37. schôdza

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ak dovolíte, tak budem pokračovať v tom, kde som teda prestal, a budem sa dotýkať ďalších teda obmedzení a ďalších výdavkov, ktoré sa dotýkajú tohto návrhu zákona.
Nechcem konkretizovať nejaké položky, či už sa to dotýka niektorých marketingových predmetov, či už cigariet alebo vína a tak ďalej, do určitej miery toto nie je až také podstatné, podstatnejšie sú niektoré iné výdavky, myslím si, už také certifikáty, ktorých čím ďalej, tým ich teda je viac, a či už keď spomeniem teda okrem tých certifikátov kvality, ak sa chcete, povedzme, presadiť na zahraničných trhoch alebo v súvislosti s vysokou konkurenciou a odberatelia to požadujú, to už nie sú malé sumy, povedzme, a takisto energetickú certifikáciu budov, kde ešte vlastne sa len začína ten proces. Myslím si, že to bude prinášať ďalšie a ďalšie výdavky aj pre podnikateľské subjekty. A tam sa už môžu v podstate tieto prostriedky alebo tieto výdavky prejaviť teda výrazne. A ak opäť tie výdavky sa budú rozkladať do nejakých budúcich období, tiež to môže zasiahnuť celkový hospodársky výsledok, výrazne teda celkový hospodársky výsledok konkrétnej spoločnosti.
Prejdem k výdavkom na výskum. Myslím, že to je jedno z tých mála opatrení, ktoré skutočne vítam. Ja sa len chcem na to opýtať. Možno, pán minister, ten výskum je dosť široký pojem. Dúfam, že tam sa bude dať zahrnúť či už technologický vývoj, inovácie a tak ďalej, ktoré sú bežne pre firmy ďaleko dôležitejšie, pretože výskum obyčajne robia už inštitúcie, či už sú to univerzity alebo špecializované inštitúcie, ktoré sa venujú výskumu. Skôr by som povedal, čo sa týka tej podnikateľskej sféry, tam teda sa asi zrejme budeme musieť orientovať na technologický vývoj, inovácie ako také. A dúfam, že tieto opatrenia budú platiť práve aj pre takéto možnosti. Áno, samozrejme, vítam aj možnosť teda zníženia mzdových nákladov o 25 %, teda ak sa zamestnávajú aj teda absolventi. Problém je v tom, či teda tam nebudú aj také snahy o také fiktívne vývojové projekty, ako sa to budeme vedieť tomu vyhnúť.
No a čo sa týka limitov na odpis drahých áut, ja sa k tomu teda vyjadrovať nebudem, ja s tým vôbec problém nemám, na rozdiel možno od iných ja si myslím, že s tým, ako je to nastavené, dá sa žiť.
Trochu k úrokovým stropom v súvislosti s tým, ak materská firma dáva teda svojej dcérskej spoločnosti nejaké úvery. Neviem, prečo sa to opatrenie v podstate odvíja nie od nejakej úrokovej miery, povedzme, Európskej centrálnej banky a na to sa, povedzme, nejaké percentá nenastavia, ale v podstate sa to určuje k miere zisku, teda že nemôže to prevýšiť 25 % zo zisku pred zdanením vrátane odpisov a ďalších nákladov, úrokov. Nejako som to neanalyzoval dopodrobna, ale myslím si, že bolo by asi jednoduchšie ten úrok posudzovať z hľadiska nejakej úrokovej miery, povedzme, Európskej centrálnej banky alebo inej.
Sponzorské výdavky na lekárov. S týmto problém teda určite nemám.
Možno čo sa týka tých pohľadávok, to súvisí s tým, na čom ja dlhodobo pracujem. A v podstate to súvisí so subdodávateľmi, ktorí majú pohľadávky u väčších subdodávateľov alebo generálnych dodávateľov. A tam tie čísla nemusia byť veľké, povedzme, u nejakých malých podnikateľov. A v podstate neviem, prečo tá hranica je teda do 332 eur a si ich môže podnikateľ odpísať až teda po dobu 36 mesiacov, nie v kratšom období, čo platilo doteraz.
