36. schôdza

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, ja tiež prichádzam s jedným pozmeňujúcim návrhom a tento pozmeňujúci návrh; pán Hlina, zbytočne sa usmievate a zbytočne mávate rukou; sa týka vlastne alebo prostredníctvom tejto zmeny chceme odstrániť právnu prekážku na možnosť poskytovania sociálnej služby v zariadeniach sociálnych služby, služieb uvedených vo vybraných zariadeniach sociálnych služieb, ktoré sú vyčlenené v § 34 až 40. Ide o zariadenia sociálnych služieb pre fyzické osoby odkázané na pomoc zo strany inej fyzickej osoby a taktiež aj na, pre fyzické osoby odkázané na pomoc ľuďom, ktorí dosiahli dôchodkový vek. V súvislosti s týmto teda dochádza v čl. V, je otvorený v rámci predloženého návrhu zákona, je otvorený zákon 448/2008 Z. z. o sociálnych službách v znení neskorších predpisov, takže v záujme toho, aby sme pomohli určitej skupine ľudí, aby mohla im byť poskytovaná sociálna služba, uvádzam tento pozmeňujúci návrh jednak môj a jednak pani Jany Vaľovej k vládnemu návrhu zákona o sociálnej práci a o podmienkach výkonu niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 975.
V čl. V sa pred 1. bod vkladá nový 1. bod, ktorý znie:
„1. V § 61 ods. 3 druhá veta a tretia veta znejú: „Sociálnu službu v zariadeniach uvedených v § 34 až 40 nemožno poskytovať fyzickej osobe, ktorej súd uložil ochranné liečenie v zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti, ochrannú výchovu alebo jej nariadil umiestnenie v detenčnom ústave podľa osobitného predpisu, odkaz 28a), a to do skončenia vykonávania týchto ochranných opatrení. Posudková činnosť podľa tohto zákona sa u fyzických osôb podľa druhej vety nevykonáva; to neplatí počas jedného roka pred dovŕšením osemnásteho roku veku mladistvého, ak ochranná výchova trvá do dovŕšenia osemnásteho roku veku mladistvého alebo počas jedného roka pred dovŕšením devätnásteho roku veku po predĺžení ochrannej výchovy, alebo ak bolo začaté konanie o
a) zmene spôsobu výkonu ochranného liečenia,
b) upustení od výkonu ochranného liečenia,
c) prepustení z ochranného liečenia,
d) ukončení ochranného liečenia,
e) upustení od výkonu ochrannej výchovy,
f) podmienečnom umiestnení mimo výchovného zariadenia,
g) prepustení z ochrannej výchovy,
h) prepustení z detenčného ústavu, ak súd preskúmava dôvodnosť detencie.“."
V súvislosti s vložením novelizačného bodu sa vykoná prečíslovanie novelizačných bodov.
Navrhovaná úprava nadobúda účinnosť 1. januára 2015.
Odôvodnenie: Ja som to už povedala v úvode, ide mi predovšetkým o to, aby, navrhovanou právnou úpravou sa odstraňuje právna prekážka na možnosť poskytovania sociálnej služby v zariadeniach sociálnych služieb uvedených v § 34 až 40 zákona 448/2008 Z. z. o sociálnych službách (v zariadeniach sociálnych služieb pre fyzické osoby odkázané na pomoc inej fyzickej osoby a pre fyzické osoby, ktoré dosiahli dôchodkový vek) aj fyzickej osobe, ktorej súd uložil ochranné liečenie, ochrannú výchovu alebo umiestnenie v detenčnom ústave, ktoré sa majú vykonávať ambulantnou formou, a fyzickej osobe, ktorej súd uložil ochranný dohľad. Spôsob výkonu ochranného opatrenia ambulantnou formou alebo ochranným dohľadom vo svojich dôsledkoch totiž predstavuje záver príslušného súdu o tom, že takáto fyzická osoba nie je pri pobyte na slobode nebezpečná pre svoje okolie a tým nemôže predstavovať ani nebezpečenstvo ohrozenia života alebo zdravia ostatných prijímateľov sociálnej služby, resp. zamestnancov v sociálnych službách ani iných osôb.
