37. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Ja sa pozastavím len pri tom, čo pán kolega spomínal, že v zásade ešte nie sú, ak som dobre pochopil, pozastavené tie zamestnanosti. Len to ešte asi nevedia tí kontrolóri, čo napáchali koncom augusta, lebo zmluva s Krutým bola podpísaná 25. augusta a zmluva, to tiež treba povedať, s človekom, ktorému, ktorý je povinný vracať fondy pánovi Magálovi, tak tiež ste podporili recepčnú. Viete, že myslím, že slovenská verejnosť je dostatočne informovaná o nejakých penziónoch, však kto by sa v tom vyznal? A napriek tejto určitej histórii 27. augusta, myslím, bola podpísaná s ním dohoda na dotáciu pre recepčnú, rozumiete? Recepčnú. Asi v tom penzióne, ktorý neexistuje.
Takže ja si myslím, že keď sa Európa dozvie, Európska únia a komisia, že koho ste podporili, Európska komisia poslala trikrát list tejto krajine, že čo tu tým ľuďom stvárate z pohľadu spotrebiteľov a to bolo na popud jedného prípadu, ktorý bol Pohotovosť a doktor Krutý. To znamená, viete, že prepojte si to, že kvôli čomu Európska únia nás vyzývala a potom sa to nejako sa snažilo upratať, uzametať, neviem čo, tak tých ľudí, ktorých okrem iného paralyzujú aj súdy, tak používate prostriedky Európskej únie na dotáciu ich činnosti. Takže nezdieľam teda, alebo ako to vlastne povedať, lebo vylejeme, vylejeme aj s vaničkou aj dieťa asi, že je dosť možné, že aj tieto ešte otvorené fondy sa zavrú, pokiaľ sa dozvedia, že čo sú schopní podporiť. A naozaj. To sú dva prípady, tých prípadov podľa excesov tam nájdeme viac. Doktor Krutý a pán Magál.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Nie som ekonóm, ani právnik, ale natoľko moje vzdelanie a skúsenosť stačia, aby mi bolo od začiatku jasné, že keď sa pripravuje nové programové obdobie Európskej únie a na to nadväzujúce nové operačné programy, a to na dlhých sedem rokov, teda dokumenty a rámce, ktoré do značnej miery predurčia fungovanie celej Európskej únie a jej jednotlivých krajín na toto relatívne dlhé obdobie, tak je to niečo natoľko dôležité, že by sa tým mala zaoberať aj Národná rada. A preto som opakovane navrhoval procedurálnym návrhom doplniť bod jednotlivých našich schôdzí Národnej rady aj o tento bod, aby sme boli teda informovaní o príprave a jednotlivých krokoch v rámci celého tohto procesu zo strany vlády, jednotlivých rezortov. Ako to už býva na tejto pôde zvykom, dopadol som podobne, ako väčšina ostatných opozičných návrhov, nikdy mi nebolo vyhovené. Inými slovami, v tom kroku A, ktorý je podľa môjho názoru rozhodujúci, tam nás vláda ako parlament obišla, teda zaobišla sa bez nás, teraz sme v kroku B. Dnes sme už podstatne v náročnejšej pozícii, už máme oveľa menšiu šancu celý ten proces ovplyvniť, ale predsa aj ten krok B je dôležitý a preto som aj podporil pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý tu predniesol kolega Beblavý. Myslím si, že jeho prijatím by sme v mnohom predišli tým problémom, ktoré, ktorých sme svedkami v tomto programovom období, s pozastavenými eurofondmi a podobne a naozaj by sme tú ingerenciu parlamentu a nezávislých odborníkov aspoň čiastočne zabezpečili. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán kolega Beblavý, rád by som ťa doplnil v tvojom vystúpení o jeden fakt a síce, že je treba pripomenúť, že za všetky korekcie je zodpovedný ten, ktorý nastavil systém. Najviac korekcií Slovenská republika alebo najviac peňazí dostane preto, lebo ten systém bol tak nastavený v roku 2006 prvou Ficovou vládou. Obdobie 2007 - 2013 bolo plne v réžii vlády Roberta Fica, pretože tá sa schvaľovala začiatkom roku 2007, teda takmer rok po nástupe prvej Ficovej vlády. To, že to bolo zle nastavené, to má dopad aj do dnešného dňa. Opäť za roky 2014 - 2020 bude zodpovedná tá istá vláda v tom istom zložení.
