36. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Ja budem reagovať na pána Novotného, ale spomeniem pani kolegyňu Tomanovú, že či tu sedí pán Novotný. No pán Novotný tu sedí stále a najviac je iniciatívny, keď je v opozícii. Keď je v koalícii, nepresadí nič. To je veľmi zaujímavé, ale, bohužiaľ, takýto precedens tuná funguje.
Ja sa dotknem zase zákona o sociálnych službách, lebo sme hovorili, že keď sme robili zákon o sociálnych službách, nikto nemal odvahu do tohto zákona ísť. Vaše poslankyne povedali, že sa nevedia dohodnúť s VÚC-kami, nevedia sa s mestami a tak ďalej. My sme to urobili. To je prvý krok a ďalší by mal byť to financovanie. Vy ste po nás nastúpili, financovanie, to ste aspoň objektívne povedali, že doteraz to nikto nedokázal nastaviť. Tak nejakým spôsobom rozmýšľajme spolu. A zrazu, keď prídeme do parlamentu so zákonom, kde začíname rozmýšľať spolu, to znamená, že si sadneme aj s opozíciou a chceme urobiť nejaké pozmeňujúce návrhy, lebo hovorím, že ten zákon o sociálnych pracovníkoch je niečo nové, niečo nové, lebo tá sociálna práca začína úplne ináč fungovať po revolúcii a je potrebné po dvadsiatich rokoch nastaviť pravidlá, tak zrazu vy tu začnete rozprávať o nejakom chaose.
Ja neviem, vy ste ako tie, prepáčte, že tak poviem, ako taká rozprávka mi pripadá, že viete, tá koza napoly odratá, najedená a tak ďalej. Keď vám vyjdeme v ústrety, že budeme spolu komunikovať, prinesieme nejaké pozmeňováky, na ktorých sa dohodneme, nie je to dobré. Keď vám nevyjdeme v ústrety, tiež to nie je dobré.
Alojz, ja si nemyslím, že pán premiér nevie, čo sa deje. Ja si myslím, že opozícia nevie, čo sa deje. Všetci ste kdesi inde a za svätého sa nedohodnete, čo chcete. Ako malé deti. Neviete, či ste najedení, napití, nakojení, nenakojení, proste, čiže teraz sme vyšli krásne s pánom ministrom v ústrety.
A, pán Novotný, posledné, píšte pánu prezidentovi a buďte objektívny, lebo ste tu minule plakali, ako vás zdiera komisia lekárov. Tak mu teraz napíšte: Pán prezident, prosím vás, zrušte komisiu, zrušte komoru lekárov, zrušte komoru zdravotných sestier a zrušte komoru sociálnych pracovníkov. A toto bude, pán Novotný, od vás objektívne, lebo vy tu stále plačete. Čiže ja čakám, že budete objektívny a takýto list napíšete pánu prezidentovi. Veľmi sa na to teším, čo vám odpo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Komora sociálnych pracovníkov, myslím si, že v tomto smere, teda že bude to dobrovoľné členstvo, tak to je to pozitívne, čo sa tuná mení, ale naozaj, vydávanie tých povolení za 66 eur, sú tuná celé roky ľudia, ktorí robia túto sociálnu prácu, naozaj majú dobré praktické skúsenosti, zručnosti a teraz to bude podmienené nejakým befelom, nejakým papierom, komora, ktorá bude musieť na to vydávať. Myslím si, že toto je jednoducho pre týchto ľudí, zaťaží to v podstate ich peňaženku, konkrétne ich rozpočet. Pán minister, možno by ste sa mohli nad tým zamyslieť, ako to znížiť, alebo (reakcia ministra), alebo, vyjadríte sa k tomu, ďakujem veľmi pekne.
Ale faktom je to, že pribúdajú nám ľudia v celej Európe, nielen u nás, ktorí sú odkázaní na sociálnu pomoc. Ak to bude naozaj podmienené aj tým vzdelaním a tá lehota do roku 2020, ja si dovolím povedať, že naozaj je veľmi, veľmi krátka a veľmi malá, potom budú tu ľudia v stredne dospelom veku, ktorí už jednoducho budú mať aj problém doplniť si tú sociálnu službu. Celkom by som to neporovnával možno s komorou sestier, respektíve s komorou lekárov. Predsa je tam oveľa vyššia odborná činnosť, ktorá je tuná potrebná. Hrozí poškodenie zdravia. Aj tu sa to síce môže stať, ale zas aby to sme len nechrlili ako na takom mlynčeku sociálnych pracovníkov na vysokých školách. Častokrát aj to vzdelávanie tých sociálnych pracovníkov nie je na tej požadovanej úrovni. Tie praktické zručnosti, ktoré majú za tých 20 rokov, oveľa viac prevyšujú ako možno nejaký ten papier z vysokej školy, či už bakalárske vzdelanie alebo to magisterské vzdelanie. Nechcem tým povedať to, no, nestihnem... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ak dovolíte, ja by som tiež zareagovala na pána kolegu Novotného. Páči sa mi, že ste spomenuli vo vašom vystúpení kvalitu sociálnych služieb, pretože tento zákon je nielen o komore, ale je predovšetkým o kvalite v sociálnych službách. Myslím si, že zdravotníctvo, v ktorom vy aktívne pôsobíte, je už ďalej, čo sa týka kvality, ako sociálne služby, ako sociálny rezort, a práve preto je tu na stole tento zákon. Pretože ak chceme poskytnúť klientovi v zariadení sociálnych služieb kvalitnú službu, túto môže poskytnúť iba odborne vzdelaný, kvalifikovaný zamestnanec. Sami viete, že zdravotné sestry, ktoré pracujú v sociálnych službách, už musia mať aj špecializáciu, jednoročné vzdelávanie v odbore, či to už je komunitná práca alebo geriatria, alebo rôzne iné odbory, aby mohli byť uznané ako kvalifikované zdravotné sestry. A keďže aj zákon 448/2008 o sociálnych službách už jasne zadefinoval, že sociálne poradenstvo a sociálnu službu môže vykonávať v zariadení sociálnych služieb len zamestnanec, ktorý má vysokoškolské vzdelanie v tomto odbore, tak ja si myslím, že tento zákon je namieste, a verte mi, že som sa stretla s množstvom sociálnych pracovníkov, odborníkov, ktorí ocenili snahu ministerstva, že je tu tento zákon, je tu komora a vnímajú to ako posun ku kvalite. A to, že tam vypadla povinná registrácia, to, že tu máme sústavné vzdelávanie v sociálnej práci, medzi ktoré patrí aj samoštúdium, jednorazová vzdelávacia aktivita, odborná stáž, tak si myslím, že tento zákon je naozaj prijateľný pre širokú odbornú verejnosť.