Zároveň vzhľadom na poznatky aplikačnej praxe sa umožňuje výkon posudkovej činnosti na účely posudzovania odkázanosti na sociálnu službu alebo umiestnenie v detenčnom ústave, ktoré sa majú vykonať ústavnou formou, ak táto posudková činnosť súvisí s ich prepustením z ochranného liečenia, ochrannej výchovy alebo umiestnenia v detenčnom ústave alebo ukončením výkonu týchto ochranných opatrení, alebo zmenou spôsobu výkonu ochranného liečenia rozhodnutím súdu. V praxi vyplývajúcej z rozhodovacej činnosti súdu je totiž prepustenie z ochranného liečenia, ochrannej výchovy alebo umiestnenia v detenčnom ústave alebo ukončenie výkonu týchto ochranných opatrení viazané na zabezpečenie kontinuity poskytovania potrebnej starostlivosti i poskytovaním sociálnej služby v zariadeniach sociálnych služieb. Pre kolíziu s nemožnosťou výkonu posudkovej činnosti podľa doterajšej právnej úpravy u týchto fyzických osôb na účely rozhodovania o ich odkázanosti na sociálnu službu, ktoré je podmienkou poskytovania sociálnej služby, nemohla byť v konečnom dôsledku splnená a preukázaná podmienka, na ktorú bolo viazané ich prepustenie z ochranného liečenia, ochrannej výchovy alebo umiestnenia v detenčnom ústave alebo ukončenie výkonu týchto ochranných opatrení.
Ďakujem vám za pozornosť, dámy a páni, a prosím o podporu tohto pozmeňovacieho návrhu.

Ďakujem veľmi pekne. Pani Tomanová, tá skutočnosť, ktorá, teda ste tu odôvodňovali, nastala včera, predvčerom? Viete, to je presne to, však, prosím vás pekne, ak nenastala včera alebo predvčerom, tak prečo ste, znova hovorím, to je vedľa Tesca. Však vy viete, kde to je. Ste boli ministerka. Čo vás tam nechcú pustiť? Však vy ste mohli ísť, keď to pripravovali, keď vláda, veď vy ste vládni poslanci, vy ste vláda, žiaľ, nám vládnete. Ale však majte aspoň toľko v sebe, že sa viete dohodnúť. Čo vás nechcú pustiť na Špitálsku? Však sa tam ohláste, možno vás pustia. Mali ste si to predtým, ako ste to predložili, existujú výbory. Ja neviem, v ktorých to bolo, mali ste to dostať do spoločnej správy. Inštitút pozmeňovacieho návrhu v zásade slúži pre opozíciu, lebo tí chudáci musia zozbierať pätnásť hlasov a v naivnej predstave, viere to tu predložia, že či náhodou, lebo im to neprešlo na ministerstve, neprešlo im to vo výbore a skúsia, že či náhodou a niekde sa im to napíše, že predložili. Prečo zneužívate ten inštitút? Však vy máte iné možnosti. Alebo pre vás slúži, keď chcete operatívne niečo vyhodnotiť, operatívne, alebo niekde sa stala chyba, nejaká legislatívno-technická vec. Ale prečo zneužívate, ja nechápem, prečo my sme obeťami, vami, že sa vy tu hádate jak títo? Ja tomu nerozumiem, naozaj. To je nepochopenie, prosím vás. Procedurálne celé zlé.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja skôr vyjadrím prekvapenie, že pani bývalá ministerka práce, sociálnych vecí novelizuje zákon, ktorý sa naozaj vlastne s podstatou zákona o sociálnych službách, ktoré sa týka sociálnych pracovníkov, vôbec nespája v tom okruhu, v akom bol otvorený ako čl. V tohto zákona. Som veľmi prekvapená, pretože nám sa niekoľkokrát stalo, že ak sme chceli novelizovať aj veľmi podľa nás dôležitú vec, ktorá priamo nesúvisela s prerokovávaným zámerom predkladateľa, jednoznačne ste nám hovorili, že v tejto veci akoby nemáme otvárať zákon, ktorý je otvorený v ďalšom článku. Takže nechápem, že naozaj vládny poslanec ide nám dávať, ani ho ešte nemáme ani v laviciach rozdaný, to je ďalšia vec, takže sme len s otvorenými ústami počúvali, že čo idete novelizovať. A akože som úplne prekvapená, že to, čo ste nám vyčítali, pani poslankyňa Tomanová, to teraz môžeme my vám vyčítať, že absolútne ten váš pozmeňovací návrh nemá so samotným návrhom zákona o sociálnej práci zbla nič. Takže keby ste používali rovnaký meter na všetkých. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Pani poslankyňa Tomanová, ďakujem pekne za tento doplňujúci návrh. Pre tých, ktorí tomu nerozumejú alebo nechcú rozumieť, je to normálne profesné protirečenie, ktoré vzniká za každej vlády a za každého parlamentu. Hovorím to pre tých, ktorí sú v tomto parlamente prvý raz. Ide o to, že nejaký názor vznikne na vláde, ten názor prejde nejakými protirečeniami profesnými, dostane sa návrh zákona do výborov a vo výboroch sa začína s týmto návrhom normálne pracovať. Všetko sa deje po konzultáciách s ministrom. Verte mi, že ani jedno jediné slovo nejde mimo príslušného ministerstva. Proste isté návrhy vzniknú na výbore medzi poslancami a tu je práve pôda na to, aby takto vzniknuté pozmeňujúce návrhy, samozrejme, po konzultácii s ministrom, resp. pán minister sa k tomu určite vyjadrí, či áno alebo nie, boli niekde pertraktované. Kde iné miesto podľa vás je, kde sa tieto názory majú stretnúť? Jedine v parlamente.
