36. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie s faktickou poznámkou
4.7.2014 o 12:16 hod.
Ing.
Daniel Duchoň
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Ja budem teda hovoriť k veci. V prvom rade... (Ruch v sále.) V prvom rade sa treba vrátiť, treba sa vrátiť... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Ešte raz, prosím vás, dajte dve minúty pánovi Duchoňovi.
Duchoň, Daniel, poslanec NR SR
Ďakujem pekne. Takže budem hovoriť k veci, ako som teda povedal.
Treba sa vrátiť aj k roku 2012, keď sme nastúpili do vlády a keď aj opozícia dostala priestor na to, aby istým spôsobom ukázala svoju predstavu a svoju formu konsolidácie a, naozaj, tam si musíte úprimne priznať, najmä zo strany SDKÚ, že vaša cesta bola cesta zvyšovania DPH. Vaše návrhy, ktoré ste istým spôsobom predložili, boli, neriešili situáciu konsolidácie tak, ako bola požadovaná, ale riešila situáciu iba na úrovni niekoľko desiatok miliónov korún. To po prvé.
Po druhé. Treba si uvedomiť aj nedávnu misiu Medzinárodného menového fondu a závery Medzinárodného menového fondu, ktorý vyslovene explicitne neodporúčajú znížiť sadzbu DPH z 20 na 19 %. A prečo? Preto, lebo jednoducho efekt tohto zníženia by sa neprejavil masovou mierou do toho, že by sa znížili tovary a služby. To znamená, ľudia by v konečnom dôsledku takýto efekt nepocítili.
A posledná poznámka. Nie je pravda, že sa bude celkové zadlženie zvyšovať. Pretože, tak ako je to navrhnuté aj v rozpočte, ten strop by sa mal dosiahnuť v tomto roku a, naopak, celkový verejný dlh by sa mal postupne znižovať.
Ďakujem.
Neautorizovaný
Vystúpenia
10:38
Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:38
Alojz HlinaJa som sa...
Ja som sa chcel skôr dotknúť niečoho iného, a to je to, čo vám zvyšuje alebo znižuje váhu. A tá plnokrvnosť. To znamená, tu kolega Poliačik deklaroval ich plnokrvnosť, konzistentnosť, asi áno, ja neviem. Len bojím sa, že keby sme šli hlbšie, že keby sa niekto mal chuť hrabať v nejakých archívoch, tak by našiel možno nejaké vyjadrenia typu, že prečo je tajná voľba pri personálnych nomináciách enormne dôležitá pre demokraciu. Verím, že - nechcem byť zlý a protivný -, ale verím, že by som ju našiel niekde možno pri niekom, pri, keď nie pri persóne, tak určite pri straníckom nejakom princípe.
Takže, viete, na to by som chcel povedať ja, vždycky je lepšie, keď máte oproti sebe plnokrvného liberála, a konzistentného, lebo viete, čo urobí. A potom ešte mu zostáva, aby vyhral voľby, resp. ich nevyhral. Pokiaľ ich nevyhrá, no tak stále len bude tvrdiť, že je konzistentný v tej veci.
Čiže to tým chcem povedať, že nemeňme sa ako meňavka, hej, že to niekedy, alebo sekundárnym dôsledkom toho je, že tá váha naša sa znižuje.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
4.7.2014 o 10:38 hod.
Alojz Hlina
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne aj všetkým, čo reagovali na mňa. Ťažko sa mi to hovorí, nerád to pripúšťam, lebo že, áno, že pokiaľ je menej štandardná situácia, tak reagujete na ňu menej štandardne, no, ako. Ale ešte to nie je neštandardne, ale môže to byť neštandardne, lebo sa aj tá môže zvrhnúť, menej štandardná na neštandardnú, a potom vy musíte v zmysle zásady "akú dostaneš, takú vráť". Ale neni to, samozrejme, absolútne aplikovateľné.
Ja som sa chcel skôr dotknúť niečoho iného, a to je to, čo vám zvyšuje alebo znižuje váhu. A tá plnokrvnosť. To znamená, tu kolega Poliačik deklaroval ich plnokrvnosť, konzistentnosť, asi áno, ja neviem. Len bojím sa, že keby sme šli hlbšie, že keby sa niekto mal chuť hrabať v nejakých archívoch, tak by našiel možno nejaké vyjadrenia typu, že prečo je tajná voľba pri personálnych nomináciách enormne dôležitá pre demokraciu. Verím, že - nechcem byť zlý a protivný -, ale verím, že by som ju našiel niekde možno pri niekom, pri, keď nie pri persóne, tak určite pri straníckom nejakom princípe.
Takže, viete, na to by som chcel povedať ja, vždycky je lepšie, keď máte oproti sebe plnokrvného liberála, a konzistentného, lebo viete, čo urobí. A potom ešte mu zostáva, aby vyhral voľby, resp. ich nevyhral. Pokiaľ ich nevyhrá, no tak stále len bude tvrdiť, že je konzistentný v tej veci.
Čiže to tým chcem povedať, že nemeňme sa ako meňavka, hej, že to niekedy, alebo sekundárnym dôsledkom toho je, že tá váha naša sa znižuje.
Ďakujem.
Neautorizovaný
10:41
Vystúpenie v rozprave 10:41
Martin ChrenPriznám sa, že pôvodne som chcel vystúpiť len veľmi krátko a len s jedným krátkym pozmeňujúcim návrhom. Avšak medzitým sa stala jedna zásadná zmena. A to zmena, že nám v poslaneckých laviciach pomerne nečakane pristál pozmeňujúci návrh jedného z kolegov...
Priznám sa, že pôvodne som chcel vystúpiť len veľmi krátko a len s jedným krátkym pozmeňujúcim návrhom. Avšak medzitým sa stala jedna zásadná zmena. A to zmena, že nám v poslaneckých laviciach pomerne nečakane pristál pozmeňujúci návrh jedného z kolegov poslancov strany SMER, ktorým sa permanentne zvyšuje sadzba dane z pridanej hodnoty z 19 na 20 %. Považujem to za flagrantné porušenie všetkých pravidiel slušnosti. Už aj len preto, že takáto zásadná zmena neprešla žiadnym štandardným legislatívnym procesom, žiadnym medzirezortným pripomienkovým konaním, žiadnou verejnou debatou, ale robí sa opäť, ako mnoho ďalších iných nepopulárnych krokov, pokútne, tajne jedným poslaneckým pozmeňujúcim návrhom, ktorý z ničoho nič pristane pár minút pred začatím rokovania o samotnom bode v poslaneckých laviciach. A ak si to náhodou nikto nevšime, tak po krátkej rozprave sa zdvihnú ruky alebo stlačia tlačítka a zrazu bude daň z pridanej hodnoty na veky vekov, alebo aspoň kým nedôjde k zmene pomerov, o 1 % vyššia.
Ja chápem, že bohatým politikom môže byť ukradnuté, či priemerný slovenský človek zaplatí ročne o 10 eur viac alebo menej na dani z pridanej hodnoty. Ale za seba chcem povedať, že mne to ukradnuté nie je. Pretože najväčším problémom Slovenska dnes je to, a prehĺbilo sa to za vlády SMER-u a je to stále horšie a horšie, najväčším problémom Slovenska je dnes pracujúca chudoba. To sú ľudia, ktorí chodia do práce, pracujú, dostávajú mzdu, ale keď zaplatia všetky svoje životné náklady, energie, nájomné, všetko, čo poplatiť musia, tak im zostanú len desiatky, možno 100-200 eur mesačne na život. Mnohým ani to. Ešte aj keď si poviete, že je niekto bohatý v Bratislave a zarába 1 100 eur, čo je tu zruba priemerný príjem, keď z neho odrátate dane, odvody, splátku na hypotéku, nebodaj ten človek má deti, tak mu zase zostane len 100-200 eur každý mesiac na život. A tých 10 eur ročne sa vám možno zdá malá suma, ale pre všetkých takýchto ľudí, a to sú státisíce ľudí na Slovensku, je to suma pomerne významná.
A preto takto pokútne meniť pravidlá dane z pridanej hodnoty, ktorá mala budúci rok klesnúť o 1 % na 19 %, považujem za veľmi nefér a za veľmi nespravodlivé voči ľuďom a za popretie všetkých princípov vlády, ktorá sa hlási, že chce byť sociálna.
Pamätám si veľmi dobre, keď sa rokovalo a keď sa zvyšovala sadzba, dočasne, dane z pridanej hodnoty z 19 % na 20 %. Počúvali sme o tom, aký je neľudský pravicový zlepenec, počúvali sme o tom, aké je to zvrhlé zbedačovanie ľudí. A počúvali sme to od vás, od kolegov zo strany SMER. A dnes, keď má sadzba dane klesnúť naspäť z 20 na 19 % a vy ju na 20-percentnú necháte, tak zrazu je všetko v poriadku. Zrazu to nemá byť zvrhlé a zrazu to nie je zbedačovanie ľudí. Obracajú sa vaše vlastné slová proti vám samotným.
A pritom je situácia úplne iná. Po vláde Roberta Fica v roku 2009 malo Slovensko deficit hospodárenia vo výške zhruba 8 % hrubého domáceho produktu. Dnes tento deficit vďaka konsolidácii, ktorá bola naštartovaná za minulej vlády, a tu treba zároveň ponechať určitú mieru zásluh, pokračuje aj za tejto vlády, deficit klesá pod 3 %. Preto má automaticky sadzba dane z pridanej hodnoty klesnúť naspäť na 19 %. Čiže sme v úplne inej ekonomickej kondícii, sme v úplnej inej ekonomickej situácii.
Keď po tom zlom hospodárení, po tej vykradnutej Štátnej pokladnici, ktorú ste nám po roku 2009 po sebe zanechali, sa zvyšovala sadzba DPH o 1 %, nazvali sme to Ficovou daňou. Daňou za zlé hospodárenie Roberta Fica, daňou za zlé hospodárenie strany SMER, daňou, ktorú musíme zaviesť, aby sme po vás napravili, čo ste pokazili, čo ste rozbili, čo ste urobili zle. Vtedy ste tvrdili, že je to len výhovorka a že to nie je pravda. Dnes, keď túto daň stabilizujete naveky poslaneckým pozmeňujúcim návrhom, priznávate, že to je naozaj Ficova daň. Zvýšenie DPH už od roku 2010 je Ficovou daňou a dnes to v tomto svojom návrhu priznávate. Je to čisto politické rozhodnutie, čisto vaše politické rozhodnutie.
Na druhej strane musím povedať, že súhlasím s tým, že aj na tej stredopravej strane politickej scény existujú určité dogmy, ktoré sú viac dogmami, než pravdami. Súhlasím napríklad s tým, že rovná daň by nemala byť liberálnym fetišom. Rovná daň, ktorá bola na Slovensku prijatá, bola veľmi dobrou reformou, ktorá nás dostala na titulné stránky všetkých zahraničných médií, pomohla Slovensku naštartovať hospodársky rast, pomohla Slovensko doviesť do éry prosperity, ktorú porušili až dve veci: hospodárska kríza a vláda strany SMER.
Na druhej strane platí, že progresívna daň od 15 do 20 % je určite lepšia než 30-percentná rovná daň, pretože liberálnejšie a pravicovejšie je platiť nižšie dane a nie platiť vysoké, hoci rovné dane.
Zároveň súhlasím aj s ďalším tvrdením v tom zmysle, že je to len dogma a nie pravda. Štát tu nie je len na to, aby uťahoval ľuďom opasky. Štát tu nie je len na to, aby ľuďom bral. Naopak, po tej dlhej dobe uťahovania opaskov, po tej dlhej dobe, ktorú zaplatili občania Slovenskej republiky, sa dnes otvára priestor na to, aby ľudia začali od štátu dostávať niečo naspäť. Vy ste na to zareagovali kupovaním si voličov. Minulý víkend ste predstavili balík opatrení za zhruba to 1 % DPH, za zhruba za 250 mil. eur, ktorým si chcete nakúpiť voličské hlasy. To, že peniaze na tieto opatrenia získate práve z toho, že neznížite DPH, tak ako by ste mali, kde sa tie peniaze dostali k všetkým občanom, o tom už nehovoríte. Čiže tvrdím, áno, už je načase, aby ľudia dostali niečo aj naspäť. Ale nie vo forme opatrení pre konkrétne skupiny voličov, ktorými si ich nakúpite, ale napríklad vo forme opatrení, ktorými znížite dane alebo znížite tie obrovské odvody, ktoré sú veľkou prekážkou zamestnávania na Slovensku. Keby ste napríklad každému z tej pracujúcej chudoby, ak si vezmeme, že to môže byť milión občanov na Slovensku, ktorí majú príjmy na úrovni nižšej ako priemer, chceli dať len 30 eur mesačne navyše k jeho príjmu, tak vás to bude stáť 30 mil. krát 12 mesiacov, to znamená zhruba 360 mil. eur. Skoro ten istý balík peňazí o polovicu vyšší, než idete porozdávať po vašom víkendom sneme strany SMER cez rôzne opatrenia. Namiesto tohto balíka, namiesto všetkých tých hlúpych opatrení, ktoré ste navrhli, by milión občanov mohlo dostať každý mesiac 30 eur v čistom na ruku. A pre tých občanov by to bolo zásadné - zásadné - pocítenie toho, že sa im zvýšili čisté príjmy. Mohli by ste to urobiť cez zníženie daní, mohli by ste to urobiť cez zníženie odvodov. Ale vy také niečo nerobíte, pretože vám nejde o to, aby sa ľudia mali lepšie. Vám ide o to, aby ste si mohli kupovať ich hlasy, a tí ľudia si to zaplatia sami napríklad cez to, že neznížite DPH o 1 %. Argumentujete tým, že ľudia by to zníženie DPH o 1 % nepocítili, lebo ceny by sa znížili.
A tu sa pýtam, čo sa zmenilo oproti tomu, keď ste znížili daň na naftu pre autodopravcov, keď vám štrajkovali v uliciach v roku 2010, aby ste tým kompenzovali zavedenie mýta? Vtedy ste tvrdili, že zníženie takej dane sa premietne do cien. Dnes tvrdíte, že sa nepremietne. Čo sa medzitým zmenilo? Čo sa zmenilo medzitým, keď ste tvrdili, že zvýšiť DPH z 19 na 20 % je zvrhlé, a tým, keď DPH z 19 na 20 % zvyšujete dnes? Pretože to, že zrušíte zníženie, v podstate znamená, že schvaľujete permanentné zvýšenie.
Som presvedčený, že teda spôsob, akým navrhujete permanentne zvýšiť sadzbu DPH na 20 %, je nielen nelegitímny, pretože porušujete všetky dobré pravidlá legislatívy, ale aj nespravodlivý voči občanom, a že vás dobieha vaša vlastná minulosť, tak ako sa to v budúcnosti bude stávať čoraz častejšie a častejšie.
A teraz mi dovoľte vrátiť sa k môjmu pôvodnému vystúpeniu, ktoré malo byť naozaj len veľmi krátke a týka sa prednesenia jedného pozmeňujúceho návrhu k tomuto zákonu o dani z pridanej hodnoty. Pozmeňujúci návrh, ktorý máte rozdaný vo svojich laviciach, je veľmi stručný a znie nasledovne:
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Chrena k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (parlamentná tlač 969).
Bod 1. V čl. IV bod 4 znie: 4. V § 52 ods. 7 sa za slovami "zozname zverejnený" ostatné slová vypúšťajú.
O čo ide? Týmto krátkym pozmeňujúcim návrhom chcem trošku pomôcť zlepšovaniu podnikateľského prostredia na Slovensku v dnešnej ťažkej dobe, kedy sú mnohé podniky sužované druhotnou platobnou neschopnosťou neplatením faktúr, a preto sa mnohí podnikatelia aj nie vlastnou vinou dostanú do situácie, kedy napríklad nezvládajú načas zaplatiť aj svoje daňové povinnosti.
Od začiatku minulého roka bolo zavedené jedno podľa mňa dobré a rozumné opatrenie, že daňový úrad na svojom webe zverejňuje firmy, ktoré mali problémy s platením DPH. Neodviedli daň, ktorú odviesť mali, alebo ju odviedli nie načas a podobne.
Podľa aktuálneho právneho stavu sa teda firma, ktorá neplatí DPH štátu, dostane na tento zoznam - čiernu listinu neplatičov. Pre firmy to má mnohé konzekvencie. A nielen štátne orgány, ale aj veľké nadnárodné firmy často odmietajú s takýmito podnikmi obchodovať. Mnohí z nich, ktorí sú dodávateľmi väčších podnikov, strácajú zákazky. Zažili sme dokonca, a viem o konkrétnych situáciách, kedy ministerstvá a ústredné orgány štátnej správy od takýchto firiem naďalej odoberali ich služby, ale odmietali im za ne platiť faktúry, čo považujem za také trošku nie úplne fér. Pretože keď už, tak im mali tie zmluvy vypovedať, ale nie ďalej od nich brať tovary a služby, ale odmietať im zaplatiť, pretože firma je na čiernom zozname. Napriek tomu je to všetko v poriadku.
Firma, ktorá neplatí dane, nech je na čiernom zozname a nech za to znáša svoje konzekvencie. Problémom tejto situácie však je, že aj keď firma napríklad nestihla zaplatiť DPH načas alebo mala nie vlastnou vinou spôsobené finančné problémy a svoje daňové povinnosti uhradí, tak podľa súčasného právneho stavu na tomto čiernom zozname zostáva ešte dvanásť mesiacov po tom, čo splnila všetky zákonné povinnosti. A to je problém. Pretože aj firma, ktorá naozaj nestihla zaplatiť načas, má dvanásť mesiacov problém s tým, že ďalšie zákazky stráca, dvanásť mesiacov problém s tým, že ministerstvo jej nechce preplácať faktúry, hoci služby od nej ďalej berie, dvanásť mesiacov problém s tým, že veľké nadnárodné spoločnosti s ňou nechcú robiť biznis.
Pán minister v tomto návrhu zákona skracuje toto obdobie, kedy firma zostáva na čiernom zozname, z dvanástich mesiacov na šesť. Napriek tomu som presvedčený, že je to nespravodlivé, a navrhujem, aby firma po uhradení všetkých svojich nedoplatkov na DPH bola z tohto čierneho zoznamu odstránená bezodkladne. Tak to robí napríklad Sociálna poisťovňa. Aj Sociálna poisťovňa vedie zoznamy neplatičov, ale keď uhradíte svoje podlžnosti, tak pri najbližšej aktualizácii informačného systému behom jedného-dvoch týždňov vás z tohto zoznamu odstránia. Navyše daňový úrad ešte vedie aj druhý zoznam, kde je každý, kto niekedy nezaplatil dane načas, na ňom už je vedený permanentne. Ten síce nemá také dopady, ale už to tam je navždy archivované. Preto nie je dôvod, aby firmy boli trestané aj potom, čo napravia všetky svoje nedostatky, ešte po dobu ďalších šiestich mesiacov. Je to nespravodlivé voči firmám, narúša to podnikateľské prostredie, hádže to do jedného vreca tých nepoctivcov, ktorí dane neplatia, s tými, ktorí všetky svoje povinnosti uhradia.
