37. schôdza

Ďakujem za upozornenie. Pani generálna riaditeľka robí svoju prácu, je, žiaľ, vystavená politickým tlakom. Slušná spoločnosť má nastavené mantinely, ako im odolať. Niektorým veciam proste asi sa nedalo, keď tam niekto vyklepkával furt po tých dverách. Ja som hovoril o procedúre, ako o princípe, ako o systéme, že takto to fungovať nemôže. To, že to nakoniec niekto z toho stočil a chúďa ženu, ktorá s tým nič dokopy nemá, urobí z nej to, čo urobí, je už len znakom toho človeka, ktorý to urobil. Viete, to naozaj existujú aj prepisy, to si každý môže pozrieť, kto čo urobil, to čo povedal. Len naozaj nechajme, svojím spôsobom ma to mrzí, že to celé takto dopadlo. V politike sú niektoré veci nevyhnutné na to, keď chceme na niečo upozorniť, v osobnom by mi to nestálo za to, len hovorím, keď sa niekto dal na politiku, len vynechajme z toho matku dvoch detí, dobre? Ja viem, že tu sú ľudia, ktorí si potrebujú dokázať svoje ego cez niečo, ale tá matka dvoch detí s tým nič nemá. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, pani generálna riaditeľka, som si myslel, že sa nedostanem ani k slovu po týchto ťažkých prekáračkách. Ak dovolíte, ja budem vecný, nebudem emotívny, budem hovoriť suché veci, ale myslím, že so znalosťou. Prvé musím skonštatovať teda, že správa je z roka na rok konsolidovanejšia. Druhé, čo by som chcel teda upozorniť a už teda pôjdem rovno k veci, je tam interesantná suma, ktorá je v kapitole 142 na str. 14 a to je štruktúra pohľadávok známych zmlúv za poľnohospodárske využitie pôdy, je to suma cez 3 mil. eur, kde vlastne 95 % dlhu je z veľkej privatizácie. Čiže z toho nešťastia, ktoré postihlo Slovensko v istých chvíľach a dodnes vidíte, aké máme následky a ja si zasa pamätám iné následky, ktoré som mal v číslach, keď som fungoval na ministerstve, boli to miliardy, ťažké miliardy.
Otázka na pani generálnu, ako stoja tieto pohľadávky z hľadiska vymožiteľnosti, či sú ešte vôbec dosiahnuteľné a celkom iste by bolo dobré a zaujímavé a ja by som aj žiadal, aby boli zverejnené zoznamy dlžníkov v tejto sume a samozrejme aj s výškou dlhu. Predpokladám, že v mnohých prípadoch títo ľudia zároveň aj dneska sú nájomcami pôdy cez SPF, akejkoľvek, či štátnej alebo spravovanej a myslím si, že je to, napriek tomu, že nie sú to tie isté právnické osoby, aleže sú to fyzické osoby, ktoré jednoducho fungujú v rozličných právnických osobách, že je to dôvod na zrušenie nájomných zmlúv.
Ďalšou zaujímavosťou je kapitola 153 zvýšenie výmery pozemkov v správe a nakladaní SPF o 2 168 ha, to je vlastne následok to, čo tu bolo povedané ROEP-ov a pozemkových úprav, ktoré, mimochodom, stále ich pokladám za pomalé, ale to nie je otázka len tejto vlády, to je otázka všetkých vlád, ktoré mali možnosť a nespravili patričné kroky, aby ROEP-y a pozemkové úpravy boli rýchlejšie, efektívnejšie, lacnejšie a aby sa ľudia vlastne dostali k tomu listu vlastníctva, ktorý potrebujú.
Túto pôdu, tých 2 168 ha pokladám vlastne tak za takú pôdu priznanú, vynútene priznanú, pretože to ukazuje len na fakt, ktorý sme už dávno poznali a dávno vieme, že mnoho poľnohospodárskych subjektov, či fyzických osôb, či právnických osôb, bezplatne užíva stovky a tisíce hektárov pôdy, čo ich neskutočne zvýhodňuje oproti tým, ktorí sú v tomto smere korektní a ktorí platia a majú pôdu ozaj reálne prenajatú, majú reálne zmluvy. V tomto smere samozrejme, že SPF je ten, ktorý je obeťou a tu by malo ukočírovať tieto veci ministerstvo cez Pôdohospodársku platobnú agentúru, ktorá ak by vyžadovala jednoduché pravidlo, že pôda, ktorá je požadovaná na podporu, má byť aj zazmluvnená a preukázať zmluvy, tak by sme mali priznanú všetku pôdu, ktorá na Slovensku je, tak ako ju vykazujú výmery katastrov, alebo ako ich vykazuje nalietavanie, to znamená kontrola pre PPA.