A dovoľte, aby som povedal, že ten systém je tak skorumpovaný, ako ho nastavili, lebo ho tak zámerne nastavili. Chcem povedať, že v roku 2005, keď som bol minister, tak v pôdohospodárstve bol systém, kde žiadny subjektívny hodnotiteľ neexistoval. Boli len transparentné bodové kritériá a od samého začiatku boli všetky informácie na internete verejne skontrolovateľné. Vtedy Európska komisia konštatovala, že ten systém je najviac korupčne odolný. Ale takýto systém na Slovensku uplatňovať asi málokto chce. Rovnako aj v pôdohospodárstve sa zaviedli subjektívni hodnotitelia a od tej doby je problém. A pokiaľ sa pozriem na čerpanie peňazí aj v rámci operačného, teda v rámci pôdohospodárstva, tak vidím, že od nástupu druhej vlády Roberta Fica čerpanie eurofondov v tejto oblasti... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Asi najväčším problémom eurofondov je to, že sa správame tak macošsky, ako k týmto financiám a to macošsky v tom význame, že však eurofondy nie sú naše peniaze. Ale tie peniaze sú naše, lebo v podstate aj my sme tí, ktorí ako prispievame. Áno, pán kolega, ako ste tu spomenuli, súťaž začína kdesi pri úrovni päťsto eur a končí pri dvadsať miliónov. Ja som dával pozor, ako ste hovorili, tie štyri body, ktoré by mohli to zlepšiť a to je tá verejná kontrola, to je to zverejňovanie, to je jeden z aspektov, ktoré myslím si, že by boli veľmi účinné, ale tak isto aj posilnenie politickej kontroly, ako ste to spomenuli, tie výbory, či už pre životné prostredie, školstvo, hospodárstvo a podobne. A posilnenie štátnej kontroly, ale jedna z takých najviac vecí, ktorá sa mi ako páči pri tých bodoch, tak to je tá nárokovateľnosť eurofondov, aj ste to vysvetlili, že keď sa prihlási veľa, hej, alebo málo, že ten odhad v podstate tuná už je, ale naozaj, aby to bola tá nárokovateľnosť. Spĺňam podmienky, tak dostanem to čerpanie a už potom tie cieľové skupiny, dá sa to priebežne upraviť.
A tá administratívna náročnosť, tak tá je úplne šialená, tá byrokracia, tá snáď nás úplne utápa.
Ale ak dovolíte, prepáčte, ja som vám tak skočil v úvode do reči, ten úvod, ktorý ste začali, bol mylný, lebo Starý zákon sa nezačína: "Na počiatku bolo Slovo". Je to Evanjelium svätého Jána. Na počiatku bolo Slovo a to je Nový zákon. Kniha Genesis, prvá kniha Mojžišova, tá začína podobným textom, ale nie so Slovom, aj keď je písané to slovo, ale: "Na počiatku Boh stvoril Nebo i Zem". To je kniha Genesis, tak sa začína Starý zákon a toto, čo ste citovali, je Nový zákon, Evanjelium svätého Jána. Svätý Ján bol ten, ktorý to adresoval Grékom a Hérakleitos bol ten, ktorý tak isto hovoril, že prapočiatkom všetkého... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Začnem od konca. Pán kolega Kuffa, máte pravdu, ani stres z parlamentného vystúpenia na tak zložitú tému nie je dôvod, aby človek dal logos do nesprávneho zákona, takže ďakujem za opravu.
