36. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Repetitio est mater studiorum, opakovanie je matka múdrosti, ale táto debata, ktorá tu ide už tretí deň v tejto sále, kde sa opakujú stále tie isté zavádzajúce tvrdenia, nemá s touto poučkou nič spoločné. Čo kto ukradol, vyčítať si v tejto sále, považujem už za parlamentné divadlo. Je interesantné, ako opozícia presne definuje, kde a ako sa čo dá ešte ukradnúť. Presne viete, ako vytvárať klientelistické prostredie, presne viete, o aký biznis ide. Stále sa tu dokola omieľa záujem občanov tejto krajiny. Ja mám však pocit, že u niektorých pánov kolegov je to len o osobnej prezentácii. Debata je na konci prvého čítania. Pospomínalo sa tu už kdečo. Od pokladu na Striebornom jazere až po Tichý potok.
Podľa môjho názoru Tichý potok je jeden veľmi smutný príbeh, pretože projekt spred roku ´89 mal zabezpečiť dostatok pitnej vody pre východné Slovensko. Ale na Slovensku je to tak, kým niekoho nevytopí, tak nedovolí postaviť protipovodňové opatrenia na svojom pozemku. Kým má niekto dostatok vody, nechce ani počuť o tom, že sa vybuduje nádrž a zabezpečí sa pitná voda aj pre ostatných. Bojím sa, že bude už neskoro, keď sa zobudíme a keď začneme konať, pretože vymiera generácia odborníkov, ktorí dokázali postaviť vodohospodárske diela a strategické veci už asi ani nebude mať kto naplánovať. Nad tým sa treba zamyslieť. Stále sa tu dožadujú zmeny v zákone. Nikto nechce povedať, že zákon je v prvom čítaní a do druhého čítania je ešte čas, aby sa zmeny, ktoré sa požadujú a ktoré bude treba urobiť, urobili. Takže nech sa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Ja súhlasím v podstate s tým, čo ste, pán poslanec, povedali, Csicsai, akurát by som len mal pocit, že niekto by mohol z toho urobiť záver v niektorej, jednej časti vášho vystúpenia, že ten kolobeh je večný a nezraniteľný, takže akosi tento perpetuum mobile nie je ohrozený. Ja len upozorňujem, že naozaj doteraz to fungovalo, ale záruka, že budeme mať navždy tento kolobeh nenarušený a funkčný, tu neexistuje. A preto opatrnosť aj táto debata je úplne namieste.
Ďakujem.

Ďakujem. Čo sa týka kolobehu vody, ja som si toho vedomý, že voda neni, príroda neni večná ako a prírodu môžme úplne zničiť, a mám aj obavy z toho, že v súčasnosti ideme tým smerom, že ničíme tú prírodu a potom možnože zostane voda, ale my zas nezostaneme ako homo sapiens, ako ľudia, takže s tým môžem s vami súhlasiť. No a ostatné zase neviem, či boli reakcie na mňa alebo boli mimo, ale ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, týždeň diskutujeme v tejto snemovni o vode. Vláda Roberta Fica, ktorá získala mandát v roku 2012, si v programovom vyhlásení vlády dala, že bude ochraňovať vodu ako základnú zložku prírody a bude sa starať o to, aby jej bolo dostatok aj pre ďalšie generácie. Prvýkrát v histórii sme v roku 2012 mali výjazdové rokovanie vlády, ktoré sme zamerali čisto na vodu. A prvýkrát v histórii Slovenska v zákone, ktorý momentálne prejednávame, povyšujeme vodu na strategickú surovinu. To ešte nikto predtým neurobil, nikto sa nevenoval vode, doteraz za dvadsať rokov, čo tu je novodobá história Slovenskej republiky. My sme tu si vypočuli za tieto dni všetko možné: urážky, hystériu, strašenie ľudí s tým, že sme boli obvinení, že ideme privatizovať vodu.
Skúsim najprv povedať, aký je a aký je stav legislatívy, čo sa týka vody, s čím sme prišli a ako prebiehala diskusia. V tejto chvíli prevod a preprava vody cez hranice nie je upravená v žiadnom zákone. To znamená, že v prípade, že niekto, kto má záujem obchodovať s vodou, môže prísť a na okresnej úrovni po vybavovaní povolení môže vodu vyvážať - či cez cisternu, alebo keď natiahne potrubie, vie ju vyvážať za hranice. Nie je pravdou, je klamstvom povedať, že to tak nie je a že to chráni ústava a podobné veci. Ústava chráni podzemnú vodu. Ak sa podzemná voda oddelí od zdroja, stáva sa vodou, ktorá sa môže stať tovarom. Je to tak.
My sme prišli s tým, že chceme túto vodu chrániť. Z mojich úst ste nikdy nepočuli slovo, že ju ideme privatizovať, že s ňou ideme kšeftovať. O tejto, o týchto veciach hovorí len opozícia, ktorá s tým má dobré skúsenosti. My sme povedali, že ideme vodu chrániť a - aby o obchodovaní s vodou nerozhodoval úradník na regionálnej úrovni - bude mať vláda právo zakázať vývoz vody. Bude mať vláda právo zakázať vývoz vody. Niekomu sme šliapli na otlak. Opozícia nehovorí, opozícia nehovorí, že zakážte vývoz vody. Stiahnite zákon, aby platili súčasné pravidlá. Aby platili súčasné pravidlá, teda aby o vode rozhodoval regionálny úradník. Nie aby to išlo transparentným spôsobom cez pripomienkové konania, nakoniec rozhodnutím vlády, aby vláda mala tú ručnú brzdu a zakázala vývoz vody, opozícia hovorí, vráťte zákon naspäť, stiahnite zákon, aby platili súčasné pravidlá. Že zákon je zlý.
