36. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie v rozprave
3.7.2014 o 17:31 hod.
Mgr.
Helena Mezenská
Videokanál poslanca
Vážená pani predsedajúca, pán zastupujúci ministra hospodárstva, pani spravodajkyňa... (Reakcia z pléna.) Tak nový, tak bol poverený zastupovaním ministra, tak prepáčte, ak ste nový, ja som to vyrozumela, lebo naozaj to takto bolo povedané. (Ruch v sále.) Ako myslím, že taká škodoradosť nie je namieste. Myslím si, že v tomto prípade, to nie je až taká vďačná úloha, hlavne v aktuálnom stave, keď nastupuje pán štátny tajomník, bývalý štátny tajomník do pozície ministra.
Budem vychádzať v mojom príspevku, hoc ide o prvé čítanie, z viacerých zdrojov a znovuvrátenie zákona o ochrane spotrebiteľa do, k prerokovaniu mi umožňuje oprášiť aj mnou podaný pozmeňujúci návrh z konca minulého roka, kedy som sa snažila návrhom jednotlivých inštitútov o takú sumarizáciu a kompletizáciu tohto zákona o ochrane spotrebiteľa o prvky, ktoré sa preukázali, že je potrebné z aplikačnej praxe preniesť do tohto zákona.
Veľmi ma mrzí, že nebola ochota tieto poznatky, skúsenosti a konkrétne spracované návrhy zapracovať, čo je na škodu veci. A čo potom naozaj spôsobuje, tak ako sme aj teraz toho dôkazom, takéto nekoncepčné, nesystémové, parciálne, formálne vstupy do zákona v opakovaných formách. Ja naozaj neviem sa zmieriť s týmto prístupom pri tvorbe zákonov, lebo ani dnes, keď sedíme nad týmto zákonom a budeme upravovať či už ambulantný predaj alebo budeme mať snahu precizovať právne úpravy, ktoré sa odvíjajú od potreby precizovania smernice o nekalých marketingových praktikách, prípadne smernice o klamlivej reklame. Ja nemám naozaj záruku, že v budúcnosti nebude opakovane tento zákon otváraný pre iný podnet, že opäť nebudeme svedkami nejakého nekoncepčného, tendenčného vstupu do zákona. Neviem si odpustiť to očakávanie, s ktorým som prišla do parlamentu, že našou snahou bude, berúc v úvahu vecné a faktické poznatky, návrhy poslancov z rôznych klubov, zapracovávať do kompletizovanej, do ucelenej podoby tak, aby sme zbytočne nedezorientovali poslancov, ale aj samotných ľudí, ktorí sa podľa týchto prijatých zákonných noriem a pravidiel v aplikačnej praxi majú riadiť.
Ja si neviem predstaviť, že nielen v zákone o ochrane spotrebiteľa, ale aj v rôznych iných zákonoch sú mnohí občania alebo aj odborná verejnosť, zástupcovia rôznych mimovládnych, vykonávacích subjektov svedkom toho, ako im vo vykonávacej praxi, v aplikačnej praxi sťažuje činnosť práve nesprávne, nekonkrétne vymedzenie pojmov, nesprávne zadefinovanie jednotlivých pojmov. Takýchto miest je veľmi veľa, takýchto fúg je veľmi veľa aj v zákone o ochrane spotrebiteľa, a preto ja túto možnosť, prerokovať znova zákon o ochrane spotrebiteľa v prvom čítaní, využijem na to, aby som teraz bez čítania a predloženia pozmeňujúceho návrhu vniesla opäť do pozornosti poslancov aj do pozornosti ministra praktické odporúčania, na ktoré už dlhodobo upozorňuje odborná, ale aj laická spotrebiteľská verejnosť, hlavne predstavitelia činorodých spotrebiteľských združení, ktorým vďaka tomu, že zákon nie je precizovaný na potreby praxe, sťažuje ich činnosť.
V prvom rade sa dotknem toho, čím som skončila pri prerokovávaní skráteného legislatívneho konania, a to bolo moje upozornenie a taká kritika vzťahovaná ku konkrétnemu bodu a to je vypustenie § 5 v zákone o ochrane spotrebiteľa. Ja som sa snažila aj tento, toto konkrétne ustanovenie citovať. Toto konkrétne ustanovenie som považovala za veľmi dobré ustanovenie, pretože práve podľa neho bolo možné označiť mnohé postupy predajcov pri uvádzaní informácií o tovare alebo služby za ďaleko precíznejšie a konkrétnejšie ako to všeobecné ustanovenie, na ktoré ma odkazuje dôvodová správa a ktoré má vysuplovať s tým, že sa § 5 javil ako duplicitný, má vysuplovať práve zavádzanie a klamanie spotrebiteľa. Ak som si pozrela či už § 7, alebo 8, ja som tam naozaj nevidela presnejšiu a konkrétnejšiu definíciu, ktorá by mala zamedziť klamaniu spotrebiteľa cez podávanie nedoložených, neúplných, nepravdivých, nepresných, nejasných alebo dvojzmyselných informácií.
Ak si všimnete, tak práve § 8, ktorý má vysuplovať toto z môjho pohľadu precíznejšie a konkrétnejšie ustanovenie, sa uvádza len nesprávna informácia a z toho vyplýva nepravdivá informácia. Tak nie je mi zrejmé, zrejme minister nebude teraz vedieť presne na to zodpovedať, neviem, možno niekto z prítomných poslancov mi to bude vedieť vo faktickej zodpovedať, z toho mne vyplýva, že vypustená zákonná úprava, ktorá je precíznejšia, je obšírnejšia a rozsiahlejšia, že by mala byť vypustená a že ju dostatočne vysupluje úprava so všeobecným pojmom alebo všeobecným spojením nesprávne informácie, a preto aj nepravdivé informácie. To je jedna taká vec, ktorá ma ako prvá, keď som si prezerala pripravený materiál, na tomto znepokojila.
V druhom rade by som chcela dať do pozornosti potrebu vymedzenia a ustanovenia, zadefinovania pojmu zraniteľný a priemerný spotrebiteľ. Ak si opäť všimnete v konkrétnych ustanoveniach, myslím § 2, § 7, sa konkrétne spomínajú pojmy priemerný spotrebiteľ a zraniteľný spotrebiteľ. Napokon s týmito pojmami, tieto pojmy nie definuje, ale využíva aj zákon o energetike. No napriek tomu, že sa tieto pojmy spomínajú v texte, nemajú presné vymedzenie. Ak si pozriete zadefinovaný pojmový aparát, ktorý je takým šlabikárom a sprievodcom pre vymedzenie pojmov, s ktorými sa stretávame v samotnom zákone, absentuje tam vymedzenie pojmu zraniteľný, priemerný spotrebiteľ a je nevyhnuté rozlíšiť tieto kategórie spotrebiteľov, lebo na ne upozorňujú jednotlivé ustanovenia, ktoré sú práve spomínané v tých odsekoch alebo v paragrafových zneniach, ktoré na potrebu tohto odlíšenia upozorňujú.
Rovnako tak vidím teraz priestor na to, aby sa opätovne, keď sa zákon o ochrane spotrebiteľa otvára, kategorizovali jednotlivé odborné vecné materiály, odborné posudky, na základe ktorých dochádza k zamietnutiu reklamácií. V mnohých prípadoch sa pri uplatnených reklamáciách spotrebiteľov stretávame s odbornými posúdeniami, ktoré za odborné posúdenia ani považovať nemôžeme. Vo väčšine prípadov ide o jednovetné kategorické výroky, ktoré neobjektivizujú stav a majú subjektívny charakter, majú subjektívny výraz. Poviem príklad, reklamácia je zamietnutá z titulu toho, že kupujúci spotrebiteľ nezvolil správnu veľkosť obuvi alebo že napríklad sa o daný výrobok nesprávne staral, a to aj napriek tomu, že k danému výrobku nebol priložený podrobný návod na to, ako sa správne a korektne starať o ten-ktorý výrobok.
Ja už som, ako vravím, na konci minulého roka dávala do pozornosti tú potrebu kategorizácie jednotlivých odborných posúdení, vyjadrení, stanovísk, prípadne znaleckých posudkov, odborných skúšok. Určenie tejto postupnosti a tejto hierarchie je veľmi dôležitým, považujem za dôležitý prvok toho, ako v prípade konfrontácie dvoch odlišných vyjadrení možno vyvodiť, ktorý z týchto podkladov, odborných podkladov, či už vo forme odborného posudku, alebo vyjadrenia určenej osoby, má väčšiu relevanciu, ktorý má väčšiu exaktnú a vypovedaciu schopnosť. Naozaj vymedzenie a kategorizácia takýchto odborných posudkov, odborných posúdení môže byť veľmi účinným a efektívnym nástrojom na to, aby sme vedeli pri konfrontácii dvoch posudkov, ktoré si môže zabezpečiť či predajca, alebo na vlastnú obhajobu spotrebiteľ, ktorý z nich je správnejší, ktorý z nich má väčšiu relevanciu.
Častokrát sa stáva v praxi, že predajca zodpovedá reklamáciou, zamieta reklamáciu na základe odborného posúdenia. Spotrebiteľ si na vlastný náklad - vedomý si oprávnenosti svojho postupu - zabezpečí odborný posudok u napríklad autorizovanej skúšobni alebo akreditovanej osoby, ktorý má ďaleko vážnejšiu silu, vie ho podložiť v mnohých prípadoch aj s protokolom o skúške a napriek tomu v stave, ako je teraz nastavený zákon a ustanovenia týkajúce sa vybavovania reklamácií, pravdy sa nedovolá. V tomto prípade naozaj nemá ani opravný prostriedok na to, aby sa s takýmto podkladom, ktorý má väčšiu relevanciu, väčšiu exaktnú silu, nevie dovolať pravdy.
A odkazy, ako som tu už viackrát zdôrazňovala, na to, aby sa išiel kvôli nízkopredmetovým záležitostiam sporiť na súd, nie sú relevantné, považujem ich dokonca za cynické. Kto už by sa len dnes mal nejakú veľkú motiváciu súdiť kvôli 20-, 40-, prípadne stoeurovým nákupom? Takže ja by som bola veľmi rada, aby sa aj taká tá pripomienka, s ktorou som sa snažila poukázať na to, čo to spôsobuje v praxi, zohľadnila, aby bola, keď otvárame tento zákon, zapracovaná do jeho výslednej podoby.
Rovnako tak, už keď som pri príprave týchto odborných posudkov, chcem poukázať na znižovanie miery objektivity aj z toho dôvodu, z dôvodu zavedenia inštitútu určenej osoby, od roku 2007 bol tento inštitút zavedený do zákona o ochrane spotrebiteľa a ja viem, že odvtedy veľké množstvo spotrebiteľov sa sťažovalo práve na to, že v prípade zamietnutých reklamácií, ak predajca dôvodil určenou osobu, čo v tomto prípade znamená subjektom, ktorý je poverený vykonávaním záručných opráv, najčastejšie ide o servisné strediská zazmluvnených predajcov, prípadne o dodávateľov a výrobcov, takže ich stanoviská mali naozaj subjektívnu povahu. Prečo by aj nie. Tam je ten konflikt záujmov zjavný, keďže v tom reťazci výrobca, dodávateľ alebo servisné stredisko napojený na predajcu je priamy obchodný vzťah. Takže tento vzťah nie je nezávislý, nie je slobodný a výrazne sa to prejavuje aj na obsahu a charaktere, na forme odborných posúdení, ktorými argumentuje predajca pri zamietnutí reklamácie. V 100 % prípadoch, ak sa vyjadruje k predajcovi určená osoba alebo jeho dodávateľ, výrobok, ten spotrebiteľ nemá pravdu a v takomto prípade je naozaj veľmi obtiažne spotrebiteľovi, ak ide o nízkopredmetový spor, obracať sa na súd.
Rovnako tak navrhujem pri týchto odborných vyjadreniach, keďže mnohé z nich majú len jednovetnú podobu vo forme kategorického výroku, kde je mnohokrát obviňovaný napríklad spotrebiteľ z nesprávneho užívania, starostlivosti o výrobok, navrhujem, aby každé jedno takéto posúdenie obsahovalo aj zdôvodnenie. Zdôvodnenie, na základe čoho tvrdí predávajúci, že ten spotrebiteľ sa o daný výrobok nesprávne staral, nesprávne ho udržiaval. Bez tohto zdôvodnenia mi to naozaj pripadá tak, že ten spotrebiteľ bez možnosti využitia opravného prostriedku ťahá za kratší povraz. A toto nie je príkladom ani dobrým dôkazom toho, že zákon zrovnoprávňuje oboch účastníkov zmluvného vzťahu, že im umožňuje stáť na rovnoprávnych, rovnocenných právnych pozíciách, ktoré by sa premietali aj v tom, že takýto spotrebiteľ sa môže voči takémuto posúdeniu posudku bez zdôvodnenia vôbec odvolať.
No a to je vlastne ďalšia vec, na ktorú upozorňujem a ktorú budem ponúkať vo forme doplňujúceho návrhu, zavedenie opravného prostriedku. Dnes každý občan, ktorý má sporové konanie, či už s verejnoprávnou inštitúciou, súdmi alebo rôznymi orgánmi štátnej, verejnej správy, má možnosť, či už do siedmich, pätnástich alebo tridsiatich dní, sa odvolať. Ak ale spotrebiteľ narazí na zamietnutú reklamáciu bez zdôvodnenia zo subjektívnym kategorickým zamietnutím predajcu bez podloženia, nemá žiadnu šancu, ako sa môže odvolať. A práve preto, že tuná je takáto fuga, je takéto právne vákuum, ktoré znevýhodňuje spotrebiteľa v tomto spotrebiteľskom vzťahu, v spotrebiteľskej zmluve, navrhujem, aby mal spotrebiteľ možnosť sa do siedmich dní odvolať s tým, že budú mať možnosť odkonfrontovať si obsah argumentov predajcu a spotrebiteľa, obzvlášť ak to bude vedieť spotrebiteľ podložiť, už ako som spomínala, posudkom vyššieho rádu buď od znalca z daného odvetvia, alebo dokonca od akreditovanej, akreditovanej alebo autorizovanej osoby.
No a, samozrejme, nedá mi, aby som znova pri prvom čítaní nepredniesla tú moju opakovanú ambíciu zaviesť a inštitucionalizovať mimosúdne konanie, zaviesť ho do toho zákona, pretože aj keď sa v slovenských podmienkach spustil takýto projekt v roku 2009, '10, '11, aj napriek tomu, že sa stretával s pozitívnym spotrebiteľským ohlasom, som priamym svedkom toho, že ľudia takéto služby vyhľadávali, pretože, samozrejme, že medzi neriešenou reklamáciou a motiváciou ísť kvôli nízkopredmetovým sporom na súd je veľká priepasť. Napriek tomu, že tento projekt, pilotný projekt mal veľký ohlas, mal opodstatnenie, množstvo vyriešených reklamácií a dobrú, vysokú mieru úspešnosti pri sprostredkovaní sporov mediátormi, napriek tomu bol tento projekt a taká tá filozofia inštitucionalizovania a posilňovania mimosúdneho riešenia zastavená, zabrzdená. Nepovažujem to za správne od toho momentu, naozaj je vidieť, že množstvo spotrebiteľských sporov jednak pre už spomenutú a odargumentovanú nízku legislatívnu prípravu, ale aj nízky stupeň inštitucionálnej posily ostáva visieť v prázdne, a myslím si, že toto nie je dobrý stav. Ak je tu potenciál mediátorov, ak sú tu organizácie alebo zástupcovia združení, ktorí by vedeli cestou mediácie, mimosúdneho riešenia účinne, efektívne a rýchlo spotrebiteľom pomôcť, nerozumiem tomu, prečo by sa takýmto potenciálom v mene zvýšenia vymožiteľnosti spotrebiteľského práva malo plytvať.