Ďakujem veľmi pekne všetkým poslancom, ktorí na mňa reagovali. Som rád, že som teda rozprúdil takú živú diskusiu. Pani poslankyni Tomanovej chcem len povedať, že odovzdávanie sociálnych služieb samospráve bol správny krok. Ja som za to nehlasoval, lebo sa to dialo v roku 2001 a poslancom som od roku 2002, ale keby som mohol, hlasoval by som za to, lebo služba má ísť bližšie k prijímateľovi služby. Toto je filozofia Európskej únie, ako aj filozofia subsidiarity. To, že tam máme problémy, ktoré paradoxne vyrobila práve druhá Ficova vláda, to, že máme problémy s financovaním, keď ste preniesli tú zodpovednosť zo samosprávnych krajov na mestá a obce a v malých obciach je to problém, to nespôsobil prenos kompetencií, ale chybné rozhodnutia, ktoré urobila prvá Ficova vláda v sociálnej politike.
Súhlasím ale s vami, že podľa mňa riešením do budúcnosti by bolo poistenie na dlhodobú starostlivosť. Súhlasím. Toto je podľa mňa cesta, ktorú budeme musieť hľadať, ale budeme to musieť hľadať v rámci existujúcej odvodovej povinnosti a nie ďalším odvodom.
Hovorili ste o tom, že ja som hlasoval za klientelistické návrhy pána Zajaca. Nuž, mrzí ma ale, že prvá Ficova vláda, ktorá mala plné ústa klientelistickými návrhmi pána Zajaca, ich nezrušila a nepriniesli ste vlastný systém fungovania zdravotníctva. Zajacove zákony platia doteraz, tak ako to je vlastne?
Čo sa týka pani poslankyne Vaľovej, no bola trošku mimo, lebo myslím si, že aktívnejší vládny poslanec ako ja v rokoch 2010 - 2012, keď som bol spravodajcom skoro k všetkým vládnym zdravotníckym zákonom, by sa tu veľmi ťažko našiel, a musím povedať, že úlohou opozičného poslanca je kritizovať a predkladať návrhy. Úlohou vládneho poslanca je dostať svoje návrhy do programového vyhlásenia vlády a to sa mi aj podarilo a mohol by som menovať, ktoré, a nie predkladať pozmeňujúce návrhy tak ako pani Šedivcová... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Ďakujem pekne aj za diskusiu, najmä za tú konštruktívnu, ktorá mala ambíciu a snahu vylepšiť veci. Sú isté vystúpenia, ktoré ma neprekvapili, ku ktorým sa ani nechcem vracať, ani ich zvlášť komentovať.
Pán poslanec Hlina, "tlčú sa medzi sebou". Ja registrujem, že v tejto snemovni ste sa zatiaľ tĺkol jedine vy. To je odpoveď na to vaše tlčenie.
Ale teraz ako, ak môžem, konkrétne k veci, pretože nechcem do toho dávať emócie. Ak som mal záujem pri tom poslednom zákone, ktorý sa týkal anuity, to znamená výpočtu dôchodku z druhého piliera, v maximálnej miere komunikovať a spolupracovať aj s opozíciou, pri prvom čítaní som zadefinoval, že toto je podobný zákon. Sociálna práca nie je o ľavici a o pravici. To je o podmienkach, to je o možno morálno-etickom postavení týchto ľudí, ktorí v spoločnosti nie sú docenení. Možno to je prvý krok k tomu, aby vedeli byť aj lepšie ďalej honorovaní. Minimálne z pozície ministra a zriaďovateľa niektorých sociálnych zariadení mám záujem k tomu dospieť, pretože si uvedomujem, že títo ľudia docenení nie sú. Očakávam, keď budeme vyhodnocovať 10 mil. eur, ktoré išlo pre neštátnych poskytovateľov, do akej miery zriaďovatelia premietli túto mimoriadnu dotáciu zo strany štátu aj na zlepšenie finančného ohodnotenia sociálnych pracovníkov, alebo si s tým len vykryli iné ekonomické záležitosti, ktoré v tomto prípade nechcem menovať.
Čo sa týka postupu a prístupu a procedúry. Zákon začína od základnej filozofie cez pripomienkové konanie až po posledné schválenie v druhom a treťom čítaní tu v parlamente. Nepoznám zákon, ktorý by bol celý jeden kalendárny rok bežal k diskusii, konferenciám, odborným podujatiam, samostatne zriaďovatelia štátni, neštátni, mestá, VÚC-ky, ako diskusia veľmi široká, čomu som rád, nehovoriac o tom, o zastúpení vysokých škôl a univerzít, ktoré vzdelávajú a školia budúcich sociálnych pracovníkov - či už vo forme bakalárskeho, alebo magisterského štúdia. Toto tu bolo, ale každopádne vzhľadom na doterajšiu skúsenosť, dvadsať rokov ambícií a pokusov dospieť k takémuto zákonu sa nepodarilo.
Som mal záujem vypočuť aj pohľady, pohľady odborníkov aj z opozície, aj z koalície. A to je výsledok pozmeňovacieho návrhu, ktorý predložila pani Šedivcová. To nie je len nejaká vládna podoba vylepšenia. To je pohľad odborníkov zo sociálneho výboru, aj opozičných. To je spoločné dielo. To znamená, keď tu zaznela kritika, asi aj do vlastných radov? Nie. Kritizujete tých, ktorí mali záujem, prejavili pozíciu vylepšiť, ponúknuť čo najlepšie riešenie pre tento zákon. A ja im za to veľmi pekne ďakujem bez ohľadu na to, či to boli ľudia z vládnej strany, alebo z opozičných lavíc.