Čiže súčasné pravidlá sú také, že regionálny úradník, my prídeme s tým, že vláda, vláda nie je dostatočne transparentná, hoci o dva roky môže byť úplne iná vláda, ani tá nebude transparentná, žiadna nebude transparentná. Stiahnite zákon a vráťte to do súčasných podmienok. To znamená regionálny úradník. Čo, kde sme vás vyrušili? Koho tu hájite? Nejaké záujmy.
Vláda by mala mať právo zakázať vývoz vody. Dobre, včera sme sa rozhodli, aby sme ešte viac podporili túto myšlienku a aby sme ukázali, o čo opozícii naozaj ide, že jej nejde o vodu, jej ide o to, aby sa stiahol zákon. Sme sa rozhodli, že prídeme s novelou ústavy a vývoz vody zakážeme priamo v ústave. Ešte sme ani v zásade nenaformulovali, ako to bude vyzerať, opozícia vie, že to nepodporí. Ona nepodporí zákaz vody v ústave. Už vie teraz. Okrem pána Hlinu, ktorý povedal, že keď to bude naformulované, tak sa na to pozrie, prečíta a potom sa rozhodne, či podporí. Ale, pardon, časť opozície už určite vie, že to nepodporí, dokonca SDKÚ ide teraz o tom robiť tlačovku, že oni to nepodporia. Takže o čo tu ide? Chceme naozaj vodu chrániť, alebo s ňou kupčiť? A kto s ňou chce kupčiť? Tí, ktorí zvyšujú pravidlá, sprísňujú pravidlá, dokonca prídu s tým, že zakážme vývoz vody v ústave, alebo tí, ktorí chcú, aby sa vrátil zákon do súčasných podmienok? Veľmi jednoduchá otázka. Týmto zákonom chceme chrániť vodu pre ďalšie generácie. Máme jej dosť, ale aby jej mali dosť aj ďalšie generácie, pretože keď si vodu nebudeme chrániť, už tu nič neostane.
Včera som počul pána Kaníka a škoda, že tu nie je pani Mezenská, pretože oni si vytvorili taký vzájomný spor o tom, že kto ako privatizoval, a pán Kaník privati..., hovoril, my sme nič neprivatizovali, a menšinové podiely, všetky strategické podniky, všetky strategické podniky, na ktorých sa vzťahoval zákon 92/1991 o veľkej privatizácii sprivatizovala Dzurindova vláda. Prvá, druhá. 49-percentné podiely menšinové s manažérskymi právomocami. Štát nemal žiadnu kontrolu, mal 51 % v týchto podnikoch a nemal v nich žiadnu kontrolu, toto je vaša privatizácia! Obviňovať (potlesk), obviňovať našu vládu z privatizácie vody je hulvátske a strašenie ľudí. Nič iné. Ešte šťastie, že ľudia vidia, komu o čo ide. A majú s vami dobré skúsenosti.
Vrátim sa aj k vecným veciam tohto zákona a zodpoviem aj niektoré vecné otázky, ktoré tu boli nastolené, pretože, samozrejme, zákon prináša aj niekoľko, okrem toho, že chceme zakázať ten vývoz vody, prináša aj niektoré vecné opatrenia, ktoré v zákone meníme, lebo od roku 2004 platia, nenovelizovali sme ten zákon doteraz. Opäť prišla hystéria, ale to len preto, lebo niektorí zákon nečítajú, len niečo si prečítajú v novinách a už hovoria, ako ovládajú celý zákon. Prišla hystéria, že my ideme spoplatňovať výrobcu minerálok. Len si trebalo naštudovať dobre, bolo tam z toho nariadenia odkaz na iný odkaz, ale úplne jasné. V prípade, že by sa minerálna voda vyvážala cisternou alebo potrubím, tak tí, ktorí to budú priamo z prameňa robiť, budú spoplatnení 200 eurami za kubík. Keď prejde návrh záko..., návrh v ústave, už takáto alternatíva nebude, pretože sa nebude vyvážať minerálka ani cisternou, ani potrubím, len balená voda, len zbalená minerálna alebo stolová voda.
Mali sme príklad veľmi jasný. Presne sa týkal takejto minerálky a ja som ho tu presne popísal. Podnikateľ si našiel, z Poľska, si našiel zdroj v obci Legnava medzi Starou Ľubovňou a Bardejovom, prišiel k prameňu a požiadal úrady o to, aby mohol túto vodu čerpať a potrubím vyvážať do Poľska, nebolo to za našej vlády, bolo to za vlády Ivety Radičovej, kedy bol ministrom životného prostredia pán Nagy. Pán József Nagy zo strany MOST - HÍD. A chcem byť spravodlivý, a preto to poviem vecne, ako to bolo. Pán József Nagy sa o tejto veci dozvedel úplnou náhodou, pretože minerálne vody nie sú pojednávané v zákone o vodách, ale v zákone o liečivých vodách, ktoré má v gescii ministerstvo zdravotníctva. Pán József Nagy ako minister životného prostredia sa o tomto dozvedel len preto, lebo ten vodovod sa má, mal, sa bude ťahať popod rieku Poprad a my ako správca tokov sme sa mali vyjadriť k tomu, či s tým súhlasíme, aby sa ten vodovod, respektíve ten produktovod, ktorý bude ťahať tú minerálnu vodu do Poľska, môže viesť popod rieku Poprad. Takýto príklad ešte nebol v histórii Slovenska, preto sa pán József Nagy obrátil na Úrad vlády, aby vyložili mu medzinárodnú, medzinárodné právo a právo Európskej únie, a Úrad vlády mu, žiaľ, povedal, že bude musieť povoliť takýto, takýto produktovod alebo takýto vodovod, takúto rúru, takéto potrubie. Obrátil sa na nášho kolegu pána Hrušovského, vtedy predsedu Národnej rady, a ten mu povedal listom, mám ho k dispozícii, keď bude záujem, že, žiaľ, takéto opatrenia alebo riešenie takejto situácie zákon nepojednáva, to znamená, je diera v zákone a upravte zákon. To bolo začiatkom roku 2012. Upravte zákon, pretože v zásade povedal, táto voda sa dá vyviesť zo Slovenská, táto voda bez toho, aby o tom, aj keď vláda nechce, sa dá vyviesť do Poľska a nemáte to ošetrené v zákone. Ja si myslím, že, to som ani nenapísal ja, to napísal pán Hrušovský a asi by ste ťažko obviňovali pána Hrušovského, že mu ide o obchodovanie s vodou.
