36. schôdza

24.6.2014 - 11.7.2014
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

8.7.2014 o 18:46 hod.

Ing.

Martin Fecko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17:49

Róbert Puci
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. No, pán kolega Simon, klobúk dole, škoda len, že ste tak za práva farmárov nebojovali, keď ste bol minister, to je po prvé.
Po druhé, nemáte pravdu, že rámcová smernica nerieši úhradu nákladov za vodohospodárske služby, lebo čl. 9 rámcovej smernice vo vzťahu k úhrade nákladov za vodohospodárske služby ustanovuje nasledovné požiadavky, a myslí sa tým aj spoplatňovanie odberov povrchových a podzemných vôd na závlahy: "Členské štáty zohľadnia princíp úhrady nákladov za vodohospodárske služby vrátane nákladov na ochranu životného prostredia a zdroje v súlade s princípom znečisťovateľ platí. Do roku 2010 členské štáty zabezpečia, aby cenová politika v oblasti vôd dostatočne motivovala užívateľov k efektívnemu využívaniu vodných zdrojov, čím prispejú k dosiahnutiu environmentálnych cieľov. Členské štáty zabezpečia primeraný príspevok rozličných spôsobov využívania vody k úhrade nákladov za vodohospodárske služby rozčlenených aspoň na priemysel, domácnosti a poľnohospodárstvo so zohľadnením princípu znečisťovateľ platí. Členské štáty môžu pri tom prihliadať na sociálne environmentálne a ekonomické dôsledky tejto úhrady, ako aj geografické, klimatické podmienky ovplyvneného regiónu alebo regiónov. Platí aj to, že členské štáty neporušia túto smernicu, ak sa v súlade so zavedenou praxou rozhodnú pre tento účel nepoužiť ustanovenie pre určitý spôsob využívania vôd," – tu je čiarka, tu chcem povedať, že toto ste spomínali aj vy minulý týždeň, ale nedokončili ste vetu –, "ak to neohrozuje účely a dosiahnutie cieľov tejto smernice. Žiaľ, ciele smernice sa Slovenskej republike do roku 2015 nepodarí naplniť, t. j. nedosiahne dobrý stav všetkých vôd, a preto Slovenská republika nemá možnosť žiadať o tzv. výnimku podľa vyššie uvedeného."
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

8.7.2014 o 17:49 hod.

Ing.

Róbert Puci

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17:51

Zsolt Simon
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán kolega Puci, veľmi pekne ďakujem za to, že ste to odcitovali. A keď si to ešte raz prečítate, tak sa tam nedočítate nikde, že musí sa platiť za cenu, teda za vodu, za vodohospodárske služby áno. To, čo sa týka dosiahnutia dobrých environmentálnych cieľov, tá je tiež dovysvetľované v tej istej smernici, ktorá hovorí o tom, že treba zmeniť a podporovať takú formu závlahy, ktorá šetrí tú vodu. To znamená, že používať kvapkovú závlahu napríklad, ale nehovorí o tom, že za závlahovú vodu treba platiť. Hovorí viac o tom, že treba šetriť životné prostredie z hľadiska znečisťovania. Zavlažovanie pôdy nie je znečisťovanie.
A teraz dovoľte, aby som sa ešte tak meritórne vyjadril. Pán minister chce, aby vláda rozhodovala o tom, že kto môže vyviesť vodu, kto nie. Ak ma pamäť neklame, prvá Ficova vláda rozhodla o tom, že emisie predá spoločnosti Interblue. Minister Chrbet to doniesol do vlády a vláda o tom hlasovala. Odsúhlasila. Vieme, ako to dopadlo, že občania Slovenskej republiky na tom prerobili. Nemajte nám za zlé, že máme s tým problém.
Kolega Martvoň, pokiaľ ten ústavný zákon nebude mať výnimku pre žiadnu vládu, tak som ochotný o tom pouvažovať. Ale tak ako to predstavil obsahovo dneska ráno premiér, ktorý hovoril, že zakážeme a v prípade výnimočných situácií vláda rozhodne, tak to nie. Lebo aký je rozdiel medzi takýmto prístupom a prístupom, ktorý doniesol Žiga? Žiadny. Výsledok je, že vláda rozhodne o tom. Pomenovať to dieťa, že je potrebné, lebo je núdza, je tam humanitárna pomoc, alebo neviem, ako to chcete, to sa dá, to sa dá obísť. V tom našom návrhu, ktorý bol predložený, priestor na... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

8.7.2014 o 17:51 hod.

Ing.