Pri subjektoch, ktoré takto roky, desiatky rokov zatĺkajú pôdu, je to dôvod znovu na neobnovenie zmluvy následne po ROEP-och a po pozemkových úpravách, to je dôvod na ich dištanc, pretože oni zámerne, oni vedia, oni majú presne zosumarizované svoje katastre a vedia, komu ktorý hektár patrí a sú ticho ako voš pod chrastou, keď majú stovky hektárov takto nepriznanej pôdy a bez nájomných vzťahov.
Toto ukazuje ešte aj na trošku inú záležitosť, ktorá, a teraz ja nechcem ani vás obviňovať, pretože ani sa nepoznáme, viem, ako fond v tejto chvíli pracuje, na druhú stranu o tých politických tlakoch, tie vždycky boli, sú a budú, viem, že vy im do značnej miery odolávate, mám o tom informácie. Ale je čas zmeniť ekonomické podmienky pre nájom poľnohospodárskej pôdy vo vlastníctve štátu, alebo v správe SPF. Nájmy, reálne nájmy sa dnes pohybujú kdesi úplne inde, ak budem teda hovoriť o tržných nájmoch. A neviem, prečo by sa nemal štát správať tržne, tržne a keď zoberiem tabuľky, ktoré sú len prílohou správy, tak tam mám vlastne manuál, 36 eur za hektár v nitrianskom okrese, keď nájmy sa tam pohybujú päťkrát viac, reálne nájmy sa tam pohybujú päťkrát viac. Novozámocký okres 51, už to je aká disproporcia medzi Nitrou a Novými Zámkami. Ja viem, že ma budú v istej chvíli ako ľudia preklínať, ale ja som tiež poľnohospodár a ako netrápi ma to, pretože už bolo dosť takýchto ťahov, až podťahov a konečne treba urobiť v tomto systém, poriadok a samozrejme zvýšiť aj tržby pre štát a samozrejme, to by zasa viedlo k rýchlejšiemu vykonávaniu ROEP-ov, pozemkových úprav, to je zdroj na tieto operácie.
Ešte trošku štuchnem ani nie do osieho hniezda, ale zrovna do hniezda sršňov a to poľovníctvo a nájmy poľovné. Ja som bol vtedy štátny tajomník, keď sme zdvihli, rapídne sme zdvihli ceny nájmov za poľovné celky a myslím si a ja si za tým stojím, že to boli reálne ceny. A teraz vám len poviem štyri čísla, ktoré v správe sú a ktoré si ktokoľvek môže prečítať a môže si ich porovnať, aké sú rozdiely a to je, ja som nepozeral, kedy sú robené zmluvy, ale jasne to naznačuje na to, ako v rozličných časoch boli robené nájomné zmluvy, to znamená, že niektoré dobiehajú a niektoré sú už nanovo a budem hovoriť iba o tých, ktoré sa dajú exaktne v tej správe vyčísliť, nepozeral som sa do vašich zmluvných vzťahov ani účtovníctva. Banskobystrický okres a budem hovoriť iba o nájme lesného pôdneho fondu LPF, v Bystrici je nájom za hektár poľovného pozemku 9,22 eur, v Liptovskom Mikuláši 18,50 eur, v Prešove 0,21 eur, v Trenčíne 0,27 eur a sú to oblasti, ktoré keď ich z poľovného hľadiska porovnám, ktoré sú porovnateľné. Sú to nejakého druhu jelenie oblasti, to znamená, že porovnávam porovnateľné.
