36. schôdza

Ďakujem pekne. Pán kolega, iba krátko zareagujem na vás. Tiež som za to, že mali by tam byť previerky na detektore lži, a to je pri výbere všetkých sudcov na všeckých úrovniach, ktoré sú. Žiaľ, neprešlo to, ako ste skonštatoval.
Mňa zaujalo vo vašom vystúpení aj vyjadrenie, že mali by sme sa snažiť o skutočné hľadanie pravdy. A ja hovorím, že v našom živote všetko by sme mali prehodnocovať vo svetle pravdy, ale u nás na Slovensku je to asi zatiaľ iba utópia. Dúfam, že sa toho raz dožijem.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. No, pán kolega Lipšic, nemyslím si, že zmena ústavy bola chyba, a naozaj znova by som sa pod to podpísal, pretože asi vám netreba vysvetľovať, že na zmenu ústavy je potrebná ústavná väčšina a že bez toho, aby sa otvorila možnosť vykonávať previerky, by sa previerky nikdy nemohli vykonávať, že mohli by sme tu rozprávať o potrebe očistiť súdnictvo, nebola by na to možnosť. Jednoducho ústavnú väčšinu neposkladáte každý týždeň znova a znova.
Takže to, že tu vznikla vďaka prezidentskej kampani a vďaka snahe využiť to na propagáciu jednotlivých kandidátov ústavná väčšina, je jedna vec a druhá vec, že bolo tú ústavnú väčšinu treba využiť na to, aby sa urobili dobré veci. A trvám na tom, že prezident, tak ako využíva svoju právomoc aj pri vrátení zákona, ju bude využívať aj pri tom, že bude posudzovať, či naozaj daný kandidát stratil spôsobilosť.
A čo sa týka pána Suska, tie zmeny boli formulované v konečnom dôsledku na výbore spolu s predsedom výboru, ktorý je z vašej politickej strany, pokiaľ viem. Boli podrobené analýze na ministerstve spravodlivosti. A dokonca boli aj textovo finalizované na ministerstve spravodlivosti, aby boli dobré. A je veľmi dôležité, aby sme nielen formálne posudzovali to, čo ste vy popísal. Lebo snáď si naivne nemyslíte, že daný korupčný sudca bude mať, bude v obchodnom registri napísané, že má firmu spolu s nejakým mafiánom alebo že bude mať inak ľahko odhaliteľné majetkové väzby. Ale to, že všetci vedia, že je jeho najlepší kamarát miestny bos podsvetia, tak to sa skúmať dá a to sa dá aj dokázať, takže... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, dámy a páni, milí kolegovia, keď som sa prihlasoval do ústnej rozpravy k tomuto prezidentom vrátenému zákonu, tak to vyzeralo tak, že to bude diskusia skôr právnikov poslancov, a keďže už teraz vidieť, že to nie je len diskusia právnikov, tak dovoľte, aby som predsa len povedal aj ja pár slov preto, že teda neboli tu právnici z klubu KDH vtedy, keď sme sa mohli prihlásiť do rozpravy, a ja by som bol rád, keby zaznel aj postoj KDH k tomuto problému alebo k pripomienkam, ktoré pán prezident má k tomuto návrhu zákona.
Dámy a páni, KDH podporuje princíp verejnej kontroly v Súdnej rade, a preto poslanecký klub KDH bude hlasovať za pripomienky pána prezidenta. Budeme hlasovať rovnako, ako sme hlasovali, keď sme o tomto zákone rokovali minulý mesiac. Považoval som to za potrebné povedať.
Ďakujem za vašu pozornosť.

Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, nebudem sa v mojom vystúpení venovať konkrétne prípadu Súdnej rady, pretože tieto dôvody, prečo sme zaviedli aj v prípade Súdnej rady tajné hlasovanie, sú uvedené v dôvodovej správe k predmetnému ustanoveniu zákona. Budem sa venovať princípu tajnosti volieb ako takému, a to bez ohľadu na to, aký je to konkrétny prípad, pokiaľ sa má takáto voľba týkať alebo takéto hlasovanie týkať personálnych otázok.
