36. schôdza

Pán kolega Kaník, pán minister Žiga prišiel s novelou zákona, ktorou podľa neho zakazuje predaj vody do zahraničia. Podľa opozície práve touto novelou dovoľuje predaj vody do zahraničia. Dnes som sa dozvedel, že ten postup bude taký, že ak tento zákon bude posunutý do druhého čítania, potom príde ústavný zákon, ktorým sa predaj vody zakáže. Priznám sa, že už tomu prestávam rozumieť, lebo teda ak opozícia novelu ústavy nepodporí, potom mi z toho vychádza, že minister Žiga by mal tento zákon stiahnuť, respektíve SMER by ho nemal podporiť.
Teda ak Žiga tvrdí, že tento zákon zakazuje predaj vody, načo teda zmenu ústavy? Aby sme to zakázali ešte viac? Lebo všetko, čo zakážeme ešte a vyvolá to odozvu u občanov, budeme zakazovať ústavou? Mne z toho vychádza jednoducho len to, že minister Žiga neodhadol, aká bude odozva občanov, opozície, naštval Roberta Fica a ten musel prísť a vlastnou hlavou vymyslieť, ako túto kauzu prekryť ústavným zákonom. Ale to riešenie je úplne jednoduché, stačí, keď pán minister Žiga tento zákon stiahne a nech podľa súčasného stavu stráži úradníkov, aby jednoducho žiadny vývoz nepovoľovali, keď on tvrdí, že za súčasného stavu sa to dá.

Ďakujem kolegom za faktické poznámky. Pripomínam, že nám chýba predkladateľ, čo je teda dosť nemiestne pri takej vážnej téme. (Reakcia z pléna.) Kde? Aha, schoval sa. Z toho, čo tu, poznámok bolo veľa, ale pozorne som ich počúval, a neboli tam argumenty, ktoré vyvracali to, čo som hovoril. Bolo tam pár pokusov o nejaké politické okomentovanie toho, čo som hovoril, ale neboli tam veci, že toto nie je pravda, toto je ináč, čo svedčí o tom, že asi tie argumenty, ktoré som uviedol, sú objektívne a pravdivé.
Pán Martvoň, ktorý sa tak pýtal, že prečo v roku 2004 sme to nezabezpečili. No preto, lebo to je zabezpečené, veľakrát sme to tu povedali, ten zákon je dobrý, neumožňuje predaj vody nekontrolovane do zahraničia, ani nijako ináč. Takže nič netreba meniť. Vy ste si len vymysleli príbeh, aby ste pod dymovou clonou tohto príbehu mohli opäť spraviť obrovský kšeft pre pár ľudí, taká je proste pravda.
A kolegyni Mezenskej, len malá poznámočka, určite ju nepovažujem za naivnú, ale keď tak zápalisto hovorí, ako ona vie, ako to je, tak minimálne by mala vedieť, že nie 51 %, ale vždy menšinové balíky, že 49 %, a to je teda set-sakramentský rozdiel predať väčšinový alebo menšinový balík. Takže z toho vidno, že až tak asi úplne presne v tom to nie je.
No a môj priateľ a krajan, Miro Číž, no čo za dobu to žijeme ? - poviem tvoje slová. No takú dobu, že ukazuje sa, kto za koho kope. Áno, my sme nikdy nehovorili, ani nebudem hovoriť, že štát je dobrý vlastník, ale štát je na to, aby chránil strategické územie, zabezpečoval bezpečnosť a surovinové zdroje, aby nepredával dvom, trom zbohatlíkom, dvom, trom podnikateľom, aby oni na tom bohatli, ale aby to napríklad urobil tak ako Nórsko s ropou a bohatla krajina.

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, možno sa mi bude lepšie dívať takto do očí (reakcia na to, že predkladateľ sedí oproti v pléne), aj keď si myslím, že predkladateľ má sedieť tu po ľavej strane.
