36. schôdza

Ďakujem za slovo. Ja možno na rozdiel od svojich kolegov, pán minister, ja nemám až taký veľký problém s týmto zákonom. Ale poviem vám, v čom mám výhrady. Vy ste tu neboli minulý týždeň, ja som to tak si dovolil aj povedať, ja mám problém s jednou, predsa len, vecou, aj keď ste to, ja som vás pozorne aj počúval, ale zavádza sa poplatok za zavlažovanie, t. j. tá povrchová voda. A to je tá voda, ktorá v podstate odíde dolu Dunajom do Čierneho mora. Ale máme aj sever Slovenska, tak zase ide aj hore kopcom, ide tá voda, ide hore Dunajcom do Visly a do Baltického mora. Myslím si, že to zavedenie poplatku, aj keď ste povedali, v podstate ste to tak nadľahčili, že ako by skôr bol len symbolický ten poplatok 0,01 centa za meter kubický, odvolávajúc sa na Európsku komisiu. Ja by som tak vás aj vyzval, možno aj vládu, aby ste tuná využili tento priestor a vyjednávali, ale aby pre poľnohospodárov pri zavlažovaní bola bezplatná tá voda.
Prečo to hovorím? Produktivita potravín u nás na Slovensku je kdesi na úrovni 40 percent. My nemáme zaťažovať podnikateľské prostredie v prvovýrobe u nás, u poľnohospodárov, ale, naopak, ich máme podporovať. Ak tá voda má dolu Dunajom odtiecť alebo dolu Dunajcom, je vždycky lepšie, keď tí poľnohospodári zavlažujú svoje poľnohospodárske produkty, dorábajú tuná zdravé ekologické potraviny, ale aby nemuseli mať túto vodu spoplatňovanú. Voči tomu mám naozaj problém.
Čo sa týka tých licencií, ja v zásade nemám ten problém tuná, lebo dneska je to vláda Roberta Fica, zajtra to bude zase iná vláda. Takže to sa sprísni, ja s tým naozaj nemám problém. A naozaj si to viem aj predstaviť, že by to bolo takto kontrolované. V podstate je problém s tým, aby my sme vedeli, koľko vody môžme, my naozaj, naozaj máme ako nadproduktivitu, ktorú mohli by sme predávať. Ak vieme pomôcť aj okolitým krajinám našou vodou, prečo nie?

Ďakujem pekne. Mne sa zdalo naozaj, že tento zákon umožňuje vývoz vody, to tvrdili odborníci a tí ľudia, čo vonku stáli hodiny a dni a protestovali. Teda nezdá sa mi, že by boli úplne mimo. Otázka je, čo teda s týmto zákonom, ktorý prejednávame. A pripomínam, že § 4 ústavy o majetku štátu na žriedlach, vodách a tak ďalej sa tu porušuje už dlho. V súvislosti s kúpeľmi, žriedlami, minerálkami, už som to raz tu hovoril. Príkladom je taká Korytnica, kde sa privatizovala, kde sa zanedbala, všetko sa to tam vlastne poničilo a okrem čerpania minerálky Korytnice, dobrej, sa tam vlastne už nič nedeje. Ale k tomu sa nechcem vracať.
Ak v ústave bude zakázaný vývoz vody, prečo nie? Som za. Ale pozrime sa teda na ústavu lepšie, nemôžme zakaždým sa naplašiť a hneď niečo tam meniť. V ´91, ´92 sa pripravovala Ústava Slovenskej republiky veľmi dlho, bol to pekný dokument. Mám ho niekde doma odložený. Potom prišiel pán Mečiar, všetko zahodil a pripravil ústavu za tri mesiace. Slávnostne ju vtedy protiústavne schválil, 1. septembra ´92, keď ešte platila federálna ústava. Nechajme to tak. A teda som za zásadne diskusiu o novej ústave, ktorá je tu, by som povedal, premakaná, všetky "deathloky" sa tam zrušia. A je tam mnoho vecí. Ja som hovoril, napríklad diskriminácia podľa veku alebo zákaz volenia ľuďom, ktorí sa deň prihlásia pred voľbami a deň po voľbách odídu a zmenia celú štruktúru, a tak ďalej. Je tam veľa vecí, skúste to povedať, to sú stovky vecí, ktoré by bolo treba nejakým spôsobom zmeniť.