Tajnosť hlasovania, rovnako ako všeobecnosť, rovnosť a priamosť volebného práva sa nielen v našej ústavnej teórii a praxi považujú za základné demokratické princípy volieb. Priamo ústava vo svojich ustanoveniach, či už čl. 30 ods. 3, čl. 69 ods. 2, 3, 5, 6, čl. 74 ods. 1, čl. 89 ods. 1, čl. 90 ods. 1, čl. 92 ods. 1, čl. 101 ods. 2, priamo stanovuje, že volebné právo sa v uvedených prípadoch vykoná tajným hlasovaním. Tajné hlasovanie je nevyhnutnou zárukou pocitu istoty voliča, že bude môcť byť slobodným pri voľbách aj po voľbách. Má voličovi zabezpečiť nielen to, že ho pri volebnom akte nebude nikto nijakým spôsobom ovplyvňovať a súčasne že nikto nezisťuje, ako volil. Sloboda volieb by bola vylúčená v prípade, ak by mal volič potenciálny strach z následkov svojho volebného rozhodnutia.
Tajnosť hlasovania je dôležitý ústavný princíp, pričom účelom tohto princípu, ktorý je pojmovým znakom slobodných volieb, je umožniť každému voličovi, aby len v súlade s vlastným presvedčením dal hlas tomu kandidátovi, ktorého chce naozaj voliť, a zároveň aby o jeho voľbe nemal bez vôle voliča nikto vedomosť.
Pojem slobody volieb treba vykladať materiálne a nie iba formálne. O slobodné voľby ide vtedy, keď na voličov nie je vytvorený žiadny nátlak nútiaci ich hlasovať pre niektorý zo subjektov. Voliči musia mať slobodu už pri vytváraní svojich postojov, a to nezávisle, bez použitia násilia či hrozby násilia, donútenia, navádzania či manipulatívneho ovplyvňovania akéhokoľvek druhu.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, toto boli len niektoré vyňaté citácie z rozhodnutí a nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky.
Treba povedať, že inštitút tajnej voľby má v podmienkach Slovenskej republiky okrem právneho tiež aj historický a politický aspekt, ktorý taktiež nie je úplne bez významu. Aj historické súvislosti môžu byť dôvodom na zavedenie dodržiavania ochrany takých volebných praktík, ktoré majú chrániť integritu demokratického procesu.
Požiadavka na demokratické tajné, teda skutočne slobodné voľby výrazným spôsobom zaznela predovšetkým v roku 1989 v novembrových udalostiach, kde spolu s ďalšími požiadavkami tvorila táto požiadavka základ zmeny, ktorý aj dnes je potrebné považovať za určitú hodnotu a tradíciu.
V novembri ´89 sme presadzovali právo na tajné voľby nielen pre občanov, veď tí ho aj vtedy formálne mali, len sa ho báli využívať. Žiadali sme, aby sa zaviedli tajné voľby všetkých verejných činiteľov na všetkých úrovniach, pretože dovtedy sa u nás volilo aklamatívne na návrh straníckeho orgánu, čo bola zase číra formalita. Koho navrhli, ten pod prísnou verejnou kontrolou, tzv. verejnou kontrolou, v priebehu volieb daným orgánom automaticky prešiel. Taká je naša historická skúsenosť s verejnými a tajnými voľbami, ktorú možno iné vyspelé demokratické štáty západnej Európy nemajú a ktorá mätie tých, čo ju s nami neprežili.
Verejný funkcionár by totižto mohol aj zneužiť svoje poznatky z verejných volieb o tom, kto hlasoval za jeho zvolenie a kto proti, a opačne, by bol aj novozvolený verejný funkcionár chránený pred tými, ktorí by chceli uňho profitovať z toho, že za neho verejne hlasovali.
Ak mám znova citovať z odôvodnenia jedného z nálezov Ústavného súdu: "Inštitút tajnej voľby má prinajmenej rovnako dobré demokratické korene ako inštitút voľby verejnej a proti demokratickej správe veci verejných bol v dejinách zneužívaný skôr ten druhý." Takisto to nie je môj výmysel, ale je to z odôvodnenia Ústavného súdu.