Tu sú ďalšie zdroje, ďalšie zdroje na to, aby ste jednoducho mohli lepšie, efektívnejšie hospodáriť a samozrejme a ani nikoho neukracovali, nikoho neuprednostňovali. Samozrejme, že viem, že to sú nie vaše hriechy, že sú to hriechy iné, iných ľudí, ktorí lobovali, ovplyvňovali, atď., ale tu je pes zakopaný, v týchto dvoch číslach a vôbec si nemyslím, že štát nemá mať pôdu, myslím si, že má mať pôdu a že tá pôda je dôležitá v istej chvíli na to, aby štát vedel pružne reagovať na mnohé veci, ale je problém s reštitúciami a ja som sám už kedysi nahováral ľudí, že jednoducho mali vytvoriť asociáciu a mali zažalovať Slovenskú republiku. Pretože je dvadsaťpäť rokov po revolúcii, majetky boli zobraté zo dňa na noc, alebo z noci na deň, ale, ale návrat ani po dvadsiatich piatich rokoch a tam je maslo na hlavách pozemkových úradov, ale sčasti aj SPF v minulosti, ale samozrejme sa to stále ťahá.
No a rád by som sa dočkal, na záver poviem, rád by som sa dočkal času, kedy budú všetky zmluvy, to znamená, zmluvy o nájme poľnohospodárskej pôdy na poľnohospodárske využitie, zmluvy o lesnej pôde a tak isto aj o nájme pre poľovné účely, práva výkonu poľovného, že by boli zverejnené a že by boli dostupné tak, ako sú všetky zmluvy na internete, aby sme jednoducho videli. No, no sú, len sú tak zašifrované, že sa k nim ťažko dostať, to znamená, bežný človek sa k nim nedostane. My sa k nim dostaneme tak, ale, ale bežný človek sa k nim nedostane, to znamená, že toto by bol ideálny stav, keď jednoducho by toto bolo evidentné a ľahko dostupné. To znamená, možno treba zvýrazniť na tej, na tej vašej stránke, že...
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Pán kolega, ja zareagujem, zareagujem krátko. Ďakujem za tvoje vystúpenie a ku tým reštitúciám. No ja som prišiel aj kvôli tomu do parlamentu, aby sme tie reštitúcie pohli, mali sme krátke obdobie, dvojročné, tú istú otázku som dal po roku 2012 pánu ministrovi Jahnátkovi, že pán minister, bol by som veľmi rád, keby za vaše volebné obdobie bola fajka - reštitúcie vybavené. Odpoveď znela: nemožné. Tak ja hovorím: možné, len treba personálne a možno aj finančne tých ľudí, ktorí to majú riešiť, aby sa k nim dostalo to, čo tam má byť a neni možné, aby sme čakali na identifikáciu z katastra rok a pol. Na pozemkových úradoch rok a pol čakáš na identifikáciu, aby si vôbec vedel majetok zidentifikovať, to je jedno, či sme v Sobranciach alebo v Námestove a už nehovorím o ďalších prieťahoch, ktoré sú v konaniach, kde sa hovorí o takzvanej vyššej moci, ktorá ti bráni v konaní. Takže to hovorím, že všetko sa dá, len treba chcieť a dúfam, že jedno volebné obdobie niekto to konečne odfajkne, že vybavené, reštitúcie budú. A to je jedno, či budú cirkevné, fyzické osoby alebo právnické osoby. To znamená urbariáty a ďalšie. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Presne tak, štát zhabal pôdu za jednu noc a za dvadsaťpäť rokov ju nevie vrátiť vlastníkom. Lenže to je taký ideálny možno pohľad a tá realita je kdesi inde. Tí ľudia sa nedajú dohromady a nedajú žalobu na Slovenskú republiku. Keby to tak bolo, tak za dvadsaťpäť rokov prečo to neurobili? Štátu nie je potrebná tá pôda. Ja si za tým stojím, to, čo som povedal. Štát pôdu vlastniť nepotrebuje. Zamyslel som sa nad možno tým nájmom, hej a to je presne ten problém, vidíte, pani riaditeľka, to vám tu budeme oplieskavať, hej, že či teda sú tie zmluvy, aké sú, uzatvorené, koľko berie štát nájomné za poľnohospodársku pôdu, koľko možno za poľovné revíry, či zmluvy zverejňovať, nezverejňovať. Pani riaditeľka, nedýchalo by sa vám ľahšie, keby ste toto nemali, také problémy? (Reakcia navrhovateľky: Mne sa dýcha dobre.) Vám sa dýcha dobre, ale by sa vám dýchalo lepšie. Vidíte, to by nebolo. Teda, že či päťkrát, päť násobne v Nitrianskom kraji má byť, teda ja som to prerátal, tak okolo dvesto eur by to vychádzalo, hej.