Takže otvorme to. A tu nejde o opozíciu, koalíciu, tu ide o to, aby sme mali lepšiu ústavu.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán minister, treba vydržať s chladnou hlavou, pretože tam, kde chýbajú argumenty opozície, nastupujú emócie. A naozaj aj dnešnou tlačovkou, aj vyhlásením, že zákaz vody bude zakotvený v ústave, sa stratila hlavná agenda bojujúca proti tomuto zákonu a každý bude mať možnosť ukázať svojím hlasovaním, ako to s vodou myslí naozaj a ako to a či to myslí úprimne. A myslím si, že je naozaj dôležité, že bude zákaz vody daný v ústave, pretože naozaj keby sa raz dostal na ministerstvo iný minister, ako napríklad pán minister Simon, by mohol svojmu úradníkovi prikázať, aby zmenil zákon a robil biznis s vodou. Takže je fajn, že to bude v ústave a ani pri prípadnom jeho návrate sa už biznis s vodou nikdy nevráti.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán minister, povedali ste, že dnes ste urobili razantný krok, respektíve že ste začali konať razantne. Nemyslím si, že ste začali konať razantne dnes, ale práve razantne ste začali konať vtedy, keď ste doniesli do parlamentu alebo priniesli do parlamentu túto novelu zákona, o ktorej rokujeme.
Ale ak to myslíte vážne s tou ochranou vody, tak stiahnite tento návrh zákona. Lebo vy hovoríte o politikárčení, ale ja neviem si predstaviť, do akej situácie sa dostaneme. Tento návrh zákona, a vy to veľmi dobre viete, zavádza možnosť predaja aj pitnej vody do zahraničia, ale vy súčasne oznamujete, že, že idete pripraviť novelu ústavy, ktorá zakáže predávať vodu. Čiže dnešná novela, táto, o ktorej rokujeme, je podľa mnohých dnes na hrane súčasnej ústavy. Ak ho schválime a vy súčasne možno na jednej schôdzi Národnej rady v septembri prídete s návrhom novely ústavy, ktorá zakazuje tento návrh, tento zákon, čiže bude tento návrh zákona protiústavný s novou vašou novelou ústavy. No tomuto už hovorím úplne Kocúrkovo.

Vážená pani predsedajúca, vážení prítomní poslanci, pán minister, prítomní zástupcovia verejnosti, dovoľte mi hneď v úvode oceniť posun, ktorého sme sa po niekoľkodňovej, možno aj týždňovej rozprave a takom súboji argumentov dočkali v podobe dnešného vyhlásenia ministra životného prostredia. Ja osobne bez toho, aby som mala možnosť skúmať nejaké iné postranné úmysly, to považujem za posun, ktorého sme sa dožili a dočkali, ale nedá mi, aby som pri tomto nezvýraznila to množstvo argumentov, úsilia, námahy, ktoré vykonali jednotliví občania, ktorí sa aktivizovali a v uliciach alebo aj na virtuálnych sieťach formou podpory petičnej akcie postavili za naše národné záujmy, za naše štátne a prírodné bohatstvo. A nedá mi upozorniť tiež, že nebyť toho, že by sa tu zvádzal niekoľkodňový boj argumentov predložených opozičnými poslancami, asi by sme sa nedožili ani tohto verejne daného prísľubu o tom, že sa predaj vody zakáže do zahraničia. Takže v tomto úvodnom štádiu bez poznania, ako vravím, postranných úmyslov ja vítam toto vyhlásenie. A nech je povzbudením tento prejav ministra a vlády toho, že má zmysel organizovať sa či už v petičných akciách legálnym spôsobom, že má zmysel vyjadrovať svoju nespokojnosť, kritiku s tým, ako sa zákony pripravujú do parlamentu, že ľudia majú právo vyjadrovať svoju nespokojnosť s diferenciou medzi tým, čo vládni činitelia a predstavitelia sľubujú a čo v skutočnosti, či už v parlamente alebo pri výkone svojej moci, naozaj konajú.
