36. schôdza

Ja rozumiem tomu, začnem od konca, to sa lepšie pamätá, čo hovorí pán poslanec Kuffa. Ja tomu veľmi dobre rozumiem. Ale keď si dával pozor, ja som hovoril, že práve riešenie čiernych stavieb v podaní tohto poslaneckého návrhu zákona nie je o búraní. Vôbec to nie je o búraní. Je o tom, aby nevznikali nové. Niekde to musíme zastaviť. Čiže žiadne buldozéry neprichádzajú do úvahy. Nikomu nechceme zobrať jeho príbytok ani jeho dom, v ktorom býva. Ide o to, že treba sa tam ísť niekedy pozrieť, ako vyzerajú. A ty, viem, že to poznáš tak, jak to poznám aj ja. Veľmi ťažko by som to nazval ľudským obydlím v zmysle nejakého stredoeurópskeho štandardu, na ktorý sme zvyknutí.
Tá moja druhá pripomienka bola, že no ja rozumiem tomu, že sa ti to nepáči ako veriacemu človeku, keď povieme o tom, že jednoducho deti a sociálne dávky s nimi spojené a zároveň zanedbávanie výchovy týchto detí vyzerá v praxi tak, ako keby naozaj tieto deti boli len nejakým nástrojom na získanie finančných prostriedkov zo sociálnych dávok. Ale stačí sa opýtať ktorejkoľvek poštárky, ktorá nosí tie sociálne dávky, a tá ti rovno povie, alebo tej, ktorá na pošte vydáva. Tá ti rovno povie, že je bežnou otázkou sa opýtať, že koľko detí potrebuje mať na to, aby som mal 15-tisíc slovenských korún sociálne dávky. To je bežná otázka na východe Slovenska. Čiže, bohužiaľ, bohužiaľ, sa naučili tieto komunity žiť v tých zle nastavených sociálnych podmienkach, ktoré sme nastavili, žiaľ, všetci.
A to by som chcel povedať pánovi poslancovi Hlinovi, že my sme sa snažili robiť jednu reformu v rokoch 2003 – 2004, len, žiaľ, vláda ju výrazným spôsobom zmenila v rokoch 2006 - 2010, vláda SMER-u. A my sa naďalej budeme snažiť v tejto Národnej rade veľmi optimisticky predkladať tieto návrhy, lebo alebo to vyriešime my štandardní politici v Národnej rade, alebo to bude riešiť Kotleba, prípadne domobra... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, začnem tým názvom, ktorý nie je oficiálny názov a použil sa len ako mediálna skratka. Malá rómska reforma. Bola to naozaj a je mediálna skratka, pretože nie ja som prišiel s názvom rómska reforma, ale vládny splnomocnenec. A ja som bol ten, ktorý okamžite povedal, že to nie je správne. A nikdy som nepovedal nič iné, že je nesprávne robiť akúkoľvek rómsku reformu, rusínsku reformu, maďarskú reformu, akúkoľvek reformu pre nejaké, nejakú skupinu obyvateľov. My predsa musíme robiť zákony, ktoré platia pre všetkých úplne rovnako. Takže to je mediálna skratka, to nie je názov. Len sa to tak udomácnilo, pretože médiá majú rady zjednodušovanie, médiá majú rady symboly, médiá veľmi rady majú nálepky, tak jednoducho takto to poňali.
A malá preto, lebo je to kompromisný návrh, ktorý je zúžený oproti tým predchádzajúcim návrhom, ktoré sa tu už ocitli, aj z hľadiska počtu zákonov, aj z hľadiska rozsahu. Pretože naozaj dlhodobo tu tento problém neriešime a ja vravím, je lepšie urobiť malý krok ako žiadny krok, pretože po tom prvom malom kroku môže nasledovať ďalší malý, ale už dohromady je to jeden veľký a za ním ďalší a ďalší a ďalší. Ale pohnúť z miesta sa treba, pretože toto státie, prešľapovanie, táto stagnácia nie je v skutočností státím, ale vracaním sa dozadu.
Ako som spomenul už vo faktickej poznámke, tá situácia je zo dňa na deň horšia. Veď všetci, ktorí žijete tam, kde máte možnosť sa stretnúť s reálnymi problémami, ktoré tieto veci prinášajú, o tom viete. A nie je pravda a naozaj dôrazne vás žiadam, aby ste prestali ako výhovorku za či už neochotu, nedostatok odvahy, nedostatok tvorivých nápadov hovoriť, že tento problém sa nedá vyriešiť. To je výhovorka pohodlných. Nás tu neposlali občania preto, aby sme sa vyhovárali, ale aby sme ich problémy riešili. A tieto problémy sú naozajstné a reálne. Nie sú vymyslené. A kto povie, že sú vymyslené, tak nech ide tam, kde tie problémy sú, a tam mu to tí ľudia vysvetlia.
Máte tu pred sebou praktické, jednoduché, racionálne návrhy, ktoré výrazne zlepšia situáciu v dotknutých oblastiach. Nevyriešia všetky problémy. Ani takú ambíciu nemajú a nikdy nemali. Ale výrazne pomôžu a naštartujú istým smerom proces.
Je pod návrhom týchto zákonov podpis vládneho splnomocnenca. Mohol by som naozaj s dávkou istej možno irónie, možno nadsázky povedať, že je to vlastne vládny návrh zákona, keď to podpísal vládny splnomocnenec pre rómsku komunitu. Určite to tým pádom nie je na 100 % populistický návrh zákona, ktorého cieľom je využiť nejakú vlnu takej alebo onakej emócie, pretože asi by sa ten podpis tam neocitol, ale je to naozaj hľadanie reálnych riešení, reálnych vecí a sú to ľahko uchopiteľné, ľahko pochopiteľné a ľahko realizovateľné riešenia, ktoré samy vo svojej podstate vyvracajú ten mýtus, že tu sa niečo nedá, že to si žiada ďalších 50 rokov, aby sa to zmenilo. Nie. Sú dosiahnuteľné veci, ktoré sa dajú rýchlo zlepšiť, len treba chcieť. Dva roky v tomto vládnom období čakáme na nejaké návrhy, ktoré by prišli z vládnej strany. Jeden pokus sa realizoval. Pokus, ktorý leží na Ústavnom súde ako pokus, ktorý možno Ústavný súd vyhlási za protiústavný, a pokus, ktorý sa ťarbavým spôsobom rozbieha, ale prináša obrovské problémy v obciach, mestách, pretože jednoducho je to problematické takýmto spôsobom sa snažiť danú situáciu vyriešiť. Ale počkáme si, uvidíme, Ústavný súd sa nejako rozhýbe časom snáď a niečo povie. A hlavne v daných obciach uvidíme na výsledky. Tam, kde sú šikovnejší ľudia, funguje to lepšie, kde sú menej šikovní, horšie alebo vôbec nie.
Čo je ale ďalšia veľmi výrazná pozitívna črta tohto balíka zákonov, že prináša tu ten smer, ktorý znamená podporu pracujúcich rodín. Podporu rodín, kde aspoň jeden z rodičov pracuje. Veď to je pozitívna vec, veď to je dobre, keď podporíme ľudí, ktorí, kde v rodine aspoň jeden z jej členov pracuje. Čo iné by si táto spoločnosť mohla želať. A je to riešené tak, že to nedáva, nekladie vyššie nároky na financie zo štátneho rozpočtu. No nie je to dobre?