Tak pán kolega to toľko povedal, že dvesto eur za hektár, ale krútite záporne hlavou, pani riaditeľka. Ja tiež si myslím, že toľko nedávajú, čo ja mám skúsenosť, tak tiež si myslím, že sa to pohybuje niekde medzi štyridsať, niekde sto, stodvadsať, hej, to som počul, ale tak dvesto eur som nepočul ani ja, ale to je potom to doťahovanie. Vidíte, keby tá pôda patrila vlastníkom, vlastník bude na tej pôde hospodáriť, bude si uplatňovať aj poľovné právo a keď si to poľovné právo neuplatní, tu máme aj pána prezidenta, dokáže to prenajať poľovníckemu združeniu a nech si ľudia hospodária na tej pôde sami, nech ju spravujú, nech táto krajina patrí ľuďom. Načo štátu sú tieto majetky? Štát má len s tým oštaru, štát nevie spravovať tento majetok, lebo vy nebudete pestovať ani zeleninu, ani obilie, ani zemiaky... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán kolega Radošovský, ďakujem vám za vaše vysoko odborné vystúpenie k problematike, ktorá je vám teda blízka. Celý život pracujete v oblasti poľnohospodárstva a problematika Slovenského pozemkového fondu je vám blízka. Nebol by som na vás reagoval, keby som si na záver vášho vystúpenia nevypočul, že je problém so zverejňovaním na internete nájomných zmlúv a ma to veľmi prekvapuje a teda, ak to tak je, tak som veľmi rozhorčený. V čase, keď už, myslím si, že tri roky platí to, že žiadna zmluva v našom štáte nie je platná, pokiaľ nie je zverejnená na centrálnom registri zmlúv, myslím vo všetkých oblastiach, tak ak je to takto, že nájomné zmluvy nie sú, alebo sú ťažko dostupné, lebo to ste naznačovali, že sú ťažko dostupné na portáli, ja si to predstavujem tak, a určite si to overím, že buď podľa nájomcu alebo čísla pozemku by malo byť to úplne jednoduché si skontrolovať, kto je nájomcom, za akú cenu a porovnať si to. Takže určite očakávam aj ja, že pani riaditeľka sa k tomu vyjadrí. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne všetkým diskutujúcim aj s faktickými poznámkami, ktorí tu vystúpili. Vidím, že poľnohospodárstvo a Slovenský pozemkový fond je vždy zaujímavá téma pre všetkých, hoci nás tu neostalo v pléne veľa. Ja také maličké poznámky.
To, čo sa pýtal pán poslanec Fecko o cirkevnej reštitúcii, odpovieme písomne.
Pán Radošovský, vymožiteľné pohľadávky samozrejme, tam je vždy otázka toho, že či ten subjekt existuje alebo nie. Ale môžem vás ubezpečiť, že ak je niekto dlžníkom fondu dlhodobo, my zo zákona, zo zákona preverujeme, alebo aj osoba blízka, keď je fondu, teda dlžníkovi fondu takémuto, takejto osobe neprenajmeme poľnohospodársku pôdu. Je to jednak zo zákona a jednak my to naozaj v tých procedúrach sledujeme vždy, keď prenajímame poľnohospodársku pôdu.
To zvýšenie, zvýšenie výmery a nájom. Zvýšenie výmery, tu Martin sa vyjadril, že prečo je to pri ROEP-och. Samozrejme, tá štátna pôda sa dohľadáva cez pozemok, knižné vložky, zase asi nebudem tu do takých odborných detailov. Čo sa týka zvýšenia, Slovenský pozemkový fond od roku 2005 za všetkých vlád nezvyšoval nájom. Súhlasíte? Za éry môjho pôsobenia naozaj s odretými ušami sa nám podarilo presadiť to, a poľnohospodári verte tomu, chodím prednášať po celej republike, určite viete, že chodím prednášať kade tade, v pléne mám vždy nejakých 150 - 200 ľudí, vždy mrmlali, fučali, že ten nájom zvyšujeme. Naozaj, po desiatich rokoch Slovenský pozemkový fond zvýšil nájom z takzvaného 1,5 % bonitovanej pôdnej ekologickej jednotky na 2,2. Je pravdou, že príjem z nájmu sme zo sedem miliónov zvýšili na jedenásť a po tomto zvýšení, keď dobehnú všetky zmluvy, možnože budeme mať výber nejakých štrnásť miliónov eur z nájmu pozemkov a tieto peniaze, samozrejme, my poskytujeme na ROEP a pozemkové úpravy transferov na ministerstvo pôdohospodárstva. Čiže bez veľkej časti idú naspäť do poľnohospodárstva.