A teraz k tej samotnej vecnej podstate reakcií. Myslím, že bola tu veľká miera súhlasu na tom, že naozaj veci, ako zníženie subjektivity, nárokovateľnosť, ale aj väčšia miera verejnej a politickej kontroly by nám zásadne pomohli. Ja sa priznám, že nevyťahujem dneska tohto zajaca z klobúka, tieto komun..., pardon, tieto pripomienky, som o nich hovoril osobne s pánom ministrom financií z hľadiska potreby zmeniť vnútorný audit ešte v máji a ostatné veci dokonca aj v písomnej podobe sme predložili v medzirezortnom pripomienkovom konaní k tomuto zákonu a boli teda veľmi, by som povedal, ako to slušne povedať, ignorované, no, čo tu budem hovoriť inak. A dokonca ani nebola na rozdiel, aspoň u kolegu Zajaca sa pán Federič unúval, neni tu kolega Zajac, s ním hovoriť, so mnou sa ani neunúvali, ale to nie je o tom, že či niekto s niekým hovoril, ale čo sa nakoniec akceptuje. Ja chápem, že ministri druhej Ficovej vlády si teraz, tí, čo sú spoluzodpovední oficiálne za to, nejakým spôsobom tú zodpovednosť snažia odovzdať, lebo všetci vedia, že ten problém je veľký a ten kameň môže toho ministra, ktorému zostane v ruke, stiahnuť pod vodu a len, ak výsledkom toho prehadzovania je to, že sa nevieme dohodnúť a na žiadnych takýchto zásadnejších krokoch, tak ten kameň stiahne nakoniec dole nás všetkých.
Takže preto som sa aj rozhodol predložiť tento pozmeňovací návrh, dal som jeho znenie aj k dispozícii pánu ministrovi už pred pár dňami a preto som aj požiadal, aby sa hlasovalo o každom bode osobitne, aby v prípade, že aspoň niektoré z týchto bodov je možné aj zo strany vládnucej väčšiny akceptovať, aby boli schválené. Ak nie ako, by som povedal, nástroj skutočnej zmeny, tak aspoň ako gestor vôle k zmene.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia minule som nemala príležitosť alebo možnosť vystúpiť k tomuto zákonu a tak rovno poviem, že to bude možno zase také všeobecné pojednanie o tomto zákone. Počuli sme tu, podľa mňa, veľa dobrých návrhov, nápadov, pripomeniem aj ten, ktorý povedal, alebo naznačil Lojzo Hlina. Povedala by som, že už sme fakt klesli tak hlboko, že také samozrejmé veci budeme musieť dávať do zákona. Je mi jasné, že takýto poslanecký pozmeňovací návrh neprejde, ale naozaj stojí za zamyslenie hovoriť o tých veciach, ktoré tu boli povedané. Možnože pre niektorých, niektorí si povedia, že načo tu dupká poslanec, ale, bohužiaľ, si myslím, že je to naša bieda, že musíme takéto veci robiť.
Rovnako na úvod by som chcela veľmi podporiť aj celý návrh, ktorý, pozmeňovací návrh, ktorý bol veľmi obsiahly a vypracovával ho kolega Beblavý. To, o čo sa snaží vo svojom návrhu, je podľa mňa úplne legitímne a bolo by veľmi dobré, ak by ministerstvo prehodnotilo naozaj každú jednu požiadavku z tohto, z tohto pozmeňovacieho návrhu. Minule, myslím, že pán minister povedal, že v podstate toto je návrh, že on s týmto návrhom nič nemá, že len mu to nejako pristalo na stole, alebo omylom sa musel do tejto debaty zapojiť alebo napojiť. Škoda, že neprišiel procedurálny návrh z návrhu zo začiatku schôdze, ktorý naozaj žiadal od toho kompetentného, kto aj pripravoval zákon, aby mohol tento zákon predložiť. Bolo by možnože to vystúpenie viac interaktívne nielen zo strany nespokojných poslancov. Ide určite o dôležitý zákon z pohľadu objemu aj množstva financií, podľa ktorého sa bude upravovať čerpanie 14 mld. eur z fondov Európskej únie v novom programovacom období. Možno tak, ako tuná viacerí povedali, že my si ani nevieme predstaviť tú sumu, o akú sa pojednáva. Najlepšie by bolo, keby sme to vedeli pretaviť do rožkov, alebo bytov, aby sme naozaj tú predstavu mali živú. Častokrát máme pocit, aj to tu už bolo povedané, že peniaze, ktoré takýmto spôsobom máme šancu získať, považujeme za akýsi darček alebo zároveň aj sumu, ktorú máme tendenciu v bežnom živote prehliadať. Tvárime sa dosť nezainteresovane.
