36. schôdza

(Krátky rozhovor rečníka s ministrom a spravodajcom.) Dobré ráno pra... (Reakcia ministra.) Dobré ráno. (Reakcia ministra.) Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ďakujem pekne. Rozmýšľam, že ako to povedať, aby, aby to teda netrvalo dlho, aby sme to vedeli vizualizovať, aby sme si to prípadne zapamätali. Aj trebárs tí, ktorí sa tej téme nevenujú, lebo naozaj, prísne vzaté, je to téma, ktorá má čo-to aj s odbornosťou okrem toho princípu. Lebo ten princíp je v niečom inom, ale je potrebné nejaký odborný základ k tomu. Skúsim prípadne takto. Neviem, ktorí poznáte, ktorí nie, je taký pekný, krásny Formanov film, že Hoří, má panenko. Fantastický film, kto ho nevidel, pozrite si to, určite sa oplatí. A tam je taká scéna z hasičského plesu, kde zmizne tombola. Viete, že neni tombola a teraz oni to chcú napraviť, tak povedia, že zhasneme a že doneste tam a teda, aby, nebudeme robiť kvôli tomu nejaký cirkus, ale že nech sa to vráti. A teda zhasli raz a keď zhasli druhýkrát, tak niekto o niečo skôr zasvieti a tam stál ten chudák starý hasič s tou tlačenkou a od hanby sa prepadol, hej, proste odpadol. To je fantastická scéna, výborný film.
My sme, keby som v tomto obraze pokračoval, my sme načapali, naozaj sme načapali, a teraz ja nejdem hovoriť, že či vedel pán minister, či to len doniesol, lebo mu to niekto pripravil. Budem pripravený veriť tomu, že ste ani nevedeli presne, prísne vzaté, čo ste sem doniesli, ale bola vám ponúknutá možnosť to vrátiť. To znamená, vrátiť zákon, hej, ale čo ste vy urobili? Teda sa zhaslo a keď sa zasvietilo, tak nestál tam ten chudák s tou tlačenkou, ale stál tam v žiari reflektorov pán minister s premiérom a začali nám nadávať, že prečo nechcú podpísať, že všetci - aj rodičia, aj starí rodičia, aj deti, aj tí, čo na plesy nikdy nechodia -, aby nekradli tombolu. Rozumiete, proste tak mi to nejako v tom obraze pripadá. Nie že by teda sa veci vrátili, ale asi v princípe, v zásade, že najlepšia obrana je útok. Čiže normálny útok z pohľadu našej exekutívy na ľudí, ktorí s tým nič nemajú, oni nevedia teda, o čo ide, a povedia, a to čo už, že tombola zmizla, to už je fakt. Naši chlapci si to zaslúžia, však koniec koncov niekto tam s tým niečo odrobil, že to napísal, to už nechajte tak. To už je, považujte za ukradnuté, lebo zákon, ja som nepočul tu, že by niekto povedal, že ho ide stiahnuť, nepočul som, že by niekto povedal, že tie ustanovenia, tú 17-áčku ide korigovať. Nepočul som.
Čiže bolo nám povedané, nechajte to tak, čo bolo ukradnuté, je ukradnuté, ale ideme to riešiť tak, že všetci, všetci - to znamená: starí rodičia, rodičia, aj vy čo ste tu, aj čo tu nie ste, aj čo na ples nikdy -, musíte podpísať, že nikdy nebudete kradnúť z tomboly. No takto nejako proste sa teraz javí. Lebo SMER na nás zaútočil, tu dokonca Hujer vykrikoval a tu na nás apeloval, že my nejdeme zahlasovať za ústavu. Však ja žasnem, však ja zahlasujem za ústavu, ja s tým nemám problém, nevieme za čo, však ako môžte od nás chcieť bianco šek, že zahlasujeme za niečo, čo nevieme, čo tam bude? Ale už vydierate, už tu niekto apeluje, že jak mali, jak nechcú pomaly a jaké sú tam záujmy, no normálne, to by jeden neuveril. A pritom stačí tak málo, pritom stačí tak málo, vrátiť tú tombolu naspäť. Môžme ešte raz zhasnúť, alebo čo máme urobiť?
Rozumiete, že, ľudia tejto krajiny, naozaj sem prišiel do parlamentu, ja, to asi nebolo prvýkrát a nebolo to poslednýkrát, ale tento prípad môže byť vzorový, tento prípad normálne môžu učiť. Normálne to môžu prebrať ako modelový prípad, ako je možné vložiť do zákona podvod. Proste teda určitý zámer, napísať to legislatívnym jazykom, samozrejme, nemôžte napísať do zákona, že ideme urobiť podvod alebo chceme ukradnúť nejakú, alebo vykšeftovať vodu, to tam nemôžte, ale legislatívci sú čarodejníci, že proste to napíšu tak, že to tak, musíte to dvakrát prečítať a toto naozaj je prípad, to vám odporúčam prípadne nejaké právnické fakulty, kde ešte učia právo, ale pokiaľ učia na právnických fakultách hujerovci, tak už mám tiež obavu, že čo tam vlastne učia, ale keby tu ešte bola niekde nejaká právnická fakulta, kde sa učí právo, tak toto kľudne zoberte. Toto normálne zoberte ako modelový prípad, že čo je možné doniesť do zákona.