Takisto tu už bola spomínaná náhrada nemajetkovej ujmy. Ja teda si to neviem tiež predstaviť, ak súd rozhodne o nejakej nemajetkovej ujme a teda že takýto príjem by sa mal zdaňovať. Myslím si, že to je už trochu pritiahnuté za vlasy.
Ostatné veci. Myslím si, že aj k tomu by som mohol mať nejaké pripomienky, ale už nebudem naťahovať čas.
V každom prípade toto všetko, čo som hovoril, do určitej miery jednoznačne zhoršuje podnikateľské prostredie, či to chceme alebo nechceme, pretože to obmedzuje tie výdavky, na druhej strane aj celý ten systém odvodov prakticky takisto v konečnom dôsledku zvyšuje dane pre podnikateľov.
A neviem, skade ste zobrali, pán minister, že sme pokročili, čo sa týka konkurencieschopnosti v Slovenskej republike. Ja tu mám iné číslo, že tu teda na základe Global Competitiveness Report v rokoch 2013 a 2014 sme na 78. mieste, pričom rok predtým sme tam boli na 71. mieste, už nehovoriac o podnikateľskom prostredí, kde stále figurujeme v rôznych štatistikách na horšom a horšom mieste, kde teraz, myslím, sme si medziročne zhoršili svoje postavenie o 6 miest, poklesli sme na 49. miesto zo 189 hodnotených krajín.
Čiže ak sa prijme tento návrh zákona, ja očakávam, že aj tam sa zrejme odrazia tie ukazovatele v neprospech Slovenska. Ale nejde o ukazovatele, ide o reálnu podporu podnikateľov, ide o reálne zaťaženie podnikateľov. A myslím si, že skutočne tento návrh zákona zhorší podnikateľské prostredie a prakticky určite nebude motivovať k vyššej zamestnanosti, práve, naopak, zrejme opäť to bude mať dopad na sociálnu sféru, kde budeme musieť opäť hľadať nové a nové zdroje, aby sme v podstate sanovali potom Sociálnu poisťovňu a celý sociálny systém.
Myslel som si, pán minister, že tá daňová licencia, s ktorou ste prišli a kde ste chceli v podstate eliminovať skutočnosť, aby firmy išli do straty, a v podstate zaťažili ste ich daňovou licenciou, to už bude nejaká taká vaša konečná intervencia do tohto problému. Vidím, že to tak nie je. A rozhodne v druhom čítaní sa zrejme konkrétnejšie dotknem niektorých týchto problémov a pravdepodobne prídem aj s niektorými pozmeňujúcimi návrhmi. Ďakujem pekne za pozornosť.

Áno, ďakujem veľmi pekne. Vo svetle teda najnovších informácií, že tento štát podporuje exekútora Krutého a dotuje jeho zamestnancov, prepáčte, ale to nerozdýcham, to je naozaj sen, tak upozorním teda aj na to, čo kolega spomínal, ten výskum. My sa dopracujeme k tomu, že možno na exekútorskom úrade budú skúmať vplyv exekúcie na trávenie a bude to uznané. Viete, ja teda vedec nie som, ale pokiaľ viem, tak my poznáme nejaký základný, aplikovaný, klinický, viete, aby sme my náhodou nezistili, že naozaj tu sa všelikto venuje všeličomu, že budú robiť základný výskum mitochondrií v Čremošnom, hej, a v nejakej pekárni. No však, prečo by to nemohlo byť? Ale preháňam, samozrejme, hyperbolizujem, ale v tejto krajine to nevadí, lebo naozaj aj najhorší možný sen sa tu stáva skutočnosťou. Takže na to chcem upozorniť prípadne pána ministra, aby mu to neušlo spod rúk, hej, výskum nie je výskum, aby sme sa my naozaj nedostali k tomu, že tak by to mal byť asi ten aplikovaný, nie ten základný, klinický, aby sa to dalo verifikovať, lebo naozaj môže JUDr. Krutý robiť základný sociologický výskum vplyvu exekúcie na trávenie obyvateľstva. A asi sa tam napchá do toho paragrafu, hej. Bol by som rád, keby sme aj v tomto prípade spravili si jasno, lebo v tejto krajine sa nedá vylúčiť, že to tak bude. Ďakujem.