A o tom zneužívaní parlamentu a parlamentného času. Nechcel by som o týchto veciach hovoriť preto, lebo vieme, kto tento parlament zneužíva na to, aby sa tuná iba vyrozprával. Toto sú všetko veci, ktoré vznikajú profesne, profesne sa o nich hovorí. Keď niečo proti nim máte, profesne protirečte. Pokiaľ tak nerobíte, zabíjate čas - aj vlastný, aj náš. Ďakujem za pozornosť.

Prepáč, prosím, pani predsedajúca, nechcela som, ani som nechcela vykrikovať... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
A neskoro, neskoro.

Tomanová, Viera, poslankyňa NR SR
Ospravedlňujem sa. Pán Jarjabek, ja veľmi pekne ďakujem za to zastanie sa. Jednoznačne musím povedať, že toto vypadlo zo zákona. Obrátili sa na mňa práve lekári, psychiatri, moji dlhoroční kolegovia, ktorí ma poprosili o túto súčinnosť. Bolo mi úplne jasné, že idem nad rámec zákona, pretože bol otvorený § 84 v čl. V.
Pani Jurinová, nikdy v živote som vás za takéto niečo nenapomínala, to je jedna vec. Vy si mýlite fakty so skutočnosťami a neviem čo všetko alebo s teóriou, tak asi by som povedala. Takže, prosím, keby ste, pokiaľ nerozumiete, radšej sa spýtajte.
A nakoniec musím povedať jednu podstatnú vec. Pána ministra som o tom informovala a pán minister s týmto pozmeňujúcim návrhom, ktorý nemá žiadny dopad na rozpočet, ale pomáha určitej skupine občanov, na ktorých sa svojím spôsobom pozabudlo v zákone alebo respektíve nešťastne, nešťastne volenou formuláciou vypadli zo zákona, aby im mohla byť poskytnutá sociálna služba. A toto som považovala za potrebné odstrániť.
Ďakujem za pozornosť.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, pán Jarjabek, máte, čo ste chceli. Prosím vás, o zneužívaní parlamentu. V prvom rade by sme museli definovať, že či vieme, čo je parlament - a u niektorých by som s úspechom o tom vedel pochybovať - a na čo má slúžiť. Prosím vás pekne.
Nakoniec sa dožijeme toho, že my tomu nerozumieme. Jedna dobrá a jedna zlá správa. Ja budem krátky. Zlá správa je, že vidíte, jak to motajú, krútia. A dobrá správa je, že už to praská. Viete, tu minule sa vzoprel niekto, tam sa niekto vzoprel, tu sa minule niekto vzoprel pánovi Paškovi. Ono keď dlho ocikávate ten betónový múrik, po čase pustí. Takže naozaj dobrou správou je, že treba nám búšiť, treba nám búšiť, nakoniec to niečo sa odlúpne. Prosím vás, toto, čo tu predvádza SMER teraz pri tomto zákone, je jasným signálom toho, že to škrípe, že to škrípe. Konečne treba do toho, áno, z taktického hľadiska treba do toho kúriť, prosím vás, konečne. Však už niekto sa musí tomu postaviť, že takto sa nerobí. Normálne sen. Donesiete sem nejaký zákon. Ja som sledoval zľahka tú prvú, to prvé čítanie, že čo to je, že niekto potreboval nejakú komoru zriadiť, neviem čo, neni to moja téma, nevenujem sa tomu, fakt. A zrazu vidíte to, opravujete, tak je to jasným signálom, nechcem už procedurálne, čo, ako to zneužívate. Dobrou správou pre ľudí tejto krajiny je, že to začína praskať, že sa odlupuje, toto je jednoznačným dôkazom toho. Toto je jednoznačným dôkazom.