Ďalším príkladom je zavlažovanie. Ja súhlasím s tým, že zavlažovanie prebiehalo aj v minulom roku, pán Kuffa. Ja som nepovedal, že neprebiehalo alebo že sa nezavlažovalo, len štatisticky bolo vykázané, že na zavlažovanie sa použilo nula kubíkov vody. My sme v jednaní s Európskou komisiou rokovali o tom, aby na roky 2014 až 2020 prišlo na Slovensko 15,3 miliardy eur. A Európska komisia nám dá prostriedky z európskych fondov na roky 2014 až 2020 a dala si nejaké podmienky. Tie podmienky sa nazývajú ex ante condicionality. A jednou z týchto podmienok bolo podľa európskej smernice o vodách, že keď chcete od nás 15,3 miliardy eur, tak musíte spoplatniť zavlažovanie vody. Musíte spoplatniť. My keď chceme dostať 15,3 miliardy eur, tak budeme musieť spoplatniť zavlažovanie, pretože nám neprejde operačný program, celá partnerská dohoda, medzi ktoré patrí aj program rozvoja vidieka, z ktorého môžu poľnohospodári čerpať prostriedky na svoju podporu. To znamená, celé toto opatrenie, ktoré my potom v nariadení vlády vyšpecifikujeme - a už sme sa dohodli s poľnohospodármi, že to bude 0,1 centa za meter kubický -, vyšpecifikujeme nariadenie vlády, keď prijmeme tento zákon, bude platné od 1. 1. 2017 a zaťaží to poľnohospodárov 0,5 eura na hektár.
Ja nie som poľnohospodár, ja neviem, či je to veľa alebo málo, nerád dávam poplatky. Ale keď na jednej strane vidím 15,3 miliardy eur program rozvoja vidieka možnosť čerpania dotácií pre poľnohospodárov a podmienka tuná na druhej strane je, že chceme spoplatniť zavlažovanie, pretože je to v smernici a Únia nás tlačí do toho, pretože poľnohospodári, žiaľ, sú jedni z najväčších znečisťovateľov vôd, a ja súhlasím s tým, že je kolobeh vody v prírode a všetkého, ale na tom poli sa, žiaľ, nachádzajú aj chémia, aj rôzne ropné látky a podobne, znečisťuje sa tá voda a pre udržiavanie vôd tento poplatok musíme na základe smernice Európskej únie zaviesť. Nemusíme, ale potom ona povie, no 15,3 miliardy eur my vám nedáme, lebo ste túto podmienku nesplnili.
Zaujímavé je, a obrátim sa teraz na pána predsedu Bugára, ktorý kritizoval tento zákon, že je zlý a podobne. V zásade, keď ste fungovali ako koalícia, tak vaša strana vždy mala ministra životného prostredia a väčšinou aj pôdohospodárstva, tu mi kolega hovorí. Nikdy ste žiadnym spôsobom v zákone o vodách neriešili vedenie ropovodu cez Žitný ostrov. My prvýkrát v tomto zákone zakazujeme vedenie ropovodu cez Žitný ostrov. Čakal som takú, viete, takú, aspoň takú beťársku česť od vás, že pochválite ministra, dobrý krok, chránime spodné vody Žitného ostrova, najväčšej zásobárne pitnej vody na Slovensku. Nič. Vy ste to nevyriešili nijak.
To je jedno z ďalších opatrení, ktoré tento zákon prináša, udržiavať kvalitnú, kvalitný stav pitnej vody na Slovensku. My navrhneme, aby sa zmenil článok ústavy, kde zakážeme vývoz pitnej, minerálnej a geotermálnej vody do zahraničia s výnimkou mimoriadnych živelných, mimoriadnych živelných a katastrofických scenárov a zároveň aby tí, ktorí vyrábajú minerálnu vodu, balia minerálnu vodu alebo stolovú vodu na Slovensku, mohli naďalej exportovať túto vodu, lebo je kvalitná a dobrá, a tento návrh predstavíme, predpokladám, niekedy budúci týždeň. Ja požiadam poslancov Národnej rady, aby prerokovaný zákon schválili v prvom čítaní, prídeme s návrhom zmeny ústavy a podľa toho, akým spôsobom dosiahneme schválenie ústavy, upravíme v druhom čítaní znenie zákona o vodách. Dávam možnosť aj predstaviteľom opozície, aby zakázali vývoz vody zo Slovenska v ústave, voda je naša najvzácnejšia surovina, ktorú musíme chrániť pre ďalšie generácie a keďže je to jedna zo zložiek životného prostredia, myslím si, že si zaslúži mať aj miesto v ústave.
Vyzývam vás, aby ste podporili zmenu ústavy s tým, že pre ďalšie generácie zachováme toto najvzácnejšie bohatstvo.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vládny návrh zákona predkladám na základe vlastnej iniciatívy s cieľom upraviť niektoré ustanovenia predmetného zákona v zmysle formálneho oznámenia Európskej komisie, v ktorom Komisia vytkla Slovenskej republike nesprávnu transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu. Vzhľadom na skutočnosť, že ide o smernicu s charakterom maximálnej harmonizácie, členské štáty nie sú oprávnené prijímať alebo ponechať v platnosti odlišnú právnu úpravu. Návrh zákona reaguje na Komisiou poukázané nedostatky a napomáha zosúladiť slovenskú právnu úpravu s textom, textom smernice. Navrhované ustanovenia zákona odstraňujú duplicitnú právnu úpravu, čo napomôže ochrane spotrebiteľa a prispeje tým aj k zvýšenej právnej istote.