Pokúsim sa to teda vysvetliť tým ľudom, že čo nám SMER doniesol. Je to ináč, ja som toto hovoril včera, je to, to neni, viete, taká nejaká, taká tá primárna, primárna, primárny taký podvod, niečo také, také, také lacné. To je sofistikované naozaj, bielogolierová záležitosť, ale v praxi je to to isté. Oni vám, vážení, doniesli, pokúsim sa to povedať naozaj tak najjednoduchšie, lebo to je relatívne ťažké, to je správne konanie. Správne konanie začne, končí, neviem čo, obnovuje sa. Ešte skôr, ako poviem, čo bolo dôležité, existovala pochybnosť, že či sa to dá, či sa nedá. Ako sa dá vyviesť voda, nedá vyviesť voda, existovala nejaká pochybnosť, jak to uchopiť, tak pochybnosti by prijatím tohto zákona zhasli. To znamená, pochybnosti o tom, ako sa dá vyvážať voda, tuná zákonodarca, predkladateľ definoval ako, aby nevznikli nejaké prípadné pochybnosti. Čiže jednoznačne definoval, ako sa to dá vyviesť. Tu považoval za potrebné, aby prípadne v ďalšom konaní nedošlo k nedorozumeniam, hej, čiže presne definoval, ako sa má. No a potom ešte definoval, že ako to urobiť tak, aby to fungovalo, aby nám to politicky neublížilo a ešte by sme sa mohli zahrať na hrdinov a ešte sa vyhovoriť na Európsku úniu. Naozaj toto, keď bolo takéto zadanie, tak to k tomu treba akože kus umu, to takto nakombinovať, ale presne to urobili. Zadefinovali, ako sa to dá vyviesť, ako mať ten proces pod plnou kontrolou, aby to mohli vyvážať tí, ktorí chceme, aby to vyvážali, ako to urobiť tak, že vláda, exekutíva SMER-u hrdinsky zabojuje, že im to nedovolí, a ešte budú mať možnosť sa vyhovoriť na niekoho, kto je aký imaginárny vzadu, nikto, neviem, jak sa tam dá dovolať, že Európska únia nám nedovolila byť hrdinom. A tento návrh to takto celé obsiahol. Tu naši kolegovia čiastočne robili chybu, že hovorili, že rozhodnutie vlády je arbitrárne, neviem čo.
Prosím vás, celé je to nastavené – zjednodušene – asi tak. Stanovili niektoré podmienky, že ako môžte dať tú žiadosť, ktoré sa javia relatívne zložité. Slušný človek by povedal, nemožné splniť. Kontroval vám pán minister, že do siedmich minút to má vypísané. Tie papiere sú už vypísané. To len sa tak javí, to sa tak javí, že je to ťažké, hej, čiže toto potrebujete splniť. Potom vám ten orgán štátnej vodnej správy skompletizuje tú žiadosť, musí byť úplná, všímajte si, že do tela zákona si niekto dal sakramentskú prácu, aby teda nevznikli pochybnosti, je uvedené, že úplnú žiadosť. Vydá k nej stanovisko, to znamená, k tej kompletizovanej žiadosti vydá stanovisko. Aké vydá stanovisko? Že či súhlasí, alebo nesúhlasí, to je logické, hej, a preruší sa konanie a ide to cez ministerstvo na vládu.
A vláda – a toto tu bola trošku, čiastočne chyba – a vláda nerozhoduje arbitrárne, že komu dá a komu nedá. Vláda túto žiadosť na, k tejto žiadosti môže prijať stanovisko, že zakáže využívanie vody. Čiže nehovorím, že zakáže využívanie vody Ferovi alebo firme XY, ona prijme stanovisko, že zakáže vývoz vody. To za tohto predpokladu sa toto konanie zamietne, zamietne sa proste tá žiadosť. Ale čo nastane? Nastane to, že tá firma, ktorá prejde tým procesom, ktorá sa dopracuje do stavu úplnej žiadosti, súhlasného stanoviska orgánov štátnej vodnej správy, bude namietať na krajskom súde, že to, že vláda zakázala principiálne, že na to nemala právo.
Krajský súd si dá prejudicionálnu otázku na Európsky súdny dvor a viete, čo príde, aká odpoveď z Európskeho súdneho dvoru? Že nemá právo, že nemá právo. Ale aj tak možno ja prejudikujem, ale pripusťme, že má, viete, vždycky sú dve možnosti, buď má, alebo nemá. Keď zotrváme, zotrváme v tom, čo si ja myslím a nielen ja, a to podľa mňa viete aj vy, že nemá právo, čo potom tá firma urobí. Čo urobí ten súd? Súd musí obnoviť konanie, musí sa pokračovať v tom konaní a tá firma bude namietať, čo vy chcete ešte konať v tej veci, však my sme odovzdali úplnú žiadosť, štátny orgán vodnej správy nám vydal súhlasné stanovisko, my sme vybavení. Čo vy chcete?
Proste ide o to, ak sa doteraz nevedelo, tak odteraz sa vie. Vždycky to funguje princípom hodiť háčik, zaškripnúť sa a potom už len držať. Prípadne vyhrážať arbitrážou a tam, samozrejme, sa, sú s tým spojené, s tým rozhodnutím toho súdu, aj spojené prípadné arbitrárne spory, arbitrážne spory o náhradu škody, čo firmy vynaložili. Presne o to ide. Presne o to ide: mať hodený háčik a už to proste držať.
Ale viete, vláda hrdinsky by možno pred voľbami, pred 2016 povedala, by sa skompletizovali tie žiadosti, ktoré tam majú prejsť, to zase má niekto pod plnou kontrolou, lebo ten orgán štátnej vodnej správy dá iba toľko stanovísk, koľko sa dohodne, že sa má dať. Vláda by pred voľbami hrdinsky povedala: Zakázali sme. Ešte by boli za hrdinov, po voľbách by sa síce plazivo objavovalo sem-tam niekde, že prebieha nejaký súdny spor, ale po tých voľbách, však koho by už z toho hlava bolela a potom by sme všetci povedali, no vidíte, Európska únia. Čo my s tým, my sme chceli, my sme chceli ochrániť našich občanov, ale vidíte, Európska únia. A to je to záke..., je to ináč mimoriadne zákerné. Mimoriadne zákerné, keď by sme v tomto vedeli preukázať úmysel, tak je to to, čo som hovoril, to je na žalobu. Buď to neviete robiť, potom robte stanovy holubárskym spolkom; keď to viete robiť, a toto ste urobili so zámerom, to je na žalobu. To je presne na žalobu.