V tomto pozmeňováku sú všetky odpovede na otázky, ktoré v značnej miere dominovali v prvom čítaní. Ja som to v úvodnom slove pomenoval. Otázka dvojakého členstva v komore, v podstate vyriešená. Dneska ten problém nie je. Dobrovoľnosť, áno, mohlo to mať aj problém ústavnoprávny, uvedomil som si a práve preto tieto veci sú. Je tam dobrovoľnosť. To znamená, o čom sa tu bavíme?
Čo sa týka pána poslanca Novotného, no funkcionári komory nebudú platení. To je čestné, to je dobrovoľná, to je dobrovoľná funkcia. Nerozumiem, čo to malo znamenať, tie poznámky. Áno, tam budú nejaké finančné náklady, ale nie na platy a mzdu predstaviteľov a funkcionárov komory. To odmietam, to tam nie je. To znamená, že to nie je o nejakom biznise nejakých vyvolených, ktorí by mali tú komoru viesť. Možno v iných komorách to tak je. Tu to takto neplánujeme.
Čo sa týka ďalšej veci, ktorá dominovala, o riziku možnosti zneužitia postavenia komory. Ak sú niekde iné skúsenosti, riešte tie problémy v konkrétnej komore, ktorej sa to týka. Pán Novotný, možnože práve v komore lekárov, kde, kde takéto problémy sa objavujú. Ja budem v maximálnej miere spokojný, ak sa vám tie problémy podarí vyriešiť. Ale vy neprenášajte problémy z tejto komory do tejto, ktorá má vzniknúť. Tú si budovať iní, budú budovať iní ľudia na iných základoch a bude to záležať v prvom rade na nich, ako sa k tomu postavia a aký záujem na vytvorení a fungovaní tej komory budú mať.
Ak sa tu spomínal nejaký biznis z hľadiska vzdelávania, no tak sme jednoznačne dokázali, že o žiadny biznis nám nejde. Otázka vzdelávania je v podstate poriešená. Nie, ja nechcem robiť akýkoľvek biznis a som presvedčený, každý poctivý človek, ktorý súcití a má záujem na zlepšení a skvalitnení sociálnych služieb a vôbec postavenia ľudí, ktorí v tomto, v tomto odbore robia a pracujú a pôsobia, alebo majú aspoň záujem pomáhať tým, ktorí sú na to odkázaní, nikdy nebude takto rozmýšľať. Samozrejmá vec, že vzdelávanie je a bude, ale to som jasne zadefinoval, že je rozdiel medzi vysokoškolským vzdelávaním a sústavným vzdelávaním, že je rozdiel medzi špecializovaním, špecializačným vzdelávaním, prípadne vzdelávaním v nadstavbových činnostiach, pretože aj sociálna práca má svoje špecifiká, kde jednoducho tieto otázky sú, sú a budú vždy aktuálne.
Otázka zachovať sa ku svojim kolegom, ktorí dnes pôsobia v pozíciách sociálnych pracovníkov. Otázka poriešená. Jasne zadefinované, že od týchto ľudí sa nebude vyžadovať nejaké ďalšie vzdelávanie a spôsobilosti. Jednoducho sú, pôsobia tam, pracujú a budú naďalej pracovať. To je úplne jasná odpoveď a akékoľvek strašenie okolo toho jednoducho v tomto prípade nemá opodstatnenie. Tým dávam jasnú odpoveď aj na túto otázku.
Definícia sociálnej práce, áno, možno jeden z problémov, problémov, jeden z okruhov, ktorý nebol poriešený k spokojnosti časti poslancov, ktorí sa podieľali na vylepšení toho zákona ako takého. Ale ak dovolíte, pokúsim sa vyjadriť k tejto problematike, pretože jedna vec je to, čo sme doplnili a vložili do zákona, to znamená základné implementačné a aplikačné pravidlo pre výkon sociálnej práce sociálnymi pracovníkmi a asistentmi sociálnej práce v praxi, ale ak dovolíte, možno trošku širšie k tejto problematike, lebo táto otázka tu dosť dominovala a k tomu smeruje aj návrh pani podpredsedníčky Jurinovej a pani poslankyne Šípošovej. Ako jedno z prvých východísk na začiatku tvorby návrhu zákona bolo prijaté východisko, že návrh zákona nebude obsahovať definíciu sociálnej práce. Dôvody sú možno dva. Prvý je legislatívny, a to je, že táto definícia nemá normatívny charakter, druhý, to je vecný, doposiaľ sa nepodarilo navrhnúť definíciu, ktorá by bola komplexná a obsahovala celú, celý ten diapazón problematiky, ktorá sa tejto veci týka. Nepodarilo sa to ani vám v súvislosti s predložením toho, toho návrhu. Tým vám to nechcem vyčítať, len na základe aj vášho návrhu chcem zdokumentovať, prečo sme túto definíciu nedali, a pokúsim sa ďalej aj z toho medzinárodného hľadiska tie veci ešte zadefinovať, pretože napríklad aj v tej vašej činnosti alebo v tom návrhu, ktorý ste dali, vo vymedzenom cieli úplne chýba jeden zo základných cieľov sociálnej práce, a to je predchádzanie, prevencia. Iste sa nebudeme baviť o tom, ako je to dôležité.
Ďalším z pohľadu právneho predpisu ešte vážnejším problémom je, že sa novonavrhovaným odsekom 4 v § 2 v pozmeňovacom návrhu doslova určuje miesto sociálnej práce len v oblasti sociálnych vecí a rodiny. To je len v našom rezorte? To asi by tak nemalo byť; nemalo byť, to tak ani nemôže byť, to znamená, že tento zákon nemôže umožňovať výkon sociálnej práce v iných oblastiach. Myslíme si, že je to všeobecný zákon, teda ostatné zákony, ktoré okrem iného upravujú aj sociálnu prácu, môžu stanoviť, že sa výkon sociálnej práce vzťahuje, vzťahuje tento zákon. Navyše samotný odkaz na osobitné právne predpisy je zlý, lebo ak zákon 578/2004 napríklad o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti ani tristosedemnástka o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch neobsahujú sociálnu prácu. Opakujem, neobsahujú.