Súčasťou predloženého návrhu je aj zmena zákona o podmienkach predaja výrobkov a poskytovania služieb na trhových miestach a o zmene a doplnení zákona o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov. Návrh odstraňuje obmedzenie brániace ambulantnému predaju potravín v obciach, na území ktorých je umiestnená maloobchodná predajňa potravín. Návrh umožní predaj na tzv. farmárskych trhoch a prostredníctvom iných foriem ambulantného predaja využívaných malými domácimi chovateľmi, pestovateľmi a výrobcami poľnohospodárskych produktov. Návrh zákona bude mať pozitívne sociálne vplyvy a tiež pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie.
Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého vládneho návrhu. Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predniesla spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1087a) v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Národná rada uznesením č. 1266 zo 4. júla 2014 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: ústavnoprávny výbor uznesením č. 449 z 8. júla 2014 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti uznesením č. 336 z 8. júla 2014. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto správy vyplývajú dva pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch nasledovne: o bodoch 1 a 2 spoločne s odporúčaním schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti č. 337 z 8. júla 2014. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky predniesla spoločnú správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Pani predsedajúca, skončila som. Otvorte, prosím, rozpravu.

Dobrý deň. Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, mimochodom, všetko dobré vo vašej funkcii, nech vám zdravie slúži a rozhodnutia padajú dobré.
Mne moja manželka občas zvykne povedať, že človek má robiť iba to, čo robiť vie, a má asi svoju pravdu. Ona to hovorí obyčajne vtedy, keď si dovolím zaspievať niekde v kúpeľni a keďže spievať absolútne neviem, tak logicky ju to vyruší. A ja zase hovorím, že by som si v živote ani nezaspieval, keď by som si ani len tu. Takže niekedy musíme robiť aj to, čo nevieme, ale to by sme naozaj nemali tu ako poslanci Národnej rady.
Hovorím to preto, aby som zdôraznil fakt, že idem predniesť pozmeňovací návrh, ktorý nevyplýva z nejakého rozhodnutia politického klubu, kde si povedal, no do tohto by sme mali zasiahnuť, aj keď je to legitímne rozhodnutie, ale vyplýva z hlbokých životných poznatkov, skúseností a presvedčenia mojej kolegyne pani poslankyne Heleny Mezenskej, ktorá to, ako viete, a ja to iba letmo zdôrazním, naozaj svoj profesný život predtým, ako nastúpila do plnenia mandátu poslankyne Národnej rady, tak sa dlhé roky venovala ochrane práv spotrebiteľa a riešila práva spotrebiteľa tak, aby došla k funkčnému záveru. To znamená, aby neboli to len riešenia pre riešenia, aby fungovala nejaká kancelária, ale aby ľuďom reálne pomáhala. To som si dovolil povedať na úvod len kvôli tomu, že pozmeňovací návrh, ktorý idem predložiť, je spoločným dielom formálne nás dvoch, ale ja sa úprimne skláňam práve pred jej skúsenosťami a presvedčením, ktoré mnohokrát prezentovala tu v sieni zákonnosti a ktoré vložila aj do tohto pozmeňujúceho návrhu. Ja som sa s ním zoznámil, hlboko s ním súhlasím, a preto ho teraz, vážené kolegyne a kolegovia, prednesiem.
Je to pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Heleny Mezenskej a Jána Mičovského k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 o priestupkoch v znení neskorších predpisov, o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov. Je to tlač 1087.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady o priestupkoch v znení neskorších predpisov sa dopĺňa takto:
1. V čl. I sa vkladá nový bod 1, ktorý znie:
"1. V § 2 sa za písmeno a) vkladajú nové písmená b) a c), ktoré znejú:
"b) zraniteľným spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá je ťažko zdravotne postihnutá, fyzická osoba v dôchodkovom veku, fyzická osoba vo veku nižšom ako pätnásť rokov a fyzická osoba, ktorá poberá dávku v hmotnej núdzi,
c) priemerným spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá je bežne informovaná a primerane pozorná a obozretná,"."
Poznámky pod čiarou k odkazom 1 až 1b znejú:
"1) § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
1a) § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 252/2012 Z. z.
1b) § 10 zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov."
Doterajšia poznámka pod čiarou k odkazu 1 sa označuje ako poznámka pod čiarou k odkazu 1c.
Doterajšie písmená b) až zd) sa označujú ako písmená d) a zf).
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie: Pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom sa do zákona č. 250 o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady o priestupkoch v znení neskorších predpisov dopĺňa a rozširuje definícia spotrebiteľa o pojmy zraniteľný spotrebiteľ a priemerný spotrebiteľ. Hoci sa pojem priemerného spotrebiteľa viackrát vyskytuje v samotnom texte zákona, nie je tento pojem zadefinovaný. Toto zadefinovanie a delenie je nevyhnutné z hľadiska aplikačnej praxe, nakoľko nemožno hľadieť na každého spotrebiteľa rovnako. V jednotlivých jazykových verziách sa však vymedzenie pojmu priemerný spotrebiteľ mierne odlišuje. Kým české a francúzske verzie citovaných rozsudkov používajú pre vymedzenie pojmu priemerný spotrebiteľ formuláciu "bežne informovaný", tak rozsudky v anglickom jazyku používajú pojem "dobre, riadne informovaný". Slovenský preklad je v tomto nejednotný a vo svojej terminológii používa všetky tri pojmy. Navrhovatelia sa pri formulácii predmetnej definície pridŕžajú terminológie, ktorá je v slovenskej jazykovej verzii citovaných rozsudkov najfrekventovanejšia a zároveň najviac vystihuje obsah pojmu, ktorý sa má využívať na účely zákona o ochrane spotrebiteľov.