Navyše stále platí, že v tom pokrízovom období sa často firmy môžu do takýchto problémov dostať aj nie vlastnou vinou, ale z dôvodu druhotnej platobnej neschopnosti. Jednoducho preto, že im neplatia ich vlastní odberatelia, a nie preto, že by chceli sa vyhýbať plateniu daní.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť a prosím vás o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu.
Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, ctené kolegyne, ctení kolegovia, ďakujem veľmi pekne za slovo. Nakoniec sme sa teda dostali po tých rôznych náhlych zmenách programu.
Priznám sa, že pôvodne som chcel vystúpiť len veľmi krátko a len s jedným krátkym pozmeňujúcim návrhom. Avšak medzitým sa stala jedna zásadná zmena. A to zmena, že nám v poslaneckých laviciach pomerne nečakane pristál pozmeňujúci návrh jedného z kolegov poslancov strany SMER, ktorým sa permanentne zvyšuje sadzba dane z pridanej hodnoty z 19 na 20 %. Považujem to za flagrantné porušenie všetkých pravidiel slušnosti. Už aj len preto, že takáto zásadná zmena neprešla žiadnym štandardným legislatívnym procesom, žiadnym medzirezortným pripomienkovým konaním, žiadnou verejnou debatou, ale robí sa opäť, ako mnoho ďalších iných nepopulárnych krokov, pokútne, tajne jedným poslaneckým pozmeňujúcim návrhom, ktorý z ničoho nič pristane pár minút pred začatím rokovania o samotnom bode v poslaneckých laviciach. A ak si to náhodou nikto nevšime, tak po krátkej rozprave sa zdvihnú ruky alebo stlačia tlačítka a zrazu bude daň z pridanej hodnoty na veky vekov, alebo aspoň kým nedôjde k zmene pomerov, o 1 % vyššia.
Ja chápem, že bohatým politikom môže byť ukradnuté, či priemerný slovenský človek zaplatí ročne o 10 eur viac alebo menej na dani z pridanej hodnoty. Ale za seba chcem povedať, že mne to ukradnuté nie je. Pretože najväčším problémom Slovenska dnes je to, a prehĺbilo sa to za vlády SMER-u a je to stále horšie a horšie, najväčším problémom Slovenska je dnes pracujúca chudoba. To sú ľudia, ktorí chodia do práce, pracujú, dostávajú mzdu, ale keď zaplatia všetky svoje životné náklady, energie, nájomné, všetko, čo poplatiť musia, tak im zostanú len desiatky, možno 100-200 eur mesačne na život. Mnohým ani to. Ešte aj keď si poviete, že je niekto bohatý v Bratislave a zarába 1 100 eur, čo je tu zruba priemerný príjem, keď z neho odrátate dane, odvody, splátku na hypotéku, nebodaj ten človek má deti, tak mu zase zostane len 100-200 eur každý mesiac na život. A tých 10 eur ročne sa vám možno zdá malá suma, ale pre všetkých takýchto ľudí, a to sú státisíce ľudí na Slovensku, je to suma pomerne významná.
A preto takto pokútne meniť pravidlá dane z pridanej hodnoty, ktorá mala budúci rok klesnúť o 1 % na 19 %, považujem za veľmi nefér a za veľmi nespravodlivé voči ľuďom a za popretie všetkých princípov vlády, ktorá sa hlási, že chce byť sociálna.
Pamätám si veľmi dobre, keď sa rokovalo a keď sa zvyšovala sadzba, dočasne, dane z pridanej hodnoty z 19 % na 20 %. Počúvali sme o tom, aký je neľudský pravicový zlepenec, počúvali sme o tom, aké je to zvrhlé zbedačovanie ľudí. A počúvali sme to od vás, od kolegov zo strany SMER. A dnes, keď má sadzba dane klesnúť naspäť z 20 na 19 % a vy ju na 20-percentnú necháte, tak zrazu je všetko v poriadku. Zrazu to nemá byť zvrhlé a zrazu to nie je zbedačovanie ľudí. Obracajú sa vaše vlastné slová proti vám samotným.
A pritom je situácia úplne iná. Po vláde Roberta Fica v roku 2009 malo Slovensko deficit hospodárenia vo výške zhruba 8 % hrubého domáceho produktu. Dnes tento deficit vďaka konsolidácii, ktorá bola naštartovaná za minulej vlády, a tu treba zároveň ponechať určitú mieru zásluh, pokračuje aj za tejto vlády, deficit klesá pod 3 %. Preto má automaticky sadzba dane z pridanej hodnoty klesnúť naspäť na 19 %. Čiže sme v úplne inej ekonomickej kondícii, sme v úplnej inej ekonomickej situácii.
Keď po tom zlom hospodárení, po tej vykradnutej Štátnej pokladnici, ktorú ste nám po roku 2009 po sebe zanechali, sa zvyšovala sadzba DPH o 1 %, nazvali sme to Ficovou daňou. Daňou za zlé hospodárenie Roberta Fica, daňou za zlé hospodárenie strany SMER, daňou, ktorú musíme zaviesť, aby sme po vás napravili, čo ste pokazili, čo ste rozbili, čo ste urobili zle. Vtedy ste tvrdili, že je to len výhovorka a že to nie je pravda. Dnes, keď túto daň stabilizujete naveky poslaneckým pozmeňujúcim návrhom, priznávate, že to je naozaj Ficova daň. Zvýšenie DPH už od roku 2010 je Ficovou daňou a dnes to v tomto svojom návrhu priznávate. Je to čisto politické rozhodnutie, čisto vaše politické rozhodnutie.
Na druhej strane musím povedať, že súhlasím s tým, že aj na tej stredopravej strane politickej scény existujú určité dogmy, ktoré sú viac dogmami, než pravdami. Súhlasím napríklad s tým, že rovná daň by nemala byť liberálnym fetišom. Rovná daň, ktorá bola na Slovensku prijatá, bola veľmi dobrou reformou, ktorá nás dostala na titulné stránky všetkých zahraničných médií, pomohla Slovensku naštartovať hospodársky rast, pomohla Slovensko doviesť do éry prosperity, ktorú porušili až dve veci: hospodárska kríza a vláda strany SMER.
Na druhej strane platí, že progresívna daň od 15 do 20 % je určite lepšia než 30-percentná rovná daň, pretože liberálnejšie a pravicovejšie je platiť nižšie dane a nie platiť vysoké, hoci rovné dane.
Zároveň súhlasím aj s ďalším tvrdením v tom zmysle, že je to len dogma a nie pravda. Štát tu nie je len na to, aby uťahoval ľuďom opasky. Štát tu nie je len na to, aby ľuďom bral. Naopak, po tej dlhej dobe uťahovania opaskov, po tej dlhej dobe, ktorú zaplatili občania Slovenskej republiky, sa dnes otvára priestor na to, aby ľudia začali od štátu dostávať niečo naspäť. Vy ste na to zareagovali kupovaním si voličov. Minulý víkend ste predstavili balík opatrení za zhruba to 1 % DPH, za zhruba za 250 mil. eur, ktorým si chcete nakúpiť voličské hlasy. To, že peniaze na tieto opatrenia získate práve z toho, že neznížite DPH, tak ako by ste mali, kde sa tie peniaze dostali k všetkým občanom, o tom už nehovoríte. Čiže tvrdím, áno, už je načase, aby ľudia dostali niečo aj naspäť. Ale nie vo forme opatrení pre konkrétne skupiny voličov, ktorými si ich nakúpite, ale napríklad vo forme opatrení, ktorými znížite dane alebo znížite tie obrovské odvody, ktoré sú veľkou prekážkou zamestnávania na Slovensku. Keby ste napríklad každému z tej pracujúcej chudoby, ak si vezmeme, že to môže byť milión občanov na Slovensku, ktorí majú príjmy na úrovni nižšej ako priemer, chceli dať len 30 eur mesačne navyše k jeho príjmu, tak vás to bude stáť 30 mil. krát 12 mesiacov, to znamená zhruba 360 mil. eur. Skoro ten istý balík peňazí o polovicu vyšší, než idete porozdávať po vašom víkendom sneme strany SMER cez rôzne opatrenia. Namiesto tohto balíka, namiesto všetkých tých hlúpych opatrení, ktoré ste navrhli, by milión občanov mohlo dostať každý mesiac 30 eur v čistom na ruku. A pre tých občanov by to bolo zásadné - zásadné - pocítenie toho, že sa im zvýšili čisté príjmy. Mohli by ste to urobiť cez zníženie daní, mohli by ste to urobiť cez zníženie odvodov. Ale vy také niečo nerobíte, pretože vám nejde o to, aby sa ľudia mali lepšie. Vám ide o to, aby ste si mohli kupovať ich hlasy, a tí ľudia si to zaplatia sami napríklad cez to, že neznížite DPH o 1 %. Argumentujete tým, že ľudia by to zníženie DPH o 1 % nepocítili, lebo ceny by sa znížili.
A tu sa pýtam, čo sa zmenilo oproti tomu, keď ste znížili daň na naftu pre autodopravcov, keď vám štrajkovali v uliciach v roku 2010, aby ste tým kompenzovali zavedenie mýta? Vtedy ste tvrdili, že zníženie takej dane sa premietne do cien. Dnes tvrdíte, že sa nepremietne. Čo sa medzitým zmenilo? Čo sa zmenilo medzitým, keď ste tvrdili, že zvýšiť DPH z 19 na 20 % je zvrhlé, a tým, keď DPH z 19 na 20 % zvyšujete dnes? Pretože to, že zrušíte zníženie, v podstate znamená, že schvaľujete permanentné zvýšenie.
Som presvedčený, že teda spôsob, akým navrhujete permanentne zvýšiť sadzbu DPH na 20 %, je nielen nelegitímny, pretože porušujete všetky dobré pravidlá legislatívy, ale aj nespravodlivý voči občanom, a že vás dobieha vaša vlastná minulosť, tak ako sa to v budúcnosti bude stávať čoraz častejšie a častejšie.
A teraz mi dovoľte vrátiť sa k môjmu pôvodnému vystúpeniu, ktoré malo byť naozaj len veľmi krátke a týka sa prednesenia jedného pozmeňujúceho návrhu k tomuto zákonu o dani z pridanej hodnoty. Pozmeňujúci návrh, ktorý máte rozdaný vo svojich laviciach, je veľmi stručný a znie nasledovne:
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Chrena k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (parlamentná tlač 969).
Bod 1. V čl. IV bod 4 znie: 4. V § 52 ods. 7 sa za slovami "zozname zverejnený" ostatné slová vypúšťajú.
O čo ide? Týmto krátkym pozmeňujúcim návrhom chcem trošku pomôcť zlepšovaniu podnikateľského prostredia na Slovensku v dnešnej ťažkej dobe, kedy sú mnohé podniky sužované druhotnou platobnou neschopnosťou neplatením faktúr, a preto sa mnohí podnikatelia aj nie vlastnou vinou dostanú do situácie, kedy napríklad nezvládajú načas zaplatiť aj svoje daňové povinnosti.
Od začiatku minulého roka bolo zavedené jedno podľa mňa dobré a rozumné opatrenie, že daňový úrad na svojom webe zverejňuje firmy, ktoré mali problémy s platením DPH. Neodviedli daň, ktorú odviesť mali, alebo ju odviedli nie načas a podobne.
Podľa aktuálneho právneho stavu sa teda firma, ktorá neplatí DPH štátu, dostane na tento zoznam - čiernu listinu neplatičov. Pre firmy to má mnohé konzekvencie. A nielen štátne orgány, ale aj veľké nadnárodné firmy často odmietajú s takýmito podnikmi obchodovať. Mnohí z nich, ktorí sú dodávateľmi väčších podnikov, strácajú zákazky. Zažili sme dokonca, a viem o konkrétnych situáciách, kedy ministerstvá a ústredné orgány štátnej správy od takýchto firiem naďalej odoberali ich služby, ale odmietali im za ne platiť faktúry, čo považujem za také trošku nie úplne fér. Pretože keď už, tak im mali tie zmluvy vypovedať, ale nie ďalej od nich brať tovary a služby, ale odmietať im zaplatiť, pretože firma je na čiernom zozname. Napriek tomu je to všetko v poriadku.
Firma, ktorá neplatí dane, nech je na čiernom zozname a nech za to znáša svoje konzekvencie. Problémom tejto situácie však je, že aj keď firma napríklad nestihla zaplatiť DPH načas alebo mala nie vlastnou vinou spôsobené finančné problémy a svoje daňové povinnosti uhradí, tak podľa súčasného právneho stavu na tomto čiernom zozname zostáva ešte dvanásť mesiacov po tom, čo splnila všetky zákonné povinnosti. A to je problém. Pretože aj firma, ktorá naozaj nestihla zaplatiť načas, má dvanásť mesiacov problém s tým, že ďalšie zákazky stráca, dvanásť mesiacov problém s tým, že ministerstvo jej nechce preplácať faktúry, hoci služby od nej ďalej berie, dvanásť mesiacov problém s tým, že veľké nadnárodné spoločnosti s ňou nechcú robiť biznis.
Pán minister v tomto návrhu zákona skracuje toto obdobie, kedy firma zostáva na čiernom zozname, z dvanástich mesiacov na šesť. Napriek tomu som presvedčený, že je to nespravodlivé, a navrhujem, aby firma po uhradení všetkých svojich nedoplatkov na DPH bola z tohto čierneho zoznamu odstránená bezodkladne. Tak to robí napríklad Sociálna poisťovňa. Aj Sociálna poisťovňa vedie zoznamy neplatičov, ale keď uhradíte svoje podlžnosti, tak pri najbližšej aktualizácii informačného systému behom jedného-dvoch týždňov vás z tohto zoznamu odstránia. Navyše daňový úrad ešte vedie aj druhý zoznam, kde je každý, kto niekedy nezaplatil dane načas, na ňom už je vedený permanentne. Ten síce nemá také dopady, ale už to tam je navždy archivované. Preto nie je dôvod, aby firmy boli trestané aj potom, čo napravia všetky svoje nedostatky, ešte po dobu ďalších šiestich mesiacov. Je to nespravodlivé voči firmám, narúša to podnikateľské prostredie, hádže to do jedného vreca tých nepoctivcov, ktorí dane neplatia, s tými, ktorí všetky svoje povinnosti uhradia.
Navyše stále platí, že v tom pokrízovom období sa často firmy môžu do takýchto problémov dostať aj nie vlastnou vinou, ale z dôvodu druhotnej platobnej neschopnosti. Jednoducho preto, že im neplatia ich vlastní odberatelia, a nie preto, že by chceli sa vyhýbať plateniu daní.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť a prosím vás o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu.
Neautorizovaný
11:13
Vystúpenie v rozprave 11:13
Jozef KollárA mám vo veľmi čerstvej pamäti ešte ako predseda výboru pre financie a rozpočet, vtedy kolegovia zo SMER-u robili ako na bežiacom páse tlačové konferencie práve v tej zadnej malej kinosále, keď si pamätáte, a v okamihu, keď vláda Ivety Radičovej prišla s návrhom na zvýšenie dane z pridanej hodnoty z 19 na 20 %, tak televízni technici naozaj niekoľkokrát týždenne rozmotávali tie bordové káble a naťahovali tú techniku popred finančný výbor dozadu do tej malej kinosály a predstavitelia SMER-u robili ako na bežiacom páse jednu tlačovku za druhou, kde toto všetko kritizovali.
A ak dovolíte, pripomeniem jeden výrok, ktorý možno by bol hodný zápisu aj do nejakej Guinnessovej knihy, kedy premiér vtedy povedal občanom Slovenskej republiky: "Ak zvýšite daň z pridanej hodnoty o jeden percentuálny bod, milí občania, tak to neznamená, že výsledný produkt, napríklad rohlík, zdražie o 1 %." Citujem, vtedy povedal, že, viete, ono sa to kumuluje, pretože zdražie voda, droždie, múka, elektrická energia a na konci dňa bude ten rohlík drahší o viac ako o 1 %. Veľmi voľná parafráza, také voľné citovanie pána premiéra. No tak ak by tento výrok platil, samozrejme, že je z kategórie ekonomických bludov, ale pokiaľ by tento výrok platil, no tak teraz, pán minister, zníženie dane z pridanej hodnoty z 20 na 19 % by malo ten rohlík zlacnieť nie o jeden percentuálny bod, lebo, opakujem, vtedy výrok pána premiéra, zlacnie múka, droždie a neviem čo všetko, čo sa používa na pečenie rohlíkov.
Takže jednak forma a spôsob, ako ste to urobili tým, že pristál v poslaneckých laviciach spomínaný pozmeňujúci návrh kolegov Demiana a Kamenického. Ale myslím si, že bolo potrebné tiež urobiť vtedy v malej kinosále tlačovú konferenciu a oznámiť občanom Slovenskej republiky, že daň z pridanej hodnoty sa nechystáte znížiť. Takže aj obsah zlý, aj forma zlá.
A teraz, ak dovolíte, k samotnému predloženému návrhu novely zákona o dani z pridanej hodnoty. Vy ste, pán minister Kažimír, keďže máme teraz takú trošku domiešanú schôdzu, pokiaľ ide o program, každú chvíľu sa to presúva, mení, odkladá, prerušuje a podobne, počul som aj taký výrok na chodbách parlamentu, že väčší bordel v rokovaní Národnej rady nebol ani za Richarda Sulíka.
Ale poďme naspäť k meritu veci. Keď sme otvorili rozpravu k tomuto predloženému návrhu, tak ste, pán minister, povedali, že vy si nemôžte osvojiť predložené pozmeňujúce návrhy, ktoré odznejú v druhom čítaní, pretože máte obavu, že sa dopracujeme k právnej neistote. Že potrebujete tieto pozmeňováky dlhšiu dobu skúmať, nechať ich valuovať, proste preskúmať legislatívcami aj z vášho rezortu a že nemôžte takto na pozmeňováky, ktoré odznejú v rozprave v druhom čítaní, reagovať jednotka - nula, čiže prijímam alebo odmietam, že to by mohlo viesť k vážnej právnej neistote.
No ale na strane druhej povedzme si pravdu, že napríklad spomínaný pozmeňujúci návrh kolegu Kamenického a Demiana neznížiť daň z pridanej hodnoty je presne z tejto kategórie, čiže zase na druhej strane platí, že tu a tam vám vyhovuje, keď použijete, ospravedlňujem sa za tento pejoratívny výraz, keď použijete niektorého z poslancov, aby vám rýchlo doručil nejakú zmenu, ktorú si predkladateľ želá, ale predsa len vsadili ste na to, že verejnosť si to tak menej povšimne, keď to urobíte takouto formou cez poslanecký pozmeňujúci návrh.
Na strane druhej celkom úprimne vítam vašu ponuku, ktorá znela približne takto, že vy ako predkladateľ, ako podpredseda vlády a minister financií, podávate pomocnú ruku, ak tie pozmeňujúce návrhy majú ratio, ak majú, naozaj sledujú dobrý cieľ a dobrý úmysel, takže ste v stave napríklad odložiť alebo požiadať o odloženie hlasovania o tomto zákone, preskúmať spomínané predložené pozmeňováky aj napriek tomu, že prichádzajú zo strany opozície, a pokiaľ sú dobré, tak že ste pripravený sa týmito pozmeňujúcimi návrhmi zapodievať a nakoniec ich aj zapracovať do predloženého návrhu novely zákona o dani z pridanej hodnoty.