Súvisí to aj trošku s tým, že napriek tomu, že sa uvádzalo pri otváraní zákona o ochrane spotrebiteľa, uvádzali možnosti a záujem posilňovať kompetencie kontrolných i inšpekčných orgánov, chcem uviesť, že aj keby sme pripustili, že efektivita a výkon, pôsobenie týchto kontrolných inšpekčných orgánov sa zvýši, napriek tomu uložené sankcie pre predajcu ešte neznamenajú odškodnenie spotrebiteľa, spotrebiteľa, ktorý bol na svojich právach ukrátený. A tam naozaj je prázdny priestor, pri odškodňovaní spotrebiteľov vedia byť nápomocné združenia, mediátori, ktorí by cez mimosúdne riešenie vedeli toto odškodnenie a ten výkon práva, vymožiteľnosť práva zabezpečiť.
Takže toto je len pár príkladov z toho, ako si viem ja predstaviť, že by bol zákon vecne pripravený do ucelenej a kompletnej podoby a budem veľmi rada, že aj keď teda tento zákon znova otvárame v skrátenom konaní, necháme si čas na to, aby pripomienky, doplnky a návrhy, ktoré prednesiem v pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu, boli nielen zohľadnené, aby boli brané v úvahu, aby sme tak vedeli spoločne vyprodukovať zákon, ku ktorému sa nebude potrebné ďalej v budúcnosti vracať, že bude nastavovať univerzálne inštitúty a pravidlá tak, že budú platiť v ustálenej podobe pre všetkých účastníkov zmluvných vzťahov na trhu.
Ďakujem za pozornosť.
Neautorizovaný
Vystúpenia
16:24
Vystúpenie 16:24
Mikuláš HubaNo a teraz prejdem k mojej agende. Ak dovolíte budem podstatne stručnejšie ako v predchádzajúcom bode. K dvom interpeláciám na príslušných pánov ministrom, pána ministra Jahnátka a pána ministra Žigu, ma inšpiroval list od pani starostky Vyšnej Boce, ktorý poslala v prvom rade kompetentným orgánom, ktoré sú kompetentné teda v tejto jej záležitosti konať, ale poslala ho na vedomie aj mne so žiadosťou o pomoc, takže prvé, čo mi napadlo v tejto súvislosti, ako by som mohol snáď pomôcť, je to, že som sa obrátil na týchto dvoch pánov ministrov. V oboch som pre istotu odcitoval znenie toho, toho listu, takže ho prečítam aj vám a potom už sa obmedzím len na tú veľmi stručnú podstatu tých dvoch, dvoch interpelácií. Podotýkam znova, obe obsahujú aj ten list pani starostky.
Citujem:
"Pekný deň z obce Vyšná Boca..." (Ruch v sále.) Vážení, nono, nono! (Povedané so smiechom.) Mám iba jedny hlasivky.
"... prosíme vás o preverenie a pomoc v nasledovnej veci.
Jedná sa o aktivitu spoločnosti STIV Čertovica, s. r.o., na zámer Modernizácia rekreačno-športového strediska STIV Čertovica, ktorú aj napriek rozporu so schváleným územným plánom obce sa snažia tlačiť a zrealizovať aj bez samotných zákonných povolení.
V prvom rade sa jedná o trvalé odňatie z poľnohospodárskeho pôdneho fondu, keď už dvakrát Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, samotné rozhodnutie o vyňatí zamietol a odvolanie obce potvrdil. V súčasnosti je oznámené nové konanie, nakoľko menovaná spoločnosť začala s rozsiahlymi prácami neoprávnených záberov pôdy. Dňa 13. 6. 2014, konkrétne to bol piatok, bolo obci doručené uvedené oznámenie na samotné konanie dňa 17. 6. 2014, čo je taktiež nezákonná lehota, je to zámerne tak urobené. Máme oprávnenú obavu z toho, aby s použitím § 19 zákona 245/2003 Z. z. nedošlo k legalizácii tejto činnosti v rozpore s územným plánom obce zo strany Pôdnej služby so sídlom v Banskej Bystrici. V celom tomto procese sa jedná o realizáciu akumulačnej nádrže nielen v chránenom území národného parku, ale vo významnej vodohospodárskej časti Nízkych Tatier, konkrétne na území druhého stupňa pásma hygienickej ochrany o objeme 5 000 metrov kubických. Vodoprávne rozhodnutie, ktoré už bolo protizákonne vydané, zrušil na základe odvolania obce Vyšná Boca Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov.
Toto je len dôkaz toho, ako opäť nerešpektovať rozhodnutia a nariadenia, ale ďalej postupovať špekulatívnym spôsobom a dostať sa opäť k vydaniu vodoprávneho povolenia, čím by mohlo dôjsť k ohrozeniu vodných zdrojov a v konečnom dôsledku k ohrozeniu so zásobovaním pitnou vodou v obci Vyšná Boca. V súčasnosti sú bez povolenia vykonané terénne úpravy, úprava územia a vykonaná skrývka zeminy.
Za pomoc pri preverení tejto situácie s ohľadom na rešpektovanie záujmov obce vám vopred ďakujeme. Veríme, že orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy, skrátene pôdna služba, po preskúmaní daného stavu nariadi rekultiváciu poľnohospodárskej pôdy v tomto území, čo je v záujme obce a jej obyvateľov, čím potvrdí rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odbor opravných prostriedkov zo dňa 27. 3. 2014.
S úctou Ľubica Trégerová, starostka obce."
Čiže prvú interpeláciu som adresoval pánovi ministrovi Jahnátkovi a znie:
"Vážený pán minister, podobne ako vy aj ja som dostal na vedomie podnet pani starostky Vyšnej Boce, ktorý prikladám." Je to ten podnet, ktorý som práve prečítal. "Rád by som sa na vás formou interpelácie obrátil s otázkou, ako vaše ministerstvo na tento podnet pani starostky reagovalo, resp. plánuje reagovať. Vzhľadom na urgentnosť situácie a akútnu hrozbu vzniku nezvratných škôd si vás zároveň dovoľujem požiadať o urýchlené vykonanie potrebných krokov na zabránenie protiprávnym aktivitám, ktoré vo svojom podnete pani starostka spomína. Za vašu konštruktívnu odpoveď a aktívny prístup k riešeniu problému vám vopred ďakujem.
S pozdravom Mikuláš Huba."
Na pána ministra Žigu som sa obrátil taktiež so stručnou interpeláciou, ktorá znie:
"Vážený pán minister, obrátila sa na mňa so žiadosťou o pomoc pani starostka Vyšnej Boce. Z jej listu, ktorý v plnom znení citujem v prílohe, vyplýva, že v katastrálnom území Vyšnej Boce dochádza v súčasnosti k porušovaniu viacerých zákonov a predpisov, kontrola dodržiavania ktorých patrí najmä do gescie vášho rezortu.
Dovoľujem si preto obrátiť sa na vás formou interpelácie s niekoľkými otázkami na túto tému:
1. Ako je možné, že k uvedenej činnosti v katastrálnom území Vyšná Boca a zároveň na území Národného parku Nízke Tatry vôbec dochádza?
2. Čo dosiaľ váš rezort a príslušné rezortné inštitúcie urobili, aby danú situáciu zmenili a uviedli ju do súladu s platným právnym stavom a s celospoločenskými záujmami vo sfére ochrany prírody a krajiny, ochrany biosféry, pedosféry, hydrosféry, reliéfu a životného prostredia ako celku?
3. Aké kroky a v akom časovom horizonte plánuje váš rezort a ním riadené inštitúcie v tejto veci uskutočniť?
Vzhľadom na urgentnosť situácie a akútnu hrozbu hrozbu vzniku nezvratných škôd si vás dovoľujem požiadať o urýchlené vykonanie potrebných krokov na zabránenie protiprávnym aktivitám, ktoré vo svojom podnete pani starostka uvádza. Za vašu konštruktívnu odpoveď a aktívny prístup k bezodkladnému riešeniu nastoleného problému vám vopred ďakujem. S pozdravom Mikuláš Huba."
Ešte si dovolím predsa len pár, pár slov, pretože keby sa tento prípad stal v menej, menej exponovanom území, niekde, kde sú naozaj existenčne odkázaní na to, že sa tam vybuduje nejaký nový vlek a podobne, a keby sme tu nemali tie hrôzostrašné precedensy v podobe zdevastovanej Jasnej a Demänovskej doliny, Chopku a mnohých iných miest, tak by sme možno mohli si povedať, že je to veľmi parciálny problém a že by mal byť riešiteľný aj inak ako cestou interpelácií a nejakého robenia bububu. Ja však práve vychádzam z toho, čo sa už aj konkrétne v Nízkych Tatrách doteraz stalo, a obávam sa, že je to akýsi taký rakovinu pripomínajúci proces, že zničili sme jednu dolinu, teda po tej prírodniarskej a krajinárskej stránke, niekomu sa bude zdať, možno sme zveľadili po nejakej ekonomickej stránke, budiž, ale fakt je, že to, čo sa stalo v tej Jasnej, tak každého aspoň trochu citlivého a súdneho človeka nemôže, nemôže tešiť. A teraz ako keby sme vyčerpali ten potenciál tej Jasnej a posúvame sa do ďalších dolín a podobnú skazu chceme spôsobiť aj v tých ďalších dolinách. Odhliadnuc od toho, že tento postup je zjavne protiprávny podľa všetkého, čo sme sa o ňom zatiaľ dozvedeli, tak aj keby sa naň podarilo, nedajbože, získať patričné povolenia, čo sa, žiaľ, v tomto štáte môže stať, a dúfam, že sa nestane, tak ten môj apel smeruje tým smerom, nedopusťme pokračovanie toho, čo sa stalo v Jasnej, čo sa v podstate deje na Donovaloch, čo sa deje v Tatranskej Lomnici a na mnohých iných miestach, aby sme postupne o pár rokov nemuseli konštatovať, že naozaj všetky prírodniarsky a krajinársky atraktívne miesta Slovenska sú obetované nejakým viac-menej egoistickým záujmom podnikateľov, pričom mnohé tieto aktivity, podobne ako táto, začala, začali nelegálne alebo pololegálne, postupne sa legalizovali a dnes už nikto ako keby nemal silu v tomto štáte im zabrániť. Takže aj preto som tento problém Vyšnej Boce a jej okolia vypichol.
A som rád, že pani starostka sa takto angažuje, nie je tomu všade tak, niekde naozaj sa predstavitelia dotknutých obcí skôr nechajú presvedčiť, že v záujme akejsi väčšej prosperity obetujme ešte kus toho nášho prírodného prostredia ďalším vlekom a zjazdovkám a nádržiam na, na zasnežovanie a podobne. Našťastie pani starostka podľa všetkého nepatrí do tejto kategórie a veľmi rád ju budem v tomto jej úsilí podporovať. Dúfam, že nezostanem sám.
Ďakujem pekne.
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja začnem tak trochu netradične, nadviažem na predrečníka. Podporím jeho požiadavku obsiahnutú v jeho interpelácii aj z takých osobných dôvodov, pretože nielenže majstra Greguša mám tu česť poznať, ale mal som možnosť zhodou okolnosti aj pobývať na jeho chalupe. Práve u Gregušov úplnou náhodou, robiac nejakú hrebeňovku na bežkách, sme sa spolu stretli a nás tam prichýlil. Takže dvojnásobný dôvod podporiť to, čo hovoril Jožko Mikloško.
No a teraz prejdem k mojej agende. Ak dovolíte budem podstatne stručnejšie ako v predchádzajúcom bode. K dvom interpeláciám na príslušných pánov ministrom, pána ministra Jahnátka a pána ministra Žigu, ma inšpiroval list od pani starostky Vyšnej Boce, ktorý poslala v prvom rade kompetentným orgánom, ktoré sú kompetentné teda v tejto jej záležitosti konať, ale poslala ho na vedomie aj mne so žiadosťou o pomoc, takže prvé, čo mi napadlo v tejto súvislosti, ako by som mohol snáď pomôcť, je to, že som sa obrátil na týchto dvoch pánov ministrov. V oboch som pre istotu odcitoval znenie toho, toho listu, takže ho prečítam aj vám a potom už sa obmedzím len na tú veľmi stručnú podstatu tých dvoch, dvoch interpelácií. Podotýkam znova, obe obsahujú aj ten list pani starostky.
Citujem:
"Pekný deň z obce Vyšná Boca..." (Ruch v sále.) Vážení, nono, nono! (Povedané so smiechom.) Mám iba jedny hlasivky.
"... prosíme vás o preverenie a pomoc v nasledovnej veci.
Jedná sa o aktivitu spoločnosti STIV Čertovica, s. r.o., na zámer Modernizácia rekreačno-športového strediska STIV Čertovica, ktorú aj napriek rozporu so schváleným územným plánom obce sa snažia tlačiť a zrealizovať aj bez samotných zákonných povolení.
V prvom rade sa jedná o trvalé odňatie z poľnohospodárskeho pôdneho fondu, keď už dvakrát Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, samotné rozhodnutie o vyňatí zamietol a odvolanie obce potvrdil. V súčasnosti je oznámené nové konanie, nakoľko menovaná spoločnosť začala s rozsiahlymi prácami neoprávnených záberov pôdy. Dňa 13. 6. 2014, konkrétne to bol piatok, bolo obci doručené uvedené oznámenie na samotné konanie dňa 17. 6. 2014, čo je taktiež nezákonná lehota, je to zámerne tak urobené. Máme oprávnenú obavu z toho, aby s použitím § 19 zákona 245/2003 Z. z. nedošlo k legalizácii tejto činnosti v rozpore s územným plánom obce zo strany Pôdnej služby so sídlom v Banskej Bystrici. V celom tomto procese sa jedná o realizáciu akumulačnej nádrže nielen v chránenom území národného parku, ale vo významnej vodohospodárskej časti Nízkych Tatier, konkrétne na území druhého stupňa pásma hygienickej ochrany o objeme 5 000 metrov kubických. Vodoprávne rozhodnutie, ktoré už bolo protizákonne vydané, zrušil na základe odvolania obce Vyšná Boca Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov.
Toto je len dôkaz toho, ako opäť nerešpektovať rozhodnutia a nariadenia, ale ďalej postupovať špekulatívnym spôsobom a dostať sa opäť k vydaniu vodoprávneho povolenia, čím by mohlo dôjsť k ohrozeniu vodných zdrojov a v konečnom dôsledku k ohrozeniu so zásobovaním pitnou vodou v obci Vyšná Boca. V súčasnosti sú bez povolenia vykonané terénne úpravy, úprava územia a vykonaná skrývka zeminy.
Za pomoc pri preverení tejto situácie s ohľadom na rešpektovanie záujmov obce vám vopred ďakujeme. Veríme, že orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy, skrátene pôdna služba, po preskúmaní daného stavu nariadi rekultiváciu poľnohospodárskej pôdy v tomto území, čo je v záujme obce a jej obyvateľov, čím potvrdí rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odbor opravných prostriedkov zo dňa 27. 3. 2014.
S úctou Ľubica Trégerová, starostka obce."
