37. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážení kolegovia, už sme sa dozvedeli o rodinných príslušníkoch, dozvedeli sme sa o priateľoch poslancov, ale ja by som veľmi pekne poprosila, aby sme sa vrátili k meritu prerokovaného bodu a tou je správa Slovenského pozemkového fondu za rok 2013. Prosím vás dodržujme rokovací poriadok a vráťme sa k tomu, o čom tu máme rokovať. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne, ja by som sa tiež pridal k predrečníčke, že by bolo naozaj za hodno sa vrátiť k meritu a, Národná rada, oni tie parlamenty nejakým spôsobom vznikali, majú nejakú úlohu a čo tam má odznieť, by malo mať, malo by to mať to niečo do seba. Nuž, každý nech si spraví názor a práve aj po tom, čo povedala pani Košútová, len sa pripájam a nebudem to ďalej komentovať. No pravdou je, že každý si spraví svoj názor. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Taktiež sa pripájam k tomu, čo povedala pani poslankyňa Košútová, venujme sa tomu, čomu treba a tiež si myslím, že každý si urobí svoj vlastný názor na to, čo je tu predvádzané zo strany človeka, ktorý sa cíti iba neuspokojený zo strany SMER-u ako takého. Toľko z mojej strany.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca, pani riaditeľka, pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia. Ja nebudem vás unúvať svojimi osobnými personami, ktoré v našej rodine fungujú a nefungujú, nemám žiadnych nominantov nikde. Takže dúfam, že, keď ich nájdete, tak ma upozorníte na to, budem robiť nápravu okamžite. Budem sa venovať tomu, na čom sme sa uzniesli v bode programu a to je výročná správa Slovenského pozemkového fondu za rok 2013, keď dovolíte.
Rok ubehol veľmi rýchlo, pani riaditeľka, ani sme sa nenazdali a znovu to tu máme. Musím povedať, že myslím si, že ten rok bol zmysluplne využitý. Správa nemá síce 371 strán, ako to mali v Rade pre vysielanie a transmisiu, ale nejde o počet strán, ale ide o hutnosť materiálu, o kvalitu a myslím si, že v našich, ja hovorím, že v našich, lebo som, myslím, že je to naša brandža poľnohospodárska, v našich 98 stranách nájdete tiež úplný výpočet, čo sa robilo, nerobilo za ten rok a niektoré veci už tu pani riaditeľka spomenula.
Nakoľko sa jedná o náš majetok, vážení, uvedomte si, že každý v ňom má 5,4 milióntinu, každý má v tom majetku, každý občan má v tom majetku nejakú tú, ten svoj podiel a preto by tento majetok, myslím si, že mal byť zveľaďovaný, nie dehonestovaný a nejakým spôsobom inak s ním aby sa gazdovalo. Nie sme v pozícii Poľskej republiky, ktorá si povedala, že do roku dvetisíc, myslím, že 2016 rozpredá všetok majetok, majetku štátu, pretože náš Slovenský pozemkový fond, ktorý, teda dúfam, že to všetci viete, že spravuje štátnu pôdu a zastupuje neznámych vlastníkov, tak má celkom iný režim činnosti, pretože v prvom rade musí plniť reštitučné nároky, ktoré mu vyplývajú zo zákona, musí plniť záhradkárske nároky, ktoré tiež vyplývajú zo zákona, musí plniť pri pozemkových úpravách svoje povinnosti. Takže tých povinností na štátnu pôdu, ktorú musí Slovenský pozemkový fond plniť, je až až, takže neverím, že budeme mať niečo na predaj vo veľkom a chcem veriť, že v živote nebudeme dávať si limit, dokedy štátna pôda nebude rozpredaná. Štátna pôda tu musí byť a iba v tej nevyhnutnej miere musí sa rozpredávať, keď už podmienky nejakým spôsobom neumožňujú iné riešenie.
Koľko tej pôdy je? Momentálne o našej republike vieme iba, akú má výmeru, to je tých 39 036 km2, ale my ešte nevieme, koľko tu máme, ja hovorím izieb, koľko máme parciel, koľko máme vlastníkov. Tak na ozrejmenie, aj Slovenský pozemkový fond stále dopracuváva svoju výmeru, ktorú má vo vlastníctve štátu, resp. koľko je neznámych vlastníkov a ich spravuje, takže je to veľmi živý materiál a ja by som všetkým občanom chcel povedať, že závisí to samozrejme, v akom stave bude tá identifikácia tých majetkov, ktorá momentálne prebieha cez nejaké ROEP-ky, cez nejaké registre, v hantírke povedané a poviem, že v roku 2012 bolo spracovaných 462 registrov, v roku 2013, ktoré vyhodnocujeme teraz, tých registrov bolo 286. To znamená, z celkového portfólia 3,5-tisíc katastrálnych území nám ostáva 286 katastrálnych území dopracovať a v tomto objeme, samozrejme, aj sa navýši, resp. poníži Slovenskému pozemkovému fondu jeho majetok. Myslím si, že skôr navýši ako poníži, pretože tých neznámych vlastníkov a majetkov vo vlastníctve štátu sa v tých 286 katastrálnych území nájde až-až.
