37. schôdza

Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prajem vám všetkým dobrý deň. Hlavným dôvodom predloženia návrhu novely zákona je vyriešenie formálneho oznámenia Európskej komisie z roku 2013.
Upozornenie sa týkalo nedostatočného prepojenia procesu posudzovania s následnými povoľovacími konaniami podľa iných zákonov a účasti verejnosti v týchto konaniach. Návrh novely bol prerokovaný so zástupcami Európskej komisie. Návrh zákona prepája posudzovanie s povoľovaním činnosti tak, aby nedochádzalo v priebehu povoľovacieho konania k takým zmenám, ktoré by neboli posúdené v zmysle smernice EIA. Zároveň sa zabezpečuje právo verejnosti na vyjadrenie sa ako k podkladom povolenia, ako aj právo na súdny prieskum správnych rozhodnutí. Povolenia vydávané v rámci posudzovania vplyvov budú rozhodnutiami vydávanými v správnom konaní. V prípade nezabezpečenia celého súboru uvedených skutočností hrozí Slovensku súdny spor a možné ekonomické sankcie. Predložený materiál je zákonom, ktorého prijatie predpokladá jedna z ex ante kondicionalít, teda podmienok, ktoré musí členský štát Európskej únie splniť, aby mohol čerpať peniaze z fondov Európskej únie pre ďalšie programovacie obdobie.
Novela zákona o EIA novelizuje v nadväznosti na vykonané zmeny aj ďalšie zákony, a to stavebný zákon, banský zákon, atómový zákon a zákon o ochrane prírody a krajiny. Navrhované zmeny riešia požiadavky uvedené vo formálnom oznámení. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami a dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Verím, že návrh zákona schválite v prvom čítaní.
Ďakujem. Pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem veľmi pekne. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní, v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona.
Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, veľmi krátko k tomuto návrhu zákona. Mne sa dostal len predvčerom, čiže nie som úplne až v takom prehľade, len chcem povedať, že častokrát k návrhom, ktoré prednesiete alebo donesiete, človek vystupuje z tej pozície nedôvery, a to sa bude ťažko meniť, hej. Hľadá v tom, že v zásade neverí, že by ste mohli niečo doniesť, aj čo by stálo za to. A rozprával som sa len zbežne s ľuďmi, ktorí sa tomu venujú, a potvrdili mi, že teda to je záležitosť toho, že ste boli donútení k tomu, aby ste upravili niektoré skutočnosti, ktoré u nás neboli, že by sa to malo v niektorých ohľadoch zlepšiť. Verím tomu, že je to tak. Ešte stále budeme mať druhé čítanie. Mňa v tom návrhu, jednu takú drobnosť poviem k aktuálnemu, to je znova len asi možné len tu, len to si nikto nevšimne, čiže len pre pamäť miesta to poviem, že tu ste opozícii stiahli, teda nám nejaké návrhy, lebo že to je, sú voľby a tak ďalej, ale vy otvárate, v tomto návrhu otvárate aj banský zákon a je tu aj návrh pána Senku, je tiež banícky zákon. Ten je v druhom čítaní, tuto bude v prvom čítaní, ale v praxi pre ľudí to znamená, že banský zákon sa znovelizuje teraz k nejakému a potom aj o mesiac. Ono ste to mohli nejakým spôsobom možno zlúčiť, možno nie. To chcem povedať, že pre potreby volieb, pre potreby toho efektu, ktorý je nevyhnutný, aby v Detve zaznel, je nevyhnutné to pustiť cez poslanecký návrh, hej, aby teda pán Senko a pani Laššáková sa mohla odprezentovať v kraji ťažko skúšanom, že jak oni tomu všetkému pomohli, hej, a pritom ste to mohli elegantne cez klasický postup dať do vládneho zákona. Nuž ale vy viete, prečo to tak robíte, a ľudia tejto krajiny tomu veria. To len na okraj.