Zsolt Simon

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 17:53

Jozef Kollár
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán minister, dámy a páni. Ja začnem na úvod po tom, čo som si veľmi pozorne pozrel diskusiu aj z uplynulého týždňa, aj tá, ktorá pokračovala v druhej časti dnes, tak na úvod začnem takým konštatovaním. Možno mnohí z vás na vysokých školách študovali predmet, ktorý sa volal logika, to bol taký predmet v prvom semestri na ekonomickej univerzite a tam ten predmet začínal takou otázkou, odpovedzte, či je ten výrok správny, alebo nesprávny: Jano má uši, somár má uši, je Jano somár? To bolo úplne na prvej hodine, proste na predmete logika, ktorý sa prednáša na univerzitách v prvom semestri.
Prečo hovorím toto na úvod? Celý uplynulý týždeň, keď prebiehala rozprava k tomuto predloženému zákonu, tak nás pán minister Žiga ubezpečoval o tom, že tento predložený návrh zákona vôbec, ale vôbec neumožňuje vývoz vody zo Slovenska. Pýtam sa, čo sa zmenilo medzi piatkom minulého týždňa a dnešným dňom, že zrazu tá pompézna tlačovka premiéra o zmene ústavy?
Tak ak platí ten prvý výrok – samozrejme, že vrátim sa k tej logike, ten výrok je nesprávny, že keď Jano má uši aj somár uši, to ešte neznamená, že Jano je somár, že? – to znamená, že ak platí tento prvý výrok, ktorý hovoril pán minister Žiga, a teraz ho presne odcitujem, nechajte si prehrať záznam vášho vystúpenia z minulého týždňa – ste povedali, pán minister, že tento predložený zákon v tej podobe, v akej je predložený, vôbec neumožňuje vývoz vody zo Slovenska, vy sám ste sa uplynulý týždeň odvolávali na čl. 4 Ústavy Slovenskej republiky, keď ste ho, myslím, aj citovali, že prírodné zdroje, medzi ktoré patrí aj voda, sú vlastníctvom, vo vlastníctve štátu Slovenskej republiky, a že opozícia sa mýli a že opozícia zavádza, a proste okolo toho bola veľká, veľká argumentačná vojna, že tento predložený návrh zákona, ale vôbec neumožňuje vývoz vody zo Slovenska – pýtam sa, čo sa stalo, čo sa zmenilo medzi koncom uplynulého týždňa a dneškom, že ste ráno, nie vy, ale pán premiér, museli urobiť tlačovku, v ktorej ste teda oznámili pompézne, že prídete s návrhom, alebo že ste pripravení zmeniť ústavu, kde by to bolo explicitne zapísané?
Na strane druhej ste hovorili, pán minister, to bolo tesne pred obedňajšou prestávkou minulý týždeň v rozprave k tomuto zákonu, ste hovorili o tom, že preto je tento zákon nevyhnutný, pretože vývoz vody zo Slovenska je možný už dnes podľa súčasne platných predpisov, len v súčasnosti o tom môže rozhodnúť, citujem opäť vás, "úradník z odboru životného prostredia". A vy týmto zákonom chcete posunúť túto kompetenciu na úroveň ministra až nakoniec teda vlády, vláda o tom rozhodne, a že teda zavádzate konečne poriadok do týchto vecí. Vy ste priamo hovorili o tom, že toto je jeden z účelov zákona, že chcete, citujem teraz opäť vás, nechajte si to prehrať, "chcete umožniť vláde, aby zakázala vývoz vody zo Slovenska". Týmto zákonom to chcete vláde umožniť, to ste doslova povedali, lebo dnes o tom podľa súčasne platných zákonov môže rozhodnúť úradník z odboru životného prostredia.
No tak, nehnevajte sa, keď si dáme teraz naozaj na jeden stôl všetky tieto argumentaria, všetky tieto argumenty, ktoré tu odzneli, tak z toho mi naozaj, ako prvé mi to napadlo, že som si zaspomínal na ten predmet logika z prvého semestra ekonomickej univerzity. Niečo proste potom nesedí.
Preto aj ja považujem predložený návrh zákona za nič iné ako bohapustú, skrytú privatizáciu pitnej vody na Slovensku a myslím, že na podporu tohto tvrdenia v rozprave aj uplynulý týždeň, aj dnes odznelo množstvo argumentov, ktoré už by bolo mrhaním času opakovať dookola.
Po druhé, prečo hovorím o skrytej privatizácii? No preto, lebo predmetný návrh sleduje cieľ legislatívne prikryť vývoz vody do zahraničia, len nehovorí priamo o exporte vody, ale o poskytovaní vodohospodárskych služieb. A hovorí vlastne priamo predložený návrh zákona o tom už známom prideľovaní licencií a o povolení, však koniec koncov ste ich aj nacenili, keď tam v zákone hovoríte – myslím, že je to § 17 – , hovoríte o tom, že a za kubík sa bude platiť 40 centov. Takže, pán minister Žiga, usvedčujete sa sám, keď hovoríte o tom, že takýto zákon potrebujeme, lebo, citujem,  "dnes štátne orgány nemajú oporu v legislatíve, ak by chceli vývoz vody zakázať". To ste povedali pred tou obedňajšou pauzou minulý týždeň v rozprave. A ráno potom na nasledujúci deň, opäť som v minulom týždni pri tej prvej, prvej veľkej procedúre, diskusii o tomto zákone, ste zase, naopak, sa odvolávali na ten spomínaný čl. 4 ústavy. No tak fakt logický chaos, ktorý z toho vznikol, a myslím si, že nielen v mojej hlave.
Po tretie, ak platí, že Slovensko má pitnej vody prebytok, tak potom, a tu chcem predoslať dve veľmi kľúčové podmienky, tá prvá, pri dodržaní všetkých pravidiel ochrany životného prostredia, a tá druhá, ak je správna – ja nie som vodohospodár, ak nepoužijem úplne presnú terminológiu, tak sa ospravedlňujem, lebo nikdy som sa nesnažil byť univerzálnym politikom, ktorý sa vyjadruje úplne k všetkému –, tá druhá podmienka, ak je dodržaná jednoduchá reprodukcia. Poviem to mojím slovníkom, to znamená, že ak máme vybilancované na strane jednej obnoviteľné zdroje pitnej vody, ktoré sa dokážu reprodukovať, a na strane druhej našu spotrebu pitnej vody, ak táto bilancia je v poriadku, tak potom tvrdím, že pri dodržaní týchto dvoch podmienok, opakujem, tú prvú podčiarkujem, pri dodržaní všetkých pravidiel ochrany životného prostredia, som za, aby sa v takomto prípade prebytky pitnej vody mohli aj vyvážať. Hovorím ešte raz: prečo nie? Ale musím jedným dychom dodať, nie na základe takej regulácie, takého zákona, ktorý ste priniesli do parlamentu. Budem o chvíľočku hovoriť, nazvem to, o nejakom konštruktívnom riešení, ktoré by malo spomínaný vývoz vody, ale jedným dychom podotýkam, za uvedených dvoch podmienok umožniť.
Hovoril o tom veľa aj kolega Chren, že ak má o tom rozhodnúť teda dnes podľa platnej legislatívy referent odboru životného prostredia, podľa vášho návrhu, minister príde do vlády, predloží návrh, vláda rozhodne. Ak tvrdíte, že chcete týmto zákonom umožniť vláde zakázať vývoz vody, tak sa potom pýtam, prečo tam priamo sa hovorí o tých 40 centoch za kubík? To je čo? To je, 40 centov má stať kubík zakázaného vývozu? Alebo ako tomu treba rozumieť? (Vyslovené s pobavením.) Čiže jednoznačne chcete legislatívne prikryť vývoz vody zo Slovenska, alebo aby som bol korektný, použijem minulý čas, chceli ste, pretože po dnešku zdá sa, že aj predseda SMER-u zareagoval na to trochu inak. Ja si myslím, že celkom pochopil obrovské politické náklady, ktoré so sebou predloženie takéhoto zákona nesie, a že to je to úplne primárne, prečo zrazu takýto zvrat v tejto téme dnes ráno. Len opäť mi chýba tá logika. Opäť som u toho Jana a u toho somára, jeden má uši, druhý má uši a z toho nevyplýva, že Jano je somár. Opäť mi chýba v tom logika, lebo ak platí, ak máme veriť, že vyjadrenie premiéra z dnešnej tlačovej konferencie o snahe zmeniť ústavu, ktorou by sa zakázal vývoz, tou zmenou, vývoz vody zo Slovenska, tak sa potom pýtam, prečo ste minútu po tej tlačovke tento zákon nestiahli? To mi opäť nedáva, nedáva logiku.