Takže ak dovolíte, pán minister, ja by som dva takéto pozmeňováky predsa len predložil, keďže už máme otvorený, a podotýkam, nielen zákon o dani z pridanej hodnoty, ale máme teraz touto novelou otvorené, myslím, ďalšie 4 zákony, medzi ktoré patrí aj zákon o elektronických pokladniciach a je tam práve aj zákon, ktorý sa volá daňový poriadok.
Takže pristúpim k tomu prvému pozmeňujúcemu návrhu, ktorý sleduje teda tento účel. Dnes je prax taká, že pokiaľ dve spoločnosti, dva daňové subjekty, podnikajú v jednom odvetví a podnikajú na jednom a tom istom trhu a v istom okamihu sa jeden podnik, jedna spoločnosť rozhodne, že konkurenčne zničí a zlikviduje iný podnik, podčiarkujem, obidva podniky podnikajú na rovnakom trhu v rovnakom odvetví, tak niet podľa súčasnej aplikačnej praxe daňových kontrol, niet jednoduchšej cesty ako to, že stačí mať známeho na finančnej správe na daňovom úrade. Stačí mu odoslať jednu esemesku alebo telefonát, že, prosím ťa, choď do tohto podniku a vykonaj tam daňovú kontrolu. V praxi potom ten nasledovný vývoj alebo postupnosť krokov je taká, že dostane daňový subjekt kontrolu, ktorá podľa platného daňového poriadku môže síce trvať maximálne jeden rok, ale súčasne prax je taká, že tieto kontroly, a teraz dobre počúvajme všetci, môžu trvať aj tri, aj štyri, a sú konkrétne prípady, keď trvajú päť rokov. Čiže nie jeden rok, ale päť rokov.
Čo sa deje počas priebehu takejto daňovej kontroly? Subjektu, daňovému subjektu je pozdržaná vrátka dane z pridanej hodnoty, alebo teda ten nárokovateľný odpočet, nadmerný odpočet DPH. Nemusím nikomu zvlášť vysvetľovať a myslím, že to pochopí každý, aj ten, kto nemá ekonomické vzdelanie, že toto sa dá zneužiť ako nástroj nekalého konkurenčného boja. Ak podnikáme obaja v tom istom odvetví, v tej istej ekonomickej brandži, na tom istom trhu, tak stačí konkurenčnej firme poslať daňovú kontrolu.
Prax je zároveň taká, že síce daňový poriadok hovorí o tom, že daňová kontrola môže trvať maximálne jeden rok, ale môže byť v ľubovoľnom okamihu, na základe svojvôle daňového kontrolóra môže byť takáto daňová kontrola prerušená. Ja rozumiem argumentom ministra Kažimíra, keď hovorí o tom, že častokrát, hlavne pokiaľ ide o daňový subjekt, ktorý realizuje exporty, má proste cezhraničný tok tovarov alebo služieb, tak je potrebné medzinárodné dožiadanie informácie alebo to, čomu sa hovorí MVI, čiže medzinárodná výmena informácií, a že tá niekedy trvá dlhšiu dobu.
Ale mám konkrétne sťažnosti konkrétnych podnikateľov, ktorých kvôli existencii daňového tajomstva nemôžem tu v tejto rozprave menovať, ktorí potvrdili, že častokrát na riaditeľstve finančnej správy v Banskej Bystrici už dávno MVI sa nachádza, to znamená, príde to medzinárodné dožiadanie informácií, príde na riaditeľstvo finančnej správy a opäť svojvoľne, proste na základe subjektívneho úsudku ľubovoľnej osoby bude táto informácia zo zahraničia niekoľko mesiacov trčať na Finančnom riaditeľstve v Banskej Bystrici a ten daňový subjekt, ktorý je kontrolovaný, a teraz je jedno, či je z Trebišova, z Kráľovského Chlmca alebo odkiaľ, bude proste čakať. A čo je úplne zlé a je to niečo, čo je neakceptovateľné, že vy ako kontrolovaný daňový subjekt nemáte právo, ak daňový kontrolór príde k úsudku, že dôjde k prerušeniu daňovej kontroly, nemáte právo sa nikam odvolať. Nemáte právo nechať toto rozhodnutie preskúmať súdom a nemáte absolútne žiadnu šancu dĺžku prerušenia daňovej kontroly akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť.
A tak teda situácia dospela do takého štádia, že nielenže daňové kontroly cez osobné väzby a vzťahy na niektorých pracovníkov na finančnej správe alebo na konkrétnych daňových úradoch sa stali nástrojom nekalého konkurenčného boja, ale dokonca mám indície, že častokrát sa začína s nárokovateľnými nadmernými odpočtami dane z pridanej hodnoty obchodovať. To znamená, zadržiava ti teraz daňový úrad nadmerný odpočet, lebo prebieha kontrola, chceš naspäť tú vratku, no tak treba dať nejakú malú domov vo výške 20-30 % a ja ti to vybavím, že ti bude daň z pridanej hodnoty vrátená. Tomuto "obchodovaniu" sa nedá, to obchodovanie nazvať inak ako štátne výpalníctvo.
Mám indície od viacerých podnikateľov, že toto sa na Slovensku, bohužiaľ, deje, a preto som minulý týždeň na zasadnutí výboru pre financie a rozpočet inicioval poslanecký prieskum na Daňovom úrade v Košiciach. A tu chcem byť teraz objektívny, keďže máme niekoľkoročné vzťahy s pánom ministrom veľmi korektné, a myslím, že vždy sme dokázali diskutovať v rovine odbornej a vecnej a málokedy, alebo takmer nikdy sme sa neuchýlili k nejakým osobným invektívam alebo šťuchancom, aby som parafrázoval pána ministra, ktorý používa tento pojem, tak pevne verím, že aj táto diskusia sa ponesie v rovine vecnej a odbornej a nepôjde do roviny nejakých osobných invektív.
Hovorím túto vsuvku kvôli tomu, že teraz chcem objektívne pochváliť aj pána, donedávna ešte štátneho tajomníka, Pellegriniho na rezorte financií, ale aj pána ministra, ktorý povedal, že, dobre, ak máte potrebu vykonať poslanecký prieskum na Daňovom úrade v Košiciach, takže my to podporíme. To sa stalo uplynulý týždeň, teda, áno, aj poslanci za stranu SMER - sociálna demokracia vo finančnom výbore môj návrh uznesenia na výkon poslaneckého prieskumu v Košiciach podporili. A tak teda v pondelok budúci týždeň do tých Košíc vycestujeme a budeme sa pýtať na, myslím si, že vcelku zaujímavé veci. A opakovane, spolieham na to, že je aj v záujme rezortu ministerstva financií, aby, ak sú myši alebo blchy v kožuchu, ako sa hovorí, na tej finančnej správe, na tom Daňovom úrade, že bude naozaj v záujme pána ministra, aby sa veci pohli k lepšiemu.
Pretože na jednej strane si myslím, že boj proti daňovým únikom je naozaj veľmi cnostný, veľmi žiaduci, a myslím si, že proti tomu nebude namietať absolútne nikto v tejto sále, že musíme bojovať proti daňovým únikom, ale na strane druhej už dobré dva roky som v presvedčení, že sa nám tu ten systém vymkol spod kontroly v tom zmysle, že sa porušila akási pomyslená rovnováha medzi efektívnym bojom proti daňovým únikom, a teda efektívne vykonávanou daňovou kontrolou na strane jednej a tým, čo sa nazýva právna istota alebo právna predvídateľnosť podnikateľov daňových subjektov na strane druhej.
Ja by som skutočne nechcel byť v koži podnikateľa, majiteľa spoločnosti obchodnej, daňového subjektu, ktorý sa dostane na tento štatistický zoznam.
V rámci chystaného poslaneckého prieskumu na finančnej správe v Košiciach, som požiadal prezidenta finančnej správy pána Imreczeho, aby nám predložil zoznam právnych subjektov, v ktorých prebieha daňová kontrola dlhšie ako šesť mesiacov. Prišiel naozaj tučný zoznam, bohatá excelovská tabuľka, v ktorej je viac ako 400 daňových subjektov, stále sa bavíme len o Daňovom úrade Košice, podotýkam, vyše 400 daňových subjektov, v ktorých nielenže prebieha daňová kontrola dlhšie ako šesť mesiacov, ale z tej štyristovky je 127 daňových subjektov, kde, počúvajte dobre, daňová kontrola prebieha viac ako tri roky. Čo hovorí daňový poriadok? Maximálne rok. No len vďaka tomu, že častokrát ide o to MVI, o tú medzinárodnú výmenu informácií, alebo dožiadanie informácií, súhlasím aj s pánom ministrom veľmi korektne, že nie sú vylúčené ani prípady, kedy súčinnosť kontrolovaného subjektu nemusí byť optimálna, ale je proste vylúčené, aby v 127 daňových subjektoch, ktoré sú pod dáždnikom Daňového úradu Košice, prebiehala daňová kontrola dlhšie ako tri roky. Našiel som tam dokonca 32 subjektov, kde daňová kontrola prebieha päť rokov.
Viete si predstaviť podnikateľa, ktorý má zadržiavanú vratku dane z pridanej hodnoty, nadmerný odpočet päť rokov? Veď k tomu dajme rovnítko, že to sa rovná ekonomickému kolapsu a vy ten podnik jednoducho zničíte. Dokonca ak to nie je štatistická chyba, tak - lebo tomu som už ani ja nechcel veriť - sú tam dva prípady, kedy daňová kontrola trvá od roku 2008. To je šesť rokov. Ja sa pýtam, ako potom efektívne funguje finančná správa, pokiaľ štátny úradník, v tomto prípade daňový kontrolór, nie je schopný ani po troch rokoch, ani po štyroch rokoch, ani po piatich rokoch, potrebuje šesť rokov na to, aby dospel k poznaniu, či ten daňový subjekt porušuje daňové predpisy, alebo nie?
Sú tam potom aj ďalšie veľmi, veľmi zaujímavé zistenia, vyžiadal som si napríklad súpis prípadov, kedy prebieha medzi kontrolovaným subjektom a daňovým úradom súdny spor. To znamená, že už poslednú inštanciu, poslednú možnosť, ktorú mal ten kontrolovaný subjekt, je obrátiť sa na súd, aby to preskúmal. Požiadal som aj o súpis prípadov, kedy vnútorné oddelenie kontroly inšpekcie, neviem, ako sa presne nazýva na finančnej správe, na daňovom úrade, vlastne preskúmava súlad vykonávanej daňovej kontroly s platnou legislatívou, pretože nie sú ojedinelé prípady, kedy v priebehu daňovej kontroly dochádza k výraznému porušovaniu platnej legislatívy zo strany tých, ktorí kontrolu vykonávajú, čiže zo strany pracovníkov daňového úradu. Takže počkajme si na ten pondelok, aké ďalšie nové zistenia budú, ku ktorým sa poslanecký prieskum dopracuje.
Opakujem ešte raz, toto naozaj nie je politickou témou ani ľavo-pravou, ani konzervatívno-liberálnou. Toto je čiste téma, aby sme vrátili ten nerovnovážny systém, ktorý sa dostal do spomínanej nerovnováhy medzi efektívnosťou žiadanej nutnej daňovej kontroly, pretože všetci všetkými desiatimi podporujeme boj proti daňovým únikom na strane jednej a situáciou, kedy ten kontrolovaný subjekt, jednoducho povedané, podnikatelia na Slovensku majú des a hrôzu z toho, že bude otvorená daňová kontrola. Tu boli niektoré daňové kontroly otvorené v roku 2008, ako som povedal, čiže prebiehajú šesť rokov, a vy nemáte šancu sa domôcť pravdy a nápravy. Musíte to jednoducho strpieť.
A hlavne teraz v tom prvom pozmeňujúcom návrhu, ktorý som predložil, ide mi o to, aby, ak daňový kontrolór na základe vlastného úsudku rozhodne o prerušení daňovej kontroly, podľa súčasne platného právneho stavu prestávajú plynúť lehoty. To je tá maximálna ročná lehota, ktorú ustanovuje daňový poriadok, že daňová kontrola môže trvať maximálne rok.
Predstavte si, že v jedenástom mesiaci sa rozhodne daňový kontrolór, že prerušuje daňovú kontrolu, vy nemáte právo nechať toto jeho rozhodnutie preskúmať súdom a nemôžte ovplyvniť čas, na ktorý tú daňovú kontrolu preruší. Tak keď ju preruší na šesť mesiacov, tak jedenásť a šesť už máte sedemnásť mesiacov. V sedemnástom mesiaci bude pokračovať ten dvanásty mesiac, lebo v jedenástom mesiaci to prerušil a počas prerušenia, počas obdobia, kedy je daňová kontrola prerušená, tak plynutie lehôt sa zastavuje, podotýkam. Čiže jedenásť, na šesť mesiacov to preruší, to je sedemnásť, a potom ešte bude bežať ten dvanásty k tomu roku, čo hovorí daňový poriadok, že môže daňová kontrola trvať maximálne rok. Tak ste už na osemnástich mesiacoch, podotýkam, v tom lepšom prípade, že máte šťastie. Niektoré daňové subjekty to šťastie nemajú a tie daňové kontroly sú otvorené dva, tri, štyri, päť, šesť rokov, podotýkam, rokov.
A preto sa pýtam, je teda oprávnené konštatovať, že sa nám systém vymkol z rovnovážneho stavu? Medzi potrebnou, žiaducou a efektívnou daňovou kontrolou na strane jednej a tým, kedy sa už ten podnikateľ, obchodná spoločnosť dostáva do stavu právnej neistoty a nepredvídateľnosti. Proste ste ponechaní napospas rozhodnutiam daňového kontrolóra.
Čo je ale zarážajúce, že aj v prípade, že daňová kontrola skončí podpísaním protokolu, podčiarkujem, bez nálezu, rozumej, daňový subjekt neporušil ani jedno jediné ustanovenie platných daňových predpisov, čiže kontrola skončila bez nálezu, tak štát vám, v tomto prípade daňový úrad, s veľkou pompou vráti zadržiavaný nadmerný odpočet DPH a nič sa nedeje. Pýtam sa, nedostali sme sa do štádia, že kontrolovaný subjekt bezúročne financoval rok, dva, tri, štyri, päť, šesť rokov, financoval bezúročne štát? To znamená, že ak nechcel zbankrotovať, tak mal jednu jedinú možnosť, obrátiť sa na jednu z komerčných bánk, požiadať o kontokorentný úver alebo o zaručený komerčný úver v jednej z bánk. No lenže ten úver niečo stojí, tie peniaze niečo stoja. A to je úrok. To znamená, že mal ďalšie finančné náklady, ktoré musel znášať, podčiarkujem, nie vlastnou vinou.
Ja teraz neobhajujem podvodníkov, opakujem, padni, komu padni, nech sa kontroluje, a pokiaľ porušil, porušil, tak nielenže mu štát nevráti nadmerný odpočet DPH, ale malo by nasledovať aj trestné stíhanie atď., to je všetko okej. Ja hovorím o tých čestných a slušných podnikateľoch, ktorí sú naozaj hodení napospas úsudku daňového kontrolóra, ktorý ten úsudok, podčiarkujem, zďaleka nie v každom prípade je správny.
Tu kolega Mičovský, myslím, hovoril včera pri interpeláciách jeden z konkrétnych prípadov, teraz nechajme konkrétne prípady bokom, ja si ctím daňové tajomstvo, ale v každom prípade platí, že sú prípady, kedy existuje oficiálne vyjadrenie viceprezidentky finančnej správy pani Meager, kde ona priamo konštatuje, že daňová kontrola nebola vykonaná v súlade s platnými predpismi. Inými slovami, diala sa práve tá svojvôľa, kedy ten kontrolovaný subjekt, ten podnik, bol ponechaný napospas úsudku kohokoľvek. A keď ste v nemilosti niekoho, napríklad v politike, no tak dostanete len facku v podobe nejakých slovných hádok. Keď sa dostanete do nemilosti konkrétneho človeka na finančnej správe, ktorý má takmer bezmedznú moc, ako som spomínal, môže bezdôvodne prerušiť výkon daňovej kontroly, môže ho prerušiť na neobmedzený čas a vy to musíte strpieť. Tak toto už nie je potom o nejakej nemilosti, výsledkom ktorej je iba slovná prestrelka, ale výsledkom ktorej môže byť kolaps celého podniku, celej korporácie. Ak je to malá, stredná firma, rodinná firma, no tak kolaps celej rodiny, proste to je tak. Banky vám zoberú, siahnu vám na záložné práva, zoberú vám strechu nad hlavou a vy končíte, lebo ste sa dostali proste do nemilosti niekoho, kto nie je nikým kontrolovaný.
A tak teda pozmeňujúci návrh spočíva v tom, a tu chcem predoslať, pán minister, opäť v tej rovine vecnej a odbornej, bez osobných invektív, že vás chcem poprosiť, že informujte svojich ľudí v rezorte alebo na finančnej správe, verím, že to nebol názor prezidenta pána Imreczeho, ale že to mu niekto z jeho okolia podsunul, tento názor, že Kollár dnes nemôže podať pozmeňujúci návrh, pretože my dnes prerokovávame novelu zákona o DPH, a ten pozmeňovák, ktorý predkladám, sa vraj týka daňového poriadku, čo je iná právna norma. Tak len odkazujem tým pánom, ktorí prišli s týmto názorom, že vy ste, pán minister, novelou zákona o DPH otvorili ďalšie štyri zákonné veci, medzi ktorými sa práveže nachádza aj daňový poriadok. Takže to, čo navrhujem, je úplne prísne v súlade s právom. A nemôže platiť ten výrok, že vy nemôžte rešpektovať pozmeňováky, ktoré prídu v druhom čítaní, lebo by sme sa dostali do stavu právnej neistoty.
Navyše chcem povedať, že toto je môj konzistentný názor, ktorý som prvýkrát otvoril pri tomto rečníckom pulte, myslím, že to bol november minulý rok, keď sa prerokovával zákon o štátnom rozpočte na tento rok, tak už vtedy som predložil pozmeňovák, aby daňová kontrola trvala maximálne šesť mesiacov. Po šiestich mesiacoch, pokiaľ nebol schopný štát preukázať, lebo dôkazné bremeno je na daňovom úrade v tomto prípade, ak nebol zástupca daňového úradu, teda štát, schopný preukázať kontrolovanému subjektu, že porušil niektoré daňové predpisy, tak vtedy po šiestom mesiaci nech sa vráti zadržiavaná vrátka DPH, ten oprávnený nárok na nadmerný odpočet. A pripadne pripúšťam, nech tá kontrola pokračuje ďalej a nech pokračuje ďalej forever, proste na open end, na neobmedzený čas nech pokračuje skutočne ďalej až do okamihu, kým nebude schopný štátny úradník dospieť k digitálnemu záveru áno alebo nie. Teda porušil podnikateľ niektoré ustanovenia daňovej legislatívy alebo nie? Skončila sa daňová kontrola protokolom bez nálezu alebo s nálezom? Nech to trvá donekonečna, ale, opakujem, po šiestom mesiaci vráťte tomu podnikateľovi nárokovateľný nadmerný odpočet, lebo ho ekonomicky zlikvidujete.