Ja som len úplne prekvapený, lebo asi zase túto rozpravu zle chápem alebo zle vnímam. Pán kolega, vy ste povedali, že odpisy áut vám nevadia, podporu výskumu vítate, s lekármi problém nemáte, to sú také veci, ktoré som si ja tu poznačil, odpisy, ktoré sa skracujú, napomáhajú investíciám, ale na záver svojho príspevku poviete, že to zhorší podnikateľské prostredie. Čiže toto vystúpenie sa mi zdá plné rozporov toho, čo ste hovorili na začiatku. Takže naozaj nerozumiem tomu vášmu vystúpeniu. Ďakujem.

Veľmi krátko k tomu výskumu, vývoju sa vyjadrím. Skutočne tam treba konkretizovať, na čo sa bude uplatňovať prakticky takáto zľava. Na druhej strane čo sa týka tej vašej otázky, pán Petráš, ak som dobre rozumel, asi ste ma nepočúvali od začiatku prakticky, ja som skôr začínal niektorými vašimi opatreniami, ktoré brzdia alebo teda budú zaťažovať podnikateľov, a potom som prešiel aj na niektoré opatrenia, ktoré sú pozitívne. Tak ja nie som z tých, ktorí v podstate budú kritizovať za každú cenu aj tie veci, ktoré môžu pomôcť podnikateľom. Ale v každom prípade v celkovom dôsledku táto novela prinesie ďalšie a ďalšie zaťaženia, komplikácie pre podnikateľov. V konečnom dôsledku, hovorím, bude to mať dopad na rozvoj podnikania, bude to mať dopad na zamestnanosť v tejto krajine. Takže asi ste mali počúvať celé moje vystúpenie od začiatku, možnože to vám tak nakoniec vyznelo, že všetko je fajn. Nie je to tak. Prakticky je tam veľa vecí, ktoré výrazne budú zaťažovať podnikateľov. V konečnom dôsledku ešte nepoznáme všetky tie dopady. Aj možno že tie opatrenia, ktoré naoko vyzerajú teraz, že sú v poriadku, nemusia byť takéto, ako sa naoko zdajú. Ale rozhodne ja som sa snažil to hodnotiť čo najviac konštruktívne a argumentovať konkrétne na konkrétnych príkladoch. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Prečítam zápisnicu o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu kandidátov na členov disciplinárnych senátov, podotýkam, súdov, ktoré sa konalo 16. septembra 2014.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu kandidátov na členov disciplinárnych senátov bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 80 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 80 poslancov.
Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu kandidátov na členov disciplinárnych senátov všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky.
Z 80 odovzdaných hlasovacích lístkov boli 3 neplatné a 77 platných. Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že za Branislava Cepeka, za Mareka Ďurana, za Antóniu Kandravú, za Marcelu Kosovú, za Štefana Kridlu, za Martina Píryho, za Miriam Srogončíkovú, Ľuboslavu Vankovú a Danicu Veselovskú hlasovalo 77 poslancov, proti návrhu nebol nikto, nikto sa ani nezdržal hlasovania.
Na voľbu kandidátov na členov disciplinárnych senátov je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní boli za kandidátov na členov disciplinárnych senátov všetci menovaní, ako som ich prečítala, zvolení.
Overovatelia poverili mňa, aby som oznámila výsledok hlasovania. Ďakujem.

Ďakujem. Ide opäť o členov a náhradníkov disciplinárnych komisií, ale prokuratúry.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu kandidátov na členov a náhradníkov disciplinárnych komisií bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 80 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 80 poslancov.
Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu kandidátov na členov a náhradníkov disciplinárnych komisií všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky.
Z 80 odovzdaných hlasovacích lístkov boli 4 neplatné a 76 platných. Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že za Jaroslava Bartošeka, Branislava Bujňáka, Františka Eliaša, Silviu Fabovú, Silviu Fráterovú, Janu Gallovú, Evu Garajovú, Tatianu Jamborovú, Jaroslava Klátika, Sylviu Kovačicovú, Jarmilu Kováčovú, Branislava Kupeca, Stanislavu Nemčíkovú, Michala Panáka, Moniku Piknovú, Janu Pudlákovú, Evu Satinovú, Jána Sklára, Mariána Ukropa, Pavla Zeleňáka hlasovalo 76 poslancov, nikto nebol proti návrhu ani sa nikto nezdržal hlasovania.
Na voľbu kandidátov na členov a náhradníkov disciplinárnych komisií je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní boli za kandidátov na členov a náhradníkov disciplinárnych komisií zvolení všetci menovaní.
Bola som poverená oznámiť vám výsledok hlasovania. Ďakujem.

Ja iba, páni poslanci, jednu faktografickú vetu poviem, pán Hudacký sa ma pýtal na výsledky pripomienkového konania, takže pre pamäť pánovi Hudackému, zo 611 pripomienok rezort financií vyšiel v ústrety 238-krát, z toho 70-krát čiastočne. Čiže myslím si, že tie čísla dokazujú, že to nie je diktatúra nejakého názoru, zo 611 pripomienok 238 pripomienok prijatých. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Využívam možnosť ešte raz sa prihlásiť do rozpravy, pretože teda registrujem, že pán minister veľmi sympaticky niekoľkokrát vystúpil v rozprave, nečaká na záverečné slovo a veľmi často komentoval naše príspevky. Ale ak som pozorne počúval, ak nie, tak sa ospravedlňujem, tak som nezachytil žiadnu reakciu na tú moju výhradu, prečo sa daňový bonus na deti pracujúcich rodičov za dva a pol roka nezvyšoval a zvyšovať sa nebude. To nezaznelo. Čiže ja by som vás, pán minister, ešte raz priamo takto si dovolil vyzvať, aby ste sa vyjadrili k tejto téme, prečo sa dva a pol roka nezvyšuje daňový bonus na deti.
A ešte k tomu aj pribalím otázku, prečo sa nezvyšuje nezdaniteľné minimum, nezdaniteľná časť na daňovníka od 1. 1. 2015 s tým, že odpoveď typu, lebo sa nezvyšuje ani životné minimum a zákon hovorí, že je tam naviazanie na životné minimum, vopred odmietam, a to z toho dôvodu, že ak ste dokázali nájsť 10 mil. eur plus-mínus na zvýšenie vianočného príspevku pre dôchodcov, ktorí sú teda v ťažkej situácii, a ich ústavné právo je mať zvýšený príjem, zvýšené dôchodky, dôchodky sa im regulárne zvyšujú o 4,90 od budúceho roka, napriek tomu, že je nulová inflácia, tak sa teda pýtam, prečo nebola ochota na vašej strane niečo urobiť pre rodiny s deťmi a pre samotných pracujúcich, ktorým sa teda ani nezvyšuje daňový bonus, ani nezvyšuje nezdaniteľná časť sa daňovníka, čiže pri relatívne stúpajúcich platoch o tie 2 – 3 % sa im vlastne nepriamo zvyšujú dane. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, tak dovoľte mi aj keď sa nezvyknem vyjadrovať k takýmto ekonomickým témam, predsa len mi nedalo, možno to je hlavný dôvod, prečo som sa prihlásila, bol už mnou vyslovený vo faktickej poznámke a to asi nechám aj na záver tohto vystúpenia.
Začnem všeobecnejšie.