No a teraz k tomu spomínanému konštruktívnemu riešeniu. Teda ak budú splnené tie dva predpoklady, dve podmienky, o ktorých som hovoril, čiže bilancia je v poriadku, poviem to po lopate, zjednodušene, krajina si môže dovoliť prebytok vody vyvážať, lebo vieme pokryť našu vlastnú spotrebu, a súčasne sú dodržané všetky pravidlá ochrany životného prostredia, tak teraz pár slov, ako by takýto vývoz vody mal byť a mohol byť systémovo riešený.
Tu chcem predoslať, že nie je potrebné objavovať objavené. Nie je potrebné objaviť opäť koleso ani oheň, ani peniaze, stačí, ak sa pozrieme na to, čo bolo objavené pred takmer dvadsiatimi rokmi v roku 1995 v Nórsku. A tu stačí k slovíčku voda, ak si za písmenko v) dosadíme písmenko r) a za písmenko d) dosadíme písmenko p). Áno, na miesto slovíčka vo-da dostaneme slovo ro-pa. Teraz nejdem porovnávať tieto dve suroviny, ani porovnávať ich trhovú cenu, ani ich zásoby, ani ich mieru reprodukovateľnosti, ani nič podobné. Len hovorím o tom s istým zjednodušením preto, aby sme sa opäť vrátili do roku 1995, kedy bol v Nórsku založený globálny nórsky fond. Moji predrečníci, niektorí, minulý týždeň v rozprave tak útržkom to slovíčko, nórske fondy, nórsky fond tu spomenuli, ale naozaj len útržkom, len tak heslovite. Ja si myslím, že nie úplne každý musí poznať detaily a mechanizmy, ako takýto fond funguje. Chcem povedať, že tento nórsky fond...
Takto. Po druhej svetovej vojne, všetci vieme, že začal veľmi strmý ekonomický rast v Nórsku práve v súvislosti s objavením sa veľkých zásob ropy blízko nórskeho pobrežia. Dnes príjmy z predaja ropy predstavujú v Nórsku 50 až 60 % celkových príjmov z exportu a samotný ropný priemysel sa podieľa približne 30 % na príjmoch štátneho rozpočtu. A teraz tá pointa. Hlúpa vláda by skutočne všetky príjmy z ropy a plynu každý rok prejedla v očakávaní, že tie zásoby sú forewer, že sú nekonečné a že tu budú navždy, raz a navždy. Poznám aj krajinu, ktorej sa v istom bežnom hospodárskom roku, finančnom roku podarilo čiastočne zvýšiť mieru výberu daní a vzápätí v tej krajine prišla vláda s návrhom, čo všetko bude v krajine od zajtra zadarmo. Ja tvrdím, že nič na svete nikdy nie je zadarmo. To tak jednoducho neplatí.
Koloval taký jeden vtip, ja som ho tu myslím niekedy, ešte za nášho vládnutia, hovoril spoza tohto pultu, že keď sa narodilo socialistické zdravotníctvo, tak pri tej kolíske boli tri sudičky. Tá jedna hovorí: Ja ti, milé socialistické zdravotníctvo, prajem, aby si bolo na svetovej úrovni. Celkom fajn veštba alebo prianie pri narodení dieťaťa. Tá druhá sudička hovorí: Ja ti, socialistické zdravotníctvo, želám, aby si bolo pre všetkých občanov. Tiež samo osebe ten výrok je fajn, nemá žiaden protiargument. A tá tretia sudička hovorí: Milé socialistické zdravotníctvo, ja ti želám, aby si bolo zadarmo. Ako dopadlo socialistické zdravotníctvo? Zase z logiky, z povahy veci vyplýva, že ak má byť na svetovej úrovni a pre všetkých, potom nikdy nemôže byť zadarmo. Ak bude zadarmo, čo chceli socialisti a komunisti, a súčasne malo byť pre všetkých, tak nemohlo byť nikdy na svetovej úrovni. A ak malo byť na svetovej úrovni a pre všetkých, tak nemohlo byť zadarmo. To jednoducho z logiky veci toto všetko vyplýva.
Múdra nórska vláda však postupovala úplne inak. Bola si vedomá troch kľúčových rizík. To prvé riziko je v podobe nevyspytateľnosti ropného trhu a hlavne volatility cien. A tu keď sme u vody, tak v istom okamihu možno budeme navzájom súhlasiť, viacerí v tejto miestnosti, že sa môžme, možno my už nie, možno generácie, ktoré prídu po nás, dožiť toho, že tá voda raz môže byť ale sakramentsky drahá. Teraz nechcem dávať nejaké zásadné súdy typu, že bude podobne drahá ako ropa, alebo že v istom okamihu môže aj prevýšiť dnešnú cenu ropy, ale nechajme špekulácie bokom. Ja len hovorím, že múdra nórska vláda si bola vedomá nevyspytateľnosti trhu s ropou, stále si dosaďme za slovíčko ropa slovíčko voda, aby sme mali tú paralelu stále na pamäti, najmä pokiaľ ide o volatilitu cien. Po druhé, si bola vedomá nórska vláda druhého rizika, ktoré je v podobe vyčerpateľnosti zásob ropy. Ja keď som bol dávno, pred pätnástimi rokmi v Dubaji, tak sme boli v takom jednom krásnom múzeu, kde nám ukazovali, ako celý ten zázrak odštartoval, keď vytryskla ropa. Tak pred tým, než sa tak stalo, tak tí beduíni naozaj žili v stanoch, ktoré boli ušité, myslím, že z mechúrov, a teraz neviem, myslím, tiav, tie beduínske stany. No, mám obavy, že v istom okamihu, keď zásoby ropy dôjdu, no tak Dubaj sa zmení opäť na krajinu beduínov, ktorí budú žiť v stanoch. Prečo? Pretože pôžitky, benefity, efekty z tej ropy dokázali prejesť v rámci päťdesiatich, sedemdesiatich rokov nejaké tri, štyri generácie. A po tretie, tá múdra nórska vláda si bola vedomá teda tretieho rizika, a to je straty sociálnej inklúzie v spoločnosti, alebo sociálnej súdržnosti spoločnosti. Keď už nič iné, tak socialistom aspoň toto riziko by malo byť jasné. Sociálna súdržnosť, sociálna inklúzia, o chvíľočku uvidíme, prečo tento tretí bod tak zdôrazňujem.
No a tak sa teda nórska vláda rozhodla v tom roku ´95, že vytvorí systém, ktorý by garantoval medzigeneračný transfer bohatstva. Teda to, že sa objavila po druhej svetovej vojne, že sa objavili veľké zásoby ropy blízko pobrežia, aby to neskonzumovala, neprejedla jedna jediná generácia, aby došlo k transferu, podotýkam, bohatstva, aby z toho mali pôžitok a benefity aj ďalšie generácie v budúcnosti. A tak teda zriaďuje v tom roku ´95 nórska vláda globálny penzijný fond, ktorý má skratku GPFG (The Government Pension Fund – Global).
Nórsko sa stalo štátom, ktorý má najväčšie kapitálové rezervy na hlavu na svete. To si treba dobre zapamätať. A prognózy hovoria, že nórsky penzijný fond sa stane najväčšou kapitálovou rezervou sveta, mal by dosahovať hodnotu až 900 mld. USD.
