešte vzduch nám tu ostal, ktorý nám môžete ukradnúť, lebo ten teplý ste už predali, ste už sprivatizovali. Viete, ono sa tomu nehovorí privatizácia. Ja som to hovoril. Len asi ste si sedeli na ušiach, keď ste to nepočuli, aby sme to nenazývali privatizáciou, je to bohapustý predaj a bohapustá zlodejina. Viete, to už vám povedal kolega Hlina, takže na to reagovať už nemusím, ale neviem, či ste si to všimli, dal som konkrétne návrhy, ako vylepšiť tento zákon, aby nebol braný tak, že sú tam pochybnosti o ňom. Aj vtedy ste si sedeli na ušiach, keď som to hovoril? Ja mám tu právnu analýzu. Neviem či vám mám ju tam tresnúť pred oči alebo niekde toto, aby sa vám to dostalo do tej hlavy, aby ste to pochopili, že toto je právna analýza toho skutkového stavu, ktorý je tu, pri ktorom ste hovorili, že my máme populistické reči. Veď som vám uvádzal konkrétne príklady. Kde ste boli vtedy? Kde ste počúvali vtedy?
No a okrem toho ste hovorili, že teda neprivatizovali ste. No vám už na to neostalo, samozrejme, lebo ste popredali také veci, o ktorých sa nám ani nesnívalo. A to sme už spomenuli solárny Klondike, pozemkový fond a ďalšie veci, teplý vzduch. Veď vy ste na tom vyryžovali. Vám sa možno z toho neušlo, pretože to išlo do úplne iných vreciek. Ale nekrúťte to tu dookola.
A okrem toho ja som tu tiež nebol za Dzurindovej vlády, ani za tých predchádzajúcich vlád. Ja som bol vtedy normálny občan. A práve preto som sa sem dostal, že vy ste tu takí zbastardení, že som sa sem musel dostať, aby som mohol vykričať takéto veci, pretože vy keby ste robili normálnu politiku, tak ja by som tu dneska nemusel sedieť a zo seba robiť takéto prejavy, ktoré sa vám zdajú neprístojné, pretože ináč vám to nejde povedať. (Potlesk.) Ináč vám to nejde povedať, aby to aj občania pochopili. A vy to nebudete chápať tak či tak. Takže je to zbytočné. (Reakcie z pléna.)

Pán Číž, na čo tá predstieraná vášeň, na čo tá ideológia, na čo tá demagógia, na čo tie márne, ohnivé výlevy? Veď je to podradné, je to pod úroveň každého jedného poslanca, či to zo seba vyjaviť alebo to vôbec počúvať. Už konečne prestaňte s ohlupovaním národa a odchyľovaním, odpútavaním pozornosti, čo privatizovala predošlá vláda, predošlé vlády. Ony za to svoje podradné konanie zaplatili stratou dôvery. Dnes ste pri vláde vy a čo robíte? Veď robíte všetko v protirečení s tým, čo ste ľuďom sľúbili. Premiér Robert Fico sa ľuďom zaviazal a vďaka tomu získal dôveru mnohých ľudí, získal mandát, že im sľúbil, že nebude privatizovať, a čo robíte? Čo robíte ako vládna strana SMER? Privatizujete všetko, čo vám príde do cesty, železničnú dopravu, telekomunikačný priestor, energetický sektor, núdzové zásoby ropy, pôdu, vodu. Kedy s tým prestanete? Čo ste sľúbili ľuďom, že nebudete privatizovať, ktoré je to to strategické odvetvie? (Reakcia z pléna.) Pán Číž, buďte tak láskavý, nevie mi to tu nikto z čelných predstaviteľov strany SMER zodpovedať. Buďte tak láskavý, prestaňte s tou ideológiou a zodpovedajte mi, ktoré strategické odvetvia mal premiér a celá vládna strana SMER na mysli, čo ostalo, čo ste sľúbili ľuďom, že nebudete zo strategických odvetví a zdrojov privatizovať? Buďte taký láskavý a buďte konkrétny. Na tú vašu ideológiu a demagógiu ani prázdne reči už nikto nemá chuť. Ďakujem. (Potlesk.)

Ja by som chcel len upresniť niektoré výroky pána poslanca Číža.
Predovšetkým žiadne poisťovne na Slovensku privatizované neboli, pán Číž. V roku 1994 na základe zákona Slovenskej Národnej rady vznikla pluralita zdravotných poisťovní, vznikali nové zdravotné poisťovne za určitých podmienok. Každý, kto mal záujem, tak ju mohol založiť. A bolo ich v jednej chvíli až 11 na Slovensku. Najprv to boli verejnoprávne fondy. A potom sme ich transformovali na akciové spoločnosti. Ale žiadna privatizácia štátnej poisťovne pre súkromnú firmu neprebehla a veľmi sa mýlite.