Toto som predložil v novembri minulý rok a vtedy bola reakcia pána ministra Kažimíra, že si je vedomý, že, bohužiaľ, sa dostávame do toho nerovnovážneho stavu, o ktorom som tu už opakovane hovoril, ale, ako to býva zvykom, my predložíme opäť lepší, komplexnejší návrh. Stalo sa, aj keď teda bol prísľub, že bude urobený, myslím, na jar, myslím, že mesiac dozadu alebo dva, opravte ma, pán minister, ste prišli s tým novým právnym inštitútom, ktorý sa volá predbežný protokol? To znamená, opäť na základe ľubovôle daňového kontrolóra, ktorý môže v treťom, šiestom alebo deviatom mesiaci urobiť ten predbežný protokol, vrátiť vám aj alikvotnú časť, tú odkontrolovanú časť vám vrátiť, ten admerák, a potom vlastne kontrola môže pokračovať ďalej. No, len to nie je že lepší, komplexnejší návrh, to je návrh, ktorý nerieši nič. Zavádza do právneho poriadku Slovenskej republiky nový inštitút, ktorý sa volá predbežný protokol - alebo dočasný? Myslím, že predbežný sa volá ten nový inštitút, ktorý len zvyšuje tú nepredvídateľnosť alebo právnu neistotu pre kontrolovaný subjekt. Lebo tá novela, ktorú ste dali o tom predbežnom protokole, nehovorí absolútne nič o tom, že sú nejaké taxatívne, presne stanovené podmienky, za splnenia ktorých musí ten daňový kontrolór tú odkontrolovanú časť vrátiť, a teda podpísať s daňovým subjektom nejaký predbežný protokol bez nálezu. To je opäť na subjektívnom posúdení daňového kontrolóra. Čiže ako keby nedošlo k zmene žiadnej, hoci som o to žiadal, prosil som to v novembri, som prosil o to aj pána ministra minulý rok, keď sa tu prerokovával zákon o štátnom rozpočte na tento rok. Takže predbežný protokol nerieši nič.
A preto predkladám spomínaný pozmeňovák, ktorý má len dva riadky, čiže budem veľmi stručný. Týka sa, podčiarkujem opäť, túto správu, túto massage teraz adresujem tým ľuďom okolo prezidenta Imreczeho na finančnej správe, pretože verím, že to nebolo z jeho dielne, z jeho osobnej dielne, čiže z jeho hlavy, ale že mu to podsunuli jeho ľudia, že nemôžem takýto pozmeňovák dať, lebo sa týka daňového poriadku, takže ešte raz hovorím, touto novelou ste otvorili štyri ďalšie zákony, medzi ktorými je aj daňový poriadok.
Takže pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, čiže tam je ten daňový poriadok.
A keďže to ukladá zákon o rokovacom poriadku, tak doslova prečítam ten pozmeňujúci návrh.
V čl. IV bod 1 znie: V § 46 ods. 10 sa na konci druhej vety za slová "§ 61" dopĺňajú slová "okrem ustanovenia v § 61 ods. 5."
Zvyšné body sa primerane prečíslujú. That´s it, to je všetko. Dvojriadkový pozmeňovák, ktorý, teraz v preklade do zrozumiteľnej reči, by znamenal, že ak daňový kontrolór preruší tú maximálne rok trvajúcu daňovú kontrolu, tak to prerušenie, a ľubovoľne z akého dôvodu, napríklad z dôvodu medzinárodného vyžiadania informácií, tak nekončí alebo nepozastavuje sa plynutie tej ročnej lehoty. Čiže o tú dobu prerušenia naďalej na pozadí plynie tá ročná lehota. Vtedy to prerušte na koľko mesiacov chcete. Nehovoriac o tom, pán minister, že aj smernice Európskej únie hovoria o tom, že tá medzinárodná výmena informácií by mala trvať tri, maximálne šesť mesiacov. Čiže už aj Európa na to pamätá, že tam musia byť nejaké limity. To nemôže byť bezbrehé open end, donekonečna, bez časových obmedzení. Takže toto by bol pozmeňujúci návrh číslo jedna.
A teraz, ak dovolíte, prikročím k druhému pozmeňováku. A ten, na úvod chcem povedať, že predkladám z dvoch dôvodov.
Po prvé preto, čo som už čiastočne naznačil v predchádzajúcich vetách, že dnes keď štát zadržiava nadmerný odpočet DPH podnikateľovi a uzatvorí daňovú kontrolu protokolom bez výhrad, opäť rozumej, podnikateľ nepochybil, neporušil žiaden daňový predpis, tak mu vráti tú istinu, čiže tú zadržiavanú čiastku, ale už nie úroky. Pričom elementárny zákon ekonómie hovorí, že v takomto prípade podnikateľ bezúročne financoval štát. Poskytol mu bezúročnú pôžičku. Kto by ju nechcel dnes, že? Aj každý z nás na hypotéku by možno chcel bezúročnú pôžičku, I not, však niet lepšej cesty.
Ale druhý dôvod, prečo to predkladám, tento pozmeňujúci návrh, čiže ten prvý dôvod je ten, že to poškodzuje podnikateľa, vyvoláva mu to nejaké zvýšené finančné náklady, pretože sa musí refinancovať na korporátnom trhu a vziať si úver z komerčnej banky. Ale druhý dôvod, ktorý predkladám, je možno rovnako dôležitý, ak nie dôležitejší, a to je ten, že ak nebude takýto pozmeňovák prijatý, a teraz je jedno, či budúci týždeň, alebo v septembri, ak sa rozhodnete to posunúť na september, tak budeme konzervovať súčasný stav, ktorý je v priamom rozpore s platnou úpravou Európskej únie.
Chcem upozorniť na riziko, do ktorého Slovenská republika vstúpi alebo už dnes s určitým objemom toho rizika musí pracovať, ak nezačne úročiť zadržiavané vratky DPH podnikateľom, tak dnes sme v rozpore s judikatúrou, pretože existujú nálezy Európskeho súdneho dvora vo viacerých prípadoch. Ja tu tri prípady krátke spomeniem, kedy priamo Európsky súdny dvor vlastne vydal rozsudky, ktoré úplne jasne postavili právo na stranu kontrolovaného subjektu alebo podniku, ak chcete. Boli to prípady, ktoré boli všetky opreté vlastne o čl. 183 smernice o dani z pridanej hodnoty, ktorá hovorí, citujem: "Ak za dané zdaňovacie obdobie výška odpočítanej dane prevyšuje výšku splatnej DPH", opäť zrozumiteľne po slovensky, to je rozdiel medzi dépeháčkou na vstupe a na výstupe, "tak členské štáty môžu rozdiel buď preniesť do nasledujúceho obdobia, alebo ho vrátiť v súlade s podmienkami, ktoré určia." Koniec citátu čl. 183 o DPH, smernica o DPH.
Chcem však podotknúť, že autonómia členských štátov v tomto prípade naozaj nedáva členským štátom proste nejakú neobmedzenú volatilitu, že môžu robiť to, čo uznajú za vhodné. Pretože, ako som hovoril pred chvíľou, Súdny dvor Európskej únie vo viacerých svojich rozsudkoch uviedol, bol to napríklad konkrétne prípad sporu Talianska s Európskou komisiou, tu má ten súdny prípad aj svoje označenie spisové, nebudem teraz citovať tieto čísla, tak tam priamo uviedol, že vrátenie nadmerného odpočtu sa musí uskutočniť:
Po prvé v primeranej lehote - už tu sme vlastne mimo hry, sme v ofsajde, aby som použil futbalovú terminológiu, keďže nám bežia majstrovská sveta vo futbale.
Po druhé to vrátenie nadmerného odpočtu sa musí uskutočniť vyplatením finančnej hotovosti alebo porovnateľným spôsobom - tu by sme boli v rámci obliga.
Ale po tretie spôsob vrátenia v nijakom prípade nesmie pre zdaniteľnú osoby predstavovať finančné riziko.
A ja sa teraz pýtam, keď kontrolovaný subjekt nedostane vratku DPH, podčiarkujem, v prípadoch, keď skončil protokol bez nálezu, a keď nedostane 1, 2, 3, 4, 5, 6 rokov, najstarší prípad som našiel 6-ročný, tak sa pýtam: Znášal kontrolovaný subjekt finančné riziko alebo nie? No znášal. Pretože sa musel refinancovať na bankovom trhu. V tom lepšom prípade, že ekonomicky prežil. Veľa podnikateľov práve na základe tohto musí skončiť podnikanie. A nie preto, že by podnikať nevedeli alebo nechceli, ani nie preto, že by boli podvodníci, podčiarkujem.
Takže slovenská právna úprava nie je v súlade s požiadavkou stanovenou Súdnym dvorom Európskej únie v tom treťom bode, pokiaľ ide o spomínané finančné riziko.
Takéto prípady sú tu, podobné teda judikatúry sú tu ďalšie dve, nebudem ich teraz všetky, všetky čítať. A preto pozmeňujúci návrh spočíva v tom, že by uložil povinnosť zadržiavanú vratku DPH úročiť.
A skôr než, teda opäť, ako mi to ukladá zákon o rokovacom poriadku, skôr než prednesiem tento pozmeňujúci návrh, lebo ten je trošku dlhší, tak ešte chcem dodať jednu vec aj pre neekonómov, lebo tu boli diskusie o tom, že, no dobre, bude musieť v istom okamihu Slovenská republika pristúpiť k takejto zmene, k tomuto úročeniu - ale teda akou úrokovou sadzbou? Tak chcem povedať v rámci toho odôvodnenia toho pozmeňováku, že vcelku je jednoduché riešenie, pretože predsa Národná banka Slovenska pravidelne publikuje, zverejňuje priemernú mieru úročenia, v tomto konkrétnom prípade napríklad zaručených korporátnych úverov. Čiže aby sme použili analogický prípad, tak v takomto prípade by to bola úroková sadzba, za ktorú komerčné banky požičiavajú korporátnemu sektoru, čiže podnikom, pri zaručených, podotýkam, úveroch. A tie úrokové sadzby sa nepohybujú na úrovniach ani 15, ani 13, ani 12 %, sú možno niekde v úrovni 2, 3, 4 %. Ale chcem povedať, že nech by bola tá úroveň úrokovej sadzby ľubovoľná, tak tu predsa musí platiť nejaká reciprocita, musí tu platiť istá symetria. Pokiaľ ten podnikateľ má blokovanú vratku DPH, refinancuje sa od komerčnej banky, no tak presne takéto náklady by mu mal štát vrátiť v prípade, ak teda skoční ten protokol bez nálezu. Čiže neporušil žiaden daňový predpis.
A navyše spomínaný pozmeňujúci návrh číslo dva, ktorý predkladám, hovorí o tom, že nech tú úrokovú sadzbu stanoví ministerstvo financií napríklad vyhláškou. Ale nech pri stanovení zohľadní spomínané úrokové sadzby v komerčnej sfére medzi korporáciou a bankou. A tie úrokové sadzby máte zverejňované v pravidelných intervaloch, ako som hovoril, Národnou bankou Slovenska.
A rovnako súhlasím aj s tým, aby ministerstvo financií pri stanovovaní takejto úrokovej sadzby, nech napríklad zohľadní aj výšku alebo objem zadržiavanej čiastky DPH. Pretože súhlasím s tým, a, pozor, máme mnoho prípadov, o ktorých som hovoril, opäť nemôžem menovať tie podniky, ale máme aj prípady, kde sa tá suma zadržiavaná pohybuje v státisícoch a miliónoch. Keby nad touto sumou sa stanovila nejaká neúmerne vysoká úroková sadzba, tak by to mohlo priviesť možno až do stavu, nejak nerád to používam, ohrozenia verejných financií.
Takže, fajn, nech ministerstvo financií pri zohľadnení objemu alebo výšky tej zadržiavanej sumy a úrokovej sadzby, ktorú zverejňuje NBS v podobných prípadoch, nech rozhodne samotné ministerstvo financií. Myslím, že to je návrh veľmi korektný pre obe strany, aj pre ministerstvo financií a je rovnako korektný pre korporátnu sféru, teda pre kontrolované daňové subjekty.
Takže pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
V čl. IV sa za bod 5 vkladá nový bod 6, ktorý znie: 6. Za § 79 sa vkladá nový § 79a, ktorý vrátane nadpisu znie, a teraz samotný § 79a:
"§ 79a
Úrok zo zadržaného nadmerného odpočtu
(1) Ak nadmerný odpočet nebol vrátený v lehote podľa osobitného predpisu44b) z dôvodu začatia daňovej kontroly, daňový úrad je povinný rozhodnúť o priznaní nároku zo zadržaného nadmerného odpočtu, ak jeho výška presahuje sumu 5 eur. Daňový úrad rozhodne o priznaní úroku zo zadržaného nadmerného odpočtu v lehote do 15 dní odo dňa vrátenia nadmerného odpočtu alebo jeho časti. Za deň vrátenia nadmerného odpočtu alebo jeho časti sa považuje deň, keď bola príslušná suma odpísaná z účtu daňového úradu.
(2) Úrok zo zadržaného nadmerného odpočtu sa priznáva za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni, kedy by uplynula lehota na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu44b), ak by daňová kontrola nebola začatá, až do dňa vrátenia nadmerného odpočtu alebo jeho časti. Pri výpočte úroku sa použije ročná úroková sadzba, ktorú určí ministerstvo financií, s prihliadnutím na celkovú výšku zadržaného nadmerného odpočtu a trhovú úrokovú mieru pre zaručené úvery poskytované nefinančným spoločnostiam podľa údajov Národnej banky Slovenska.
(3) Daňový úrad zaplatí daňovému subjektu úrok zo zadržaného nadmerného odpočtu v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia o priznaní úroku, ak úrok nemožno použiť primerane postupom podľa § 55 ods. 6 a 7; správca dane písomne upovedomí daňový subjekt o použití úroku zo zadržaného nadmerného odpočtu podľa § 55 ods. 6 a 7.
(4) Ak daňový úrad zaplatí úrok zo zadržaného nadmerného odpočtu po lehote ustanovenej v odseku 3, zaplatí daňovému subjektu aj úrok podľa § 79 ods. 3. Za deň zaplatenia úroku zo zadržaného nadmerného odpočtu sa považuje deň, keď bola príslušná suma odpísaná z účtu daňového úradu, ak nedošlo k použitiu úroku primerane postupom podľa § 55 ods. 6 a 7.
(5) Odvolanie proti rozhodnutiu daňového úradu o priznaní úroku zo zadržaného nadmerného odpočtu podľa odseku 1 nemá odkladný účinok."
Koniec pozmeňujúceho návrhu.
Takže, pán minister, teraz verím, že vecne v tej opäť odbornej a vecnej rovine si obidva pozmeňujúce návrhy osvojíte. Ak v prípade že nie, tak sa naozaj bude ten spomínaný nerovnovážny stav viac a viac, tá nerovnováha sa bude zvyšovať. Nerovnováha systému, podotýkam, že na jednej strane chceme všetko zaobaliť do veľmi, a ja tvrdím, žiaduceho boja proti daňovým únikom, ale na strane druhej sa nám ten systém skutočne vymkol v týchto prípadoch spod kontroly a dostal sa do nerovnovážneho stavu, kedy pod rúškom boja proti daňovým únikom sa dostávajú daňové subjekty skutočne do veľmi silného, do veľmi silnej pozície už spomínanej právnej neistoty a nepredvídateľnosti. Toto výrazne poškodzuje podnikateľské prostredie na Slovensku. A opakujem, vytvára to aj podhubie pre spomínané nekalé praktiky, to som hovoril v úvode, daňová kontrola ako nástroj nekalého konkurenčného boja. Necháva to podnikateľa napospas častokrát svojvôli a ľubovôli daňového kontrolóra. A takýto stav, si myslím, jeho konzervovanie naďalej nie je ani v záujme ministerstva financií, ani ministra, ktorý tento rezort vedie.
Ďakujem veľmi pekne, skončil som. (Potlesk.)
Vystúpenie v rozprave
4.7.2014 o 11:13 hod.
Ing. PhD.
Jozef Kollár
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci, za slovo. Vážený pán podpredseda vlády, dámy a páni, ja by som chcel v úvode môjho vystúpenia nadviazať na ten bod, kde vlastne končil môj predrečník poslanec Martin Chren, keď kritizoval práve tú zbabelosť alebo neochotu SMER-u znížiť daň z pridanej hodnoty z 20 na 19 %. A tu, ak dovolíte, by som okomentoval nielen spôsob a formu, akou to bolo urobené, že pod rúškom nejakej tmy pri zhasnutom svetle zrazu pristál v poslaneckých laviciach pozmeňujúci návrh, ak sa dobre pamätám, tak kolegov Kamenického a Demiana, aby teda sa daň z pridanej hodnoty neznížila z 20 na 19 %.
A mám vo veľmi čerstvej pamäti ešte ako predseda výboru pre financie a rozpočet, vtedy kolegovia zo SMER-u robili ako na bežiacom páse tlačové konferencie práve v tej zadnej malej kinosále, keď si pamätáte, a v okamihu, keď vláda Ivety Radičovej prišla s návrhom na zvýšenie dane z pridanej hodnoty z 19 na 20 %, tak televízni technici naozaj niekoľkokrát týždenne rozmotávali tie bordové káble a naťahovali tú techniku popred finančný výbor dozadu do tej malej kinosály a predstavitelia SMER-u robili ako na bežiacom páse jednu tlačovku za druhou, kde toto všetko kritizovali.
A ak dovolíte, pripomeniem jeden výrok, ktorý možno by bol hodný zápisu aj do nejakej Guinnessovej knihy, kedy premiér vtedy povedal občanom Slovenskej republiky: "Ak zvýšite daň z pridanej hodnoty o jeden percentuálny bod, milí občania, tak to neznamená, že výsledný produkt, napríklad rohlík, zdražie o 1 %." Citujem, vtedy povedal, že, viete, ono sa to kumuluje, pretože zdražie voda, droždie, múka, elektrická energia a na konci dňa bude ten rohlík drahší o viac ako o 1 %. Veľmi voľná parafráza, také voľné citovanie pána premiéra. No tak ak by tento výrok platil, samozrejme, že je z kategórie ekonomických bludov, ale pokiaľ by tento výrok platil, no tak teraz, pán minister, zníženie dane z pridanej hodnoty z 20 na 19 % by malo ten rohlík zlacnieť nie o jeden percentuálny bod, lebo, opakujem, vtedy výrok pána premiéra, zlacnie múka, droždie a neviem čo všetko, čo sa používa na pečenie rohlíkov.
Takže jednak forma a spôsob, ako ste to urobili tým, že pristál v poslaneckých laviciach spomínaný pozmeňujúci návrh kolegov Demiana a Kamenického. Ale myslím si, že bolo potrebné tiež urobiť vtedy v malej kinosále tlačovú konferenciu a oznámiť občanom Slovenskej republiky, že daň z pridanej hodnoty sa nechystáte znížiť. Takže aj obsah zlý, aj forma zlá.
A teraz, ak dovolíte, k samotnému predloženému návrhu novely zákona o dani z pridanej hodnoty. Vy ste, pán minister Kažimír, keďže máme teraz takú trošku domiešanú schôdzu, pokiaľ ide o program, každú chvíľu sa to presúva, mení, odkladá, prerušuje a podobne, počul som aj taký výrok na chodbách parlamentu, že väčší bordel v rokovaní Národnej rady nebol ani za Richarda Sulíka.