Treba povedať, že máme za sebou už používanie v dvoch programovacích obdobiach, ale obavám sa, že skúsenosť nie je veľmi slávna. Obzvlášť, ak si uvedomíme všetky problémy, ktoré sa čerpania týkajú. Samotný zákon je obsiahly. Vieme, že nahrádza pôvodný zákon, ktorý má ambíciu zlepšiť situáciu v čerpaní eurofondov, aby nevznikali pochybenia i také, ako máme na stole dnes. Pozastavenie čerpania kvôli auditu Európskej komisie, ktorý nedopadol pre Slovensko veľmi dobre, ešte stále nie je jasné, či vyše 400 miliónov uvoľnia na čerpanie alebo nie. Ale podľa rozhovoru s pánom ministrom financií to vyzerá, že celé leto využili kompetentní a na využitie všetkého, čo obháji, čo nám audit Európskej komisie vytýka a nakoniec Európska komisia uvoľní balík, ktorý bol len, "len" pozastavený. Aj keď, pristavím sa pritom, že doteraz skutočne nepoznáme nástroje, ktoré ministerstvo alebo úrad vlády použije na to, aby sa takéto veci neopakovali. Zväčša, ak som sa bavila s pánom ministrom financií nedávno, hovorí, že väčšiu časť, väčšia časť sa týka formálnych pochybení. Ale mňa teda osobne trápia aj tie pochybenia, finančné, ktoré spôsobujú naozaj možnože čierny fľak na nás všetkých, nielen teda na vláde, ale, bohužiaľ, aj na celom Slovensku, ktoré spôsobili a odhalili a tak vlastne potvrdili, že eurofondy sú u nás skutočne zbytočne predražené a používajú sa nie na celkom správne projekty.
Takže predraženosť projektov, ktorá živí a na ktorej sa obohacujú mnohé skupiny a prebytky sa delia rôznymi pomermi, je problém, ktorý nás trápi veľmi silno. Pomôcť by tomu mali kontroly. Ale v skutočnosti, ako u nás fungujú? Riadiaci orgán má byť garantom toho, že projekty sú čerpané v súlade s pravidlami. Papierovo sa akosi, bohužiaľ, riadiaci orgán si dokáže vždy pomôcť, ale skutočnosti dochádza k veľkým pochybeniam. Papiere sedia, ale pochybenia existujú. Ako pracujú naši audítori, ako sa vieme spoľahnúť na ich prácu a ako to, že všetky naše kontroly konštatovali správnosť konania pri čerpaní, keď európski audítori navrhli pozastavenie v niektorých prípadoch i krátenie financií? Takže máme živú skúsenosť so slovenskými kontrolami.
A tu vzniká otázka, keďže vidíme, že slovenská kontrola je nepostačujúca, či sú opatrenia alebo systém, ktorý je v zákone popisovaný, skutočne funkčný. Ak by som to porovnala s predchádzajúcim zákonom, ktorý teda dosluhuje, musím povedať, že práve oblasti kontroly sa venuje veľmi slabo. Či sú skutočne naši audítori nezávislí s dostatočným odstupom od výkonnej moci, denno-denne sa presviedčame, že tomu tak nie je. Podľa všetkého tak, ako je nastavený celý systém, je kontrola úplne podriadená politickej moci. Takže najväčším problémom je aj kontrola a verím, že aj v tom pozmeňováku, ktorý kolega poslanec Beblavý prečítal, je riešenie na zlepšenie tohto stavu.
Nové nastavenie v zákone znamená centralizáciu všetkých úkonov, ktoré súvisia s čerpaním a teda aj kontrolou čerpania a tá je na úrade vlády. To znamená, že opäť len potvrdenie politického napojenia na moc v štáte.
Chcem poukázať i na ďalší problém, ktorý nie je dostatočne rozpracovaný v tomto zákone, a to je transparentnosť. Vie jej pomôcť (pozn. red.: nezrozumiteľne vyslovené) otvorený systém kontroly cez zverejňovanie všetkých informácií súvisiacich so súťažou, to znamená, zverejňovanie celého procesu výboru od hodnotiacich komisií, aj to, ako sa vyberajú ľudia do komisií, kto sú títo ľudia, aké majú skúsenosti, pre ktoré je tento projekt, pre, prečo bol projekt vyradený, alebo naopak podporený. Cez informácie o kontrolách a teda i o pochybeniach. Ak chcem hovoriť o možnosti, ako odhaliť problém, je nutná verejná kontrola a z toho vyplývajúce zverejňovanie všetkých týchto informácií. Týmto zabezpečíme verejnú kontrolu a bude zároveň zodpovedaná aj otázka transparentnosti.