Treba povedať, že tento princíp tajnosti hlasovania pri voľbách o personálnych otázkach sa používa na všetkých úrovniach správy vecí verejných, či už je to vo voľbách do Národnej rady, voľbách prezidenta, v komunálnych voľbách, či už je to vo voľbách dekana vysokej školy, rektora vysokej školy, či už verejnej, súkromnej, predsedu akademického senátu, ale to nie je len v otázkach verejnej správy, ale aj v otázkach súkromných spoločenských vzťahov, či už sú to predstavenstvá akciových spoločností, dozorné rady, resp. správne rady a ďalšie iné, iné orgány.
Čiže dajme si na misky váh argumenty za verejnú voľbu, argumenty proti verejnej voľbe a argumenty za tajnú voľbu a argumenty proti tajnej voľbe.
Keď si na tieto misky váh položíme naozaj argumenty za verejné hlasovanie - aké sú argumenty za verejné hlasovanie? Je tu jeden jediný - verejná kontrola. Kde teda hovoríte, že sa znižuje riziko korupcie pri hlasovaní, keďže je to pod verejnou kontrolou. Naopak, argumenty proti verejnej voľbe hovoria o riziku zneužitia poznatkov z verejných volieb o tom, kto hlasoval za jeho zvolenie a kto proti, a takisto riziko, že novozvolený funkcionár, resp. osoba, ktorá bola zvolená, je vydierateľný tými, ktorí by chceli uňho profitovať z toho, že zaňho verejne hlasovali. Na druhej strane argumenty za tajné hlasovanie je úplne slobodný výkon volebného práva bez hrozby následného postihu na profesnej úrovni za dané hlasovanie, ďalej korupčné riziko, resp. riziko zastrašovania je minimalizované tým, že ani ten, kto chce korumpovať či zastrašovať, nemá istotu v tom, že korumpovaný zahlasuje podľa predstáv toho, kto korumpuje. Ďalej odstránenie rizika z aklamačnej voľby, ako som spomínal už, a relatívne dlhodobá tradícia tajného hlasovania pri voľbách verejných funkcionárov v Slovenskej republike. Treba povedať, že to hlasovanie bolo tajné, my ho zavádzame späť, tajné. To nie je nijaká novinka.
No a argument proti je jediný - chýbajúca tzv. verejná kontrola.
A preto si myslím, že všeobecne v akýchkoľvek personálnych otázkach, a to bez ohľadu na to, či ide o Súdnu radu, alebo iné orgány, pokiaľ sa to týka personálnych otázok, by sa vždy mal dodržiavať princíp tajnosti hlasovania týchto volieb.
Ďakujem pekne za pozornosť. Skončil som, pani podpredsedníčka.

Ďakujem pekne. Pán kolega Susko, vy ste nakoniec v tom vystúpení priznali, že tajná voľba tu existovala aj v totalite, teda nie sama tajná voľba je zaklínadlom, ktoré všetko rieši. Ja sám vôbec nespochybňujem princíp tajnosti volieb do zastupiteľských orgánov, to je celkom pochopiteľné. Vonkoncom nespochybňujem ani to, že povedzme pri nejakých voľbách na úrovni zamestnanec verzus budúci riaditeľ platí to, o čom ste hovorili.
Pokiaľ ale ide o voľby v štruktúrach, ktoré sú samy volené v tom zmysle, že dostali dôveru občanov alebo sudcov, alebo kohokoľvek, tak tá situácia je trochu iná. Poslanec Národnej rady, ktorý je volený voličmi, nemá čo sa obávať toho, že sa volič dozvie, za koho sa postavil. Vonkoncom tu sa nedá hovoriť o tých aspektoch, o ktorých môžme hovoriť pri učiteľkách v materskej škole a riaditeľke. Ak sa teda poslanec bojí stáť za svojou voľbou verejne, tak je to istý deficit.