Samozrejme, popri tom sa robia projekty pozemkových úprav, kde Slovenský pozemkový fond ako účastník konania vystupuje a musí vystupovať. Káže mu to zákon. To znamená, musí zastupovať ako štát, tak aj tých neznámych vlastníkov a ako je to v správe uvádzané, keď sme v roku 2009 začali, mali rozpracovaných 350 katastrálnych území a 73 bolo ukončených na Slovensku, tak v roku 2013 máme 193 rozpracovaných a 251 ukončených pozemkových úprav. To znamená, to je to sceľovanie pozemkov a by som povedal, tá perspektíva, ktorú tu chceme mať, aby tie pozemky boli obrábania schopné a funkčné.
Aká je vlastne výmera? Čo momentálne sa v správe uvádza, to musím uviesť, aby naši občania videli, že aký majetok vlastne vlastnia. Tak v správe štátu, ja tomu hovorím, tá kmeňová štátna pôda, ktorá je na LV-ku a je tam správa SPF, podľa tejto výročnej správy je 137 586 hektárov. V minulom roku to bolo 125 156, to znamená, navýšili sme to o nejakých 12-tisíc a to bolo aj tými ROEP-kami, sa proste ukázalo, že áno, tam je ešte štátna pôda, je to zapísané na liste vlastníctva, nie je to v pozemkovej knihe, áno, štát dostal ďalší majetok. Super.
Samozrejme, sú tu aj neznámi vlastníci. Minulého roku sme ich mali na výmere 327 061 hektárov. Tohto roku, teda v roku 2013, lebo tento rok ešte nemáme spracovaný, je to 316 798 hektárov. To znamená, tu sme, zase máme úbytok a to je z dôvodu, že samozrejme, tí neznámi sa stali známymi, aj v tých ROEP-kách a tým pádom Slovenský pozemkový fond môže niektoré listy vlastníctva, ktoré mal, alebo ich zastupoval, už ich nezastupuje a viac-menej ja by som bol veľmi rád, keby tých neznámych vlastníkov bolo čo najmenej. Samozrejme, že celú tú výmeru, ktorá momentálne predstavuje v správe a v zastupovaní štátom 454 384 hektárov, momentálne o to Slovenský pozemkový fond nejakým spôsobom stojí. Túto výmeru háji a háji, myslím si, že pomerne úspešne.
Ako tu už bolo spomínané vlastne, resp. ani nebolo spomínané, že aký počet ľudí to spravuje, tak môžem povedať, že mám takú štatistiku, nie je tých štatistických údajov veľa, ale chcem to povedať národu, aby to videli, aký kolos - nekolos to obsluhuje, tú ich pôdu. V roku 2009 to bolo 292 pracovníkov, v roku 2010 - 305, v roku 2011 - 288, v roku 2012 - 284 a teraz v roku 2013 teda je to 277. To znamená, toľko pracovníkov sa stará o pôdu, ktorú má v správe, resp. zastupuje neznámych vlastníkov Slovenský pozemkový fond.
Aká je priemerná mzda? Aj to je v tejto správe. Tak aj toho sa chcem dotknúť, lebo mnohí možnože si myslia, prehnané, niektorí zase možnože uberajú z tejto priemernej mzdy. V roku 2009 priemerná mzda bola 982 eur na Slovenskom pozemkovom fonde. V 2010 - 1 282, v 2011 - 1 157 eur, v 2012 - 1 159 eur a v roku 2013 - 1 200 eur. Musím povedať, že oproti pracovníkom pozemkového úradu je to možnože dvakrát taký plat, ako oni majú tam, ale to by sme sa mali zamyslieť možnože s pánom Kaliňákom po tej reforme ESO, že ako to nejakým spôsobom vykoledovať, lebo vyzerá, že pracovníci pozemkových úradov, nechcem dehonestovať prácu Slovenského pozemkového fondu, ale majú tiež podstatne s pozemkami ťažkú úlohu rozhodnúť vo veci a zastupujú v mnohých prípadoch, nieže v mnohých, desiatkach, tisícoch prípadoch za svoju prácu na súde. Nemáme žiadnych komerčných právnikov, ktorí by za pozemkové úrady, teda sú to odbory lesné a pozemkové, išli na súdy, ide ten referent, ktorý dal to rozhodnutie, väčšinou, alebo právnička z daného odboru.
Ako som sa dozvedel z tejto správy, Slovenský pozemkový fond, aj minule som to kritizoval proste, že akým spôsobom sú zastupovaní, nezastupovaní, tak áno, je tam uvedené, ktoré regionálne odbory Slovenského pozemkového fondu majú svojich právnikov, ktorí chodia na tieto zastupovania a myslím, že iba tri máte kancelárie, proste kde právnici iní komerčne zastupujú práva Slovenského pozemkového fondu v týchto súdnych sporoch.