Čo však považujem za smrtiaci úder pre slovenských žiadateľov, je byrokracia. Človek by očakával, že vzhľadom k našej nízkej úrovni čerpania zo štrukturálnych fondov by stálo za úvahu nielen rozprávať o veľkej byrokracii, ale skutočne aj riešiť to, čo brzdí vo využívaní. Avšak zisťujeme, že pravidlá sa nieže zjednodušujú a zároveň odrádzajú od žiadania cez projekty, ale samotný zákon navyšuje požiadavky pri žiadostiach. To znamená, zhoršuje alebo zvyšuje byrokraciu v celom procese. Aj keď na druhej strane chápem, že môže, môže to vyzerať, že sa snažíme zablokovať mnohé nekalé konania. Ale vidíme, že všetko sa dá obísť.
Suma sumárum, máme podrobný zákon, ktorý však nerieši príliš to, čo by malo byť základom a teda transparentnosť, zníženie byrokracie, ale naopak, prílišne centralizuje ohľadom celého procesu a tak sa stalo, že aj keď predchádzajúci zákon nešpecifikoval konkrétny orgán štátnej správy, odteraz je priamo v zákone zadefinovaný úrad vlády. Centrálny koordinačný úrad je opäť vláda, doteraz to špecifikovala dohoda vlády s Európskou komisiou pod názvom Národný strategický rámec, obdoba súčasnej partnerskej dohody.
No a zaujímavý je orgán auditu, čo som už spomenula. Je konkretizovaný priamo v zákone na ministerstvo financií, čo doteraz rovnako nebolo . V návrhu však chýba to, čo spôsobilo terajšie pozastavenie. Myslím, že Lojzo Hlina minulý, na minulom, v minulej diskusii povedal, že to je tak, ako keď, ako keď pošleme 100 euro do Bruselu, oni nám pošlú 150 a zároveň povedia, čo si z toho môžeme kúpiť, ale my už vopred vieme, že toto si vieme kúpiť za 70 euro. Takže chýbajú práve ustanovenia, ktoré by presne špecifikovali spôsoby kontroly a zabezpečili by nezávislosť, alebo odvislosť od politickej moci v zákone. Takže vidím to tak, že zbytočne sú vycibrené, alebo vydetailované veci, ktoré nie sú až tak dôležité, ale na to dôležité sa akosi pozabúda.
V závere by som ešte sa dotkla jednej, možno nie tak dôležitej, ale, alebo teda dôležitého, ale zaujímavého postrehu, a to hranie so slovíčkami, ktoré sa týka samotného pomenovania používania pojmu investičný, investičné. Je to naozaj hojne používané v súvislosti s eurofondmi. Ale asi pozabúdame, lebo zabúdame, že ak chcem využívať a používať takýto pojem, mali by sme vyslovene hovoriť aj o princípe návratnosti takejto investície. Obavám sa, že častokrát sa na takýto rozmer zabúda. Preto by bolo možno stačilo nazvať to len ako čerpanie fondov, aby nás to v skutočnosti nemýlilo.
Na záver by ma dosť zaujímalo, že či vôbec bude niekedy vyvodená zodpovednosť za všetky tie prešľapy, ktoré, o ktorých sme aj v tejto diskusii počuli, že či naozaj sa dočkáme niekedy toho, že bude zhodnotené, vyhodnotené a ten, kto dopustil aj pozastavenie čerpania v jednotlivých programoch, či bude aj potrestaný.