Vedel by som siahodlho hovoriť o tom, z čoho pozostávajú príjmy takého nórskeho fondu a z čoho pozostávajú výdavky, ale chcem uviesť jeden kľúčový bod, a to je ten, že takýto nórsky penzijný fond je plne integrovaný do štátneho rozpočtu a je manažovaný Centrálnou bankou Nórska. Žiadne, žiadni politicky nominovaní, takí, onakí ašpiranti, nominanti, so vzdelaním, bez vzdelania, so skúsenosťami, bez skúseností, žiadne handrkovanie o tom, ktorá, aká komisia, kedy, akého nominanta, kam vymenuje. Jednoducho Centrálna banka Nórska manažuje tento fond. A že ho manažuje dobre, o tom svedčí to, že dnes nórsky penzijný fond drží 1 % akcií celého sveta, podotýkam, a jeho hodnota brutálne z roka na rok narastá. Nielen tým, ako rastú príjmy z predaja ropy a plynu, ale samozrejme tým, ako Centrálna banka Nórska tento fond dokáže zho-dno-covať. Myslím si, že ešte išli tí Nóri ďalej a okrem tej spomínanej medzigeneračnej solidarity alebo transferu bohatstva na budúce generácie dokázali o to svoje bohatstvo sa podeliť aj v medzištátnej solidarite a mnohí z vás poznajú benefity nórskych fondov aj na Slovensku. Ročne myslím, že tam tečie až 1,7 mld. eur na tie granty rôzne, ktoré idú pre rôzne krajiny podľa zase prísne stanovených podmienok. Čiže chcem len na margo pri tom jednovetnom odbočení hovoriť aj o medzištátnej solidarite, nielen medzigeneračnej v rámci ľudí, obyvateľov Nórska.
No a teraz, čo je úplne podstatné? Príjmy nórskeho fondu plynú zo spoločností, ktoré podnikajú v odvetví. Ale, pozor, ropné a plynárenské spoločnosti odvádzajú okrem bežnej firemnej dane, korporátnej dane z príjmu vo výške 28 % ešte ďalších 50 % dane z príjmu. Dalo by sa to vo voľnom preklade uviesť ako daň za pridanú ziskovosť. Keď si to sčítame, to je 78-percentná daň z príjmu.
A tak sa teda pýtam, pán minister Žiga, čo tak vycestovať do toho Nórska, pozrieť sa ale úplne detailne na mechanizmus, ako taký nórsky globálny penzijný fond funguje a ak niekedy v budúcnosti povoliť vývoz vody zo Slovenska pri splnení, podčiarkujem, dvoch podmienok, dodržaní pravidiel ochrany životného prostredia a tým, že nám to kvantita a kvalita tej vody umožní, čiže tá bilancia bude surplus, bude v prebytku medzi zdrojmi, obnoviteľnými zdrojmi a spotrebou na strane druhej, tak čo tak zriadiť presne identický mechanizmus aj na Slovensku?
To si ale myslím, pán minister, dve veci. Nemali by sme tu dvojtýždňovú prekáračku o tom, či ten zákon, ktorý ste predložili, umožňuje vývoz vody, alebo ho zakazuje. Raz ste tvrdili, že ho vlastne neumožňuje. Tak prečo to chcete zakazovať od dneska ústavou? Potom zase hovoríte, že len zavádzate do veci poriadok. No toto všetko by išlo bokom.
A viete, prečo by to išlo bokom? Pretože by sme sa tu nebavili o udeľovaní licencie alebo povolení na vývoz vody za tých 40 centov za kubík. Nebavili by sme sa o transparentnosti, netransparentnosti. Súťaž taká, onaká, hentaká. Ja osobne už som stratil po relatívne krátkej dobe štyroch rokoch pobytu vo vrcholovej politike dôveru alebo očakávanie v to, že na Slovensku sa vôbec niekedy nejakú súťaž podarí transparentne doviesť do konca. A dosiahli by ste nastavením princípov fungovania nórskeho globálneho penzijného fondu na podmienky Slovenska, ale namiesto komodity ropa by tam bola komodita voda, dosiahli by ste naozaj dve veci. Po prvé, benefity z výťažku z predaja vody v takomto prípade by neplynuli do vrecák úzkej skupiny ľudí. Akokoľvek by sme to prikryli zase súťažami, kritériami, pravidlami, čímkoľvek, vieme na konci dňa, ako to celé vždy spravidla dopadá. Veď teda nežijeme prvú hodinu po nežnej revolúcii, ale odvtedy uplynulo takmer 25 rokov. Tak máme dostatok historických skúseností, ako to vždy s tými verejnými súťažami na Slovensku dopadlo. Čiže benefity by plynuli do toho fondu. A súčasne by platilo, že boli by rozložené medzigeneračne. Dochádzalo by k spomínanému transferu bohatstva na niekoľko generácií, ktoré prídu po nás.
Toto by som považoval za solidárne, za transparentné a za správne. Len hlúpa vláda to urobí tak, že vlastne prírodné zdroje skonzumuje, skonzumuje ich tu a teraz a benefity z toho bude mať naozaj zopár vybraných jednotlivcov. Veď koniec koncov tak to bolo aj v prípade fotovoltaiky, v prípade CO2 a ďalších vecí. Ale veď o tom už tu bolo v rozprave prediskutovaných množstvo a množstvo slov a viet.
Takže nech si divák alebo poslucháč alebo v tejto sále sediace kolegyne a kolegovia urobia názor, do ktorej kategórie potom naša vláda patrí. Či do tej kategórie múdrych vlád alebo menej múdrych, alebo hlúpych vlád. Takže nehrajme sa tu teraz na slovíčka, na všelijaké prestrelky, chceme, nechceme prikryť legislatívne vývoz vody zo Slovenska. Ak je ten váš úmysel naozaj čistý a poctivý, tak to urobte tak. Neprenášajte kompetencie udeľovania licencií na vývoz z úradníka odboru životného prostredia na ministra, z ministra na vládu. Potom, keď ste pod verejným tlakom, tak poviete, že vy chcete týmto zákonom vláde umožniť zakázať vývoz vody zo Slovenska. Toto sú naozaj tanečky, ktoré chtiac alebo nechtiac ma prinútili sa vrátiť do roku ´75, keď som študovať, ospravedlňujem sa, ´79, keď som študoval ten prvý semester a ten predmet logika na Ekonomickej univerzite.
Toto je práve potom dôvod, prečo som podpísal aj ja tú petíciu. Nehnevajte sa na mňa, zabudol som meno toho kolegu z prvého radu, ktorý tu pred chvíľou diskutoval a udržiaval ten oheň za stranu SMER - sociálna demokracia, keď tu uviedol takú vetu, z ktorej sme sa tu všetci smiali, že ktosi platil tých protestujúcich, čo tu stanovali minulý týždeň pred vchodom do hradného areálu. No toto mi už naozaj pripomína takú atmosféru spred roka ´79, ´89, pardon, hej, keď vždy komunisti podozrievali disidentov a disidenti komunistov, kto koho kedy za čo platil. No proste zlé, zlé, zlé.
Proste priznajte si, pán minister Žiga, že bol tu a verím, že je a stále bude úplne jasný a merateľný spoločenský tlak, že už trošku také malé svetielko na konci tunela, že už ten prostý pospolitý slovenský ľud vám naozaj nenaletí na všetko. Že už nemôžte prísť do tejto snemovne s čímkoľvek, kedykoľvek, rehotať sa a byť arogantný. Veď koniec koncov o arogancii moci vám hovoril sám vlastný váš predseda na ostatnom sneme, ktorý ste nazvali pracovný.
Takže naozaj nerobme si z ľudí na Slovensku hlupákov. Pomenujme veci pravým menom. Ak vám ide o zákaz vývozu vody, tak to, preboha, urobte, ale nie takýmto zákonom. Ak vám ide o umožnenie vývozu vody, ktorý paradoxne, možno pre vás paradoxne, aj ja podporujem, ak budú dodržané dve podmienky, ochrana životného prostredia a že nám to umožní kvalita a kvantita tej bilancie medzi zdrojmi a spotrebou pitnej vody, tak potom prečo nie. Ale robme to tak, aby z toho mali benefit a profit naozaj všetci obyvatelia Slovenska. A dokonca nielen tí, ktorí tu žijú dnes, tu a teraz, ale aby ten benefit bol, to bohatstvo bolo naozaj v tom medzigeneračnom transfere posúvané aj na generácie, ktoré prídu po nás. Potom vášmu zámeru, pán minister Žiga, uverím, ak prídete s takouto veľmi analogickou a obdobnou schémou, ako fungujú nórske globálne penzijné fondy. Len namiesto výťažku z predaja, výťažku z predaja ropy na Slovensku by to toho v budúcnosti plynuli výťažky z predaja vo-dy.
Ak s takýmto návrhom prídete, všetkými desiatimi ho podporím.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