Súčasná vláda je v parlamente od 10. marca 2012. Premiér ohlásil negatívny balík opatrení v lete 2012, ktorý zlepšil daňový výber a možno aj postavenie niektorých sociálnych skupín, ale nepôsobil stimulujúco na ekonomiku. Dnes po dvoch rokoch zavádza opäť, alebo zavádzate opäť opatrenia, ktoré opäť zhoršia podnikateľské prostredie. Chcete meniť zákon o dani z príjmov a niekoľko ďalších ekonomických zákonov. Pred dvoma rokmi bola nezamestnanosť 13,7 % , dnes je síce 13,2 vďaka nie vyššiemu počtu pracovných ponúk alebo nových miest, ale kvôli spôsobom a vyraďovaniu z evidencie nezamestnaných.
Teraz prichádzate s opatreniami, ktoré priblížia bohatších k bohatším, pretože sú nasmerované prevažne na strednú vrstvu, lepšie povedané, proti strednej vrstve. Tieto opatrenia však neriešia klesajúci ekonomický rast, ktorý bol na začiatku vašej vlády 3,6 %, dnes ohlásené zníženie na 1,9 %, postupne, samozrejme.
Myslím, že stále chýbajú viac preventívne opatrenia. Rovnako aj toto leto bolo ohlásených množstvo zmien, nielen sociálnych, ktoré môžeme považovať za pozitíva, ale aj veľké mínusy v podnikateľskom prostredí. To znamená do rozpočtu plus, pre podnikateľov veľké mínus. Väčšina zo zmien uberie zo zisku a zhmotní alebo bude viac administratívy. Výsledkom týchto zmien nebude zvýšenie podnikateľských aktivít a na to namierenie práce ministerstva financií, ale práveže sa zameria skôr na odliv živnostníkov alebo mohutný odchod živnostníkov, skôr na eseročky.
Rýchly pokles nezamestnanosti doteraz nenastal. I napriek rôznym podporám a po zmenách namiesto nových investícií prídeme skôr o milióny kvôli daňovým úľavám. Mám obavu, a to, ako som počúvala nielen ja, že daňové zaťaženie tohto sektora podnikateľov skôr stúpne aj keď nie priamym zvýšením daní, ale novými povinnosťami a skôr klesne spolu so zvýšením minimálnej mzdy. Vláda však akoby zároveň ustupuje z pozícií konsolidácie, tá sa odkladá. Dôležité sú alebo dôležitejšie sú pre ňu príjmy a ich navyšovanie. Zmeny, o ktorých dnes pojednávame, by veľké zásahy síce nemali spôsobiť. A vláda ich i tak očakáva. A očakáva, že tieto zmeny by mohli priniesť 260 mil.
No a ako si teda vláda predstavuje konsolidáciu? Navonok proti daňovým dieram, čiernej práci, čo je síce legitímne a zároveň aj správne, avšak veľmi málo sa snaží znížiť štátne výdavky. Jej snahou je len zvýšiť výber do štátneho rozpočtu. Zopakujem, že tento zámer pokladám za správny, aj keď zrejme nástroje sú vybraté dosť necitlivo.
Ako pozitíva zákona rozumiem plátanie dier, ako sú limitovanie cien áut, zvyšovanie výnosu z podielových daní fyzických osôb, čo si vyloboval ZMOS, to, čo im bolo sľúbené, zavádzanie elektronických registračných pokladníc pre iné typy povolaní, vnášanie poriadku, ako aj možno nové odôvodnenie spôsobu osvedčenia novej štátnej lotérie Eurojackpot. Vždy keď sa pojednáva o týchto hazardných hrách alebo o licenciách, alebo o nejakých zmenách v tomto zákone, sa vždy pobavím na dôvodovej správe, ktorá je vždy rovnaká a v duchu, kde dovolím si zacitovať: „Rozšírenie ponuky služieb v tejto oblasti bude mať priamy pozitívny dopad na verejné financie formou zvýšenia príjmov z odvodu z prevádzkovania tejto hry, ktorými sa v zmysle zákona o hazardných hrách zabezpečuje vykonávanie všeobecne prospešných služieb, najmä poskytovanie zdravotnej starostlivosti, poskytovanie sociálnej pomoci, humanitárna starostlivosť, tvorba, rozvoj, ochrana a obnova kultúrnych hodnôt." Tuto len pripomeniem, že naozaj to beriem ako také zakrývanie očí pred problémami, ktoré z hazardných hier všeobecne vyplývajú. Je mi to vždy veľmi ľúto, aj keď naozaj možno práve licencia, ktorá bude týmto spôsobom teraz odštartovaná, nespôsobí možno tie najhoršie veci ako veci, ktoré boli prijaté pri schválení zákona o hazarde naposledy.