Procedurálne ste to nezvládli absolútne. Nezvládli ste predložený zákon, zaraďujete sa, pán minister, medzi expertov typu pani Zvolenská, pán Žiga. Tí tu nosia fakt kapitálne kúsky. Tí tu nosia, tí raz budú visieť na nástenkách, že jak sa čo dá doniesť do parlamentu, a idete do tej množiny, sa tam postupne preplávate tým, že proste nekomunikujete s nimi. Čo sa, čo sa pán Burian nevie dohodnúť s pani Tomanovou? Sa hryzú, štekajú, nevedia sa dohodnúť? Alebo Vaľovú. Ja viem, že pán Burian má problém s pani Vaľovou. Ja viem, ale čo my s tým máme, prosím vás? Čo my s tým máme? Mohli sme byť o hodinu ďalej. Sme mohli byť o hodinu ďalej, že sa vy tu neviete dohodnúť. Dobrá správa pre ľudí tejto krajiny je, už to praská.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, dámy a páni, ja som k tomuto vládnemu návrhu zákona o sociálnej práci vystupoval aj v prvom čítaní. A začnem optimisticky a pozitívne. Musím uznať naozaj snahu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, pána ministra aj pána štátneho tajomníka opravovať tento vládny návrh zákona predtým, ako o ňom budeme hlasovať v druhom čítaní. Nejaké drobné zmeny sa objavili v spoločnej správe. Rozsiahly pozmeňovací návrh tu predkladala pani spravodajkyňa Šedivcová, čiže je tu, aj pani poslankyňa Tomanová pred chvíľou podala pozmeňujúci návrh, čiže je tu určitá snaha to opravovať, meniť tak, ako to bolo prinesené do parlamentu, lebo naozaj v prvom čítaní sme to tu, predovšetkým z opozičných lavíc, podrobili veľmi ostrej a veľmi tvrdej kritike.
Napriek všetkej snahe, ktorú teda pozitívne hodnotím, musím povedať, že viete, ono keď je filozofia zákona zlá a som o tom presvedčený, že filozofia tohto zákona je zlá a škodlivá, môžte sa vy snažiť kozmetickými úpravami upravovať jednotlivé formulácie, ten zákon bude naďalej zlý. A ja tento zákon nepovažujem ani za potrebný, ani za prospešný.
Vláda navrhuje týmto zákonom, aby sa zo sociálnej práce stala činnosť, ktorú budú môcť vykonávať len tí, ktorí vyštudovali sociálnu prácu na vysokej škole. Ďalej vláda navrhuje zriadenie komory, ktorá bude udeľovať povolenia na vykonávanie sociálnej práce. To sú meritórne dva najdôležitejšie návrhy, ktoré tento vládny návrh zákona prináša. Pán minister v prvom aj druhom čítaní to odôvodňoval tým, že chce zlepšiť a posilniť postavenie sociálnych pracovníkov, čo môže byť na prvý pohľad celkom sympatická ambícia, aby sociálni pracovníci mali lepšie postavenie, o tom sme veľmi často rozprávali napríklad u zdravotníckych pracovníkov aj na tejto schôdzi Národnej rady. Ministerstvo práce má ďalej ambíciu zvyšovať aj prostredníctvom tohto zákona kvalitu sociálnych služieb. Teda vychádzajú z logiky veci, že keď ju budú poskytovať len vysokoškolsky vzdelaní pracovníci, zrejme tá kvalita by mala byť vyššia a mala byť stúpať.