8.7.2014 o 17:53 hod.

Ing. PhD.

Jozef Kollár

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:17

Štefan Kuffa
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Inak aj mňa napadlo to Nórsko presne s tou ropou. A je to krajina, ktorá je naozaj na veľmi vysokej životnej úrovni. A myslím si, že naozaj si to, kolega, pekne uviedol. Ten príklad, že práve táto krajina nežije na úkor budúcich generácií, ale si to naozaj tak ekonomicky pomenoval, a myslí aj na tých, ktorí prídu po nás. Mňa to presne napadlo, že v podstate našou surovinou alebo naším tým bohatstvom je práve tá voda. Áno, prihliadnuc na životné prostredie, ja som to aj minulý týždeň povedal, myslím si, že až tak sa, aj dneska som to povedal, nemusíme sa až tak veľmi zase tak báť a strachovať, aby sme sa nevedeli podeliť o tú vodu možno s krajinami alebo ľuďmi, ktorí túto vodu nemajú. Ale aby to bolo naozaj také, že nezbohatnú tuná jednotlivci, my všetko minieme, spotrebujeme alebo možno zničíme životné prostredie, a na úkor budúcich generácií. Aby tu bola transparentná schéma na ten predaj vody. Tak ako Nóri hospodária s kladným hospodárskym výsledkom vďaka rope, naozaj my by sme mohli zlepšiť ten štátny rozpočet a znížiť možno deficit v našej krajine aj vďaka tejto vode.
No tak ako si to spomenul, aj tú sociálnu inklúziu a medzigeneračný rozdiel a tú solidaritu, ktorá tuná je, aj ten nórsky globálny penzijný fond, mňa to, naozaj zaujal ten príspevok, pretože aj mňa to, napadla tá ropa v súvislosti s Nórskom. Bol tom v tejto krajine a naozaj som mal možnosť aj vidieť z blízka tú životnú úroveň. Len jednoducho, naozaj aby sme sa dokázali podeliť aj s tými, ktorí prídu po nás, a aby sme sa nesprávali koristnícky. Áno, 78 % príjmov ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

8.7.2014 o 18:17 hod.

PhDr.