Vláda Slovenskej republiky prišla do Národnej rady s návrhom zákona o vodách, v ktorom konštatuje niekoľko takých skutočností z jej pohľadu. Ja sa pokúsim parafrázovať. "Voda je strategická surovina,"  – s tým sa dá naprosto súhlasiť. "Týmto zákonom sa zakazuje vyváženie vody vo veľkom do zahraničia,"  – a s tým sa nedá súhlasiť. "Podľa Súdneho dvora je voda tovarom, znamená to, že ide o voľne obchodovateľnú komoditu,"  – s tým sa takisto nedá súhlasiť. "Ten, kto má povolenie na odber vody, má podľa európskych platných právnych predpisov právo na vývoz vody do štátov Európskej únie,"  – s tým sa takisto nedá súhlasiť.
Dovolím si pozrieť na vec trošku podrobnejšie z hľadiska teda dokumentov, ktoré platia, a možno rozšírim okruh myšlienok, o ktorých hovoril vo svojom vystúpení kolega Huba.
Rada Európskej únie prijala Smernicu 23. októbra roku 2000 č. 2000/60/ES, ktorá sa skrátene volá aj Rámcová smernica o vode, ktorá vo svojej preambule, citujem, hovorí: "Voda nie je komerčný výrobok ako iné výrobky, ale skôr dedičstvo, ktoré je treba chrániť, brániť a nakladať s ním ako takým.". To znamená, že tá filozofia, o ktorej sa tu hovorilo, Európskej únie, hovorí jasne, akým spôsobom by sa mali uberať národné krajiny v rámci hospodárenia s vodou.
Táto rámcové smernica o vode hovorí aj o iných pojmoch, ktoré sú zadefinované. Tie dva najdôležitejšie sú: využívanie vody a vodohospodárske služby. A ak zostaneme pri týchto pojmoch, ktoré sú definované v tejto rámcovej smernici, tak možno lepšie pochopíme filozofiu Európskej únie, alebo to, čo nám nakladá Európska únia, aby sme aproximovali do nášho zákona.
Všetky služby, ktoré súvisia s poskytovaním vody domácnostiam, podnikateľom, inštitúciám, ale všetko, čo sa týka odberu, akumulácie, úpravy, distribúcie povrchovej alebo podzemnej vody, hovoria vodohospodárske služby, ktoré sú zadefinované v tejto rámcovej smernici. Podotýkam ale, tieto služby súvisiace s rozvodom a dodávkou vody a služby súvisiace s odpadovými vodami sú vyslovene vyňaté z uplatňovania slobody poskytovať cezhraničné služby. To znamená služby, ktoré sú zadefinované v rámcovej smernici o vodách, nedovoľujú podnikať s vodou cez hranice.
Ako to obísť, keď chcem vyvážať vodu? Navrhnem do zákona iný pojem. A ten pojem, ktorý navrhla vláda Slovenskej republiky do zákona, je "preprava alebo prevod vody". Citujem, v § 1 ods. 4 návrhu zákona: "Využívanie podzemnej vody odobranej zo zdrojov podzemnej vody na prepravu vody dopravnými prostriedkami alebo prevod vody potrubím cez štátnu hranicu z územia Slovenskej republiky (ďalej len "preprava alebo prevod vody").". A toto je to zaklínadlo, ktoré umožňuje alebo umožní po prijatí tohto zákona distribuovať vodu cez hranice Slovenskej republiky mimo rámcovej smernice Európskej únie. Pán minister, ak hovorím inak, ako je pravda, alebo čo hovorí smernica, rád si to vypočujem.
V tejto súvislosti chcem doplniť, že do Rámcovej smernice o vode nám Európska únia predpisuje, aby sme do, alebo predpisovala, aby sme do konca roku 2013 dali vyhodnotenie kvantifikácie chemického stavu vôd a ekonomickú analýzu využívania stavu vôd. Z toho dôvodu, aby jednotlivé členské štáty skvalitnili a zlepšili túto rámcovú smernicu podľa týchto analýz. Ak mám dobré informácie, nedodali sme, tam mala byť naša aktivita.