A vonkoncom sa teda nedomnievam, že je to nejaký výdobytok demokracie. Áno, o osobách vždy tajne sa tak jednoducho a historicky rado hovorí. Ale i v celkom evidentných demokraciách poslanci, senátori verejne hovoria o tom, koho podporujú a koho nepodporujú, a to rozhodovanie sa deje verejne. Dá sa povedať, že napríklad pri hlasovaní v zahraničnom výbore amerického senátu na tému povedzme vyslanci Spojených štátov si ten senátor svoj postoj vyargumentuje a potom podľa toho, aký má názor, aj hlasuje. Pretože, a tak ako aj my sme v tejto pozícii, náš volič má právo vedieť, ako sme volili. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Predsa len si uvedomujem, že na právnikov nemám, pán kolega Susko, naozaj, ako neviem tak dobre argumentovať o svojom názore ako vy v tomto prípade, ale intuitívne cítim, že ja mám pravdu. A súhlasím aj s pánom poslancom Osuským.
Pán kolega Susko, vy ste hovorili o verejnej a tajnej voľbe a spájali ste ju aj s voľbami občanov, ako teda je to výdobytok novembra ´89. Ale veď dnes verejnosť volá po zvýšenej transparentnosti práce a fungovania verejných inštitúcií, verejných funkcionárov. A odôvodnene. Pretože verejní funkcionári dnes zneužívajú svoje právomoci možno oveľa viac ako v tom totalitnom komunistickom režime. Čiže tá oprávnenosť verejnej voľby je úplne namieste. Veď my poslanci tu každý deň hlasujeme a rozhodujeme o mnohých veciach a občan nás má možnosť kontrolovať. Naozaj, to naše fungovanie tu je tak transparentné a vy, ja a každý z nás môžeme, alebo musíme svoj postoj obhájiť, lebo verejnosť vie, ako sme tu hlasovali.
A na rozdiel od nás tí sudcovia majú imunitu. Čiže, pán kolega, nemyslím si, že je to v rozpore s nejakými elementárnymi princípmi či spravodlivosti, že sudcovia v Súdnej rade sú takto obmedzovaní na svojich právach, že o zásadných otázkach nemôžu - teda, ak teda bude platiť váš stav - nemôžu hlasovať tajne.

Skúsme na to ísť úplne logicky. Keby tá situácia v súdnictve bola O. K., asi by sa neprijímali tie zmeny zásadné, ktoré sa prijali nedávno. Nie je v poriadku tá situácia. A v takejto situácii je potrebné vidieť do kariet práve tým sudcom, u ktorých vôbec nemáme istotu, že sú sudcami takými, akými si ich všetci poctiví ľudia predstavujú. A tým dávame teraz možnosť byť utajenejší? To bude pomáhať tej náprave toho negatívneho stavu alebo mu škodiť a klásť mu prekážky?
A teraz jednu ešte možno perličku, ktorú mnohí ani neviete, že existuje. Ja som tiež donedávna nevedel, že existuje. Viete si, viete o tom, že medzi sudcami je masovo rozšírený zvyk nechať si vyplácať svoje platy v keši? To znamená v hotovosti? A je to rozšírené v takej miere, ktorá je neporovnateľná s akýmkoľvek iným odvetvím, ktoré je početnejšie z hľadiska počtu zamestnancov. Vyše, alebo zhruba 10 % sudcov podľa prieskumov, podľa toho, čo som sa dočítal, si necháva svoju výplatu vyplácať v hotovosti. A to nie sú malé peniaze. Prečo to robia? Neni to divné? Nemali by byť títo verejní funkcionári úplne, pre nich automatické, v dnešnej dobe elektronického bankovníctva, prevodov, že dostávajú svoju výplatu na účet? Nie je to, nevedie to k podozreniu, že za tým je niečo iné, že potrebujú mať vo vrecku veľkú hotovosť? Prečo je tomu tak?
Treba si tieto otázky klásť a len to potvrdzuje tú skladačku, že tam nie je všetko v poriadku. A my do takéhoto systému ešte viac zaťahujeme oponu, aby sa nemohlo do neho vidieť. Je to v priamom rozpore s tým, čo sa tu hovorilo pri zmene ústavy. A v priamom rozpore s tým, čo bolo dohodnuté, aby sa zmenil zákon... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca.