Koľko je tých súdnych sporov? V roku 2009 to bolo 1 190, teraz to je 1 483. V hodnote v roku 2009 to bolo 7 mil. eur, teraz je to 6,7 mil. eura. To znamená, zhruba to isté, ale nárast asi o 300 súdnych sporov. Či sa to vymôže alebo nie, ťažko povedať, to už necháme na iných. Je to presne rozobraté, kde aké sú tie súdne spory. Myslím, že tá správa je dosť podrobná a každý, kto má záujem, sa tam môže pozrieť.
Teraz by som sa chcel upriamiť na oblasť reštitučnú, lebo tá je dosť, aspoň pre mňa a mnohých, tvrdím, ešte státisíce ľudí podstatne rozhodujúca. Ako tam stojíme? V roku 2009 sme mali vybavených 14-tisíc podaní z 20-tisíc. V roku 2013 z 26-tisíc 900 máme vybavených 18-tisíc 500. Percentuálne to vychádza na nejakých 69 %, je vybavených reštitučných podaní, ale beriem to tak, pani riaditeľka, že je to, sú to reštitučné podania týkajúce sa náhrady v pozemkoch, nie finančné. Sú to iba náhrady v pozemkoch, to znamená, je nám potrebné tam ešte vyriešiť nejakých 9 049 prípadov, z toho 3 080 podľa dvesto dvadsať deviatky, toho starého a nejakých 5 969 podľa päťsto trojky. Takže plus-mínus 9 000 reštitučných nárokov, čo sa týka náhrady v pozemkoch. Aká tam bude výmera, ešte samozrejme nevieme,možno by sa to dalo niekde načítať, zatiaľ nie. Takže berte na vedomie, že z tých 137-tisíc hektárov bude ukrojených tých 9 000 reštitučných nárokov na tieto vysporiadania v rámci reštitúcie.
Ďalej, zo Slovenského pozemkového fondu samozrejme boli plnené aj finančné náhrady, ktoré sú zase trošku iný prípad a bolo ich v počte 1 664 prípadov v sume 589 415 eur. To znamená, to jeden tiež výdavok v tých reštitučných konaniach, ktorý tam je. Celkove, čo sa týka tých pozemkov, bolo uzavretých 601 zmlúv o výmere 882 hektárov, to znamená reštitučné konania v celkovej hodnote 2 mil. eur.
Takže vážení občania, toto aby ste si druhovo urobili obraz, v akých objemoch sa reštitučné konania konajú, resp. ako to plní a chcem veriť, že tak, ako bol nárast po roku 2010, pretože pán kolega Martvoň tu sa vyjadril, že áno, boli tie konania také, aké boli, sa nepracovalo, no nechcem sa vracať do roku 2006 - 2010, ako pracoval Slovenský pozemkový fond, hej, ako tam boli ťažké doby, ja hovorím, že za štyri roky boli funkční, keď to zrátame po tých mesiacoch, zhruba rok a pol, hej? Aj to boli s prestávkami. Takže nebudem sa k tomu vracať. To už je iná kategória. Každopádne chcem kvitovať, že keď sme v roku 2011 mali vybavených 1 151 reštitúcií, hovorím o tých reštitúciách na pozemky vzhľadom k Slovenskému pozemkovému fondu, v roku 2012 to bolo iba 854 a tohto roku, teda v roku 2013, to bolo 1 177. To je znovu nárast. To znamená, že asi tam nespia a práca sa asi rozbehla, tak to vidím. Samozrejme, aj všetko je na tých pracovníkoch na regionálnych odboroch, ako to pripravia. Rada sedela 11-krát. Má 11 zasadnutí. Bolo tu už spomínané, koľko mala tých 2 160 právnych aktov, 2 125 bolo súhlasných. To znamená, nejakých ani 94 % bolo súhlasných, ostatné boli nesúhlasné, takže dobre. Nie všetko sa odklepáva. Sú tam aj také, koľko, ktoré neprechádzajú.
Samozrejme, že s týmto majetkom by mal Slovenský pozemkový fond hospodáriť čo najhospodárnejšie a preto ho prenajíma a preto tam sú tie zisky aj z toho prenájmu a ja by som bol veľmi rád, že by gro príjmu bolo z týchto prenájmov, aby bolo z týchto prenájmov, ktoré či sa už týka poľovníkov, na poľnohospodárske účely, na iné účely, ale aby to nebolo z predaja týchto pozemkov, ale aby to bolo z prenájmu. Takže boli samozrejme uzatvorené aj nájomné zmluvy na poľnohospodársku činnosť a tam to bolo uzavretých okolo 4 695, pričom celkove bolo vyplatených 8,8 mil. eur, zhruba 96 %. Na nepoľnohospodárske účely boli tiež urobené nájomné zmluvy Slovenským pozemkovým fondom na využitie týchto pozemkov. Počet zmlúv tam bol 3 089 a vyplatených bolo 7 mil. 830, pardon, boli uhradené na 78,9 %. Takže asi tak. Takže toto bolo akože, čo sa týka tých nájomných zmlúv, u poľovníkov to bolo v hodnote asi 262-tisíc eur 1 610 zmlúv.