Treba ale povedať, že akciové spoločnosti, na ktoré sme transformovali aj niektoré nemocnice, ale aj nemocnice, ktoré boli prenajaté či predané súkromným investorom, fungujú omnoho lepšie ako tie štátne. Uvediem konkrétny príklad, nemocnice v Košickom samosprávnom kraji, ktoré prenajímal pán župan Trebuľa zo strany SMER pre spoločnosť Svet zdravia, kde je hlavným majoritným vlastníkom skupina Penta. Dnes fungujú v zisku, sú veľmi úspešné, idú postaviť novú budovu pre nemocnicu v Michalovciach. Práve v pondelok o tom tam rokovalo zastupiteľstvo, kde má väčšinu práve strana SMER. Čiže nerozumiem teraz tomuto inému pohľadu na túto problematiku.
Vy hovoríte, že nič neprivatizujete, no a potom, prečo vlastne táto súčasná vláda má uznesenie, ktorým ukladá ministrovi hospodárstva, aby hľadal možnosť na predaj majoritného podielu Slovak Telekomu, 51 % tam má toho štát. Vy to chcete predať. Čo hovoríte na tzv. zámenu aktív, ktorá prebehla v plynárenskom priemysle hneď nedávno? Veľmi sa s tým vychvaľoval pán premiér Fico.
Len ten problém, o ktorom dnes diskutujeme, je skutočnosť, že tento zákon je o tom, aby sa voda na základe povolenia, ktoré vydá vláda Slovenskej republiky, mohla predávať za nejasnej cenotvorby do zahraničia, idete predávať prírodné bohatstvo, strategickú surovinu.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne a kolegovia, ktorí tu ešte zostali, ja som sa pred chvíľou prihlásil do faktickej poznámky, pretože nemal som dosť času na to, aby som sa pripravil do rozpravy, a očakával som, že tak budú konať aj iní kolegovia. Ale pred chvíľočkou sa prihlásil pán kolega Číž, ktorý diskutoval viac ako 10 minút. Z toho k predmetu veci sa vyjadril v piatich vetách. Aj z tých piatich viet som pochopil, že nemá prehľad, ako fungujú vodárenské spoločnosti na Slovensku. Zhodou okolností máme tu kolegu, ktorý je spravodajcom k tomuto zákonu, ktorý je vo vedení jednej vodárenskej spoločnosti. Nie je ani Francúz, ani Talian, je Slovák. A nemyslím si, že by ako člen vodárenskej spoločnosti konal opačne, ako je potreba pre občanov, ktorí bývajú vo Východoslovenskom kraji. Takže tým chcem len povedať toľko, že ste vystúpili nekompetentne, nemáte prehľad, ako fungujú vodárenské spoločnosti. Z nich niektoré, nie je ich veľa, možno dve na Slovensku, možno teda tri prenajali svoj majetok spoločnostiam, ktoré nie sú zo Slovenska. Ale potom ostatné a aj tie, ktoré prenajímajú majetok, sú vlastníkmi svojho majetku. Majú ho len predaný. Netvrdím, že je to dobré. Tu kolega, ktorý sa tým zaoberá, správne pochopil, že jeho predchodcovia to urobili zle. Tak majú urobiť aj ostatní. Ale vodárenské spoločnosti sú v majetku obcí a miest Slovenskej republiky a ich manažment je slovenský. Ďakujem za porozumenie.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. No, dámy a páni, mala by to byť vysoko špecificky odborná debata, preto sa dopredu ospravedlňujem, že vystupujem, ale už nedá mi nevystúpiť, preto, lebo už som tu počul toľko kadejakých demagógií a ideologických nezmyslov k tomuto návrhu zákona, že naozaj nedá mi nepovedať úplne čosi iného.
Viete v prvom rade je tu nejaká celospoločenská objednávka na zákon o vode. Na tom by sme sa asi mali dohodnúť všetci, skutočne je.
Po druhé, toto je prvé čítanie v rámci tohto zákona a po skúsenostiach so všetkými zákonmi v tomto parlamente som presvedčený, že v druhom čítaní príde nesmierne veľa pozmeňujúcich návrhov a tá debata bude určite odborná, no ak nebude taká, tak je to naša smola, ak bude taká, ako je táto, no tak máme všetci smolu a budeme len otrávení všetci a pozerať sa na to, že kto ešte vymyslí nejakého iného panáčika vo farebnom oblečení. Ale proste toto tu sa jednoducho nehodí, hej. Farební panáčikovia tu v tejto chvíli nemajú čo hľadať. Je to naozaj vysoko odborná debata, mala by takou byť aj z jednej aj z druhej strany (výbory, druhé čítanie). Potom, viete, pre na druhej strane nikto sa nesmie čudovať, ak existuje Ústav pamäti národa, je tu aj nejaká pamäť tohto parlamentu. A o tom, že sa spomína privatizácia niektorých konkrétnych ľudí, byť pán Novotný, ktorý vtedy veľmi vystupoval natvrdo za privatizáciu, zdôvodňoval všetko možné o SPP po banky a tak ďalej a tak ďalej, ja o tom nechcem hovoriť. Proste tej demagógie je tu strašne veľa. Vydržme do toho druhého čítania. Určite v druhom čítaní sa budeme baviť o úplne inom zákone, aký vlastne sa predkladá teraz. Ja som o tom presvedčený, preto, lebo taká skúsenosť tohto parlamentu je. Ďakujem za pozornosť.