Napriek tomu mi nedá, rovnako ako tu bolo povedané mojím predrečníkom, pánom poslancom Mikušom, nedá mi upozorniť na to, že okrem pripravovaného zákazu predaja vody do cudziny je potrebné vydať nielen nám opozičným poslancom, ale aj verejnosti dôkaz, dôkaz o tom, že tento zákon bude stiahnutý z rokovania, bude k nemu prerušená rozprava s apelom na vylúčenie tých bodov a tých ustanovení, ktoré pripúšťajú, ani nepoviem prevod a predaj vody, ale privatizáciu vody. Lebo takto som ja tento zákon v svojom ťažisku skutočne poňala ako jeden z posledných klincov do rakvy pochovaného štátneho majetku.
Voda v skutočnosti je vlastníctvom štátu a prístup k vode je ľudské právo, ktoré nemožno zanedbať. Je to nesporný fakt, je to neodškriepiteľná skutočnosť, ktorú potvrdzujú a garantujú všetky bazálne či už národné alebo medzinárodné zmluvy, všetky právne dokumenty. A preto je veľmi smutné, že naozaj v uplynulých dňoch sme museli zvádzať toľko úsilia, či už poslanci alebo aj jednotliví občania, aktivisti pred parlamentom organizujúci sa aj na virtuálnych sieťach, v záujme zachovania samozrejmých vecí. V záujme ochrany pred odpredajom slovenskej vody do zahraničia.
Ja chcem zdôrazniť, že ohrozovať právo ľudí na pitnú vodu a zasahovanie do jej zásob snahou o ich privatizáciu neznamená nič iné ako ohrozovanie strategických a životne dôležitých existenčných potrieb občanov v našej krajine. Chrániť našu vodu znamená aj ochranu našich životov. Ako som si počas minulotýždňovej rozpravy vypočula viaceré diskusné príspevky a postoje väčšiny opozičných poslancov, som veľmi rada, že opozícia sa tak vzácne zhodla a zaujala k predmetnému zákonu jednotný postoj.
Dnes, ako vidím, sa svojím spôsobom k tomu pridáva aj vláda, pridávajú sa k tomu aj vládni poslanci. Postoj, ktorým procedurálne žiadame zrušiť rokovanie o predmetnom zákone. S týmto návrhom sa aj ja teda v plnej miere stotožňujem. Dávam to do pozornosti aj spravodajcovi bez akýchkoľvek siahodlhých úvah, aj na základe toho, čo som si mala možnosť vypočuť ako argumentáciu z úst ministra životného prostredia.
Chcem poukázať na bezvecnosť, nesúrodosť, protirečivosť až nelogickosť mnohých prednesených argumentov ministra, ktorými sa legalizáciu prevodu a predaja vody do zahraničia snažil márne obhájiť.
Áno, áno, procedurálny návrh na stiahnutie zákona a vylúčenie sporných ustanovení (reakcia na otázku spravodajcu), na ktoré sme aj v priebehu rozpravy konkrétne poukázali. Tak stiahnutie zákona ako procedurálny návrh.
Nenašli sa teda správne argumenty, ktorými by bolo možné tento neodškriepiteľne neopodstatnený a, dovolím si povedať, až nemravný a proti ochrane spoločných hodnôt postavený návrh obhájiť. Predložený návrh zákona naozaj vnímam v príkrom rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, s vodným zákonom, ako aj s programovým vyhlásením vlády a napokon aj so sľubmi poslancov a ministrov o ochrane spoločných národných hodnôt a spoločného prírodného bohatstva. A odsúhlasenie privatizácie vody poslancami by pre mňa nebolo ničím iným ako jednoznačne konaním v rozpore s ich svedomím a vedomím, pretože každému z nás je jasné, že voda ako strategická surovina je výlučným majetkom štátu, a preto úžitok z nej si nemôže nik privlastniť. Patrí nám všetkým, patrí občanom Slovenska.