Ak by sme sa mali priblížiť trhovým cenám v nájme, otázka je, že kedy by to malo byť? Ja si myslím, že časom k tomu tak či tak dôjde. Pretože samozrejme tá nerovnosť medzi tým, ktorí majú pôdu od fyzických osôb a tým, ktorí majú od Slovenského pozemkového fondu štátnu a nezistených prenajatú, je taká nejaká disparita, ktorá vytvára konkurenčnú výhodu alebo nevýhodu. Ale vždy je otázka, kedy, kto a za akých podmienok si toto dovolí urobiť. Lebo naozaj len zvýšenie o 0,7 % vyvolalo veľký ohlas u poľnohospodárov. Ale ja mile rada, ak sa, bude k tomu nejaký konsenzus, mile rada dvihnem túto cenu nájmu. Čiže toto máme k nájmu poľnohospodárskych pozemkov.
K nájmu za poľovné revíry. Tá disparita, ktorú ste vy našli v správe, samozrejme môže byť, ale za to neviňte terajšie a viete, viete, že to tak ani nebolo, pretože výkon práva poľovníctva a zmluvy, ktoré boli uzatvorené, nám končia prevažne na 80 až 90 % tento rok, potiažno budúci rok. To, čo pred desiatimi rokmi a aké nájmy podpisovali moji predchodcovia, nepatrí sa mi k tomu vyjadrovať, samozrejme. Dnes, keď ideme na združenia, prvýkrát v histórii dávam poverenia lesníkom, kde hovoríme, za akú minimálnu sumu za poľovný revír budú poľovať. A tie revíry bonitujeme, samozrejme, tí naši lesníci v spolupráci s lesníkmi z Národného lesníckeho centra a v zmysle vyhlášky bonitujú jednotlivé tie revíry a ideme zvyčajne, zvyčajne, čo nebolo zvykom, ideme niekoľko násobne nad vyhláškovú cenu. Čiže nové, príjem z nájmu, samozrejme, musia dobehnúť nejaké zmluvy, tie nové nájomné zmluvy na výkon práva poľovníctva máme už určite niekoľko násobne vyššie, ako to bolo doteraz zvykom.
K zverejneniu zmlúv. Ja sa teda divím a divím sa neuveriteľne, pretože Slovenský pozemkový fond má všetky zmluvy v kategórii nájomné zmluvy, kúpne zmluvy, reštitučné zmluvy existujúce zverejnené. Dokonca sme jediný úrad v tejto krajine, ktorý zverejňuje pred zasadnutím Rady fondu, to znamená, pred tým, než sa niečo schváli a podpíše dva týždne a dva týždne má možnosť verejnosť námietkovať tieto zmluvy. Čiže nemáme len už uzavreté zmluvy zverejnené, ale máme aj tie zmluvy, ktoré pôjdu do Rady fondu a tie je možné námietkovať. Tie sú zverejnené dva týždne pred zasadnutím Rady fondu, ak ich Rada fondu odporúči a štatutári podpíšu, samozrejme sú zverejnené v zmysle príslušných legislatív do, myslím, že, neviem, piatich dní na centrálnom registri zmlúv a ak nie je zverejnená na centrálnom registri zmlúv, máme to systematizované cez softvéry, potom nie je možné ani, ani účinná tá zmluva. U nás sú všetky zmluvy zverejnené. Teda čudujem sa, že máte takéto skúsenosti, možnože spôsob vyhľadávania sa vám zdá zložitý a toto by bolo možno dobré, ale ak viete názov nájomcu, kliknete, ja v tom nevidím problém. Ak, ak áno, príďte na úrad a na ktorúkoľvek pobočku, naučíme vás vyhľadávať, ale je to jednoduché a ak by bol s tým problém, urobíme manuál pre žiadateľov, aby vedeli, ako majú vyhľadávať.
