36. schôdza

Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, Slovenská republika prebrala od 1. júla po štvrtýkrát ročné predsedníctvo v najvýznamnejšom stredoeurópskom regionálnom zoskupení známom pod názvom Vyšehradská štvorka.
Význam zoskupenia v poslednom období narastá, a to aj vďaka aktívnemu prístupu poľského a maďarského predsedníctva. Podarilo sa im naplniť rokovania konkrétnym obsahom a jeho realizácia už prináša prvé výsledky. V4 je dnes živou regionálnou štruktúrou štyroch členských krajín Európskej únie a Severoatlantickej aliancie, ktoré sa hlásia k rovnakým hodnotám. Ich spolupôsobenie vytvára priestor pre posilňovanie koordinačných a konzultačných mechanizmov s cieľom nachádzať spoločné pozície a stanoviská v aktuálnych otázkach zahraničnej, európskej politiky regionálneho rozvoja, hospodárskej a kultúrnej spolupráce.
Chceme pokračovať v dobre rozbehnutých aktivitách maďarského predsedníctva. Jednou z našich priorít preto zostáva zvyšovanie energetickej bezpečnosti. V rámci uvedeného plánu sme spolu s maďarskou stranou realizovali prepojenie plynovodov a rozbehnutý je aj projekt budovania dopravných koridorov, ktoré vytvoria lepšie jadransko-baltické cestné a železničné prepojenie. Na záverečnom summite maďarského predsedníctva za účasti predstaviteľov Európskej komisie sme sa tiež dohodli, že v rámci nastávajúceho programovacieho obdobia pre eurofondy na roky 2014 - 2020 budeme zvýšenú pozornosť venovať podpore výskumu, vedy a inovácií. Slovenská republika preberá rotujúce predsedníctvo vo Vyšehradskej skupine v čase, keď V4 zažíva azda najproduktívnejšie obdobie vo svojej histórii. Počas ostatných troch rokov bolo iniciovaných niekoľko významných spoločných projektov v energetike, doprave a obrannej spolupráci, ktoré majú pozitívny vplyv na zvyšovanie životnej úrovne obyvateľstva.
Cieľom nášho predsedníctva bude preto zachovať potrebnú kontinuitu a zároveň priniesť niektoré nové prvky do spolupráce štyroch krajín. Priestor vidíme napríklad v oblasti zvyšovania dynamiky hospodárskeho rozvoja a rastu konkurencieschopnosti ekonomík. Tomu zodpovedá aj motto nášho predsedníctva: "Dynamický Vyšehrad pre Európu a svet."
Novou pridanou hodnotou spolupráce v rámci krajín V4 môže byť napríklad digitálna ekonomika, ktorá je podporovaná na európskej úrovni, poskytuje značný potenciál pre hospodársky rast, prílev zahraničných investícii a riešenie nezamestnanosti, najmä u mladých ľudí. Našim partnerom budeme chcieť predostrieť pozitívne skúsenosti Slovenska v boji proti daňovým podvodom a daňovým únikom, keďže predstavujú problém aj v regionálnom meradle a prejavili oňho záujem aj ďalšie krajiny Európskej únie, podstatne väčšie, ako sme my, a preto sa práve záujmu aj našich kolegov z V4, veľmi sa mu tešíme.
Zameriame sa tiež na efektívne využitie zdrojov kohéznej politiky a štrukturálnych fondov v novom programovom období Európskej únie na projekty spoločného záujmu v energetike, doprave či na modernizáciu regionálnej infraštruktúry. Uvedené projekty predstavujú pre stredoeurópske krajiny jedinečný nástroj na podporu hospodárskeho rozvoja a tvorbu pracovných miest. Dôležitou súčasťou posilňovania konkurencieschopnosti našich ekonomík sú takisto cielené prorastové opatrenia, kde partnerom môžeme okrem iného ponúknuť pozitívny príklad vytvorenia slovenského investičného holdingu ako nového nástroja na podporu investícií. Krajiny V4 by mali zamerať zvýšenú pozornosť aj na rozvoj znalostnej ekonomiky založenej na inováciách, výskume a moderných formách vzdelávania, ako je napríklad systém duálneho vzdelávania.