A tu podotknem ešte jednu takú informáciu, ktorú som zachytil v tejto rozprave. Na jednej strane vláda hovorí, že týmto zákonom zakazuje prevod vody do zahraničia vo veľkom, na druhej strane, keď sme argumentovali tým, že to nikde v zahraničí prakticky neexistuje, že neexistuje objektívna cena vody, neexistuje regulácia, neexistujú nejaké pravidlá, existuje len filozofia v Európskej únii a v podstate zákony, ktoré platia na národnej úrovni, respektíve tie, ktoré sú v rámci Európskej únie, ktoré z nášho pohľadu neumožňujú prevod vody cez hranice, tak pán minister povedal: a prečo by sme raz nemohli byť pioniermi? To som zachytil v rozprave. To znamená pioniermi v prevode vody cez hranice vo veľkom, ak som to dobre pochopil. (Reakcia v sále.) Tak v čom budeme pionieri? Zakážeme. Aha, dobre.
Mnoho sa tu hovorilo o tom, že dnes neplatí v našich zákonoch zákaz, respektíve je možnosť predaja vody cez hranice vo veľkom. Už moji niektorí predrečníci o tom hovorili, chcem len povedať, že pre užívateľa vody na odber podzemných vôd je potrebné orgánom štátnej správy, vodnej správy, dodať množstvo, podotýkam, množstvo potvrdení, respektíve podmienok, ktoré pre toto povolenie na osobitné užívanie vôd je možné dostať. V prípade, že niekto preváža dnes vodu do zahraničia, z nášho pohľadu, z môjho pohľadu, musel porušiť zákon. A ja možno pánovi, nie možno, ale istotne pánovi ministrovi dám interpeláciu aj ohľadne toho prípadu, o ktorom je nám známe, respektíve ktorý tu bol spomenutý, o vývoze vody do Poľska, minerálnej vody do Poľska, kto, alebo kto a akým spôsobom porušil zákony Slovenskej republiky.
A záverom ešte jednu takú poznámku z toho, čo sa stalo dnes, už to tu bolo povedané. V pléne Národnej rady máme zákon v prvom čítaní, ktorý podľa nášho názoru, podľa môjho názoru legalizuje prevod vody za istých podmienok do zahraničia. Pán minister, vláda Slovenskej republiky hovorí, že zakazuje predaj vody. Dnes ráno sme boli svedkami tlačovej besedy, na ktorej premiér a pán minister ohlásili iniciatívu podať ústavný zákon, ktorý bude zakazovať predaj vody do zahraničia. O technike veci tu už bolo povedané, celkom tomu dobre nerozumiem, ale z logiky veci mi vyplýva, pán minister, ak chcete zabrániť predaju vody do zahraničia, tak to dajte do tohto zákona v druhom čítaní. Vstaňte sem, povedzte, máme záujem o zákaz predaja vody, dáme to sem, vyjmeme § 17a, plus tam dáme tento a tento doplnok, ktorý zakáže predaj vody. Alebo jednoducho stiahnite tento návrh zákona a začnite rokovať o zmene ústavy. Podľa toho, čo tu bolo povedané, možno, možno to bude aj úspešné. Ale prikláňam sa k návrhu, ktorý povedal jeden z kolegov pred chvíľou.: čo sa stane, keď ústava neprejde?
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem. Myslím, že veľmi trefne a výstižne pomenované všetky súvislosti. Ja si myslím, pán minister, že by ste mali spraviť niekoľko krokov. Za prvé, stiahnuť návrh zákona, za druhé, predložiť hĺbkovú analýzu stavu spodných vôd a vôbec pitnej vody na Slovensku s návrhom ako naložiť s prebytkami, za tretie, stanoviť presný a transparentný spôsob aukčného predaja prebytkovej vody, ktorú Slovensko má, ak to tak vyjde z analýzy, a takýmto spôsobom postupovať. To by bolo to, čo by svedčilo o tom, že nemáte záujem kšeftovať s vodou. Keď máte záujem, tak tento zákon ponecháte, nestiahnete a bude sa o ňom hlasovať. A celé reči o ústave svedčia len o dymovej clone, ktorú tu vypúšťate.