Takže toto je z mojej strany reakcia na vaše dotazy. Možnože len tak naozaj zhruba v skratke nebudem sa tu vyjadrovať k týmto personálnym záležitostiam, lebo som už teda štatutár jedného úradu a možnože spory, ktoré tu vy máte v parlamente, ja to vidím trošička ináč, predsa som zodpovedná za jeden veľký úrad a toto, toto sa nepatrí na tejto pôde. Takže možnože poďakujem, ak to necháte na mňa, možno tú personálnu otázku a zároveň ja by som tam na tejto pôde chcela poďakovať všetkým, ktorí ste boli tu, ktorí ste sa aktívne zúčastnili na čítaní tejto správy a samozrejme, aj mojim kolegyniam a kolegom, ktorí sa na takomto výsledku, by som povedala, roky rokúce už podieľajú a patrí im vďaka práve na tých regionálnych pracoviskách, ktorí sú tým nárazníkom a nárazníkovou zónou pre žiadateľov. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade so zákonom č. 553/2002 Z. z. o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu z roku 1939 až 1989 a o založení Ústavu pamäti národa vám predkladám výročnú správu za rok 2013 o činnosti Ústavu pamäti národa ako verejnoprávnej ustanovizne.
Medzi jeho úlohy patrí úplné a nestranné hodnotenie obdobia neslobody. Sprístupňovanie dokumentov prenasledovaným osobám, zverejňovať údaje o vykonávateľoch tohto prenasledovania, propagovať myšlienky slobody a obrany demokracie. Výročná správa bola v zmysle spomenutého zákona prerokovaná v správnej a dozornej rade ústavu v dňoch 7. a 23. apríla 2014, ako aj vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny, ktorý ju odporučil plénu Národnej rady Slovenskej republiky vziať na vedomie. Správu predkladám za prvý rok môjho pôsobenia vo funkcii predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa.
Konštatujem, že aj napriek istým nedostatkom a deficitu finančných prostriedkov sme si v ústave splnili všetky povinnosti, ktoré nám ukladá zákon o pamäti národa, voči verejnosti, ako aj vládnym a štátnym inštitúciám. Všetky výsledky sú podrobne uvedené v 14 kapitolách správy. Dovolím si zdôrazniť len niektoré z nich, ktoré svedčia o bohatej a rôznorodej činnosti ústavu.
Činnosť archívu bola charakteristická zodpovedným plnením úloh týkajúcich sa sprístupňovania dokumentov bývalých, bývalej štátnej bezpečnosti. V súvislosti s vykonávaním bezpečnostných previerok vystupoval ústav ako dôležitý a zodpovedný partner bezpečnostných orgánov štátu, pričom v súlade so zákonmi týkajúcimi sa tejto oblasti vybavoval požiadavky Národného bezpečnostného úradu, Vojenského spravodajstva a Slovenskej informačnej služby. V oblasti vedeckého výskumu pracovníci ústavu aktívne vystupovali na mnohých konferenciách a seminároch, kolokviách či diskusných večeroch, doma alebo aj v zahraničí. Uskutočňovali bohaté publikačné aktivity vo vedeckých a odborných časopisoch, v zborníkoch a iných publikáciách. Aktívne sa podieľali na historickom výskume v súlade so zadanými vedeckými okruhmi a podľa plánu činnosti ústavu. V edičnej oblasti stav pokračoval vo vydávaní štvrťročníka Pamäť národa a v minulosti vydané knižné publikácie boli verejnosti sprístupnené aj v elektronickej podobe. Do tlače bolo pripravených päť nových knižných publikácií a v procese prípravy ďalších šesť publikácií. Z dôvodu spomenutého deficitu finančných prostriedkov však realizácia ich tlače bola odložená až na tento rok.
V oblasti budovania živej pamäte sa ústav zameral, zameral svoju pozornosť na mladú generáciu, študentov stredných a vysokých škôl, rozvinuli sme osvetové a vzdelávacie projekty určené pre študentov, ale aj pre pedagógov. Každoročne konaný Festival slobody sme z Bratislavy preniesli až za hranice našej vlasti, konkrétne do Spojených štátov amerických. Pokračovalo sa v nakrúcaní pamätníkov z obdobia neslobody, ich digitalizácii, prepisu a príprave na ich ďalšie spracovanie a na mediálne šírenie. V rámci projektu Európa pre občanov s podtitulom Hľadanie pravdy pracovníci ústavu uskutočnili množstvo prednášok pre študentov stredných, ale aj vysokých škôl. Pokračovali sme aj v inštaláciách tematických výstav v rámci rôznych typov osvetových, vzdelávacích či vedeckých podujatí.