Čiže prvú interpeláciu som adresoval pánovi ministrovi Jahnátkovi a znie:
"Vážený pán minister, podobne ako vy aj ja som dostal na vedomie podnet pani starostky Vyšnej Boce, ktorý prikladám." Je to ten podnet, ktorý som práve prečítal. "Rád by som sa na vás formou interpelácie obrátil s otázkou, ako vaše ministerstvo na tento podnet pani starostky reagovalo, resp. plánuje reagovať. Vzhľadom na urgentnosť situácie a akútnu hrozbu vzniku nezvratných škôd si vás zároveň dovoľujem požiadať o urýchlené vykonanie potrebných krokov na zabránenie protiprávnym aktivitám, ktoré vo svojom podnete pani starostka spomína. Za vašu konštruktívnu odpoveď a aktívny prístup k riešeniu problému vám vopred ďakujem.
S pozdravom Mikuláš Huba."
Na pána ministra Žigu som sa obrátil taktiež so stručnou interpeláciou, ktorá znie:
"Vážený pán minister, obrátila sa na mňa so žiadosťou o pomoc pani starostka Vyšnej Boce. Z jej listu, ktorý v plnom znení citujem v prílohe, vyplýva, že v katastrálnom území Vyšnej Boce dochádza v súčasnosti k porušovaniu viacerých zákonov a predpisov, kontrola dodržiavania ktorých patrí najmä do gescie vášho rezortu.
Dovoľujem si preto obrátiť sa na vás formou interpelácie s niekoľkými otázkami na túto tému:
1. Ako je možné, že k uvedenej činnosti v katastrálnom území Vyšná Boca a zároveň na území Národného parku Nízke Tatry vôbec dochádza?
2. Čo dosiaľ váš rezort a príslušné rezortné inštitúcie urobili, aby danú situáciu zmenili a uviedli ju do súladu s platným právnym stavom a s celospoločenskými záujmami vo sfére ochrany prírody a krajiny, ochrany biosféry, pedosféry, hydrosféry, reliéfu a životného prostredia ako celku?
3. Aké kroky a v akom časovom horizonte plánuje váš rezort a ním riadené inštitúcie v tejto veci uskutočniť?
Vzhľadom na urgentnosť situácie a akútnu hrozbu hrozbu vzniku nezvratných škôd si vás dovoľujem požiadať o urýchlené vykonanie potrebných krokov na zabránenie protiprávnym aktivitám, ktoré vo svojom podnete pani starostka uvádza. Za vašu konštruktívnu odpoveď a aktívny prístup k bezodkladnému riešeniu nastoleného problému vám vopred ďakujem. S pozdravom Mikuláš Huba."
Ešte si dovolím predsa len pár, pár slov, pretože keby sa tento prípad stal v menej, menej exponovanom území, niekde, kde sú naozaj existenčne odkázaní na to, že sa tam vybuduje nejaký nový vlek a podobne, a keby sme tu nemali tie hrôzostrašné precedensy v podobe zdevastovanej Jasnej a Demänovskej doliny, Chopku a mnohých iných miest, tak by sme možno mohli si povedať, že je to veľmi parciálny problém a že by mal byť riešiteľný aj inak ako cestou interpelácií a nejakého robenia bububu. Ja však práve vychádzam z toho, čo sa už aj konkrétne v Nízkych Tatrách doteraz stalo, a obávam sa, že je to akýsi taký rakovinu pripomínajúci proces, že zničili sme jednu dolinu, teda po tej prírodniarskej a krajinárskej stránke, niekomu sa bude zdať, možno sme zveľadili po nejakej ekonomickej stránke, budiž, ale fakt je, že to, čo sa stalo v tej Jasnej, tak každého aspoň trochu citlivého a súdneho človeka nemôže, nemôže tešiť. A teraz ako keby sme vyčerpali ten potenciál tej Jasnej a posúvame sa do ďalších dolín a podobnú skazu chceme spôsobiť aj v tých ďalších dolinách. Odhliadnuc od toho, že tento postup je zjavne protiprávny podľa všetkého, čo sme sa o ňom zatiaľ dozvedeli, tak aj keby sa naň podarilo, nedajbože, získať patričné povolenia, čo sa, žiaľ, v tomto štáte môže stať, a dúfam, že sa nestane, tak ten môj apel smeruje tým smerom, nedopusťme pokračovanie toho, čo sa stalo v Jasnej, čo sa v podstate deje na Donovaloch, čo sa deje v Tatranskej Lomnici a na mnohých iných miestach, aby sme postupne o pár rokov nemuseli konštatovať, že naozaj všetky prírodniarsky a krajinársky atraktívne miesta Slovenska sú obetované nejakým viac-menej egoistickým záujmom podnikateľov, pričom mnohé tieto aktivity, podobne ako táto, začala, začali nelegálne alebo pololegálne, postupne sa legalizovali a dnes už nikto ako keby nemal silu v tomto štáte im zabrániť. Takže aj preto som tento problém Vyšnej Boce a jej okolia vypichol.
A som rád, že pani starostka sa takto angažuje, nie je tomu všade tak, niekde naozaj sa predstavitelia dotknutých obcí skôr nechajú presvedčiť, že v záujme akejsi väčšej prosperity obetujme ešte kus toho nášho prírodného prostredia ďalším vlekom a zjazdovkám a nádržiam na, na zasnežovanie a podobne. Našťastie pani starostka podľa všetkého nepatrí do tejto kategórie a veľmi rád ju budem v tomto jej úsilí podporovať. Dúfam, že nezostanem sám.
Ďakujem pekne.
Neautorizovaný
16:35
Vystúpenie 16:35
Július BrockaVážený pán minister, vyjadrujem znepokojenie nad správami o odnímaní detí z biologických rodín v niektorých členských štátoch Rady Európy - osobitne vo Veľkej Británii - bez relevantných dôvodov, ktorých subjektom, lepšie obeťou, sa stali aj občania Slovenskej republiky.
Štát sa nemôže zriecť...
Vážený pán minister, vyjadrujem znepokojenie nad správami o odnímaní detí z biologických rodín v niektorých členských štátoch Rady Európy - osobitne vo Veľkej Británii - bez relevantných dôvodov, ktorých subjektom, lepšie obeťou, sa stali aj občania Slovenskej republiky.
Štát sa nemôže zriecť pomoci občanom v zahraničí. Musí aktívne pomáhať aj občanom, ktorí sa ocitnú v núdzi. Odoberanie detí biologickým rodičom je takou situáciou. Pri rozhodovaní o osvojení alebo adopcii detí sa musí v kultúrnych krajinách prihliadať v prvom rade na najlepší záujem dieťaťa, poskytovať účinnú pomoc rodinám v núdzi tak, aby sa znížili na minimum prípady, kedy deti musia byť odňaté rodičom, a konať urýchlene tak, aby sa predišlo k nenapraviteľným škodám, škodám na rodinnom živote dotknutých osôb. Sú to i požiadavky Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, i požiadavky Dohovoru OSN o právach dieťaťa.
Niektoré postupy sociálnych úradov vo Veľkej Británii sú nezlučiteľné s európskymi štandardami týkajúcimi sa ľudských práv. Počet odobratých detí z biologických rodín rastie. Kým v roku 2012 sa tento problém dotýkal 2 420 detí, v roku 2013 to bolo už 3 090 detí z východnej Európy. Podľa informácií Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí, ktoré sa vlani zaoberalo 72 prípadmi - celkovo išlo o vyše 200 detí - bolo úspešne vyriešených 20 a iba v desiatich prípadoch sa deti vrátili domov. Počet i charakter prípadov zďaleka presahuje možnosti i kompetencie Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí.
Preto vás interpelujem, pán minister, a žiadam o informáciu o aktuálnom počte odobratých detí vo Veľkej Británii, koľko z nich sa vrátilo na Slovensko, v akom štádiu sú rokovania o pomoci týmto deťom a ako komunikujete s rodičmi týchto detí, a tiež prečo ešte nebolo podpísané memorandum s Veľkou Britániou, prípadne v akom štádiu je jeho príprava
Ďakujem za vaše odpovede i za vašu pozornosť.
Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážení páni ministri, vážení kolegovia, ja mám interpeláciu na pána ministra Jána Richtera.
Vážený pán minister, vyjadrujem znepokojenie nad správami o odnímaní detí z biologických rodín v niektorých členských štátoch Rady Európy - osobitne vo Veľkej Británii - bez relevantných dôvodov, ktorých subjektom, lepšie obeťou, sa stali aj občania Slovenskej republiky.
Štát sa nemôže zriecť pomoci občanom v zahraničí. Musí aktívne pomáhať aj občanom, ktorí sa ocitnú v núdzi. Odoberanie detí biologickým rodičom je takou situáciou. Pri rozhodovaní o osvojení alebo adopcii detí sa musí v kultúrnych krajinách prihliadať v prvom rade na najlepší záujem dieťaťa, poskytovať účinnú pomoc rodinám v núdzi tak, aby sa znížili na minimum prípady, kedy deti musia byť odňaté rodičom, a konať urýchlene tak, aby sa predišlo k nenapraviteľným škodám, škodám na rodinnom živote dotknutých osôb. Sú to i požiadavky Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, i požiadavky Dohovoru OSN o právach dieťaťa.
Niektoré postupy sociálnych úradov vo Veľkej Británii sú nezlučiteľné s európskymi štandardami týkajúcimi sa ľudských práv. Počet odobratých detí z biologických rodín rastie. Kým v roku 2012 sa tento problém dotýkal 2 420 detí, v roku 2013 to bolo už 3 090 detí z východnej Európy. Podľa informácií Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí, ktoré sa vlani zaoberalo 72 prípadmi - celkovo išlo o vyše 200 detí - bolo úspešne vyriešených 20 a iba v desiatich prípadoch sa deti vrátili domov. Počet i charakter prípadov zďaleka presahuje možnosti i kompetencie Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí.
Preto vás interpelujem, pán minister, a žiadam o informáciu o aktuálnom počte odobratých detí vo Veľkej Británii, koľko z nich sa vrátilo na Slovensko, v akom štádiu sú rokovania o pomoci týmto deťom a ako komunikujete s rodičmi týchto detí, a tiež prečo ešte nebolo podpísané memorandum s Veľkou Britániou, prípadne v akom štádiu je jeho príprava
Ďakujem za vaše odpovede i za vašu pozornosť.
Neautorizovaný
16:38
Vystúpenie 16:38
Pavol ZajacV posledných dňoch sa objavili v médiách správy o tom, že v Čechách známy lobista Dalík je vyšetrovaný pre možnú korupciu pri nákupe, pri nákupe obrnených transportérov pre vládu Českej republiky, pandurov, a v tejto kauze je pán Dalík vyšetrovaný a na súde, myslím si, že to...
V posledných dňoch sa objavili v médiách správy o tom, že v Čechách známy lobista Dalík je vyšetrovaný pre možnú korupciu pri nákupe, pri nákupe obrnených transportérov pre vládu Českej republiky, pandurov, a v tejto kauze je pán Dalík vyšetrovaný a na súde, myslím si, že to bolo predvčerom alebo tohto týždňa, odpovedal, ako táto kauza začala. Budem citovať z toho, čo vyšetrovaný Dalík povedal.
Dalík na súde odpovedal sudkyni, na to povedal, napokon však potvrdil, že kauza Pandur sa začala na neoficiálnej schôdzke, kde bol iba on s bývalým premiérom Topolánkom a pán Fico s Výbohom. Podozrivých stretnutí bolo podľa Dalíka viacero. Ďalej povedal: "Na jednej z týchto schôdzok sa pán Výboh opýtal pána premiéra Topolánka, či je v nejakom kontakte s koncernom predávajúcich Pandury," opisoval Dalík na súde. Pri tejto debate sa potom Dalík sa spolu s námestníkom ministra obrany Martinom Bartákom zúčastnil na dvoch rokovaniach s Rakúšakmi, s Rakúšanmi v Brne a v Prahe, kde bol opäť aj Výboh. A teraz najpodstatnejšie vyjadrenia lobistu Dalíka a na adresu pána Fica a Výboha je veta, ktorá ma veľmi vyrušila, a preto aj interpelujem pána Roberta Fica. Vyjadrenie pána Dalíka: "Ja som mal z toho pocit, že on ich nejakým spôsobom zastupuje," vypovedal Dalík o Výbohovi. To znamená, že pán Výboh na tom stretnutí, na ktorom bol vtedajší premiér Topolánek, lobista Dalík, pán premiér Fico a pán Výboh, pán Dalík mal pocit, že ich nejakým spôsobom zastupuje, tú zbrojársku firmu, ktorá lobovala. Svoju úlohu na rokovaniach charakterizoval tak, že mu išlo o udržiavanie dobrých vzťahov s premiérom Ficom a jeho dôverníkom Výbohom. Neformálne schôdzky v zložení on, Topolánek, Výboh a Fico patrili podľa Dalíka k odvrátenej tvári politiky.
Dámy a páni, vyrušilo ma aj to, že pán premiér Robert Fico povedal, že sa s pánom Výbohom pozná už 20 rokov a sú kamaráti, priatelia a neni nič na tom, že sa stretávajú na Morave vo vinárni alebo že boli na koncerte. Áno, to je v poriadku, nemám právo hovoriť o tom, s kým sa pán premiér kamaráti, priatelí už 20 rokov. Ale veľmi ma vyrušuje, keď pri takýchto stretnutiach, kde sa dojednáva, dojednávajú dodávky zbrojárskych materiálov rádovo v niekoľko desiatkoch miliónoch eur, sa premiér Robert Fico stretáva s premiérom inej krajiny za účasti lobistov, konkrétne pána Výboha.
Preto by som sa rád spýtal pána premiéra, či sú tieto stretnutia oficiálne alebo či sa stretávajú tajne.
Ďalej sa chcem spýtať, či nepredstavujú tieto kontakty zo slovenskými a zahraničnými lobistami bezpečnostné riziko pre Slovenskú republiku.
A ďalej sa chcem spýtať, ako často sa stretáva s vládnymi predstaviteľmi cudzích krajín v spoločnosti zástupcov zbrojárskych lobistov.
Dámy a páni, budem veľmi zvedavý na odpovede na tieto otázky.
Ďakujem za pozornosť.
Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, dovoľte mi, aby som interpeloval premiéra vlády Slovenskej republiky, predsedu vlády Slovenskej republiky pána Roberta Fica.
V posledných dňoch sa objavili v médiách správy o tom, že v Čechách známy lobista Dalík je vyšetrovaný pre možnú korupciu pri nákupe, pri nákupe obrnených transportérov pre vládu Českej republiky, pandurov, a v tejto kauze je pán Dalík vyšetrovaný a na súde, myslím si, že to bolo predvčerom alebo tohto týždňa, odpovedal, ako táto kauza začala. Budem citovať z toho, čo vyšetrovaný Dalík povedal.
Dalík na súde odpovedal sudkyni, na to povedal, napokon však potvrdil, že kauza Pandur sa začala na neoficiálnej schôdzke, kde bol iba on s bývalým premiérom Topolánkom a pán Fico s Výbohom. Podozrivých stretnutí bolo podľa Dalíka viacero. Ďalej povedal: "Na jednej z týchto schôdzok sa pán Výboh opýtal pána premiéra Topolánka, či je v nejakom kontakte s koncernom predávajúcich Pandury," opisoval Dalík na súde. Pri tejto debate sa potom Dalík sa spolu s námestníkom ministra obrany Martinom Bartákom zúčastnil na dvoch rokovaniach s Rakúšakmi, s Rakúšanmi v Brne a v Prahe, kde bol opäť aj Výboh. A teraz najpodstatnejšie vyjadrenia lobistu Dalíka a na adresu pána Fica a Výboha je veta, ktorá ma veľmi vyrušila, a preto aj interpelujem pána Roberta Fica. Vyjadrenie pána Dalíka: "Ja som mal z toho pocit, že on ich nejakým spôsobom zastupuje," vypovedal Dalík o Výbohovi. To znamená, že pán Výboh na tom stretnutí, na ktorom bol vtedajší premiér Topolánek, lobista Dalík, pán premiér Fico a pán Výboh, pán Dalík mal pocit, že ich nejakým spôsobom zastupuje, tú zbrojársku firmu, ktorá lobovala. Svoju úlohu na rokovaniach charakterizoval tak, že mu išlo o udržiavanie dobrých vzťahov s premiérom Ficom a jeho dôverníkom Výbohom. Neformálne schôdzky v zložení on, Topolánek, Výboh a Fico patrili podľa Dalíka k odvrátenej tvári politiky.