Ešte by som sa možnože kratučko pozastavila, na používanie financií na projekty. Trápia ma dve veci. Jedna vec je nadhodnotené financovanie, druhá vec je využívanie na zmysluplný účel. Som úplne presvedčená o tom, že eurofondy by sa mali využívať iba na verejno-prospešné účely. Iba na verejno-prospešné účely. Rovnako som presvedčená o tom, že by sa mali používať hlavne na výkon, hlavne v sociálnej oblasti. Pokiaľ sa budú naozaj dotovať aj v tomto prípade niektoré vzdelávacie aktivity, ktoré sú bez zmyslu, tak si myslím, že na poriadok nikdy neprídeme. V našej krajine chýbajú mnohé vytvorené systémy. Opäť narážam napríklad na systém pomoci obetiam, že kde doteraz nemáme nastavené pravidlá pre pomoc takýmto ľuďom a stále sa snažím pri každej príležitosti upozorniť na to, že pokiaľ nevyužijeme aj práve v tejto oblasti čerpanie eurofondov na vytvorenie systematickej pomoci aj tejto skupiny ľudí, budem dovtedy o tejto téme rozprávať. Verím, že práve eurofondy by mohli byť súčasťou použité práve aj na túto oblasť.
Takže ďakujem pekne aj kolegovi Hlinovi, aj kolegovi Beblavému, ktorí, podľa mňa, vo veľkej miere vedia prispieť k zlepšeniu tohto zákona. Nie je dôležité hovoriť, alebo vytvoriť podrobný zákon, v ktorom ale podrobnosti nič v skutočnosti neriešia. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pani podpredsedníčka hovorila v tej prvej časti o dôležitosti kontroly čerpania fondov a ja som chcela pridať to, čo nakoniec aj ona sama povedala, podporiť tú transparentnosť. Výberové konania na všetkých úrovniach, kde sa tie peniaze prideľujú, kde sa schvaľujú dotácie, dosť často je to tak už odcudzené od svojho pôvodného zámeru, že až do plaču a vieme všetci o tých najčastejších problémoch. Sú skupiny, ktoré vedia písať projekty, sú ľudia, organizácie, ktorí vedia formulovať a dosahovať zmysluplné ciele. Často sa míňajú. Tí prví peniaze dostanú, tí druhí nie. A potom sa často míňajú peniaze na tzv. nejaké top alebo in témy, ktoré sú heslá, bez náplne, bez zmyslu. Tam sa peniaze dajú. Na tie zmysluplné, ako hovorila pani podpredsedníčka, napríklad pomoc obetiam, doplním len, aby to bolo jasné, čo to znamená, pomoc služby pre obete, odškodňovanie obetí násilných trestných činov a školenie ľudí, ktorí s nimi pracujú, policajtov, sudcov, prokurátorov, všetkých zainteresovaných. To sú oblasti, kde nemyslíme na to, že treba investovať, rozumej peniaze. Ďakujem.

Ďakujem za pozornosť. Áno, veľakrát sa naozaj správame k tým finančným prostriedkom z eurofondov, akoby neboli naše. Sto eur pošleme do Bruselu, stopäťdesiat nám vrátia a povedia, kde ich máme využiť, na čo ich máme kúpiť, keď my vieme tie veci kúpiť za sedemdesiat eur. To je dobrý príklad. Ale ešte horšou vecou, ktorou je, ešte je aj nadiktované, čo musíte kúpiť. A to je nepotrebná vec, ktorú nepotrebujeme. A presne tak, to je jedna z nepotrebných vecí, ktorú vnímam dlhodobo. To sú práve veľakrát mnohé nezmyselné vzdelávacie aktivity. A tie vzdelávacie aktivity, to je, ako Dodo Hlina tu to spomína, to je to jedenie tých chlebíčkov. A už sme ich toľko zjedli, za vagóny, to by sa dalo naozaj prehodnotiť a prerátať to nie na byty, ale aj na vagóny tých chlebíčkov, koľko sme zjedli za eurofondy.
A tá nezávislosť tých audítorov, či je otázna alebo neotázna. No, možno. Ale tiež som sa nad tým zamyslel. Skôr tým audítorom chýba aj skutočná odvaha. Odvaha popísať tie veci pravdivo, čo zistili tým auditom. A toto je ten problém dnešnej doby, aj našej krajiny. A teraz, že či tie finančné prostriedky využívať len na verejnoprospešné účely. No ja si viem ich predstaviť, že by boli efektívne využívané aj na iné účely. Nemuseli by to byť verejné, len verejnoprospešné účely, ale aby sme zodpovedne naozaj pristupovali k tomu čestne, charakterne a naozaj adresne. To, na čo ja čerpám, teda ak je tá výzva a získam tie finančné prostriedky, aby aj na to som ich skutočne použil.