A ešte na jednu možnú súvislosť by som upozornil, ja som vedel, že som niečo zabudol v tom vystúpení. Strategické suroviny, nerastné bohatstvo, voda je tiež takou surovinou. My máme úplne zlé zadefinované rozdelenie výnosov z tohto bohatstva, nech by sa už využívalo akýmkoľvek spôsobom. To si žiada zásadnú revíziu. Revíziu v tom smere, aby obce, na ktorých území sa toto nerastné bohatstvo nachádza, včítane vody, keď sa dnes bavíme o vode, mali omnoho výraznejší a väčší podiel z ťaženia a nakladania s takýmto bohatstvom. To by bolo správne, to by bolo rozumné. Pokiaľ viem, v Čechách prichádza teraz k takejto zásadnej zmene, myslím, že sa zdesaťnásobuje výnos obcí oproti doterajšiemu stavu. A myslím si, že touto cestou by sa malo vydať aj Slovensko.

Ďakujem pekne. Pán kolega Mikuš, správne si poukázal na to, že tento zákon a prílohy k tomuto zákonu a argumentácia z dielne ministerstva životného prostredia je deravá, deravá ako ementál. Minulý týždeň pri svojom vystúpení som vyzval pána ministra, aby tú ekonomickú analýzu, o ktorej si hovoril aj ty, aby nám predložil, aby doručil sem do Národnej rady, lebo aj ja mám také isté informácie, že nebolo vypracované a nebolo odovzdané. Takisto som ho žiadal, aby argumentáciu z Bruselu, teda list, kde Európska komisia jednoznačne tvrdí, nie exaktné hodnotenia, ale požiadavku Európskej komisie, že my máme zaviesť poplatok alebo spoplatnenie závlahovej vody, čo je tiež nezmyslom, pretože, tak ako si správne uviedol, smernica o službách vôd, o vodohospodárskych službách a nie o cene vody ako takej, tak tiež sme to nedostali. A je treba v tejto rozprave poukazovať nielen na problematiku týkajúcu sa vývozu vody, ale aj ďalších problematických bodov, ku ktorým sa ešte vyjadrím aj ja vo svojom vystúpení, pretože tento zákon zavádza ďalšie skryté poplatky a zvyšovanie cien pre občanov tejto krajiny. Tí, ktorí majú vlastnú vodotesnú žumpu či domové čističky alebo majú pozemok, cez ktorý sa vodohospodári dostávajú k vodným zdrojom, oni všetko budú musieť znášať, náklady a rozmachy, ktoré prináša táto vládna novela z dielne SMER-u.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Mikuš, prepáčte, ale budem vás trošku citovať. Vy ste zakončili vaše vystúpenie otázkou, že čo sa stane, keď ústava neprejde. No myslím si, že keď ústava by v takom znení, ako ju dneska avizoval pán premiér, že by bol v ústave zakotvený zákaz vývozu vody z krajiny, neprešla, tak to by znamenalo, že dva týždne alebo týždeň a pol ste tu robili, opozícia, iba divadielko, lebo myslím si, že tak to tu aj vyznievalo, že voda je jedna z najdôležitejších surovín štátu. A keď to tak vyznievalo a ste to tu tvrdili, samozrejme, tak zaslúži si aj svoje miesto pekne v ústave.
Preto sa pýtam, prečo máte zrazu problém, keď pán premiér aj s pánom ministrom vystúpili s tým, že to chcú dať priamo do ústavy? Dajme to do ústavy, schváľme novelu ústavy a potom môžme diskutovať, či pánom ministrom predložený návrh zákona je vôbec v rozpore s ústavou, alebo nie je. Ale, samozrejme, vám to nevyhovuje, lebo váš kolega, alebo vaši kolegovia z SDKÚ prichádzajú stále s návrhom stiahnuť návrh zákona z tohto rokovania a stanoviť transparentný aukčný predaj alebo spôsob predaja vody. Čiže na druhej strane vy tu vôbec nehovoríte o zákaze predaja vody, vy ho chcete predávať, tú vodu, ale aukčným spôsobom. No zjavne vám pán minister šliapol pekne, alebo nejakým určitým vašim lobistickým skupinám, na otlak, keď zrazu je s tým problém.