Pán poslanec Osuský, začnem, začnem s reakciou na vašu faktickú poznámku. Viete, vy ste povedali, že volení zástupcovia občanov sa nemajú čoho obávať a že nemali by voliť tajným hlasovaním v žiadnych personálnych otázkach pod verejnou kontrolou. No ale potom toto vaše vyjadrenie odporuje priamo ustanoveniam Ústavy Slovenskej republiky - čl. 89, čl. 90, čl. 92, ktoré priamo stanovujú poslancom Národnej rady hlasovať tajným hlasovaním o personálnych otázkach predsedu Národnej rady, podpredsedu Národnej rady, predsedov výborov Národnej rady. To znamená, vaše vyjadrenie je potom priamo v rozpore s ústavným princípom.
Pán poslanec Brocka a pán poslanec Kaník, áno, ja nespochybňujem, že z hľadiska možno dôveryhodnosti je tá verejná kontrola potrebná alebo že je to jeden z princípov. Ale ja som už vo svojom vystúpení v rozprave povedal, že dajme si na misky váh tie argumenty za a proti, kde verejná kontrola je jediný argument za. Ale je ix argumentov, ktoré som vymenoval, proti. A čo preváži na tých miskách váh? Je tá verejná kontrola tá najvyššia záruka? Nie je to riziko z toho, že niekto bude následne po voľbách ovplyvňovať a možno šikanovať tých voličov, či už je to sudca Súdnej rady, alebo kdekoľvek inde, za to, že ako hlasovali?
Ja vám môžem povedať, ja mám s tým osobnú skúsenosť. A boli tajné voľby. A len preto, že som určitého kandidáta navrhoval, ani nemusela byť verejná voľba.
Takže ja si myslím, že na miskách váh jednoznačne prevažuje to riziko ovplyvňovania následného zato, že niekto za mňa nehlasoval, alebo vydieranie zato, že som za niekoho hlasoval, pre tajnosť voľby ďaleko viac ako verejná kontrola.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, pán prezident si začal plniť svoju úlohu tak, ako som si ju ja a možno aj mnoho občanov na Slovensku, ktorí mu dali dôveru, začal pracovať. Začal pracovať naozaj v prospech občanov a nie podľa nariadenia určitej skupiny, ktorá možno nejakým spôsobom dokázala ovplyvniť aj rozhodnutia prezidenta. Prezident vrátil tento zákon, pretože je zlý, a zrejme k tomu má naozaj pádny dôvod. Jedná sa to hlavne o tajnú voľbu alebo verejnú voľbu.
Z minulosti a zo skúseností vieme, že SMER v zásade realizuje verejnú alebo o tajnú voľbu podľa toho, ako sa mu to hodí. Zo žiadneho ratia, žiadne racionálne tam nie je, žiadne dôvody pre, proti, ako to hovorí pán Susko, vždy len v tom prípade, keď sa mu to hodí, aktuálne pre to, čo potrebuje. A zažili sme tých volieb niekoľko. Vždy, keď si SMER nominoval svojich, vyhlásil si tajnú voľbu a samozrejme, že si to odsúhlasil. Schválili si to, veď majú na to 83 poslancov. Vždy, keď SMER-u išlo o jeho kandidátov, resp. o ľudí, ktorí sú mu určitým spôsobom zaviazaní. Žiadne ratio tam nehľadajme, žiadne pre a proti, vždycky tam bolo len pre SMER, proti občanom, pre SMER. Žiadne argumenty tuná nezavážia, tak ako hovoril pán Susko a obhajoval tuná, že prečo áno, prečo nie. Vždy to bolo len účelové a presne takýmto spôsobom to prejde aj teraz. SMER sa chystá prelomiť veto prezidenta a schváliť si to naozaj tak, ako mu to vyhovuje.
