Ďakujem veľmi pekne. Treba povedať, že ono vždy kríza spôsobuje to, že sa otupuje schopnosť spoločnosti nazerať na zvyšujúcu sa autoritatívnosť akéhokoľvek vládnuceho režimu. Či už je to režim naozaj demokratický alebo pseudodemokratický alebo transdemokratický, aký máme práve my teraz, že, že v nejakom prerode z totality do ozaj fungujúcej liberálnej demokracie. A v momente, keď ľudí trápi nezamestnanosť a problémy ich každodenného života, tak to, že sa podrážajú nohy základným pilierom, na ktorých má stáť demokratická spoločnosť, keď sa deje často, keď sa to ťažko vysvetľuje, keď to nie je vidno, tak časom to ľudia prestanú vnímať. Už budú naozaj pozerať len na tie ľahko komunikovateľné, ľahko stráviteľné veci, budú hovoriť iba o tých 13. dôchodkoch a vianočných príspevkoch, 12 eur, ale to, že sa im priamo pred očami rúca zdravý základ spoločnosti, začne postupne z toho verejného diskurzu uchádzať, začne sa to z neho vytrácať. Začneme si na to dokonca niektorí zvykať. Niektorí kývnu rukou a povedia: to už je raz tak. Lavínovým efektom za tým kývnutím rukou sa deje to, že ľudia, ktorí by to chceli zmeniť, niektorí rezignujú, niektorí sa prispôsobia, niektorí odídu, a takí, ktorí sú vnútri toho systému, sa unavia, ošúchajú, vyhoria, sú zastrašení, odstránení, odvolaní. A systém ako taký chorľavie. A dnešný deň, bohužiaľ, je príkladom, je symptomatickým príkladom presne tejto choroby.
Ja som doteraz vás, pani podpredsedníčka parlamentu, vnímal ako to lepšie zo strany SMER-u. Častokrát, keď sa nedalo dohodnúť s pomerne spupným pánom predsedom, kde predsa len to ego je pomerne silné, tak s vami sa dohodnúť dalo. Častokrát ste dali za pravdu, že niektoré pravidlá treba dodržiavať a že niektoré pravidlá by sme si mali ctiť naprieč politickým spektrom. Preto ma veľmi zarazilo, že ste sa dneska dvakrát nechali použiť ako nástroj toho najšpinavšieho konania, ktoré môžme v tomto parlamente zažiť, či už je to návrh na odvolanie doktora Čima alebo ten chirurgický rez naprieč programom parlamentu. Sama sa musíte cítiť zle, lebo toto sa na vás nepodobá, toto nie je vaše konanie, toto nie ste vy, pani Laššáková.
Opätovným dôsledkom takého konania bude ďalšia rezignácia, ďalšie otupenie verejného vnímania a ďalší posun od liberálnej, fungujúcej demokracie k autoritatívnemu spôsobu vlády, v ktorom má byť každému jasné, že keď neposlúcha, tak dostane trest. Ak je to malý človiečik, tak sa na ňom vyzúri exekútor alebo policajt alebo prokurátor alebo sudca. Ak je to človiečik o niečo väčší, tak bude odvolaný, vytlačený, zoberie sa mu plat, kancelária. Ak je to ešte vyššia šarža, tak bude podplatený alebo nejakým spôsobom zapojený do tej siete, aby z toho chvíľku niečo mal a bol ticho. Ak je to naozaj vysoká šarža, tak buď sa s ním bude musieť spolupracovať, alebo sa mu niekto vyhrozí, že ho presťahujú do Košíc, tak ako to urobili napríklad pani ombudsmanke. Na každého sa nájde nejaký nástroj. Na každého sa nájde nejaká palica. A postupne ubúda ľudí, ktorí majú snahu alebo vôľu do týchto funkcií vôbec kandidovať.
Kto by teraz, povedzte mi, rozumný kandidoval do Súdnej rady za týchto okolností, aby bolo pri jeho voľbe okamžite jasné, že je tam dosadený ako hlasovacia figúrka, aby SMER – SD a jeho záujmové okolie dosahovalo svoje ciele? Kto by to urobil? Skončí to znovu tak, ako voľba sudcov Ústavného súdu, kedy naozaj renomovaní a kvalifikovaní ľudia neprešli, a ľudia, ktorí "LTT", len tak-tak lízali kvalifikačné kritéria a podľa vyhodnotenia prezidenta ich ani neprekonali, tak sa na ten Ústavný súd dostanú.
Akú spoločnosť budujeme, keď je lojalita, poslušnosť a nevýraznosť najlepším kritériom na to, aby bol niekto zvolený do nejakej funkcie? Aké rozhodnutia budú títo ľudia robiť, keď naozaj príde nejaká kríza, kde každý bude musieť myslieť vlastnou hlavou a robiť rozhodnutia v prospech každého občana tohto štátu? Kto bude viesť tento štát, keď jeho hlavným autoritám a jeho hlavným funkcionárom záleží len na tom, aby pod sebou mali bezmyšlienkovitú masu poslúchajúcich ľudí? To, čo sa nám tu teraz deje, je vyprázdňovanie ľudského potenciálu na akejkoľvek pozícii v tomto štáte, či už je to verejná, štátna správa, samosprávy, či sú to súdy. Lojalita a poslušnosť, schopnosť poslúchať, keď treba, je radená nad všetko ostatné.
Čo sa ale stane, keď náhodou príde niekto, koho naozaj poslúchať je nebezpečné? Čo sa nám stane, keď naozaj príde k najhoršiemu a ľudia typu banskobystrický župan sa dostanú na pozíciu, že tí budú diktovať? Čo sa má diať? Čo sa nám stane, keď v spoločnosti nebude nikto, kto by sa im postavil a povedal: nie, tu už poslúchať nebudem. Lebo na každej jednej pozícii bude dosadený nejaký poslušný pajác? Nezačneme si vtedy búchať hlavu o stenu? Nezačneme vtedy hovoriť: aj, sakra, mohli sme si radšej prečítať tie životopisy a dať tam niekoho, kto naozaj na to má? Nezačneme si vtedy hovoriť: sakra, pokašlali sme to a už to nevieme vrátiť naspäť?
Možno už v tej fáze sme a možno nie. Jako hovorí Jarek Nohavica, nikto nevie, aký je ten kopec vysoký. Ale k jeho vrcholu sa krokmi vás, pani Laššáková, dnešnými krokmi, strašne rýchlo blížime. A pre budúcnosť tohto štátu a tejto spoločnosti dúfam, že k nemu ešte až tak blízko nie sme a že príde deň, kedy hlavne z vôle ľudí tohto štátu sa ten smer otočí.
Ďakujem pekne.