Budeme klásť zvýšený dôraz na koordináciu pozícii krajín V4 k dôležitým otázkam riešeným na úrovni Európskej rady, akými sú klimaticko-energetický balíček a priemyselná politika. Je nepochybne v záujme všetkých štyroch stredoeurópskych krajín zachovať svoj priemyselný potenciál s dôrazom na také odvetvia, ako napríklad oceliarsky alebo automobilový priemysel. Koncom tohto roka je plánované pozvanie predsedov vlád členských krajín Vyšehradskej štvorky na spoločný summit do Bratislavy. V rámci osvedčenej spolupráce vo formáte V4 +, čo je forma stretnutí s krajinami mimo regiónu Vyšehradskej štvorky, bude pozvaný prezident švajčiarskej konfederácie. Na budúci rok by sme radi nadviazali aj na úspešný formát schôdzky na najvyššej úrovni so strategickými partnermi Vyšehradskej štvorky Francúzskom a Nemeckom, ktorý sa po prvý raz konal v marci 2013 vo Varšave.
Vážená pani predsedajúca, skončil som.

Ďakujem. Ďalšiu otázku položil pán poslanec Pavol Goga:
"Vážený pán predseda vlády, na pracovnom sneme strany SMER - sociálna demokracia ste predstavili zavedenie jednotlivých opatrení balíčku na zlepšenie životnej úrovne občanov Slovenska. V akom časovom horizonte možno očakávať zavedenie týchto opatrení?"
Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, vážený pán poslanec, úvodom chcem zdôrazniť, že sa nejedná len o diskutovaných 15 opatrení, ale ide o záväzky komplexného a systémového charakteru, ktoré sú zasadené do širšieho politického rámca, a takto treba navrhované opatrenia aj vnímať.
Svedčí to o tom, že vláda pristupuje veľmi zodpovedne k naplneniu silného mandátu z parlamentných volieb. Počas uplynulých dvoch rokov sme ukázali, že vieme byť dobrým hospodárom. Podarilo sa znížiť deficit verejných financií pod 3 % hrubého domáceho produktu a Slovensko bolo vyradené z trestnej lavice, z tzv. procedúry nadmerného deficitu. Zlepšil sa výber daní a vláda prijala opatrenia na boj proti daňovým únikom a podvodom, ktoré prinášajú zásadný úspech. Badať aj postupný pokles nezamestnanosti, navyše medzinárodné organizácie našej krajine v tomto a nasledujúcom roku predpovedajú jeden z najvyšších hospodárskych rastov spomedzi krajín Európskej únie.
Dobré hospodárske výsledky nás oprávňujú správať sa sociálnodemokraticky viac ako inokedy. Uvedomujeme si, že nemôžeme nikdy merať výsledky svojho vládnutia len hrubými makroekonomickými ukazovateľmi, ale vždy až reálnymi životnými podmienkami ľudí s nižšími a strednými príjmami.
Do konca volebného obdobia v marci 2016 sa budeme správať tak, aby sme po prvé ucelenou hospodárskou politikou podporili hospodársky rast nad 3 % hrubého domáceho produktu, čo bude pozitívne vplývať na vytváranie nových pracovných miest. Viete, že už od 2,5 % sa tá dynamika tvorby nových pracovných miest v zásadne zvyšuje.
Podporíme ďalší rast reálnych miest s osobitnou pozornosťou na nízkopríjmové skupiny. Tu svoju úlohu zohral aj zákon o kolektívnom vyjednávaní, ktorý bol predmetom veľkej kritiky, ale dnes môžme konštatovať nárast reálnych miezd, najmä vo výrobnej sfére.
Po tretie. Vyváženou environmentálnou politikou nenarušíme konkurencieschopnosť slovenského hospodárstva. O dva-tri mesiace nás čaká v Európskej únii vážna diskusia o klimaticko-energetickom balíčku Únie do roku 2030. Musíme presadiť svoje predstavy. Slovensko nemôže podporiť záväzný ukazovateľ podielu obnoviteľných zdrojov na výrobe elektrickej energie, na druhej strane sme pripravení hovoriť o redukcii emisií skleníkových plynov, ale nie o 40 %. Musíme nájsť číslo, ktoré bude zodpovedať európskej realite.