To je obrovský hazard. Vy ste to nastavili presne tak, jak ste to chceli nastaviť. A ešte ste povedali, to som niekde tam zachytil tiež, že stanovovanie toho, že koľko by sa malo predať, to je, slúži presne na to, aby ste vyčerpali ten predpokladaný objem, ktorý by sa mal čerpať, a keby došli dajme tomu iní obchodníci do vlády, lebo tak tu je v parlamente obchodníkov veľa, to zase nie sú iba v SMER-e, keby došli iní obchodníci do vlády, tak tí by sa už do toho nemohli pustiť, lebo kvóta je vyčerpaná, a vy by ste ešte potom vykrikovali, že tuná iní obchodníci, že predávajú viac, ako je možné. No naozaj, zase komu česť, tomu česť, aj, aj títo ľudia, ktorí rozmýšľajú takto, ako rozmýšľajú, tiež majú určité schopnosti. Tam na druhej strane majú ľudia tejto krajiny, majú silných protivníkov, toto je sofistikovaná záležitosť. Dobrá záležitosť, to je premakané. Načapali sme ich, ja som si dal predvčerom tú robotu, že som šiel na ministerstvo životného prostredia, pýtal som sa tam toho pána, ktorý ma prijal, že či o tom vedia, čo tam majú. Ja neviem komentovať, čo prebiehalo, čo neprebiehalo, ale ja už aké-také skúsenosti mám. Ja už som všeličo videl aj zažil a presne viem, že ste možno začali zvažovať, že čo s tým, a urobili ste ten obraz, ktorý som, s ktorým som začal, že ste zavolali premiéra a premiér nás tu všetkých začal osočovať, že či podpíšeme, alebo nepodpíšeme – naše deti, naše babky, všetci –, či podpíšeme, že nejdeme predávať vodu. No ja podpíšem, ja nemám s tým problém.
Doneste čo, doneste, ako to má vyzerať, ale dovoľte mi povedať, že nevidím, nevidím dôvod, lebo to môže upraviť iný predpis. Ten tu, čo máte teraz, to môže, ten to môže upraviť. Ste to potrebovali prehlušiť, ale pokiaľ budete pokračovať v konaní v tomto, s týmto zákonom a zároveň tu budete niečo splietať o ústave, tak robíte presne to, čoho sa bojím, čo som hovoril v mojom prvom vystúpení, že vy spustíte procesy, ktoré sa v určitý moment stanú ireverzibilné. Určitým momentom, určitým konaním sa stanú a ja, my vieme, kto tu vie ako konať tak, aby mal hodený háčik. A presne o to ide, vy dáte ľuďom cestu, ako si vedia hodiť háčik, a o to ide. Čiže prosím vás, s tými apelmi opatrne a pomaly, dobre? A opatrne a pomaly, špeciálne Hujer nech si dáva pozor, na koho bude on apelovať.
Ale prosím vás, pokiaľ vy tu budete, vy tu budete pokračovať v konaní v tomto zákone a dneska po ukončení rozpravy nepoviete, že tento zákon prekopete alebo že ho stiahnete, no tak sa pripravte na pokračovanie toho vzdoru týchto ľudí, ktorých vy tu urážate, ktorých vy urážate. Prosím vás, jak si tu niekto dovolí povedať jak pán Číž, že "popletení ľudia" pred Národnou radou. Tak to, myslím, povedal. Jak si to dovolí tuná pán Cicoň povedať, že boli platení, však to Jakeš, myslím, povedal, to bola jakešovčina, nie, alebo kto to povedal, že kto ich platí, kto ich platí? To je, jak si to dovoľujete? Tešme sa tomu, že niekto je ochotný ešte kvôli tejto krajine niečo urobiť, prosím vás, však tí ľudia tam 10 dní či koľko spali. A ich tu niekto bude urážať, to si, to naozaj prekračujete všetky možné hranice, všetky možné hranice prekračujete. Tu si niekto otvoril ústa do tých ľudí, že oni tam stáli a oni protestovali. Načo protestovali? Keby tam niekto protestoval, že chce viac peňazí pre Pentu, tak by som sa trebárs aj ja začudoval. Ale tí ľudia tam protestovali zato, aby ste nehazardovali s tým, s čím hazardujete, vážení, vy s tým hazardujete, vy hazardujete s východom Slovenska špeciálne, veď však najväčší patriot východu pán Žiga s pánom Paškom, s pánom Rašim hazardujú s východniarmi, áno, treba to povedať, východniari, keď počúvate, tuná naozaj hazardujú, hazardujú!
Východniari majú najmenej vody, Bratislavčania majú najviac vody. Raz možno príde, raz – skôr či neskôr – príde otázka, ako doniesť tú vodu zo západu smerom na východ, len aby bolo akú, len aby bolo akú. Lebo medzi tým už tuná plány, špeciálne vidíte, najväčší patriot východu už má v hlave, kde aká rúra by prípadne mohla ísť. A to tu doniesol. To tu doniesol, lebo, pán minister, tým, že ste to doniesli, to posväcujete. Keby ste s tým mali rozpor, tak poviete, ja s tým do parlamentu nejdem. Takže sa nehnevajte, že som, že hovorím, že, lebo vy ste to sem doniesli. To tu nedoniesla mamka Pôstková. Vy ste to sem doniesli, takže preberáte tú zodpovednosť.
Východniari špeciálne budú mať problém s vodou, špeciálne východ Slovenska bude mať špeciálne problém. Majú jej najmenej a najvyššie riziko ohrozenia kvôli osadám, kvôli tomu fekálnemu znečisteniu, to je to, s tým sa ešte bude východ dlho boriť. To nás ešte len čaká.