Ale poďme naspäť k meritu veci. Keď sme otvorili rozpravu k tomuto predloženému návrhu, tak ste, pán minister, povedali, že vy si nemôžte osvojiť predložené pozmeňujúce návrhy, ktoré odznejú v druhom čítaní, pretože máte obavu, že sa dopracujeme k právnej neistote. Že potrebujete tieto pozmeňováky dlhšiu dobu skúmať, nechať ich valuovať, proste preskúmať legislatívcami aj z vášho rezortu a že nemôžte takto na pozmeňováky, ktoré odznejú v rozprave v druhom čítaní, reagovať jednotka - nula, čiže prijímam alebo odmietam, že to by mohlo viesť k vážnej právnej neistote.
No ale na strane druhej povedzme si pravdu, že napríklad spomínaný pozmeňujúci návrh kolegu Kamenického a Demiana neznížiť daň z pridanej hodnoty je presne z tejto kategórie, čiže zase na druhej strane platí, že tu a tam vám vyhovuje, keď použijete, ospravedlňujem sa za tento pejoratívny výraz, keď použijete niektorého z poslancov, aby vám rýchlo doručil nejakú zmenu, ktorú si predkladateľ želá, ale predsa len vsadili ste na to, že verejnosť si to tak menej povšimne, keď to urobíte takouto formou cez poslanecký pozmeňujúci návrh.
Na strane druhej celkom úprimne vítam vašu ponuku, ktorá znela približne takto, že vy ako predkladateľ, ako podpredseda vlády a minister financií, podávate pomocnú ruku, ak tie pozmeňujúce návrhy majú ratio, ak majú, naozaj sledujú dobrý cieľ a dobrý úmysel, takže ste v stave napríklad odložiť alebo požiadať o odloženie hlasovania o tomto zákone, preskúmať spomínané predložené pozmeňováky aj napriek tomu, že prichádzajú zo strany opozície, a pokiaľ sú dobré, tak že ste pripravený sa týmito pozmeňujúcimi návrhmi zapodievať a nakoniec ich aj zapracovať do predloženého návrhu novely zákona o dani z pridanej hodnoty.
Takže ak dovolíte, pán minister, ja by som dva takéto pozmeňováky predsa len predložil, keďže už máme otvorený, a podotýkam, nielen zákon o dani z pridanej hodnoty, ale máme teraz touto novelou otvorené, myslím, ďalšie 4 zákony, medzi ktoré patrí aj zákon o elektronických pokladniciach a je tam práve aj zákon, ktorý sa volá daňový poriadok.
Takže pristúpim k tomu prvému pozmeňujúcemu návrhu, ktorý sleduje teda tento účel. Dnes je prax taká, že pokiaľ dve spoločnosti, dva daňové subjekty, podnikajú v jednom odvetví a podnikajú na jednom a tom istom trhu a v istom okamihu sa jeden podnik, jedna spoločnosť rozhodne, že konkurenčne zničí a zlikviduje iný podnik, podčiarkujem, obidva podniky podnikajú na rovnakom trhu v rovnakom odvetví, tak niet podľa súčasnej aplikačnej praxe daňových kontrol, niet jednoduchšej cesty ako to, že stačí mať známeho na finančnej správe na daňovom úrade. Stačí mu odoslať jednu esemesku alebo telefonát, že, prosím ťa, choď do tohto podniku a vykonaj tam daňovú kontrolu. V praxi potom ten nasledovný vývoj alebo postupnosť krokov je taká, že dostane daňový subjekt kontrolu, ktorá podľa platného daňového poriadku môže síce trvať maximálne jeden rok, ale súčasne prax je taká, že tieto kontroly, a teraz dobre počúvajme všetci, môžu trvať aj tri, aj štyri, a sú konkrétne prípady, keď trvajú päť rokov. Čiže nie jeden rok, ale päť rokov.
Čo sa deje počas priebehu takejto daňovej kontroly? Subjektu, daňovému subjektu je pozdržaná vrátka dane z pridanej hodnoty, alebo teda ten nárokovateľný odpočet, nadmerný odpočet DPH. Nemusím nikomu zvlášť vysvetľovať a myslím, že to pochopí každý, aj ten, kto nemá ekonomické vzdelanie, že toto sa dá zneužiť ako nástroj nekalého konkurenčného boja. Ak podnikáme obaja v tom istom odvetví, v tej istej ekonomickej brandži, na tom istom trhu, tak stačí konkurenčnej firme poslať daňovú kontrolu.
Prax je zároveň taká, že síce daňový poriadok hovorí o tom, že daňová kontrola môže trvať maximálne jeden rok, ale môže byť v ľubovoľnom okamihu, na základe svojvôle daňového kontrolóra môže byť takáto daňová kontrola prerušená. Ja rozumiem argumentom ministra Kažimíra, keď hovorí o tom, že častokrát, hlavne pokiaľ ide o daňový subjekt, ktorý realizuje exporty, má proste cezhraničný tok tovarov alebo služieb, tak je potrebné medzinárodné dožiadanie informácie alebo to, čomu sa hovorí MVI, čiže medzinárodná výmena informácií, a že tá niekedy trvá dlhšiu dobu.
Ale mám konkrétne sťažnosti konkrétnych podnikateľov, ktorých kvôli existencii daňového tajomstva nemôžem tu v tejto rozprave menovať, ktorí potvrdili, že častokrát na riaditeľstve finančnej správy v Banskej Bystrici už dávno MVI sa nachádza, to znamená, príde to medzinárodné dožiadanie informácií, príde na riaditeľstvo finančnej správy a opäť svojvoľne, proste na základe subjektívneho úsudku ľubovoľnej osoby bude táto informácia zo zahraničia niekoľko mesiacov trčať na Finančnom riaditeľstve v Banskej Bystrici a ten daňový subjekt, ktorý je kontrolovaný, a teraz je jedno, či je z Trebišova, z Kráľovského Chlmca alebo odkiaľ, bude proste čakať. A čo je úplne zlé a je to niečo, čo je neakceptovateľné, že vy ako kontrolovaný daňový subjekt nemáte právo, ak daňový kontrolór príde k úsudku, že dôjde k prerušeniu daňovej kontroly, nemáte právo sa nikam odvolať. Nemáte právo nechať toto rozhodnutie preskúmať súdom a nemáte absolútne žiadnu šancu dĺžku prerušenia daňovej kontroly akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť.
A tak teda situácia dospela do takého štádia, že nielenže daňové kontroly cez osobné väzby a vzťahy na niektorých pracovníkov na finančnej správe alebo na konkrétnych daňových úradoch sa stali nástrojom nekalého konkurenčného boja, ale dokonca mám indície, že častokrát sa začína s nárokovateľnými nadmernými odpočtami dane z pridanej hodnoty obchodovať. To znamená, zadržiava ti teraz daňový úrad nadmerný odpočet, lebo prebieha kontrola, chceš naspäť tú vratku, no tak treba dať nejakú malú domov vo výške 20-30 % a ja ti to vybavím, že ti bude daň z pridanej hodnoty vrátená. Tomuto "obchodovaniu" sa nedá, to obchodovanie nazvať inak ako štátne výpalníctvo.
Mám indície od viacerých podnikateľov, že toto sa na Slovensku, bohužiaľ, deje, a preto som minulý týždeň na zasadnutí výboru pre financie a rozpočet inicioval poslanecký prieskum na Daňovom úrade v Košiciach. A tu chcem byť teraz objektívny, keďže máme niekoľkoročné vzťahy s pánom ministrom veľmi korektné, a myslím, že vždy sme dokázali diskutovať v rovine odbornej a vecnej a málokedy, alebo takmer nikdy sme sa neuchýlili k nejakým osobným invektívam alebo šťuchancom, aby som parafrázoval pána ministra, ktorý používa tento pojem, tak pevne verím, že aj táto diskusia sa ponesie v rovine vecnej a odbornej a nepôjde do roviny nejakých osobných invektív.
Hovorím túto vsuvku kvôli tomu, že teraz chcem objektívne pochváliť aj pána, donedávna ešte štátneho tajomníka, Pellegriniho na rezorte financií, ale aj pána ministra, ktorý povedal, že, dobre, ak máte potrebu vykonať poslanecký prieskum na Daňovom úrade v Košiciach, takže my to podporíme. To sa stalo uplynulý týždeň, teda, áno, aj poslanci za stranu SMER - sociálna demokracia vo finančnom výbore môj návrh uznesenia na výkon poslaneckého prieskumu v Košiciach podporili. A tak teda v pondelok budúci týždeň do tých Košíc vycestujeme a budeme sa pýtať na, myslím si, že vcelku zaujímavé veci. A opakovane, spolieham na to, že je aj v záujme rezortu ministerstva financií, aby, ak sú myši alebo blchy v kožuchu, ako sa hovorí, na tej finančnej správe, na tom Daňovom úrade, že bude naozaj v záujme pána ministra, aby sa veci pohli k lepšiemu.
Pretože na jednej strane si myslím, že boj proti daňovým únikom je naozaj veľmi cnostný, veľmi žiaduci, a myslím si, že proti tomu nebude namietať absolútne nikto v tejto sále, že musíme bojovať proti daňovým únikom, ale na strane druhej už dobré dva roky som v presvedčení, že sa nám tu ten systém vymkol spod kontroly v tom zmysle, že sa porušila akási pomyslená rovnováha medzi efektívnym bojom proti daňovým únikom, a teda efektívne vykonávanou daňovou kontrolou na strane jednej a tým, čo sa nazýva právna istota alebo právna predvídateľnosť podnikateľov daňových subjektov na strane druhej.
Ja by som skutočne nechcel byť v koži podnikateľa, majiteľa spoločnosti obchodnej, daňového subjektu, ktorý sa dostane na tento štatistický zoznam.
V rámci chystaného poslaneckého prieskumu na finančnej správe v Košiciach, som požiadal prezidenta finančnej správy pána Imreczeho, aby nám predložil zoznam právnych subjektov, v ktorých prebieha daňová kontrola dlhšie ako šesť mesiacov. Prišiel naozaj tučný zoznam, bohatá excelovská tabuľka, v ktorej je viac ako 400 daňových subjektov, stále sa bavíme len o Daňovom úrade Košice, podotýkam, vyše 400 daňových subjektov, v ktorých nielenže prebieha daňová kontrola dlhšie ako šesť mesiacov, ale z tej štyristovky je 127 daňových subjektov, kde, počúvajte dobre, daňová kontrola prebieha viac ako tri roky. Čo hovorí daňový poriadok? Maximálne rok. No len vďaka tomu, že častokrát ide o to MVI, o tú medzinárodnú výmenu informácií, alebo dožiadanie informácií, súhlasím aj s pánom ministrom veľmi korektne, že nie sú vylúčené ani prípady, kedy súčinnosť kontrolovaného subjektu nemusí byť optimálna, ale je proste vylúčené, aby v 127 daňových subjektoch, ktoré sú pod dáždnikom Daňového úradu Košice, prebiehala daňová kontrola dlhšie ako tri roky. Našiel som tam dokonca 32 subjektov, kde daňová kontrola prebieha päť rokov.
Viete si predstaviť podnikateľa, ktorý má zadržiavanú vratku dane z pridanej hodnoty, nadmerný odpočet päť rokov? Veď k tomu dajme rovnítko, že to sa rovná ekonomickému kolapsu a vy ten podnik jednoducho zničíte. Dokonca ak to nie je štatistická chyba, tak - lebo tomu som už ani ja nechcel veriť - sú tam dva prípady, kedy daňová kontrola trvá od roku 2008. To je šesť rokov. Ja sa pýtam, ako potom efektívne funguje finančná správa, pokiaľ štátny úradník, v tomto prípade daňový kontrolór, nie je schopný ani po troch rokoch, ani po štyroch rokoch, ani po piatich rokoch, potrebuje šesť rokov na to, aby dospel k poznaniu, či ten daňový subjekt porušuje daňové predpisy, alebo nie?
Sú tam potom aj ďalšie veľmi, veľmi zaujímavé zistenia, vyžiadal som si napríklad súpis prípadov, kedy prebieha medzi kontrolovaným subjektom a daňovým úradom súdny spor. To znamená, že už poslednú inštanciu, poslednú možnosť, ktorú mal ten kontrolovaný subjekt, je obrátiť sa na súd, aby to preskúmal. Požiadal som aj o súpis prípadov, kedy vnútorné oddelenie kontroly inšpekcie, neviem, ako sa presne nazýva na finančnej správe, na daňovom úrade, vlastne preskúmava súlad vykonávanej daňovej kontroly s platnou legislatívou, pretože nie sú ojedinelé prípady, kedy v priebehu daňovej kontroly dochádza k výraznému porušovaniu platnej legislatívy zo strany tých, ktorí kontrolu vykonávajú, čiže zo strany pracovníkov daňového úradu. Takže počkajme si na ten pondelok, aké ďalšie nové zistenia budú, ku ktorým sa poslanecký prieskum dopracuje.
Opakujem ešte raz, toto naozaj nie je politickou témou ani ľavo-pravou, ani konzervatívno-liberálnou. Toto je čiste téma, aby sme vrátili ten nerovnovážny systém, ktorý sa dostal do spomínanej nerovnováhy medzi efektívnosťou žiadanej nutnej daňovej kontroly, pretože všetci všetkými desiatimi podporujeme boj proti daňovým únikom na strane jednej a situáciou, kedy ten kontrolovaný subjekt, jednoducho povedané, podnikatelia na Slovensku majú des a hrôzu z toho, že bude otvorená daňová kontrola. Tu boli niektoré daňové kontroly otvorené v roku 2008, ako som povedal, čiže prebiehajú šesť rokov, a vy nemáte šancu sa domôcť pravdy a nápravy. Musíte to jednoducho strpieť.
A hlavne teraz v tom prvom pozmeňujúcom návrhu, ktorý som predložil, ide mi o to, aby, ak daňový kontrolór na základe vlastného úsudku rozhodne o prerušení daňovej kontroly, podľa súčasne platného právneho stavu prestávajú plynúť lehoty. To je tá maximálna ročná lehota, ktorú ustanovuje daňový poriadok, že daňová kontrola môže trvať maximálne rok.
Predstavte si, že v jedenástom mesiaci sa rozhodne daňový kontrolór, že prerušuje daňovú kontrolu, vy nemáte právo nechať toto jeho rozhodnutie preskúmať súdom a nemôžte ovplyvniť čas, na ktorý tú daňovú kontrolu preruší. Tak keď ju preruší na šesť mesiacov, tak jedenásť a šesť už máte sedemnásť mesiacov. V sedemnástom mesiaci bude pokračovať ten dvanásty mesiac, lebo v jedenástom mesiaci to prerušil a počas prerušenia, počas obdobia, kedy je daňová kontrola prerušená, tak plynutie lehôt sa zastavuje, podotýkam. Čiže jedenásť, na šesť mesiacov to preruší, to je sedemnásť, a potom ešte bude bežať ten dvanásty k tomu roku, čo hovorí daňový poriadok, že môže daňová kontrola trvať maximálne rok. Tak ste už na osemnástich mesiacoch, podotýkam, v tom lepšom prípade, že máte šťastie. Niektoré daňové subjekty to šťastie nemajú a tie daňové kontroly sú otvorené dva, tri, štyri, päť, šesť rokov, podotýkam, rokov.
A preto sa pýtam, je teda oprávnené konštatovať, že sa nám systém vymkol z rovnovážneho stavu? Medzi potrebnou, žiaducou a efektívnou daňovou kontrolou na strane jednej a tým, kedy sa už ten podnikateľ, obchodná spoločnosť dostáva do stavu právnej neistoty a nepredvídateľnosti. Proste ste ponechaní napospas rozhodnutiam daňového kontrolóra.
Čo je ale zarážajúce, že aj v prípade, že daňová kontrola skončí podpísaním protokolu, podčiarkujem, bez nálezu, rozumej, daňový subjekt neporušil ani jedno jediné ustanovenie platných daňových predpisov, čiže kontrola skončila bez nálezu, tak štát vám, v tomto prípade daňový úrad, s veľkou pompou vráti zadržiavaný nadmerný odpočet DPH a nič sa nedeje. Pýtam sa, nedostali sme sa do štádia, že kontrolovaný subjekt bezúročne financoval rok, dva, tri, štyri, päť, šesť rokov, financoval bezúročne štát? To znamená, že ak nechcel zbankrotovať, tak mal jednu jedinú možnosť, obrátiť sa na jednu z komerčných bánk, požiadať o kontokorentný úver alebo o zaručený komerčný úver v jednej z bánk. No lenže ten úver niečo stojí, tie peniaze niečo stoja. A to je úrok. To znamená, že mal ďalšie finančné náklady, ktoré musel znášať, podčiarkujem, nie vlastnou vinou.
Ja teraz neobhajujem podvodníkov, opakujem, padni, komu padni, nech sa kontroluje, a pokiaľ porušil, porušil, tak nielenže mu štát nevráti nadmerný odpočet DPH, ale malo by nasledovať aj trestné stíhanie atď., to je všetko okej. Ja hovorím o tých čestných a slušných podnikateľoch, ktorí sú naozaj hodení napospas úsudku daňového kontrolóra, ktorý ten úsudok, podčiarkujem, zďaleka nie v každom prípade je správny.
Tu kolega Mičovský, myslím, hovoril včera pri interpeláciách jeden z konkrétnych prípadov, teraz nechajme konkrétne prípady bokom, ja si ctím daňové tajomstvo, ale v každom prípade platí, že sú prípady, kedy existuje oficiálne vyjadrenie viceprezidentky finančnej správy pani Meager, kde ona priamo konštatuje, že daňová kontrola nebola vykonaná v súlade s platnými predpismi. Inými slovami, diala sa práve tá svojvôľa, kedy ten kontrolovaný subjekt, ten podnik, bol ponechaný napospas úsudku kohokoľvek. A keď ste v nemilosti niekoho, napríklad v politike, no tak dostanete len facku v podobe nejakých slovných hádok. Keď sa dostanete do nemilosti konkrétneho človeka na finančnej správe, ktorý má takmer bezmedznú moc, ako som spomínal, môže bezdôvodne prerušiť výkon daňovej kontroly, môže ho prerušiť na neobmedzený čas a vy to musíte strpieť. Tak toto už nie je potom o nejakej nemilosti, výsledkom ktorej je iba slovná prestrelka, ale výsledkom ktorej môže byť kolaps celého podniku, celej korporácie. Ak je to malá, stredná firma, rodinná firma, no tak kolaps celej rodiny, proste to je tak. Banky vám zoberú, siahnu vám na záložné práva, zoberú vám strechu nad hlavou a vy končíte, lebo ste sa dostali proste do nemilosti niekoho, kto nie je nikým kontrolovaný.