Po štvrté. Našou nemenej dôležitou úlohou je znížiť nezamestnanosť na úroveň priemeru krajín eurozóny, to je záväzok, ktorý sme si dali približne pred rokom, a verím, že sa nám ho podarí splniť a že to je absolútne reálny cieľ. Zo 14,4 %, ktoré boli na Slovensku v čase, kedy sme preberali vládu, v roku 2012, sme sa dostali v poslednom mesiaci na 12,8 a veríme, že príde ďalší pokles, keď naštartujeme iniciatívu pre mladých ľudí, do ktorej pôjde značné množstvo finančných prostriedkov.
Po piate. Ofenzívnou energetickou a cenovou politikou v energetických podnikoch a spoločnostiach s majetkovou účasťou štátu budeme ďalej výrazne podporovať cenovú stabilitu energií pre občanov a priemysel. Po konzultáciách s úradom pre reguláciu sieťových odvetví chceme predložiť návrh, aby sme naplnili ambíciu znížiť cenu plynu pre domácnosti o dvojciferné číslo. Ľudia potrebujú od sociálnodemokratickej vlády ešte viac a konkrétnejšie. Po rokoch úspor a uťahovania opaskov súvisiacich so svetovou hospodárskou krízou vláda pripravila pre občanov pozitívny finančný ekonomický a sociálny balíček.
Od roku 2015 dôjde k percentuálne historicky najvyššiemu rastu minimálnej mzdy. Pre ľudí s najnižším príjmom to bude prakticky znamenať trinásty plat. Pracujúci so strednými a nízkymi príjmami budú platiť nižšie odvody, toto opatrenie sa dotkne približne 800-tisíc zamestnancov. Výsledkom bude, že ľudia na jednej strane budú mať v čistom viac peňazí, na druhej strane zamestnávatelia nebudú mať zvýšené náklady, ktoré sú spojené s rastom minimálnej mzdy.
Od budúceho roka zavedieme minimálny dôchodok a aj teraz prispejeme jednorazovou sumou na zvýšenie vianočného príspevku, ktorý bude vyplatený v decembri 2014. Aby sme motivovali ľudí pracovať, zavádzame dočasný súbeh mzdy a dávky v hmotnej núdzi, a kto si nájde prácu, bude mať mzdu do určitej výšky, popritom bude mať aj nárok na dávku v hmotnej núdzi počas obdobia, ktoré stanovíme, buď to bude 12, alebo 6 mesiacov.
Tak ako som už uviedol, na roky 2015 až 2016 vláda pripravuje súhrnné zníženie ceny plynu pre domácnosti o dvojciferné číslo.
Programom, ktorý je typický pre sociálnu demokraciu, pomôcť mladým rodinám s deťmi. Prichádzame s rozširovaním kapacít jaslí a škôlok. Mestá a obce sa budú môcť obrátiť na vládu so žiadosťou o finančné prostriedky na rekonštrukciu alebo na výstavbu nových kapacít pre deti. Pokiaľ ide o ľudí, ktorí chodia do práce vlakom, chceme zvýšiť zľavu pri cestovaní z terajších 35 na 50 % a umožniť ešte väčšiu mieru pružnosti pracovného trhu. Symbolicky - od 17. novembra 2014 - zavedieme bezplatnú vlakovú dopravu pre študentov základných, stredných, vysokých škôl, ako aj pre dôchodcov.
Študentov sa týka aj ďalšie z opatrení, od 1. 1. 2015 budú rozšírené študentské odvodové úľavy pri práci na dohodu a pri dohodách o brigádnickej práci študentov chceme zvýšiť mzdový limit zo 159 eur na 200 eur.
Ďalej - a to je tiež typické sociálnodemokratické rozhodnutie - chceme zvýšiť príspevok asistentom zdravotne postihnutých žiakov na školách. Rátame s vytvorením až 1 000 pracovných miest pre absolventov vysokých škôl.
Ďalej a to je, vláda ďalej plánuje podporiť praktické odborné vzdelávanie, od 1. 1. 2016 budú môcť zamestnávatelia získať daňové zvýhodnenie v prípade, ak poskytnú prax žiakom odborných škôl. Rovnako budeme podporovať aj firmy, ktoré sa rozhodnú investovať do výskumu a vývoja. Aj tu je aj novinka - podpora technologických startupov. Umožníme mladým podnikateľom, ktorí majú dobré nápady, aby ich rozbehli, aj keď im chýba úvodný finančne, úvodné finančné prostriedky na založenie takejto firmy.