Súčasná situácia, tak ako je nastavená v sociálnom systéme, ubližuje ľuďom. To si treba povedať a to by ste si mali uvedomiť, keď hovoríte o sebe, že ste sociálne založená politická strana. Súčasná situácia, súčasný systém ubližuje ľuďom. A ubližuje im v dvoch rovinách. Tým najchudobnejším ubližuje tým spôsobom, že im poskytuje cez sociálny príjem takmer rovnaké alebo rovnaké príjmy, ako sa dajú zarobiť z práce, a tým logicky vytvára pascu chudoby. Vytvára systém, že tí ľudia nemôžu chcieť ísť pracovať. Prečo by mali, keď rovnaké peniaze dostanú skrz sociálny príjem. Tým pádom ich zatvárame v tej pasci, motivujeme ich, aby rozširovali len sociálny príjem cez situácie, ktoré oprávňujú získavať sociálny príjem. To znamená cez počet detí v rodine, cez rôzne kombinácie zneužívania, využívania sociálneho systému. Pred dvoma týždňami sme tu mali na pretrase novelu zákona, ktorá hovorila o tom, že už aj, už aj osobná starostlivosť, zverenie detí do osobnej starostlivosti dokáže vytvoriť systém na zneužitie. Výmena vlastných detí v rámci osobnej starostlivosti, veď to by niekoho naozaj ani len nenapadlo, že také niečo sa dá. A vidíte, dá sa, pretože ten systém je zle nastavený.
A ubližuje to aj tým, ktorí nie sú poberateľmi sociálnych dávok. A tým to ubližuje tiež veľmi výrazne. Ubližuje to takým spôsobom, že u nich vytvára hnev, frustráciu a pocit nespravodlivosti, že oni musia tvrdo a ťažko pracovať a majú len o niečo možno vyšší príjem ako tí, ktorí nepracujú a ktorí napriek tomu príjem, aj keď na biednej úrovni, ale majú.
Vytvára pocit nespravodlivosti v tom, že keď normálny človek, ktorý žije slušným spôsobom života, urobí priestupok, poruší zákon, tak je potrestaný či finančnou pokutou, alebo aj inými trestami. Keď taký istý skutok alebo aj horší urobí človek, ktorý je v kruhu sociálnych dávok, v pasci chudoby, nič sa mu nestane. Je to nespravodlivé voči nim a ubližuje to tým, že vytvorením takéhoto systému nabádame alebo vytvárame ilúziu, že nedodržiavať zákon, porušovať zákon, škodiť iným ľuďom, narúšať pravidlá spolunažívania je beztrestné. A keď takto vychovávame deti, pretože deťom sa nič nestane, robia to, vyrastajú, robia to, nič sa im nestane, sú to najprv drobné veci - drobné krádeže, bitky, narúšanie verejného poriadku -, ale v hlave, v mozgu zostane, zostane zakódované, že ja to môžem robiť, nič sa mi nestane. A potom to prerastá do horších a horších skutkov. A tie naozaj sa množia. Tie sa množia a ohrozujú ľudí i na zdraví, na majetku a na živote. A vy všetci, ktorí tu sedíte, ktorí budete hlasovať, máte v rukách to, že môžte to zmeniť. Môžte začať tú zmenu. Tým, že sa k tomu staviate politicky, robíte veľkú chybu a škodíte. Škodíte ľuďom, všetkým, pretože konzervujete tento zlý stav, ktorý všetci veľmi dobre viete, že je zlý. A veľmi dobre všetci viete a naozaj to viete, že tieto návrhy sú vecne správne a že proti nim nič nemáte. Len vám chýba politický pokyn, že áno, môžte za ne zahlasovať.
Mnohokrát sme sa stretli s tým, keď sme predkladali tieto návrhy zákonov, že tá reakcia zo strany vládnej väčšiny bola, ale však máte tu splnomocnenca pre rómsku komunitu, veď nech on predloží návrh zákona. Prečo nepredkladá, prečo sa s ním nedohodnete? Dohodli sme sa s ním, našli sme kompromis, teraz viem, že u vás je problém, ako to, že to podpísal vládny splnomocnenec pre rómske menšiny. Ako si to mohol dovoliť? Tak čo? Ani z voza, ani na voz? Veď uvedomme si, že toto nemá byť a nie je hra tuto v parlamente. Guličky, ktoré tu medzi sebou prehadzujeme. Tu sa jedná naozaj o občanov tejto krajiny, o jednu z najpálčivejších oblastí, ktoré nám tu rastú a ktoré budú obrovským problémom v budúcnosti.
Podľa prognóz za zhruba 20 - 30 rokov najväčším problémom Slovenska bude starnutie populácie a vysoký počet ľudí, ktorí sú v dôchodkovom veku, a obrovský nárast tej časti rómskej populácie, ktorá bude žiť v osadách a ktorá nebude sociálne integrovaná, ktorá nebude mať zapojenie v pracovnom procese. Vytvára to obrovský problém pre ekonomiku. Títo ľudia sú poberatelia, ale nie prispievatelia do všetkých systémov a jednoducho to bude spoločnosť aj ekonomiku ťahať ku dnu. My ešte môžme urobiť zmenu. Každým rokom, každým dňom, každým mesiacom to bude horšie. Každým mesiacom, každým dňom, každým rokom náprava tejto situácie a návrat na cestu normality bude ťažší a zložitejší.
Takže, vážené dámy, vážení páni, ja vás prosím v mene občanov Slovenska, otvorte oči a konajte v duchu vášho svedomia, nie politických príkazov. Už neviem, čo už my poslanci opozície máme spraviť viac, ako predložiť zákon, dohodnúť sa so splnomocnencom pre rómske menšiny, aby sme spolu predložili zákon, x-krát ponúknuť možnosť rokovania, x-krát ponúknuť možnosť úprav, zmien podľa vašich pripomienok a návrhov, a vy stále zostávate hluchí a slepí. Nie voči nám, ale voči problémom občanov tejto krajiny. Vyzývam vás, zmeňte ten postoj a zmeňte tú negatívnu situáciu, ktorá tu na Slovensku je stále horšia a horšia!
Ďakujem za pozornosť a prosím o podporu tohto návrhu zákona.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, dámy a páni; pán kolega Kaník, ste si zabudli hlasovaciu kartu. Teraz som si pripadal chvíľku ako riaditeľ Sociálnej poisťovne, že chvíľku sedím na tej stoličke (rečník ukázal na miesto spravodajcu), teraz na tej (rečník ukázal na miesto navrhovateľa), ale keďže; tu, nech sa páči (rečník podal kartu poslancovi Kaníkovi); ale keďže ide o iný návrh zákona, tak predsa je len medzi mnou a ním rozdiel.
Dámy a páni, určite aj vás sa pýtajú ľudia, že či už máte prázdniny. Včera som bol na čerpacej stanici na benzínovej pumpe v Petržalke a tiež sa ma to pýtal ten predavač a ja som mu povedal, že ešte nie, že to nemá konca v parlamente. Proste ešte nemáme prázdniny, aj keď by sme už radi a určite si to aj zaslúžime po takej dlhej namáhavej práci predsa len vypnúť, byť viac so svojimi blízkymi, so svojimi rodinami. Jednoducho, lebo to je prirodzené. Odpočinok by mal striedať prácu. Patrí to k zdravému spôsobu života a tak je to v podstate v normálnych krajinách, kultúrnych krajinách.
Toto je jeden z dôvodov, ktorý mňa aj môjho kolegu Alojza Přidala viedol k predloženiu novely Zákonníka práce, ktorou chceme zaviesť jednu zmenu, a to, aby aj tí ľudia, ktorí vykonávajú isté činnosti a práce, ktoré nie sú nevyhnutné, v tomto prípade maloobchodný predaj, aby nemuseli tieto práce vykonávať, aby mali tiež voľno, aby mohli byť so svojimi blízkymi, so svojimi rodinami. Je to súčasťou kultúrneho spôsobu života v Európe - voľná nedeľa bez práce.
Voľná nedeľa má veľký význam nielen pre zdravie pracujúcich, ale aj pre život rodín s deťmi. Výrazne prispieva k zosúladeniu pracovného a rodinného života aj tým, že zvyšuje sociálno-právnu ochranu zamestnaných a zároveň im umožňuje plniť si svoje rodinné a rodičovské funkcie. Preto navrhujeme v Zákonníku práce rozšíriť počet dní, počas ktorých nebude možné nariadiť prácu, ktorou je maloobchodný predaj, o všetky nedele a štátom uznané sviatky. Jednoducho chceme, aby nedeľa bola dňom voľna aj pre týchto ľudí.
