36. schôdza

Ja by som chcel len upresniť niektoré výroky pána poslanca Číža.
Predovšetkým žiadne poisťovne na Slovensku privatizované neboli, pán Číž. V roku 1994 na základe zákona Slovenskej Národnej rady vznikla pluralita zdravotných poisťovní, vznikali nové zdravotné poisťovne za určitých podmienok. Každý, kto mal záujem, tak ju mohol založiť. A bolo ich v jednej chvíli až 11 na Slovensku. Najprv to boli verejnoprávne fondy. A potom sme ich transformovali na akciové spoločnosti. Ale žiadna privatizácia štátnej poisťovne pre súkromnú firmu neprebehla a veľmi sa mýlite.
Treba ale povedať, že akciové spoločnosti, na ktoré sme transformovali aj niektoré nemocnice, ale aj nemocnice, ktoré boli prenajaté či predané súkromným investorom, fungujú omnoho lepšie ako tie štátne. Uvediem konkrétny príklad, nemocnice v Košickom samosprávnom kraji, ktoré prenajímal pán župan Trebuľa zo strany SMER pre spoločnosť Svet zdravia, kde je hlavným majoritným vlastníkom skupina Penta. Dnes fungujú v zisku, sú veľmi úspešné, idú postaviť novú budovu pre nemocnicu v Michalovciach. Práve v pondelok o tom tam rokovalo zastupiteľstvo, kde má väčšinu práve strana SMER. Čiže nerozumiem teraz tomuto inému pohľadu na túto problematiku.
Vy hovoríte, že nič neprivatizujete, no a potom, prečo vlastne táto súčasná vláda má uznesenie, ktorým ukladá ministrovi hospodárstva, aby hľadal možnosť na predaj majoritného podielu Slovak Telekomu, 51 % tam má toho štát. Vy to chcete predať. Čo hovoríte na tzv. zámenu aktív, ktorá prebehla v plynárenskom priemysle hneď nedávno? Veľmi sa s tým vychvaľoval pán premiér Fico.
Len ten problém, o ktorom dnes diskutujeme, je skutočnosť, že tento zákon je o tom, aby sa voda na základe povolenia, ktoré vydá vláda Slovenskej republiky, mohla predávať za nejasnej cenotvorby do zahraničia, idete predávať prírodné bohatstvo, strategickú surovinu.

Dámy a páni, ak súhlasíte, dokončíme tie tri faktické poznámky, aby sme ukončili dialóg alebo výmenu pohľadov a potom mohli pokračovať ďalším vystupujúcim.
Nech sa páči, Jozef Bobík.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne a kolegovia, ktorí tu ešte zostali, ja som sa pred chvíľou prihlásil do faktickej poznámky, pretože nemal som dosť času na to, aby som sa pripravil do rozpravy, a očakával som, že tak budú konať aj iní kolegovia. Ale pred chvíľočkou sa prihlásil pán kolega Číž, ktorý diskutoval viac ako 10 minút. Z toho k predmetu veci sa vyjadril v piatich vetách. Aj z tých piatich viet som pochopil, že nemá prehľad, ako fungujú vodárenské spoločnosti na Slovensku. Zhodou okolností máme tu kolegu, ktorý je spravodajcom k tomuto zákonu, ktorý je vo vedení jednej vodárenskej spoločnosti. Nie je ani Francúz, ani Talian, je Slovák. A nemyslím si, že by ako člen vodárenskej spoločnosti konal opačne, ako je potreba pre občanov, ktorí bývajú vo Východoslovenskom kraji. Takže tým chcem len povedať toľko, že ste vystúpili nekompetentne, nemáte prehľad, ako fungujú vodárenské spoločnosti. Z nich niektoré, nie je ich veľa, možno dve na Slovensku, možno teda tri prenajali svoj majetok spoločnostiam, ktoré nie sú zo Slovenska. Ale potom ostatné a aj tie, ktoré prenajímajú majetok, sú vlastníkmi svojho majetku. Majú ho len predaný. Netvrdím, že je to dobré. Tu kolega, ktorý sa tým zaoberá, správne pochopil, že jeho predchodcovia to urobili zle. Tak majú urobiť aj ostatní. Ale vodárenské spoločnosti sú v majetku obcí a miest Slovenskej republiky a ich manažment je slovenský. Ďakujem za porozumenie.