Čo sa týka k tomu zákonu, mňa vyrušujú, niektoré veci ma tam mierne vyrušujú, ale nechám si ich dovysvetľovať a možno v druhom čítaní k tomu vystúpim. Čo ma vyrušuje, a verím, že to tak je, že je to len pre dobro veci, ak teraz bola určitá lehota, ktorá v rámci toho banského zákona hovorila, že ten, kto má určený dobývací priestor, má určitú lehotu a v rámci tej lehoty musí začať, keď nezačne, mu to prepadne a potom má aj tých 180 dní a to ma vyrušuje, že tých 180 dní ste stade vyradili. Verím, že to je technikália. Verím, že to je, len tu v tejto krajine nikdy neviete, že či to nie je niečo spojené s tým, že to je znova ten povestný háčik, ktorý v tejto krajine veľmi dobre funguje, povestný háčik, ktorý umožní nejaké procesy, nejakým spôsobom vrátiť, zvrátiť, navrátiť, a keď je už nič, tak aspoň vytrieskať nejakú pokutu z tohto štátu. To znamená, že ak už ťažiť nebudú, hej, tak aspoň proste neporušením alebo teraz by sme možno tým, že vyradíme tu lehotu 180 dní, nemôžeme povedať "možno", hovorím, v tomto som stále otvorenej mysle, hej, ale keď to tam vložíme "môže", a toho sa bojím, aby to tak nenastalo, že aspoň si niekto povie, aspoň vytrieskame nejakú pokutu, a preto, aby tu tieto stavy nastali, tak je nevyhnutné zmeniť aj toto ustanovenie. Lebo ja nemám pocit, že by Európska únia namietala u nás v banskom zákone tú lehotu 180 dní. Ona namietala účasť verejnosti na procesoch, čiže to bolo, to mal byť principiálny vstup do zákona. Toto sa mi zdá, že sa tam pribalilo, ale rád si to nechám dovysvetliť, jak viete teraz, ale neočakávam, že viete, ale nemusíte, to je fakt asi odborná vec, ale máme na to mesiac, aby sme si v tom spravili jasno.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec, je to neskutočné, čo všetko ty vieš posplietať, dať dokopy, vyvodiť z toho nejaké závery, úsudok a dezinformovať verejnosť len preto, aby si nejakým spôsobom u svojich občanov získaval sympatie. No, vážení občania, dávajte si pozor na to, čo hovorí pán poslanec Hlina, pretože raz hovorí tak, že treba meniť banský zákon a čím najskôr vzhľadom na to, aby netrpela verejnosť v dotknutých územiach. A potom dnes, čuduj sa svete, hovorí, že prečo sa nespájajú niektoré veci. My sme úprimne išli, pán poslanec, do toho, aby sme pomohli ľuďom na Podpoľaní a v Kremnici, s úprimnou snahou sme veci posudzovali. A vieš, kto spôsobil škody tomuto štátu z hľadiska toho, aby mohol mať pokuty? Druhá Dzurindova vláda a ešte aj s ministrom Ruskom, keď sa teraz štát obáva o to, že či náhodou 3,2 mld. korún (pozn. red.: správne má byť eur) v súvislosti s retroaktívnymi účinkami rozhodnutia ministerstva vo vtedajšom období môže Slovensko prísť o takúto vysokú sumu. My, keď sme chceli nejakým spôsobom rozumne rozhodnúť, tak sme museli citlivo pristupovať k zmene tohto zákona. Takže váž, prosím ťa, slová a nesplietaj.

Ďakujem za odporúčania kolegu, vezmem si ich k srdcu, naozaj. A vychádzajúc z toho, dovoľte uviesť, to, že tu ten návrh zákona je vo forme vládneho návrhu a novelizuje aj banský zákon, sme sa nedozvedeli včera. To znamená, to bolo v nejakom procese legislatívnom. Keď sa vedelo, že sa otvára banský zákon, ale však mne to nevadí, len hovorím, že to je to, akú hru hráte. Vy ste potrebovali banský zákon urobiť cez poslancov z regiónu na to, aby im to pomohlo v ich politickej kariére, niektorému, aby skončil, aby neskončila, a druhým, aby začala. Ale však tomu plus-mínus chápem. Len, prosím vás pekne, nemerajte dvojitým metrom. Vy toto robíte, úplne nepokryte to robíte a tuná na druhej strane výrazným spôsobom ovplyvňujete chod Národnej rady, páchate veci, ktoré by jeden nepovedal, a za chvíľku tomu bude 25 rokov, čo v novembri nejakí ľudia mrzli na námestí, aby sa takéto veci nediali, a dôvodíte to, ako to dôvodíte, a pritom robíte, by som povedal, že veci, ktoré sú z tohto pohľadu za čiarou v porovnaní s tým, čo namietate. Takže to som chcel tým povedať, pán kolega. Ale slová vážiť budem, to sa môžte spoľahnúť. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na predchádzajúcej schôdzi prerokovala Národná rada Slovenskej republiky v prvom čítaní návrh novely zákona o vodách. Dôvodov na jeho predloženie bolo niekoľko a jedným z nich bola aj snaha vlády ochrániť vodné zdroje nachádzajúce sa na území Slovenskej republiky a zadefinovať vodu ako strategickú surovinu. Vychádzali sme z názoru, že súčasná úprava v zákone o vodách neposkytuje účinnú ochranu vode pred jej prípadným vývozom z územia Slovenskej republiky, a dal som aj niekoľko vecných príkladov, a neposkytuje žiadnym štátnym orgánom dostatočné právomoci na prísnu reguláciu či dokonca zákaz takéhoto vývozu.