Dámy a páni, vyrušilo ma aj to, že pán premiér Robert Fico povedal, že sa s pánom Výbohom pozná už 20 rokov a sú kamaráti, priatelia a neni nič na tom, že sa stretávajú na Morave vo vinárni alebo že boli na koncerte. Áno, to je v poriadku, nemám právo hovoriť o tom, s kým sa pán premiér kamaráti, priatelí už 20 rokov. Ale veľmi ma vyrušuje, keď pri takýchto stretnutiach, kde sa dojednáva, dojednávajú dodávky zbrojárskych materiálov rádovo v niekoľko desiatkoch miliónoch eur, sa premiér Robert Fico stretáva s premiérom inej krajiny za účasti lobistov, konkrétne pána Výboha.
Preto by som sa rád spýtal pána premiéra, či sú tieto stretnutia oficiálne alebo či sa stretávajú tajne.
Ďalej sa chcem spýtať, či nepredstavujú tieto kontakty zo slovenskými a zahraničnými lobistami bezpečnostné riziko pre Slovenskú republiku.
A ďalej sa chcem spýtať, ako často sa stretáva s vládnymi predstaviteľmi cudzích krajín v spoločnosti zástupcov zbrojárskych lobistov.
Dámy a páni, budem veľmi zvedavý na odpovede na tieto otázky.
Ďakujem za pozornosť.
Neautorizovaný
16:43
Vystúpenie 16:43
Alojz HlinaČo sa týka pána Jahnátka, interpelujem v jednej veci, ja som bol v zásade aj som sa hlásil k tomu zákonu o predaji poľnohospodárskej pôdy, a že v tej, z tej stratégie toho, že tu máme nejakým spôsobom upraviť, že to neni minerálka alebo kilo hovädziny v Tescu, ale som mimoriadne sklamaný, ako to dopadlo. Aktuálne dneska portál, na ktorom máte zverejňovať svoju, svoj zámer predať poľnohospodársku pôdu, dneska nefunguje. Nejak dva týždne dozadu som to pozeral, fungoval, ale v zásade iba funguje pre tých užívateľov, ktorí majú elektronický občiansky.
Čiže otázka je na pána ministra, že prečo neumožní ľuďom, ktorí chcú predať svoj poľnohospodársky pozemok, ho predať bez toho, aby boli držiteľom elektronického občianskeho?
To je prvá interpelácia, v zásade je celkom jednoduchá a myslím si, že namieste. Mi príde mimoriadne nekorektné, aby ste od babky z Čremošnej, ktorá sa rozhodne predať nejaký ten fliačik zeme, čo má, zaviažete ju zákonnou povinnosťou, že to má zverejniť cez portál, a ešte nakoniec zistí, že ona, chúďa, tá babka si musí ísť vybaviť elektronický občiansky, tak myslím si, že to je naozaj mimoriadne nekorektné.
Druhá interpelácia je na pána ministra vnútra. Tuná na úvod dovoľte spomenúť jednu vec. Ja by som bol naozaj nerád, aby to pomaly - až mi to je nepríjemné, ale musíme to nejakým spôsobom uzavrieť -, aby to nevyzeralo jak nejaká obsesia alebo neviem čo. Ja, ja v zásade netrpím na krásu v tomto, poznám komunikáciu, viem, ako sa komunikuje. Dokonca je tu jeden prípad človeka, ktorý, ktorému som aj ponúkol možnosť sa mi prípadne ospravedlniť, a že to mňa tým skončí. Pre mňa je naozaj dôležité to, čo mi jeden váš kolega, poslanec SMER-u, povedal, pre mňa je to mimoriadne dôležité, mimoriadne a hlboko ma to urazilo. Mňa napríklad vôbec neurazilo to, čo mi včera povedal pán Žiga, že som tupec, naozaj priznám sa, to bolo z rečí, to bolo, to z toho vôbec nemám hlavu v smútku, to je nič, fakt. (Ruch v sále.) To je úplne v poriadku, ale hrozným spôsobom sa ma to dotklo. Čiže vychádzam z toho, že to je nedokončený príbeh, a preto aj budem upozorňovať iné skutočnosti.
Špeciálne chcem upozorniť pána ministra, že tento poslanec, s ktorým ja mám určitý nedoriešený problém, priznávam, a upozorňujem poslancov SMER-u, že jeho hriechy budú vašimi hriechmi, tuná v reči povedal na rokovaní tejto schôdze a teraz ho citujem: "Veľmi zaujímavo tu vyznieva, že tu niekto hovoril o vyšetrovateľoch, ktorí sa k nemu správajú, ako sa správajú, ktorých samých má podchytených a chodia sa k nemu najesť." (Ruch v sále.)
Teraz, ak dovolíte, pána ministra vnútra, tak ma to ruší, aj znova je to, prosím, neúctivé, ja neviem, ja, a všetci ste tu za hviezdy, všetci, je tu nová politika, všetci ste tu najslušnejší, nová krv, ale hučíte tu mi za uchom jak tento, prosím vás!
Dovoľte povedať, pán minister, že poslanec SMER-u spochybnil ohromným spôsobom dôveryhodnosť polície a nezávislosť vyšetrovateľov, naznačil určité závažné skutočnosti, ktoré majú právo občania tejto krajine vedieť a poznať, že nakoľko sa zakladajú na pravdivom základe. Čiže z určitého pohľadu sám neviem, či samoudávam, alebo čo, ale interpelácia je v tom, čiže zopakujem ten výrok. Váš poslanec SMER-u povedal, že ja mám podchytených vyšetrovateľov na BA I a chodia sa ku mne najesť, závažným spôsobom spochybňuje prácu vyšetrovateľov, závažným spôsobom spochybnil prácu ministerstva vnútra, o ich nezávislosti, o tom, ako majú pristupovať, preto vás žiadam a interpelujem, aby ste mi odpovedali, čo ministerstvo vnútra v tejto veci urobí, aby povesť vyšetrovateľov, aby povesť polície, aby povesť ministerstva vnútra neutrpela, pokiaľ v pléne Národnej rady zaznejú informácie takéhoto závažného charakteru, a chcem na túto otázku odpoveď.
Ďakujem pekne.
Vážená pani predsedajúca, vážení členovia vlády, včera, teda na minulej schôdzi sa mi stala chyba, že sa stávajú chyby, že som to neodhadol a nestihol podať tie interpelácie. Čiže chcem ubezpečiť všetkých ministrov, že tie z minulého budú podané teraz, takže aj preto sa obmedzím, aby toho nebolo veľa, veľmi krátko a mám iba v zásade dve interpelácie. Jednu interpeláciu, ak dovolíte, na pána Jahnátka v zastúpení pánom Borecom a jednu interpeláciu, ak dovolíte, na pána ministra vnútra.
Čo sa týka pána Jahnátka, interpelujem v jednej veci, ja som bol v zásade aj som sa hlásil k tomu zákonu o predaji poľnohospodárskej pôdy, a že v tej, z tej stratégie toho, že tu máme nejakým spôsobom upraviť, že to neni minerálka alebo kilo hovädziny v Tescu, ale som mimoriadne sklamaný, ako to dopadlo. Aktuálne dneska portál, na ktorom máte zverejňovať svoju, svoj zámer predať poľnohospodársku pôdu, dneska nefunguje. Nejak dva týždne dozadu som to pozeral, fungoval, ale v zásade iba funguje pre tých užívateľov, ktorí majú elektronický občiansky.
Čiže otázka je na pána ministra, že prečo neumožní ľuďom, ktorí chcú predať svoj poľnohospodársky pozemok, ho predať bez toho, aby boli držiteľom elektronického občianskeho?
To je prvá interpelácia, v zásade je celkom jednoduchá a myslím si, že namieste. Mi príde mimoriadne nekorektné, aby ste od babky z Čremošnej, ktorá sa rozhodne predať nejaký ten fliačik zeme, čo má, zaviažete ju zákonnou povinnosťou, že to má zverejniť cez portál, a ešte nakoniec zistí, že ona, chúďa, tá babka si musí ísť vybaviť elektronický občiansky, tak myslím si, že to je naozaj mimoriadne nekorektné.
Druhá interpelácia je na pána ministra vnútra. Tuná na úvod dovoľte spomenúť jednu vec. Ja by som bol naozaj nerád, aby to pomaly - až mi to je nepríjemné, ale musíme to nejakým spôsobom uzavrieť -, aby to nevyzeralo jak nejaká obsesia alebo neviem čo. Ja, ja v zásade netrpím na krásu v tomto, poznám komunikáciu, viem, ako sa komunikuje. Dokonca je tu jeden prípad človeka, ktorý, ktorému som aj ponúkol možnosť sa mi prípadne ospravedlniť, a že to mňa tým skončí. Pre mňa je naozaj dôležité to, čo mi jeden váš kolega, poslanec SMER-u, povedal, pre mňa je to mimoriadne dôležité, mimoriadne a hlboko ma to urazilo. Mňa napríklad vôbec neurazilo to, čo mi včera povedal pán Žiga, že som tupec, naozaj priznám sa, to bolo z rečí, to bolo, to z toho vôbec nemám hlavu v smútku, to je nič, fakt. (Ruch v sále.) To je úplne v poriadku, ale hrozným spôsobom sa ma to dotklo. Čiže vychádzam z toho, že to je nedokončený príbeh, a preto aj budem upozorňovať iné skutočnosti.
Špeciálne chcem upozorniť pána ministra, že tento poslanec, s ktorým ja mám určitý nedoriešený problém, priznávam, a upozorňujem poslancov SMER-u, že jeho hriechy budú vašimi hriechmi, tuná v reči povedal na rokovaní tejto schôdze a teraz ho citujem: "Veľmi zaujímavo tu vyznieva, že tu niekto hovoril o vyšetrovateľoch, ktorí sa k nemu správajú, ako sa správajú, ktorých samých má podchytených a chodia sa k nemu najesť." (Ruch v sále.)
Teraz, ak dovolíte, pána ministra vnútra, tak ma to ruší, aj znova je to, prosím, neúctivé, ja neviem, ja, a všetci ste tu za hviezdy, všetci, je tu nová politika, všetci ste tu najslušnejší, nová krv, ale hučíte tu mi za uchom jak tento, prosím vás!
Dovoľte povedať, pán minister, že poslanec SMER-u spochybnil ohromným spôsobom dôveryhodnosť polície a nezávislosť vyšetrovateľov, naznačil určité závažné skutočnosti, ktoré majú právo občania tejto krajine vedieť a poznať, že nakoľko sa zakladajú na pravdivom základe. Čiže z určitého pohľadu sám neviem, či samoudávam, alebo čo, ale interpelácia je v tom, čiže zopakujem ten výrok. Váš poslanec SMER-u povedal, že ja mám podchytených vyšetrovateľov na BA I a chodia sa ku mne najesť, závažným spôsobom spochybňuje prácu vyšetrovateľov, závažným spôsobom spochybnil prácu ministerstva vnútra, o ich nezávislosti, o tom, ako majú pristupovať, preto vás žiadam a interpelujem, aby ste mi odpovedali, čo ministerstvo vnútra v tejto veci urobí, aby povesť vyšetrovateľov, aby povesť polície, aby povesť ministerstva vnútra neutrpela, pokiaľ v pléne Národnej rady zaznejú informácie takéhoto závažného charakteru, a chcem na túto otázku odpoveď.
Ďakujem pekne.
Neautorizovaný
16:49
Vystúpenie 16:49
Igor HraškoPodľa mne dostupných informácií sa práve v predmetnej oblasti Šútovo, lomu, kadiaľ má viesť trasovanie tejto cesty,...
Podľa mne dostupných informácií sa práve v predmetnej oblasti Šútovo, lomu, kadiaľ má viesť trasovanie tejto cesty, tejto diaľnice nachádzajú novoobjavené jaskyne. Pokiaľ viem, jaskyne sú zákonom chránené a tým pádom nemôže tadiaľto viesť úsek jaskyne, druhý..., úsek diaľnice.
Ďalší dôvod, ktorý bol spochybňovaný pri druhom variante, to znamená, že ak by sa uvažovalo o tunelovom variante Korbeľka - Havran, údajne v kopci, kde by mal stáť tunel Korbeľka, sa nachádza zásobáreň vody, ktorá by mohla by byť týmto tunelom poškodená.
Preto však nejde mi nejak do hlavy, že sa neuvažuje akosi s tretím variantom, ktorý by bol aj vzhľadom na výstavbu našej železnice a rýchlostnej železnice do Košíc predpokladaným variantom - tunelom Veľká Fatra.
Tým pádom by sa obišlo sporné územie zavodneného kopca Korbeľka, obišiel by sa údolný variant, na v ktorom je predpokladaných 22 mostných objektov, len mostných pre cestu, nehovorím o ekochodoch a sú tam takisto naplánované ďalšie dva tunely, ktoré by tam mali ísť. Podľa mojich ďalších informácií, rýchlosť razenia tunela Veľká Fatra by mala menšia ako výstavba úseku dvojtunela Korbeľka - Havran a takisto by mala byť rovnocenná, ak nie kratšia, výstavbe povrchového variantu úseku Turany - Hubová.
Okrem toho, ako som spomínal, železnice plánujú do roku 2020 obnovu rýchlostnej trate aj v tomto úseku a práve tunelom Veľká Fatra by sa umožnilo to, že tieto dva tunely - aj diaľničný, aj železničný tunel - by išli paralelne a tým pádom by sa umožnila efektívne, by sa umožnilo efektívnejšie využitie obidvoch tunelových rúr, ktoré by bolo k tomuto pripravené aj s ich prepojením a tým pádom zvýšeniu bezpečnosti.
Ďalšia informácia, ktorá je, že efektivita udržiavacích prác a udržiavacieho servisu, ako aj nákladov na udržiavanie, ďalších udržiavacích nákladov tunelu Veľká Fatra sú znížené, pretože je tam veľký komínový efekt, to znamená, že ventilátory, ktoré by boli potrebné na odsávanie splodín, nie sú potrebné v takom, v takej miere, ako by si, ako by si to niekto predstavoval, lebo ako by museli byť zavedené v tuneli, v samostatnom tuneli Korbeľka a Havran.
Preto mi nie je jasné, prečo opäť Diaľničná spoločnosť uvažuje o povrchovom variante. Je pravda, že ministerstvo sa k tomu ešte zatiaľ nevyjadrilo, ale pravdepodobne sú tam tlaky, na základe ktorých by sa o tomto variante uvažovať mohlo. Pokiaľ mám teda svoje informácie, tak tretí variant navrhovanej D1 úseku Turany - Hubová by mohol byť postavený presne v takom istom čase, ak nie v kratšom, ako navrhované predchádzajúce dva varianty, to znamená, že žiadnemu predĺženiu výstavby tohto úseku diaľnice nedôjde.
Preto sa pýtam pána ministra, z akého dôvodu sa absolútne neuvažuje alebo vylúčilo uvažovanie o treťom variante trasy D1 popod Veľkú Fatru alebo teda tunelom Veľká Fatra, pokiaľ by bol v budúcnosti prepojený aj so železničným koridorom.