Takže tým smerom, pán minister, tým smerom rozmýšľajte. Rozmýšľajte tým smerom, ako zabezpečiť bezpečnosť a vodohospodársku bezpečnosť východnému Slovensku, prosím vás. Nie ako prepojiť Veoliu, čo tu pán Kaník hovoril, jednu s druhou, alebo ja neviem, že niekoho to tu, ja viem, že to niekoho láka, ja viem, že to niekoho láka tie rúry prepojiť. Špeciálne, keď niekde v Rakúsku zistia, však tam niekde je taká krajina, kde ti tú vodu dajú. A pýtajú za ňu, už vedia, koľko za ňu chcú. To je tiež normálne sen, že vy už ste stanovili cenu, za ktorú to chcete predávať. To by jeden neuveril. To ja, ja som teda už všeličo videl a zažil v obchode, učil som sa v Číne, ale že idete do obchodného kontaktu s tým, že poviete, za čo to chcete predať, a veď to je normálne, to je, to vás vysmejú všade a povedia, že toto čo sú, to je, viete, to je, by sa aj nahnevali, že to je taká urážka pre tých akože, to čo sú zač. To je, ja nechápem. Ale vy ste už stanovili cenu, za ktorú to chcete predať, asi dostatočnú na to, aby bola plná možnej vaty alebo nejakých ďalších plnení a neviem čoho všetkého.
Dobre sa vám robí v tejto krajine, to mi je najviac ľúto, že dobre sa vám robí v tejto krajine. Táto krajina je pripravená naozaj pod určitým obrazom spáchať divy, pod určitým obrazom sú schopní tí ľudia robiť divy. Presne ten vizuálny obraz včera hrdinských bojovníkov - premiéra, pána Žigu -, že jak idú pod týmto obrazom. Ja viem, že sa vám podarilo to, čo vám začalo utekať. Ste teda to zavreli, tú tému, my sme tu za blbých, že o čom rozprávame, nie je to tak. Nie je to tak.
Kľudne doneste ústavu, kľudne doneste ústavu, ja vám za ňu zahlasujem, nemám s tým najmenší problém. Len prosím vás, neurobte to tak detinsky, tak zle, že sa vymedzíte negatívne, lebo vám to rozbije Európska únia, do ktorej sme vstúpili, do ktorej tu hovoríme, že koľko sme čerpali, platíme z toho hotely vašim chlapcom, platíme z toho stupidity, Počiatkove cédečká, platíme z toho nerezové záchody, to má, všetko má so všetkým súvis. Nevymedzujte sa negatívne, nevymedzujte sa tak, že zakáže, lebo vám to rozbije tá Európska únia.
To je jak s poľnohospodárskou pôdou, vy nemôžte napísať do nášho zákona, že nepredáte Rakúšanovi poľnohospodársku pôdu, no nemôžte, lebo sme v Európskej únii. Ale môžte – a všetci to tak robia, ale okrem nás, samozrejme, my sme zľahka začali a celé to zase dopadlo úplne zle, ako býva dobrým zvykom –, môžte nastaviť tie procesy tak, že to nejakým spôsobom zobštrukčníte alebo – si povedzme pravdu, ako to je – sťažíte to.
Takže keď to budete robiť, tak to uchopte ináč, prosím vás, nedávajte to robiť rozvodovým právnikom, dajte to robiť niekomu, kto tomu trochu rozumie. Vymedzte sa pozitívne, vymedzte sa parametrami typu referendum na úrovni kraja, ale s otázkou: Ste za to, aby vám, aby bol v katastri vášho samosprávneho kraja odber vody v nejakom parametri z ložiska XY? To bude referendová otázka. Musí prísť nadpolovičná väčšina tých ľudí z toho samosprávneho kraja a z tých ľudí musí väčšia polka súhlasiť. No nech sa páči. Potom už keď to urobia, že by v tom samosprávnom kraji prišla a odsúhlasila, tak už keď ste si spod zadku predali vodu, tak nech sa nečudujú. Ale dajte tým ľuďom, lebo ľuďom, o ľuďoch to je, pán Žiga, to nie je o vás, že vy ste vyhrali, vy ste králi. To je o ľuďoch, vy sa, a z taktického hľadiska sa zbavte zodpovednosti. Keby to náhodu tí ľudia, ale oni to neurobia, lebo ľudia majú v hlave ten pud sebazáchovy, to neurobia. Tá otázka, to by nikdy neprešlo. Ale keby to prešlo, tak poviem, tak ste si spod zadku predali vodu, nech sa páči.
Vymedzte sa pozitívne, vymedzte sa referendom, vymedzte sa aukčnou cenou a stanovte dajme tomu ešte aj strop. Načo by sme my predávali svoju vodu, našu vodu lacnejšie, ako predávame našim domácnostiam vo forme vodného? Ja viem, nechytajte ma za slová, to je vodné, ale to je to, čo príde domov ľuďom, za čo platia. Prečo by to niekto robil? Však to už aj, aj Kaddáfí, už keď majú nejakú ropu, nuž majú o niečo lacnejšie, no však to už je, aj iní tyrani dokázali pomôcť svojim ľuďom, že aspoň keď na niečom sedeli, tak to mali o niečo lacnejšie jak iní. Nastavte, tak sa vymedzte, ale to nemôžte zase napísať do ústavy, ja som sám zvedavý, s čím chcete prísť. Ja mám obavu, že vy nakoniec prídete s tým, že ste to analyzovali a v lete vtedy svietilo veľmi slnko a bolo treba rýchlo riešiť nejakú situáciu, a zrazu vás tá chuť prejde. Aj to môže byť alternatíva, chuť meniť ústavu vás zrazu prejde, vy medzitým do toho dokopete, lebo uchlácholíte váš poslanecký zbor, lebo vo vašom poslaneckom zbore ešte sú ľudia, ktorí plus-mínus niekde rozmýšľajú. Sú. A vždycky budú, pokiaľ ich totálne nezmagoríte. A slušný človek sa pod tento zákon, pod 17-áčko v takom znení s tou zakopanou mínou nemôže podpísať, nemôže.