Takže, pani riaditeľka, ja vám chcem držať palce aj v ďalšom roku. Je pravdou, že už za chvíľu nám tento rok končí a my až teraz prejednávame túto správu. Stále sa to prehadzovalo. Áno, tak ako ste povedali, predaj štátnych pozemkov po jednotlivých rokoch, to musím povedať, lebo o tom to kráčí, v roku 2010 to bolo 104 hektárov, 2011 - 152 hektárov, 2012 - 178 hektárov a v roku 2013 - 149 hektárov. To znamená, takáto výmera za 137-tisíc bola predaná. Nie sú to tisíce hektárov, ani desaťtisíce, sú to desiatky hektárov, ktoré boli, myslím, že v tej nevyhnutnej miere predávané hlavne asi, čo sa týka výstavby diaľnic vo verejnom záujme a iných možnože verejných záujmov.
Takže, pani riaditeľka, ja chcem veriť, že v takomto trende budete pokračovať aj ďalej. Mali ste 176 podaní, z toho 81 boli akože sťažnosti. Najviac sťažností bolo na reštitúcie v Bratislave. To znamená, bratislavský pozemkový úrad nech si spytuje svedomie, za čo brali plat 20 rokov jeho pracovníci, keď tam majú cez 3 000 nevybavených žiadostí na pozemkovom úrade a fond detto. Vyzerá, že sa tam ako dosť ťažko prehryzáva týmito počtami.
Ešte by som na záver, a končím, chcel dať jednu takú možno doplňujúcu otázku, pretože pred troma dňami sme tu debatovali o cirkevnom majetku, je, neni, dať mu, nedať mu, odluka cirkvi od štátu, všetko možné tu bolo nahodené. Tak aby ste boli v obraze, Slovenský pozemkový fond, to je ten, ktorý tu aj ten cirkevný majetok vracia a uzatvára zmluvy, tam sú dohody o vydaní tohto majetku a hovorím, že ešte neni celý, opravte ma, pani riaditeľka, ak sa mýlim, neni celý cirkevný majetok vrátený, tak ako bol nárokovaný a v roku 2013 to predstavovalo, tento majetok v desiatich dohodách a výmera poľnohospodárskej pôdy, ktorá bola vrátená cirkvi, predstavovala 426 hektárov. Aby ste boli v obraze, keby ste, pani riaditeľka, mali možnosť, neviem, či ju budete mať alebo nie, ako stojíme s tými reštitúciami cirkevnými. Vieme, že v českých krajinách to je trošku zaujímavejšie. Ako my tu postupujeme, ako stojíme, neviem, koľko tých celkovo žiadostí bolo, v správe sa to nekonštatuje. Takže prípadne, keď to nebudete vedieť, samozrejme teraz, keby ste mi mohli nejakým spôsobom doručiť alebo na výbor, aby sme sa oboznámili aj s týmto a potom oboznámime plénum Národnej rady.
Takže, vážení občania, môžem vám povedať, že Slovenský pozemkový fond s vaším majetkom gazdoval tak, že bol v zisku 10,5 mil. eur. To znamená, na každého občana 2 eurá. Takže bodaj by takto gazdoval aj ďalej a hovorím, aby to gazdovanie sa napĺňalo z nájomných zmlúv, nie z predaja pozemkov a aby sme tieto príjmy mohli vrátiť znovu do poľnohospodárstva, bol by som najradšej, aby sme to nevykrývali, iné diery v iných rezortoch, ale to je asi momentálne mierna utópia, takže ďakujem ešte raz a dúfam, že takáto správa ešte možno s lepšími výsledkami bude aj o rok, nie o rok, dúfam, že to bude niekedy v júni alebo v máji, aby sme mali jasno, že rok, ktorý nám ubehne, nemôžme na konci budúceho roku prejednávať.
Ďakujem pekne, že ste ma vypočuli.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Fecko, myslím si, že korektné, odborné vystúpenie. Plne s vami súhlasím v mnohých veciach, čo ste povedali. Dôležité je to, že práve v roku 2013, ako ste aj vy povedali, je už jasný výsledok vnútorných procesov, ktoré spustila pani generálna riaditeľka a zmien v rámci fondu, kde samozrejme patrí k tomu aj dôsledné sledovanie zamestnancov, či si plnia svoje povinnosti. Nie je normálne, že niekde v Dolnom Kubíne nejaká zamestnankyňa drží veci päť, šesť alebo sedem rokov. Potom to budí dojem, že čaká asi na niečo, kým niekto za ňou príde. Teda buď je to potom takýto proces, že podozrivé z pohľadu nejakej nekalej činnosti, alebo potom neodbornosti a práve toto si myslím, že bola aj cesta, ktorú pani generálna zvolila, že si prešla všetky regióny, videla, ako sa pracuje, vidí, s tým, že je z vnútra a pozná, keďže dlhé roky robí na pozemkovom fonde, tieto problémy a dokázala ich eliminovať a ďalej sa s nimi vysporiadala, čím výsledkom je aj pozitívny rozpočet, ale aj tieto pozitívne výsledky v roku 2013. Čiže plne s vami súhlasím a samozrejme želám pani generálnej riaditeľke aj ďalšie úspechy práve v týchto oblastiach.

Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, pán kolega, za reakciu. Môžem povedať iba jedno, že som rád, že kolegyňa pani riaditeľka nebola nominovaná, ale išla ako odborníčka na tento post, tak dúfam, že to každý vie a o takýchto odborníkov stojím a stojíme aj my všetci, dúfam, v tejto sále, aby na týchto miestach, kde je vysoko odborná, odbornosť požadovaná, aby sa to aj realizovalo. Nemôže byť politický nominant, nehnevajte sa, nemôže byť politický nominant, pretože on to proste nevie. Nehnevajte sa, bol som aj na Slovenskom pozemkovom fonde aj v Dolnom Kubíne aj na Pozemkovom úrade v Námestove v minulom volebnom období, aj teraz som sa tam bol pozrieť, niektoré veci im asi treba vysvetľovať, ako to má fungovať, lebo som sa trošku zhrozil, ako to tam vyzerá, ale verím, že nie je všetkým dňom koniec a náprava je možná stále, nikdy nie je neskoro, takže dúfam, že budú iba odborní nominanti a tak by sme si vedeli predstaviť posun aj s gazdovaním majetku štátu do lepších vôd. Ďakujem pekne.

Vážená pani riaditeľka, vážená pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov. Chcel som sa prihlásiť len s faktickou na kolegu Martina, že budem reagovať, aj tak väčšinou budem na kolegu a poviem aj niekoľko slov ako navyše. Ja si dovolím nesúhlasiť s týmto názorom, ktorý tu bol odprezentovaný. A to Poľsko, ako spomenul mimochodom, že do roku 2016 tú štátnu pôdu odovzdá ľuďom, máme nasledovať túto krajinu. To nie je na výstrahu, je to hodné nasledovania. Ja sa pýtam, pani riaditeľka, na čo je štátu pôda? Vy na nej hospodárite? Hospodárite, pani riaditeľka, na tejto pôde? Tu Marián Záhumenský, neni tuná, a tu je, tak prišiel teraz. Marián, ty gazduješ na štátnej pôde, tak ty si gazda, alebo máš v prenájme štátnu pôdu, či nemáš. Kýveš záporne, no ale sú gazdovia, sú hospodári, ktorí na nej hospodária.
Pozrite sa, ľudia boží, na túto našu krajinu, ako vyzerá. To je strašné, ja keď som vo Švajčiarsku, stále si to tak pripomínam a stále myslím na našu vlasť, na našu krajinu. Pani riaditeľka, prečo my nemôžme byť takou krajinou, ako sú Švajčiari. Veď my máme všetky predpoklady na to. Čo, my sme menej pracovití? Čo, sme hlúpejší? Čo máme tých roľníkov, to sú takí hlúpi? Však keby som sa vás opýtal, aké máte, kolegovia, korene, tak si dovolím povedať, že 90 % máte roľnícke korene. Aj keď môj otec bol síce robotník, hej, ale môj starý otec bol roľníkom, aj prastarý otec bol roľníkom. My sme roľníci. Pozrite sa, ako vyzerá naša krajina. Ja som to tu rozprával, poviem to tu znova, lebo mi je smutno z toho, keď vidím tie polia, ktoré sú zarastené burinou a kriakmi. My tu budeme obhajovať stromy, kriaky, kde čo všetko, invazívne rastliny, ktoré tuná sa rozmáhajú preto, lebo sa aktívne nehospodári na tej pôde. A to je tak, že keď ty gazduješ na cudzom, zásadná vec platí, ak ty chceš hospodáriť a chceš byť zodpovedným hospodárom, musíš hospodáriť na svojom, na vlastnom. Štátu nie je, pani riaditeľka, potrebná tá pôda, lebo vy na nej hospodáriť nebudete, vy tú pôdu len prenajímate.
Naopak, tak ako vám to kolega odporúčal, aby ste čo najmenej príjmu mali z predaja pozemkov, ja vám, pani riaditeľka, odporúčam naopak, aby ste čo najviac príjmu mali z predaja štátnych pozemkov a štátnu pôdu treba rozpredať, treba ju dať ľuďom a nech ľudia na nej hospodária. Tak to bude druhé Švajčiarsko, ale nie také len popísané, ktoré len tu to o tom počúvame, ale nech reálne tuná je. Tam je to vypasené, vykosené, veď tam sú také stráne, ja som si pár fotiek zrobil. Spomínal som si na to veľmi, aj na pána ministra Kažimíra, jemu som odfotil registračnú pokladňu, ako vyzerá, tam si zrobíte nákup, na kalkulačke si to zrátate a tých, a tie franky tam dáte, do tej pokladnice. Keď sme išli cez, ja neviem, Furkapas, hore na psovej búde bola "registračná pokladňa". To bola pokladnica, do ktorej ste dali tie peniaze, ste sa obslúžili a to je ten priamy predaj z dvora. Tam ste si otvorili tú chladničku, mali ste to ofrankované a tam ste hodili tie peniaze.