Navrhujeme explicitne rozšíriť zákaz nariadenia práce alebo dohodnutia práce, ktorou je maloobchodný predaj, o nedele a všetky štátom uznané sviatky. Náš návrh korešponduje s ustanovením § 94 ods. 3 a 4. Ustanovenie ods. 3 taxatívne vymenúva práce, ktoré je výnimočné, výnimočne povolené nariadiť zamestnancovi v deň nepretržitého odpočinku zamestnanca. Ide len o nevyhnutné práce, ktoré sa nemôžu vykonávať v pracovných dňoch, napríklad naliehavé opravárenské práce, nakladacie a vykladacie práce, práce vykonávané v nepretržitej prevádzke za zamestnanca, ktorý sa nedostavil na zmenu, práce na odvrátení nebezpečenstva ohrozujúceho život, zdravie alebo pri mimoriadnych udalostiach práce nevyhnutné so zreteľom na uspokojovanie životných, zdravotných a kultúrnych potrieb obyvateľstva, napríklad v poľnohospodárstve ošetrovanie, kŕmenie zvierat, naliehavé práce v rastlinnej výrobe, pri zbere pestovaných plodín, pri ich spracovávaní. Podľa ustanovenia ods. 4 vo sviatok možno zamestnancovi nariadiť len práce, ktoré možno nariadiť v dňoch nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni, práce v nepretržitej prevádzke a práce potrebné pri strážení objektov zamestnávateľa.
Národná rada novelou zákona č. 200/2008 upravila Zákonník práce tak, že zamestnancovi nemožno nariadiť prácu 1. januára, na Veľkonočnú nedeľu, na Štedrý deň po 12. hodine a 25. decembra. Čiže nenavrhujeme niečo, čo je niečo nevídané v našej legislatíve. Istá zmena už nastala. Stretla sa s priaznivým ohlasom verejnosti a silnejú hlasy po rešpekte sviatočného charakteru všetkých nedieľ a štátom uznaných sviatkov. Zamestnanci, prevažne ženy vykonávajúce prácu v predajniach, sa počas sviatkov nemôžu venovať svojim rodinám. Ochrana manželstva, rodičovstva, rodiny a osobitne detí je garantovaná Ústavou Slovenskej republiky. V tejto chvíli myslím viac na tie neúplné ako úplné.
Touto zmenou Zákonníka práce chceme zvýšiť ochranu zamestnancov prostredníctvom zvýšenia počtu dní, počas ktorých nie je možné nariadiť prácu. Striedanie práce a pravidelného odpočinku patrí neodmysliteľne k životnému rytmu každého človeka. Pravidelný čas voľna pomáha človeku prispôsobiť sa aj vyšším pracovným nárokom. Voľná nedeľa umožňuje nielen prehĺbenie rodinných vzťahov v užšom zmysle, ale prispieva aj k zvyšovaniu súdržnosti širších spoločenstiev. Ak má otec nedeľu v pondelok, matka v stredu, narúša to vzťahy v rodinách.
S prihliadnutím na to, že rozhodujúca väčšina zamestnancov v maloobchode sú práve ženy, a v spojení so skutočnosťou, že v dôsledku toho tieto ženy matky nemajú reálne zabezpečenú požiadavku zladenia pracovného a rodinného života, je účelné výslovne explicitne vylúčiť maloobchodný predaj z možnosti nariadiť prácu v nedeľu a vo sviatok.
V Európe je sviatočný charakter nedele chránený zákonom takmer vo všetkých členských štátoch Európskej únie, ale aj mimo nej. Aj vo Švajčiarsku, napríklad aj v Nórsku. V Nemecku je nedeľné voľno chránené dokonca ústavou, článok 139 ich ústavy definuje nedeľu ako deň voľna a duševného pookriatia.
V pôvodných členských krajinách Európskej únie sa rešpektuje charakter nedele ako voľného dňa, t. j. zákaz práce v nedeľu a vo sviatok. Táto dlhoročná tradícia pracovného voľna sa nerešpektuje len v nových členských krajinách strednej a východnej Európy, zhodou okolností v tých, ktoré sú zaťažené komunistickou minulosťou. V poslednom období sme však svedkami návratu k sviatočnému charakteru nediel a sviatkov i v týchto krajinách.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. A to, čo je obyčajne povinnosť predkladateľa, je povedať aj, aký dopad to bude mať na verejné financie. Prijatie uvedeného návrhu zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet a na verejné financie, ale ak predsa len, tak určite pozitívny. Tomáš Baťa údajne hovoril, že jeden spokojný zamestnanec je viac pre firmu alebo je užitočnejší pre firmu ako traja nespokojní. A ja si myslím, že sa to dá parafrázovať aj na spoločnosť.
Dámy a páni, obraciam sa na vás s prosbou aj za môjho kolegu Alojza Přidala, aby ste podporili tento návrh zákona. Ďakujem za vašu pozornosť.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre sociálne veci za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1054. V tomto súvise si dovoľujem predložiť informáciu k návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali s lehotou do 4. septembra 2014 a gestorský výbor s lehotou do 8. septembra 2014.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

Pani podpredsedníčka, ďakujem za ústretovosť. Začnem, budem to mať viac ako tri minúty, samozrejme, ale čas sú peniaze.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, tento náš návrh zákona, ktorý podávame spoločne s kolegom Júliusom Brockom, vychádza z volebného programu Kresťanskodemokratického hnutia. Ten program je veľmi dobrý a ja by som aj doporučil poslancom SMER-u, aby si ho prečítali. Môžte ho nájsť na našej webovej stránke a tam v časti Zodpovedná a spravodlivá sociálna politika, zamestnanosť a rodina sú tri piliere našej sociálnej politiky. A ten tretí pilier znie "presadenie princípu nedeľa pre každého a ústavného zákona na ochranu manželstva ako zväzku muža a ženy". Tú druhú polovicu tohto piliera sa nám podarilo uviesť do života 4. júna 2014 malou novelou ústavy, o 17.13 bolo to hlasovanie, a ja by som chcel poďakovať aj poslancom SMER-u, ktorí za toto zahlasovali, a verím, že dnes tiež podporia tento náš zákon. Pretože my sme vtedy sľúbili, že jednoducho budeme aj na základe ústavného zakotvenia manželstva ešte viac chrániť manželstvo, rodinu, pretože sme presvedčení, že aká rodina, taká dedina a taká je aj celá krajina.
Dnes teda prichádzame s návrhom zákona, ktorým chceme posilniť v Zákonníku práce princíp Nedeľa pre každého. Chcem pripomenúť, že už Zákonník práce, ktorý platil od 1. 4. 2002, tiež chráni nedeľu, a to § 93 ods. 1, v ktorom je uvedené, že "zamestnávateľ je povinný rozvrhnúť pracovný čas tak, aby zamestnanec mal raz za týždeň dva po sebe nasledujúce dni nepretržitého odpočinku, ktoré musia pripadať na sobotu a nedeľu alebo na nedeľu a pondelok". Teda v oboch prípadoch je tam nedeľa. Potom tie ďalšie odseky tohto paragrafu následne upravujú povinnosti zamestnávateľa vo vzťahu k nepretržitému odpočinku zamestnanca, respektíve § 94 v ods. 1 až 4 uvádza kedy, v akých prípadoch, za akých podmienok možno v dňoch pracovného pokoja, vo sviatok zamestnancovi prácu nariadiť. A zákonom č. 200/2008, to bolo z 15. mája 2008 a do platnosti vstúpil 12. 6. 2008, Národná rada Slovenskej republiky doplnila § 94 Zákonníka práce o odsek 5 tak, ako to tu už pán kolega Brocka spomínal, že z tých 15 sviatkov, ktoré máme, v dňoch 1. januára, vo Veľkonočnú nedeľu, 24. decembra, ale tam len od 12. hodiny a 25. decembra nemožno zamestnancovi nariadiť ani s ním dohodnúť, ani s ním dohodnúť prácu, ktorá je predaj konečnému spotrebiteľovi vrátane prác s tým súvisiacich, takzvaný maloobchodný predaj, s výnimkou maloobchodného predaja na čerpacích staniciach s palivami a mazivami, výdaju liekov v lekárňach, maloobchodný predaj na letiskách, v prístavoch, v ostatných zariadeniach verejnej hromadnej dopravy, v nemocniciach, predaj cestovných lístkov a predaj suvenírov.