No a ja to si dovolím skonštatovať taktiež otázkou iba. Pán Mikuš, dnešným vystúpením pána ministra a pána premiéra nezosmiešnil náhodou pán premiér s pánom ministrom celú opozíciu tým, že ten zákaz predaja vody a vývozu vody chce dať priamo do ústavy? To je moja otázka.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Mikuš, myslím, veľmi dobre poukázal na to, ako nás tu pán minister Žiga zavádza. Zavádza snemovňu, zavádza verejnosť, zavádza aj vládu podľa môjho názoru, preto sa pán premiér narýchlo rozhodol meniť aj ústavu. Zrazu si spomenul na to, že predsa len tú vodu by sme mohli chrániť aj v tej ústave. A uvediem hneď aj tri konkrétne príklady, aby som len nehovoril naprázdno.
Minulý týždeň, keď som vystúpil a hovoril o tom, že súhlasím s tým, že voda je strategická surovina, hovoril pán minister Žiga o tom, že to nie je tovar, ale vlastne sa s tým obchoduje. Čiže je alebo nie je to tovar? No faktom je, že podľa stanoviska Európskej komisie voda je verejný statok, ktorý pre všetkých občanov Únie predstavuje základnú hodnotu, nie je teda tovarom, nevzťahujú sa na ňu pravidlá voľného trhu. To hovorí Európska komisia, ale toto pán minister Žiga akosi zabudol opomenúť vo svojej reči o strategickej surovine.
Druhý príklad. Pán minister Kaliňák, keď som vystupoval, hovoril o tom, že vlastne SDKÚ - DS chcela vyvážať vodu, lebo vodovod, ktorý vedie do Poľska, v Legnave sa začal stavať ešte za predchádzajúceho obdobia. Myslím, že pán poslanec Mikuš to vo svojom vystúpení veľmi dobre vysvetlil, ale ja to len znovu zopakujem. Ak niekto dal na Slovensku vývoz, povolenie na vývoz vody do zahraničia, tak porušil zákon, porušil ústavu, pretože všetky prírodné zdroje, celé prírodné bohatstvo je vlastníctvom Slovenskej republiky a jej občanov.
A do tretice pán minister Žiga zavádzal, keď hovoril o tom, že nepotrebujeme žiadnu správu o celkových zdrojoch vody na Slovensku, stačí si kliknúť na stránku Slovenského hydrometeorologického ústavu. Pán minister Žiga dobre vie, že do 22. decembra podľa rámcovej smernice mala mať Slovenská republika kvantitatívny a chemický stav vôd formou... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Aj ja budem hovoriť o aukciách nie preto, že by som chcel, aby sa vo veľkom voda v potrubí vyvážala do zahraničia, ale preto, že neviem, či ten zákon náhodou neprejde. Ak prejde, obávam sa, že sa bude predávať, a potom, potom by som chcel, aby aspoň teda v aukcii bola predaná tá voda. Tým sa dostávam k tomu, že, že tá voda upozornila na problémy, ktoré máme s ťažbou nerastných surovín. A máme ich viaceré a napríklad spočívajú v tom, že netvoríme dobre cenu surovín, ktoré predávame, tvoríme ju administratívne, nie v súťaži. Tiež nevyberáme subjekty s právom na ťažbu v transparentných tendroch. Ďalší systémový problém, ktorý sa týka ostatných surovín, ale aj vody, teraz je to pekne vidno. A tiež to rozdelenie príjmov, tam už o tom hovoril Ľudo Kaník, medzi štát a obec je také, že síce obec dostáva slušný podiel za, za dobývací priestor, z úhrady za dobývací priestor, ale už jej nerastie príjem za, príjem za platby zaplatené za vydobytý nerast. A to vedie k niektorým tým z tých problémov, ktoré vidíme v médiách, kedy sa búria obce. Je to aj preto, že ťažba niekedy rastie a tá obec svoje peniaze nedostáva.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Pán kolega Mikuš, hovoril si teda aj ty o tom, že teda má byť ochrana vody, teda vývoz vody do zahraničia zakotvený v ústave. No mňa by zaujímalo to znenie zmeny ústavy, lebo ja som konkrétne znenie nepočul, alebo teda nevidel ani napísané. Počul som len podobné vyjadrenia ako pán minister o ochrane a ktorý zavádza nové pojmy o preprave a prevode do zahraničia. Ani premiér Fico sa nevyjadril o tom, že ako chce tú vodu zakázať vyvážať cisternami alebo potrubím do zahraničia. Takže neviem ešte konkrétne znenie, ale bude pripravené až vtedy, keď tento sporný zákon prejde do druhého čítania. Takže bude to naozaj veľmi zaujímavé, že najprv týmto zákonom povolíme predaj do zahraničia a potom ho ideme ústavou zakázať. To je trošku zvrátený proces.