To predražovanie tých eurofondov, tak to je naozaj jeden z veľmi bolestivých ako problémov. No a tak, ako som to spomínal, ja to vnímam asi tak, že najväčším problémom je to, že pristupujeme k tým financiám, akoby neboli naše. Preto sú aj mnohé projekty vysoko predražované a tam je tá nepoctivosť a veľakrát... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne aj kolegom, ktorí reagovali. Janka to myslím, že dostatočne dovysvetlila, o čo, o čo nám obom ide. A v podstate aj Štefan Kuffa to tak alebo z toho jeho vystúpenia vyplynulo, že ide skutočne o zmysluplnosť projektov. Jedna vec je transparentnosť, aby sa nepredražovali a aby naozaj tá miera kontroly bola veľká. Ale pokiaľ tie projekty, ktoré budú schvaľované, nebudú zmysluplné, nebudú mať naozaj možnosť pokračovania, alebo nebudú pokračovania hodné, tak stále si myslím, že sme nesplnili ten cieľ a tie peniaze nebudú využívané efektívne. Ja by som teda opäť zopakovala, že som o tom presvedčená, že peniaze z eurofondov, peniaze nás všetkých by mali byť využívané na prospech nás všetkých a to znamená na verejnoprospešné účely. Ďakujem pekne.

Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, diskusia je naozaj bohatá, ale patrí to k takémuto zákonu, ktorý je fundamentom pre čerpanie fondov v tomto novom programovacom období a prirodzene cítiť tu množstvo politických vyjadrení bez nejakých konkrétnych príkladov, čo sa veľmi jednoducho vždy robí, ale už je to ťažšie, keď sa konkrétne niečo popíše. Tento zákon je medzirezortný, ak to tak môžem povedať a zaoberalo sa ním viacero rezortov, ktoré sú do toho zapojené, možno aj to je vysvetlením, prečo podpredseda vlády a minister financií to predkladá, pretože zastrešuje všetky tieto rezorty, ktoré sú do toho zapojené. Akékoľvek iné vysvetlenie, že by tu mal byť možno niekto iný, je aj týmto podložený úplne jasne. Je tam ministerstvo pôdohospodárstva, úrad vlády, ministerstvo financií, ministerstvo hospodárstva, atď., atď. Ale sú tam aj ďalší partneri, o ktorých tento zákon hovorí. To znamená, všetci tí, ktorí sú do prípravy a implementácie, čiže zavedenia, po slovensky, týchto projektov už do života ako partneri veľmi dôležití. To znamená, sú to samosprávy a samosprávy na úrovni vyšších územných celkov a rovnako aj samosprávy obce v sídle kraja, pretože tie budú vykonávať funkcie napríklad sprostredkovateľských orgánov. A tie tiež boli do určitej miery zahrnuté do tejto prípravy. A bola veľmi vážna diskusia, aby sme vycibrili všetky skúsenosti, ktoré doteraz máme s čerpaním a nastavali to aj na toto programovacie obdobie tak, aby to bolo efektívne, rýchle a účelné.
Ja som presvedčený, napriek tomu, že tu bolo množstvo negatívnych slov na eurofondy použité, že napríklad Žilinský samosprávny kraj, ktorý je čerpateľom európskych financií medzi poprednými krajmi, všetky tie projekty, ktoré sme robili, sú zmysluplné a dnes ich môže využívať občan nášho kraja, či už sú to školy, sociálne zariadenia, či už sú to obnovy ciest II. a III. triedy, alebo množstvo malých alebo väčších projektov v rámci programu rozvoja vidieka. A toto je konkrétny príklad využitia, pozitívneho využitia fondov, či už je to v Hornom Považí, na Kysuciach, na Orave, Liptove alebo v Turci. A tomu má slúžiť aj toto nové programovacie obdobie a tento zákon, ktorý je fundamentom.