Čiže keď aj na prvý pohľad by sa vám zdalo, že tieto dva také nosné argumenty, čo som vybral z vystúpení pána ministra alebo ktoré ma najviac oslovili, sú sympatické a teda vlastne je to dobrý návrh zákona, musím povedať, že riešenie, ktoré ministerstvo práce ponúka, napriek úpravám, o nich ešte budem hovoriť, ktoré sú v pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Šedivcovej a ktoré predpokladám, že schváli väčšina poslancov strany SMER, tak že aj keď to vyzerá na prvý pohľad sympaticky, je to stále zlý zákon, pretože pri zákone by sme si mali povedať takú tú základnú otázku: Komu slúži tento zákon, v koho prospech je predložený tento zákon, komu naozaj pomôže v praxi tento zákon?
Ja som v prvom čítaní nazval tento zákon klientelistickým zákonom a ja trvám na tomto svojom označení, pretože tento zákon nepomôže sociálnym pracovníkom. A budem o tom ešte hovoriť, prečo im nepomôže. A nepomôže ani prijímateľom sociálnych služieb, ktorí sú v sociálnych zariadeniach. A o nich by nám malo ísť, o prijímateľov sociálnych služieb v sociálnych zariadeniach, to môže byť váš blízky rodinný príslušník, vaša mama alebo váš otec, a o sociálnych pracovníkov, ktorí tam za mizerné mzdy pracujú, za mizerné mzdy pracujú. Tento zákon im nepomôže. Tento zákon pomôže niektorým funkcionárom v novovzniknutej komore, ktorí budú mať veľmi zaujímavé živobytie ako funkcionári komory. Prvé tri roky budú dostávať finančné prostriedky z ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a potom budú vydávať povolenia, na základe ktorých si budú zarábať na veľmi zaujímavé živobytie, a pomôže to tým vysokým školám, kde tých úbohých sociálnych pracovníkov naženiete popri zamestnaní študovať. A ako iste viete, zamestnanie popri, štúdium popri zamestnaní nie je bezplatné v Slovenskej republike, čiže ešte od tých ľudí, ktorí majú 300, 400 eur príjmu, 500 eur, nech sú v dobrom sociálnom zariadení, tak ešte od tých ľudí chcete, aby si začali platiť vysokoškolské štúdium, ak ho v súčasnosti nemajú. Preto hovorím, že je to klientelistický zákon, nepomôže sociálnym pracovníkom. Nepomôže klientom, prijímateľom sociálnych služieb v sociálnych zariadeniach, pomôže niekoľkým funkcionárom v komore novovzniknutej a pomôže tým fakultám, ktoré vyučujú sociálnu prácu, pretože im jednoducho naženie študentov, ktorí budú musieť za toto štúdium platiť.
V prvom čítaní sme tu mali veľmi zaujímavú diskusiu, ktorá vlastne dnes vyvrcholila pozmeňujúcim návrhom pani poslankyne Jurinovej, pretože ak ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny predkladá zákon o sociálnej práci, tak by sa patrilo logicky zadefinovať, čo to vlastne sociálna práca je. Tá definícia sociálnej práce, ktorú nám ponúka vláda, je podľa mňa deravá ako syr ementál, pretože v zákone sa píše, že sú to činnosti, ktoré vykonávajú ľudia, ktorí vyštudovali sociálnu prácu a konkrétne odbory sociálnej práce určí vláda nariadením. Rozumiete, čiže vláda si nedala ani tú námahu, aby sa pokúsila nájsť nejakú definíciu, definíciu platnú pre slovenskú legislatívu, kde bude zadefinovaná sociálna práca.
Ja by som ale chcel poďakovať pani podpredsedníčke Jurinovej, že robotu, ktorú mala urobiť vláda, urobila ona a priniesla nám formou pozmeňujúceho návrhu takúto definíciu, ktorá hovorí o tom, čo to vlastne tá sociálna práca je. Súhlasím s pani, viem, čo chce povedať pani poslankyňa Tomanová, že možno s tým nesúhlasiť, možno to aj lepšie, ináč definovať, ale to mala urobiť vláda! To, myslím si, že malo byť vo vládnom návrhu zákona. Keď so mnou nesúhlasíte, ja to rešpektujem, ale ja zas nesúhlasím s tým, aby to chýbalo v tomto návrhu zákona.
Meritórne, ale podstatné je skutočnosť, že sociálnu prácu podľa vládneho návrhu môže vykonávať len ten, kto ju vyštudoval. To znamená, že sociálna práca je niečo – podľa definície zákona –, čo sa študuje na vysokej škole v odbore sociálna práca. Čiže tým pádom máme ako keby explicitne v zákone povedané, že jednoducho musíte mať vysokú školu a vyštudovanú sociálnu prácu a vtedy ste sociálny pracovník.