A tak teda pozmeňujúci návrh spočíva v tom, a tu chcem predoslať, pán minister, opäť v tej rovine vecnej a odbornej, bez osobných invektív, že vás chcem poprosiť, že informujte svojich ľudí v rezorte alebo na finančnej správe, verím, že to nebol názor prezidenta pána Imreczeho, ale že to mu niekto z jeho okolia podsunul, tento názor, že Kollár dnes nemôže podať pozmeňujúci návrh, pretože my dnes prerokovávame novelu zákona o DPH, a ten pozmeňovák, ktorý predkladám, sa vraj týka daňového poriadku, čo je iná právna norma. Tak len odkazujem tým pánom, ktorí prišli s týmto názorom, že vy ste, pán minister, novelou zákona o DPH otvorili ďalšie štyri zákonné veci, medzi ktorými sa práveže nachádza aj daňový poriadok. Takže to, čo navrhujem, je úplne prísne v súlade s právom. A nemôže platiť ten výrok, že vy nemôžte rešpektovať pozmeňováky, ktoré prídu v druhom čítaní, lebo by sme sa dostali do stavu právnej neistoty.
Navyše chcem povedať, že toto je môj konzistentný názor, ktorý som prvýkrát otvoril pri tomto rečníckom pulte, myslím, že to bol november minulý rok, keď sa prerokovával zákon o štátnom rozpočte na tento rok, tak už vtedy som predložil pozmeňovák, aby daňová kontrola trvala maximálne šesť mesiacov. Po šiestich mesiacoch, pokiaľ nebol schopný štát preukázať, lebo dôkazné bremeno je na daňovom úrade v tomto prípade, ak nebol zástupca daňového úradu, teda štát, schopný preukázať kontrolovanému subjektu, že porušil niektoré daňové predpisy, tak vtedy po šiestom mesiaci nech sa vráti zadržiavaná vrátka DPH, ten oprávnený nárok na nadmerný odpočet. A pripadne pripúšťam, nech tá kontrola pokračuje ďalej a nech pokračuje ďalej forever, proste na open end, na neobmedzený čas nech pokračuje skutočne ďalej až do okamihu, kým nebude schopný štátny úradník dospieť k digitálnemu záveru áno alebo nie. Teda porušil podnikateľ niektoré ustanovenia daňovej legislatívy alebo nie? Skončila sa daňová kontrola protokolom bez nálezu alebo s nálezom? Nech to trvá donekonečna, ale, opakujem, po šiestom mesiaci vráťte tomu podnikateľovi nárokovateľný nadmerný odpočet, lebo ho ekonomicky zlikvidujete.
Toto som predložil v novembri minulý rok a vtedy bola reakcia pána ministra Kažimíra, že si je vedomý, že, bohužiaľ, sa dostávame do toho nerovnovážneho stavu, o ktorom som tu už opakovane hovoril, ale, ako to býva zvykom, my predložíme opäť lepší, komplexnejší návrh. Stalo sa, aj keď teda bol prísľub, že bude urobený, myslím, na jar, myslím, že mesiac dozadu alebo dva, opravte ma, pán minister, ste prišli s tým novým právnym inštitútom, ktorý sa volá predbežný protokol? To znamená, opäť na základe ľubovôle daňového kontrolóra, ktorý môže v treťom, šiestom alebo deviatom mesiaci urobiť ten predbežný protokol, vrátiť vám aj alikvotnú časť, tú odkontrolovanú časť vám vrátiť, ten admerák, a potom vlastne kontrola môže pokračovať ďalej. No, len to nie je že lepší, komplexnejší návrh, to je návrh, ktorý nerieši nič. Zavádza do právneho poriadku Slovenskej republiky nový inštitút, ktorý sa volá predbežný protokol - alebo dočasný? Myslím, že predbežný sa volá ten nový inštitút, ktorý len zvyšuje tú nepredvídateľnosť alebo právnu neistotu pre kontrolovaný subjekt. Lebo tá novela, ktorú ste dali o tom predbežnom protokole, nehovorí absolútne nič o tom, že sú nejaké taxatívne, presne stanovené podmienky, za splnenia ktorých musí ten daňový kontrolór tú odkontrolovanú časť vrátiť, a teda podpísať s daňovým subjektom nejaký predbežný protokol bez nálezu. To je opäť na subjektívnom posúdení daňového kontrolóra. Čiže ako keby nedošlo k zmene žiadnej, hoci som o to žiadal, prosil som to v novembri, som prosil o to aj pána ministra minulý rok, keď sa tu prerokovával zákon o štátnom rozpočte na tento rok. Takže predbežný protokol nerieši nič.
A preto predkladám spomínaný pozmeňovák, ktorý má len dva riadky, čiže budem veľmi stručný. Týka sa, podčiarkujem opäť, túto správu, túto massage teraz adresujem tým ľuďom okolo prezidenta Imreczeho na finančnej správe, pretože verím, že to nebolo z jeho dielne, z jeho osobnej dielne, čiže z jeho hlavy, ale že mu to podsunuli jeho ľudia, že nemôžem takýto pozmeňovák dať, lebo sa týka daňového poriadku, takže ešte raz hovorím, touto novelou ste otvorili štyri ďalšie zákony, medzi ktorými je aj daňový poriadok.
Takže pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, čiže tam je ten daňový poriadok.
A keďže to ukladá zákon o rokovacom poriadku, tak doslova prečítam ten pozmeňujúci návrh.
V čl. IV bod 1 znie: V § 46 ods. 10 sa na konci druhej vety za slová "§ 61" dopĺňajú slová "okrem ustanovenia v § 61 ods. 5."
Zvyšné body sa primerane prečíslujú. That´s it, to je všetko. Dvojriadkový pozmeňovák, ktorý, teraz v preklade do zrozumiteľnej reči, by znamenal, že ak daňový kontrolór preruší tú maximálne rok trvajúcu daňovú kontrolu, tak to prerušenie, a ľubovoľne z akého dôvodu, napríklad z dôvodu medzinárodného vyžiadania informácií, tak nekončí alebo nepozastavuje sa plynutie tej ročnej lehoty. Čiže o tú dobu prerušenia naďalej na pozadí plynie tá ročná lehota. Vtedy to prerušte na koľko mesiacov chcete. Nehovoriac o tom, pán minister, že aj smernice Európskej únie hovoria o tom, že tá medzinárodná výmena informácií by mala trvať tri, maximálne šesť mesiacov. Čiže už aj Európa na to pamätá, že tam musia byť nejaké limity. To nemôže byť bezbrehé open end, donekonečna, bez časových obmedzení. Takže toto by bol pozmeňujúci návrh číslo jedna.
A teraz, ak dovolíte, prikročím k druhému pozmeňováku. A ten, na úvod chcem povedať, že predkladám z dvoch dôvodov.
Po prvé preto, čo som už čiastočne naznačil v predchádzajúcich vetách, že dnes keď štát zadržiava nadmerný odpočet DPH podnikateľovi a uzatvorí daňovú kontrolu protokolom bez výhrad, opäť rozumej, podnikateľ nepochybil, neporušil žiaden daňový predpis, tak mu vráti tú istinu, čiže tú zadržiavanú čiastku, ale už nie úroky. Pričom elementárny zákon ekonómie hovorí, že v takomto prípade podnikateľ bezúročne financoval štát. Poskytol mu bezúročnú pôžičku. Kto by ju nechcel dnes, že? Aj každý z nás na hypotéku by možno chcel bezúročnú pôžičku, I not, však niet lepšej cesty.
Ale druhý dôvod, prečo to predkladám, tento pozmeňujúci návrh, čiže ten prvý dôvod je ten, že to poškodzuje podnikateľa, vyvoláva mu to nejaké zvýšené finančné náklady, pretože sa musí refinancovať na korporátnom trhu a vziať si úver z komerčnej banky. Ale druhý dôvod, ktorý predkladám, je možno rovnako dôležitý, ak nie dôležitejší, a to je ten, že ak nebude takýto pozmeňovák prijatý, a teraz je jedno, či budúci týždeň, alebo v septembri, ak sa rozhodnete to posunúť na september, tak budeme konzervovať súčasný stav, ktorý je v priamom rozpore s platnou úpravou Európskej únie.
Chcem upozorniť na riziko, do ktorého Slovenská republika vstúpi alebo už dnes s určitým objemom toho rizika musí pracovať, ak nezačne úročiť zadržiavané vratky DPH podnikateľom, tak dnes sme v rozpore s judikatúrou, pretože existujú nálezy Európskeho súdneho dvora vo viacerých prípadoch. Ja tu tri prípady krátke spomeniem, kedy priamo Európsky súdny dvor vlastne vydal rozsudky, ktoré úplne jasne postavili právo na stranu kontrolovaného subjektu alebo podniku, ak chcete. Boli to prípady, ktoré boli všetky opreté vlastne o čl. 183 smernice o dani z pridanej hodnoty, ktorá hovorí, citujem: "Ak za dané zdaňovacie obdobie výška odpočítanej dane prevyšuje výšku splatnej DPH", opäť zrozumiteľne po slovensky, to je rozdiel medzi dépeháčkou na vstupe a na výstupe, "tak členské štáty môžu rozdiel buď preniesť do nasledujúceho obdobia, alebo ho vrátiť v súlade s podmienkami, ktoré určia." Koniec citátu čl. 183 o DPH, smernica o DPH.
Chcem však podotknúť, že autonómia členských štátov v tomto prípade naozaj nedáva členským štátom proste nejakú neobmedzenú volatilitu, že môžu robiť to, čo uznajú za vhodné. Pretože, ako som hovoril pred chvíľou, Súdny dvor Európskej únie vo viacerých svojich rozsudkoch uviedol, bol to napríklad konkrétne prípad sporu Talianska s Európskou komisiou, tu má ten súdny prípad aj svoje označenie spisové, nebudem teraz citovať tieto čísla, tak tam priamo uviedol, že vrátenie nadmerného odpočtu sa musí uskutočniť:
Po prvé v primeranej lehote - už tu sme vlastne mimo hry, sme v ofsajde, aby som použil futbalovú terminológiu, keďže nám bežia majstrovská sveta vo futbale.
Po druhé to vrátenie nadmerného odpočtu sa musí uskutočniť vyplatením finančnej hotovosti alebo porovnateľným spôsobom - tu by sme boli v rámci obliga.
Ale po tretie spôsob vrátenia v nijakom prípade nesmie pre zdaniteľnú osoby predstavovať finančné riziko.
A ja sa teraz pýtam, keď kontrolovaný subjekt nedostane vratku DPH, podčiarkujem, v prípadoch, keď skončil protokol bez nálezu, a keď nedostane 1, 2, 3, 4, 5, 6 rokov, najstarší prípad som našiel 6-ročný, tak sa pýtam: Znášal kontrolovaný subjekt finančné riziko alebo nie? No znášal. Pretože sa musel refinancovať na bankovom trhu. V tom lepšom prípade, že ekonomicky prežil. Veľa podnikateľov práve na základe tohto musí skončiť podnikanie. A nie preto, že by podnikať nevedeli alebo nechceli, ani nie preto, že by boli podvodníci, podčiarkujem.
Takže slovenská právna úprava nie je v súlade s požiadavkou stanovenou Súdnym dvorom Európskej únie v tom treťom bode, pokiaľ ide o spomínané finančné riziko.
Takéto prípady sú tu, podobné teda judikatúry sú tu ďalšie dve, nebudem ich teraz všetky, všetky čítať. A preto pozmeňujúci návrh spočíva v tom, že by uložil povinnosť zadržiavanú vratku DPH úročiť.
A skôr než, teda opäť, ako mi to ukladá zákon o rokovacom poriadku, skôr než prednesiem tento pozmeňujúci návrh, lebo ten je trošku dlhší, tak ešte chcem dodať jednu vec aj pre neekonómov, lebo tu boli diskusie o tom, že, no dobre, bude musieť v istom okamihu Slovenská republika pristúpiť k takejto zmene, k tomuto úročeniu - ale teda akou úrokovou sadzbou? Tak chcem povedať v rámci toho odôvodnenia toho pozmeňováku, že vcelku je jednoduché riešenie, pretože predsa Národná banka Slovenska pravidelne publikuje, zverejňuje priemernú mieru úročenia, v tomto konkrétnom prípade napríklad zaručených korporátnych úverov. Čiže aby sme použili analogický prípad, tak v takomto prípade by to bola úroková sadzba, za ktorú komerčné banky požičiavajú korporátnemu sektoru, čiže podnikom, pri zaručených, podotýkam, úveroch. A tie úrokové sadzby sa nepohybujú na úrovniach ani 15, ani 13, ani 12 %, sú možno niekde v úrovni 2, 3, 4 %. Ale chcem povedať, že nech by bola tá úroveň úrokovej sadzby ľubovoľná, tak tu predsa musí platiť nejaká reciprocita, musí tu platiť istá symetria. Pokiaľ ten podnikateľ má blokovanú vratku DPH, refinancuje sa od komerčnej banky, no tak presne takéto náklady by mu mal štát vrátiť v prípade, ak teda skoční ten protokol bez nálezu. Čiže neporušil žiaden daňový predpis.
A navyše spomínaný pozmeňujúci návrh číslo dva, ktorý predkladám, hovorí o tom, že nech tú úrokovú sadzbu stanoví ministerstvo financií napríklad vyhláškou. Ale nech pri stanovení zohľadní spomínané úrokové sadzby v komerčnej sfére medzi korporáciou a bankou. A tie úrokové sadzby máte zverejňované v pravidelných intervaloch, ako som hovoril, Národnou bankou Slovenska.
A rovnako súhlasím aj s tým, aby ministerstvo financií pri stanovovaní takejto úrokovej sadzby, nech napríklad zohľadní aj výšku alebo objem zadržiavanej čiastky DPH. Pretože súhlasím s tým, a, pozor, máme mnoho prípadov, o ktorých som hovoril, opäť nemôžem menovať tie podniky, ale máme aj prípady, kde sa tá suma zadržiavaná pohybuje v státisícoch a miliónoch. Keby nad touto sumou sa stanovila nejaká neúmerne vysoká úroková sadzba, tak by to mohlo priviesť možno až do stavu, nejak nerád to používam, ohrozenia verejných financií.
Takže, fajn, nech ministerstvo financií pri zohľadnení objemu alebo výšky tej zadržiavanej sumy a úrokovej sadzby, ktorú zverejňuje NBS v podobných prípadoch, nech rozhodne samotné ministerstvo financií. Myslím, že to je návrh veľmi korektný pre obe strany, aj pre ministerstvo financií a je rovnako korektný pre korporátnu sféru, teda pre kontrolované daňové subjekty.
Takže pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
V čl. IV sa za bod 5 vkladá nový bod 6, ktorý znie: 6. Za § 79 sa vkladá nový § 79a, ktorý vrátane nadpisu znie, a teraz samotný § 79a:
"§ 79a
Úrok zo zadržaného nadmerného odpočtu
(1) Ak nadmerný odpočet nebol vrátený v lehote podľa osobitného predpisu44b) z dôvodu začatia daňovej kontroly, daňový úrad je povinný rozhodnúť o priznaní nároku zo zadržaného nadmerného odpočtu, ak jeho výška presahuje sumu 5 eur. Daňový úrad rozhodne o priznaní úroku zo zadržaného nadmerného odpočtu v lehote do 15 dní odo dňa vrátenia nadmerného odpočtu alebo jeho časti. Za deň vrátenia nadmerného odpočtu alebo jeho časti sa považuje deň, keď bola príslušná suma odpísaná z účtu daňového úradu.
(2) Úrok zo zadržaného nadmerného odpočtu sa priznáva za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni, kedy by uplynula lehota na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu44b), ak by daňová kontrola nebola začatá, až do dňa vrátenia nadmerného odpočtu alebo jeho časti. Pri výpočte úroku sa použije ročná úroková sadzba, ktorú určí ministerstvo financií, s prihliadnutím na celkovú výšku zadržaného nadmerného odpočtu a trhovú úrokovú mieru pre zaručené úvery poskytované nefinančným spoločnostiam podľa údajov Národnej banky Slovenska.
(3) Daňový úrad zaplatí daňovému subjektu úrok zo zadržaného nadmerného odpočtu v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia o priznaní úroku, ak úrok nemožno použiť primerane postupom podľa § 55 ods. 6 a 7; správca dane písomne upovedomí daňový subjekt o použití úroku zo zadržaného nadmerného odpočtu podľa § 55 ods. 6 a 7.
(4) Ak daňový úrad zaplatí úrok zo zadržaného nadmerného odpočtu po lehote ustanovenej v odseku 3, zaplatí daňovému subjektu aj úrok podľa § 79 ods. 3. Za deň zaplatenia úroku zo zadržaného nadmerného odpočtu sa považuje deň, keď bola príslušná suma odpísaná z účtu daňového úradu, ak nedošlo k použitiu úroku primerane postupom podľa § 55 ods. 6 a 7.
(5) Odvolanie proti rozhodnutiu daňového úradu o priznaní úroku zo zadržaného nadmerného odpočtu podľa odseku 1 nemá odkladný účinok."
Koniec pozmeňujúceho návrhu.
Takže, pán minister, teraz verím, že vecne v tej opäť odbornej a vecnej rovine si obidva pozmeňujúce návrhy osvojíte. Ak v prípade že nie, tak sa naozaj bude ten spomínaný nerovnovážny stav viac a viac, tá nerovnováha sa bude zvyšovať. Nerovnováha systému, podotýkam, že na jednej strane chceme všetko zaobaliť do veľmi, a ja tvrdím, žiaduceho boja proti daňovým únikom, ale na strane druhej sa nám ten systém skutočne vymkol v týchto prípadoch spod kontroly a dostal sa do nerovnovážneho stavu, kedy pod rúškom boja proti daňovým únikom sa dostávajú daňové subjekty skutočne do veľmi silného, do veľmi silnej pozície už spomínanej právnej neistoty a nepredvídateľnosti. Toto výrazne poškodzuje podnikateľské prostredie na Slovensku. A opakujem, vytvára to aj podhubie pre spomínané nekalé praktiky, to som hovoril v úvode, daňová kontrola ako nástroj nekalého konkurenčného boja. Necháva to podnikateľa napospas častokrát svojvôli a ľubovôli daňového kontrolóra. A takýto stav, si myslím, jeho konzervovanie naďalej nie je ani v záujme ministerstva financií, ani ministra, ktorý tento rezort vedie.
Ďakujem veľmi pekne, skončil som. (Potlesk.)
Neautorizovaný
11:55
Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:55
Ján MičovskýA ja chcem aj v tejto chvíli oceniť aktivitu pána ministra, ktorý nielen rečami, ale skutkami, to je dôležité, potvrdzuje, že má záujem na tom, aby daňové úniky, ktoré sú ozaj viac než národným športom, boli minimalizované. A práve na konto tohto dobrého úmyslu, aj na konto možno interpelácie, ktorú som včera na pána ministra predniesol, chcem potvrdiť, že aj keď štatisticky nemám to preskúmané, koľko takýchto prípadov existuje, že šikana kontra správna náročnosť, vysoká nekompromisnosť daňových kontrol tu existuje. Ale keby aj ten pomer či nepomer bol taký, že máme vysokú náročnosť a len občas sa vyskytuje šikana, tak je evidentné, že tá šikana je veľmi nebezpečná, pretože nielenže poškodzuje férových podnikateľov, ale vytvára dojem, že v niektorých prípadoch je dobré, pán minister, skloniť hlavu a radšej prijať hru, ktorú niektorí neféroví daňoví správcovia, alebo teda úradníci daňových správ asi predsi len chcú hrať, lebo - že to podstatné možno nezaznelo a ja chcem v závere práve na to poukázať - že tá hra s nadmernými odpočtami medzi podnikateľmi a predstaviteľmi daňovej správy mnohokrát smeruje k tomu, že, vážený podnikateľ, prijmi naše podmienky, lebo keď nie, tak potom budeš mať problémy. A tie podmienky sú o vysokej korupcii, že mnohí ľudia sa delia práve na odpočtoch podnikatelia a správcovia... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
4.7.2014 o 11:55 hod.