O návrhu novely zákona o vodách sa na predchádzajúcej schôdzi konala dvojdňová rozprava. Počas nej sme si vypočuli mnoho argumentov, ale musím povedať, že aj mnoho poloprávd, neprávd, dezinformácií a pseudoargumentov. Počas rozpravy o návrhu zákona, ktorým sa podmienky cezhraničnej prepravy vody v porovnaní so súčasným stavom výrazne sprísňovali, sme boli obviňovaní, že práve týmto návrhom zákona chceme vývoz vody umožniť. Dokonca boli opakovane podávané návrhy, aby bol tento návrh zákona z rokovania Národnej rady vzatý späť. Vzatie návrhu zákona späť ale znamená ponechanie súčasného právneho stavu, teda stavu, ktorý vodné zdroje nechráni. Zdá sa, že práve toto bolo cieľom tých, ktorí tak vehementne proti novele zákona o vodách, proti nemu zaútočili. Ponechanie súčasného stavu im zjavne vyhovuje. Vláda sa ale nedala celou tou záplavou neprávd a dezinformácií odradiť a pokračuje vo svojej snahe ochrániť vodu a jej zdroje pre súčasnú, ale najmä pre nasledujúce generácie. Aby boli vyvrátené akékoľvek pochybnosti o úmysloch vlády, predkladám z jej poverenia na rokovanie Národnej rady návrh ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa Ústava Slovenskej republiky. Dôvodom pre navrhovaný vstup do základného zákona štátu je potreba zabezpečiť zvýšenú ústavnú ochranu vode a vodným zdrojom nachádzajúcich sa na území Slovenskej republiky.
Som si vedomý toho, že iba pred niekoľkými dňami nadobudla účinnosť ostatná novela ústavy. K návrhu na novelizáciu ústavy pristupujeme s náležitým rešpektom a úctou, ako si základný zákon tohto štátu zaslúži. Domnievame sa ale, že téma vody a téma ochrany vody je tak významná, že strategické rozhodnutia Slovenskej republiky týkajúce sa tejto suroviny majú svoje miesto a opodstatnenie v ústave. Navrhujem, aby bola vode poskytnutá zvýšená ochrana v tom, že ústava stanoví zákaz prepravy vody odobratej z vodných zdrojov nachádzajúcich sa na území Slovenskej republiky, a to zariadeniami určenými na veľkokapacitnú prepravu vody, teda potrubiami a dopravnými prostriedkami. Voda, ktorá bude odobratá z vodných zdrojov na území Slovenskej republiky, bude primárne určená na pokrytie potrieb Slovenskej republiky a jej občanov.
Súčasne návrh ústavy, teda návrh novely ústavy upravuje dve výnimky z tohto zákazu prepravy vody, a to výnimku na prepravu vody balenej na území Slovenskej republiky, čo je výnimka tak v prospech domáceho spotrebiteľského priemyslu, ale aj obyvateľov v rámci ich cezhraničnej turistiky; a taktiež výnimku na vodu poskytovanú ako materiálnu humanitárnu pomoc. Podrobnosti k tejto druhej výnimke spočívajúce najmä v stanovení podmienky neohrozenia domáceho zásobovania vodou stanoví zákon o vodách.
Verím, že návrh novely ústavy v prvom čítaní podporíte.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený Ústavnoprávnym výborom Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu ústavného zákona.