Ďakujem.
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Bude to veľmi krátka a stručná interpelácia, bude to interpelácia na ministra dopravy Jána Počiatka. Nedávno som sa z jedného denníka z 25. júla (pozn. red.: správne má byť júna) dozvedel, že diaľnica D1 v úseku Turany - Hubová má byť opäť realizovaná sporným úsekom povrchového variantu.
Podľa mne dostupných informácií sa práve v predmetnej oblasti Šútovo, lomu, kadiaľ má viesť trasovanie tejto cesty, tejto diaľnice nachádzajú novoobjavené jaskyne. Pokiaľ viem, jaskyne sú zákonom chránené a tým pádom nemôže tadiaľto viesť úsek jaskyne, druhý..., úsek diaľnice.
Ďalší dôvod, ktorý bol spochybňovaný pri druhom variante, to znamená, že ak by sa uvažovalo o tunelovom variante Korbeľka - Havran, údajne v kopci, kde by mal stáť tunel Korbeľka, sa nachádza zásobáreň vody, ktorá by mohla by byť týmto tunelom poškodená.
Preto však nejde mi nejak do hlavy, že sa neuvažuje akosi s tretím variantom, ktorý by bol aj vzhľadom na výstavbu našej železnice a rýchlostnej železnice do Košíc predpokladaným variantom - tunelom Veľká Fatra.
Tým pádom by sa obišlo sporné územie zavodneného kopca Korbeľka, obišiel by sa údolný variant, na v ktorom je predpokladaných 22 mostných objektov, len mostných pre cestu, nehovorím o ekochodoch a sú tam takisto naplánované ďalšie dva tunely, ktoré by tam mali ísť. Podľa mojich ďalších informácií, rýchlosť razenia tunela Veľká Fatra by mala menšia ako výstavba úseku dvojtunela Korbeľka - Havran a takisto by mala byť rovnocenná, ak nie kratšia, výstavbe povrchového variantu úseku Turany - Hubová.
Okrem toho, ako som spomínal, železnice plánujú do roku 2020 obnovu rýchlostnej trate aj v tomto úseku a práve tunelom Veľká Fatra by sa umožnilo to, že tieto dva tunely - aj diaľničný, aj železničný tunel - by išli paralelne a tým pádom by sa umožnila efektívne, by sa umožnilo efektívnejšie využitie obidvoch tunelových rúr, ktoré by bolo k tomuto pripravené aj s ich prepojením a tým pádom zvýšeniu bezpečnosti.
Ďalšia informácia, ktorá je, že efektivita udržiavacích prác a udržiavacieho servisu, ako aj nákladov na udržiavanie, ďalších udržiavacích nákladov tunelu Veľká Fatra sú znížené, pretože je tam veľký komínový efekt, to znamená, že ventilátory, ktoré by boli potrebné na odsávanie splodín, nie sú potrebné v takom, v takej miere, ako by si, ako by si to niekto predstavoval, lebo ako by museli byť zavedené v tuneli, v samostatnom tuneli Korbeľka a Havran.
Preto mi nie je jasné, prečo opäť Diaľničná spoločnosť uvažuje o povrchovom variante. Je pravda, že ministerstvo sa k tomu ešte zatiaľ nevyjadrilo, ale pravdepodobne sú tam tlaky, na základe ktorých by sa o tomto variante uvažovať mohlo. Pokiaľ mám teda svoje informácie, tak tretí variant navrhovanej D1 úseku Turany - Hubová by mohol byť postavený presne v takom istom čase, ak nie v kratšom, ako navrhované predchádzajúce dva varianty, to znamená, že žiadnemu predĺženiu výstavby tohto úseku diaľnice nedôjde.
Preto sa pýtam pána ministra, z akého dôvodu sa absolútne neuvažuje alebo vylúčilo uvažovanie o treťom variante trasy D1 popod Veľkú Fatru alebo teda tunelom Veľká Fatra, pokiaľ by bol v budúcnosti prepojený aj so železničným koridorom.
Ďakujem.
Neautorizovaný
17:16
Vystúpenie v rozprave 17:16
Jozef MikloškoJa som sa prihlásil teda do rozpravy skôr z hľadiska...
Ja som sa prihlásil teda do rozpravy skôr z hľadiska praktického. Samozrejme, to, že tam, kde sú kamenné predajne, je zakázané predávať ináč, podomove. Každý videl, že tým nechránime len slovenských výrobcov, ale aj škodíme slovenským spotrebiteľom, ktorí prípadne si môžu vybrať, a takisto aj slovenským producentom. My máme v Svätom Jure vždy vo štvrtok predaj, kde prídu ľudia zvonku, a sme, tešíme sa, že ceny v našich kamenných obchodoch buď musia ísť dole, alebo v ten deň kupujeme u týchto ľudí. Ja kupujem u jedného Maďara zeleninu z Dunaszerdy a veľmi spokojný a mrzelo ma, keby tam už nemohol tam ďalej predávať, on alebo niekto iný. Pôvodne sa teda... teda chcel by som povedať, to, že, samozrejme, treba chrániť našich výrobcov, náš maloobchod, najmä pred reťazcami, lebo tie vlastne ich v prvom rade likvidovali, a v tomto smere sa mi zdá, že nejaké tie opatrenia naše smerom na malé obchodíky, žiadne opatrenia temer neexistujú. Takisto propagovať sa a snažiť sa našich ľudí presvedčiť, že naše slovenské výrobky sú dôležité pred nejakými zahraničných, tak je tiež dôležitá úloha, ktorá s týmto celkom nesúvisí, ale tiež jedna z úloh, ktorá stojí pred nami všetkými.
Ja chcem povedať to, že tento zákon mohol prejsť celkom kľudne pred pár týždňami, mesiacmi, keď sme už videli, že to neni celkom kóšer, a preto ma trocha mrzí, že zase sme sa neskoro prihlásili, a teda už pár dní po platnosti nového zákona prichádzame s takýmto urýchleným zrýchleným konaním. To, že takéto veci sa už v minulosti stali, nemusím tu zdôrazňovať, ale aj to, že viacero rozumných vecí sa tu otvorilo, neschválilo a vzápätí o mesiac, o dva, o rok sa s tým prišlo jako s novinkou, hoci to bolo pôvodne tuná navrhnuté napríklad opozíciou, no. Tak o korupcii tu bolo viacej takých zákonov, teraz dneska som od pána ministra počul, že pripravuje sa komplexný zákon, ktorý dá spolu s ministerstvom vnútra na tému korupcia a hlásenia korupcie a tak ďalej, legislatívne, ďalej stáčanie tachometrov, bol tu pekný nápad zakázať to, je to nebezpečné, je to trestné a tak ďalej, 40 % našich auťákov v bazároch má stáčané tachometre, sa to neschválilo. Za chvíľu s tým niekto príde, že je to dôležité. Ale aj ďalšie, napr. oznámenie o vypršaní rôznych zmlúv v poisťovniach, STK-čky napríklad, viete, že pár dní potom ľudia môžu a dostávajú 166 euro pokuty za to, že si nespravili novú STK-čku, zabudli na to, ďalších 166 môžu dostať, že nemajú emisnú kontrolu, tak keby to týždeň predtým oznámili ľudom, dávame na to dva týždne, aby ste si to dali dali poriadku, by to bolo logické, tak jak to robia niektoré poisťovne alebo nejaké iné inštitúcie. Ale boli tu aj exekúcie, boli tu šmejdi, boli tu, všeličo, čo sa tu otvorilo, bolo to výborné, ticho bolo, neschválilo sa to a potom o pár mesiacov sa to schválilo s veľkou slávou alebo aj v urýchlenom konaní, tak ako dneska toto.
Čiže, samozrejme, ja som za to, aby tento zákon bol schválený čo najskôr, keď sa už toto faux pas urobilo, a teda dneska som už s niektorými ministrami o tom hovoril, keď my dáme aj ministrom niekedy otázky a nedozvieme sa správnu odpoveď, potom sa môžme už iba na lampárni sťažovať, ja konkrétne teraz o vlakoch som dal pánu ministrovi dopravy otázku, prečo Šarišan nestojí v Ružomberku, bla, bla, bla, povedal mi niečo, čo celkom nebola pravda, možná nebol informovaný a dneska sme sa už nejakým spôsobom dohodli, hoci odpoveď bola trocha iná, no. Takisto aj napríklad otázku, že stále nie je doriešené, že v komunálnych voľbách môžu voliť aj tí, ktorí sa tam aj deň pred prihlásia na trvalý pobyt, odvolia si svojho, ten môže celú dolinu, napríklad Demänovskú, zmeniť a potom za týždeň sa z tej maštali, kde sa prihlási, alebo z nejakého domu, ktorý je už dávno zavretý, alebo z hotela, ktorý neexistuje, odhlásiť a všetko ide po starom.
Čiže takýto zákon tiež treba zmeniť, zdá sa, že to pôjde až do ústavy, ale že sú také drobnosti, ktoré keď tuná v interpeláciách a v otázkach dáme, tak nie sú vycucané z prsta, sú zo života, značí to, ľudia, teda vláda aj ministri, aj ďalší by i mali k tomu viac venovať a naozaj podnety aj z opozície riešiť.
Ďakujem.
Vystúpenie v rozprave
3.7.2014 o 17:16 hod.
Doc. RNDr. DrSc.
Jozef Mikloško
Videokanál poslanca
Vážená pani podpredsedníčka, vážené zvyšky vlády a vážený pán minister nový, srdečne vás vítame v parlamente, prajeme všetko dobré (potlesk) a chcem vám dať takú dobrú radu, pán minister, že nesmiete všetko príliš vážne brať v tomto parlamente ani v živote (smiech v sále a potlesk), a zdá sa mi, že to vaším úsmevom dokladujete. Že? (Reakcia z pléna.) Tak ajajáj, ajajáj, dobre.
Ja som sa prihlásil teda do rozpravy skôr z hľadiska praktického. Samozrejme, to, že tam, kde sú kamenné predajne, je zakázané predávať ináč, podomove. Každý videl, že tým nechránime len slovenských výrobcov, ale aj škodíme slovenským spotrebiteľom, ktorí prípadne si môžu vybrať, a takisto aj slovenským producentom. My máme v Svätom Jure vždy vo štvrtok predaj, kde prídu ľudia zvonku, a sme, tešíme sa, že ceny v našich kamenných obchodoch buď musia ísť dole, alebo v ten deň kupujeme u týchto ľudí. Ja kupujem u jedného Maďara zeleninu z Dunaszerdy a veľmi spokojný a mrzelo ma, keby tam už nemohol tam ďalej predávať, on alebo niekto iný. Pôvodne sa teda... teda chcel by som povedať, to, že, samozrejme, treba chrániť našich výrobcov, náš maloobchod, najmä pred reťazcami, lebo tie vlastne ich v prvom rade likvidovali, a v tomto smere sa mi zdá, že nejaké tie opatrenia naše smerom na malé obchodíky, žiadne opatrenia temer neexistujú. Takisto propagovať sa a snažiť sa našich ľudí presvedčiť, že naše slovenské výrobky sú dôležité pred nejakými zahraničných, tak je tiež dôležitá úloha, ktorá s týmto celkom nesúvisí, ale tiež jedna z úloh, ktorá stojí pred nami všetkými.
Ja chcem povedať to, že tento zákon mohol prejsť celkom kľudne pred pár týždňami, mesiacmi, keď sme už videli, že to neni celkom kóšer, a preto ma trocha mrzí, že zase sme sa neskoro prihlásili, a teda už pár dní po platnosti nového zákona prichádzame s takýmto urýchleným zrýchleným konaním. To, že takéto veci sa už v minulosti stali, nemusím tu zdôrazňovať, ale aj to, že viacero rozumných vecí sa tu otvorilo, neschválilo a vzápätí o mesiac, o dva, o rok sa s tým prišlo jako s novinkou, hoci to bolo pôvodne tuná navrhnuté napríklad opozíciou, no. Tak o korupcii tu bolo viacej takých zákonov, teraz dneska som od pána ministra počul, že pripravuje sa komplexný zákon, ktorý dá spolu s ministerstvom vnútra na tému korupcia a hlásenia korupcie a tak ďalej, legislatívne, ďalej stáčanie tachometrov, bol tu pekný nápad zakázať to, je to nebezpečné, je to trestné a tak ďalej, 40 % našich auťákov v bazároch má stáčané tachometre, sa to neschválilo. Za chvíľu s tým niekto príde, že je to dôležité. Ale aj ďalšie, napr. oznámenie o vypršaní rôznych zmlúv v poisťovniach, STK-čky napríklad, viete, že pár dní potom ľudia môžu a dostávajú 166 euro pokuty za to, že si nespravili novú STK-čku, zabudli na to, ďalších 166 môžu dostať, že nemajú emisnú kontrolu, tak keby to týždeň predtým oznámili ľudom, dávame na to dva týždne, aby ste si to dali dali poriadku, by to bolo logické, tak jak to robia niektoré poisťovne alebo nejaké iné inštitúcie. Ale boli tu aj exekúcie, boli tu šmejdi, boli tu, všeličo, čo sa tu otvorilo, bolo to výborné, ticho bolo, neschválilo sa to a potom o pár mesiacov sa to schválilo s veľkou slávou alebo aj v urýchlenom konaní, tak ako dneska toto.
Čiže, samozrejme, ja som za to, aby tento zákon bol schválený čo najskôr, keď sa už toto faux pas urobilo, a teda dneska som už s niektorými ministrami o tom hovoril, keď my dáme aj ministrom niekedy otázky a nedozvieme sa správnu odpoveď, potom sa môžme už iba na lampárni sťažovať, ja konkrétne teraz o vlakoch som dal pánu ministrovi dopravy otázku, prečo Šarišan nestojí v Ružomberku, bla, bla, bla, povedal mi niečo, čo celkom nebola pravda, možná nebol informovaný a dneska sme sa už nejakým spôsobom dohodli, hoci odpoveď bola trocha iná, no. Takisto aj napríklad otázku, že stále nie je doriešené, že v komunálnych voľbách môžu voliť aj tí, ktorí sa tam aj deň pred prihlásia na trvalý pobyt, odvolia si svojho, ten môže celú dolinu, napríklad Demänovskú, zmeniť a potom za týždeň sa z tej maštali, kde sa prihlási, alebo z nejakého domu, ktorý je už dávno zavretý, alebo z hotela, ktorý neexistuje, odhlásiť a všetko ide po starom.
Čiže takýto zákon tiež treba zmeniť, zdá sa, že to pôjde až do ústavy, ale že sú také drobnosti, ktoré keď tuná v interpeláciách a v otázkach dáme, tak nie sú vycucané z prsta, sú zo života, značí to, ľudia, teda vláda aj ministri, aj ďalší by i mali k tomu viac venovať a naozaj podnety aj z opozície riešiť.
Ďakujem.
Neautorizovaný
17:22
Vystúpenie v rozprave 17:22
Jozef MikušObsahuje tri články, z ktorých prvý článok hovorí o ochrane spotrebiteľa a tretí o reklame, ktoré sú navrhnuté pre výtku z Európskej únie a čl. 2 zákona 178 o podmienkach predaja výrobku a poskytovania služieb na trhových miestach, opravuje zlý zásah do tohto zákona v nedávnom, v nedávnej minulosti. Napriek tomu oceňujem odvahu pána ministra, toho predchádzajúceho, Malatinského, že vedel o tom a musel vedieť o tom, že bude podrobený kritike, a zobral na seba to bremeno a prišiel s týmto návrhom do parlamentu, pretože treba oceniť tú odvahu, že ide naprávať chybu, ktorú urobil poslanecký klub SMER. Takže napriek tomu, že si myslím, že tento návrh zákona nespĺňa predpoklady alebo podmienky skráteného legislatívneho konania, ho v prvom aj druhom čítaní určite podporím.