Neviem, či je tu už pán kolega Podmanický, ale chcel by som mu na tomto mieste poďakovať, a nielen jemu, ale aj vtedajším poslancom Národnej rady, bola to Marta Damborská a Ľudmila Mušková, ktorí dali tento návrh novely Zákonníka práce, a vtedy zo 127 prítomných poslancov podporilo tento ich návrh 115. Bohužiaľ, vtedy o tri hlasy neprešiel pozmeňujúci návrh poslanca Mikloška, v ktorom navrhoval rozšírenie § 94 ods. 5 i o Druhý sviatok vianočný. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, je po 17. hodine. Ja vás musím prerušiť.

Přidal, Alojz, poslanec NR SR
Ďakujem, dobre, budem pokračovať...

Vážené kolegyne, kolegovia, nedá mi... (Zaznievanie gongu. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Prepáčte, pán poslanec, dámy a páni, pokračujeme v rokovaní programu.

Přidal, Alojz, poslanec NR SR
... nedá mi na tomto mieste v súvislosti s touto prerokovanou novelou nespomenúť návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Rydla na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001, teda Zákonník práce, to bola tlač 1112 zo septembra 2009, ktorý vtedy podporilo 39 poslancov. Medzi nimi boli tí, ktorí ho podporili, všetci prítomní poslanci z Kresťanskodemokratického hnutia i poslanec zo strany SMER pán Podmanický. Chcem ale upozorniť, že tento náš návrh nie je totožný s návrhom poslanca Rydla, ktorý vypracoval spoločne s alianciou za voľnú nedeľu, a to nie preto, že by sme s ním nesúhlasili, nie preto, že by sme neboli takí odvážni ako on, ale jednoducho preto, že sme realisti.
Opakujem, touto našou novelou chceme, tak ako už povedal pán kolega a spolupredkladateľ Július Brocka, rozšíriť paragraf 94 ods. 5 o nemožnosť nariadenia, ale ani dohody práce so zamestnancom o všetky štátom uznané sviatky, a to aj vrátane nedieľ, v maloobchodnom predaji s výnimkami maloobchodného predaja podľa prílohy č. 1a Zákonníka práce, o ktorých som tu už hovoril.
Vrátim sa ešte ale k poslancovi Rydlovi, on vtedy navrhoval taký iný postup. Navrhoval zmeny v § 93 a 94 Zákonníka práce, ktorých podstatou bolo, že zamestnanci nesmú byť zamestnaní v nedeľu a v štátom uznané sviatky, s tým, že presne špecifikoval prevádzky, v ktorých možno z tohto všeobecného pravidla urobiť výnimky. Jeho pekné, veľmi pekné a fundované 27-stranové vystúpenie, v ktorom podľa môjho názoru veľmi kompetentne obhajoval túto svoju novelu, som si viackrát prečítal a budem z neho aj niektoré fakty čerpať a odporúčam všetkým poslancom, ktorých zaujíma táto problematika, aby si našli toto vystúpenie a prečítali si ho. Mňa tam zaujalo, že na oslovenie pléna Národnej rady Slovenskej republiky používal názov "slávna snemovňa". A ja by som tu chcel sľúbiť, že ak tento návrh zákona prejde, tak budem vás odteraz oslovovať slávna snemovňa.
Teraz ale zatiaľ, milé kolegyne a kolegovia, dovoľte mi pripomenúť niektoré iniciatívy, ktorý, ktoré v zápase o voľnú nedeľu sa uskutočnili, a vychádzajú, vychádzam z rozhovorom, z rozhovoru s pánom Petrom Novoveským, jedným zo zakladajúcich členov Kresťanskodemokratického hnutia v našom okrese Trnava, a chcem pripomenúť tie iniciatívy, ktoré v tomto zápase o voľnú nedeľu prebiehajú a už aj prebehli.
Aliancia za voľnú nedeľu bola založená v roku 2009 a táto aliancia bol v podstate prvý subjekt v celej postkomunistickej Európe, ktorý si dal za úlohu chrániť robotníkov a zamestnancov pred nie nevyhnutnou prácou v nedeľu. Korene ale tohto snaženia, teda za voľnú nedeľu, siahajú ešte ďalej do minulosti, boli to Nezávislé kresťanské odbory Slovenska, ktoré zorganizovali letákový proces 14. decembra 2002, kde tento proces spočíval v rozdávaní letákov vo všetkých krajských mestách na Slovensku a na rozdávaní týchto letákov sa vtedy podieľali mnohí členovia Kresťanskodemokratického hnutia. (Navrhovateľ Brocka podal rečníkovi leták.) Pán kolega Brocka tu má ten leták, ja by som vám ho chcel ukázať.
Tieto letáky sa niesli v duchu motta Nedeľa s rodičmi, čím chceli poukázať na skutočnosť, že práca v nedeľu poškodzuje hlavne rodinu ako takú. V roku 2007 aktivisti spustili internetovú podpisovú akciu za prijatie zákona na ochranu nedele a ako som povedal, v roku 2009 vzniklo u nás občianske združenie Aliancia za nedeľu Slovensko. Momentálne toto združenie zberá podpisy, jeho cieľom je teda získať pod petíciu 100-tisíc podpisov, aby sa návrhom zákona za voľnú nedeľu zaoberala Národná rada Slovenskej republiky. A tento text petície už podpísalo 70-tisíc občanov a ja si ho tu dovolím teraz prečítať.
"My dolupodpísaní občania Slovenskej republiky v súlade s čl. 27 Ústavy Slovenskej republiky a zákona č. 85/1990 Zb. o petičnom práve v znení neskorších predpisov žiadame prezidenta Slovenskej republiky, Národnú radu Slovenskej republiky, vládu Slovenskej republiky a ostatné kompetentné orgány, aby po vzore Rakúska, Nemecka a väčšiny členských krajín Európskej únie urýchlene a čo v najkratšej dobe prijali zákon na ochranu nedele na Slovensku. Nedeľa ako voľný deň je najväčším sociálnym výdobytkom ľudstva, ktorý patrí ku kresťanským koreňom Európy. Aj v čase hospodárskej a finančnej krízy má každá ľudská bytosť právo na odpočinok, dôstojný pracovný čas vylučujúci prácu vo sviatky a nedele a spravodlivú mzdu. Ekonomika nie je na to, aby človeka zotročovala, ale aby mu slúžila. Ľudia tu nie sú pre ekonomiku, ale ekonomika je tu pre ľudí. Tak občania Slovenskej republiky, ako aj všetci občania Európskej únie majú právo na to, aby sa ich rodina aspoň jeden deň v týždni mohla spoločne v rovnaký deň stretnúť za jedným stolom a porozprávať sa o svojich problémoch, názoroch a plánoch. Pre budúcnosť a zdravý vývoj rodín na Slovensku a v celej Európskej únii má preto legislatívna ochrana nedele zásadnú dôležitosť."
Toľko teda z toho textu petície za prijate zákona na ochranu voľnej nedele. Chcem ale povedať, že zápas o voľnú nedeľu prebieha i v krajinách Európskej únie. Bola to Lisabonská zmluva, ktorá poskytla občanom Európskej únie nové možnosti presadenia svojich záujmov. A prvým plodom bola, jej plodom bola iniciatíva za voľnú nedeľu. Podmienkou je, aby sa iniciatívy ujal aspoň jeden milión občanov Únie pochádzajúci z významného počtu členských štátov a vyzval Európsku komisiu, aby konala. Ak sa získa teda podľa tejto Lisabonskej zmluvy jeden milión podpisov z celej Európy, Európska komisia by mala pripraviť legislatívny návrh na základe žiadosti občianskej iniciatívy.