Takže v tomto je snaha upresniť terminológiu, ktorá je pre zákon dôležitá a v úvode sa ňou zaoberá.
2. V čl. I sa za bod 1 vkladá nový bod 2, ktorý znie:
"2. V § 2 sa za písmeno zd) vkladá nové písmeno ze), ktoré znie:
"ze) mimosúdnym riešením sporu činnosť upravená osobitným predpisom."."
Tento bod nadobúda účinnosť 10. júla 2015, čo sa premietne do ustanovení o nadobudnutí účinnosti.
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie tu vyplýva z toho, že bola prijatá smernica Európskej únie, ktorá umožňuje takéto riešenie, a považujeme za vhodné, aby takáto možnosť bola v zákone taxatívne spomenutá.
3. V čl. I sa za bod 1 vkladá nový bod 2, ktorý znie:
"2. V § 4 ods. 6 prvej vete sa na konci pripájajú tieto slová: "a zakotviť do týchto podmienok mimosúdne riešenie sporu ako predvolenú možnosť riešenia vzťahu medzi predávajúcim a spotrebiteľom, ak spotrebiteľ nie je spokojný s vybavením reklamácie alebo mu bola spôsobená škoda; túto možnosť však môže spotrebiteľ odmietnuť."
Odôvodnenie: Alternatívne riešenie sporov (napr. mediácia) aj v zmysle smernice Európskeho parlamentu ponúka jednoduché, rýchle a nízkonákladové riešenie sporov medzi spotrebiteľmi a obchodníkmi. Takže sme sa teda zjednotili na tom, že takáto možnosť by mala byť tu takýmto spôsobom uvedená.
4. V čl. I sa vypúšťajú body 3 a 5.
Odôvodnenie: Tieto body riešili zrušenie tých paragrafov, kde je špecifikovaný zákaz klamania spotrebiteľa a zároveň kde je riešené aj informovanie o cene výrobku alebo služby. Aj keď navrhovateľ zákona predložil riešenie, ktoré podľa neho je dostačujúce, nakoľko by išlo opäť podľa neho k duplicite, myslíme si, že ponechanie a zdôraznenie definície, čo je zákaz klamania spotrebiteľa, a povinnosti informovať o cene výrobku, je účelné, a preto navrhujeme, aby tieto body vypustené neboli.
Rímska, nie rímska, arabská päťka, teda piata zmena, doplnok: V čl. I sa za bod 4 vkladá nový bod 5, ktorý znie:
"5. V § 11 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: "V prípade zraniteľného spotrebiteľa je predávajúci povinný pri predaji obsah informácií prispôsobiť veku, zdravotnému postihnutiu a sociálnemu postaveniu tohto spotrebiteľa a rovnakým spôsobom upraviť aj informácie uvedené v priloženom písomnom návode."."
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie: V praxi často dochádza k situácii, kedy osoba zraniteľného spotrebiteľa vstúpi do obchodného vzťahu z dôvodu zlej informovanosti alebo klamlivých či neúplných informácií zo strany predávajúceho. Nakoľko sa jedná o osobu, ktorá si vyžaduje vyšší stupeň informovanosti a odbornej starostlivosti o zákazníka ako priemerný spotrebiteľ, predávajúci by mal povinnosť prihliadnuť na túto skutočnosť a zabezpečiť lepšiu informovanosť takejto osoby, aby nedochádzalo k situácii, kedy takáto osoba uzavrie obchodný vzťah z dôvodu nedostatku informácií alebo pre ňu zle podaných informácií, a to nielen pri samotnom predaji, ale aj v priloženom písomnom návode k výrobku.
Ja sám som si pri debate o tejto časti nášho pozmeňujúceho návrhu uvedomil niekoľko mojich rozhovorov so staršími ľuďmi, ktorí dostali rôzne ponukové letáčiky na rôzne dodávky energií a ktorí ma žiadali o pomoc potom, keď zistili, že urobili obchodné zmluvy, podpísali, ktoré sa ukázali ako krajne nevýhodné. Naozaj, bol som svedkom sám na sebe, že som bol nútený prehrýzať sa textom, ktorému som napriek tomu, že sa domnievam, že ešte stále dokážem čítať s porozumením a rozumiem slovenskému jazyku, mal problémy pochopiť, čo vlastne predávajúci ponúkol a akým spôsobom kupujúceho zaviazal k tomu, ako má následne konať, resp. aké možnosti na jeho konanie mu v ďalšom čase ponecháva. Preto som presvedčený, že ak sa zaoberáme v tejto chvíli tým, že nie každý zákazník je rovný a že naozaj existujú skupiny zraniteľných zákazníkov, ktorým je potrebné podať informácie zrozumiteľnejšie, podrobnejšie, tak že je dobré, keď takáto zmena je k tomuto zákonu navrhnutá. Pretože v opačnom prípade sa môžme potom dostať do situácie, že oponent mi povie, no v prípade pochybností musíme hájiť práva predávajúceho, ktorý by nikdy nevedel zvoliť ten správny stupeň zvolenia informovanosti a podrobnosti textu, ktorý je potrebný. No a kto nevie, no tak nech zvolí ešte podrobnejší, než sa domnieva, že je nutný. Pretože v opačnom prípade, a to teda ponúkam ako pocit, ktorý, a skúsenosť, ktorú určite máte mnohí, sa dostaneme k tomu, že sa naši susedia, priatelia, rodinní príbuzní budú obracať na nás so zmluvami, ktoré v dobrom úmysle a v dobrej viere podpísali a ktoré ich dohnali do situácií, ktoré naozaj nemožno považovať za konštantné, štandardné a primerané. Takže prosím, keby ste aj na tento návrh, kde viem, že môže vzniknúť polemika o tom, že do akej miery teda je povinný dodávateľ informovať spotrebiteľa, zvážili tú skutočnosť, že ak tu existuje miera neistoty, tak potom voľme rozhodnutie, ktoré je v prospech tej zraniteľnej osoby.