Predmetný návrh ústavného zákona spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhol Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky s tým, aby výbory prerokovali návrh ústavného zákona 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu ústavného zákona v Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní. Zo znenia návrhu ústavného zákona je nepochybne zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu ústavného zákona vo výboroch v zmysle citovaného rozhodnutia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím vás, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán podpredseda, vážení kolegovia, to je vážna vec, novela ústavy, si myslím. Ústava bola prijatá 1. septembra 1992. Do súčasnosti bola novelizovaná, ak sa nemýlim, dvanástimi ústavnými zákonmi, ktoré rozličným spôsobom zasiahli do pôvodnej podoby ústavy, a boli sme pritom svedkami rôznych ústavných novelizácií. Takých, ktoré naozaj zohľadňovali nejaký politický vývoj a reálnu spoločenskú objednávku.
Môžem povedať príklad. Napríklad novela ústavy, ktorá zaviedla priamu voľbu prezidenta alebo veľká novela ústavy, ktorá revidovala postavenie súdnej moci, odstránila viaceré systémové nedostatky vo vzťahoch medzi legislatívou a exekutívou a vlastne umožnila vstup do Európskej únie a do NATO, ale aj napríklad novela, ktorá umožnila aj verejnému ochrancovi práv obracať sa na Ústavný súd s návrhmi na posúdenie ústavnosti zákona. Boli sme svedkami aj takých noviel ústavy ale, ktoré nielenže neboli nevyhnutné, ale ktoré aj priam nesystémovým spôsobom zasiahli do ústavného mechanizmu Slovenskej republiky, a tu musím úplne kriticky povedať aj do vlastných radov, do radov všetkých parlamentných strán, pretože medzi takéto novely ústavy radím aj tú novely ústavy, ktorá bola podmienkou toho, aby sa uskutočnili predčasné voľby v roku 2012.
Boli sme svedkami aj takých situácií, že ústavu sme prispôsobovali prijatým zákonom, čiže naopak a úplne účelovo - a život ukázal - úplne nezmyselne, lebo dokonca aj ten zákon, kvôli ktorému sme novelizovali ústavu, je úplne nefunkčný mechanizmus. A to je zákon o preukazovaní pôvodu majetku, ktorý sme tu pred parlamentnými voľbami 2010 prijímali s veľkou pompou, a bol to číry populizmus, dodnes tento mechanizmus nefunguje, ale menili sme ústavu kvôli tomu, aby sme tento zákon prijali. A prijali sme aj také zákony, o ktorých sme vopred vedeli, že sú v rozpore s ústavou, napr. zákon o mimoriadnych opatreniach pri výstavbe diaľnic. Všetci sme to vedeli aj Ústavný súd to nakoniec potvrdil, aj keď im to trvalo veľmi dlho.
Pomerne časté zmeny ústavného textu, lebo to sú pomerne časté zmeny ústavného textu, nevypovedajú nevyhnutne o nedostatočnej príprave ústavy v roku '92, to by som si nedovolila tvrdiť. Určite vypovedajú aj o dynamickom spoločenskom vývoji, ale aj o relatívnej flexibilite Ústavy Slovenskej republiky. Náš ústavný systém umožňuje schváliť novelu ústavy veľmi ľahko a veľmi rýchlo. Stačia tri pätiny poslancov. To znamená, stačí, aby sa 90 poslancov v tejto Národnej rade zhodlo, a novela ústavy je na svete. Nie je to úplne štandard, pretože sú systémy, kde treba niečo viac urobiť pre novelu ústavy, napr. potvrdiť ju referendom alebo musia prebehnúť ďalšie voľby pre potvrdenie, definitívne potvrdenie novely ústavy. A to je vec, o ktorej by sme sa asi mali rozprávať. A mali by sme sa zamýšľať, aká je váha základného zákona štátu, keď stačí momentálna politická dohoda, mnohokrát možno nejaký momentálny politický výmenný obchod na to, aby sa dosiahla väčšina, 90 hlasov v parlamente, a mali sme zmenenú ústavu.