Ing. CSc.
Ján Mičovský
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, vážený pán predseda. Ďakujem aj pánovi poslancovi Kollárovi. Ja som presvedčený, že sme boli práve svedkom výmeny názoru, resp. zatiaľ začatej výmeny názorov medzi dvomi osobnosťami slovenskej ekonomiky - pánom ministrom a pánom Kollárom. Myslím, že sú to ľudia, ktorí si veľmi dobre rozumejú v podstate, o čom je tu reč. A pokiaľ by nepochádzali z rôznych straníckych zoskupení, tak asi by ani nebolo o čom diskutovať, pretože som presvedčený, že to, čo tu zaznelo, obidvaja zdieľajú rovnako.
A ja chcem aj v tejto chvíli oceniť aktivitu pána ministra, ktorý nielen rečami, ale skutkami, to je dôležité, potvrdzuje, že má záujem na tom, aby daňové úniky, ktoré sú ozaj viac než národným športom, boli minimalizované. A práve na konto tohto dobrého úmyslu, aj na konto možno interpelácie, ktorú som včera na pána ministra predniesol, chcem potvrdiť, že aj keď štatisticky nemám to preskúmané, koľko takýchto prípadov existuje, že šikana kontra správna náročnosť, vysoká nekompromisnosť daňových kontrol tu existuje. Ale keby aj ten pomer či nepomer bol taký, že máme vysokú náročnosť a len občas sa vyskytuje šikana, tak je evidentné, že tá šikana je veľmi nebezpečná, pretože nielenže poškodzuje férových podnikateľov, ale vytvára dojem, že v niektorých prípadoch je dobré, pán minister, skloniť hlavu a radšej prijať hru, ktorú niektorí neféroví daňoví správcovia, alebo teda úradníci daňových správ asi predsi len chcú hrať, lebo - že to podstatné možno nezaznelo a ja chcem v závere práve na to poukázať - že tá hra s nadmernými odpočtami medzi podnikateľmi a predstaviteľmi daňovej správy mnohokrát smeruje k tomu, že, vážený podnikateľ, prijmi naše podmienky, lebo keď nie, tak potom budeš mať problémy. A tie podmienky sú o vysokej korupcii, že mnohí ľudia sa delia práve na odpočtoch podnikatelia a správcovia... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Neautorizovaný
11:58
Vystúpenie s procedurálnym návrhom 11:58
Alojz HlinaVystúpenie s procedurálnym návrhom
4.7.2014 o 11:58 hod.
Alojz Hlina
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne. Prosím vás, pán predseda, tuná pán kolega Kaník zistil, že sa dá s tým hrať, že sa prihlási počas nejakého rečnenia procedurálne, potom sa mu to transferuje na rozpravu. Spôsobuje to problém. Naozaj, nebuďme ako malé deti. To, veď keď sa chcete prihlásiť do rozpravy, tak tu seďte, keď sa dá výzva, potom sa prihláste. Prosím vás, naozaj mi to príde úplne detinské. Naozaj detinské, potom to takto celé skomplikovať, takto sa to nemôže robiť. Ďakujem pekne.
Neautorizovaný
11:59
Vystúpenie v rozprave 11:59
Ľudovít KaníkA keby to aspoň urobila normálne, korektným spôsobom vysvetlila, prečo to tak musí urobiť alebo chce urobiť, predložila návrh zákona do pripomienkového konania, cez vládu do prvého čítania, druhého čítania a tak ďalej, veď 83 hlasov, 83-členná hlasovacia mašinéria je dostatočná na to, aby bez akýchkoľvek problémov takýto návrh zákona si pretlačila, akože ho aj pretlačí - prečo to musí robiť takýmto nedôstojným, záludným, zákerným a neférovým spôsobom? Prečo musí obchádzať verejnosť odbornú, laickú? Prečo utajuje svoje rozhodnutia, svoje plány? Veď klame predovšetkým vlastných voličov. Tých ste vychovali vo viere, že 20-percentná DPH je svätokrádež, že je to útok na základné sociálne istoty vašich voličov, najslabších príjmových skupín. A dnes vy, politická strana SMER, prichádzate s návrhom na trvalé zvýšenie DPH na 20 %.
Pretože, aby sme si pripomenuli, 20-percentná DPH, ktorá ešte dnes doznieva, bola zavedená len ako dočasné opatrenie, a aby takým dočasným opatrením naozaj bola, bolo v zákone definované, že bez zásahu nás zákonodarcov sa toto automaticky zmení, akonáhle sa naplní účel, pre ktorý bola tá zvýšená sadzba zavedená. A tým účelom bolo zaplátať diery, ktoré po sebe zanechala prvá Ficova vláda. Obrovský deficit, zadlženie, jednoducho situácia, z ktorej sa krajina musela postupne nejako spamätať a robiť tú tzv. konsolidáciu. A jedným z tých nástrojov bolo dočasné, dočasné zvýšenie DPH. Vy zavádzate trvalé zvýšenie DPH. A pritom to nie je vec, že nemohlo sa konať ináč. Veď keď je to tak, akože to tak je, že vaša hospodárska politika nestojí ani za fajku dymu, že vaša hospodárska politika nedokáže naštartovať ekonomický rast, nedokáže skrotiť verejný dlh, naopak, ženieme sa do prudko rastúceho verejného dlhu, ktorý už narazil na dlhovú brzdu a bude narážať stále viac a viac, ale tomu sa neskôr trošku povenujem - prečo to nepriznáte? No prečo? Lebo sa bojíte, že vám ešte viac budú padať percentá. Ale jednoducho aj to treba vedieť zniesť s dôstojnosťou, keď máte zodpovednosť za krajinu.
Ale prečo ste napríklad nespravili odloženie účinnosti tohto, tohto paragrafu, keď na to teraz nemáte ani silu, ani vôľu, ani odvahu? Prečo ste ho neposunuli o jeden rok alebo, alebo kľudne aj o dva roky a férovo povedali, no tak nech sa k tomu postaví a rozhodne budúca vláda. Dá si to do svojho volebného programu, čo ako považuje, akú sadzbu DPH za dobrú. Ale čestne a otvorene pred občanmi, nie za chrbtom, pod stolom, po tme.
Jednoducho toto je naozaj neférový spôsob, aby sa takáto závažná zmena udiala predložením pozmeňovacieho návrhu, ktorý ešte nestihol byť ani prečítaný, teda ale bude. Ale možno nebude. Možno po týchto slovách a ďalších možno sa vo vás pohne svedomie a pán poslanec Kamenický ho neprečíta, nepredloží, čo by bolo najlepšie riešenie. Nech s tým príde vláda v rámci normálne novely, ktorá prejde riadnym legislatívnym procesom.
A keď už teda by nakoniec povedzme dospela k tomu, že chce mať 20-percentnú DPH, potom je tu druhá otázka. Prečo zasa chcete len ľudí oberať ďalej o peniaze? Keď už teda ich oberiete o tých 223 mil., čo je, myslím, ten výnos z tohto zvýšenia, prečo to nejak tým ľuďom nevrátite? Veď tých možností, ako by sa to mohlo udiať, je niekoľko. Keby to bolo na mne, keby to bolo na nás SDKÚ - DS, určite by sme navrhli znížiť odvody o príslušnú čiastku. Dá sa urobiť odpočítateľná položka a práve tieto peniaze použiť na to, veď vysoké odvody sú práve tým najväčším problémom, ktoré brzdia rast zamestnanosti a tvorbu nových pracovných miest. Nič z toho nevidím, nič z toho sa nedeje. A keby sme už, kľudne som sa preniesol do vašeho ľavicového videnia, tak prirodzené by bolo ubrať z daní na základné potraviny alebo niečo podobné. To by som od vás skôr očakával. Ale nič. Vy zasa len natrvalo udržiavate vysoké daňové zaťaženie, tým pádom vysoké ceny všetkého, včítane potravín, a žiadna - žiadna - cesta, ktorá by to zmenila.
A má to, samozrejme, mnohé súvislosti. Toto je len jeden z aspektov, ktorý ste urobili. Tých aspektov je veľa. Mnohokrát sme to kritizovali, mnohokrát sme hovorili, že súbor tých opatrení, ktoré ste priniesli, je smrteľným koktailom pre rast ekonomiky a pre vývoj nezamestnanosti. Tak sa pozrime aj napríklad na nejakom grafom, ako sa vyvíja nezamestnanosť v jednotlivých krajinách V4. (Rečník zobral do rúk papier s vyobrazeným grafom.) A kde sú tie vaše zázračné opatrenia, ktoré boj s nezamestnanosťou vedú správnym smerom a výsledky prinášajú, kde nezamestnanosť na Slovensku vďaka vašim opatreniam klesá? Vo všetkých krajinách klesá rýchlejšie, V4, Slovensko, niežeby neklesala vôbec, ale nazval by som to skôr stagnujúcou situáciou, ako poklesom nezamestnanosti. A to nehovoriac o tom, že mnohokrát sme na viacerých fórach, tlačových konferenciách poukázali na to a dokázali, že pokles nezamestnanosti je z veľkej časti dosahovaný hlavne hrami so štatistikami, manipuláciou so štatistikami, zmenou metodiky, kde napríklad ľudia, ktorí sú na aktivačných prácach, sú zahŕňaní ako nedisponibilní, to znamená, tí, ktorí nemôžu nastúpiť do práce, pričom to sú absolútne štandardní nezamestnaní, ktorí si len odrábajú sociálnu dávku, ktorú dostávajú.
A podobnými hrami - vytláčaním ľudí, komplikovaním ich kontaktu s úradmi, najmä voči tým najslabším, invalidným občanom, ženám na materskej, osamelým rodičom - sa snažíte vyhadzovať ľudí z evidencie, aby ste štatisticky dosiahli, vykázali nejaké zníženie nezamestnanosti. Ale to je také nízke, že, naozaj, keby sme si odmysleli tieto umelé opatrenia, tak môžme hovoriť, že je zafixovaná vysoká miera nezamestnanosti, a to aj v letných mesiacoch, kedy v každom hospodárskom cykle nezamestnanosť klesá. Aj keby sa neprijímali žiadne opatrenia, tak, a vláda nerobila nič, len nechala voľný priebeh tomu, čo v ekonomike je, tak v lete vždy nezamestnanosť musí klesnúť. U vás ani to poriadne nevidno, to znamená, že tie vaše opatrenia prinášajú skôr negatívne, negatívne veci. A už sa to prejavuje aj na spomalení hospodárskeho rastu, už sa to prejavuje na tom, že spotreba domácností sa nijak pozitívne nevyvíja a stagnuje, ale vládna spotreba dynamicky rastie.
Prečo nešetríte na vládnej spotrebe? Prečo potrebujete udržiavať vysoký, vysoké daňové zaťaženie a potom tie peniaze, ktoré takto vyberiete od občanov, vkladáte do vládnej spotreby? Kde sú tie efekty z reformy ESO, o ktorej sa toľko hovorilo? Nikde ich nevidíme. Pretože keby sme videli, tak by musela vládna spotreba klesať. Ale vládna spotreba rastie. Žiadne úspory, žiadne zmeny, žiadne pozitívne opatrenia.
Takže záver. Ešte si nepamätám jednu vládu, ktorá by tak zásadné opatrenia, ako je zvýšenie DPH, ktoré teraz presadzuje SMER, urobilo pozmeňovacím návrhom, poslaneckým pozmeňovacím návrhom. To je naozaj nedôstojné, je to znak toho, že si absolútne nevážite ľudí, nevážite voličov a že jednoducho staviate na tom, že jednoducho ich obalamutíme hocičím, nejakými 15 opatreniami na 16. zjazde, ktorý ste práve absolvovali, ktorý, mimochodom, keď sa budú tie opatrenia aplikovať, iba situáciu zhorší. A je to predobraz toho, ako budete reagovať alebo ako sa vysporiadate s ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti, s dlhovou brzdou. Ten prikazuje predložiť rozpočet, ktorý bude musieť byť veľmi reštriktívne nastavený. Takže môžme očakávať, že do parlamentu príde vládny návrh rozpočtu, ktorý bude v súlade s tým, čo predpokladá dlhová brzda, a potom pán Kamenický, resp. ďalší páni poslanci v rámci prerokovania rozpočtu tu prinesú také pozmeňujúce návrhy, že na tom rozpočte nezostane kameň na kameni a zrazu sa jeho výdavky dramaticky zvýšia. A vy poviete: "To nie my, to nie vláda, to poslanci sa tak rozhodli." A takýmto spôsobom oklamete opäť aj zákon, aj ústavu a aj občanov a i voličov. A myslím si, že to je dôkaz úpadku a naozaj toho, čo sa odráža aj v trvalom poklese vašej voličskej podpory, ktorá sa takto ďalej bude vyvíjať, a nepomôžu ani žiadne závery 16. zjazdu.
Ďakujem.
Ďakujem. Vážení kolegovia, máme tu pred sebou, alebo takto poviem, prišla do parlamentu, prišiel návrh zákona, ktorý riešil niektoré otázky, skôr by som povedal, technického typu, pričom zákon je postavený tak, ako je postavený, to znamená, naplnili sa všetky podmienky na to, aby sa začala aplikovať od budúceho roku 19-percentná DPH. A paradoxne práve SMER, tá strana, ktorá celú svoju históriu urobila z DPH obrovského strašiaka, tá strana, ktorá DPH vtĺkala ľuďom do hláv, že DPH je najškodlivejšie opatrenie voči nízkopríjmových skupinám obyvateľstva, ktoré tým trpia, ako zvýšenie DPH, ktoré zlá pravicová koalícia navrhla, ako ublíži tým najslabším skupinám obyvateľstva, práve tá politická strana dnes prichádza s návrhom na zvýšenie DPH na 20 %.
A keby to aspoň urobila normálne, korektným spôsobom vysvetlila, prečo to tak musí urobiť alebo chce urobiť, predložila návrh zákona do pripomienkového konania, cez vládu do prvého čítania, druhého čítania a tak ďalej, veď 83 hlasov, 83-členná hlasovacia mašinéria je dostatočná na to, aby bez akýchkoľvek problémov takýto návrh zákona si pretlačila, akože ho aj pretlačí - prečo to musí robiť takýmto nedôstojným, záludným, zákerným a neférovým spôsobom? Prečo musí obchádzať verejnosť odbornú, laickú? Prečo utajuje svoje rozhodnutia, svoje plány? Veď klame predovšetkým vlastných voličov. Tých ste vychovali vo viere, že 20-percentná DPH je svätokrádež, že je to útok na základné sociálne istoty vašich voličov, najslabších príjmových skupín. A dnes vy, politická strana SMER, prichádzate s návrhom na trvalé zvýšenie DPH na 20 %.
Pretože, aby sme si pripomenuli, 20-percentná DPH, ktorá ešte dnes doznieva, bola zavedená len ako dočasné opatrenie, a aby takým dočasným opatrením naozaj bola, bolo v zákone definované, že bez zásahu nás zákonodarcov sa toto automaticky zmení, akonáhle sa naplní účel, pre ktorý bola tá zvýšená sadzba zavedená. A tým účelom bolo zaplátať diery, ktoré po sebe zanechala prvá Ficova vláda. Obrovský deficit, zadlženie, jednoducho situácia, z ktorej sa krajina musela postupne nejako spamätať a robiť tú tzv. konsolidáciu. A jedným z tých nástrojov bolo dočasné, dočasné zvýšenie DPH. Vy zavádzate trvalé zvýšenie DPH. A pritom to nie je vec, že nemohlo sa konať ináč. Veď keď je to tak, akože to tak je, že vaša hospodárska politika nestojí ani za fajku dymu, že vaša hospodárska politika nedokáže naštartovať ekonomický rast, nedokáže skrotiť verejný dlh, naopak, ženieme sa do prudko rastúceho verejného dlhu, ktorý už narazil na dlhovú brzdu a bude narážať stále viac a viac, ale tomu sa neskôr trošku povenujem - prečo to nepriznáte? No prečo? Lebo sa bojíte, že vám ešte viac budú padať percentá. Ale jednoducho aj to treba vedieť zniesť s dôstojnosťou, keď máte zodpovednosť za krajinu.
Ale prečo ste napríklad nespravili odloženie účinnosti tohto, tohto paragrafu, keď na to teraz nemáte ani silu, ani vôľu, ani odvahu? Prečo ste ho neposunuli o jeden rok alebo, alebo kľudne aj o dva roky a férovo povedali, no tak nech sa k tomu postaví a rozhodne budúca vláda. Dá si to do svojho volebného programu, čo ako považuje, akú sadzbu DPH za dobrú. Ale čestne a otvorene pred občanmi, nie za chrbtom, pod stolom, po tme.
Jednoducho toto je naozaj neférový spôsob, aby sa takáto závažná zmena udiala predložením pozmeňovacieho návrhu, ktorý ešte nestihol byť ani prečítaný, teda ale bude. Ale možno nebude. Možno po týchto slovách a ďalších možno sa vo vás pohne svedomie a pán poslanec Kamenický ho neprečíta, nepredloží, čo by bolo najlepšie riešenie. Nech s tým príde vláda v rámci normálne novely, ktorá prejde riadnym legislatívnym procesom.
A keď už teda by nakoniec povedzme dospela k tomu, že chce mať 20-percentnú DPH, potom je tu druhá otázka. Prečo zasa chcete len ľudí oberať ďalej o peniaze? Keď už teda ich oberiete o tých 223 mil., čo je, myslím, ten výnos z tohto zvýšenia, prečo to nejak tým ľuďom nevrátite? Veď tých možností, ako by sa to mohlo udiať, je niekoľko. Keby to bolo na mne, keby to bolo na nás SDKÚ - DS, určite by sme navrhli znížiť odvody o príslušnú čiastku. Dá sa urobiť odpočítateľná položka a práve tieto peniaze použiť na to, veď vysoké odvody sú práve tým najväčším problémom, ktoré brzdia rast zamestnanosti a tvorbu nových pracovných miest. Nič z toho nevidím, nič z toho sa nedeje. A keby sme už, kľudne som sa preniesol do vašeho ľavicového videnia, tak prirodzené by bolo ubrať z daní na základné potraviny alebo niečo podobné. To by som od vás skôr očakával. Ale nič. Vy zasa len natrvalo udržiavate vysoké daňové zaťaženie, tým pádom vysoké ceny všetkého, včítane potravín, a žiadna - žiadna - cesta, ktorá by to zmenila.