No hej, povieme na Slovensku, či je to možné, alebo jak. No veď však samozrejme, ale učme sa to, učme sa to a to nie je všetko len zdaniť a všetko registračné pokladňa a všetko tak. Tá krajina je ako vymaľovaná vo výškach 2 500 až 2 600 metrov nadmorská výška, tam sa pasie dobytok, tam je to naozaj zužitkované všetko. Tuná, keď sa pozerám na Belanské Tatry, však ja som takmer Tatranec, aj keď bývam v Kežmarku pod Tatrami, ale starí rodičia, naši starí rodičia a v časoch našich starých rodičov predné zadné meďodoly v Belanských Tatrách sa pásli kravy. Dneska sme to uzavreli a pre koho je to otvorené? Koho tam stretnete, keď tam pôjdete? Vy tam nesmiete ísť ako bežný turista, možno Tibor Lebocký má tiež nejakú skúsenosť, ako s tým. Ale keď tam pôjdeš, tak hneď ťa legitimujú ochranári, čo my vytvárame, aké oblasti? Pre koho? Pre jednotlivcov, pre tzv. ochranárov? Odpusťte mi, že tu som použil takýto výraz, ale takto to je v našej krajine. Tuná pôdu treba dať ľuďom, treba ju rozpredať, aby sme sa správali zodpovedne k tejto pôde, aby efektívne bola táto pôda využívaná. Ak je to možné v bohatom Švajčiarsku a nám chudobným alebo chudobnejším Slovákom, im sa to oplatí, nám sa to neoplatí?
V centre Zürichu sa pasú aj kravy aj ovce, sú tam kravíny, môžte si ísť kúpiť mlieko priamo od gazdu. Bude tam mlieko, má to svoju kultúru. Ja keď toto tuná počúvam, prepáčte mi trošku možno emotívnejšie to rozprávam, ale naozaj ma to veľmi, veľmi ma to mrzí. My plačeme nad tým, že máme vysokú mieru nezamestnanosti. My od prvovýroby až po finálny výrobok, kvalitný finálny výrobok, to je tak, ako majú Švajčiari, keď si kúpite tam od toho baču, od toho gazdu ten syr, tak naozaj ten syr je vyrobený environmentálne a naozaj je bez akýchkoľvek chemických prísad. Sú to kvalitné výrobky, ale nechcem len to povedať, ale tam konkrétne tí ľudia z toho žijú. Keď sa pýtam hospodára, že koľko... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
173.
Prepáčte, pán poslanec, ja iba pripomínam, že rokujeme o výročnej správe Slovenského pozemkového fondu.

Kuffa, Štefan, poslanec NR SR
174.
Súvisí to s tým. Veľmi to súvisí, pani predsedajúca, súvisí to s tým, lebo naša krajina je zarastená burinou. Vyzerá hrozne, vyzerá príšerne táto naša krajina. Mnohé oblasti sú také, ktoré sú opustené a ma to, veľmi ma to mrzí, že to tak je. Áno 49-tisíc kilometrov štvorcových máme, ale však nech to vyzerá k svetu. My tuná ani nedostaneme ani nijakých turistov, nič tu nedostaneme. To nie, zase také uzávery robiť len pre niektorých ako ľudí a vyvolení majú vstupy a ostatní nemajú. Pani predsedajúca, si ma prerušila, stratil som ten kontext. (Povedané so smiechom.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
175.
Ospravedlňujem sa.

Kuffa, Štefan, poslanec NR SR
176.
Čo sa týka, áno, tých neznámych vlastníkov, áno, registrujeme veľmi veľa neznámych vlastníkov, tých treba vysporiadať. Ale čo sa týka, čo sa týka SPF a štátu, že by mal pôdu štát, tú pôdu tak či tak bude mať, bude ju mať, lebo veľa ľudí nevie, zomrú, sú bezdetní, nevysporiadané sú veci. Odkiaľ štát má tú pôdu, Martin? Odkiaľ ju má? Skadiaľ ju má? Odkiaľ má tú pôdu? Sto štyridsaťosemtisíc hektárov, odkiaľ ju má? Treba tú pôdu dať ľuďom a nielen pôdu, ale aj vodu, o ktorú som, sme sa tuná, ja neviem, možno nejak zase emotívne, aj pôdu, aj vodu, aj les dať ľuďom, lebo toto sú najlepší hospodári. Inžinier Šlinský, dovolím si ho takto menovať tuná, je to poľnohospodár, ktorý hospodári na dvoch hektároch a živí celú rodinu. Pestuje zeleninu. Prečo by u nás toto nemohlo tak byť, aby sme my mali takýchto farmárov? Prečo by to, my sme tuná nemohli kvalitné mäso tuná, či hovädzí dobytok chovať, ovce?
Ako je to možné, že nám sa to neoplatí a Švajčiarom sa to oplatí? Ale to, samozrejme, to súvisí aj s celkovým tým reliéfom, aj, aj životným prostredím ako tej krajiny. Švajčiarsko je jedna krásna, nádherná, vymaľovaná krajina.
Keď to máš tie fotky alebo tie pohľadnice, to nie sú len také náhodné zábery, kdekoľvek cvakneš naslepo s tým fotoaparátom, tak táto krajina takto vyzerá. Naša krajina, žiaľ, takto nevyzerá.