Ale poďme k tomu, čo považujem za najväčšiu nehoráznosť. Tu by sme sa mohli teraz hrať okolo tej sociálnej práce, či je tam treba alebo netreba to takto zadefinovať, ale poďme k tej samotnej komore sociálnych pracovníkov, ktorá tu prichádza. Tak to už na základe pozmeňujúceho návrhu pani poslankyne Šedivcovej platí, čo hovoril aj pán minister v prvom čítaní, že členstvo v komore bude dobrovoľné. Hurá, teším sa, aspoň niečo. Žiadne povinné členstvo, žiadna povinná registrácia, ale dobrovoľné členstvo. Nič sa ale nemení na skutočnosti, že komora bude vydávať povolenia pre sociálnu prácu. A ten, kto takéto povolenie na sociálnu prácu nebude mať, ju jednoducho nebude môcť vykonávať.
Čiže ako to bude v praxi fungovať? 1. januára 2015 vznikne komora, tri roky bude financovaná z peňazí ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Bude mať niekoľko členov, veľa nepredpokladám, možno niekoľko stoviek, pretože členstvo bude dobrovoľné a zrejme sociálni pracovníci sa nebudú bezhlavo hrnúť do toho, aby platili v nejakej komore členské. Kde bude teda ten samotný biznisplán, z čoho bude táto komora po troch rokoch existovať? No bude v tom, že bude vydávať každému sociálnemu pracovníkovi, ktorý bude chcieť vykonávať sociálnu prácu, povolenie. Jeden kus povolenia bude stáť 66 euro, dámy a páni! Čiže, pozdravujem týmto všetkých sociálnych pracovníkov, prosím, pripravte si 66 euro, komore pána ministra Richtera to bude potrebné zaplatiť, aby vám povedali, že to, čo robíte 20 rokov, môžte robiť ďalej. Budete mať k tomu taký papier, 20 rokov robíte to isté vo vašom sociálnom zariadení, urobili ste si certifikáty, urobili ste si akreditácie, samoštúdium, sa vzdelávate, absolvovali ste kurzy, ale teraz, aby ste mohli ďalej robiť svoju činnosť, budete potrebovať jeden papierik od novovzniknutej komory, kde bude napísané, že vy, ktorí to robíte 20 rokov, to isté môžte robiť ďalej - za 66 euro. Si to pomenujme, hej, akože o čo ide v tomto návrhu zákona. No zaujímavý príjem to iste bude pre túto komoru, čiže ona začne veľmi rýchlo plniť svoj účet. Povolenia sa budú vydávať, samozrejme, tým, ktorí splnia podmienky na vydanie povolenia, teda budú mať vysokoškolské vzdelanie, bakalárske alebo magisterské podľa druhu vykonávanej sociálnej práce. Samozrejme, tak ako aj povedal minister pri uvádzaní tohto zákona, veď musíme nechať nejaké prechodné obdobie, veď to sa nedá, že zajtra. Veď to chvíľu trvá, kým dobehnete.
A keď som dobre prečítal prechoďáky k tomuto návrhu zákona, tak do roku 2020 si majú doplniť sociálni pracovníci vysokoškolské vzdelanie. Čiže tu je tá druhá časť tohto krásneho projektu, že teda, milí sociálni pracovníci, okrem toho, že si pripravte 66 euro v budúcom roku 2015, lebo od 1. januára, keď vznikne komora, začne vydávať povolenia a vy budete potrebovať povolenie na to, čo robíte už 20 rokov, okrem toho, prosím, si začnite pripravovať školné, pretože musíte nastúpiť na niektorú fakultu na Slovensku, ktorá učí sociálnu prácu, aby ste stihli si doplniť bakalárske alebo magisterské štúdium do roku 2020, veľa času nie je, 2015, 2020, 5 rokov, keď chcete byť magister, máte na to presne 5 rokov. Čiže rýchlo utekať, hľadať si podmienky na prihlásenie sa, o tom je tento návrh zákona, dámy a páni. A môžme tu rozprávať, ako nám záleží na kvalite poskytovaných služieb. Celý je o tom, aby ten, kto robí 20 rokov alebo 15 rokov svoju prácu, zaplatil najprv 66 euro a potom pravidelne za každý semester školné na fakulte sociálnej práce. Čiže ľudia, ktorí zarábajú 400, 500, 600 euro v čistom, sociálni pracovníci, ľudia, ktorí celý život robili svoju prácu, ľudia, ktorí na to majú certifikáty, ľudia, ktorí si doplňovali svoje štúdium, ktorí si urobili nadstavbové štúdium, jednoducho po schválení tohto návrhu zákona nebudú spĺňať kvalifikačné predpoklady, ktoré budú musieť veľmi rýchlo doplniť do roku 2020. To je pointa tohto návrhu zákona.