A teraz k vecnej stránke. Nebudem sa vyjadrovať k článku 1 a 3, to znamená výtky Európskej únie k našim zákonom alebo k aproximácii práva, chcel by som povedať pár viet o tom, o tej oprave článku 2 v tom zmysle, že myslím a domnievam sa a som o tom presvedčený, že sťažovanie podmienok predaja, akékoľvek sťažovania predaja podmienok, hlavne na vidieku, vidieku veľmi škodí. Malí podnikatelia alebo aj tí strední, ktorí sa snažia, sú tí najpružnejší v ekonomike, ktorí sa vedia prispôsobovať, sú tí, ktorí zamestnávajú sami seba, to znamená, sú samozamestnávatelia, v mnohých prípadoch sami samozásobovatelia a hlavne využívajú zdroje našich regiónov. Častokrát som aj tu, myslím, za týmto pultom, hovoril o tom, že nemôže viesť všade diaľnica a nemôžu byť všade priemyselné parky. A u nás na vidieku žije cca 50 % obyvateľstva. To znamená, jedna polovica žije inde ako v mestách a často okrem obchodu a služieb je jediným zdrojom pracovného miesta práve pôda, ak, samozrejme, beriem do úvahy aj lesy. A práve intenzívnejšie využívanie pôdy môže byť tým ťahúňom povedzme aj zamestnaneckých miest, ktoré v týchto regiónoch potrebujeme. Ale to chce komplexnejší pohľad na vidiek alebo resp. na naše regióny a nielen z uhlu pohľadu ministra hospodárstva.
A ak sme sa dostali do tej roviny, že bránime alebo nejakým spôsobom sťažujeme buď výrobe, alebo predaju našich výrobkov na vidieku, tak jednoducho tá filozofia je zlá. Práve naopak, mali by sme sa zamerať na podporu malých podnikateľov, teda hlavne poľnohospodárov alebo tých, ktorí vyrábajú svoje produkty na pôde, a nielen podporou predaja z dvora alebo podporou na trhoviskách, ale možno v budúcnosti aj zadefinovaním napríklad štatútu farmárskej rodiny.
Veľmi dobre, myslím, pán minister pôdohospodárstva, sa snaží podporovať zintenzívneniu využívania pôdy aj pre veľkých farmárov podporou napríklad výroby dobytčích jednotiek a následne prepočítavané na iné, na iné produkty, poviem, chovu. Ale to isté platí aj pri podpore cestovného ruchu a agroturizmu ako jeho podmnožiny a, samozrejme, aj výroby energií z obnoviteľných zdrojov energie. Len takýmito opatreniami môžme zabezpečiť viac pracovných miest na našom vidieku, ale aj zvýšiť našu potravinovú bezpečnosť a, samozrejme, zabezpečiť diverzifikáciu obnoviteľných, diverzifikáciu zdrojov energií a tým aj energetickú bezpečnosť Slovenska.
A ešte vecne by som sa chcel dotknúť toho čl. 2, pretože, myslím, že kolega Simon to v skrátenom konaní trošku naznačil. Ja si dovolím zacitovať, čo sa bude môcť predávať na trhoviskách alebo v mobilných stánkoch z toho, čo povedzme vieme, čo sa tam predáva teraz, na porovnanie. Citujem v bode 4, čo sa týka potravín, tak je to:
bod d) jedlá a nápoje určené na priamu konzumáciu na mieste,
bod e) je balená zmrzlina,
bod f) ovocie a zelenina a
bod g) potraviny v súlade so všeobecne záväzným nariadením obce.
Myslím si, že je to obmedzenie aj súčasného stavu, resp. stavu spred prijatím toho predchádzajúceho zákona a možno by ešte bolo sa pohrať s týmto návrhom v druhom čítaní, pretože, keď si len, predstavte, čo sa tam všetko dnes predáva alebo čo by sa tam mohlo predávať, samozrejme, za všetkých podmienok regulácie z hľadiska veterinárnej alebo potravinovej bezpečnosti, alebo z pohľadu, samozrejme, finančnej kontroly.
Napriek tomu všetkému, ako som podotkol alebo povedal úvodom, podporím tento návrh zákona. Myslím, že aj moji kolegovia z celého klubu.
Ďakujem za pozornosť.
Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený novozvolený alebo novovymenovaný pán minister, milé kolegyne, vážení kolegovia, no nie som veľmi nadšený, že pán minister prišiel do takéhoto návrhu zákona, a myslím, že Martin Chren to veľmi pekne povedal pri lúčení sa z predchádzajúcim ministrom, že nie je dobré pri takomto zákone sa lúčiť, pretože je pravdou, že tento návrh zákona nespĺňa v žiadnom prípade kvalifikačné predpoklady skráteného legislatívneho konania.
Obsahuje tri články, z ktorých prvý článok hovorí o ochrane spotrebiteľa a tretí o reklame, ktoré sú navrhnuté pre výtku z Európskej únie a čl. 2 zákona 178 o podmienkach predaja výrobku a poskytovania služieb na trhových miestach, opravuje zlý zásah do tohto zákona v nedávnom, v nedávnej minulosti. Napriek tomu oceňujem odvahu pána ministra, toho predchádzajúceho, Malatinského, že vedel o tom a musel vedieť o tom, že bude podrobený kritike, a zobral na seba to bremeno a prišiel s týmto návrhom do parlamentu, pretože treba oceniť tú odvahu, že ide naprávať chybu, ktorú urobil poslanecký klub SMER. Takže napriek tomu, že si myslím, že tento návrh zákona nespĺňa predpoklady alebo podmienky skráteného legislatívneho konania, ho v prvom aj druhom čítaní určite podporím.
A teraz k vecnej stránke. Nebudem sa vyjadrovať k článku 1 a 3, to znamená výtky Európskej únie k našim zákonom alebo k aproximácii práva, chcel by som povedať pár viet o tom, o tej oprave článku 2 v tom zmysle, že myslím a domnievam sa a som o tom presvedčený, že sťažovanie podmienok predaja, akékoľvek sťažovania predaja podmienok, hlavne na vidieku, vidieku veľmi škodí. Malí podnikatelia alebo aj tí strední, ktorí sa snažia, sú tí najpružnejší v ekonomike, ktorí sa vedia prispôsobovať, sú tí, ktorí zamestnávajú sami seba, to znamená, sú samozamestnávatelia, v mnohých prípadoch sami samozásobovatelia a hlavne využívajú zdroje našich regiónov. Častokrát som aj tu, myslím, za týmto pultom, hovoril o tom, že nemôže viesť všade diaľnica a nemôžu byť všade priemyselné parky. A u nás na vidieku žije cca 50 % obyvateľstva. To znamená, jedna polovica žije inde ako v mestách a často okrem obchodu a služieb je jediným zdrojom pracovného miesta práve pôda, ak, samozrejme, beriem do úvahy aj lesy. A práve intenzívnejšie využívanie pôdy môže byť tým ťahúňom povedzme aj zamestnaneckých miest, ktoré v týchto regiónoch potrebujeme. Ale to chce komplexnejší pohľad na vidiek alebo resp. na naše regióny a nielen z uhlu pohľadu ministra hospodárstva.
A ak sme sa dostali do tej roviny, že bránime alebo nejakým spôsobom sťažujeme buď výrobe, alebo predaju našich výrobkov na vidieku, tak jednoducho tá filozofia je zlá. Práve naopak, mali by sme sa zamerať na podporu malých podnikateľov, teda hlavne poľnohospodárov alebo tých, ktorí vyrábajú svoje produkty na pôde, a nielen podporou predaja z dvora alebo podporou na trhoviskách, ale možno v budúcnosti aj zadefinovaním napríklad štatútu farmárskej rodiny.
Veľmi dobre, myslím, pán minister pôdohospodárstva, sa snaží podporovať zintenzívneniu využívania pôdy aj pre veľkých farmárov podporou napríklad výroby dobytčích jednotiek a následne prepočítavané na iné, na iné produkty, poviem, chovu. Ale to isté platí aj pri podpore cestovného ruchu a agroturizmu ako jeho podmnožiny a, samozrejme, aj výroby energií z obnoviteľných zdrojov energie. Len takýmito opatreniami môžme zabezpečiť viac pracovných miest na našom vidieku, ale aj zvýšiť našu potravinovú bezpečnosť a, samozrejme, zabezpečiť diverzifikáciu obnoviteľných, diverzifikáciu zdrojov energií a tým aj energetickú bezpečnosť Slovenska.
A ešte vecne by som sa chcel dotknúť toho čl. 2, pretože, myslím, že kolega Simon to v skrátenom konaní trošku naznačil. Ja si dovolím zacitovať, čo sa bude môcť predávať na trhoviskách alebo v mobilných stánkoch z toho, čo povedzme vieme, čo sa tam predáva teraz, na porovnanie. Citujem v bode 4, čo sa týka potravín, tak je to:
bod d) jedlá a nápoje určené na priamu konzumáciu na mieste,
bod e) je balená zmrzlina,
bod f) ovocie a zelenina a
bod g) potraviny v súlade so všeobecne záväzným nariadením obce.
Myslím si, že je to obmedzenie aj súčasného stavu, resp. stavu spred prijatím toho predchádzajúceho zákona a možno by ešte bolo sa pohrať s týmto návrhom v druhom čítaní, pretože, keď si len, predstavte, čo sa tam všetko dnes predáva alebo čo by sa tam mohlo predávať, samozrejme, za všetkých podmienok regulácie z hľadiska veterinárnej alebo potravinovej bezpečnosti, alebo z pohľadu, samozrejme, finančnej kontroly.
Napriek tomu všetkému, ako som podotkol alebo povedal úvodom, podporím tento návrh zákona. Myslím, že aj moji kolegovia z celého klubu.
Ďakujem za pozornosť.
Neautorizovaný
17:29
Vystúpenie s faktickou poznámkou 17:29
Martin FeckoChcel by som sa opýtať, ktorá éra vo vývoji nášho poľnohospodárstva po roku 1990 bola taká, ktorá hovorila, že tí malí farmári a tí prvovýrobcovia, ktorí viac-menej nie...
Chcel by som sa opýtať, ktorá éra vo vývoji nášho poľnohospodárstva po roku 1990 bola taká, ktorá hovorila, že tí malí farmári a tí prvovýrobcovia, ktorí viac-menej nie sú žiadni bývalí direktori štátnych majetkov ani jednotných roľníckych družstiev, v ktorej ére mali zelenú takú, že boli postavení na ich roveň a neboli diskriminovaní. Ja za tých 20 rokov nenachádzam takéto obdobie a stále každá vláda iba hovorila, že áno, iba malých, malých, malých a stredných, ale neni to pravda v našom rezorte, žiaľ, neni. A preto hovorím, že treba sa vrátiť, ale nie iba rečami, ale reálnymi skutkami.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
3.7.2014 o 17:29 hod.
Ing.
Martin Fecko
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Pán kolega, ja by som zareagoval na jednu tvoju pasáž, v ktorej si povedal, že si rád, že podporuje tých veľkopodnikateľov, agropodnikateľov, ale na druhej strane si povedal, že je tu, musí byť priestor pre rozvoj rodinných fariem, a ako ich zadefinovať.
Chcel by som sa opýtať, ktorá éra vo vývoji nášho poľnohospodárstva po roku 1990 bola taká, ktorá hovorila, že tí malí farmári a tí prvovýrobcovia, ktorí viac-menej nie sú žiadni bývalí direktori štátnych majetkov ani jednotných roľníckych družstiev, v ktorej ére mali zelenú takú, že boli postavení na ich roveň a neboli diskriminovaní. Ja za tých 20 rokov nenachádzam takéto obdobie a stále každá vláda iba hovorila, že áno, iba malých, malých, malých a stredných, ale neni to pravda v našom rezorte, žiaľ, neni. A preto hovorím, že treba sa vrátiť, ale nie iba rečami, ale reálnymi skutkami.
Ďakujem.
Neautorizovaný
17:30
Vystúpenie s faktickou poznámkou 17:30
Jozef MikušVystúpenie s faktickou poznámkou
3.7.2014 o 17:30 hod.
Ing.
Jozef Mikuš
Videokanál poslanca
Ďakujem kolegovi Feckovi za faktickú poznámku. A nemôžem nič iné povedať, len že máš úplnú pravdu. No a skúsme to zmeniť.
Neautorizovaný
17:31
Vystúpenie v rozprave 17:31
Helena MezenskáBudem vychádzať v mojom príspevku, hoc ide o prvé čítanie, z viacerých zdrojov a znovuvrátenie zákona o ochrane spotrebiteľa do, k prerokovaniu mi umožňuje oprášiť aj mnou podaný pozmeňujúci návrh z konca minulého roka, kedy som sa snažila návrhom jednotlivých inštitútov o takú sumarizáciu a kompletizáciu tohto zákona o ochrane spotrebiteľa o prvky, ktoré sa preukázali, že je potrebné z aplikačnej praxe preniesť do tohto zákona.
Veľmi ma mrzí, že nebola ochota tieto poznatky, skúsenosti a konkrétne spracované návrhy zapracovať, čo je na škodu veci. A čo potom naozaj spôsobuje, tak ako sme aj teraz toho dôkazom, takéto nekoncepčné, nesystémové, parciálne, formálne vstupy do zákona v opakovaných formách. Ja naozaj neviem sa zmieriť s týmto prístupom pri tvorbe zákonov, lebo ani dnes, keď sedíme nad týmto zákonom a budeme upravovať či už ambulantný predaj alebo budeme mať snahu precizovať právne úpravy, ktoré sa odvíjajú od potreby precizovania smernice o nekalých marketingových praktikách, prípadne smernice o klamlivej reklame. Ja nemám naozaj záruku, že v budúcnosti nebude opakovane tento zákon otváraný pre iný podnet, že opäť nebudeme svedkami nejakého nekoncepčného, tendenčného vstupu do zákona. Neviem si odpustiť to očakávanie, s ktorým som prišla do parlamentu, že našou snahou bude, berúc v úvahu vecné a faktické poznatky, návrhy poslancov z rôznych klubov, zapracovávať do kompletizovanej, do ucelenej podoby tak, aby sme zbytočne nedezorientovali poslancov, ale aj samotných ľudí, ktorí sa podľa týchto prijatých zákonných noriem a pravidiel v aplikačnej praxi majú riadiť.
Ja si neviem predstaviť, že nielen v zákone o ochrane spotrebiteľa, ale aj v rôznych iných zákonoch sú mnohí občania alebo aj odborná verejnosť, zástupcovia rôznych mimovládnych, vykonávacích subjektov svedkom toho, ako im vo vykonávacej praxi, v aplikačnej praxi sťažuje činnosť práve nesprávne, nekonkrétne vymedzenie pojmov, nesprávne zadefinovanie jednotlivých pojmov. Takýchto miest je veľmi veľa, takýchto fúg je veľmi veľa aj v zákone o ochrane spotrebiteľa, a preto ja túto možnosť, prerokovať znova zákon o ochrane spotrebiteľa v prvom čítaní, využijem na to, aby som teraz bez čítania a predloženia pozmeňujúceho návrhu vniesla opäť do pozornosti poslancov aj do pozornosti ministra praktické odporúčania, na ktoré už dlhodobo upozorňuje odborná, ale aj laická spotrebiteľská verejnosť, hlavne predstavitelia činorodých spotrebiteľských združení, ktorým vďaka tomu, že zákon nie je precizovaný na potreby praxe, sťažuje ich činnosť.