Prepáčte mi, pani predsedníčka, ale ja som si dovolil nesúhlasiť ako s týmto názorom. Nám pôdu, ani vám, Slovenskému pozemkovému fondu ju vôbec netreba, lebo vy na nej nehospodárite, vy ju len prenajímate. Pôdu treba predať, tak ako to urobili Poliaci, že tu majú termín do roku 2016. Zamyslime sa nad tým, predajme tak isto aj my pôdu, les, ale aj vodu, nech patrí ľuďom. Táto krajina má patriť tomuto ľudu, to má patriť tomuto ľudu. Ja keď som bol v tom Švajčiarsku, tam som to zažil, pani kolegyňa, vydržte ešte, tam som to zažil, že tá krajina naozaj patrí tým ľuďom. Keď sme vyšli, to bolo v Appelzene na Horské pleso, tam boli turisti, no tak bolo horúco, boli tam rodiny s deťmi, tak sa kúpali v plese. Skúste sa, skúste si zaplávať na Popradskom plese alebo na Štrbskom plese, rozložte si tam ohník, opečte si tam slaninku. Toto som zažil v Alpách. Ale, to som cítil, že táto krajina patrí týmto ľuďom. Naša krajina patrí len jednotlivcom a nech sa volajú akokoľvek, keď som aj, mimochodom, spomenul tých ochranárov. Mrzí ma to, že to je tuná tak, treba dať pôdu, vodu a les ľuďom. Ešte raz to duplicitne opakujem.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Pán kolega, troška aby sme to tak dali na správnu mieru, lebo vyzerá, že trošku sme ako odišli z tohto. Keď si vezmeme Poľsko, oni tam nezdružstevňovali, oni nemali veľké družstevné lány. U nás to prebehlo cez družstevné lány. Oni nemali tam reštitúciu, my sme museli mať reštitúciu. Pokiaľ si štát splní všetky povinnosti, ktoré sľúbil v zákonoch, že vysporiada v pozemkoch a budeme to mať vysporiadané, to znamená, reštitúcie, záhradkárske osady, chránené oblasti, ktoré chceme meniť, lebo aj tam máme problém, v tomto, to znamená, tá pôda 137-tisíc hektárov možnože bude ešte málo, ktorú by sme dali. A pokiaľ, to je o ľuďoch, to je o našich ľuďoch, ktorým my dlhujeme, štát dlhuje týmto ľuďom pôdu. A to musí ísť zo štátnej pôdy, z akej pôdy inej? Budeme niekoho vyvlastňovať potom? To sa nedá. Zo štátnej pôdy to pôjde, takže to je jedna vec. Je fakt, že ja som vo Švajčiarsku nebol, ale zase u nás sme mali, koľko revolúcií za sto rokov?
V 1918 jedna, v 1948 druhá, 1983 tretia. Švajčiari si to budujú furt, to isté, čo raz začali, neviem, pred koľkými sto rokmi, takže asi aj ten vzťah k pôde je trošku iný, ako u nás. A u nás sa momentálne po 1989 ten vzťah k pôde stratil a je veľmi ťažko ho znovu dostať.
Hovoril si, že máme zarastené pozemky. To nie sú štátne pozemky, to sú fyzických osôb pozemky, ale tam musí byť o pokutách. Tam musí prísť odbor ochrany pôdy a povedať, áno, niekde v Hudcovciach je zarastený pozemok, tak dám vám pokutu. Len potom zistí, že je to jeho sused a pokutu mu nedá a to je o tom. To znamená, zase o tých ľuďoch, takže Slovenský pozemkový fond bodaj by prenajímal tie pozemky a keď sa o to nestará, dával pokuty a zase penále. Má to v nájomnej zmluve, zase príde do štátnej kasy viacej peňazí a pokiaľ bude mať všetky podlžnosti, ktoré zo zákona vyplývajú voči našim občanom, čo im dlhoval socializmus, vysporiadané, nemám problém, aby to prípadne rozpredal, keď už zostane nejaká pôda. Tvrdím, že nezostane, pretože päťku, štvorku, ochrana prírody tam predstavuje asi 30-tisíc hektárov, ktorá bude tam sa musieť sa riešiť. Toľko z mojej strany.

A to je ten problém. My máme chudobné regióny Slovenska a hlavná vec, že máme vyhlásené tam vtáčie chránené územia. My obmedzujeme vlastníkov v ich vlastníckych právach. Ako štát dáva náhradu za to? Ako platí? Ako sa správa štát? Pani riaditeľka, keby som tak vyhlásil chránené vtáčie územie na vašej záhrade alebo na vašej roli, čo by ste na to povedali, páčilo by sa vám to? A by som vám nič nezaplatil, len by som vás obmedzoval vo vašich vlastníckych právach. Celé je to o tom, Martin, celé je to o tom a mne sa toto nepáči. Samozrejme, Švajčiari neprechádzali takou tortúrou, ako sme prechádzali my, ale stojím si za tým.