V oblasti zahraničnej spolupráce ústav obnovil a prehĺbil spoluprácu s partnerským Ústavom pre štúdium totalitných režimov Českej republiky, ktorý v minulosti z rôznych dôvodov s ústavom prestal aktívne spolupracovať. Ústav nadviazal spoluprácu s medzinárodne uznávaným partnerským Inštitútom Ludwiga Boltzmanna v Rakúsku. Pokračovalo sa v prehlbovaní medzinárodnej spolupráce s Európskou sieťou Pamäť a Solidarita, v ktorej Ústav pamäti národa zastupuje záujmy Slovenska. V spolupráci s medzinárodnou sieťou spravujúcou archívy bývalých bezpečnostných zložiek štátu sme pokračovali v realizácii spoločných projektov medzi desiatimi partnerskými inštitúciami strednej a východnej Európy. V spolupráci s ministerstvom zahraničných vecí a Európskych záležitostí Slovenskej republiky ústav vstúpil do slovensko-irackej spolupráce v oblasti vyrovnávania sa s následkami totalitných režimov. V uplynulom roku ústav spoluprácu na spoločných projektoch zo zastupiteľskými úradmi Nemeckej spolkovej republiky, Rakúskej spolkovej republiky, Poľskej republiky, Španielskeho kráľovstva, Veľkej Británie, Bulharska a Rumunska.
Nemenej dôležité bolo aj to, že ústav obnovil a prehĺbil spoluprácu s organizáciami a inštitúciami, ktoré v minulosti voči nemu vystupovali kriticky, a to z rôznych dôvodov. Medzi ne patrila Konfederácia politických väzňov Slovenska, Československý zväz politických väzňov, Nadácia Konrada Adenauera či občianske združenie Človek v ohrození. Ústav mal počas celého roka svoje zastúpenie na pietnych spomienkach a pietnych aktoch organizovaných bývalými politickými väzňami či štátnymi, alebo samosprávnymi inštitúciami, kde využíval príležitosť k verejnému vyzdvihnutiu ich statočnosti a príkladu v období neslobody. Ústav podľa zákona č. 219 v roku 2013 priznal postavenie účastníka veterána protikomunistického odboja stovke politických väzňov. Žiaľ, mnohým z nich in memoriam.
V oblasti právnej agendy bol ústav účastníkom konania v 16 súdnych sporoch, z toho 12 bolo na ochranu osobnosti a 4 pracovnoprávne, ktoré sa týka prepustených zamestnancov ešte pred mojím nástupom. Dvaja z troch odporcov po dohode žalobu proti Ústavu pamäti národa stiahli. Pod drobnohľadom médií prebiehali dva závažné súdne spory na ochranu osobnosti s ministrom vlády Českej republiky Andrejom Babišom a s René Hudzovičom pre náhradu vzniknutej škody, ktorý žiada od ústavu finančné odškodné vo výške 1 mil. eur. Tu by som chcel zdôrazniť jednu vec. Oproti pasívnemu postoju ústavu z minulosti sme pristúpili k aktívnej obrane v zmysle zákona a poslania ústavu. Pasívnym postojom by sme spochybnili hodnovernosť nielen archívu bývalej Štátnej bezpečnosti, ale aj existencie reálneho zla, ktorý komunistický režim napáchal a spôsobil utrpenie tisíckam našich spoluobčanov.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, rok 2013 bol pre ústav ťažkým rokom. Preberal som ho v čase hlbokej krízy, ktorá súvisela s prepustením nepohodlných zamestnancov ešte pred mojím nástupom a následného prijatia do zamestnania aj bývalého pracovníka Ústavu marxizmu-leninizmu. Ústav sa nachádzal v nelichotivej obrannej pozícii a donekonečna bol nútený verejnosti dokazovať svoj úprimný záujem o úplné a nestranné hodnotenie najmä obdobia nacistického režimu z roku '39 až '45. Od svojho nástupu som musel zápasiť s deficitom finančných prostriedkov, so získavaním dôvery medzi členmi správnej rady a dozornej rady. Zápasil som s personálnym obsadením na riadiacich postoch po bývalom vedení a zároveň s legislatívnymi nedostatkami v stanovách a v rokovacom poriadku. Napriek tomu mám nádej, že najhoršie časy sú za nami a situácia v ústave sa pomaly, ale isto stabilizuje. Svedčia o tom aj posledné zasadnutia správnej rady, na ktoré sa členovia jednohlasne uzniesli o udelení pochvaly vedeniu ústavu za jeho činnosť. Hoci v minulosti odborná verejnosť vyčítala ústavu jeho smerovanie, po mojom nástupe do funkcie sa aj z tohto hľadiska situácia mení k lepšiemu. V roku 2013 som aj napriek deficitu finančných prostriedkov určených na platy a mzdy neprepustil žiadneho zamestnanca ústavu. Napriek spomínanému deficitu ústav zabezpečil čiastočnú obnovu výpočtovej techniky, ktorá bola v dezolátnom stave, nakúpená ešte v roku 2003 po založení ústavu. Úplnú obnovu techniky plánujeme uskutočniť podľa finančných možností do roku 2015. Národná rada Slovenskej republiky schválila rozpočet ústavu na rok 2014 v takej výške, ktorá umožní, aby realizácia všetkých dôležitých projektov mohla nerušene pokračovať a zamestnanosť v ústave mohla byť zachovaná.