Viete, sám som zvedavý, že jak to chcete celé uhrať časovo, tam prázdniny, počkám si, počkáme, uvidíme. Pán minister, počkáme, uvidíme.
Takže naozaj, ja vám teda radiť nebudem, však tam máte platených ľudí dosť, ale som pripravený o tom s niekým, ak máte záujem, rozprávať, aby ste to zavreli, tú tému, lebo vy ste otvorili tému, ktorá tým, že ste ju otvorili, a keď ju otvoríte nešťastne, to znamená, zadefinujete to zle, tak len spustíte tie procesy. My sme otvorili Pandorinu skrinku a treba ju rýchlo zavrieť a povedať, okej, je zatvorené, je to dohodnuté, je to vybavené a hotovo. Nehazardujte s tým, nenechajte ľuďom si napichať háčky. Potom nás tu budú točiť, motať, krútiť, arbitrovať a ja neviem ani, kde sú všetky tie súdy tu, hento, tamto, za chvíľku zistíme, že keď si pôjdete zo studničky nabrať vodu, tak tam bude stáť niekto, nejaký chlapík od finančnej skupiny a povie: Pozor, súkromný zdroj. Viete, ja v tejto krajine by som sa už naozaj nečudoval ničomu. Naozaj by som sa nečudoval.
Otázka je, kedy je to neschopnosť tých ľudí, tej exekutívy a kedy je to práveže tá schopnosť a tá cynická kalkulácia, že môžme, lebo ľudia v tejto krajine nám to, s prepáčením, zožerú. Lebo nám to tu zožerú. Stačí, že sa postavíš pred telku, povedz niečo o ústave, neviem čo, vybavené, dohodnuté.
Ľudia, končím, ľudia tejto krajiny, ste v ohrození, ste naozaj v reálnom ohrození, nezodpovedná exekutíva sa vrhla do vôd, v ktorých chce loviť, hazarduje nie s našimi vodnými, nielen s našimi zdrojmi, hazarduje aj so zdravím obyvateľstva, s bezpečnosťou obyvateľstva, hazarduje naozaj, kusla do veľkého jablka, zjavne na to nemá, aby to ustála, čiže bude asi aj našou povinnosťou, ľudí, ktorých to zaujíma, aj prípadne opozície, celý ten proces uzavrieť tak, aby, čo sa vody týka, bol svätý pokoj.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. No, pán poslanec Hlina, vám asi, myslím si, v dnešnej dobe nič nepostačí na to, že ani žiaden dôkaz, ako to myslí naša vláda vážne s bojom proti vývozu vody, s tým, že sme to, alebo to chceme zakotviť do ústavy. No vám to stačiť nebude jednoducho, lebo prídete o tému a v podstate nebudete mať tu nad čím sa odbavovať. No ale v každom prípade ja vám, kolega, poviem jednu vec, v prvom rade, keď ste vystúpili, ste mali povedať, že ste v konflikte záujmov. A v konflikte záujmov, pán Hlina, ste kvôli tomu, lebo vy a vaša rodina ste si dokázali prenajať v roku 2007 na 15 rokov, podotýkam na 15 rokov, za 1 660 eur ročne vodáreň, malú 2 x 2500-litrovú nádrž na vodu a čerpadlo na čerpanie vody zo studne od Univerzity Komenského. Takto sa robí biznis, pán Hlina, čiže vy a vaše vystúpenia, nejde vám o ľudí a o vodu, vám ide o to, že budete musieť platiť štátu za to, čo odčerpáte, vám ide o biznis, pán Hlina! Toľko z mojej strany.

Pán poslanec Kaník, nech sa páči. Nie je prítomný. Nech sa páči, pán poslanec Mičovský.

Ďakujem za slovo. Ďakujem aj tebe, pán poslanec Hlina. Dobre, že ťa máme v tejto snemovni. Ja si myslím, že - tak ako to voľakto múdry už povedal dávnejšie -, že najlepšie prognózy sú tie, ktoré sa nikdy nenaplnia, tak je aj veľmi dobre, že vieš aj takým dobre zrozumiteľným aj predvídavým spôsobom načrtnúť, čo sa môže stať, lebo to, čo si povedal, sa naozaj môže stať a môžeme o tom diskutovať a dobre, že o tom diskutujeme. Trvám však na tom, ty si zrejme si spomenul na moje vystúpenie, keď som ja hovoril o tom, že tento zákon je vlastne nerealizovateľný, že ak naozaj máme úctu k zákonom, tak potom v tomto prípade nikto podľa toho znenia nemôže dostať povolenie na vývoz vody, pretože tam sú tak zložité podmienky, že to nesplnia ani piati nositelia Nobelových cien. Prognózy na celú republiku dlhodobé, napočítať všetky zdroje, všetky potreby súčasné aj budúce, urobiť demografické krivky, odhadnúť vývoj strednodobý aj dlhodobý, to proste nikto nedokáže, takže ak máme úctu k zákonu, a ja predpokladám, že aj predkladateľ ju má, tak potom dopredu ani keby tam dal sám sebe mínu, aj keď ja viem, čo teraz povie, že čo si myslíš, ako pán minister povedal, za 7 minút SHMÚ vyprodukuje. No je to vec úcty k tomu, čo napíšeme, a či to teda potom myslíme vážne.
A čo sa týka toho, že aktivisti boli označení za kúpených ľudí, nuž nediv sa, v tejto snemovni už kadekto kadekoho označil, napr. statočných ľudí, ktorí zabojujú proti korupcii, permanentne nazývajú poslanci SMER-u, že sú to udavači. Tak potom to asi zapadá do tej schémy, že nazveme ľudí, ktorí majú v sebe pocit zodpovednosti voči budúcim generáciám, že ich nazveme, že sú zapredanci, že sú kúpení.