Štefan Kuffa

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie 18:20

Jozef Viskupič
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, vážení občania, pán minister, pán spravodajca. Málokedy je možnosť vystúpiť v rozprave a baviť skutočne k problémom, ktoré trápia obyčajných ľudí a verejnosť. A verejnosť aj z pohľadu toho, čo sa môže dotýkať ich osobných životov.
Téma, ktorú zadefinoval ešte pôvodne legislatívnym zámerom pán minister alebo jeho ministerstvo, dostávame meno téma za záchranu vody. Tých živlov a častokrát to tu bola počas tejto rozpravy spomínané, ktoré, ktorými by sa mohol tento parlament zaoberať, respektíve či pôda, či voda, či vzduch, máme na Slovensku tak ako v každej inej krajine. Štyri, ešte, ešte sme sa bavili aj o pôde alebo zemi. A častokrát a možno z vládnych strán sme obviňovaní, že nesieme túto debatu v prílišných emóciách z opozičných radov.
Skôr som mal pocit, že sa dostávame či už k taxatívnemu vymenovaniu dôvodov kritiky alebo možno, tak ako aj ostatný predrečník, možno s inými scenármi, ako s touto témou naložiť, sa dostalo, a ešte aj pri tých parlamentných spôsoboch, sa dostalo na to, že tá debata netrvá krátko. A myslím si, že je celkom správne, že niektoré rokovania parlamentu sa dostávajú, dostávajú väčší priestor. A možno, že pôvodne ani samotný pán minister nečakal, že či už verejnosť, za čo jej patrí vďaka, alebo aj samotní poslanci budú venovať obrovskú pozornosť tomu, že s vodou by sa nemalo hazardovať, by sa nemalo o nej rozhodovať nezodpovedne.
Ja som si ten zákon, keďže tá časová dotácia už samotného prerokovávania v pléne pri prvom čítaní bola dostatočná tým, že tá rozprava bola možno z objektívnych príčin prerušená a možno a vďaka tomu prerušeniu prišlo, či už počas tejto schôdze aj k snemu SMER-u, kde bola kritika spolustraníkov, a následne aj pri obrovskej váhe argumentácie, ktoré sme mali možnosť počuť, a tentokrát v médiách neostali ako keby pri ignorácii tejto témy, tak sme sa dočkali tlačovej konferencie, ktorá, musím sa priznať, z pôvodne pripraveného môjho, mojej výzvy, ktorú som zodpovedným chcel adresovať, aby sme sa čím skôr a čím hlbšie zamysleli nad ústavným riešením ochrany pôdy, koniec koncov ústami dnes premiéra v sparing partnerstve pána ministra našla nejaký výraz.
Ja mám ale pocit, že takto by sme nemali tvoriť legislatívu a nemali by sme v obrovskej miere prípravy legislatívneho konania prichádzať s tým, že ideme najprv s nejakou legislatívnou iniciatívou jednoduchého zákona a následne budeme musieť tento legislatívny zámer, tento zákon vylepšovať ústavnou ochranou. Pri všetkej úcte, myslím si, že nebudem asi ďaleko od pravdy, že váš legislatívny zámer, pán minister, bude musieť doznať nejakých zmien. Predpokladám a nebudeme asi veľkí proroci alebo nebudeme musieť chodiť ďaleko, že práve predmetné ustanovenia o licenčnom konaní, kedy sú odôvodnené obavy z toho, že licencie na prepravu alebo vývoz vody, alebo predaj vody, alebo akokoľvek to tu bolo nazývané, niekto mal dostať, a napriek snahe ministerstva sme sa dostali k tomu, že príde k nejakej ústavnej zmene, kde predmetné ustanovenia zákona asi vypadnú a bude to dobré. Čo sa podľa mňa stane, bude, že prvé čítanie a filozofia tohoto zákona, ktoré mnohými, a je jedno, či opozičnými alebo vládnymi poslancami, hovoria aj o tom, že sú tam aj dobré ustanovenia, ale to, že pod týmito dobrými ustanoveniami, a je to možno technológia moci, technológia legislatívneho procesu, prechádzajú ustanovenia, alebo chceli prejsť ustanovenia aj v prvom čítaní, kde by sme sa mali vyjadriť o filozofii, ja si myslím, že by bolo treba raz a navždy povedať, že táto filozofia zabezpečenia ako keby ochrany vody z dielne ministerstva životného prostredia bola falošná.
Filozofia otvárania ochrany vody s tým, že idem najprv zadefinovať jej povolenie a potom urobím prekážky alebo budem sa snažiť vykamuflovať nejakým spôsobom prekážky o zákaze predaja, nie je dobrá. Nie je dobrá už z hľadiska toho, že muselo byť zainteresované obrovské množstvo ľudí. Myslím, že tie petície, či už elektronicky, ja som registroval dve petície, ktoré sa zbierali, aj podpisy pod ne, aj tzv. analogicky alebo priamo, priamo v uliciach, sú obrovským mementom pre ústavodarcov, aj zákonodarcov, aby neignorovali legislatívny proces, medzirezort a niektoré kroky. Dávno sme sa mohli baviť o ústave. Tá ústava a ústavná zmena tu mohla byť. A dovolím si tak trošička predbehnúť proces. Ja si myslím, že v tejto snemovni bude veľmi málo poslancov, ktorí ochranu vody garantovanú ústavou nepodporia.
Vidím, že na balkóne sa objavil aj človek, ktorý je s vodou spojený dlho. Pán Kravčík, ja vás tu vítam. Dúfam, že pri tejto téme sa čím ďalej a viac budú objavovať odborníci. A nemajte za zlé aj niektorým poslancom, ktorí by chceli dať najavo aspoň dobrú vôľu pri prvom čítaní, že naozaj legislatíva, ktorá by mohla byť prijímaná zo začiatku ústavne, a ja som teraz zvedavý aj na ten proces, keď, keď dúfam, že ten ústavný zákon príde v septembri, akým spôsobom sa o ňom budeme baviť, či to bude zase ústavný zákon len z dielne vládnych poslancov alebo sa otvorí nejaká širšia debata. A dúfam, že sa naozaj nad ním zhodneme.
A chcem povedať aj to "b". Dúfam, že tento ústavný zákon zabezpečí to, aby zo zákona sa predmetné ustanovenia 17a) a b), ktoré tu častokrát boli skloňované, i parametre, keďže som sa bavil aj s pánom poslancom Hlinom, ktorý chce niečo hovoriť aj k správnemu procesu, sa tieto otázky vyjasnia a téma ochrany vody a jej nepredávania, nedistribúcie alebo nemožnosti na súčasnú dobu umožniť toto komerčnému sektoru alebo ľuďom, ktorí by chceli s vodohospodárskymi službami podnikať, bude zastavená.
Naozaj, akýkoľvek iba náznak toho, že voda, ako to najdôležitejšie, čo k životu je treba. Často sme aj na škole kládli otázky, že čo zabezpečuje život. Často sa hovorilo slnko, voda, slnko, pôda. Len je to naozaj voda. Tam, kde sa voda objaví, je život. Ale nechcel by som byť príliš vo veľkom pátose pri tejto téme.
Takže by som chcel vyzvať zodpovedných, aby to ústavné riešenie prišlo, aby prišlo transparentne, aby bola s ním oboznámená verejnosť a aby naozaj zabezpečil nie iba krytie toho, že niekde na ministerstve nastala chyba. A keďže vládni a zodpovední ľudia možno z pozícií moci nechcú priznať chybu a že sa vydali po nesprávnej ceste, aby zabezpečila možno aj dymovú clonu, nech je tak, ak to má byť ústava a zmena ústavy ako dymová clona zodpovedných ľudí na ministerstve a zodpovedných ľudí zo SMER-u, ale hlavne, aby sme docielili ten cieľ, ku ktorému mala viesť celá táto rozprava, a to je ochrana vody. Čiže neumožnenie podnikania so službami, ktoré by distribuovali prevod, cezhraničný prevod vody ako nášho či už kultúrneho alebo nerastného, alebo akéhokoľvek bohatstva.
My sme na tlačovej konferencii, chcem sa krátko dotknúť toho, že túto tému mali ľudia v európskom priestore na mysli dávno pred touto debatou. A z hľadiska Lisabonskej zmluvy, ktorá umožnila do procesu vtiahnuť aj občanov Európskej únie a umožnila na základe tzv. citizen initiation alebo občianskej iniciatívy nejakým spôsobom vplývať na európsku legislatívu, takže o vode ako strategickej surovine sa zaoberá dlhodobo aj európsky priestor. Je to jedna z prvých úspešných občianskych iniciatív a tento nástroj priamej demokracie a množstvo ľudí, nad milión, ktorí sa v európskom priestore vyjadrili k tomu, aby voda, jej, nakladanie s ňou aj so službami bolo upravené v európskej legislatíve nanovo. K tomu viedla tá smernica. Nakoniec presvedčila aj Európsku komisiu. A dostali sme sa k tomu, že pod tlakom verejnej mienky, ktorá cez európsky priestor, cez 504 miliónov občanov Európskej únie malo možnosť sa k tomuto vyjadriť a aj sa vyjadrilo. Preto by sme mali mať k tomu úctu aj my, k inštitútom priamej demokracie a k tomuto síce byrokratickému a zložitému, cez sedem štátov a viac, úspešnému, kde sa zbierajú podpisy síce elektronicky, ale rok, nakoniec viedla k úspešnému koncu a zaoberala s ňou aj Európska komisia.
My sme na tlačovej konferencii sa snažili a dúfam, že tie argumenty, spomínalo ich tu viacero ľudí, a mám pocit, že tá, ten tlak verejnej mienky na urobenie dobrého a správneho rozhodnutia boli podmienené ako keby tromi vecami. Hovorilo to viacero predrečníkov. A to je správne. A dúfam, že sa k nej dostaneme, aby sme nevychádzali z nejakého údaja vodnej bilancie. A viacerí sme sa presne s touto metodikou zaoberali a porovnávali čísla. A naozaj musím povedať, že tento, tento údaj nehovorí presne a nehovorí o tom, ako to s tou našou vodnou alebo celým, celou situáciou okolo pitnej vody, alebo vôbec vody na Slovensku je. Preto sa prihováram za to, aby, ak má vôbec sa niekto zamýšľať nad tým, že budeme hovoriť o relevantných číslach, tak musíme mať spracovanú aj relevantnú štúdiu. Potom sa tu môžme rozprávať. Ak to nemáme, môžme sa rozprávať o číslach, ktoré prezentuje, či už pán poslanec Chren o niečo cez tisíc metrov kubických na sekundu, alebo aj to, čo prezentuje ministerstvo, 8,5 tisíca a podobne, sú to veľmi rozličné čísla. Ja súhlasím s tou argumentáciou, že ak vôbec tento proces, majme nejaké čísla, oprime sa o odborníkov a skúsme naozaj nájsť taký model, ktorý by reálne vedel na číslach zdokumentovať situáciu, ako to s tou našou vodou je.
Druhá otázka, možno trošička kontroverznejšia, je otázka miestnych referend. Niekto to tu hovoril pod témou ako keby režimu, aký sme zvolili pri či už košickom uráne alebo potom následne pri zlate v Kremnici a Detve, aby naozaj ľudia, ktorí, na ktorých území má byť zdroj, ktorý sa nejakým spôsobom využíva, vedeli o využití rozhodnúť povolením. Čiže ten mechanizmus sme definovali tu nedávno. A možno, a ja sa za to prihováram, aby sme aj pri vode a nakladaní s ňou prikročili úplne k rovnakému mechanizmu. Myslím si, že nemáme čo veľmi v tejto miere pokaziť. A bolo by dobré, aby sme sa k tomuto dostali.
Zároveň to tretie odporúčanie bolo, myslím si aj z porovnávaní s tým, akým spôsobom je priamo tá textácia zákona, keďže na základe smernice Európskej únie my, ktorá hovorí o tom, z tej, z toho veľkého balíka služieb bola naozaj voda vyňatá, respektíve služby súvisiace s vodou vyňaté, a tým pádom štát môže vodu zakázať na základe zákona. Ja si celkom nemyslím, že ak rozhodneme, rozbehneme správne konanie, kde v jednej fáze správneho konania sa môže vláda vyjadriť k tomu, či vodu zakáže alebo nezakáže, respektíve v tom priamom zákone napísané, že zakáže vývoz vody, že toto je a plnilo by to, že sme naplnili podstatu toho, čo sa myslí, že naozaj na základe zákona je s týmito, je urobené vlastne smernici zadosť, a preto by som v textácii zákona omnoho viacej privítal to, za čo sa tu prihováralo viacero kolegov, že aj v tom jednoduchom zákone by tieto služby, respektíve vývoz vody alebo akékoľvek služby, ktoré by viedli k cezhraničnému predaju vody aj v oblasti teda služieb, bolo taxatívne presne vymedzené v zákone. A to, že zákon viac-menej aj pri, videl som to v nejakom masmédiu, kde upotená úradníčka priamo hľadala odkazy v zákone a s takým kyslým úsmevom sa nakoniec na redaktora usmiala a povedala, že síce by to tak mohlo byť, že, myslím, že sa to dotýkalo tých 20 centov za liter minerálnej vody, že na základe nejakej inej normy a niekde to tam je a je to celé veľmi zložité, ale koniec-koncov, keď to niekto interpretuje, takže naozaj môže prísť k neúmernému zdraženiu minerálok. Tak sa prihováram za legislatívnu čistotu, aby sme v norme, ktorú prijímame, nerobili odkazy cez odkazy, ale bolo presné a jasné zo zákona, že voda sa cez hranice vyvážať nemôže, aké poplatky stanovujeme a či to bude 0,01 centa pre poľnohospodárov pri používaní vody na poľnohospodárske účely alebo, alebo nie, aby si to presne každý mohol v zákonnej norme vyčítať.
Čiže vyčistiť legislatívne text, presne určiť, aký je úmysel zákonodarcu a mať relevantnú štúdiu, ochrániť vodu aj miestnymi referendami, sú tie výzvy, ktoré z prvého čítania som považoval za dôležité povedať. Či už mechanizmus, ktorý spomínal môj predrečník Jozef Kollár, že naozaj pri predaji vody by sme mali uvažovať o tom, aby sme vytvorili nejaký fond, ktorý, kde by hlavne štát, štátny rozpočet a nie iba nejaká časť, nejaké drobné padali do štátnej kasy a ostatné do súkromných vrecák tých ľudí, ktorí si chcú o licencie požiadať, sú výzvy, ktoré pre prvé čítanie sú dôležité.
Takže dúfam, že keď sa dostaneme k ústavnému riešeniu, a dovtedy dúfam, že ministerstvo alebo možno aj toto plénum, a budem, využijem svoje právo poslanca dať oba procedurálne návrhy, pán spravodajca, aby sme pre túto chvíľu tu a teraz zákon ad 1) stiahli z rokovania, a keď nie to, aby sme ho dali ministerstvu na prepracovanie, pretože už teraz vieme úmysel zákonodarcu, a to je to, že bude čakať na ústavné riešenie. A bolo by čistejšie, aby sa buď zákon ocitol opäť na stole zodpovedných úradníkov a samotného ministra, alebo po dobu ústavného riešenia sme v rokovaní o tomto návrhu zákona nepokračovali a nemali pre potreby druhého čítania tento zákon otvorený.
Nemáme s tým dobré skúsenosti. Volebný zákon, ktorý sa chcel tváriť, že ho ideme prijímať cez politické spektrum, bol tak isto dlho otvorený medzi prvým a druhým čítaním. Nemyslím si, že to k čistote a k rokovaniam o tom, aké parametre sa tam majú nastaviť, prispelo. Preto by bolo dobré pustiť sa znovu štandardnou cestou po tom, ako bude jasné, aký je ústavný konštrukt. Akonáhle bude, predpokladám, že v októbri schválená ústava v tejto veci, vieme jednoduchý zákon v zmysle tejto ústavy rozbehnúť znovu cez medzirezort a nemusíme si, ani ministerstvo, ani poslanci, sťažovať, zľahčovať prácu. A pobavme sa o tom, aby sme vedeli, čo ideme prijímať, aby to v súlade s ústavou bolo. Tento trik medzi, odsúvať rokovania medzi prvým a druhým čítaním do neznáma a naďaleko, nie je dobrý. Nie je to dobrá legislatívna prax. A myslím si, že otvorením tohoto zákona nanovo nič nestratíme, a ten čas, ktorý príde pri kreovaní ústavy, sa môžme naplno venovať tomu, aby sme prijali kvalitnú ústavnú normu. A mám pocit, že z tých debát, keď ústami samotného premiéra a predsedu politickej strany a viacerých poslancov, ktorí sa za SMER začali vyjadrovať, a ja toto celkom vítam, že konečne metóda hrania mŕtveho chrobáka v tomto pléne prestala platiť a prichádza aj kritika toho, že poslanci sa málo zapájajú do debát. Venujme sa ústavnému konštruktu. Na základe jeho prijatia prijímajme jednoduchý zákon, ktorý sa bude venovať vode.
Ďakujem za pozornosť a držme si pri ochrane vody palce.
Skryt prepis