V arabskej šestke, to je teda poradové číslo ďalšej zmeny, je text nasledovný: V čl. I sa za bod 5 vkladajú nové body 6 a 7, ktoré znejú:
"6. V § 18 ods. 6 v prvej vete pred bodkočiarkou sa za slová "odborného posúdenia" vkladá čiarka a slová "ktoré je predávajúci na žiadosť spotrebiteľa povinný vykonať u príslušného znalca určeného spotrebiteľom alebo u príslušnej autorizovanej notifikovanej alebo akreditovanej osoby".
7. V § 18 ods. 7 v prvej vete sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: "takýmto odporučením osoby, ktorá reklamáciu vybavila, nie je spotrebiteľ pri výbere osoby, ktorá vykoná odborné posúdenie viazaný."."
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie: Cieľom navrhovanej úpravy je umožniť spotrebiteľovi, aby si mohol vybrať, u ktorej osoby z osôb uvedených v § 2 písm. n) zákona sa vykoná odborné posúdenie za predpokladu, že takáto osoba je v danom prípade odborne príslušná vec posúdiť. Rovnako spotrebiteľ nie je viazaný zoznamom osôb, ktorý mu navrhne osoba vybavujúca reklamáciu, ale môže sa obrátiť na ktorúkoľvek z osôb uvedených v § 2 písm. n) zákona s tým, že bezplatné posúdenie má po dvanástich mesiacoch aj naďalej len v prípade, ak sa obráti na predajcom určenú osobu.
Opäť je to návrh, ktorý sleduje záujem zákazníka, kde zo zoznamu tých autorizovaných znalcov a posudzovateľov má právo on si vybrať. A nie je to samoúčelné, nie je to vymyslené kvôli tomu, aby ten pozmeňovák mal toľko bodov, ale vychádza to zo skúseností, ktoré hovoria, že mnohokrát je osoba, ktorá sa vyjadrí ku sporu, v istom vzťahu k dodávateľovi služby. Takže vzniká tu oprávnené podozrenie, že aj verdikt, ktorý takáto osoba napokon vypovie, nie je úplne nestranný a sleduje záujem nie nájsť pravdu, ale pomôcť dodávateľovi vyviniť sa z jeho záväzku uznať si svoju chybu. Preto tu navrhujeme to, čo vlastne zaznelo, aby aspoň v tej lehote prvého roka 24-mesačnej záručnej doby mal možnosť spotrebiteľ sa rozhodnúť pre výber posudzovateľa on a nie dodávateľ. Nemusí ho akceptovať.
Zmena pod číslom 7. V čl. I sa za bod 5 vkladá nový bod 6, ktorý znie:
"6. V § 18 ods. 13 sa na konci pripája táto veta: "Tomuto konaniu o náhrade škody môže predchádzať mimosúdne riešenie sporu, ak spotrebiteľ nie je spokojný s vybavením reklamácie alebo mu bola spôsobená škoda."."
Tento bod nadobúda účinnosť 10. júla 2015, čo sa premietne do ustanovení o nadobudnutí účinnosti.
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie: Alternatívne riešenie sporov (napríklad mediácia) aj v zmysle smernice Európskeho parlamentu ponúka jednoduché, rýchle a nízkonákladové riešenie sporov medzi spotrebiteľmi a obchodníkmi. S cieľom zaviesť ho do praxe a poskytnúť spotrebiteľom túto možnosť vybavenia reklamácie alebo náhrady škody je žiaduce, aby predchádzalo súdnemu riešeniu sporov, ak si to obe strany želajú, keďže alternatívne riešenie sporov je založené na dobrovoľnom a nie povinnom základe.
Tu sa len zdôrazňuje možnosť, ktorá, si uvedomujeme, existuje aj doteraz, len priamo by sme chceli, aby bola zákonom ponúknutá, že mediácia je tá verzia riešenia sporov, ktorá sa považuje za výhodnú, keď sa na tom zhodnú obidve strany, a preto by bolo dobré, keby boli aj zákonom obidve strany akýmsi spôsobom upozornené alebo postrčené k takémuto riešeniu, pretože iste sa zhodneme na tom - a neraz to tu zaznelo -, že naše súdy sú veľmi zaťažené, a možno aj toto je spôsob, ako ich odľahčiť. Napokon, pokiaľ som si zisťoval, o mediáciu z hľadiska poskytovania tejto služby je záujem hlavne medzi právnikmi pomerne veľký, takže možno sa netreba obávať toho, keď to takýmto spôsobom aj v tejto súvislosti pri tomto zákone zdôrazníme a čitateľom zákona a tým, ktorí podľa neho majú konať, ponúkneme.
Posledná zmena a doplnok, ktorý navrhujeme k tomuto zákonu s pani poslankyňou Mezenskou, znie nasledovne:
8. V čl. I sa za bod 5 vkladá bod 6, ktorý znie:
"6. V § 18a sa odsek 1 dopĺňa písmenom f), ktoré znie:
"f) odôvodnenie"."
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie je úplne jednoznačné: Doteraz bolo postačujúce, aby zaznel verdikt a nemusel byť odôvodnený, čo teda je dosť nepochopiteľné a myslím si, že veľmi ľahko sa zhodneme na tom, že keď už niekto vydáva verdikt o posúdení toho, či tie šaty sa zle prali, alebo či sa nejakým spôsobom spotrebiteľ dopustil prehrešku voči produktu, ktorý si kúpil, no bolo by veľmi dobré, keby sa mohol z toho rozhodnutia, z toho verdiktu dozvedieť, aj akým spôsobom k tomuto záveru autorizovaná organizácia dospela.