Ako negatíva vidím obmedzenie paušálnych výdavkov na pohonné hmoty, paušálnych náhrad áut, ktoré boli vo firme odpísané, vyradené z obchodného majetku, ale naďalej sa používajú ako súkromné autá na firemné účely. Avšak v súkromnom aute si môže živnostník uplatniť 50 % z bločkov. Pravidlá nízkej kapitalizácie budú platiť aj pre slovenské závislé firmy. Ide o ohraničenie výšky úrokov, ktoré si môže firma uplatniť ako daňový výdavok, o tom tu tiež bolo už viackrát hovorené, kde strop závisí od zisku, pred úrokmi, zdanením i odpismi. Ale práve toto pôsobí v súvislosti s deklarovaním podpory vedy a výskumu alebo start upov ako kontraproduktívne, pretože práve vývoj ide často cez pôžičky od spoločností podporovaných matkami. Takto dôjde vlastne k predraženiu pôžičiek a daňová úľava, ktorá je tiež pripravená, je tiež veľmi nízka, možno len symbolická.
Transferové oceňovanie. Toto považujem za jednu z veľkých záťaží. Na druhej strane vnímam snahu o prekazenie zneužívania vzájomného prepierania financií. Ale zároveň je to aj spôsob znevýhodnenia a zvyšuje administratívnu záťaž aj pri garantovanej podpore vedy a výskumu.
Teraz by som sa vyjadrila k téme, ktorá sa mi zdá v týchto ekonomických témach tak trochu mimo. Ale keďže skutočne súvisí s daňami, rozumiem, že idete po každej jednej položke, ktorá sa dá upraviť smerom, že sa vyjme z výnimiek. Ide o vyňatie nemajetkovej ujmy z oslobodenia od platenia daní z príjmov. Chápem to, keď ide o prípady, keď sa súdi napríklad pán Harabin alebo pán Fico, keď hovoríme o nejakej morálnej ujme a o prípadoch, keď aj verejnosť nechápe výkon súdnej moci a zdá sa verejnosti, že ide o hru slov alebo slovičkárenie. No nech sa takáto ujma zdaní, ale veľakrát sa stáva, že i súd vo veci ublíženia na zdraví, zneužívania alebo dopravných nehôd o náhrade nemajetkovej ujmy rozhoduje nie práve v trestnom konaní. Ale odsúva to na občianskoprávne konanie. A toto sa mi javí nespravodlivé, že obeť, ktorej bolo ublížené, prežíva traumu x-tý raz a ešte jej uberieme tým, že ujmu, ktorú získa často po mnohých rokoch, jej zdaníme, keď často príde možno aj na mizinu rôznymi súdmi, keď u nás neexistuje ani len poriadny systém pomoci obetiam, keď nielen sú obete často vystavené nedôvere okolia, ale, obávam sa, aj často je nespravodlivo rozhodnuté.
Preto by som znova zopakovala tú námietku, ktorú som už použila vo faktickej poznámke, aby možnože ešte došlo k nejakému prehodnoteniu, aby jednoducho v trestnom konaní, ktoré je odročené alebo teda nemajetková ujma, ktorá by sa mala riešiť v občianskom súdnom konaní, bola ako výnimka vyňatá z tohto procesu. Ďakujem pekne.