V prvom rade sa dotknem toho, čím som skončila pri prerokovávaní skráteného legislatívneho konania, a to bolo moje upozornenie a taká kritika vzťahovaná ku konkrétnemu bodu a to je vypustenie § 5 v zákone o ochrane spotrebiteľa. Ja som sa snažila aj tento, toto konkrétne ustanovenie citovať. Toto konkrétne ustanovenie som považovala za veľmi dobré ustanovenie, pretože práve podľa neho bolo možné označiť mnohé postupy predajcov pri uvádzaní informácií o tovare alebo služby za ďaleko precíznejšie a konkrétnejšie ako to všeobecné ustanovenie, na ktoré ma odkazuje dôvodová správa a ktoré má vysuplovať s tým, že sa § 5 javil ako duplicitný, má vysuplovať práve zavádzanie a klamanie spotrebiteľa. Ak som si pozrela či už § 7, alebo 8, ja som tam naozaj nevidela presnejšiu a konkrétnejšiu definíciu, ktorá by mala zamedziť klamaniu spotrebiteľa cez podávanie nedoložených, neúplných, nepravdivých, nepresných, nejasných alebo dvojzmyselných informácií.
Ak si všimnete, tak práve § 8, ktorý má vysuplovať toto z môjho pohľadu precíznejšie a konkrétnejšie ustanovenie, sa uvádza len nesprávna informácia a z toho vyplýva nepravdivá informácia. Tak nie je mi zrejmé, zrejme minister nebude teraz vedieť presne na to zodpovedať, neviem, možno niekto z prítomných poslancov mi to bude vedieť vo faktickej zodpovedať, z toho mne vyplýva, že vypustená zákonná úprava, ktorá je precíznejšia, je obšírnejšia a rozsiahlejšia, že by mala byť vypustená a že ju dostatočne vysupluje úprava so všeobecným pojmom alebo všeobecným spojením nesprávne informácie, a preto aj nepravdivé informácie. To je jedna taká vec, ktorá ma ako prvá, keď som si prezerala pripravený materiál, na tomto znepokojila.
V druhom rade by som chcela dať do pozornosti potrebu vymedzenia a ustanovenia, zadefinovania pojmu zraniteľný a priemerný spotrebiteľ. Ak si opäť všimnete v konkrétnych ustanoveniach, myslím § 2, § 7, sa konkrétne spomínajú pojmy priemerný spotrebiteľ a zraniteľný spotrebiteľ. Napokon s týmito pojmami, tieto pojmy nie definuje, ale využíva aj zákon o energetike. No napriek tomu, že sa tieto pojmy spomínajú v texte, nemajú presné vymedzenie. Ak si pozriete zadefinovaný pojmový aparát, ktorý je takým šlabikárom a sprievodcom pre vymedzenie pojmov, s ktorými sa stretávame v samotnom zákone, absentuje tam vymedzenie pojmu zraniteľný, priemerný spotrebiteľ a je nevyhnuté rozlíšiť tieto kategórie spotrebiteľov, lebo na ne upozorňujú jednotlivé ustanovenia, ktoré sú práve spomínané v tých odsekoch alebo v paragrafových zneniach, ktoré na potrebu tohto odlíšenia upozorňujú.
Rovnako tak vidím teraz priestor na to, aby sa opätovne, keď sa zákon o ochrane spotrebiteľa otvára, kategorizovali jednotlivé odborné vecné materiály, odborné posudky, na základe ktorých dochádza k zamietnutiu reklamácií. V mnohých prípadoch sa pri uplatnených reklamáciách spotrebiteľov stretávame s odbornými posúdeniami, ktoré za odborné posúdenia ani považovať nemôžeme. Vo väčšine prípadov ide o jednovetné kategorické výroky, ktoré neobjektivizujú stav a majú subjektívny charakter, majú subjektívny výraz. Poviem príklad, reklamácia je zamietnutá z titulu toho, že kupujúci spotrebiteľ nezvolil správnu veľkosť obuvi alebo že napríklad sa o daný výrobok nesprávne staral, a to aj napriek tomu, že k danému výrobku nebol priložený podrobný návod na to, ako sa správne a korektne starať o ten-ktorý výrobok.
Ja už som, ako vravím, na konci minulého roka dávala do pozornosti tú potrebu kategorizácie jednotlivých odborných posúdení, vyjadrení, stanovísk, prípadne znaleckých posudkov, odborných skúšok. Určenie tejto postupnosti a tejto hierarchie je veľmi dôležitým, považujem za dôležitý prvok toho, ako v prípade konfrontácie dvoch odlišných vyjadrení možno vyvodiť, ktorý z týchto podkladov, odborných podkladov, či už vo forme odborného posudku, alebo vyjadrenia určenej osoby, má väčšiu relevanciu, ktorý má väčšiu exaktnú a vypovedaciu schopnosť. Naozaj vymedzenie a kategorizácia takýchto odborných posudkov, odborných posúdení môže byť veľmi účinným a efektívnym nástrojom na to, aby sme vedeli pri konfrontácii dvoch posudkov, ktoré si môže zabezpečiť či predajca, alebo na vlastnú obhajobu spotrebiteľ, ktorý z nich je správnejší, ktorý z nich má väčšiu relevanciu.
Častokrát sa stáva v praxi, že predajca zodpovedá reklamáciou, zamieta reklamáciu na základe odborného posúdenia. Spotrebiteľ si na vlastný náklad - vedomý si oprávnenosti svojho postupu - zabezpečí odborný posudok u napríklad autorizovanej skúšobni alebo akreditovanej osoby, ktorý má ďaleko vážnejšiu silu, vie ho podložiť v mnohých prípadoch aj s protokolom o skúške a napriek tomu v stave, ako je teraz nastavený zákon a ustanovenia týkajúce sa vybavovania reklamácií, pravdy sa nedovolá. V tomto prípade naozaj nemá ani opravný prostriedok na to, aby sa s takýmto podkladom, ktorý má väčšiu relevanciu, väčšiu exaktnú silu, nevie dovolať pravdy.
A odkazy, ako som tu už viackrát zdôrazňovala, na to, aby sa išiel kvôli nízkopredmetovým záležitostiam sporiť na súd, nie sú relevantné, považujem ich dokonca za cynické. Kto už by sa len dnes mal nejakú veľkú motiváciu súdiť kvôli 20-, 40-, prípadne stoeurovým nákupom? Takže ja by som bola veľmi rada, aby sa aj taká tá pripomienka, s ktorou som sa snažila poukázať na to, čo to spôsobuje v praxi, zohľadnila, aby bola, keď otvárame tento zákon, zapracovaná do jeho výslednej podoby.
Rovnako tak, už keď som pri príprave týchto odborných posudkov, chcem poukázať na znižovanie miery objektivity aj z toho dôvodu, z dôvodu zavedenia inštitútu určenej osoby, od roku 2007 bol tento inštitút zavedený do zákona o ochrane spotrebiteľa a ja viem, že odvtedy veľké množstvo spotrebiteľov sa sťažovalo práve na to, že v prípade zamietnutých reklamácií, ak predajca dôvodil určenou osobu, čo v tomto prípade znamená subjektom, ktorý je poverený vykonávaním záručných opráv, najčastejšie ide o servisné strediská zazmluvnených predajcov, prípadne o dodávateľov a výrobcov, takže ich stanoviská mali naozaj subjektívnu povahu. Prečo by aj nie. Tam je ten konflikt záujmov zjavný, keďže v tom reťazci výrobca, dodávateľ alebo servisné stredisko napojený na predajcu je priamy obchodný vzťah. Takže tento vzťah nie je nezávislý, nie je slobodný a výrazne sa to prejavuje aj na obsahu a charaktere, na forme odborných posúdení, ktorými argumentuje predajca pri zamietnutí reklamácie. V 100 % prípadoch, ak sa vyjadruje k predajcovi určená osoba alebo jeho dodávateľ, výrobok, ten spotrebiteľ nemá pravdu a v takomto prípade je naozaj veľmi obtiažne spotrebiteľovi, ak ide o nízkopredmetový spor, obracať sa na súd.
Rovnako tak navrhujem pri týchto odborných vyjadreniach, keďže mnohé z nich majú len jednovetnú podobu vo forme kategorického výroku, kde je mnohokrát obviňovaný napríklad spotrebiteľ z nesprávneho užívania, starostlivosti o výrobok, navrhujem, aby každé jedno takéto posúdenie obsahovalo aj zdôvodnenie. Zdôvodnenie, na základe čoho tvrdí predávajúci, že ten spotrebiteľ sa o daný výrobok nesprávne staral, nesprávne ho udržiaval. Bez tohto zdôvodnenia mi to naozaj pripadá tak, že ten spotrebiteľ bez možnosti využitia opravného prostriedku ťahá za kratší povraz. A toto nie je príkladom ani dobrým dôkazom toho, že zákon zrovnoprávňuje oboch účastníkov zmluvného vzťahu, že im umožňuje stáť na rovnoprávnych, rovnocenných právnych pozíciách, ktoré by sa premietali aj v tom, že takýto spotrebiteľ sa môže voči takémuto posúdeniu posudku bez zdôvodnenia vôbec odvolať.
No a to je vlastne ďalšia vec, na ktorú upozorňujem a ktorú budem ponúkať vo forme doplňujúceho návrhu, zavedenie opravného prostriedku. Dnes každý občan, ktorý má sporové konanie, či už s verejnoprávnou inštitúciou, súdmi alebo rôznymi orgánmi štátnej, verejnej správy, má možnosť, či už do siedmich, pätnástich alebo tridsiatich dní, sa odvolať. Ak ale spotrebiteľ narazí na zamietnutú reklamáciu bez zdôvodnenia zo subjektívnym kategorickým zamietnutím predajcu bez podloženia, nemá žiadnu šancu, ako sa môže odvolať. A práve preto, že tuná je takáto fuga, je takéto právne vákuum, ktoré znevýhodňuje spotrebiteľa v tomto spotrebiteľskom vzťahu, v spotrebiteľskej zmluve, navrhujem, aby mal spotrebiteľ možnosť sa do siedmich dní odvolať s tým, že budú mať možnosť odkonfrontovať si obsah argumentov predajcu a spotrebiteľa, obzvlášť ak to bude vedieť spotrebiteľ podložiť, už ako som spomínala, posudkom vyššieho rádu buď od znalca z daného odvetvia, alebo dokonca od akreditovanej, akreditovanej alebo autorizovanej osoby.
No a, samozrejme, nedá mi, aby som znova pri prvom čítaní nepredniesla tú moju opakovanú ambíciu zaviesť a inštitucionalizovať mimosúdne konanie, zaviesť ho do toho zákona, pretože aj keď sa v slovenských podmienkach spustil takýto projekt v roku 2009, '10, '11, aj napriek tomu, že sa stretával s pozitívnym spotrebiteľským ohlasom, som priamym svedkom toho, že ľudia takéto služby vyhľadávali, pretože, samozrejme, že medzi neriešenou reklamáciou a motiváciou ísť kvôli nízkopredmetovým sporom na súd je veľká priepasť. Napriek tomu, že tento projekt, pilotný projekt mal veľký ohlas, mal opodstatnenie, množstvo vyriešených reklamácií a dobrú, vysokú mieru úspešnosti pri sprostredkovaní sporov mediátormi, napriek tomu bol tento projekt a taká tá filozofia inštitucionalizovania a posilňovania mimosúdneho riešenia zastavená, zabrzdená. Nepovažujem to za správne od toho momentu, naozaj je vidieť, že množstvo spotrebiteľských sporov jednak pre už spomenutú a odargumentovanú nízku legislatívnu prípravu, ale aj nízky stupeň inštitucionálnej posily ostáva visieť v prázdne, a myslím si, že toto nie je dobrý stav. Ak je tu potenciál mediátorov, ak sú tu organizácie alebo zástupcovia združení, ktorí by vedeli cestou mediácie, mimosúdneho riešenia účinne, efektívne a rýchlo spotrebiteľom pomôcť, nerozumiem tomu, prečo by sa takýmto potenciálom v mene zvýšenia vymožiteľnosti spotrebiteľského práva malo plytvať.
Súvisí to aj trošku s tým, že napriek tomu, že sa uvádzalo pri otváraní zákona o ochrane spotrebiteľa, uvádzali možnosti a záujem posilňovať kompetencie kontrolných i inšpekčných orgánov, chcem uviesť, že aj keby sme pripustili, že efektivita a výkon, pôsobenie týchto kontrolných inšpekčných orgánov sa zvýši, napriek tomu uložené sankcie pre predajcu ešte neznamenajú odškodnenie spotrebiteľa, spotrebiteľa, ktorý bol na svojich právach ukrátený. A tam naozaj je prázdny priestor, pri odškodňovaní spotrebiteľov vedia byť nápomocné združenia, mediátori, ktorí by cez mimosúdne riešenie vedeli toto odškodnenie a ten výkon práva, vymožiteľnosť práva zabezpečiť.
Takže toto je len pár príkladov z toho, ako si viem ja predstaviť, že by bol zákon vecne pripravený do ucelenej a kompletnej podoby a budem veľmi rada, že aj keď teda tento zákon znova otvárame v skrátenom konaní, necháme si čas na to, aby pripomienky, doplnky a návrhy, ktoré prednesiem v pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu, boli nielen zohľadnené, aby boli brané v úvahu, aby sme tak vedeli spoločne vyprodukovať zákon, ku ktorému sa nebude potrebné ďalej v budúcnosti vracať, že bude nastavovať univerzálne inštitúty a pravidlá tak, že budú platiť v ustálenej podobe pre všetkých účastníkov zmluvných vzťahov na trhu.
Ďakujem za pozornosť.
Vystúpenie v rozprave
3.7.2014 o 17:31 hod.
Mgr.
Helena Mezenská
Videokanál poslanca
Vážená pani predsedajúca, pán zastupujúci ministra hospodárstva, pani spravodajkyňa... (Reakcia z pléna.) Tak nový, tak bol poverený zastupovaním ministra, tak prepáčte, ak ste nový, ja som to vyrozumela, lebo naozaj to takto bolo povedané. (Ruch v sále.) Ako myslím, že taká škodoradosť nie je namieste. Myslím si, že v tomto prípade, to nie je až taká vďačná úloha, hlavne v aktuálnom stave, keď nastupuje pán štátny tajomník, bývalý štátny tajomník do pozície ministra.
Budem vychádzať v mojom príspevku, hoc ide o prvé čítanie, z viacerých zdrojov a znovuvrátenie zákona o ochrane spotrebiteľa do, k prerokovaniu mi umožňuje oprášiť aj mnou podaný pozmeňujúci návrh z konca minulého roka, kedy som sa snažila návrhom jednotlivých inštitútov o takú sumarizáciu a kompletizáciu tohto zákona o ochrane spotrebiteľa o prvky, ktoré sa preukázali, že je potrebné z aplikačnej praxe preniesť do tohto zákona.