Dámy a páni, na Slovensku máme tisíce odborníkov a odborníčok, ktorí roky až desaťročia poctivo a kvalitne vykonávajú sociálnu prácu za mizerné platy. Dodnes sme nevyriešili financovanie sociálnych služieb udržateľne. Nejdem do tejto témy, lebo to by bolo na ďalšiu pol hodinu. Snažili sa to riešiť všetky vlády včítane tej, kde bola ministerkou pani ministerka Tomanová. Každý hľadá nejaké riešenie, aby to financovanie bolo udržateľné. Na obranu všetkých riešení poviem jednotne len to, že trápi sa s tým celá vyspelá Európa. Pribúda nám ľudí, ktorí potrebujú sociálne služby. A naše zdroje zďaleka nerastú tak, aby sme si to vedeli dovoliť. Je to problém. Všetky riešenia majú svoje klady a zápory. Faktom ale je, že stále sme nevyriešili dostatočné financovanie sociálnych služieb, logicky teda nemáme vyriešené ani odmeňovanie ľudí, ktorí tieto sociálne služby spĺňajú. Ale miesto toho, aby sme začali hľadať udržateľný systém financovania sociálnych služieb, aby sme začali hľadať udržateľný a fungujúci systém merania kvality a určovali štandardy kvality na poskytovanie sociálnych služieb, aby sme vymysleli funkčný model kontrolovania dodržiavania týchto štandardov kvality, tu prichádza zákon, ktorý nepomôže sociálnym pracovníkom, ktorý nepomôže klientom v sociálnych zariadeniach alebo – keď chcete – prijímateľom sociálnych služieb v sociálnych zariadeniach. Akurát bude sociálnych pracovníkov zbytočne šikanovať a vyťahovať z nich peniaze, ktorých veľa nemajú za tvrdú prácu, ktorú vykonávajú.
Takže, dámy a páni, dávam procedurálny návrh aj vzhľadom k veľkému množstvu pozmeňujúcich návrhov, ktoré tu odzneli, vrátiť predmetný vládny návrh zákona ministrovi práce na prepracovanie, aby ešte raz v kľude ministerstvo malo možnosť zapracovať pozmeňujúce návrhy, zapracovať pripomienky odborných spoločností a naozaj sa zamyslieť nad filozofiou tohto zákona. Ja za tento zákon hlasovať nebudem, budem hlasovať proti tomuto zákonu, pretože nepomôže sociálnej práci, naopak, ublíži tým ľuďom, ktorí túto sociálnu prácu za veľmi mizernú mzdu roky poctivo vykonávajú. Ak ten zákon ale bude schválený Národnou radou Slovenskej republiky, hovorím a oznamujem to vopred, že sa obrátim listom na prezidenta Slovenskej republiky, aby tento zákon nepodpísal, pretože je škodlivý, pretože ubližuje ľuďom, ktorí poctivo robia svoju prácu, ťahá z nich peniaze v prospech niekoľkých funkcionárov komory a v prospech niekoľkých fakúlt, ktoré sociálnu prácu učia. Tento zákon považujem za škodlivý a ak ho, samozrejme, väčšina poslancov SMER-u schváli, inú možnosť ako menšina v parlamente, ako opozícia nemám, iba sa obrátiť na pána prezidenta, aby to nepodpísal a znovu vrátil do Národnej rady, aby sme znovu mali možnosť poukázať na nezmyselnosť tohto vládneho návrhu zákona.
Veľmi pekne ďakujem za pozornosť.

Na vystúpenie pána poslanca päť faktických poznámok: páni poslanci Jarjabek, Hlina, Tomanová, Vaľová a Kuffa, Kuffa a Šedivcová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Nech sa páči, pán poslanec Jarjabek. Nie je prítomný.