Predkladanie a schvaľovanie tohto sporného zákona v situácii, keď nie sú známe a potvrdené objemy prebytočných zásob pitnej vody, považujem za nenáležitý, absurdný a nezodpovedný prístup vlády. Vývoz predpokladaného množstva pitnej vody do 274 mil. metrov kubických predstavuje až 80% celoročnej spotreby vody na Slovensku. A ja si neviem predstaviť, čo by sa dialo v prípade, ak by sa vodná bilancia Slovenska zhoršovala, ak by sa znižovala. Akým spôsobom by kto bol postihovaný za to, že by boli ohrozené tak vážne existenčné zásoby? Je nepredstaviteľné, aby si toto uvedené množstvo vody 274 mil. metrov kubických a dispozíciu jej masívneho odpredaja prostredníctvom ministerstva životného prostredia privlastnili vybrané súkromné podnikateľské subjekty na koristníckej, netransparentnej a nekalej báze. Takto ide o naozaj presadzovanie neskrývaných záujmov obohacovania sa na úkor spoločenských potrieb, na úkor národného a prírodného štátneho bohatstva. Z pohľadu ochrany verejného záujmu takéto správanie je absolútne neprípustné a neakceptovateľné. Je priam odsúdeniahodné. K takémuto správaniu a postupu nám občania, nikomu z nás nedali mandát, ani svoju dôveru. Niet takých argumentov, ktorými by bolo možné privatizáciu vody obhájiť. A to, že naši občania, zápasiaci o každodenné prežitie, nemajú záujem sa až natoľko angažovať a sledovať aktuálny politický vývoj a dianie, o to viac, že pre jeho objektívne poznanie musia v podmienkach dnešnej mediokracie a skresľovania informácií vyvinúť nesmierne úsilie, neznamená, že ich má právo niekto okrádať a ožobračovať.
Viac ako 60 000 občanov do dnešných dní vyjadrilo svoj nesúhlas s takýmto prístupom a postupom vlády a s takýmto rozhodovaním o privatizácii vody v petičnej akcii. A ja som veľmi rada a dúfam, že podnetom pre dnešné vyhlásenie ministra, ktorým sa pripraví zákaz predaja vody do zahraničia, tým stimulom bola aj petičná akcia, aj tento relatívne masívne vyjadrený protest a nespokojnosť občanov v petičnej akcii. Dnes už naozaj ochranu strategických hodnôt nestačí iba sľubmi a slovami deklarovať, nemožno ľudí ustavične klamať frázovitými sľubmi a falošnými proklamáciami. Ak naozaj vláda aj vy, pán minister, vládni poslanci, chcete dať verejnosti a nám, poslancom, skutočný dôkaz o tom, že vodu považujete za strategickú surovinu, tak to, prosím, dokážte nielen týmto verejným vyhlásením, ale aj prerušením rokovania o zákone o vode.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Rozmýšľam, že ako to povedať, aby som to stihol. Ale čo nestihnem, poviem v rozprave. Nezdieľal by som, pani kolegyňa, to nadšenie a úmysly tuná našich kolegov. Prosím vás, oni doniesli do parlamentu zákon, v ktorom je zakopaný podvod. Normálny čistý podvod. Včera to zistili, spanikárili. Dneska vytiahli premiéra, aby povedal, že dajú to do ústavy. Prosím vás, spĺňa to viaceré úlohy. Tuná normálne zabezpečili prázdnu sálu, aby to nepočúvali. V tomto zákone, v parlamente je predložený zákon, v ktorom je zakopaný čistý podvod. Normálne keď to niekto povie, tak to je jasné, to je jasné. Otázka stojí, že sa musí preukazovať, či to bol úmysel alebo nie, či tam bol alebo nebol úmysel. To bude jediné, čo bude problém. V tomto zákone je zakopaný podvod. Je. A dneska ste to len potrebovali zakryť, prekryť, zadymiť a vyhlásením a  la ústava.