A k ústave, ja som to sám navrhol minulý týždeň, som rád, že to tak aj tým smerom ide, veľmi rád také znenie podpíšem.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Tak ten maratón tej rozpravy, pán minister, sa chýli ku koncu. Dovolím si to tak trošku vrátiť sa možno k niektorým tým veciam, ktoré tuná boli. Bola naozaj plná emócií, ale ja som vďačný za to, že tá rozprava tuná bola, aj keď tá forma veľakrát, musím s poľutovaním povedať, nebola správna, to vzájomné také to napádanie a osočovanie. Myslím si, že mohli by sme sa teda ešte aj vzájomne možno aj ospravedlniť a hlavne aby sme si odpustili, lebo niekomu hovoriť, že je to "blbec" a podobne, tak myslím si, že to nie sú, zas na druhej strane aj to, že niekto je "tupec". Pri tých emóciách beriem to, že všelijako človek ako tak splanie, ale myslím si, že to odpustenie malo by tuná byť.
A podzemná voda, tak ako to je zakotvené v Ústave Slovenskej republiky, je nerastným bohatstvom a zároveň aj prírodným bohatstvom a je vo vlastníctve Slovenskej republiky a predovšetkým je to dedičstvo, ktoré sme zdedili po našich otcoch. Treba sa k tej vode správať tak, aby toho dedičstva sa dožili aj generácie po nás. Ja nemám napr. s tým problém a myslím si, že aj vyspelosť národa a krajiny sa meria aj tým, nakoľko je ochotné a schopné sa podeliť, ale spravodlivo sa podeliť. Nie na to, že by zarábali niektorí a uzurpovali si tuná niečo, ale vieme, však aj vo svete a možno aj v blízkych našich okolitých krajinách ak sú ľudia, ktorí majú nedostatok pitnej a kvalitnej vody, aby sme sa dokázali s touto vodou podeliť. Ale aby to nebolo tak, že tú vodu alebo proste to, čo teraz ako máme, tak žijem ja len teraz a teraz ja to len skonzumujem, ja sa chcem mať dobre, ale aby sme mysleli aj na tú budúcnosť našich detí a naše generácie. Ale takisto vedieť sa podeliť o to bohatstvo a dať to aj teda tým, ktorí majú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia, prihlásil som sa s faktickou poznámkou na vystúpenie pána kolegu Hlinu. Bolo vidno, že sa na to pripravil a naznačil tu niekoľko konštrukcií, ktoré by sa mohli stať a ktoré by určite v budúcnosti neboli pre Slovenskú republiku prospešné a mohli by to, tie prípady skončiť aj nejakými konzekvenciami, kde aj bez predaja vody by vlastne Slovenská republika mohla mať náklady, to na jednej strane.
Na druhej strane vnímam, že v takej zásadnej veci, ako je možný prenos, prevod vody, sa dokázali zmobilizovať občania. Určite si myslím aj ja, že neboli platení, nikto ich nenajal a jednoducho z takej občianskej obavy o to, že po iných komoditách by aj toto mohlo byť nejakým predmetom predaja, prevodu, prenosu, tak sa aktivizovali. Tu v Národnej rade vidím, že aj viacerí poslanci Národnej rady sa tiež spojili bez nejakých zištných, si myslím, záležitostí do procesu diskusie o tomto zákone tak, aby neprešiel ďalej. Vychádzam z toho, že - a zmenil názor aj pán predseda vlády, čo je veľmi dôležité -, a teda vychádzam z toho, že celý proces by sme mali ukončiť nejako zmysluplne a korektne. Ak je tu návrh, že táto vec by mohla skončiť aj novelizáciou Ústavy Slovenskej republiky, tak potom som presvedčený, že tento proces prerokovania tohoto zákona by sme mali skončiť tak korektne, ako sa patrí na kultivovaných ľudí, hlavne pre § 17a tento zákon ďalej neposúvať, stiahnuť ho a naozaj vytvoriť nejaké seriózne predpoklady na to, aby sme... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne. V zásade áno, v tej diskusii odznelo všeličo, aj moje prvé vystúpenie bolo, že buď teda pán minister je mimoriadne odvážny, alebo je blbec, ale ja som nepovedal, ja som povedal buď je, alebo nie je, ale ja som nepovedal, kdežto pán minister mi kontroval v zmysle firemnej kultúry SMER-u, že som tupec, a dokonca to dvakrát zopakoval, hej, čiže to odznelo, tak čo ja už s tým.
Prosím vás, len rozmýšľam nad tým, že jak to uchopiť, že aby si ľudia spravili obraz, lebo ja viem, že to funguje, ale je to mimoriadne zákerné, že povedať, že ja som v konflikte záujmov preto, že na nejakom stredisku je nejaká vodáreň. Viete, v zásade každý normálny človek sa pousmeje, povie, Bože, to je vůl, ale niekomu to zanechá stopu a povie, ahá, ahá, ahá, viete, to je, len otázka je, že či takto chcete pracovať, prosím vás. Takto chcete pracovať? Ja normálne žasnem, normálne žasnem.
Len na vysvetlenie k tomu celému. My sme si prenajímali jeden areál, ktorý univerzita platila, nič z toho nemala, platila, stálo ju to náklady. My sme si prenajali, za tie náklady, vravíme, toľko vám dáme, čo vás stojí tá univerzita, toľko vám dáme, po tom areáli neštekol ani pes a súčasťou toho areálu bola vodáreň, za ktorú platíme samostatne, no lebo tam nebola voda, tam sa nedalo dostať k vode, tam neni vodovod, čiže sme, ja normálne žasnem, to je, koľko je takých prípadov, kde majú vodu, a tuto niekto spomenie ako konflikt záujmu. Viete, jak je to mimoriadne zákerné a zdá sa, že aj účinné, zdá sa, že pre vašich ľudí to funguje a ten Hlina a neviem čo. Prosím vás, váš mentálny obraz, obraz, mentálny obraz vašich ľudí je v tom, že niekto povedal, že my z toho areálu, proste ten areál funguje, platí nájom, vznikajú tam hodnoty, chodia tam tisíce detí a neviem čo, ale obraz je v tom, že ten náš kolega povedal, že oni to prenajali a univerzita mohla brať dotácie, rozumiete, to je presne ten váš obraz, ktorý... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Dobrý deň prajem... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Nech sa páči, pán poslanec Csicsai, máte slovo.