Pán poslanec Hlina.

Ďakujem veľmi pekne. Ja len pre zápis, prípadne pre pána premiéra, že pán premiér, ak by ste nevedeli, tak vám tu doniesli,  váš minister spolu s jeho štátnym tajomníkom tu normálne sa bijú medzi sebou s vašimi poslancami. No, celé je to tu riaden bordel, to teda treba riadne, korektne informovať. Prosím vás pekne, však teraz som si dal tú robotu, že som si pozrel ten pozmeňovací návrh. Však to je, v pozmeňovacom návrhu definujete, viete, toto je vládny návrh zákona, to neni novela, vy teraz robíte návrh zákona, to znamená, ste ju nejak robili, nejak medzirezortné pripomienkové konanie, dvere sú otvorené na Špitálskej, však vládni poslanci tam nemajú vstup zakázaný. Poďme sa pozrieť, možno tam je, neviem. Proste, čiže tu bola možnosť a vy v pozmeňovacom návrhu definujete, nie že nejakú korektúru typu čiarka, pomlčka, niečo administratívne. Vzhľadom na, že, ani sa mi to nechce čítať, prosím vás, keby si niekto dal tú robotu, vy definujete základ, čiže vy base, basement toho zákona definujete v pozmeňovacom návrhu, ktorý sami si tu predložíte. Jeden by tomu neuveril!
Pán premiér, by ste neverili, čo tu vám stvárajú v parlamente. Naozaj sa tu tlčú už medzi sebou, nechýba veľa, možno je šťastie, že pán Burian je na balkóne, kolegyne dole, a už by si skočili do vlasov. Proste to tu je z toho cítiť. Proste to je sen, aby vládny poslanec k návrhu vládneho zákona čítal 13-stranový pozmeňovací návrh a ešte v definíciách úplne základných, bázických. To znamená, niečo vám tam nefunguje, vážení, no niečo vám tam nefunguje, prosím vás! Ale buďte úctiví ku nám, čo my s tým máme? Teda pre ľudí tejto krajiny to je v zásade – ináč to treba povedať a tým končím – dobrá správa.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán poslanec Novotný, mne nedá predsa len, aby som nezareagovala, nezopakovala, hoci som to tu povedala už desaťkrát. Definície patria do teórie zadefinovanej vo vlastnej teórii vedného odboru, v tomto prípade sociálnej práce. V tomto zákone bolo potrebné definovať pojmy v danom kontexte zákona, ktoré sú. Doplnili sme ich o interpretačné pravidlo, dokonca ak si vezmete, tak definícia je analogická, aká tu odznela, neviem či zo strany pani Jurinovej, alebo pani, pani tejto. Takže, prosím, už skutočne znevažovať niečo a donekonečna dehonestovať.
Pokiaľ ide o sociálne služby, pán Novotný, sedeli ste tu v roku 2002 v parlamente? Schválili ste odovzdanie kompetencií v oblasti sociálnych služieb totálne nepripravené, nedoriešené z hľadiska finančného odovzdania obciam a vyšším územným celkom? Schválili? Zobrali ste ho zo štátnej správy. Jeden nezmysel najväčšieho rangu. Okamžite behom roka vypadlo viac ako 20-tisíc ľudí spod poberania opatrovateľskej služby. Dodnes opatrovateľskú službu poskytuje jedna tretina obcí. Nechcem rozoberať, čo všetko sa udialo v sociálnych službách. Takže, prosím, neničte niečo. A viete veľmi dobre, že je tam obrovský problém dohodnúť sa s obcami, so samosprávami, sú dve riešenia. Buď zaviesť klasický, nemecký "pflegeversicherung", teda poistenie sa pre účely sociálnych služieb, čo ja považujem za najsprávnejšie, alebo sa vrátiť naspäť k príspevku zo strany štátu. To je jediné definitívne vyriešenie sociálnych služieb a príspevok na strany občanov, pozrite sa, ako dopadli Česi, z 11 miliárd sa vyšplhali na 23 miliárd. Máme na to? Nemáme na to. (Potlesk.)
A už naposledy, pán Novotný, nechcem hovoriť invektívy, tak ako to povedala pani Vierka Šedivcová, ale nedá mi pri tom, čo si tu človek... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)