Prosím vás, to je, ako keby ste povedali, že idete zaviesť trest smrti. No zaveďte ho, ale nemôžte! Prosím vás, tieto silácke vyjadrenia dneska typu, to je, ako keby Belgičania povedali, že belgická čokoláda je strategická surovina a oni nedovolia jej vývoz. Prosím vás, ak sme raz účastníkmi nejakého, pred chvíľkou sme tu rozprávali o fondoch, tak niečo je s tým aj spojené, s niečím musíte rátať. A to je presne to. Hráte nekorektnú hru s ľuďmi tejto krajiny. Dneska ste spravili silácke vyhlásenie, ktoré viete, že nemôžte tak definovať. Nemôžte. A napriek tomu ste ho urobili len preto, aby dneska o piatej prešlo prvým hlasovaním niečo, čo začne definovať a kreovať čistý podvod. Normálny čistý podvod s vodou na ľuďoch tejto krajiny, ktorý ohrozí, reálne ohrozí pitné zdroje, vodu, dostatok vody, zdravie občanov a špeciálne východniarov. Špeciálne, pán minister, a vy ako guru, ako prvý medzi rovnými z východu, tak... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Helenka, vieš, ja už neverím smerákom ani nos medzi očami. Oni tu už rozprávali naozaj veľa kvetnatých rečí, čo všetko chcú zlepšiť, akým spôsobom, a zistili sme, že naozaj väčšina zákonov bol podvod na občanoch a priniesol im stratu, nie úžitok. Úžitok to bol len pre vybrané skupiny.
Ale možno si sa mohla teda ešte aj opýtať pána ministra na čl. 11 Rámcovej smernice o vode, ktorý hovorí, že, priam prikazuje štátu, že musí zabezpečiť aktualizácie registra a preverovanie vydaných povolení a realizovaných odberov. Súčasný zákon hovorí teda, že je možnosť odobrať takéto povolenie, konkrétne teda na základe ustanovení § 24 ods. 1 existujúceho vodného zákona. "Orgán štátnej vodnej správy môže ním vydané povolenie na osobitné užívanie vôd zmeniť alebo zrušiť. Podľa ustanovenia písmena c) predmetného paragrafu to môže urobiť aj v prípade," – a teraz počúvaj – "ak rozsah vydaného povolenia na osobitné užívanie vôd dlhodobo presahuje skutočnú potrebu oprávneného." To znamená, že toho daného vodohospodárskeho subjektu, teda vodární.
Kontrola nie je, lebo na to kedysi neboli peniaze, a doteraz táto kontrola chýba. Aký je teda skutkový stav? To nám pán minister nepovedal. Ktoré vodárne čerpajú podlimitne a ktoré by mohli prísť o oprávnenie odoberať dané množstvo vydané v povolení? Opýtal by som sa aj ministra, či existuje register vydaných povolení na odber vody? Kedy bol naposledy aktualizovaný? A kde sa nachádza? Lebo ani za osem minút som ho nenašiel, ani na stránke SHMÚ, ani na stránke ministerstva vnútra, pod ktorý spadá štátna vodná správa, ani na stránke, čuduj sa, ministerstva životného prostredia. Rozhodnutia vydávajú okresné úrady, ale snáď má ministerstvo niekde zverejnený teda prehľad, teda register, aby aj občania si mohli skontrolovať, kto a ako nakladá s našou vodou.

Ďakujem pekne. Vážená pani poslankyňa, zase sú tu veľké emócie, ale možno keď budete mať viac času, by ste si mohli v kľude prečítať platnú legislatívu, prečítať návrh zákona a zistiť, že aká je skutočnosť teraz a čo sa, ako sa vývoz vody nedá teraz zakázať a čo hovorí nová platná legislatíva a možno by ani... (Reakcia z pléna.) Pán poslanec Hraško, vy ste síce vedľa pani poslankyne Mezenskej, ale nevyzeráte ako ona. Bez urážky, vyzerá o hodne lepšie. (Výkrik a smiech v sále.) Takže treba si len pozrieť to, čo je...(Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, poprosím vás, no. (Reakcia z pléna.) Ale nemáte čo komentovať, keď poslanec hovorí vo faktickej poznámke.