Veľmi ma mrzí, že nebola ochota tieto poznatky, skúsenosti a konkrétne spracované návrhy zapracovať, čo je na škodu veci. A čo potom naozaj spôsobuje, tak ako sme aj teraz toho dôkazom, takéto nekoncepčné, nesystémové, parciálne, formálne vstupy do zákona v opakovaných formách. Ja naozaj neviem sa zmieriť s týmto prístupom pri tvorbe zákonov, lebo ani dnes, keď sedíme nad týmto zákonom a budeme upravovať či už ambulantný predaj alebo budeme mať snahu precizovať právne úpravy, ktoré sa odvíjajú od potreby precizovania smernice o nekalých marketingových praktikách, prípadne smernice o klamlivej reklame. Ja nemám naozaj záruku, že v budúcnosti nebude opakovane tento zákon otváraný pre iný podnet, že opäť nebudeme svedkami nejakého nekoncepčného, tendenčného vstupu do zákona. Neviem si odpustiť to očakávanie, s ktorým som prišla do parlamentu, že našou snahou bude, berúc v úvahu vecné a faktické poznatky, návrhy poslancov z rôznych klubov, zapracovávať do kompletizovanej, do ucelenej podoby tak, aby sme zbytočne nedezorientovali poslancov, ale aj samotných ľudí, ktorí sa podľa týchto prijatých zákonných noriem a pravidiel v aplikačnej praxi majú riadiť.
Ja si neviem predstaviť, že nielen v zákone o ochrane spotrebiteľa, ale aj v rôznych iných zákonoch sú mnohí občania alebo aj odborná verejnosť, zástupcovia rôznych mimovládnych, vykonávacích subjektov svedkom toho, ako im vo vykonávacej praxi, v aplikačnej praxi sťažuje činnosť práve nesprávne, nekonkrétne vymedzenie pojmov, nesprávne zadefinovanie jednotlivých pojmov. Takýchto miest je veľmi veľa, takýchto fúg je veľmi veľa aj v zákone o ochrane spotrebiteľa, a preto ja túto možnosť, prerokovať znova zákon o ochrane spotrebiteľa v prvom čítaní, využijem na to, aby som teraz bez čítania a predloženia pozmeňujúceho návrhu vniesla opäť do pozornosti poslancov aj do pozornosti ministra praktické odporúčania, na ktoré už dlhodobo upozorňuje odborná, ale aj laická spotrebiteľská verejnosť, hlavne predstavitelia činorodých spotrebiteľských združení, ktorým vďaka tomu, že zákon nie je precizovaný na potreby praxe, sťažuje ich činnosť.
V prvom rade sa dotknem toho, čím som skončila pri prerokovávaní skráteného legislatívneho konania, a to bolo moje upozornenie a taká kritika vzťahovaná ku konkrétnemu bodu a to je vypustenie § 5 v zákone o ochrane spotrebiteľa. Ja som sa snažila aj tento, toto konkrétne ustanovenie citovať. Toto konkrétne ustanovenie som považovala za veľmi dobré ustanovenie, pretože práve podľa neho bolo možné označiť mnohé postupy predajcov pri uvádzaní informácií o tovare alebo služby za ďaleko precíznejšie a konkrétnejšie ako to všeobecné ustanovenie, na ktoré ma odkazuje dôvodová správa a ktoré má vysuplovať s tým, že sa § 5 javil ako duplicitný, má vysuplovať práve zavádzanie a klamanie spotrebiteľa. Ak som si pozrela či už § 7, alebo 8, ja som tam naozaj nevidela presnejšiu a konkrétnejšiu definíciu, ktorá by mala zamedziť klamaniu spotrebiteľa cez podávanie nedoložených, neúplných, nepravdivých, nepresných, nejasných alebo dvojzmyselných informácií.
Ak si všimnete, tak práve § 8, ktorý má vysuplovať toto z môjho pohľadu precíznejšie a konkrétnejšie ustanovenie, sa uvádza len nesprávna informácia a z toho vyplýva nepravdivá informácia. Tak nie je mi zrejmé, zrejme minister nebude teraz vedieť presne na to zodpovedať, neviem, možno niekto z prítomných poslancov mi to bude vedieť vo faktickej zodpovedať, z toho mne vyplýva, že vypustená zákonná úprava, ktorá je precíznejšia, je obšírnejšia a rozsiahlejšia, že by mala byť vypustená a že ju dostatočne vysupluje úprava so všeobecným pojmom alebo všeobecným spojením nesprávne informácie, a preto aj nepravdivé informácie. To je jedna taká vec, ktorá ma ako prvá, keď som si prezerala pripravený materiál, na tomto znepokojila.
V druhom rade by som chcela dať do pozornosti potrebu vymedzenia a ustanovenia, zadefinovania pojmu zraniteľný a priemerný spotrebiteľ. Ak si opäť všimnete v konkrétnych ustanoveniach, myslím § 2, § 7, sa konkrétne spomínajú pojmy priemerný spotrebiteľ a zraniteľný spotrebiteľ. Napokon s týmito pojmami, tieto pojmy nie definuje, ale využíva aj zákon o energetike. No napriek tomu, že sa tieto pojmy spomínajú v texte, nemajú presné vymedzenie. Ak si pozriete zadefinovaný pojmový aparát, ktorý je takým šlabikárom a sprievodcom pre vymedzenie pojmov, s ktorými sa stretávame v samotnom zákone, absentuje tam vymedzenie pojmu zraniteľný, priemerný spotrebiteľ a je nevyhnuté rozlíšiť tieto kategórie spotrebiteľov, lebo na ne upozorňujú jednotlivé ustanovenia, ktoré sú práve spomínané v tých odsekoch alebo v paragrafových zneniach, ktoré na potrebu tohto odlíšenia upozorňujú.
Rovnako tak vidím teraz priestor na to, aby sa opätovne, keď sa zákon o ochrane spotrebiteľa otvára, kategorizovali jednotlivé odborné vecné materiály, odborné posudky, na základe ktorých dochádza k zamietnutiu reklamácií. V mnohých prípadoch sa pri uplatnených reklamáciách spotrebiteľov stretávame s odbornými posúdeniami, ktoré za odborné posúdenia ani považovať nemôžeme. Vo väčšine prípadov ide o jednovetné kategorické výroky, ktoré neobjektivizujú stav a majú subjektívny charakter, majú subjektívny výraz. Poviem príklad, reklamácia je zamietnutá z titulu toho, že kupujúci spotrebiteľ nezvolil správnu veľkosť obuvi alebo že napríklad sa o daný výrobok nesprávne staral, a to aj napriek tomu, že k danému výrobku nebol priložený podrobný návod na to, ako sa správne a korektne starať o ten-ktorý výrobok.
Ja už som, ako vravím, na konci minulého roka dávala do pozornosti tú potrebu kategorizácie jednotlivých odborných posúdení, vyjadrení, stanovísk, prípadne znaleckých posudkov, odborných skúšok. Určenie tejto postupnosti a tejto hierarchie je veľmi dôležitým, považujem za dôležitý prvok toho, ako v prípade konfrontácie dvoch odlišných vyjadrení možno vyvodiť, ktorý z týchto podkladov, odborných podkladov, či už vo forme odborného posudku, alebo vyjadrenia určenej osoby, má väčšiu relevanciu, ktorý má väčšiu exaktnú a vypovedaciu schopnosť. Naozaj vymedzenie a kategorizácia takýchto odborných posudkov, odborných posúdení môže byť veľmi účinným a efektívnym nástrojom na to, aby sme vedeli pri konfrontácii dvoch posudkov, ktoré si môže zabezpečiť či predajca, alebo na vlastnú obhajobu spotrebiteľ, ktorý z nich je správnejší, ktorý z nich má väčšiu relevanciu.
Častokrát sa stáva v praxi, že predajca zodpovedá reklamáciou, zamieta reklamáciu na základe odborného posúdenia. Spotrebiteľ si na vlastný náklad - vedomý si oprávnenosti svojho postupu - zabezpečí odborný posudok u napríklad autorizovanej skúšobni alebo akreditovanej osoby, ktorý má ďaleko vážnejšiu silu, vie ho podložiť v mnohých prípadoch aj s protokolom o skúške a napriek tomu v stave, ako je teraz nastavený zákon a ustanovenia týkajúce sa vybavovania reklamácií, pravdy sa nedovolá. V tomto prípade naozaj nemá ani opravný prostriedok na to, aby sa s takýmto podkladom, ktorý má väčšiu relevanciu, väčšiu exaktnú silu, nevie dovolať pravdy.
A odkazy, ako som tu už viackrát zdôrazňovala, na to, aby sa išiel kvôli nízkopredmetovým záležitostiam sporiť na súd, nie sú relevantné, považujem ich dokonca za cynické. Kto už by sa len dnes mal nejakú veľkú motiváciu súdiť kvôli 20-, 40-, prípadne stoeurovým nákupom? Takže ja by som bola veľmi rada, aby sa aj taká tá pripomienka, s ktorou som sa snažila poukázať na to, čo to spôsobuje v praxi, zohľadnila, aby bola, keď otvárame tento zákon, zapracovaná do jeho výslednej podoby.
Rovnako tak, už keď som pri príprave týchto odborných posudkov, chcem poukázať na znižovanie miery objektivity aj z toho dôvodu, z dôvodu zavedenia inštitútu určenej osoby, od roku 2007 bol tento inštitút zavedený do zákona o ochrane spotrebiteľa a ja viem, že odvtedy veľké množstvo spotrebiteľov sa sťažovalo práve na to, že v prípade zamietnutých reklamácií, ak predajca dôvodil určenou osobu, čo v tomto prípade znamená subjektom, ktorý je poverený vykonávaním záručných opráv, najčastejšie ide o servisné strediská zazmluvnených predajcov, prípadne o dodávateľov a výrobcov, takže ich stanoviská mali naozaj subjektívnu povahu. Prečo by aj nie. Tam je ten konflikt záujmov zjavný, keďže v tom reťazci výrobca, dodávateľ alebo servisné stredisko napojený na predajcu je priamy obchodný vzťah. Takže tento vzťah nie je nezávislý, nie je slobodný a výrazne sa to prejavuje aj na obsahu a charaktere, na forme odborných posúdení, ktorými argumentuje predajca pri zamietnutí reklamácie. V 100 % prípadoch, ak sa vyjadruje k predajcovi určená osoba alebo jeho dodávateľ, výrobok, ten spotrebiteľ nemá pravdu a v takomto prípade je naozaj veľmi obtiažne spotrebiteľovi, ak ide o nízkopredmetový spor, obracať sa na súd.
Rovnako tak navrhujem pri týchto odborných vyjadreniach, keďže mnohé z nich majú len jednovetnú podobu vo forme kategorického výroku, kde je mnohokrát obviňovaný napríklad spotrebiteľ z nesprávneho užívania, starostlivosti o výrobok, navrhujem, aby každé jedno takéto posúdenie obsahovalo aj zdôvodnenie. Zdôvodnenie, na základe čoho tvrdí predávajúci, že ten spotrebiteľ sa o daný výrobok nesprávne staral, nesprávne ho udržiaval. Bez tohto zdôvodnenia mi to naozaj pripadá tak, že ten spotrebiteľ bez možnosti využitia opravného prostriedku ťahá za kratší povraz. A toto nie je príkladom ani dobrým dôkazom toho, že zákon zrovnoprávňuje oboch účastníkov zmluvného vzťahu, že im umožňuje stáť na rovnoprávnych, rovnocenných právnych pozíciách, ktoré by sa premietali aj v tom, že takýto spotrebiteľ sa môže voči takémuto posúdeniu posudku bez zdôvodnenia vôbec odvolať.
No a to je vlastne ďalšia vec, na ktorú upozorňujem a ktorú budem ponúkať vo forme doplňujúceho návrhu, zavedenie opravného prostriedku. Dnes každý občan, ktorý má sporové konanie, či už s verejnoprávnou inštitúciou, súdmi alebo rôznymi orgánmi štátnej, verejnej správy, má možnosť, či už do siedmich, pätnástich alebo tridsiatich dní, sa odvolať. Ak ale spotrebiteľ narazí na zamietnutú reklamáciu bez zdôvodnenia zo subjektívnym kategorickým zamietnutím predajcu bez podloženia, nemá žiadnu šancu, ako sa môže odvolať. A práve preto, že tuná je takáto fuga, je takéto právne vákuum, ktoré znevýhodňuje spotrebiteľa v tomto spotrebiteľskom vzťahu, v spotrebiteľskej zmluve, navrhujem, aby mal spotrebiteľ možnosť sa do siedmich dní odvolať s tým, že budú mať možnosť odkonfrontovať si obsah argumentov predajcu a spotrebiteľa, obzvlášť ak to bude vedieť spotrebiteľ podložiť, už ako som spomínala, posudkom vyššieho rádu buď od znalca z daného odvetvia, alebo dokonca od akreditovanej, akreditovanej alebo autorizovanej osoby.
No a, samozrejme, nedá mi, aby som znova pri prvom čítaní nepredniesla tú moju opakovanú ambíciu zaviesť a inštitucionalizovať mimosúdne konanie, zaviesť ho do toho zákona, pretože aj keď sa v slovenských podmienkach spustil takýto projekt v roku 2009, '10, '11, aj napriek tomu, že sa stretával s pozitívnym spotrebiteľským ohlasom, som priamym svedkom toho, že ľudia takéto služby vyhľadávali, pretože, samozrejme, že medzi neriešenou reklamáciou a motiváciou ísť kvôli nízkopredmetovým sporom na súd je veľká priepasť. Napriek tomu, že tento projekt, pilotný projekt mal veľký ohlas, mal opodstatnenie, množstvo vyriešených reklamácií a dobrú, vysokú mieru úspešnosti pri sprostredkovaní sporov mediátormi, napriek tomu bol tento projekt a taká tá filozofia inštitucionalizovania a posilňovania mimosúdneho riešenia zastavená, zabrzdená. Nepovažujem to za správne od toho momentu, naozaj je vidieť, že množstvo spotrebiteľských sporov jednak pre už spomenutú a odargumentovanú nízku legislatívnu prípravu, ale aj nízky stupeň inštitucionálnej posily ostáva visieť v prázdne, a myslím si, že toto nie je dobrý stav. Ak je tu potenciál mediátorov, ak sú tu organizácie alebo zástupcovia združení, ktorí by vedeli cestou mediácie, mimosúdneho riešenia účinne, efektívne a rýchlo spotrebiteľom pomôcť, nerozumiem tomu, prečo by sa takýmto potenciálom v mene zvýšenia vymožiteľnosti spotrebiteľského práva malo plytvať.
Súvisí to aj trošku s tým, že napriek tomu, že sa uvádzalo pri otváraní zákona o ochrane spotrebiteľa, uvádzali možnosti a záujem posilňovať kompetencie kontrolných i inšpekčných orgánov, chcem uviesť, že aj keby sme pripustili, že efektivita a výkon, pôsobenie týchto kontrolných inšpekčných orgánov sa zvýši, napriek tomu uložené sankcie pre predajcu ešte neznamenajú odškodnenie spotrebiteľa, spotrebiteľa, ktorý bol na svojich právach ukrátený. A tam naozaj je prázdny priestor, pri odškodňovaní spotrebiteľov vedia byť nápomocné združenia, mediátori, ktorí by cez mimosúdne riešenie vedeli toto odškodnenie a ten výkon práva, vymožiteľnosť práva zabezpečiť.
Takže toto je len pár príkladov z toho, ako si viem ja predstaviť, že by bol zákon vecne pripravený do ucelenej a kompletnej podoby a budem veľmi rada, že aj keď teda tento zákon znova otvárame v skrátenom konaní, necháme si čas na to, aby pripomienky, doplnky a návrhy, ktoré prednesiem v pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu, boli nielen zohľadnené, aby boli brané v úvahu, aby sme tak vedeli spoločne vyprodukovať zákon, ku ktorému sa nebude potrebné ďalej v budúcnosti vracať, že bude nastavovať univerzálne inštitúty a pravidlá tak, že budú platiť v ustálenej podobe pre všetkých účastníkov zmluvných vzťahov na trhu.
Ďakujem za pozornosť.
Neautorizovaný