Keby tam v prezidentskom paláci bol ešte bývalý prezident, určite im to schváli. Ale, chvalabohu, že tam je nový prezident a ten to vrátil naspäť. Aj keď vieme, že páni poslanci SMER-u, ktorí majú tuná 83 svojich hlasov, to veto zlomia a nepočúvajú, pretože sa jedná o ich výhody do budúcnosti. Majú tuná ovplyvnené, zmanipulované všetko, čo sa dalo. Ale kdesi sa stala chyba, kdesi sa to začalo pokuľhávať, a to bola voľba župana v Bystrici, potom to boli prezidentské voľby, potom to boli eurovoľby, klesajú preferencie, nuž treba sa posilniť ešte tam, kde to ide. Pretože keď prídu o moc, mohlo by sa stať, že by sa náhodou začalo vyšetrovať aj vo veciach, v ktorých sa doteraz nevyšetrovalo, lebo máme svojich ľudí tam, kde ich potrebujeme mať. Toto je problém Slovenska, toto je problém justície. Keby tu bol normálny stav, k takýmto veciam absolútne nedochádza.
Aj to, čo stále omieľa pán Číž dookola, že sa tu zrazu v parlamente vyskytujú isté živly. No keby sa robila politika naozaj pre občanov, pre všetkých občanov, tak ani tých živlov tuná nie je treba. Pretože naozaj by sa robilo pre občana a nebol by dôvod na ľudí, ktorí sa dokážu postaviť na odpor voči takýmto praktikám. Odstráňme príčinu a nemusíme riešiť dôsledky. Takto by to malo fungovať v našej spoločnosti.
Ale, žiaľ, vieme, že tuná pán Susko hovorí o korupcii, určite v tom má niekto veľmi bohatú prax, a vieme, že má, žiaľ, nedá sa to dokázať, sú sofistikované, premyslené praktiky, špekulácie, ale možno raz časom sa aj toto poddá.
Takže v tomto prípade nie je možné veriť tomu, že strana SMER má čestné a poctivé úmysly pri tajnej voľbe. Pri tajných voľbách vo všeobecnosti. A o morálke už ani nehovorím, že vždy len účelovo, tak, aby to vyhovovalo jej vlastným potrebám - potrebám strany SMER.

Ďakujem. Pán poslanec Hraško, zopár faktov.
Po prvé SMER nerealizuje žiadnu voľbu v Súdnej rade, tú voľbu si realizuje priamo Súdna rada sama. Čiže to je prvý moment. Hlavne podotýkam, väčšina je tam sudcov.
Po druhé, čo sa týka tej verejnosti alebo tajnosti voľby, no skús sa rozpomenúť, že kedy bola tá verejnosť voľby aj v parlamente zavedená. No bolo to zavedené po šaškárni bývalej koalície Ivety Radičovej, keď nevedeli zvoliť v tajnom hlasovaní generálneho prokurátora. Dovtedy tu v parlamente pri zásadných personálnych otázkach bolo štandardné, že bola tajnosť hlasovania.
No a čo sa týka tej Súdnej rady, v podstate my neprichádzame s ničím novým. Tá tajnosť hlasovania bola zakotvená v Súdnej rade pri vzniku inštitútu Súdnej rady. Ten inštitút Súdnej rady nikto z nás predkladateľov tohto zákona, čo tu sedíme, či ja, alebo pán kolega Susko, nevymyslel. Vymyslel to niekto úplne iný za inej vlády a vtedy bola zakotvená tajnosť hlasovania. Na verejnosť hlasovania sa to zmenilo iba potom kvôli tomu, že bývalá ministerka mala potom nejaké problémy s niektorými ľuďmi tam a si zasa riešila nejaké osobné konflikty. Ale tá tajnosť hlasovania je, ako som aj ja povedal už v minulosti, zakotvená pri všetkých dôležitých hlasovaniach, či už v ústave, alebo aj v iných inštitúciách, a dokonca ešte aj SDKÚ má primárky tajné.
Čiže tu je tá vec a tu je tá podstata toho, že aby niekto nebol prenasledovaný za to, ako hlasuje. A to, si myslím, je jeden z najvyšších demokratických princípov, na ktorom by sme mali všetci stavať.
Toľko z mojej strany.