My sme, ako som hovoril, diskusiu mali naozaj veľmi otvorenú a vymieňali sme si skúsenosti. A z tejto diskusie, ktorú sme mali predovšetkým s ministerstvom pôdohospodárstva a centrálnou koordinačnou jednotkou, vzišiel aj tento pozmeňujúci návrh, ktorý práve vycibruje kompetencie v rámci orgánov súvisiacich s riadením a sprostredkovaním fondov v tomto novom programovacom období. Preto mi dovoľte teraz, aby som tento pozmeňujúci návrh na základe dohody týchto partnerov, ktorí tvorili tento zákon, predniesol aj v pléne.
Čiže pozmeňujúci návrh sa týka čl. I § 15 a vrátane nadpisu znie: "§ 15 Orgány v oblasti územného rozvoja
(1) Riadiaci orgán, ktorým je ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka
a) koordinuje a metodicky usmerňuje prípravu a implementáciu regionálnej integrovanej územnej stratégie a integrovanej územnej stratégie mestských oblastí, prostredníctvom ktorých sa realizuje integrovaná územná investícia podľa osobitného predpisu,
b) zriaďuje v súlade s princípom partnerstva radu partnerstva pre každú regionálnu integrovanú územnú stratégiu a integrovanú územnú stratégiu mestskej oblasti alebo spoločnú radu partnerstva pre regionálnu integrovanú územnú stratégiu a integrovanú územnú stratégiu mestskej oblasti,
c) schvaľuje stratégie na základe stanoviska rady partnerstva z hľadiska ich súladu s operačným programom.
(2) Postavenie, zloženie a úlohy rady partnerstva podľa ods. 1 písm. b) upraví štatút vydaný ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. Rada partnerstva sa spolupodieľa na príprave, schvaľovaní a implementácii stratégií.
(3) Samosprávny kraj zabezpečuje prípravu a implementáciu regionálnej integrovanej územnej stratégie v súlade s princípom partnerstva.
(4) Obec v sídle kraja zabezpečuje prípravu a implementáciu integrovanej územnej stratégie v mestskej oblasti v súlade s princípom partnerstva.
(5) Samosprávny kraj a obec v sídle kraja môžu zabezpečiť spoločnú prípravu a implementáciu regionálnej integrovanej územnej stratégie a integrovanej územnej stratégie v mestskej oblasti v súlade s princípom partnerstva.".
Ako odôvodnenie uvádzam, že predložený pozmeňujúci návrh k § 15 vládneho návrhu zákona o príspevku z európskych štrukturálnych a investičných fondov a ďalších nariadení nadväzuje na partnerskú dohodu, ktorá je takým základným dokumentom pre čerpanie fondov Európskej únie a tam sa jasne hovorí, v tejto partnerskej dohode, že vyššie územné celky budú plniť úlohu gestora prípravy a implementácie RIÚS, to znamená Regionálnej integrovanej územnej stratégie. Všetky zásadné rozhodnutia a výstupy gestorov RIÚS budú podliehať schváleniu Radou partnerstva pre RIÚS. Úloha riadiaceho orgánu pre integrovaný regionálny program bude vo vzťahu k partnerstvu potvrdzovať jeho rozhodnutia a dohliadať na plnenie stratégie IROP. V prípade udržateľného rozvoja miest, tzv. UMR, sa bude realizovať ako súčasť modelu RIÚS, pričom každý RIÚS, to znamená Regionálna integrovaná územná stratégia, bude obsahovať aj samostatnú stratégiu časti venovanej UMR vo vzťahu k stanoveným mestským funkčným oblastiam obce v sídle kraja. Za účelom prípravy stratégie tvorí krajské mesto partnerstvo za účasti zástupcov partnerov tvoriacich mestskú funkčnú oblasť.
Predložený pozmeňujúci návrh v § 15 má ďalej za cieľ odstrániť nesúlad dotknutého ustanovenia s ustanovením § 8 ods. 2 predmetného zákona a jeho pravidlami stanovenými pre právne formy delegovania právomoci na orgány územnej a miestnej samosprávy.
Ctené kolegyne, vážení kolegovia, toľko k pozmeňujúcemu návrhu, ktorý sme spoločne vycibrili aj s predkladateľmi a môžem konštatovať, že je aj súhlas pre tento pozmeňujúci návrh.
Ďakujem vám za pozornosť.