Nech sa páči, Dušan Jarjabek.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. No, dámy a páni, mala by to byť vysoko špecificky odborná debata, preto sa dopredu ospravedlňujem, že vystupujem, ale už nedá mi nevystúpiť, preto, lebo už som tu počul toľko kadejakých demagógií a ideologických nezmyslov k tomuto návrhu zákona, že naozaj nedá mi nepovedať úplne čosi iného.
Viete v prvom rade je tu nejaká celospoločenská objednávka na zákon o vode. Na tom by sme sa asi mali dohodnúť všetci, skutočne je.
Po druhé, toto je prvé čítanie v rámci tohto zákona a po skúsenostiach so všetkými zákonmi v tomto parlamente som presvedčený, že v druhom čítaní príde nesmierne veľa pozmeňujúcich návrhov a tá debata bude určite odborná, no ak nebude taká, tak je to naša smola, ak bude taká, ako je táto, no tak máme všetci smolu a budeme len otrávení všetci a pozerať sa na to, že kto ešte vymyslí nejakého iného panáčika vo farebnom oblečení. Ale proste toto tu sa jednoducho nehodí, hej. Farební panáčikovia tu v tejto chvíli nemajú čo hľadať. Je to naozaj vysoko odborná debata, mala by takou byť aj z jednej aj z druhej strany (výbory, druhé čítanie). Potom, viete, pre na druhej strane nikto sa nesmie čudovať, ak existuje Ústav pamäti národa, je tu aj nejaká pamäť tohto parlamentu. A o tom, že sa spomína privatizácia niektorých konkrétnych ľudí, byť pán Novotný, ktorý vtedy veľmi vystupoval natvrdo za privatizáciu, zdôvodňoval všetko možné o SPP po banky a tak ďalej a tak ďalej, ja o tom nechcem hovoriť. Proste tej demagógie je tu strašne veľa. Vydržme do toho druhého čítania. Určite v druhom čítaní sa budeme baviť o úplne inom zákone, aký vlastne sa predkladá teraz. Ja som o tom presvedčený, preto, lebo taká skúsenosť tohto parlamentu je. Ďakujem za pozornosť.

S reakciou na faktické poznámky, nech sa páči, Miroslav Číž.

Ďakujem pekne. Inak ďakujem, samozrejme, všetkým.
Pán Bobík, škoda, že ste s tým kompetentným prejavom nevystúpili, lebo potom by som sa mohol prípadne vyjadriť aj ja, ale trošku mi teda dovoľte zareagovať. Dvanásť rokov som mal tú časť robiť tajomníka výboru pre verejnú správu a prakticky všetky kroky, ktoré súvisia s verejnou správou a okrem iného aj s majetkovými otázkami spojenými so správou, prechádzali cez ten výbor a možno desiatky, možno päťdesiat, možno viac hodín som strávil s týmito problémami, takže ľahko sa môže stať, že napriek tomu vzhľadom na moju intelektuálnu výbavu tu mi to nepomohlo, ale do istej miery zas by sme mohli nejaký ten vzájomný rešpekt mať, že ja rešpektujem, že vy o tom čosi viete, a budem vám vďačný, keď mi to vrátite.
Pán kolega Novotný, veď v tom je ten problém, ako vás tu vidím, za to celé obdobie rozpredali ste kompletne všetko, mimoriadne nevýhodne za veľmi podozrivých okolností a napriek tomu, keby sme mlčali, lebo naozaj to je kontraproduktívne, lebo nemá význam už o tom rozprávať, môžem si zobrať, s čím ste vystupovali dneska, vážení kolegovia, osobitne teda z pravicových strán, tradičných vo vzťahu k tomuto zákonu, sú to principiálne nepravdy, hlboká neznalosť zákona, úplne mimo veci.
Načo, pán Bobík, mám hovoriť o zákon, keď pri tom všetkom 90 % diskutujúcich sa tých ustanovení ani nedotklo. V tom je ten problém. A verte mi, že keby bola príležitosť o tom podiskutovať seriózne, tak by som sa ešte chcel práve špeciálne vám s tým, čo o tom viem, predviesť. Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne.
Šanca na pokračovanie bude v nasledujúcich dňoch. Zajtra ráno budeme pokračovať rokovaním o bloku legislatívy z oblasti financií.
Ďakujem všetkým za prítomnosť, všetkým za dialóg a pekný večer.

(Prerušenie rokovania o 19.07 hodine.)