Šance sa chopili zástupcovia nedele bez práce a na ich čele stál vtedy nemecký europoslanec pán Martin Kastler. Mal spolupracovníkov v rôznych krajinách Európskej únie a Slovensko zastrešovala naša europoslankyňa Anna Záborská. Bola to ona, teda naša poslankyňa Anna Záborská, ktorá spolu so štyrmi kolegami z Talianska, Francúzska, Nemecka a Poľska predložila rezolúciu o zachovaní nedele ako voľného dňa, bolo to vo februári 2009. Táto jej iniciatíva išla naprieč politickým spektrom. Tí kolegovia z tých krajín, ktoré som vymenoval, reprezentovali Európsku ľudovú stranu, teda EPP, stranu Európskych socialistov, PES, Alianciu liberálov a demokratov pre Európu, ALDE, a Úniu za Európu národov. Bolo nutné ale, aby podľa čl. 116 do určeného termínu získali podpisy väčšiny europoslancov, t. j. 394, nakoniec, to musím priznať, že sa im toľko podpisov nepodarilo zohnať a táto iniciatíva v Európskom parlamente neuspela, ale tá deklarácia vyprovokovala mobilizáciu rôznych organizácií a najmä odborových v členských štátoch.
Krátko nato, 24. marca 2010 zorganizoval hesenský europoslanec za nemeckú CDÚ pán Thomas Mann v Bruseli prvú európsku konferenciu na ochranu nedele. Zúčastnilo sa jej 72 organizácií a spolu vyše 400 účastníkov z celej Európy, ktorí sa zaoberali problémom nedeľnej práce. Aj tu bol prítomný za Slovensko Peter Novoveský ako zakladateľ Aliancie za nedeľu. Základné pozitívum tejto konferencie bol prísľub, že sa začne v krátkom čase, teda bude na úrovni EÚ založená organizácia zaoberajúca sa nedeľnou prácou v rámci celej Európskej únie. To sa aj stalo 20. júna 2011, kedy došlo k založeniu európskej aliancie voľnej nedele bez práci, bez práce. Je však pravdou, že zatiaľ nebola spustená celoeurópska petičná akcia na podporu voľnej nedele vo všetkých členských krajinách EÚ a zohnať 1 milión podpisov ohľadne prijatia jednotnej právnej normy na obmedzenie nedeľnej práce sa zatiaľ nepodarilo, ale ten hlavný dôvod je preto, že vo väčšine hlavne pôvodných členských štátov Európskej únie je problém nedeľnej práce dostatočne ošetrený ich domácou legislatívou.
Tak ako už hovoril pán kolega Brocka, v Európe je sviatočný charakter nedele chránený zákonom v mnohých členských štátoch Európskej únie. Medzi takéto krajiny patrí susedné Rakúsko, Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Dánsko, krajiny Beneluxu – teda Belgicko, Holandsko, Luxembursko –, ale aj štáty mimo – Nórsko, Švajčiarsko –, v roku 2003 pribudlo k nim aj Slovinsko a 1. januára 2009 i Chorvátsko.
V Nemecku je nedeľné voľno chránené ústavou, článkom 140 tejto súčasne platnej ústavy alebo základného nemeckého zákona sa preberá do ústavy platnej päť článkov z Weimarskej ríšskej ústavy, je to čl. 136, 137, 138, 139 a 141, a práve ten článok prebratý z Weimarskej ríšskej ústavy z 11. 8. 1919 hovorí, že nedele a štátom uznané sviatky zostávajú naďalej chránené zákonom ako dni pracovného pokoja, odpočinku od práce a duševného alebo duchovného pookriatia. Teda v Nemecku ochrana nedele je ústavne zabezpečená, bude to o päť rokov, už 100 rokov; alebo 95 rokov.
Takisto Spojené štáty americké, aj keď nemajú nejaký zvláštny federálny zákon o nedeli, takmer všetky štáty únie majú tendenciu obmedzovať až na výnimky prácu v nedeľu. No a ten problém práce nedeľnej je najvypuklejší pre bývalé komunistické štáty. Naozaj tradícia pracovného voľna počas nedele a sviatkov sa nerešpektuje len v nových členských krajinách strednej a východnej Európy, tak ako som povedal, zhodou okolností zaťažených komunistickou minulosťou. Obrovský atak na voľnú nedeľu sa v týchto krajinách i u nás na Slovensku, tento obrovský atak paradoxne spôsobili zahraniční investori, obchodníci, ktorí v svojich materských krajinách precízne dodržujú domácu legislatívu ohľadne nepracovnej nedele, avšak celkom opačne sa chovajú vo väčšine postkomunistických krajín. Ide o obchodné reťazce hlavne z Rakúska, Nemecka či Veľkej Británie.
Chcel by som ešte povedať o jednej konferencii, ktorá sa konala 21. januára 2014 v Bruseli, bola to tretia konferencia Európskej aliancie za voľnú nedeľu, tej sa zúčastnilo 150 zástupcov organizácií a cirkví z celej Európskej únie. Medzi nimi bola aj katolícka i evanjelická cirkev, cirkevné združenia, ale aj civilné združenia ako Nadácia Konrada Adenauera a odborové zväzy ako DGB, teda Nemecký odborový zväz, ÖGB, Rakúsky odborový zväz, boli tam zástupcovia zo Solidarnośći z Poľska a zo Slovenska boli zástupcovia Zväzu obchodu a turistického ruchu na čele s ich predsedom Jozefom Zadňanom.
Tá konferencia sa konala pod vedením hesenského europoslanca za CDU pána Tomasa Manna a tá diskusia, ktorá tam odznela, bola prekvapivá. Skúsenosti z jednotlivých krajín poukazovali na opačné efekty a dopady, ktoré by sa, snáď niektorí by mohli očakávať. Spomeniem napr. z vystúpenia pani Manuely Ulandi z Talianska, ktorá hovorila o skúsenostiach z Talianska, kde je predovšetkým úlohou regiónov, aby obchody zostali zavreté v dohodnutom čase. Teraz je v Taliansku povolené len osem nedieľ v roku mať otvorené. Tiež zástupkyňa Španielska Cristina Estevez povedala, že v Španielsku si sľubovali otvorením obchodov národných sietí v nedeľu vytvorenie asi 300-tisíc nových pracovných miest, ale ten výsledok bol opačný, v skutočnosti to viedlo k likvidácii pracovných miest. Pán Leffers, Uniapac, vtedy International Christian Union of Business Executives, hovoril o skúsenostiach z predajnej siete textilu, nakoľko zamestnanci tam boli zainteresovaní na obrate, tak práve v tom čase, kedy je vyšší obrat, sa chceli podieľať na predaji a zaujímavosťou bolo, že celkový obrat tej firmy bol ten istý, či v nedeľu mali alebo nemali otvorené.
Som rád, že tam bol aj náš europoslanec Miro Mikolášik, ktorý hovoril o potrebe oddychu, ktorý je potrebný nielen pre svalový systém, ale aj pre emočné zdravie, a pripomenul neurózy, depresie, alergie a problémové deti.
Na seminári bola podpísaná deklarácia o podpore dôstojného pracovného času vtedy poslancami aj kandidátmi do Európskeho parlamentu a to prehlásenie obsahovalo tento text: "Zabezpečiť, aby všetka relevantná legislatíva EÚ rešpektovala a presadzovala ochranu spoločného týždenného dňa odpočinku, teda spoločného týždenného dňa odpočinku pre všetkých občanov EÚ, ktorým by mala byť v zásade nedeľa. Podporiť ochranu zdravia pracovníkov a lepšiu vyváženosť medzi rodinným, osobným životom a prácou. A takisto si dali záväzok podporiť legislatívu EÚ, ktorá by garantovala udržateľné rozvrhnutie pracovného času založeného na princípe dôstojnej práce, čo by bolo prínosom nielen pre spoločnosť, ale i hospodárstvo.