Podľa mojej mienky ale tento vývoj, vždy to bolo, že niektoré tie novely boli systémové a niektoré boli viac či menej účelové, ale mám pocit, že za poslednú dobu tento vývoj progreduje negatívne, to znamená, viac sa nám kumulujú práve tie účelové, politické ako keby novelizácie ústavy. Ja si dovolím povedať, že má to niekedy skôr podobu, že tie novely ústavy ako keby slúžili skôr ako nástroj politického marketingu, ako keby neboli predmetom vážnej politickej a možno aj širšej spoločenskej diskusie. A ja si myslím, že súčasná situácia, pokiaľ ide o náš najvyšší zákon, vyžaduje povedať stop a zatiahnuť ručnú brzdu a naozaj sa vrátiť trošku späť, vrátiť do rokov, keď sme sa vedeli možno aj v parlamente inak rozprávať, a začať sa rozprávať o tom, aké zmeny naozaj potrebuje Ústava Slovenskej republiky, aby došlo k skutočnému naplneniu obsahu čl. II ústavy, v zmysle ktorého štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo, čo treba urobiť, aby jednotlivé ústavné orgány účinne a efektívne pracovali pre blaho občanov a zabezpečovali ich práva a slobody, a čo treba urobiť, aby ústavný mechanizmus dokázal účinne a bezproblémovo fungovať a netraumatizoval našu spoločnosť zbytočnými kompetenčnými a interpretačnými spormi.
A ja som presvedčená, že ani jeden z týchto cieľov novela ústavy, o ktorej sa teraz rozprávame, nenapĺňa. Nie. Som presvedčená o tom, že aj táto novela ústavy úplne ignoruje charakter ústavy ako základného dokumentu štátu, ktorý sa mení vtedy, ak neexistuje iné zákonné riešenie nejakého vážneho problému, alebo vtedy, keď aplikačná prax poukazuje na nejaký nedostatok ústavy, a je to a je preto nespochybniteľná potreba ústavu meniť. Áno, myslím si, že táto novela ústavy dnes je tu na stole preto, pretože odpor voči spôsobu riešenia, ktorý vláda pripravila v zákone o vodách, narástol do takých, do takej miery odporu, že vláda ho nedokázala prekryť inak, ako použiť ústavu opäť ako politický marketingový nástroj. A myslím, že takýmto spôsobom sa s ústavou pracovať nedá. MOST - HÍD odmieta tento prístup k novelizáciám ústavy, odmieta takéto zmeny ústavy, ale zároveň chcem povedať, že sme pripravení, o vážnych otázkach sme pripravení sa rozprávať aj na úrovni ústavy, pretože áno, aj my si myslíme, že ústava potrebuje dnes niektoré zmeny, ale vidíme tú potrebu zmien naozaj úplne v iných oblastiach alebo v iných témach, o ktorých by sme mali hovoriť.
Áno, treba sa vrátiť, čo to znamená ústava pre občianske Slovensko. Treba sa vrátiť k tomu, či je naozaj znenie preambuly zodpovedajúce čl. II ústavy alebo či mu odporuje, a áno, myslíme si, že tento občiansky princíp by mal byť vyjadrený už v preambule ústavy. Ale myslíme si, že občiansky charakter ústavy by mal byť prejavený aj z formálneho, aj obsahového hľadiska v ďalších inštitútoch, ktoré ústava predpokladá, napr. otázka referenda. A teraz ja nemyslím na populistické návrhy znižovania kvóra, ale na to, že dodnes nemáme vyriešenú otázku, aké účinky vlastne referendum v konečnom dôsledku má, a nie je ten výsledok záväzný.
Mali by sme sa rozprávať o tom, že ústavy viacerých štátov majú tzv. materiálne jadro ústavy. To znamená, to, čo vyjadruje tú, ten základ demokratického režimu, by malo byť nemenné, pretože zásah do týchto článkov predstavuje zmenu režimu na Slovensku a mali by sme si to chrániť, napr. materiálnym jadrom ústavy.
Možno by sme sa mohli rozprávať o tom, že do základných práv a slobôd nezasahujú len súdy svojimi rozhodnutiami, ale aj jednotlivé štátne orgány, a mohli by sme sa rozprávať o práve každého na dobrú správu vecí verejných. Mohli by sme sa rozprávať o tom, či sú dostatočné kompetencie verejného ochrancu práv. Myslíme si tiež, že prezident by si zaslúžil osobitnú vlastnú hlavu ústavy, a nielen také pričlenenie k výkonnej moci po tom, čo je priamo voleným prezidentom po novele ústavy. Myslíme si, že máme vysokú mieru právnej neistoty po rozhodnutí Ústavného súdu v kauze Čentéš, a myslím, že je to dobrá téma na debatu, ako upraviť vzájomné vzťahy najvyšších ústavných inštitúcií, aby tieto interpretačné spory neblokovali fungovanie napr. niektorých súdnych inštitúcií.