Ďakujem pekne, toto je návrh, ktorý v tejto súvislosti k zákonu vlády o ochrane spotrebiteľa predkladáme.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, pozmeňujúcim návrhom k tlači 1087 prijatým vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, uvedeným v bode 2 spoločnej správy, sa v § 6 písm. j) dopĺňa predaj živých zvierat na trhových miestach o ďalšie druhy a to: hovädzí dobytok, ošípané, ovce, kozy a kone. Podľa vyjadrenia Štátnej veterinárnej správy táto nesúhlasí s rozšírením predaja živých zvierat na trhových miestach, s ich predajom na trhových miestach nie je súhlas hlavne z dôvodu veľkého rizika prenosu chorôb, ako aj z hľadiska nemožnosti dodržiavania požiadaviek na ochranu zvierat pri predaji týchto druhov na trhoch a trhoviskách. Tieto druhy vyžadujú osobitné požiadavky na ich ochranu a pohodu. Vo väčšine ide o prežúvavce, ktoré si vyžadujú vyššie nároky na kŕmenie, napájanie a zvýšené nároky na ustajňovacie priestory, ochranu pred poveternostnými podmienkami a podobne. V súvislosti s tým vzniká problém s odstraňovaním vedľajších živočíšnych produktov na trhoviskách a trhoch, kde nie sú vytvorené podmienky na ich bezpečné a neškodné odstránenie. Pokiaľ ide o hovädzí dobytok, ošípané, ovce, kozy a kone, tieto sa musia prepravovať na trhové miesta a z nich za dodržiavania požiadaviek nariadenia Rady ES č. 1/2005 o ochrane zvierat počas prepravy, čo pre chovateľa znamená byť schválený ako prepravca zvierat, a ak ide o prepravu nad osem hodín, schváleniu podlieha aj motorové vozidlo, ktorým sa zvieratá prepravujú. Tu vniká odôvodnená obava z porušovania welfare zvierat. Posúvané zvieratá na trh, trhovisko, tržnicu musia byť sprevádzané sprievodnými dokladmi, na ktoré musia byť premiestnené potvrdeniami príslušnej regionálnej veterinárnej potravinovej správy. V opačnom prípade nebudú dodržané základné veterinárne požiadavky.
Pokiaľ ide o zabezpečenie požiadaviek na identifikáciu a registráciu zvierat na trhoch a trhoviskách, všetky trhové miesta by museli byť registrované v centrálnej evidencii hospodárskych zvierat, aby sa zabezpečilo, že sú registrované všetky presuny zvierat. Zákon v súčasnom znení umožňuje organizovať zväzom a združeniam chovateľov aj týchto druhov zvierat špeciálne propagačné akcie spojené s ich predajom, kde na základe stanoviska príslušného orgánu veterinárnej správy sú určené požiadavky na zdravie zvierat a ich ochranu pri takýchto akciách, čo nie je možné zabezpečiť pri predaji iným spôsobom na trhovom mieste. Okrem toho zákon v žiadnom prípade nepripúšťa predaj zvierat ambulantným spôsobom.
Z dôvodov, ktoré som tu predniesla, navrhujem, aby sa bod dva spoločnej správy vyňal na osobitné hlasovanie. Neviem, či si kolegovia viete predstaviť, že by na Miletičku niekto doviezol 600-kilového býka a predával by ho ako živé zviera.
Ďakujem pekne.

Dobrý deň prajem, dneska už druhýkrát. Takže, vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia, najprv by som predložil návrh, čo som chcel, čím som chcel vlastne doplniť tento zákon, nakoľko je otvorený. Začal by som tým, že chcel som pochváliť vládnu stranu, že keď sa chce, tak sa chce, proste bol urobený zákon pred x mesiacmi, prišlo sa na to, že sú tam nejaké problémy, tak okamžite, promptne sa zareagovalo a teraz tie trhoviská znova môžu na základe tohto zákona alebo tejto novely, doplnenia, môžu fungovať, že takto sa dá, ako som hovoril pred chvíľkou pri vodnom zákone, treba si priznať chybu a jednoducho môžme fungovať ďalej. Gratulujem. Ale zároveň musím povedať, že moja predrečníčka pani Košútová, čo predniesla, tak toto celé všetko zneguje en bloc, ako je. To bol príklad, ako hľadať spôsob, ako sa to nedá. A nehnevajte sa na mňa, ale to bolo trošku silné kafe.
Ale v každom prípade najprv by som uviedol návrh, pozmeňujúci návrh môj. Pôvodný zákon v § 6 rozpráva o zákazoch zvierat, takže zákaz, živé zvieratá, a je tam odsek, že "vynímajú sa". Takže, čítam: "živé zvieratá; zákaz sa nevzťahuje na predaj sladkovodných trhových rýb, na predaj domácej vodnej hydiny, domácej hrabavej hydiny, domácich králikov, psov, mačiek, drobných hlodavcov a na propagačné podujatia organizované zväzmi, združeniami chovateľov zvierat, a to na základe súhlasného stanoviska príslušného orgánu veterinárnej správy".
Môj návrh bol doplniť tento paragraf o zvieratá: ošípané, hovädzí dobytok, ovce a kone.
Priznám sa vám, že neviem, čo je na tom zlé, keď jednoducho malý trh, ktorý, na jednej strane máme snahu znova oživiť dedinské trhy, máme snahu oživiť mladých esherkárov, ktorí majú doma jednu, dve, tri prasnice, nedajbože jednu kravu alebo pár oviec a kôz a sa rozhodnú ich pustiť do voľného trhu, jednoducho dajú to na prívesný vozík, odvezú to do dediny, kde je vyhlásený trh. A podotýkam ešte raz, čo sa týka tej Miletičky, čo sa môže predávať na trhu, to podmieňuje alebo vydáva primátor, respektíve starosta. Keď primátor Bratislavy povie, že na trhu na Miletičke nebudú sa predávať kravy, tak sa nebudú. Ja s tým nemám, proti tomu nič.