Vážení páni poslanci, panie poslankyne, som členom Kresťanskodemokratického hnutia a naša strana vychádza i z kresťanského učenia a tradície, tradícií a dobre viete, že som sa tu nikdy neoháňal citáciami z Biblie, myslím si dokonca, že je dôležitejšie to, ako poslanec hlasuje, nie ako len hovorí, ale dovoľte mi predsa dnes urobiť výnimku. Viem, že niektorí mi to môžte vyčítať, môžte mi povedať, že podľa Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika ja zvrchovaný demokratický právny štát, neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo, ale je aj pravda, že v preambule je odkaz na cyrilo-metodské duchovné dedičstvo a Cyril a Metod boli kresťania, dokonca svätí, a preto dovoľte mi citát z knihy Exodus, alebo východ, ktorá uvádza prikázania zo Sinajského vrchu a ctia si ho rovnako Židia i kresťania a Exodus je starý 3 220 až 3 250 rokov. Robím to i preto, aby sme pochopili, že treba uvážiť funkciu nedele od samého začiatku a treba sa vrátiť k sobote Starej zmluvy.
No a v tej Druhej knihe Mojžišovej sa takto zahrňuje židovská tradícia soboty, sviatočného dňa, a tým aj kresťanskej nedele: "Pamätaj na sobotný deň a zasväť ho, šesť dní sa budeš namáhať a robiť každú svoju prácu, ale siedmy deň je sobota Pána, tvojho Boha. V tento deň nebudeš konať nijakú prácu ani ty, ani tvoj syn, ani tvoja dcéra, ani tvoj sluha, ani tvoja slúžka, ani tvoj dobytok, ani cudzinec, čo býva v tvojom meste", ani tvoj dobytok, to by som chcel zopakovať, "lebo za šesť dní Pán urobil nebo i zem a more a všetko, čo je v nich, a siedmy deň odpočíval."
Dovolím si na tomto mieste urobiť taký malý historický exkurz a poviem pravdu, vychádzam hlavne z článku pani Baši Javurkovej, ktorý bol uverejnený 22. 3. 2001 v denníku SME, v tejto sále už niektoré fak..., niektoré fakty, ten poslanec, ktorý argumentoval, tak vlastne aj s chlpami prečítal celý tento článok, ja som si tie tvrdenia a fakty overoval na viacerých miestach, a teda chcem poďakovať aj pani Baši Javurkovej. Chcel by som povedať, že ako prvý spomína nedeľný odpočinok Tertullianus v roku 2002. V tento deň by sme sa mali vystríhať, 202, pardon. V tento deň by sme sa mali vystríhať prosebníctva alebo každého stavu a úradu právneho, odložiac dokonca i naše obchody. Milánsky edikt bol vydaný v roku 313 obidvomi augustami Rímskej ríše, vtedy to bol Konštantín Veľký a Licinius. V roku 321 vydal Konštantín Veľký nariadenie, ktoré pod hrozbou trestu zakazovalo sudcom, obchodníkom a obyvateľom miest pracovať v nedeľu.
V začiatku 4. storočia sa datujú prvé snahy presne definovať nedeľu i svetskými zákonmi. Od 8. storočia možno sledovať postupný vznik súčasnej podoby nedele a miestne autority v tento deň všade vylučovali službu, verejné obchodovanie, prácu súdov a verejné slávnostné skladanie prísah. Zákony v starom Anglicku trestali porušenie nedele ako hocijaký iný priestupok. Je pravdou, že počas Francúzskej revolúcie Francúzi chceli zreorganizovať okrem iného aj kalendár. Zaviedli nové pomenovanie pre mesiace a desaťdňový pracovný týždeň. Tento experiment, samozrejme, veľmi rýchlo skončil.
Počas 19. storočia, toto podporil – prácu i počas nedele – rozvíjajúci sa kapitalizmus a, bohužiaľ, nedeľa sa najmä v druhej polovici 19. storočia stávala dňom pracovným. Z dejín sociálnych zápasov ale vieme, že zápas pracujúcich robotníkov neskôr zorganizovaných do odborárskych združení o dôstojné pracovné podmienky bol úspešne zavŕšený postupným dosiahnutím 8-hodinového pracovného času a rešpektovaním nedele ako dňa pracovného voľna. Štáty tak začali legislatívou v oblasti sociálnej politiky nedeľnú prácu postupne obmedzovať, až ju zakázali. Z voľnej nedele si robotníci, pracujúci vybojovali aj voľnú sobotu. Už koncom 19. storočia v Anglicku sa zrodil pojem "weekend" ako prvok životného štýlu strednej vrstvy, kde koniec týždňa mal byť vyhradený pre zábavu a šport.
Vážené dámy a páni, súčasťou kultúrneho spôsobu života v Európe je voľná nedeľa bez práce. Nedeľa by mala byť pre každého deň, na ktorý sa všetci tešia ako na čas oddychu a pracovného voľna, aby sa mohli venovať rodinnému, kultúrnemu, spoločenskému, duchovnému, a ja sa to nebojím povedať, i náboženskému životu, deň vhodného si uvoľnenia a pookriatia tela a ducha. Kresťanská tradícia, a tá je v Európe väčšinová, určuje nedeľu dobrým skutkom v službe chorým i starým. Nedeľa je ten najlepší čas venovať starostlivosť svojej rodine a priateľom, je dňom na uvažovanie, dňom na ticho, na pestovanie kultúry, na čítanie, na meditáciu a na šport. Nedeľa, a o tom som presvedčený, je tradíciou ako vzácny príspevok k duchovnému životu ľudskej spoločnosti. Kresťanskodemokratické hnutie považuje voľnú nedeľu za jeden zo základných pilierov európskeho sociálneho modelu. V tomto bode sa zhodujú cirkvi, rovnako aj odbory po celej Európe. Prieskum Eurofun, prieskumom Eurofun sa zistilo, že pravdepodobnosť výskytu pracovnej neschopnosti a neodôvodnených absencií v podnikoch, v ktorých sa pracuje počas soboty a nedele, je 1,3-krát vyššia ako v podnikoch, kde zamestnanci jednoducho nemusia cez víkend pracovať.
V rámci Európskej únie máme najvyšší podiel pravidelne pracujúcich počas nedele, upozornila na to už v roku 2013 na základe údajov Eurostatu za rok 2012 analytička Poštovej banky pani Eva Sadovská. Upozornila tiež, že najväčší podiel v rámci EÚ majú Slováci aj medzi pracujúcimi v noci. Nedeľu trávi pracovne pravidelne takmer 21 % a občas 17 % zamestnaných mužov a pracovná nedeľa je štandardom v prípade 17 % pracujúcich žien. Príležitostne trávi v nedeľu v práci každá ôsma zamestnaná žena.
Dámy a páni, podľa právnych predpisov Európskej únie je nedeľa dňom odpočinku pre deti a mladých ľudí. V európskych inštitúciách sa od ich vytvorenia v nedeľu nikdy nepracovalo, ani sa neplánuje žiadna zmena tohto stavu. To platí aj pre všetky štátne inštitúcie v členských krajinách. Pýtam sa, keď môžu mať úradníci voľnú nedeľu, prečo toto právo upierame normálne pracujúcim? Ľudia prinútení pracovať v nedeľu sú znevýhodnení vo svojich sociálnych vzťahoch. Ich rodinný život, osobný rozvoj i zdravie sú dokázateľne ovplyvnené. Voľná nedeľa hrá dôležitú úlohu pri zosúladení rodinného a pracovného života. Zákony v krajinách EÚ práve tento deň určujú ako voľný pre školopovinné deti. V nedeľu sa do školy nechodí. Doprajme preto deťom tráviť voľnú nedeľu s rodičmi.