A úplne posledná vec, odvolávka na medzinárodnú federáciu sociálnych pracovníkov, no definície sa menia. Možno viete, možno nie, práve teraz v mesiaci júli sa pripravuje ďalšie veľké medzinárodné fórum v Austrálii, kde bude prebiehať diskusia o novej definícii sociálnej práce. Opakujem, o novej definícii sociálnej práce. Na veľkom medzinárodnom fóre. Tu je, myslím si, že úplne jasná odpoveď aj o tom, že sa tieto veci aj z hľadiska odborných diskusií v medzinárodných organizáciách z hľadiska sociálnych pracovníkov menia, lebo sa vyvíjajú, čo je celkom prirodzené vzhľadom na pokrok, ktorý aj v tejto oblasti je. Tu je možno pohľad aj, a to nielen môj, ale, samozrejmá vec, že aj mojich kolegov, odborníkov z rezortu, ktorí sa k tejto problematike, problematike týmto spôsobom vyjadrili.
No a k pánovi poslancovi Novotnému. Nie je pravda, že tí, čo vykonávajú sociálnu prácu v pracovnom pomere, musia mať povolenie vydané komorou. To je odpoveď, nevidím tu už pána poslanca Kuffu. Opakujem, nie je pravda, nepotrebujú to, iná vec je tzv. to slobodné povolanie, to znamená, povolenia sa týkajú len výkonu samostatnej praxe. A to je diametrálny rozdiel.
Čo povedať na záver? Ešte raz chcem veľmi pekne a úprimne poďakovať všetkým tým, ktorí sa podieľali na vylepšení toho zákona. Ten zákon je potrebný, je potrebný, vôbec nevylučujem, že život a aplikačná prax prinesie o rok, o dva potrebu niektoré veci meniť, dopĺňať. Ale akonáhle by sme neprijali tento zákon, dostaneme sa do tej istej situácie a možno tí, čo prídu po nás o 10, o 20 rokov, by si kládli otázku, prečo sme tento problém neriešili. Lebo ten problém je živý. A neriešili to, neriešili to, by som povedal skôr už, generácie politikov pred nami, pretože niekedy v 90. rokoch tu bol prvý pokus pripraviť takúto normu. Ale stroskotal, bola nedohoda. Nechcem dospieť k tomu, že aby tu bola znova nedohoda, naopak. Chcem dospieť k tomu, aby sme tento zákon prijali a život a prax, pokiaľ ukážu potrebu, celkom iste, ktorí tu budú po nás, môžu tieto, tieto veci následne meniť.
Máme záujem profesionalizovať sociálnu prácu, lebo sociálna práca zasahuje do života mnohých ľudí. Môže pomôcť, ale môže aj poškodiť. To je veľmi dôležité si uvedomiť. Určenie odbornej spôsobilosti, utvorenie podmienok na výsostne odborné vzdelávanie, utvorenie podmienok na spravovanie si profesie samotnými sociálnymi pracovníkmi a odbornými asistentmi sociálnej práce, napríklad ustanovenie neakademických titulov v sociálnej práci má šancu na budúcnosť. Zaistiť, aby raz o mnoho rokov nikomu neprišlo zvláštne, že sociálnu prácu robia tí, ktorí ju vyštudovali, že sa sociálni pracovníci a odborní asistenti sociálnej práce vzdelávajú, niekde aj špecializujú vo svojich vlastných odborných kompetenciách a príslušných spôsobilostiach, že majú svoje etické normy a že sa nimi aj riadia a že sú na to primerane hrdí za to, čo robia.
Ďakujem preto ešte raz všetkým paniam poslankyniam a poslancom tak z vládnej strany, ako aj z opozície za záujem hľadať a nájsť riešenia, ako tento zákon vylepšiť. Skončil som. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán spolunavrhovateľ, vážený pán spravodajca, už sa blíži, dámy a páni, ja už som vystúpil k nášmu spoločnému poslaneckému návrhu zákona, ktorým novelizujeme zákon o pomoci v hmotnej núdzi, ale aj iné návrhy zákonov, v prvom čítaní, ale keďže rozprava bola prerušená, tak vlastne ja len pokračujem tam, kde som prestal niekedy minulý týždeň. Tak ma to trošku mrzí, lebo tá medzera bola taká veľká, že je potom veľmi ťažké sledovať niť v tej rozprave. Ten, kto to bude prepisovať, tak sa určite bude pousmievať, ale ja sa určite chytím v tejto rozprave, ďakujem pekne za upozornenie, a idem rovno k tomu, o čom som hovoril pri svojom prvom vystúpení.
Chcem povedať, že táto tzv. malá rómska reforma, ako sme ju s našimi kolegami spolunavrhovateľmi nazvali, je predkladaná v nejakej obmene štvrtýkrát do pléna Národnej rady v tomto funkčnom období. Ambíciou tohto poslaneckého návrhu zákona je riešiť problematiku marginalizovaných skupín a predovšetkým veľmi pálčivú a vážnu sociálnu situáciu a zdeformovanú sociálnu situáciu, ktorú máme v špeciálnych komunitách, ktoré sa na Slovensku označujú ako rómske osady. Naša politika pre tieto marginalizované skupiny a zvlášť pre problematiku rómskych osád vychádza z troch takých základných princípov. Ten prvý princíp je, že pracovať sa musí oplatiť viac, ako poberať sociálne dávky, ten druhý princíp je, že zákony musia platiť pre všetkých rovnako, a ten tretí princíp je, že musíme mať ambíciu a schopnosť vytvárať pracovné príležitosti pre nízkokvalifikovaných ľudí.