Ja primárne rozprávam o tom, že dedina Horná, Dolná alebo to je jedno, nejakých 200 - 300 ľudí, je tam nejaký báčik na farme a dovezie si presne uprostred dediny svojich pár kusov prasiatok a chce to predať. Teraz sa to deje, prosím vás, načierno. Je to lepšie? Chceme niečo zlegalizovať a teraz sa rozpráva o tom, že prečo sa to nedá!
A som zvedavý, ako vysvetlíte, keď zväzy dokážu zorganizovať, dokážu zabezpečiť všetky utajené podmienky, čo ste teraz spomínali, prečo by nemohli tie podmienky spĺňať aj malí chovatelia. Totižto ten malý chovateľ, keď chce predať, tak musí teraz vstúpiť do zväzu a potom to môže. Ale sám nemôže, napriek tomu, že je to povolené. Tak nehnevajte sa, to je len nič isté, nič iné, len obštrukcia. Trošku som rozčúlený, lebo jednoducho toto neni odbornosť, o odbornosti, ale vyslovene obštrukciou nejakej, neviem, nesympatie alebo, alebo, by som dovolil si povedať, lenivosti alebo lenivosti štátnej správy a keby to bol, keby tu bol pán štátny ústredný, tak takisto mu to poviem do očí, alebo nejaká ochrana svojich pseudopráv niektorých zväzov, ktorí sa snažia z toho vytĺcť peniaze, lebo, samozrejme, tie trhy, ktoré sa organizujú oficiálne, za to sa platí, respektíve berie sa štátna dotácia, vážení, Agrokomplex, všetky náklady spojené s dodaním zvierat hradí štát, hradíme my.
Keď chceme, aby malý sedliak išiel predať na trh za vlastné náklady, vlastné to nie, ale ideme zorganizovať, áno, môže to byť konkurencia, vážení, môže to byť konkurencia veľkým štátnym podnikom, chovateľským zväzom. Ja to chápem, že oni to nechcú, lebo mohlo by to sa stať náhodou, že sa ujmú niektoré trhy a vám poviem konkrétne konské trhy, poviem Potônske Lúky. Potônske Lúky už piaty rok organizujú konský trh bez problémov, normálne s povoleniami, ktoré vydáva štátna veterinárna správa, na základe ŠVS-ky.
Takže neobstojí to, že nedokážu ľudia zabezpečiť veterinárne podmienky na prevoz zvierat, a takisto vám hovorím, že nemusí mať každý svoj vozík certifikovaný. Každý vie, že na okolí, kto má vozík alebo nejaký prepravný prostriedok certifikovaný, jednoducho zavolá, príde, naloží, takže všetko môže fungovať s papiermi, len otázka, či chceme, či nechceme. A ja si myslím, že toto negovanie môjho návrhu je o tom, že nechceme. Nie o tom, aby sme hľadali spôsob, ako pomôcť tým malým sedliakom dostať sa normálne priamo na trh. Lebo o to sa jedná.
Dovolím si upozorniť, aj Európska únia dokonca zaviedla, uviedla nový názov, čo v tomto plánovacom období funguje, skrátená, skrátená odbytová reťaz, neviem, ako je doslovný preklad. Presne o to sa jedná, aby nemuseli cez tri-štyri rôzne zoskupenia, zväzy alebo nejakých ľudí títo prvovýrobcovia sa dostať priamo, priamo k zákazníkovi. Takže pejoratívne povedať, povedané, tento návrh zákona, tento dodatok rozpráva o tom, že keď sedliak môže predávať klobásu, tak prečo by nemohol predávať prasiatko na trhu? Jednoducho nevidím dôvod, prečo nie, a nevidím, že, nevidím, fakt nevidím.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Dúfam, že nebudem nahriaknutý, že sa k tomuto vyjadrujem, že, a nerozumiem, naozaj tomuto rozumiem. Ja som ešte za komunistov vykupoval dobytok na Orave, to bola mimoriadne vážená funkcia, a za komunistov to fungovalo tak, že my sme o piatej ráno v dedine v Mútnom pred krčmou vykupovali a tí gazdovia šibovali tú kravu na vôdzke, hej? Ani vozík certifikovaný, ani neviem čo (povedané so smiechom) a prišli ráno o piatej pred ten zvod, sa to volalo, že zvody sme to, sa to volalo. A to boli komunisti!
Viete, že naozaj aj teraz, keď počúvam, tak kladieme nejaké podmienky k tomu, aby sme to nejakým spôsobom komplikovali, zmotali a nakoniec si ľudia nevedia prísť ponúknuť, nevedia sa prísť pochváliť na trh, na ten zvod, že čo doma vygazdovali, akého pekného býčka, akú peknú jalovicu. Také mi to znova príde, že pápežskejší od pápeža.
Ja som aj počúval pani Košútovú. Ono ponuku tvorí dopyt. Ja nemyslím, že na Miletičke by si niekto šiel kúpiť býka, hej? Čiže nepredpokladám, že by niekto šiboval býka na Miletičku, lebo tam nie je dopyt. Ale verím, že v nejakom Mútnom na Orave alebo v Lesnej, alebo kde dopyt je po dobrej jalovici, chce ho vidieť ten gazda, nemusí chodiť po maštaliach a tie zvody historicky tu dlhodobo boli. Viete, že komunisti nešiahali na kostoly ani na zvody a ja som toho svedkom, že za komunistov zvody boli, a čo boli aj pred komunistami, len za vlády tohto, neviem ani to nazvať, čo to je za režim, už aj zvody obmedzujeme a nemôže sa gazda prísť pochváliť do stredu dediny, že čo v maštali dochoval.
Ďakujem.