Zákaz nedeľného predaja a slávenie nedele podporujú i mnohé na Slovensku registrované cirkvi. Ja by som chcel katolíkom v tejto sále i na Slovensku odporučiť prečítať si veľmi významný dokument s názvom Deň Pána - Dies Domini, ktorý vydal pápež Ján Pavol II. na Turíce 31. mája 1998. Chcem spomenúť tiež pastiersky list katolíckych biskupov z 20. 1. 2002, v ktorom sa kriticky vyjadrujú k supermarketom, podnikateľom, ale aj k inštitúciám, ktoré nezachovávajú nedeľný odpočinok. V liste predsedovi aliancie za voľnú nedeľu pánovi Antonovi Čulenovi pani Edita Škodová, čo je tajomníčka pre mediálnu komunikáciu generálneho biskupského úradu evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku, v mene generálneho biskupa tejto cirkvi pána Miloša Klátika napísala: "Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku rozhodne vyjadruje podporu aktivite na ochranu nedele. Podporujeme zákaz predaja v nedeľu a vo sviatky len s výnimkou práce v nevyhnutnom rozsahu v určitých povolaniach a budeme sa za to v rámci našich možností zasadzovať." Podobné stanovisko a podporu snahe prijať legislatívne opatrenie na ochranu voľnej nedele vyjadrilo nedávno i predsedníctvo synody reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku.
Voľnú nedeľu však podporuje i Konfederácia odborových zväzov. Zvlášť Odborový zväz pracovníkov obchodu a cestovného ruchu, tí mali 22. - 23. mája rokovanie šiesteho zjazdu, rokovanie, a jednoducho tam, pardon, toho 22. - 23. mája sa uskutočnilo rokovanie šiesteho zjazdu Slovenského odborového zväzu pôšt a telekomunikácií v Poľnom Kesove a delegáti aj tohto zväzu prijali výzvu na podporu voľnej nedele. Petície podľa informácií za prijatie zákona na ochranu nedele podpisujú vo veľkom množstve zamestnanci a návštevníci supermarketov, ako napríklad Coop Jednota, Tesco, Hypernova, Lidl a ďalších.
Dámy a páni, ochrana manželstva, rodičovstva, rodiny a osobitne detí je garantovaná Ústavou Slovenskej republiky. My chceme touto zmenou Zákonníka práce zvýšiť ochranu zamestnancov prostredníctvom zvýšenia počtu dní, počas ktorých nie je možné nariadiť, ale ani dohodnúť prácu, lebo vieme aj to, ako sú tie dohody dobrovoľné. Navrhujeme teda explicitne rozšíriť zákaz nariadenia práce alebo dohodnutia práce, ktorou je maloobchodný predaj, o nedele a všetky štátom uznané sviatky. Nedeľa je pre deti. Matka a otec patrí v nedeľu deťom. V dnešnej dobe je tento slogan nemeckého odborového zväzu ešte aktuálnejší ako kedykoľvek predtým. Deti naozaj majú právo na svojich rodičov a naopak. Súhlasím s tým, že neochránime deti, ak ich rodičia nemajú pre ne čas.
Preto potrebujeme nedeľu bez práce na Slovensku i v celej Európe,
– pretože deti potrebujú rodinný deň, ktorý je chránený ako deň pracovného voľna,
– pretože toto môže posunúť Slovensko, ale i Európu vpred,
– pretože podľa právnych predpisov EÚ nedeľa je týždenný deň odpočinku pre deti a mládež,
– pretože školy a verejné inštitúcie nie sú otvorené v nedeľu a nemajú tak v úmysle urobiť ani v budúcnosti,
– pretože každý človek potrebuje voľný čas, relaxovať, byť aktívny v občianskej spoločnosti, mať čas na svoje koníčky a duchovný život,
– pretože práca s voľnou nedeľou je základným pilierom európskeho sociálneho modelu a súčasťou európskeho kultúrneho dedičstva.
Dámy a páni, tento náš návrh, ktorý je teraz rozšírený aj o nedeli, už bol podrobený hlasovaniu v Národnej rade Slovenskej republiky, bolo to 12. 7. 2011, 17.30 hod., to číslo hlasovania bolo 155 a bolo to o bode 27 spoločnej správy, a chcel by som povedať poslancom SMER-u, že všetci prítomní poslanci SMER-u za tento návrh zahlasovali. Bol to pán Baška, pán Burian, Federič, Glenda i Jahnátek, Kaliňák, Košútová, Laššáková, Muňko, Pellegrini, Raši, Saloň, Tomanová, Vážny, Blanár, pán premiér Fico, vtedy teda poslanec, Glváč Martin, Jánoš, Kažimír Peter, ekonóm, minister financií súčasný, Kovačócy, Lazár, pán Ondruš Branislav, Petrák, Riapošová, Senko, Valocký, Vitteková, Žiga, Bublavý, pán Číž, pani Gabániová, Goga, Jarjabek, Kolesík, Krajkovič, Lišková, Martinák, Paška, pán minister súčasný Richter, Viktor Stromček, pani Jana Vaľová, pán Záhumenský, pán Buček, pán Faič, pán Galis, pán Choma, pán Jasaň, Kubánek, Maďarič, Matejička, Pavlis, Podmanický, Rošková, Šuca, Varga Ivan, Želiezka, Žiga. Ja len chcem vyjadriť presvedčenie a nádej, že títo poslanci SMER-u si zachovajú svoj konzistentný postoj a vnútornú integritu a tento náš návrh zákona podporia, a o to ich aj naozaj prosím.
Chcel by som v závere ešte povedať, že ma veľmi potešilo vyhlásenie Aliancie za nedeľu, ktoré bolo vydané 24. 6. 2014, v ktorom Aliancia za nedeľu podporuje súčasnú snahu poslancov Národnej rady za KDH Júliusa Brocku a Alojza Přidala o prísnejšie uzákonenie práce v nedeľu na terajšej prebiehajúcej schôdzi. "Ich návrh novely Zákonníka práce, § 94, ktorou sa snažia obmedziť prácu v nedeľu v obchodnom sektore, je plne v súlade so snahami nášho občianskeho združenia" a vyzývajú všetkých poslancov Národnej rady, aby "pre dobro našich rodín podporili navrhovanú zmenu Zákonníka práce", podpísaný magister Anton Čulen a Peter Novoveský, predseda a podpredseda Aliancie za nedeľu Slovensko.
Ale ešte viac ma; ešte viac; rovnako ma potešila aj Konfederácia odborových zväzov. Teda tá konfederácia, ktorá, predpokladám, že ešte stále má dohodu so stranou SMER. Ja verím, že aj vy by ste im teda mohli vyhovieť v tomto, jednoducho zástupcovia Konfederácie odborových zväzov Slovenskej republiky a Odborový zväz pracovníkov obchodu a cestovného ruchu podporujú snahu opozičných poslancov za stranu KDH, ktorí chcú zakázať nedeľnú prácu v supermarketoch. Zástupcovia zamestnancov si uvedomujú, že súčasťou kultúrneho života v Európe sú aj nedele a sviatky bez práce. Na Slovensku pracuje v obchode takmer 300-tisíc zamestnancov, z toho je 80 % žien. Voľný čas zamestnancov by nemal byť závislý iba od potrieb trhu a obchodných spoločností. Je dôležité brať ohľad na zdravie, duševnú pohodu a zosúladenie pracovného, osobného a rodinného života zamestnancov v obchode. To tvrdí i Konfederácia odborových zväzov a zároveň pripomína, že rok 2014 je vyhlásený rokom Európskej rodiny. Aj v tejto súvislosti majú mať zamestnankyne a zamestnanci možnosť zvoliť si, čo najlepšie vyhovuje ich individuálnym potrebám alebo ich konkrétnej pracovnej a rodinnej situácii v danej životnej etape. My chceme a navrhujeme, aby platnosť novely bola platná od 1. januára 2015.