A má to, samozrejme, mnohé súvislosti. Toto je len jeden z aspektov, ktorý ste urobili. Tých aspektov je veľa. Mnohokrát sme to kritizovali, mnohokrát sme hovorili, že súbor tých opatrení, ktoré ste priniesli, je smrteľným koktailom pre rast ekonomiky a pre vývoj nezamestnanosti. Tak sa pozrime aj napríklad na nejakom grafom, ako sa vyvíja nezamestnanosť v jednotlivých krajinách V4. (Rečník zobral do rúk papier s vyobrazeným grafom.) A kde sú tie vaše zázračné opatrenia, ktoré boj s nezamestnanosťou vedú správnym smerom a výsledky prinášajú, kde nezamestnanosť na Slovensku vďaka vašim opatreniam klesá? Vo všetkých krajinách klesá rýchlejšie, V4, Slovensko, niežeby neklesala vôbec, ale nazval by som to skôr stagnujúcou situáciou, ako poklesom nezamestnanosti. A to nehovoriac o tom, že mnohokrát sme na viacerých fórach, tlačových konferenciách poukázali na to a dokázali, že pokles nezamestnanosti je z veľkej časti dosahovaný hlavne hrami so štatistikami, manipuláciou so štatistikami, zmenou metodiky, kde napríklad ľudia, ktorí sú na aktivačných prácach, sú zahŕňaní ako nedisponibilní, to znamená, tí, ktorí nemôžu nastúpiť do práce, pričom to sú absolútne štandardní nezamestnaní, ktorí si len odrábajú sociálnu dávku, ktorú dostávajú.
A podobnými hrami - vytláčaním ľudí, komplikovaním ich kontaktu s úradmi, najmä voči tým najslabším, invalidným občanom, ženám na materskej, osamelým rodičom - sa snažíte vyhadzovať ľudí z evidencie, aby ste štatisticky dosiahli, vykázali nejaké zníženie nezamestnanosti. Ale to je také nízke, že, naozaj, keby sme si odmysleli tieto umelé opatrenia, tak môžme hovoriť, že je zafixovaná vysoká miera nezamestnanosti, a to aj v letných mesiacoch, kedy v každom hospodárskom cykle nezamestnanosť klesá. Aj keby sa neprijímali žiadne opatrenia, tak, a vláda nerobila nič, len nechala voľný priebeh tomu, čo v ekonomike je, tak v lete vždy nezamestnanosť musí klesnúť. U vás ani to poriadne nevidno, to znamená, že tie vaše opatrenia prinášajú skôr negatívne, negatívne veci. A už sa to prejavuje aj na spomalení hospodárskeho rastu, už sa to prejavuje na tom, že spotreba domácností sa nijak pozitívne nevyvíja a stagnuje, ale vládna spotreba dynamicky rastie.
Prečo nešetríte na vládnej spotrebe? Prečo potrebujete udržiavať vysoký, vysoké daňové zaťaženie a potom tie peniaze, ktoré takto vyberiete od občanov, vkladáte do vládnej spotreby? Kde sú tie efekty z reformy ESO, o ktorej sa toľko hovorilo? Nikde ich nevidíme. Pretože keby sme videli, tak by musela vládna spotreba klesať. Ale vládna spotreba rastie. Žiadne úspory, žiadne zmeny, žiadne pozitívne opatrenia.
Takže záver. Ešte si nepamätám jednu vládu, ktorá by tak zásadné opatrenia, ako je zvýšenie DPH, ktoré teraz presadzuje SMER, urobilo pozmeňovacím návrhom, poslaneckým pozmeňovacím návrhom. To je naozaj nedôstojné, je to znak toho, že si absolútne nevážite ľudí, nevážite voličov a že jednoducho staviate na tom, že jednoducho ich obalamutíme hocičím, nejakými 15 opatreniami na 16. zjazde, ktorý ste práve absolvovali, ktorý, mimochodom, keď sa budú tie opatrenia aplikovať, iba situáciu zhorší. A je to predobraz toho, ako budete reagovať alebo ako sa vysporiadate s ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti, s dlhovou brzdou. Ten prikazuje predložiť rozpočet, ktorý bude musieť byť veľmi reštriktívne nastavený. Takže môžme očakávať, že do parlamentu príde vládny návrh rozpočtu, ktorý bude v súlade s tým, čo predpokladá dlhová brzda, a potom pán Kamenický, resp. ďalší páni poslanci v rámci prerokovania rozpočtu tu prinesú také pozmeňujúce návrhy, že na tom rozpočte nezostane kameň na kameni a zrazu sa jeho výdavky dramaticky zvýšia. A vy poviete: "To nie my, to nie vláda, to poslanci sa tak rozhodli." A takýmto spôsobom oklamete opäť aj zákon, aj ústavu a aj občanov a i voličov. A myslím si, že to je dôkaz úpadku a naozaj toho, čo sa odráža aj v trvalom poklese vašej voličskej podpory, ktorá sa takto ďalej bude vyvíjať, a nepomôžu ani žiadne závery 16. zjazdu.
Ďakujem.
Neautorizovaný
12:12
Vystúpenie s faktickou poznámkou 12:12
Viliam NovotnýKeď sa dočasne zvyšovala daň z pridanej hodnoty z 19 na 20 %, tak to vláda Ivety Radičovej nazvala ako daň za Fica. Lebo naozaj to bola daň, ktorú bolo potrebné prechodne zaviesť, aby sme zlepšili konsolidačné úsilie, ktoré muselo nastať po prvej vláde Roberta...
Keď sa dočasne zvyšovala daň z pridanej hodnoty z 19 na 20 %, tak to vláda Ivety Radičovej nazvala ako daň za Fica. Lebo naozaj to bola daň, ktorú bolo potrebné prechodne zaviesť, aby sme zlepšili konsolidačné úsilie, ktoré muselo nastať po prvej vláde Roberta Fica. Totižto v 2010 vláda Ivety Radičovej prevzala túto krajinu so schodkom verejných financií okolo 8 %. Bolo to preto, lebo v čase krízy v rokoch 2009 - 2010 Ficova vláda miesto toho, aby šetrila a konsolidovala, rozdávala, ako keby sa nechumelilo, lebo sa blížili voľby. Dnes ale už budeme mať na Slovensku Ficovu daň. Nie daň za Fica, toto už bude naozaj Ficova daň. Pretože v čase, keď sú splnené parametre na to, aby dočasné zvýšenie DPH skončilo a DPH sa vrátila na 19 %, tak ostáva a Fico ju zvyšuje, Ficova vláda ju zvyšuje na 20 %.
Prvým faktom je skutočnosť, že celá konsolidácia v rokoch 2012 a 2013, ktorú realizovala súčasná vláda, prebehla na občanoch. Pracujúci ľudia platili túto konsolidáciu. Spotreba vlády stúpala a pracujúci ľudia platili za túto konsolidáciu. No lenže v sobotu prebehol XVI. zjazd strany SMER, prijal 16 sľubov, ktoré treba splniť, lebo znovu sa blížia parlamentné voľby, a hneď po štyroch dňoch tu máme návrh na zvýšenie DPH. Čiže tak, ako to robia socialisti vždy. Aj tieto kvetnaté sľuby znovu zaplatia pracujúci ľudia, ktorí od rána do večera pracujú, platia dane a odvody a snažia sa poctivo uživiť svoju rodinu. To je celý Ficov balíček.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
4.7.2014 o 12:12 hod.
MUDr.
Viliam Novotný
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Chcel by som sa poďakovať pánovi poslancovi Kaníkovi, ktorý to veľmi zrozumiteľne popísal, a veľmi krátko, len niekoľko poznámok k tomu dodám aj ja.
Keď sa dočasne zvyšovala daň z pridanej hodnoty z 19 na 20 %, tak to vláda Ivety Radičovej nazvala ako daň za Fica. Lebo naozaj to bola daň, ktorú bolo potrebné prechodne zaviesť, aby sme zlepšili konsolidačné úsilie, ktoré muselo nastať po prvej vláde Roberta Fica. Totižto v 2010 vláda Ivety Radičovej prevzala túto krajinu so schodkom verejných financií okolo 8 %. Bolo to preto, lebo v čase krízy v rokoch 2009 - 2010 Ficova vláda miesto toho, aby šetrila a konsolidovala, rozdávala, ako keby sa nechumelilo, lebo sa blížili voľby. Dnes ale už budeme mať na Slovensku Ficovu daň. Nie daň za Fica, toto už bude naozaj Ficova daň. Pretože v čase, keď sú splnené parametre na to, aby dočasné zvýšenie DPH skončilo a DPH sa vrátila na 19 %, tak ostáva a Fico ju zvyšuje, Ficova vláda ju zvyšuje na 20 %.
Prvým faktom je skutočnosť, že celá konsolidácia v rokoch 2012 a 2013, ktorú realizovala súčasná vláda, prebehla na občanoch. Pracujúci ľudia platili túto konsolidáciu. Spotreba vlády stúpala a pracujúci ľudia platili za túto konsolidáciu. No lenže v sobotu prebehol XVI. zjazd strany SMER, prijal 16 sľubov, ktoré treba splniť, lebo znovu sa blížia parlamentné voľby, a hneď po štyroch dňoch tu máme návrh na zvýšenie DPH. Čiže tak, ako to robia socialisti vždy. Aj tieto kvetnaté sľuby znovu zaplatia pracujúci ľudia, ktorí od rána do večera pracujú, platia dane a odvody a snažia sa poctivo uživiť svoju rodinu. To je celý Ficov balíček.
Neautorizovaný
12:14
Vystúpenie s faktickou poznámkou 12:14
Miroslav Čힼudovít, nepochybne tento krátky čas, je dôležité nielen, čo človek hovorí, aj kto to hovorí. No, pre teba existuje iba jeden druh ľudí - taký, ktorý vlastní čo možno najväčší majetok. A jedinou snahou, ktorou sa tu prezentuješ, aby náhodou tá spoločnosť tomuto...
Ľudovít, nepochybne tento krátky čas, je dôležité nielen, čo človek hovorí, aj kto to hovorí. No, pre teba existuje iba jeden druh ľudí - taký, ktorý vlastní čo možno najväčší majetok. A jedinou snahou, ktorou sa tu prezentuješ, aby náhodou tá spoločnosť tomuto veľkému vlastníkovi niečo nezobrala. Čo tam po tom, po státisícoch učiteľoch, lekároch, zamestnancoch, všetkých ľudí (reakcie z pléna), ktorí predávajú svoju prácu, Ľudovít? Nepochybne, skúste to. To znamená, že je to obludné, obidvaja, čo tu vyprávate. Je to surový sociálny cynizmus! So všetkým, čo k tomu patrí.
Len kontext toho celého, čo si tu obhajoval celé štyri roky, len pár titulkov, ktoré som našiel na stole: Miliardárov rýchlo pribúda - kedy budú zdanení? Oxfam, britská charitatívna spoločnosť, najbohatších 85 ľudí dnes vlastní 33 biliónov korún českých. 2014: 85 osôb vlastní toľko, čo polovina ľudstva. Kríza? Na páde Lehman Brothers zarobili fondy miliardy. Americké banky mali vlani rekordný zisk 154 mld. Chráň ty s Hraškom záujem ľudí so všetkým. Je to obludný, bezuzdný sociálny cynizmus!
A patrí sa mi byť slušným, ale po tom, čo tu dorábate ešte za cirkus, to celkom nejde. Iným sa ospravedlňujem za to, že hovorím trošku emotívne.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
4.7.2014 o 12:14 hod.
JUDr.
Miroslav Číž
Videokanál poslanca
No, pán kolega, asi by, diskutovať je, samozrejme, ako - a už v rozprave vôbec - po tomto nemá význam. Predsa len ten slovný zvrat "ľudí oberať o peniaze" a prečo ich nevrátite?
Ľudovít, nepochybne tento krátky čas, je dôležité nielen, čo človek hovorí, aj kto to hovorí. No, pre teba existuje iba jeden druh ľudí - taký, ktorý vlastní čo možno najväčší majetok. A jedinou snahou, ktorou sa tu prezentuješ, aby náhodou tá spoločnosť tomuto veľkému vlastníkovi niečo nezobrala. Čo tam po tom, po státisícoch učiteľoch, lekároch, zamestnancoch, všetkých ľudí (reakcie z pléna), ktorí predávajú svoju prácu, Ľudovít? Nepochybne, skúste to. To znamená, že je to obludné, obidvaja, čo tu vyprávate. Je to surový sociálny cynizmus! So všetkým, čo k tomu patrí.
Len kontext toho celého, čo si tu obhajoval celé štyri roky, len pár titulkov, ktoré som našiel na stole: Miliardárov rýchlo pribúda - kedy budú zdanení? Oxfam, britská charitatívna spoločnosť, najbohatších 85 ľudí dnes vlastní 33 biliónov korún českých. 2014: 85 osôb vlastní toľko, čo polovina ľudstva. Kríza? Na páde Lehman Brothers zarobili fondy miliardy. Americké banky mali vlani rekordný zisk 154 mld. Chráň ty s Hraškom záujem ľudí so všetkým. Je to obludný, bezuzdný sociálny cynizmus!
A patrí sa mi byť slušným, ale po tom, čo tu dorábate ešte za cirkus, to celkom nejde. Iným sa ospravedlňujem za to, že hovorím trošku emotívne.
Ďakujem.
Neautorizovaný
12:16
Vystúpenie s faktickou poznámkou 12:16
Daniel DuchoňJurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Ešte raz, prosím vás, dajte dve minúty pánovi Duchoňovi.
Duchoň, Daniel, poslanec NR SR
Ďakujem pekne. Takže budem hovoriť k veci, ako som teda povedal.
Treba sa...
Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Ešte raz, prosím vás, dajte dve minúty pánovi Duchoňovi.
Duchoň, Daniel, poslanec NR SR
Ďakujem pekne. Takže budem hovoriť k veci, ako som teda povedal.
Treba sa vrátiť aj k roku 2012, keď sme nastúpili do vlády a keď aj opozícia dostala priestor na to, aby istým spôsobom ukázala svoju predstavu a svoju formu konsolidácie a, naozaj, tam si musíte úprimne priznať, najmä zo strany SDKÚ, že vaša cesta bola cesta zvyšovania DPH. Vaše návrhy, ktoré ste istým spôsobom predložili, boli, neriešili situáciu konsolidácie tak, ako bola požadovaná, ale riešila situáciu iba na úrovni niekoľko desiatok miliónov korún. To po prvé.
Po druhé. Treba si uvedomiť aj nedávnu misiu Medzinárodného menového fondu a závery Medzinárodného menového fondu, ktorý vyslovene explicitne neodporúčajú znížiť sadzbu DPH z 20 na 19 %. A prečo? Preto, lebo jednoducho efekt tohto zníženia by sa neprejavil masovou mierou do toho, že by sa znížili tovary a služby. To znamená, ľudia by v konečnom dôsledku takýto efekt nepocítili.
A posledná poznámka. Nie je pravda, že sa bude celkové zadlženie zvyšovať. Pretože, tak ako je to navrhnuté aj v rozpočte, ten strop by sa mal dosiahnuť v tomto roku a, naopak, celkový verejný dlh by sa mal postupne znižovať.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
4.7.2014 o 12:16 hod.
Ing.
Daniel Duchoň
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Ja budem teda hovoriť k veci. V prvom rade... (Ruch v sále.) V prvom rade sa treba vrátiť, treba sa vrátiť... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Ešte raz, prosím vás, dajte dve minúty pánovi Duchoňovi.
Duchoň, Daniel, poslanec NR SR
Ďakujem pekne. Takže budem hovoriť k veci, ako som teda povedal.
Treba sa vrátiť aj k roku 2012, keď sme nastúpili do vlády a keď aj opozícia dostala priestor na to, aby istým spôsobom ukázala svoju predstavu a svoju formu konsolidácie a, naozaj, tam si musíte úprimne priznať, najmä zo strany SDKÚ, že vaša cesta bola cesta zvyšovania DPH. Vaše návrhy, ktoré ste istým spôsobom predložili, boli, neriešili situáciu konsolidácie tak, ako bola požadovaná, ale riešila situáciu iba na úrovni niekoľko desiatok miliónov korún. To po prvé.
Po druhé. Treba si uvedomiť aj nedávnu misiu Medzinárodného menového fondu a závery Medzinárodného menového fondu, ktorý vyslovene explicitne neodporúčajú znížiť sadzbu DPH z 20 na 19 %. A prečo? Preto, lebo jednoducho efekt tohto zníženia by sa neprejavil masovou mierou do toho, že by sa znížili tovary a služby. To znamená, ľudia by v konečnom dôsledku takýto efekt nepocítili.
A posledná poznámka. Nie je pravda, že sa bude celkové zadlženie zvyšovať. Pretože, tak ako je to navrhnuté aj v rozpočte, ten strop by sa mal dosiahnuť v tomto roku a, naopak, celkový verejný dlh by sa mal postupne znižovať.
Ďakujem.
Neautorizovaný
12:17
Vystúpenie s faktickou poznámkou 12:17
Ľudovít KaníkTakže dnes počúvať o tom, že my sme niečo zvýšili? My sme dočasne, aby sme zaplátali dieru, ktorú ste vy vytvorili, museli, neradi, zdvihnúť DPH. A zadefinovali sme hneď automatický mechanizmus, ako klesne naspäť. Vy likvidujete ten automatický mechanizmus a trvalo zvyšujete daň na úroveň 20 %.
Keď sa vám nedarí, mali ste povedať, že dopĺňame ďalšiu podmienku, že keď nám klesne dlh na istú hranicu, tak potom. Ale nie. Vy chcete trvalo zaťažiť občanov 20-percentnou DPH. Takže všetky vaše doterajšie reči boli prázdne klamstvá. Prázdna populistická rétorika na ohlupovanie voličov.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
4.7.2014 o 12:17 hod.
Ing.
Ľudovít Kaník
Videokanál poslanca
No, počúvať Mira Číža, to je naozaj humoristická relácia, že on je tak naučený tú svoju obohranú platňu hrať, že aj v debate o zvyšovaní DPH, ktorú zavádzate, ktorá sa rovnako dotkne tej úbohej starenky s minimálnym dôchodkom, hovorí o boji proti miliardárom. Takže pán poslanec Číž a strana SMER ide bojovať proti miliardárom tým, že zvýši cenu, á, zaťaží vyššou daňou základné potraviny pre najnižšie príjmové skupiny. Používam vašu rétoriku, páni. Lebo s touto rétorikou ste bojovali a celý čas zdôvodňovali, že prečo je DPH zlá a že SMER nikdy - nikdy - nebude za 20-percentnú DPH. Vy ju dnes zvyšujete. Pretože ona je de facto už 19 %. Naplnili sa podmienky. Keby ste nespravili nič, od budúceho roka je 19 %. Ale vaším zásahom, vaším trvalým zvýšením, nie dočasným, trvalým zvýšením sa stáva 20-percentnom daňou. A zvyšuje to SMER.
Takže dnes počúvať o tom, že my sme niečo zvýšili? My sme dočasne, aby sme zaplátali dieru, ktorú ste vy vytvorili, museli, neradi, zdvihnúť DPH. A zadefinovali sme hneď automatický mechanizmus, ako klesne naspäť. Vy likvidujete ten automatický mechanizmus a trvalo zvyšujete daň na úroveň 20 %.
Keď sa vám nedarí, mali ste povedať, že dopĺňame ďalšiu podmienku, že keď nám klesne dlh na istú hranicu, tak potom. Ale nie. Vy chcete trvalo zaťažiť občanov 20-percentnou DPH. Takže všetky vaše doterajšie reči boli prázdne klamstvá. Prázdna populistická rétorika na ohlupovanie voličov.
Neautorizovaný