Štátu pôdu nie je treba, lebo štát sa nevie o túto pôdu starať, nevie, teda nevie na nej hospodáriť, nevie na nej, ani nehospodári. Lebo hospodári na nej tak, že ju dáva len do prenájmu. A Švajčiar je naozaj ten, my sme stratili, žiaľ, musím povedať, že my sme stratili ten vzťah ku pôde a to ma, veľmi ma to mrzí, že toto tu je. Tu treba tu normálne tuná učiť, že opätovne treba učiť týchto ľudí. My máme naozaj veľmi veľa, no 80- až 100-tisíc pracovných miest je v poľnohospodárstve, ale treba na to naozaj, štát je ten, ktorý má vytvárať podmienky na to, aby sa tu s radosťou žilo v tejto našej krajine. Koľko mladých začínajúcich farmárov chceli by začať hospodáriť, nemajú na čom, nemajú na čom.
To je veľký problém dostať sa ku pôde, je to obrovský problém u nás sa dostať ku pôde. Švajčiar áno, on zdedí ten pozemok po svojich rodičoch aj po svojich prastarých rodičoch, ale zdedí aj tú skúsenosť, čo nám tu chýba. Nám to chýba, my sa to potrebujeme všetko učiť. Štát je tu len na to, aby tu vytváral mechanizmy, ale pôdu, ja si stojím za tým, pôdu treba dať naozaj ľuďom, lebo ľudia dokážu na tejto pôde hospodáriť. Nemuseli by sme tu riešiť nijaké pokuty za zarastené buriniská. Ja, keď chceš, ti môžem vyfotiť tuná takéto polia a takéto lány, kde rastie burina, kde sú náletové dreviny, či už invazívne dreviny, tam kde boli lúky, role, sú tam lesy... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážená pani predsedajúca, vážená pani riaditeľka, vážené kolegyne, kolegovia, čestné slovo, nebol by som už vystúpil, ale nedá mi, ja mám možno, neviem, v čom to je, úcty k tej žene. Ja som sa veľmi dávno zastal pani Melicherčíkovej, to je osoba, ktorá musela odísť z univerzity kvôli tomu, že prišla na niečo a tuná niektorí vaši kolegovia sa chodili ju pokorovať, sa chodili napchávať hamburgermi ku nej, no bol by to, ako by jeden povedal, čert dlžný v podobe toho, že niekto na mňa posiela novinárov, ale ja to ustojím. Ale prosím vás, to, že ste sa, a že predsedajúca ani nezastavila to, čo sa tu hovorilo, nevážili sa slová tu, žena, ktorá tu nie je, ja som hovoril o procedúre, ale tu niekto tú ženu obvinil z toho, že je fluktuantka a vo faktickej poznámke dokonca, že pomaly brala úplatky. Prosím vás pekne, naozaj, ja kvôli tej žene to robím a chcem povedať, nerobte to. To naozaj si takto nemôže parlament fungovať, že to nemáme v sebe, že to niekto, že vážte slová, aj, pani riaditeľka, aj vás chcem poprosiť, že vážte slová, tá žena nemá možnosť sa brániť. Ja som nikoho z ničoho neobvinil, ja som hovoril o procedúre, hovoril som, že čo to je politické, no hold, keď niekto šiel do politiky, musí proste ísť so svojou hruďou, so svojím štítom, no tak to proste je.
Ale nejaká pani z Dolného Kubína, tu z nej urobili fluktuantku, tu z nej urobili osobu, ktorá čakala na úplatky a ešte sa ľudia dozvedeli, že má nejaký penzión. Prosím vás, toto sú prízemné veci. Ja viem, že tu sú ľudia, ktorí spokorujú ženy, dokazujú to aj tým, že sa chvália, koľko ich dotiahli do postele, prosím vás, ale toto nerobte, toto naozaj nerobte, nerobte.
Kolega Martvoň, na mňa sa navážajte. Ja si vo veciach poriadok urobím. Prosím vás, nechajte tú ženu na pokoji. Nenaznačujte tu niečo, nenaznačujte, tá žena má dve malé deti, tá žena opatrovala umierajúceho člena rodiny, na ňu ste to našili, lebo ste jej potrebovali dať, že fluktuuje, ona sa chúďa, ona mi to vysvetľovala, ona povedala, že išla dohodou, ona nechcela už s nikým nič mať. Prosím vás, nechcite, aby tie detaily, keď niekoho skutočne začnú zaujímať, aby sa tie detaily dozvedel, prosím vás. Nerobte z osoby, ktorá, poslednýkrát to poviem, ktorá tu nie je, nerobte, nekazte jej život. Už ste pokazili toho dosť. Melicherčíkovej ste zničili život, prosím vás, vy ste jej zničili život tým, čo ste vypisovali na ňu pod tými "nikmi". Prosím vás, dajte pokoj. Nájdite si väčšiu, nie ženu, (reakcia z pléna) nie úbohú ženu, nájdite si chlapa, kľudne sa navážajte do mňa. Prosím vás, nechajte tú pani z Kubína tak, dobre? A končím tým, pani predsedkyňa, generálna riaditeľka, vážte slová.
Ďakujem pekne.