No a posledných pár viet. Jednoducho, určite tu budú námietky, že to bude mať dopad na ekonomiku, pán kolega Brocka už hovoril svoj názor na tento dopad, dovoľte mi, aby som zacitoval analytičku Poštovej banky pani Janu Glasovú, ktorá predpokladá, že zatvorenie obchodov počas nedele by nemalo výraznejší vplyv na slovenskú ekonomiku, zamestnanosť ani tržby maloobchodného sektora. Ľudia by totiž presunuli svoje nákupy na iné dni a prispôsobili by svoj rozvrh otváracím hodinám v obchodoch. V nedeľu by mali byť obchody zatvorené. Počas ostatných dní bol by nápor zákazníkov v obchodoch vyšší, predovšetkým veľké nákupy alebo turistiku po nákupných centrách by ľudia presunuli hlavne na piatok a sobotu.
Vážené dámy a páni, ja vás chcem poprosiť o podporu tohto nášho návrhu zákona a ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Přidal, mne osobne táto vaša iniciatíva zo strany KDH sa pozdáva. Chcem ale na začiatok uviesť, že väčšinou ľudia pracujú tie nedele kvôli tomu, aby cez tie príplatky v nedeľu mali trošku vyšší príjem. No a pokiaľ by sa zvýšila minimálna mzda na 400 eur mesačne, tak ako to plánuje strana SMER, tak ja si to osobne viem predstaviť. Samozrejme, ale iba v oblasti obchodu a predaja, lebo nemôžme to dať plošne, že by povedzme bol plošný zákaz, lebo aj farári v kostoloch robia v nedeľu alebo teda zdravotníci sa starajú o zdravotne teda postihnutých alebo zdravotne problematických ľudí, čo ležia v nemocnici aj v nedeľu. Ale, samozrejme, pri tomto vašom návrhu v podstate treba tam reflektovať na takú vec, že podobne ako je to v Rakúsku alebo Poľsku, že výnimky by tam mali existovať, ako sú čerpacie stanice, letiská, samozrejme, vlakové a autobusové stanice, aby teda ľudia mali možnosť si kúpiť lístok, aby mohli teda nejakým spôsobom cestovať, čiže to by trebalo dopracovať. Ale ja osobne, mne sa táto myšlienka pozdáva, samozrejme, ja pevne dúfam, že aj tá minimálna mzda sa u nás zvýši na tých 400 euro, a možnože tu by bol priestor, že v oblasti toho cestovného ruchu pri nejakom predaji by mohli práve cez ten víkend alebo cez tú nedeľu robiť na základe teda brigádnickej práce mladí ľudia, ktorí by si takto privyrobili a takto by sa im pomohlo. Čiže ja osobne, mne sa to pozdáva a aj tento váš návrh podporím.

Musím povedať, že to bol mimoriadne akože hustý ideologický guláš, čo sme práve si tu vypočuli, lebo prechádzať, prechádzať zo, z vyslovene tradičnej konzervatívnej rétoriky, citujúc Starý zákon, po odborové zväzy a priam Socialistickú internacionálu, tak to chce akože také, taký, taký veľmi, takú širokú ideologickú roznožku, čo KDH zvláda, a jeho zbližovanie sa so SMER-om je toho, je toho dôkazom. Ale jednoznačne to vyznieva účelovo, lebo keď už ideme teda citovať Starý zákon, tak potom by sme asi mali hovoriť o sobote. Ortodoxní židia určite nebudú mať nič z tohto zákona, pretože oni majú v sobotu ako ten deň, ktorý patrí Bohu, predpokladám, že nebudeme teda pre nich robiť v tomto zákone výnimku, a teda zjavená pravda jednej skupiny obyvateľstva bude stáť nad zjavenou pravdou inej, aj keď jedna vychádza z druhej, to je jeden, prvý a základný problém.
Druhá vec, je oveľa poctivejšie, pán kolega Přidal, by bolo, keby ste vykráčali z tejto sály a išli medzi tých kresťanov, ktorých je tá väčšina a tak obrovské množstvo na Slovensku, a povedali im: Kresťania, v nedeľu nenakupujte! A nedeľný predaj tým pádom zanikne. Keď 80 alebo 90 % obyvateľov Slovenska prestane v nedeľu nakupovať, tak v nedeľu budú obchody zatvorené, lebo sa nikomu nebude oplácať tam niečo predávať, a nechápem ale prečo sa tu idete starať do života všetkým. Prečo? Spravte to tak, aby zjavená pravda, ktorú tu idete obhajovať, bola prenesená do reality cez kresťanov. A všetko ostatné sa spraví... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pán kolega, ja ti chcem, samozrejme, poďakovať za taký komplexný exkurz do celej tej problematiky, ktorá je spájaná s prácou v nedeľu, respektíve ja by som nehovoril priamo o práci v nedeľu, ja by som hovoril skôr o odpočinku ľudí, o oddychu ľudí a v podstate o tom, aby rodiny mohli byť spolu, pretože toto je aktuálny problém nielen Slovenska, ale povedal by som až globálny. Potom máme tu problémy s deťmi, máme tu problémy, samozrejme, so starými rodičmi, pretože sa navzájom tie generácie sebe nevenujú a samotná rodina, samozrejme, potom sa rozpadá a tie väzby sa strácajú. V každom prípade okrem teda tých náboženských aspektov tých tradičných, ktoré súvisia s týmto problémom oddychu a nedele, chcem dať do pozornosti ten skôr, ten aspekt, to je o takej ľudskej prirodzenosti, že človek si potrebuje jednoducho oddýchnuť, že potrebuje byť v tejto rodine a je to súčasť aj európskej kultúry. Žiaľ, v podstate ten liberalizmus a relativizmus ovplyvňuje aj tieto veci, ktoré, s ktorým sú spájané, v podstate aj deň oddychu. A ak by som sa mal dostať ešte k žene matke, už nehovoriac o tom, že väčšina tých zamestnankýň, ktoré pracujú v týchto supermarketoch, sú ženy, že vlastne chýbajú, chýbajú deťom, chýbajú celej rodine a toto je ten veľmi dôležitý aspekt a je preto treba zobrať aj do úvahy aj tie iniciatívy, ktoré sú tu, aj 70-tisíc podpisov pod, pod túto podporu voľnej nedele, takže je treba, aby sme všetky tieto veci chápali. A ja ti ďakujem za... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Ja tak isto chcem podporiť kolegov, samozrejme, že otázka o voľnej nedeli je konzistentná v politike KDH dlhodobo. A kolega poňal to tak tradične z toho ponímania nedele ako kresťanského sviatku alebo dňa pokoja, ja si myslím, že treba to rozšíriť trošku ďalej, pretože toto je už otázka naozaj tej prirodzenosti, ako tu hovoril kolega Hudacký, prirodzeného voľna, ktoré potrebuje každý človek, a bez ohľadu na to, či je veriaci a chodí do kostola, alebo neveriaci a nechodí do kostola, je to proste z hľadiska takej určitej psychohygieny, voľna, potreby fyzického oddychu deň, kedy je potrebné oddychovať. A to, že tí ľudia chodia na tie nákupy, to je výsledkom, pozrite sa, veľmi rozšíreného teraz komerčného trávenia a spôsobu života, kedy vidíte rodiny po rôznych obchodných domoch, ako tam trávia spolu s deťmi svoj čas – a možno ani nenakupujú toľko, niečo nakupujú – miesto toho, aby išli niekde s nimi do prírody. A tí zase, naopak, čo pracujú a dokonca musia ísť pracovať alebo chcú ísť pracovať za tie, za tie príplatky, tak to je už taký výrok, som videl od nášho predsedu Figeľa, že – a s tým sa stotožňujem –, že práca naozaj v nedeľu je znakom chudoby, nie blahobytu. To znamená, že tí ľudia jednoducho chcú ísť pracovať v nedeľu, aby mali ten príplatok. A to je podľa mňa, to je podľa mňa smutné a ten naozaj jeden voľný deň si každý deň v týždni zaslúži.