Keby som začal tou poslednou mojou, mojím postulátom alebo princípom, teda vytvárať dostatok pracovných príležitostí pre nízkokvalifikovaných ľudí, dostal som tu otázku aj od novinárov na tlačovej konferencii, hneď na ňu aj odpoviem v úvode, nie je ambíciou tohto poslaneckého návrhu zákona vytvárať pracovné príležitosti, lebo nech sa akokoľvek rozkrája opozícia, veľmi ťažko budete vedieť z opozičného postavenia vytvárať pracovné príležitosti. Faktom ale je, že aj vytváranie pracovných príležitostí pre nízkokvalifikované skupiny predovšetkým v chudobných regiónoch juhovýchodnej časti našej republiky pokulháva, čo sa týka vládnej politiky, a okrem malých obecných služieb toho vláda veľa nevymyslela v tomto funkčnom období. Preto aj my operujeme práve s malými obecnými službami ako s takouto pracovnou príležitosťou pre nízkokvalifikované skupiny, ale na druhej strane ideme trošku ďalej, pretože naša skúsenosť, ktorá je v teréne zastúpená, ktorú vidíme a ktorú vnímame, je taká, že darmo by ste aj vytvárali pracovné príležitosti v tých chudobnejších regiónoch s veľkým množstvom ľudí, ktorí žijú z dávok v hmotnej núdzi a zo sociálnych dávok, jednoducho im sa, ak sú nízkokvalifikovaní, neoplatí hľadať pracovnú príležitosť, pretože odmena za pracovnú príležitosť na úrovni minimálnej mzdy pre nich znamená, že prídu o sociálne výhody, ktorých celkový súčet zvykne byť vyšší ako príjem z práce. A práve o tom je hneď prvé opatrenie a prejdem všetky tie opatrenia, ktoré navrhujeme, veľmi rýchlo.
Prvé opatrenie, ktoré navrhujeme v novele zákona o pomoci v hmotnej núdzi, my navrhujeme, aby na posudzovanie nároku na dávku v hmotnej núdzi sa zvýšila nezapočítateľná časť príjmu zo závislej činnosti a z materského z 25 % na 40 %. To znamená, ak si v rodine, kde je, ktorá žije so sociálnych dávok, jeden z jej členov - otec alebo mama - nájde prácu za minimálnu mzdu, tak aby z tejto minimálnej mzdy sa nezapočítavalo 40 % do výpočtu nároku na dávku v hmotnej núdzi, aby tak v ďalšom období mohli poberať dávku v hmotnej núdzi. Malo by to byť pre nich zaujímavou kompenzáciou a potvrdením toho pravidla, že pracovať sa musí oplatiť viacej, ako špekulovať so sociálnymi dávkami.
Myslím si, že je to udržateľné riešenie, ak to porovnám s riešením, ktoré veľmi podobné ponúkla aj vláda Roberta Fica prostredníctvom zákona o pomoci v hmotnej núdzi, ktorý sme prerokovávali na jeseň minulého roka, predkladal ho pán minister Richter. A tam sa iste pamätáte, že je riešenie, že ak si dlhodobo nezamestnaný nájde prácu, tak po dobu šiestich mesiacov mu doplatí štát niečo okolo 60 euro. Filozofia je taká, aby teda bol motivovaný prejsť zo systému sociálnych dávok do systému závislej pracovnej činnosti a aby bola akási kompenzácia po dobu tých šiestich mesiacov. Samozrejme, logicky tu vznikli otázky vtedy v rozprave, na ktoré stále nemám uspokojivé odpovede, že no a čo bude po tých šiestich mesiacoch, lebo po tých šiestich mesiacoch ono tých 60 euro k výplate príde, to znamená, bude pre neho zaujímavejšie sa vrátiť do systému sociálnych dávok. Ako k tomu prídu tí, ktorí pracujú poctivo? Tak ten, ktorý sa zamestná za minimálnu mzdu a predtým bol dlhodobo nezamestnaný, dostane ešte 60 euro kompenzácie k tomu svojmu príjmu zo závislej činnosti a ten druhý, ktorý poctivo pracoval za minimálnu mzdu roky a je v rovnakej sociálnej situácii, jeho rodina nedostane tento príspevok. Čiže preto si myslíme, že tento mechanizmus, ktorý navrhujeme, je spravodlivejší, lebo je rovný pre všetkých. Rovnako sa nebude započítavať 40 % zo závislej činnosti a z materského u toho, kto pracuje pol roka, rok alebo 6 rokov a tým pádom hlavne pri nízkopríjmových skupinách vznikne nárok na dávku v hmotnej núdzi.
Ďalším opatrením, s ktorým prichádzame, trochu reagujeme - a opakovane toto opatrenie navrhujeme - na situáciu, ktorej sme boli svedkami hlavne v období po liste učiteliek z Dobšinej spred dvoch rokov, možno sa na to pamätáte. Pani učiteľky napísali jeden otvorený list ministrovi Čaplovičovi, ktorý sa tým potom už ďalej veľmi - okrem návštevy tej školy - nezaoberal, že by prišiel s nejakým konkrétnym riešením, a kde sa sťažovali okrem iného aj na to, že deti - predovšetkým z neprispôsobivej rómskej komunity v Dobšinej - chodia do školy veľmi zriedka, nie sú pripravené na vyučovací proces, nie sú umyté, učesané, najedené, nemajú školské pomôcky, ale občas sa prídu ukázať do školy z jednoduchého dôvodu, aby tým rodičia získali tzv. ľudovo zvaný príspevok za školskú dochádzku, ktorý je približne 20 euro, zaokrúhľujem to, aby sa, tie centy sa zle pamätajú, čiže je to približne 20 euro.