Áno, myslíme si, že je legitímna aj požiadavka, ktorá opakovane stojí na stole zo strany Ústavného súdu, lebo nie sme presvedčení o tom, že to riešenie, že Ústavný súd je zároveň volebným súdom, je to najlepšie. Áno, možno, možno sa treba vrátiť aj k úprave Národnej rady ako takej a zamyslieť sa nad tým, ako má fungovať náš legislatívny proces, a to nielen v tej otázke, ako máme prijímať ústavu, či naozaj stačí 90 hlasov a politické rozhodnutie alebo či treba nejaké následné kroky ešte vykonať, aby tá zmena ústavy mala vyššiu mieru legitimity, a hovorili sme o tom pri volebných kódexoch, ale nebola to téma pre volebné kódexy. Áno, možno sa treba rozprávať aj o tom, ako má vyzerať tento parlament, a že či jednokomorový parlament je to najlepšie riešenie pre kvalitný legislatívny proces.
To sú vážne otázky, ktoré kladú na stôl ústavní právnici, to sú vážne otázky, nad ktorými sa zamýšľame, nad ktorými sme sa pokúsili dať aj určité odpovede v strane MOST - HÍD, a pripravili sme občiansku víziu aj pre oblasť ústavného systému na Slovensku a to sú otázky, o ktorých sme kedykoľvek pripravení na pôde parlamentu sa rozprávať. Ale definitívne odmietame účelové zmeny ústavy, ktoré slúžia na to, aby prekryli problém vládnej strany, ktorý si sama vyrobila.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani kolegyňa, v plnej miere s tebou sa stotožňujem a musím povedať, že táto novela je len účelová a odvádza pozornosť od toho, že pán minister Žiga kdesi svojím zákonom zlyhal.
SMER nám ukázal na minulej schôdzi alebo resp. predtým nám ukázal, že je možné zákonom zakázať ťažbu uránu, povoliť ju len v prípade, keď občania s tým budú súhlasiť v referende. Dnes na túto schôdzu ide zákon z dielne kolegýň a kolegov zo SMER-u tiež týkajúci sa volebnej kampane, ťažba zlata kyanidovou metódou. Tam už táto metóda pôvodne navrhnutá bola, ale na výbore už bola vypustená, to znamená, že nadobro sa zákonom zakazuje akákoľvek ťažba s využitím kyanidu. To znamená, že keď chce vláda a SMER zakázať čokoľvek, tak má na to legitímny spôsob urobiť aj bez zmeny ústavy. Ale vy ste sa, ale pán minister a vláda sa uchýlila k účelovej zmene ústavy, lebo chce prekryť to, že nevie vládnuť. Je opojená mocou a dnes vďaka arogancii moci, ktorú ste prejavili včera a dnes pri opozičných návrhoch, sa, mám obavy, že táto vaša snaha v tomto prípade sa otočí voči SMER-u a zmena ústavy neprejde.
A ja dúfam, že v tejto podobe to neprejde, a bude to výsledok vašej arogancie.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani kolegyňa, cením si vašu výzvu aj úplne presné pomenovanie toho, čo by bolo potrebné na ústave našej krajiny meniť, a že teda predložený návrh to rozhodne nie je. Len sa obávam, že tá výzva je trošku mimo, pretože to, čo sa udialo v posledných dňoch, ukázalo, ako si poslanci SMER-u vážia ústavu, alebo že si ju nevážia, a za čo ju považujú pri tom, ako porušujú ústavné práva. A porušovali ich sústavne včera niekoľkokrát a hovoriť teda o nejakej dohode s nimi na rozumných zmenách ústavy, to je ako hrach na stenu hádzať. Naopak, som presvedčený, že vo svetle včerajších udalostí dohodnúť sa s poslancami SMER-u na akejkoľvek zmene ústavy do minulosti alebo aj do budúcnosti, je stratou súdnosti.