No a keď ste hovorili o vodohospodárskych službách, tak mňa hneď napadlo, že ľudia sa pýtajú, že prečo sú rozdiely v cene za obstaranú vodu v jednotlivých vodárenských spoločnostiach. Čiže tí na východe platia inak, tí, čo platia v Bratislave a tí na severe platia úplne inú sumu, ako tí na juhu. Nuž, lebo v jednotlivých vodárenských spoločnostiach sú náklady regulované ÚRSO, teda Úradom pre reguláciu sieťových odvetví, ale tieto náklady deklaruje vodárenská spoločnosť zaplatenými faktúrami, ktoré im, teda niektorým, vystavujú ich dcérske spoločnosti, ktoré pre ne robia kvalitný, ale aj kvalitne zaplatený servis a údržbu. A takýmto spôsobom sa potom tuneluje vodárenská spoločnosť dcérskymi spoločnosťami, a preto má vyššie náklady, ktoré musia potom zaplatiť občania pri tom, že platia za dopravu vody k nim do domácnosti. Takže vodohospodárske služby sú síce regulované, ale keďže sú takýmto zaujímavým spôsobom tunelované, niektorí občania na Slovensku majú cenu vody vyššiu a niektorí ju majú nižšiu.

Ďakujem za slovo. Tiež vnímam tu trošku tento problém, že chýba nám taká skutočná analýza, koľko tej podzemnej vody v skutočnosti máme. Chýba relevantná štúdia o množstve a kvalite tejto vody.
Kolega, keď si spomenul ten paragraf 1 navrhovaného zákona, naozaj je to také sporné. Tento zákon upravuje aj využívanie podzemnej vody alebo vody podľa § 3 ods. 5 odobratej zo zdrojov podzemnej vody na prepravu vody dopravnými prostriedkami alebo prevod vody potrubím cez štátnu hranicu z územia Slovenskej republiky. Naozaj, keď tak by som v tejto súvislosti chcel pripomenúť čl. 4 Ústavy Slovenskej republiky, že nerastné bohatstvo, jaskyne, podzemné vody, prírodné, liečivé zdroje a vodné toky sú vo vlastníctve Slovenskej republiky. Je dobré, že sa vedie tuná táto rozprava a že sa aj táto problematika otvorila, lebo naozaj si uvedomujeme skutočnú hodnotu vody. To nie je len ropa a ten biznis, ktorý nás možno tuná obklopuje, ale predovšetkým naozaj, aká vzácna je voda. Vodu treba vnímať, teda vodu a vzduch ako základné ľudské práva a voda je naším prírodným dedičstvom.
Čo sa týka toho zavlažovania, ja som to tak spomínal, aj keď sa zavádza len síce symbolicky poplatok za zavlažovanie, ale nemôžem s ním súhlasiť, že zaťažujeme prvovýrobu a tých poľnohospodárov, keď by to bolo aj pol eura na jeden hektár. Treba naozaj s tou Európskou komisiou ešte vyjednávať. Keď aj to okolité krajiny, že to budú zavádzať, nech to u nás, v našej krajine to nie je, máme čím operovať. V sebestačnosti naša krajina je len na úrovni nejakých 40 %, čo vnímam ako naozaj tiež, aj zo strategického pohľadu, čosi mínusové, rovnako ako voda je strategickou surovinou.