Vystúpenie

8.7.2014 o 18:20 hod.

Mgr.

Jozef Viskupič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:42

Ján Mičovský
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Ďakujem pekne aj pánovi poslancovi Viskupičovi za celkom solídny podvečerný prehľad problematiky v závere rokovania zákona o vode.
A napokon celkom úprimne ďakujem aj SMER-u za to, že vôbec prišiel odvážne s touto témou, pretože nechtiac spôsobil dva zaujímavé efekty. Môžeme si uvedomiť nesmiernu cenu vody a zároveň si môžme uvedomiť aj nesmiernu cenu občianskej iniciatívy a vlastne aj hlasu poslancov, ktorí majú možnosť zabojovať na scéne, ktorá je nanajvýš aktuálna. Takže vďaka. Možno bez toho by sme netušili, že tá hodnota je taká veľká. Alebo sme si to aspoň zopakovali. Je tu istota, že tá cena vody a vôbec, že máme možnosť hovoriť o takomto veľkom bohatstve, je v priamej úmere s tým, že krajina bola spravovaná za stáročia dobre a že lesníci majú na tom nesmierny podiel, že vôbec máme takúto bohatú krajinu na vodu.
Je tu však aj neistota. Je tu neistota spojená s tým, že my nevieme, či budúcnosť bude taká štedrá, napriek možno aj dobrému spravovaniu krajiny. A preto opatrnosť je na mieste, že tá bilancia vodná sa nemusí vyvíjať z rôznych dôvodov tak, aby sme boli naďalej takou bohatou krajinou.
A je tu aj druhá neistota, to už je taká politická, že SMER nám už neraz v minulosti dokázal, že to, čo sa dá zneužiť, sa zneužíva veľmi rado a často. Takže je to plne v poriadku, že diskusia naberá aj tento smer veľmi tvrdej kritiky, ktorá zdá sa, že padla na úrodnú pôdu. A preto sa teším, že po minulotýždňovom rokovaní, keď som si dovolil navrhnúť, aby to bolo riešené ústavným zákonom, naozaj takýto spôsob, zdá sa, že pán premiér aj pán minister prijali. A ostáva už len veriť, že táto sieť zaujímavých krokov v debate o vode bude mať ešte isté trvanie, ktoré možno až kedysi raz v budúcnosti skončí jej predajom.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

8.7.2014 o 18:42 hod.