Pre podnikateľov - vo firmách do určitého obratu zavedieme opatrenie, ktoré sme vnímali počas našich stretnutí v regiónoch ako veľmi dôležité, a to je možnosť úhrady DPH až po prijatí platby za faktúru. Vyhnú sa tak druhotnej platobnej neschopnosti, ktorá, bohužiaľ, v čase ekonomickej krízy zabila mnoho dobrých malých rozvíjajúcich sa podnikov.
Vážený pán poslanec, uvedený sociálno-ekonomický a finančný balíček je pre nás záväzný a na jeho realizáciu vynaložíme približne štvrť miliardy eur. Prijatie a postupné uvádzanie jednotlivých opatrení do praxe v žiadnom prípade neohrozí naše fiškálne ciele. To znamená, nebude to na úkor vyššieho vyššieho deficitu ani na úkor zvyšovania dlhu. Nikdy by sme si nedovolili prijať niečo, čo by ohrozilo kredit, ktorý Slovensko v Európe za posledné roky získalo.
Záverom by som chcel zdôrazniť, že prezentované opatrenia sú len výberom z veľkého počtu úloh smerujúcich k naplneniu Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky. V zmysle tohto dokumentu sa pripravuje audit každodenných problémov ľudí, na ktoré vláda nie je schopná reagovať svojou legislatívnou činnosťou. Predpokladáme, že dostaneme súbor návrhov na zmenu zákonov, vyhlášok a vládnych nariadení, ktoré komplikujú život občanov. Navrhované legislatívne úpravy by sme chceli zrealizovať už na jeseň na septembrovej alebo októbrovej schôdzi parlamentu.
Legislatíva už začína pracovať napríklad na príprave zákona, aby sa verejným a ústavným činiteľom, ktorí majú viacero funkcií, obmedzil príjem na jeden plat. Prejdeme na mechanizmus zavedený v minulosti, to znamená, že za ďalšiu prácu budú mať nárok iba, v ďalšej práci budú mať nárok iba na minimálnu mzdu alebo zavedieme režim úplne bezplatného vykonávať ďalšie práce. Tá minimálna mzda v minulosti fungovala hlavne preto, lebo pojem minimálna znamená, že nemôžete pracovať zadarmo, ale môžete pracovať teda minimálne za minimálnu mzdu. Tento pomer sa podľa mňa dosť osvedčil, pretože nie je možné obmedzovať prístup k funkciám, to znamená, nemôžete brániť to, aby sa poslanec Národnej rady uchádzal o starostu alebo uchádzal sa o prípadne župana, ale je dôležité, aby si vybral jeden plat, a za ten jeden plat, keď má záujem a toľko času a môže vykonávať kvalitne viacero, viacero funkcií, tak, samozrejme, mal k tomu adekvátny priestor.
Každý, kto chce kandidovať za primátora, starostu alebo poslanca mestského či obecného zastupiteľstva v komunálnych voľbách na konci roku 2014, musí rátať s tým, že príjem z viacerých verejných funkcií bude teda obmedzený. Toto rozhodnutie vláda považuje za správne a vítame, že našlo pochopenie u ľudí, ktorí v súčasnosti kumulované funkcie zastávajú.
Vážená pani predsedajúca, skončil som.

Ďakujem, pán podpredseda vlády. Ďalšiu otázku, ale predpokladám, že včas nestihneme odpovedať, je znovu od pána poslanca Želiezku, je v tom istom kontexte ako predchádzajúca, takže predpokladám, že nechcete na ňu odpovedať.

Nie, myslím si, že všetky tieto otázky naznačujú predovšetkým to, že konsolidácia, ktorú sme úspešne podstúpili v posledných dvoch rokoch, a naozaj zásadný súboj s daňovými únikmi, na ktoré sa tu chystalo mnoho vlád pred nami, donieslo svoje ovocie, a slovenský štátny rozpočet, čo predovšetkým asi ťažko ocenia niektorí opoziční poslanci, ale podľa môjho názoru to rozhodne ocenia investori, ktorí poskytujú Slovensku najnižšie pôžičky, z čoho vyplývajú veľmi nízke hypotéky. Iste viete, že sme opäť prelomili rekord v bankách v počte mladých, ktorí si zobrali hypotekárne úvery, tak toto všetko sa musí prejaviť aj na reálnej životnej úrovni občanov. A práve preto existuje tento nový sociálno-ekonomický balíček.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem, pán podpredseda vlády. Pokračujeme odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia.