Príjemný podvečer. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, ctení kolegovia poslanci, niekedy nie je dobré nechávať si vystúpenie úplne na záver, pretože mnoho z toho, čo by som chcel povedať, už povedali moji kolegovia predrečníci. Ale povenujem sa možno iba jednej veci, ktorá tu málo odznieva, možno aby som aj uviedol na pravú mieru slová pána ministra ohľadne procesu prijímania tohto zákona.
Takže návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov mal veľmi zaujímavé medzirezortné pripomienkové konanie. Celkový počet vznesených pripomienok k tomuto návrhu ministerstva financií bol 611, z toho zásadných bolo 283 pripomienok. Takéto obrovské množstvo pripomienok samo osebe je veľakrát dostatočným dôvodom predkladateľa na stiahnutie predmetného návrhu a otvorenie rokovaní o podobe novely. Ale, ako sme si už pri vláde jednej strany zvykli, namiesto otvoreného a konštruktívneho dialógu uprednostní silu. Preto sa zrejme ani pán minister veľmi nebabral s kritikmi a návrh zákona s počtom 373 neakceptovaných pripomienok a z toho, pozor, 206 zásadných, teda takých, pri ktorých rozpor nebol odstránený ani po rozporových konaniach, predložil na vládu. A vláda tento návrh schválila.
Vážené dámy a páni, ja neviem, či si niekto z vás vôbec pozrel pripomienkové konanie, pretože tie pripomienky, ktoré obsahuje tento materiál, ktorý som si nechal pripraviť a vytlačiť, má 300 strán, 300 strán závažných pripomienok. Z toho množstvo zásadných pripomienok nebolo akceptovaných. Nejde iba o pripomienky profesionálnych zamestnávateľských zväzov a združení, z čoho napríklad RÚZ vzniesla 39 zásadných pripomienok alebo Klub 500, ktorý je inak mimoriadne naklonený tejto vláde, vzniesol 27 zásadných pripomienok. Ale mnohé zásadné pripomienky k nemu vzniesli aj ústredné orgány štátnej správy ako napríklad ministerstvo hospodárstva, takisto ich zásadná pripomienka nebola akceptovaná, alebo Národná banka Slovenska.
Ja by som možno teraz veľmi rád odovzdal pánovi ministrovi ešte raz to pripomienkové konanie, pretože neviem, či ho pán minister čítal alebo ho čítali jeho úradníci, ktorí sa týchto rozporových jednaní zúčastňovali. Ale naozaj to veľké množstvo pripomienok, ktoré sú skutočne lucídne a majú zmysel, nebolo v rámci rozporového konania vôbec, ale vôbec akceptovaných. Čiže mojou snahou a snahou tohto vystúpenia ani nie je poukázať na môj vecný nesúhlas s niektorými predkladanými opatreniami, pretože to už urobili mnohí predo mnou, ale poukázať na spôsob, ako sa prijímajú zákony v tejto poslaneckej snemovni, aké nekvalitné zákony vláda predkladá do poslaneckej snemovne. A poslanci vládnou väčšinou tieto zákony schvaľujú. Tieto zákony sa stávajú záväznou legislatívou, ktorá ovplyvňuje nielen podnikateľské prostredie na Slovensku, ale závažným spôsobom ovplyvňuje aj život všetkých občanov tejto krajiny.
Ale aby som iba nekritizoval, chcel by som predložiť aj jedno konštruktívne riešenie. Takže neviem, či to tu odznelo alebo neodznelo, ale chcel by som predložiť procedurálny návrh, aby sme vrátili zákon na prepracovanie predkladateľovi. V prípade, pán spravodajca, že teda takýto procedurálny návrh už bol, tak by som navrhoval nepokračovať ďalej v rokovaní o predloženom návrhu zákona. Ďakujem veľmi pekne.