Ing. CSc.

Ján Mičovský

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:44

Martin Chren
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem, pán kolega, za veľmi štrukturovaný príspevok. Naozaj ho oceňujem. Ja by som si ho možno dovolil zhrnúť, aj všetko to, čo sa tu udialo, do takých štyroch bodov.
Bod prvý, SMER rieši len tie problémy, ktoré sám spôsobil. Bol to SMER, ktorý sem predložil zákon, ktorý umožňuje obchodovať s vodou. A keby ho sem nepredložil, nikdy by nemusel navrhovať novelu ústavy.
Bod druhý, SMER nehovoril pravdu, keď tvrdil a celý minulý týždeň to tvrdil, že predložený návrh zákona zabráni obchodu s vodou. To vlastne priznal. Lebo keby tomu ten zákon mal naozaj zabrániť, tak by nemuseli presadzovať novelu ústavy. To znamená, priznali sa, že klamali v priamom prenose.
Po tretie, radšej než transparentnú schému obchodu s vodou, na ktorej môže aj Slovensko zarobiť, nebudú mať žiadnu schému obchodu s vodou. Pretože predložili sem jeden biznis, ale nie sú ochotní baviť sa o tom, ako to urobiť nebiznisovo, ako to urobiť, aby tam nebol kšeft. Keď nemôžu mať svoj biznis a svoj kšeft, tak radšej zakážu vývoz vody úplne.
No a po štvrté, SMER je citlivý na veľký verejný tlak. SMER pracuje metódou pokusov a omylov. Už to viackrát dokázali. Pred tým s paroplynovým cyklom, napríklad. Dajú sem nejaký zákon a ak si to opozícia nevšimne, alebo ak si to verejnosť nevšimne, tak si ten zákon schvália. Ak sa opozícia spojí a ak verejnosť zareaguje, tak potom rýchlo nejakou dymovou clonou zatiahnu ručnú brzdu a zákon zrušia alebo presadia iný zákon, ktorý ho ruší. Tak sa to už stalo mnohokrát.
A z týchto štyroch bodov by sme si mali zobrať ponaučenie a mali by sme ich čo najviac komunikovať a vysvetľovať verejnosti, aby bolo jasné od začiatku, o čo tu šlo.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

8.7.2014 o 18:44 hod.

Ing.

Martin Chren

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:46

Martin Fecko
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán kolega, ja zareagujem na jednu časť tvoju, ktorú si povedal, a síce, že spomenul si kolegu Joža Kollára, ako hovoril o tom medzigeneračnom fonde, ktorý by sa mal prípadne vytvárať, keby sme sa rozhodli predávať. Ja a priori som proti predaju vody, ale ak by k tomu došlo, tak samozrejme, že malo by sa to veľmi dôsledne prehodnotiť, či ten stav našich zásob a, by som povedal, výhľad do budúcnosti je taký, že môžme si dovoliť, ja hovorím, ten luxus predávať tú našu životodarnú tekutinu. Myslím si, že v našej republike sme ešte na to nedorástli, aby sme mysleli na ďalšie generácie. Ukážte mi vládu, ktorá myslí aj na ďalšiu generáciu, čo jej sme v stave odovzdať. Zatiaľ to vidím iba tak, že samé dlhy, dlhy, dlhy a nič viacej. A bojím sa, že ešte potrvá nejakú tú generáciu, aby sme si toto uvedomili, že tento svet na Slovensku nie je iba pre nás, ale aj pre tých, čo príde po nás. A v súčasnosti na to ešte podľa mňa politici na Slovensku nedozreli.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

8.7.2014 o 18:46 hod.

Ing.

Martin Fecko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:47

Jozef Viskupič
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. Myslím si, začnem odzadu, Maťo, že áno. Na túto dobu tým, že to, čo som spomínal, že nemáme presné čísla a presné parametre, rozbiehať sa do akýchkoľvek diskusií o predaji vody je ad 1) predčasné a ad 2) falošné, pretože metodiku tej vodnej bilancie tu spochybnili viacerí predrečníci. A myslím si, že odborná verejnosť je dosť zajedno, že by bolo treba naozaj mať nejakú relevantnú štúdiu. To, že by akýkoľvek, akékoľvek nerastné bohatstvo malo v prvom rade plniť štátnu kasu a ak zvýši, keď to poviem tak ľudovo, tak by z toho mohol byť aj nejaký benefit pre toho, kto s tým chce robiť. Len tam musí byť zadefinované presne, nejaké parametre, kto, ako sa zúčastní tohoto procesu, a nie arbitrárne od ministerského stola. Čiže súhlasím.
To, čo... Chcel som ešte sa poďakovať za to, že viacero kolegov tu navrhovalo minulý týždeň v tej rozprave práve tie ústavné zmeny a práve tú ústavu tým, že chceli, aby tento zákon bol stiahnutý a riešili sme to v ústave. Čiže ja súhlasím s kolegom Chrenom, že ako keby pod tlakom okolností, pod tlakom verejnej mienky, pod tlakom kolegov a kolegýň z parlamentu si nakoniec premiér uvedomil, že bude musieť možno aj svojho vlastného ministra presvedčiť na to, aby k tej ústavnej zmene prišlo.
A Maťa by som iba doplnil, že nielen ak si opozícia všimne, že sa tu chystá niečo nekalé, ale hlavne je treba poďakovať ľuďom, že si všimli a že sa masovo zúčastnili podpisu pod petíciu pre... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

8.7.2014 o 18:47 hod.

Mgr.

Jozef Viskupič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 18:49

Alojz Hlina
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ja asi tým fatalistom naozaj začnem byť, lebo je za desať sedem a ja si odskúšam smerácku spravodlivosť v praxi. Dneska sme tu mali za desať dvanásť, aj pán predseda je tu a umožnil pánovi Beblavému vzhľadom na to, že si nechcel teda deliť svoj príspevok, umožnil mu ho predniesť v kuse, teda aby nebol rušený. Čiže poprosím aj ja, pán predseda, mám dlhšie, mám na dlhšie jak na desať, či umožníte to isté, čo ste umožnili pánovi Beblavému.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

8.7.2014 o 18:49 hod.

Alojz Hlina

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video