Prvá otázka je poslanca Gabriela Csicsaia na ministra životného prostredia Petra Žigu a znie:
"Ministerstvo životného prostredia prichádza s úpravou vodného zákona, v ktorom sa chystá taxatívne spoplatňovať zavlažovanie, ale aj využitie termálnych prameňov. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka spolu s podpredsedom vlády však zatiaľ deklarujú podporu farmárov a vidieka, na výjazdoch sa prezentujú schémy finančnej podpory pre chovateľov, pestovateľov zeleniny aj agroturistiky. Zjednodušene ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja na jednej strane sľubuje dotácie EÚ pre farmárov a na strane druhej ministerstvo životného prostredia sa, sa snaží ich vyzbierať naspäť do štátnej kasy. Zdá sa vám v poriadku takéto plátanie rozpočtu?"
Nech sa páči, pán minister.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, prajem vám dobrý deň a ďakujem zároveň za otázku od pána poslanca.
Keďže som vás tu videl aj včera, takže som si vedomý, že asi ste boli a zúčastnili ste sa rokovania o novele zákona o vodách, kde som sa už snažil túto problematiku vysvetliť, ale ešte raz sa k nej vrátim a vysvetlím, prečo sme museli zaviesť alebo prečo budeme musieť zaviesť spoplatňovanie zavlažovania pre našich farmárov a poľnohospodárov.
Ako isto viete, Slovenská republika sa uchádza v rámci programovacieho obdobia v rokoch 2014 až 2020 v rámci partnerskej dohody o 15,3 mld. eur z európskych fondov. Európska únia, aby nám poskytla tieto zdroje, si dala podmienky tzv. ex ante kondicionality a jednou z tých ex ante kondicionalít je, aby sme zaviedli spoplatnenie zavlažovania. Návrh na spoplatnenie odberov na zavlažovanie poľnohospodárskej pôdy sa však nebude riešiť už teraz a v rámci tohto zákona, v rámci tohto zákona sa spoplatnenie odobratej vody na závlahy sa vypustí iba zo súčasne platných výnimiek zo spoplatnenia. Celé toto budeme riešiť nariadením vlády č. 755/2004, v ktorom bude stanovená sadzba poplatku za jeden kubický meter, to znamená za tisíc litrov a ten navrhovaný poplatok bude 0,1 cent za kubický meter a platný by myl byť ten zákon od 1. 1. 2017 s tým, že my sme najprv pôvodne navrhovali jeden cent, bude to až, bude to 0,1 centa a diskutovali sme na túto tému aj s poľnohospodármi posledné dva týždne, dohodli sme sa, že takýmto spôsobom to upravíme. Musíme vyjsť v ústrety Európskej komisii, pretože ani program rozvoja vidieka by sa nedal podporiť potom z európskych fondov, takže je to také, by som povedal, win-win positio.
Chcem povedať ešte toľko, že liečivé vody ani termálne pramene nebudú spoplatňované na Slovensku. Včera sme o tom dlho diskutovali a v nariadení vlády, o ktorom som pred chvíľou hovoril, sa spoplatňovanie bude týkať len vody, ktorá bude vyvezená za hranice v cisternách alebo potrubím.
Skončil som. Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán poslanec, chcete doplňujúcu otázku?
Nech sa páči.

Dobre, ďakujem za odpoveď. Osobne stále si myslím, že nakoľko som mal to šťastie alebo tú možnosť zoznámiť sa so spôsobom negociácií v Európskej únii, stále si myslím, že možnosť vynegociovať alebo vynechať tieto poplatky úplne zo zákona, bola taká možnosť. Nechcem sa hádať, či nejak sa to prepáslo, alebo nie, skrátka akonáhle je to v zákone, otázka ďalšej vlády alebo hociktorej vlády, zo dňa na deň zmení tento poplatok z 0,01; hoci aj zo dňa na deň; na 1, 2, 3, 4; nehovoriac, ešte o tom budem rozprávať v tom zákone, výšku týchto poplatkov navrhujete, aby určil, určil ÚRSO. Takže stále je tam tá hrozba, že to spoplatnené bude.
Ďakujem.

Nech sa páči, pán minister.