Keď sme diskutovali o tomto opatrení aj so splnomocnencom vlády pre rómsku problematiku pánom Pollákom, boli sme vo veľmi úzkom kontakte pri príprave tohto návrhu zákona; koniec koncov som veľmi rád, že je spolunavrhovateľom tohto poslaneckého návrhu zákona; tak sme boli v úplnom súzvuku v tom, že to minimum, čo by sme mali požadovať na to, aby sme dali príspevok za školskú dochádzku, je, aby bola školská dochádzka. Toto mi pripadá tak celkom logické, že teda príspevok za školskú dochádzku dáme tomu, koho dieťa do tej školy aj teda reálne chodí, a preto prichádzame s takýmto návrhom, aby v prípade, ak má dieťa v jednom mesiaci viac ako sedem neospravedlnených vyučovacích hodín, v ďalšom mesiaci rodičia tento príspevok za školskú dochádzku nedostali. Čiže to je jasný motív na to, aby rodičia dohliadli na to, aby to dieťa do tej školy išlo. Samozrejme, v minulosti sme veľa rozprávali o prospechu a to pôvodné opatrenie bolo navrhnuté v súlade s prospechom, pretože nie je len tak naším cieľom, aby tie deti do tej školy prišli, ale aby aj mali školské pomôcky a učili sa v tej škole. Veľakrát v tomto pléne sme o tom hovorili, že ak chceme z pasce chudoby vytrhnúť túto komunitu, tak predovšetkým by sme sa mali sústrediť na deti, deti a na ich vzdelanie, lebo vyššie vzdelanie je predpokladom, že by sa mohli dostať z tejto pasce chudoby. Výborne, na tom sme sa zatiaľ ešte nedohodli, ako by to malo byť odstupňované, tento príspevok za školskú dochádzku od prospechu, čiže nie je na tom konsenzus so splnomocnencom vlády, ale minimálne aby dieťa malo vôbec nejaké študijné výsledky, myslím si, že predpoklad, aby bolo v škole, je úplne logický a podmieňovať to príspevkom za školskú dochádzku je pre mňa takisto úplne logické.
Ďalším opatrením, ktoré navrhujeme, je znovu opatrenie, o ktorom sme už viackrát diskutovali v Národnej rade, navrhujeme zvýšiť rodičovský príspevok na 230 eur mesačne, to je nóvum, ale jeho plnú výšku podmieniť tým, že aspoň jeden z dvoch rodičov musel v ostatných štyroch rokoch odpracovať 270 dní, alebo odpracovať 180 dní a 90 dní vykonávať aktivačnú prácu, alebo 270 dní študovať. Čiže byť v akejsi forme nemocensky poistený. V prípade, ak toto nespĺňa, túto podmienku, ani jeden z rodičov, rodičovský príspevok by sa krátil na 65 % sumy, ale počítame s 230 eur. Myslím si, že znovu opatrenie, o ktorom ani netreba veľa vysvetľovať a hovoriť, malo by byť našou ambíciou, aby plodenie detí nebolo výrobnou činnosťou, poviem to veľmi otvorene, aby rodičia si uvedomovali to, že ak chcem mať rodinu a chcem mať deti, tak musím chodiť do práce. Pre nás je to všetkých prirodzené, ale, žiaľ, máme tu silné marginalizované skupiny a predovšetkým veľké komunity aj v rómskych osadách, kde to také prirodzené až nie je, že treba aspoň jednému nejakú činnosť vykonávať z rodičov, aby mohli vytvoriť podmienky na výchovu detí. Proste sa spoliehajú na to, že to urobí za nich štát. Som rád, že aj na tomto, myslím si, že motivačnom opatrení, ktoré nikomu neberie peniaze, len vyžaduje nejaké podmienky, sme našli dohodu s pánom splnomocnencom vlády pre rómsku problematiku.
Keď som hovoril o tom, že pracovať sa musí oplatiť viac, ako poberať sociálne dávky, o tom boli tieto opatrenia, ktoré som navrhoval, ale my sa snažíme ponúknuť konkrétne návrhy aj k princípu, že zákon musí platiť pre všetkých rovnako. Iste sa pamätáte na to, že v novele zákona o pomoci v hmotnej núdzi, ktorú Národná rada schválila na jeseň minulého roku, ktorú predkladal pán minister Richter, sa zaviedlo opatrenie, aby pokuty a škody, ktoré sa spôsobia priestupkom, mohli byť exekuovateľné z dávky v hmotnej núdzi. Veľmi kontroverzné opatrenie a bola tu veľká diskusia aj o jeho ústavnosti a neústavnosti, rovnako ako bola veľká diskusia o ústavnosti a neústavnosti opatrenia, ktoré navrhla vláda Slovenskej republiky, aby dávka v hmotnej núdzi bola podmienená odpracovanými hodinami v rámci malých obecných služieb, lebo ak je to dávka v hmotnej núdzi, nemôžte ju podmieňovať prácou. Alebo môžte? Na to by nám mal dať odpoveď zrejme Ústavný súd, ktorý sa s tým zjavne veľmi neponáhľa.
Ale my prichádzame - hlavne čo sa týka exekuovania a exekuovateľnosti sociálnych dávok a hlavne dávky v hmotnej núdzi - s iným riešením, s riešením, ktoré poznáte, aby sankcia, pokuta za priestupok a škoda spôsobená priestupkom mohla byť odpracovateľná, aby ju mohol ten, kto spôsobil tento priestupok, odpracovať prostredníctvom malých obecných služieb. Myslím si, že je to veľmi zaujímavé riešenie, ktoré nesiahne na sociálne dávky v rodine, ale zároveň zabráni beztrestnosti páchateľa priestupku. Pretože najväčší problém, ktorý dnes máme na Slovensku, je, že síce poslanci Národnej rady si imunitu zrušili, čo bolo prijaté veľkým, veľkou radosťou v časti slovenských médií, ale skutočnosť, že tu máme priestupkovú imunitu, ktorú páchajú ľudia, ktorí sú v hmotnej núdzi, akosi už menej vzrušuje slovenské médiá, lebo ona tu naozaj je, až do toho opatrenia, ktoré bolo schválené na jeseň minulého roku, že teda bude im možné siahnuť na dávku v hmotnej núdzi, čo je niekde na hranici ústavnosti. Ale otázka je, ako to bude v praxi prebiehať, lebo keď napr. urobíte škodu s pokutou vo výške 250 euro a niekoľkokrát sa to zopakuje, tak akým spôsobom, po akej sume budete v hmotnej núdzi vo výške 62 euro exekuovať tieto peniaze? Koľko rokov to budeme exekuovať?
Čiže myslím si, že návrh, s ktorým prichádzame, aby to bolo možné odpracovať, je omnoho elegantnejší a možno aj omnoho výhodnejší pre ľudí, ktorí žijú z dávok v hmotnej núdzi.