Csicsai, Gabriel, poslanec NR SR
Vážený pán minister, vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy a páni, je to vždy nepríjemné rozprávať ako posledný, lebo jednak už všetko povedali predo mnou, jednak - ako vidím - veľký záujem tu na tú tému už ani neni, takže pokúsim sa... (Reakcia z pléna.) Prosím? (Reakcia z pléna. Smiech. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Poprosím vás, neprerušujte pána poslanca!
Nech sa páči, pán poslanec.

Csicsai, Gabriel, poslanec NR SR
V krátkosti posnažím sa tak zhodnotiť tú celú záležitosť, čo sa týka vodného zákona. Ja tu vidím tri neurologické body, čo sa týka prevodu vody, o tom sa už rozpráva, sa mi zdá, tretí, už štvrtý deň, takže veľa sa o tom povedalo. Povedali, preberali sa rôzne pohľady, ja skôr by som pár slov povedal k tomu, že ako vlastne táto časť zákona prebieha, čo mi na tom vadí.
Vadí mi na tom, že nakoľko ste vládna strana, keď donesiete nejaký zákon a ste o tom presvedčení, že je to dobrý, tak jednoducho treba to pretlačiť, odhlasovať, nech to funguje, a keď to funguje, tak je to dobré, a keď nie, tak potom máte smolu. Zároveň, keď náhodou prídete na to, že neni dobre, tak treba sa postaviť a treba povedať, že, chlapi, nejak to nefunguje, prerobíme to, stiahneme to a donesieme nový, ako má byť.
Tá verzia, čo sa stalo vlastne včera, že pán premiér a pán minister, ste sa postavili pred televízor či pred obrazovky a povedali ste, že ústavný zákon, tak ja s tým mám vážny problém, lebo za prvé, vyzerá to veľmi populisticky a mám taký dojem, že už kampaňujete na rok 2016, a zároveň nemyslím si, že ústava je trhací kalendár, nedá sa to otvárať zakaždým, jednoducho treba si to poriadne premyslieť a poriadne to pripraviť, keď to chceme otvoriť.
Ďalším bodom, s čím mám ani nie problém, skôr by som o tom pár slov pohovoril, lebo nikto si to buď nevšíma, alebo nejak nenadobudlo to dostatočnú vážnosť. Tento zákon, ak ste prečítali, tak prikazuje tým dedinám, tým občanom, ktorí majú v dedine kanalizáciu vybudovanú, že sa musia na to pripojiť. Ako zásadný princíp, myslím si, že je správny, keď je tam kanalizácia, koniec koncov my ideme smerom dopredu, takže kanalizácia by mala byť aj v tých malých dedinách. Lenže osobne si myslím, že je tu obrovský problém, totižto tie projekty, ktoré boli prefinancované, tieto kanalizačné zariadenia boli, samozrejme, brané od európskych peňazí. A teraz prišiel čas, keď Komisia začína skúmať, či sú tieto diela využívané dostatočne. Aby to malo zmysel, vlastne jedno kanalizačné dielo musí mať aspoň vyše 70-percentnú pripojenosť a tuto vidím ten problém. Ja to chápem, že riešite to zákonom, lebo súčasná realita, čo mám informácie, je zhruba na úrovni medzi 20 až 30 % priemer. To znamená, že strašne veľa ľudí na to sa nepripojilo, na jednej strane bolo síce pekné, že áno, budeme mať kanalizáciu, budeme šetriť životné prostredie atď., ale nikto nerozmýšľal o tom, že, alebo nepremyslel to, že ľudia, najmä v tých dedinách v tých menších, budú musieť platiť pravidelne každý mesiac dosť veľké peniaze za to, aby ten, tá kanalizačnú sústava mohla fungovať. Ešte raz hovorím, ja s tým súhlasím, že treba, ale s tým, že kanalizačné potrubie bolo privedené len kvázi, by som povedal, k plotu, k tomu domu, k tomu pozemku a nebolo riešené finančne pripojenie domácnosti, teraz vzniká veľký problém. Samotné pripojenie stojí 100, 200, 300, 500 eur, podľa toho, samozrejme, že aký je pozemok, ako ďaleko sa nachádza dom, a čo sa týka bežných ľudí, tam problém neni, ale ako som hovoril, najmä v tých malých dedinách, kde žijú ľudia niekedy zo pár stovák, je to výrazný problém, je to úplne vážny problém, ako sa napojiť. Takže ja nemám problém so zákonom, ja mám problém s tým, že nerieši spôsob financovania napojenia sa týchto ľudí. Ja si myslím, že máte k dispozícii dostatok fondov, či je to environmentálny fond, alebo hocijaký, nechcem teraz dávať rozumy, ale myslím si, že cez toto by sa malo úplne v pohode riešiť, keď ste povedali slovo či návrh a, tak myslím, že bude treba urobiť aj bod b.
No a do tretice, aby som nebol dlhý. Už sme tu s pánom ministrom chvíľku sa o tom rozprávali aj v pléne, osobne si myslím, že spoplatniť zavlažovanie poľnohospodárom na Slovensku, to je rana pod pás. Principiálne, možnože sa mýlim, ale voda je jediný nie že nerast, ale také bohatstvo, ktorá vlastne sa nemení, nevytráca sa. Mení síce skupenstvo, je tam ľad, para, mení si polohy podľa klimatických zmien, ale jednoducho neminie sa. To znamená, keď poľnohospodár vyčerpá podzemnú vodu alebo z tokov a jednoducho to poleje na pôdu, tá voda sa zúžitkuje, či už priamo v rastlinách, alebo sa to odparí, alebo keď náhodou je to viac toho, tak odíde do spodných vôd. Skrátka tá voda je určitý substrát, jak by som povedal, katalyzátor určitých procesov. Tá voda jednoducho nemizne alebo nezneužívajú ju, a preto si myslím, že principiálne spoplatniť vodu - najmä v takej ťažkej situácii - poľnohospodárom, to je, to je neprípustné.