Nech sa páči.

Raši, Richard, poslanec NR SR
Ale môžte prísť za mnou, ako za lekárom, ja vám pomôžem. Čiže, pani poslankyňa, keď budete mať chvíľu času, tak treba si pozrieť naozaj to, čo je platné teraz, a to, čo bolo navrhnuté v zákone, zistíte, že to, čo sa vám snažia nahovoriť vaše kolegyne, vaši kolegovia, nie je ani spolovice pravda. Treba si to v kľude pozrieť, bez emócií a uvidíte, že tento zákon zavádza pravidlá do stavu, v ktorom pravidlá dané doteraz neboli.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážená pani kolegyňa, vy ste vo svojom vystúpení niekoľkokrát zopakovali, že sa jedná o podľa vás privatizáciu vody. Neviem, ja som ten zákon čítal niekoľkokrát a nikde som nenašiel ani zmienku o privatizácii. Jednoznačne tu som, jednoznačne ide o ochranu vody a o ochranu vody pred tým, aby sa vyvážala do zahraničia. A keď chcete hovoriť o privatizácii, obráťte sa na svojich kolegov z opozície, ktorí s tým majú bohaté skúsenosti, keď privatizovali štátny majetok za svojho pôsobenia vo vláde.
A čo sa týka toho ďalšieho procesu s touto novelou zákona, tak keď ste ráno pozerali tlačovú besedu pána predsedu vlády s pánom ministrom, tak tam jednoznačne bolo zadefinované, že po skončení rozpravy v prvom čítaní ideme najprv schvaľovať ústavný zákon a potom sa bude pokračovať v druhom čítaní s predmetnou novelou zákona. (Reakcia z pléna.) No, predpokladám, pán kolega, že sa schváli.

Poslancov, ktorí reagovali na moje vystúpenie, chcem ubezpečiť, ako pána Rašiho, pána Puciho, že nekonám pod vplyvom prehnanej emócie, ale lásky, v mene ochrany našich národných hodnôt, nášho prírodného bohatstva, v štádiu, keď sme svedkami toho, že sa s ním nenakladalo tak, ako sa na zástupcov našej krajiny patrí.
Nekonám, pán Hlina, ani, pán Hraško, s nejakou naivnou predstavou, nevyjadrujem sa s nejakým očakávaním a nasadenými ružovými okuliarmi na očiach. Ale napriek tomu považujem tento prísľub o zákaze vody do zahraničia za vážny a budem mu pripisovať význam dovtedy, kým to naozaj vláda a minister nepotvrdí prerušením rozpravy k danému zákonu, pretože toto bude pre mňa skutočne dôkazom toho, že ten prísľub o zmene ústavy myslí vážne.
A tie upozornenia na to, že pred tým to nebolo riešené, nebolo to kontrolované. No áno, nemuselo to byť kontrolované, lebo asi nikoho z nás nenapadlo, že tak strategická surovina, existenčne potrebná, nevyhnutná pre naše obyvateľstvo, sa bude predávať do zahraničia. Obzvlášť nie v situácii, keď ku mne prichádzajú informácie z odborných kruhov, že ten úbytok vody vo výške 200 mil. metrov kubických na Slovensku už je skutočnosťou. Je to takáto informácia z odborných kruhov. Nedá sa ju podceniť. A je to jedno, či bude pri vláde SMER alebo bola to strana SDKÚ, ktorá privatizovala. Vždy, aj keby som bola vtedy v opozícii a bola by som v parlamente, určite by som privatizáciu akýchkoľvek strategických podnikov a zdrojov kritizovala. Dnes ste pri vláde vy, takže, samozrejme, tú kritiku ako aktuálna poslankyňa smerujem dnes k súčasným predstaviteľom vlády.