Ale prichádzame aj s opatrením, aby zodpovednosť za osobu, ktorá nedovŕšila pätnásty rok svojho veku, ale spáchala priestupok, znášal v plnom rozsahu rodič alebo iný zákonný zástupca maloletého páchateľa. Ja vás tu teraz nejdem zabávať príbehom zo Sačurova, ale už som to tu hovoril v tomto pléne Národnej rady, kde sa predovšetkým majoritné obyvateľstvo sťažuje na deti, ktoré prichádzajú z rómskej komunity, ktorá tam je v obecných domoch, ale aj v chatrčiach okolo tých obecných domov a pácha priestupkovú činnosť permanentne, ale páchajú ju deti sedem-, osem-, deväť-, desaťročné, s ktorými vlastne policajt nedokáže urobiť nič. On aj príde, on aj urobí nejaký zápis, on to tak aj zhodnotí, aj pokýve hlavou a odíde, hovorili to sami policajti, lebo nedokážu s tými deťmi urobiť nič.
My si myslíme, že úlohou rodiča je aj dohliadnuť na to, aby sa dieťa zodpovedne správalo, a keď pácha priestupkovú činnosť, tak niesť za túto priestupkovú činnosť zodpovednosť. Už nejdem, samozrejme, do reality, ktorá je tiež pomerne zastúpená v obciach, kde žije rómska komunita, k skutočnosti, že tieto maloleté deti sú práve z dôvodu, že sú beztrestné, nabádané dospelými osobami k páchaniu priestupkovej činnosti. Čiže toto by bolo jedno z ďalších opatrení, s ktorými prichádzame.
No a to posledné opatrenie poznáte takisto veľmi dobre, realita, ktorú na Slovensku máme, že nám tu vznikajú čierne stavby v podobe rôznych domov, príbytkov, chatrčí na pozemkoch, ktoré vlastnia buď samosprávy, alebo súkromné fyzické alebo právnické osoby, a akosi sa všetci tvárime, že sa s tým nič nedá urobiť, aj keď dnes stavebný zákon pozná riešenie tohto problému, napriek tomu tak akosi sa nikto do toho z dôvodu, že veď už to nejak prežijme, nejak to už tam nechajme, nepúšťa. Tak my tu prichádzame znovu s riešením, ktoré veľmi dobre poznáte. Ak sa majiteľ takéhoto pozemku obráti na stavebný úrad, ten rozhodne o odstránení tejto stavby, ktorá nemá stavebné povolenie, v tej chvíli začne plynúť lehota 30 dní, dokedy musí staviteľ tejto stavby alebo nájomca tejto stavby, alebo ten, kto ten príbytok postavil, túto čiernu stavbu odstrániť. Prípadne, že to tak neurobí, do ďalších 30 dní to odstráni stavebný úrad na náklady toho, kto túto stavbu postavil.
Myslím si, že celkom jednoduché, elegantné riešenie, ktoré opakovane navrhujeme v pléne Národnej rady. Chcem podotknúť, že žiadne rómske osady, chcem podotknúť, že žiadne čierne stavby, ktoré vznikajú na pozemkoch súkromných vlastníkov alebo samosprávy, týmto návrhom zákona nechceme buldozérom odstraňovať. To by som rád podčiarkol. To, čo tu už máme, a to, čo už tu vzniklo preto, lebo akosi štátna správa aj samospráva v dostatočnej miere nevyužila platnú legislatívu, s tým už budeme musieť narábať práve inými spôsobmi, aby sme ľudí z tejto pasce chudoby vytrhli. Ide o to, že aby sme zabránili vzniku nových príbytkov, nových čiernych stavieb na pozemkoch súkromných vlastníkov a ďalej netolerovali tento stav, takže, samozrejme, zákon nie je retroaktívny, ak nadobudne účinnosť, od tohto dňa príde aj nové opatrenie, podľa ktorého bude mať stavebný úrad takéto lehoty na konanie, aby v danej veci mohol rozhodnúť.
Dámy a páni, na záver chcem povedať len toľko, že štvrtýkrát predkladáme tieto opatrenia do Národnej rady. Som veľmi rád, že je spolunavrhovateľom týchto opatrení aj splnomocnenec vlády pre rómsku menšinu. V tejto chvíli musím povedať, že v princípe predkladáme vládny návrh zákona, ktorý má podporu vládneho splnomocnenca, a rád by, bol by som rád, ak by ste vedeli tento návrh podporiť, posunúť do druhého čítania, kde sme, samozrejme, s mojimi spolunavrhovateľmi pripravení diskutovať o všetkých ďalších doplneniach, zmenách a úpravách. To, čo teraz predkladáme, je to, na čom sme sa vedeli dohodnúť aj s vládnym splnomocnencom, a myslím si, že sú to riešenia, ktoré by určite v pálčivej sociálnej situácii, ktorú máme, predovšetkým v regiónoch na východe a strede Slovenska, ktoré by v pálčivej sociálnej situácii, v ktorej žijú marginalizované skupiny, v ktorej žijú komunity v rómskych osadách, napomohli. Napomohli, pretože by ich mohli postupne vytrhávať z pasce chudoby, do ktorej ich, žiaľ, príliš štedrý a príliš košatý sociálny systém uvrhol. Chcem vás poprosiť o podporu tohto poslaneckého návrhu zákona.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem môjmu spolupredkladateľovi Vilovi Novotnému za vyčerpávajúce informovanie a obnovenie vlastne toho, o čom sa tu bude debatovať. Ja by som stručne len tri veci asi tak podčiarkol.
Jedna je, že naozaj opakovane sa snažíme odstrániť problémy, ktoré tu sú, až to dospelo do stavu, kedy sme došli k zhode s vládnym splnomocnencom. Zdôrazňujem, s vládnym splnomocnencom. To znamená, už táto, tento samotný fakt hovorí o tom, že to nie je nejaký ideologicky podmienený zákon, opozičný, ale že tu je hľadanie objektívnych riešení a nachádzanie týchto objektívnych riešení objektívnych problémov.