Zároveň vrátil by som sa k tomu, že pán minister vysvetlil síce, že je to nejaké pravidlo Európskej únie, ale stále si myslím, že Európska komisia a štáty a celá Únia nemôže byť nejaká stredná škola. Neni to stredná škola, kde nejaký profesor povie, že tak treba robiť, a všetci vedia, že je to síce blbosť, ale predsa len zavedú to a potom špekulujú, že ako to obísť, ako súčasný zákon. Prevzali sme to napriek tomu, aby sme vysvetlili Komisii, že to je úplná blbosť, netreba týmto smerom ísť, jednoducho treba to zrušiť. Prišiel zákon, respektíve prišiel befel z Únie a my sme pripravili tak zákon, alebo na tlak komôr, vôbec verejnosti aj poslancov vymysleli sme systém, že to nebude 0,1 a bude 0,01. Ale principiálne ten zákon tam ostáva, to znamená, že hocikedy hocijaký nový minister príde, nová vláda, keď si zmyslí, jednoducho si povie, že nejakým, nejakou vyhláškou, dobre, bude 1 euro a môžte si robiť, čo chcete. Ja som osobne zažil túto dobu, síce to bolo ministerstvo pôdohospodárstva, ale, súčasnej vlády, ale náklady na hydromelioráciu vykryli sa presne takýmto spôsobom, lebo zákon to povoľoval, vyrátali chlapci, že koľko stojí prevádzka hydromeliorácie a jednoducho vynásobili to vodou, ktorá bola porozlievaná kvázi na poli a tým pádom vyfinancovali hydromeliorácie. Ešte raz hovorím, myslím, že spoplatniť je neprípustné.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán kolega, dobre ste to vystihli. Ja si myslím, že ten zákon trestá niektorých. Trestá napríklad tých, ktorí ekologicky rozmýšľali a rozmýšľajú, poprípade majú malé domáce čističky. Ak im prikážeme, aby aj napriek tomu sa pripojili povedzme na kanalizáciu, ja si myslím, že to je nehorázne. To je jedna vec. Sú štáty, kde napríklad platia poľnohospodárom, štát platí poľnohospodárom za to, že zavlažuje povedzme svoju pôdu, lebo časť tej vody, samozrejme, sa dostane do podzemných nádrží, to znamená, že akože obohacuje to, čo, to, čo my hovoríme, že to je obrovské bohatstvo hlavne budúcnosti, keď bude ešte väčší nedostatok vody. A ja si myslím, že absolútne je to, je to zbytočné, keď chcete, je to gaťafalš, podať do Národnej rady zákon, ktorý, ktorý fakticky rozdáva nejakým blízkym ľuďom, môže rozdať licenciu na vodu a zároveň trestá niektorých, a potom hovoriť o tom, že však my to vyriešime novelou ústavy, a podaktorí kolegovia, ako to počúvam, to vítajú.
Ešte raz. Ústava nie je trhací kalendár. Ak chceme túto jednu dôležitú vec vyriešiť, pán minister, § 17. Do § 17 sa dajú dať také ustanovenia, ktoré jednoznačne zakážu povedzme pre nás škodlivú manipuláciu s vodou. Netreba meniť ústavu, nás nikdy v minulosti, keď teda útočíte, vaša vláda, na pravicovú vládu, nikdy v minulosti nenapadlo napríklad rozdať licencie pre niektorých vyvolených. To určite nie.

Ďakujem za slovo. Keď tak obrazne alebo reálne sa tá rozprava končí, ona sa v skutočností nekončí, pán kolega, chcem povedať, to je nevyčerpateľná téma - voda. A myslím si, že v tej súvislosti ma napadla tiež jedna veľmi taká dôležitá vec a chýbajú nám také preventívne opatrenia naozaj, ako tú vzácnu tekutinu si viac vážiť a robiť aj naozaj preventívne opatrenia, aby z našej krajiny sa tá voda nevytrácala. Ja keď sa pozerám za posledné roky aj ten nie minulý, ale predminulý rok a leto, u nás tatranské potoky sú naplnené, obyčajne plno vody, stále ako tečie tá voda, zurčí a tak buráca, ale ja som po päťdesiatke, ale nevidel som tak spadnúť hladinu vody rieky Poprad, možno Bielej vody, Skalnatého potoka, stráca sa tá voda. My sa zbavujeme tej vody, samozrejme, aj v minulosti, keď sa urobili tie opatrenia protipovodňové, zregulovali sa potoky, ale my sa tej vody zbavujeme. Zrobili sme jednu veľkú strechu z našej krajiny a tá voda uteká preč.
No čo sa týka toho spoplatňovania, aj mňa to veľmi mrzí, ja som už v rozprave nevystúpil, a preto som aj opakovane vo faktických poznámkach vystupoval, aj som toto tiež povedal, že, naopak, my poľnohospodárov aby sme dotovali za to, že zavlažujú, veď my máme problém aj v produktivite potravín. Tá voda sa nestráca. Z potoka, keď sa bude čerpať tá voda a zavlažovať sa bude to pole, tak sa budú napĺňať naozaj aj tie podzemné vody. Tá voda sa nestráca. Naopak, poľnohospodárov tým 0,01 centom treba dotovať, aby to zavlažovali.
Pán minister, keby ste sa k tomu ešte vyjadrili, lebo však ste povedali, že v roku 2013 poľnohospodári nezavlažovali. Oni nevykazovali zavlažovanie, ale oni sto percent zavlažovali, lebo však ja som tých poľnohospodárov videl, že zavlažujú a vďakabohu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)