Druhá vec je, že situácia sa každým dňom zhoršuje, každým dňom sa zhoršuje v tejto oblasti. Dennodenne už pomaly sa dozvedáme o ďalších kriminálnych činoch, ktoré vyplývajú zo zlej sociálnej situácie, a k dlhoročnej beztrestnosti pri malých priestupkoch, ktoré prerastajú potom do pocitu beztrestnosti aj pri väčších priestupkoch a zločinoch. A ďalšia vec, že pracujúce rodiny treba podporiť a tento zákon alebo tieto zákony práve vytvárajú situáciu, kedy tieto rodiny budú podporené štátom viac, a to je správne, to je určite správny sociálny prístup, aby sme podporili tých, ktorí pracujú a ktorí pracovať chcú. Viac potom poviem v záverečnom slove, ale toto som chcel zvýrazniť aspoň takýmto krátkym spôsobom.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Mne je naozaj ľúto ľudí tejto krajiny, lebo čo oni urobili, za koho hriechy platia, že platia najvyššiu daň za potraviny v Európe a kopu iných vecí a že proste vedia, vedia, že je problém, chcú riešenie a riešenie neexistuje, alebo proste nikto ho neponúka. Len tu nejako okolo toho rituálne tancujeme.
Prosím vás, celé je to absurdita. Ak si pamätáte, opozičný poslanec sa stal exekutívcom a ohlásil rómsku reformu. Po určitom čase sa exekutívec spojil s opozičnými poslancami, ohlásili malú rómsku reformu. Už nám len zostáva, kedy sa dohodnú vládni poslanci, niektorí opoziční poslanci aj s exekutívcom a vyhlásia a konečne ľuďom povedia pravdu, že žiadna reforma nebude. No proste nebude žiadna. Ono to vidíte, prvá bolo, tam to vyzeralo na slávobrány, na balóny, na lunapark, teraz tu je skromne ponúkaná nejaká malá. A konečne k ľuďom treba byť korektný. Prosím vás, už nepredávajte im, s prepáčením, exkrement v tortovom balení a ešte im hovoríte, že dajte si to do kredencu.
Prosím vás, povedzte a už príďte s tým, že žiadna reforma nebude. Bojíte sa toho, bojíte sa toho, čo ste narobili, bojíte sa tých 25 rokov, za chvíľku máme výročie, ´89. rok, že nás tá pravda dobehne, že to, čo ste spôsobili, je jeden obrovský, ale obrovský prúser.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Chcem vytrhnúť alebo podčiarknuť dve také myšlienky z vystúpenia kolegu Novotného. Tá jedna je, že pracovať by sa malo oplatiť viac, ako poberať sociálne dávky. Áno, systém vôbec poberania alebo dávania dávok a podpory tých, ktorí pracujú, by mal byť nastavený tak, aby bol motivačný pre tých, ktorí pracujú alebo sa snažia pracovať. Je to dobré nielen pre nich, ale aj pre spoločnosť ako takú, pretože nezamestnaný človek je pre spoločnosť veľmi drahý. A tí, ktorí pracujú, musia vlastne zaplatiť tú dávku, ktorú poberá. A tu mrzí, že, že vláda nerobí nič v prospech tých, ktorí pracujú, a vlastne nerobí nič preto, aby sa motivovali ľudia k práci.
Druhá myšlienka je vzdelanie, pretože si myslím, že vzdelanie, a ty si to hovoril o tom, ako sa v zákone chce podporovať, podporovať tých, ktorých deti navštevujú školskú, školu základnú. Pretože vzdelanie je jeden, jedno z prvkov, ktoré najviac pomáhajú uniknúť z možnej chudoby alebo z možnej biedy, a štatistiky ukazujú, že čím človek je vyššie vzdelaný alebo čím má vyššie vzdelanie, tak tým je aj ľahšie zamestnateľný, respektíve vie sa zamestnať, zamestnať sám. A tu mi opäť chýbajú zo strany vlády nejaké kroky, ktoré by toto podporovali a, samozrejme, vieme tie neblahé dôsledky podpory školskej dochádzky za prvej Ficovej vlády, ku ktorým sa teraz nechcem vracať.

Ďakujem za slovo. No ja stále mám vnútorný problém, je mi to veľmi ľúto, kolegovia, aj ste sa dali traja dohromady, nazvali ste to malou rómskou reformou. Viete, ale ja keď tak počúvam takéto vyhlásenia, ktoré tuná zazneli, že plodenie detí aby nebolo výrobnou činnosťou. Je to skoro až také, no je to dehonestujúce, ale až také perverzné. Vilo, prosím ťa pekne, ty budeš takým výrobcom, aby si si urobil na tom biznis? Tak prijmi desať detí svojich vlastných, skús to. Skús prijať desať detí alebo pätnásť detí, že by si mal a urob si to ako výrobný prostriedok. Odpusť mi to, že to tak ako hovorím. Ale aspoň to tu tak nespomínajte, už ste to tu x-krát hovorili. A ja vám na to budem stále reagovať. Dosť ma to ako hnevá, že tak dehonestujúco tak hovoríme. Deti sa nevyrábajú a nie sú nejakým výrobným prostriedkom. Buďte takí láskaví, tak nerozprávajte to!
Čo sa týka čiernych stavieb. Na tie čierne stavby, ktoré vznikajú v tých rómskych osadách, prosím ťa pekne, aký buldozér? O to sa oprieš, že sa to rozsype. Chudobu závidíme tým ľuďom! Treba zdvihnúť ľudskú dôstojnosť týchto ľudí. Ja nemôžem s tým ako súhlasiť. Ja som jeden návrh taký konkrétny ako dal tuná. Štát má dostatok vlastných štátnych ako pozemkov. Tie rómske osady, všade kde sú, vyčleňme to aj na koľaje pre tie potenciálne ďalšie jednoduché stavby a príbytky, ktoré tam sú. Mne, ako keby sme ešte týmto ľuďom závideli chudobu, čo je čosi úplne absurdné. Aké podmienky im chceme vytvoriť na to bývanie, ako, ako, keď tí ľudia si jednoducho to, jednoduchými príbytkami, tak my im ešte to v tom bránime. Normálne vyčleniť tie pozemky, aby mali kde sa rozrastať tie rómske osady. Majorita nechce prijať týchto ľudí do svojich obcí. Sám spomínaš, koľko problémov je tam s tým. Štát má takéto možnosti. Touto cestou vedel by som sa na to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)