Sú však veci, ktoré dlhodobo vrhajú zlý tieň na ústav. Týka sa to napríklad spomenutého zamestnania bývalých členov komunistickej strany alebo série neúspešných súdnych sporov s bývalými agentmi alebo príslušníkmi Štátnej bezpečnosti, na základe čoho vznikli nepriaznivé judikáty. Mnohé z nich, dovolím si povedať, sú následkom procesných chýb. Zato dnes pasívne legitimovaný ústav musí znášať neblahé dôsledky prehratých súdnych sporov. Súčasné platné stanovy a rokovací poriadok ústavu popierajú riadiace kompetencie predsedu správnej rady ústavu ako štatutára, vytvárajú priestor pre dvojité riadenie, čo v pracovnoprávnej oblasti zakladá dôvody na vznik prípadných súdnych sporov. Niektoré problémy ústavu tak zbytočne odvracajú pozornosť od plnenia úloh. Odčerpávajú sily tým, ktorí chcú pracovať, a vytvárajú priestor na špekuláciu o zmysluplnosti inštitúcie.
Žiaľ, musím konštatovať, že ústav ani po jedenástich rokoch od svojho založenia nemá vlastnú budovu. Naše partnerské inštitúcie v krajinách strednej a východnej Európy majú dôstojné štátne budovy, ktoré svedčia o dôležitosti ich poslania a vzťahu spoločnosti voči nim. Dňa 30. októbra 2014 nájomná zmluva medzi Ústavom pamäti národa a ministerstvom dopravy a spojov o výpožičke priestorov v budove ministerstva dopravy a spojov končí. V tejto súvislosti mi bolo oznámené, že minister dopravy nehodlá zmluvu s Ústavom pamäti národa obnoviť, a v danej veci som sa obrátil na vládu Slovenskej republiky so žiadosťou o riešenie problému s budovou v súlade so zákonom o Ústave pamäti národa. V tomto roku slávime 25. výročie pádu železnej opony, preto nová budova v tomto jubilejnom roku by bola tým najlepším gestom úprimnej snahy o vyrovnávanie sa s komunistickou minulosťou.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, počas svojho pôsobenia vo funkcii predsedu Správnej rady ústavu som spoločne so svojimi kolegami vyvinul nemalé úsilie na to, aby ústav efektívne a nestranne plnil náročné a zodpovedné úlohy v záujme zachovania pamäti národa. Ústav pod novým vedením chce byť účinný, chce ostať verný svojmu poslaniu, chce hájiť myšlienky svojich zakladateľov a v hodnotení doby neslobody má ambície byť nezávislý. Želám si, aby ústavu bola prinavrátená stratená dôvera. Aj naďalej sa budem usilovať o stabilitu ústavu a vytváranie jednoty medzi jeho zamestnancami. Bol by som úprimne rád, ak by som takéto ciele mohol dosiahnuť aj v spolupráci so správnou a dozornou radou.
Budem sa usilovať, aby som vašu dôveru, ktorú ste pred rokom do mňa vložili, nesklamal, a mandát, ktorým ste ma poverili, naplniť tak, ako mi to zákon o Ústave pamäti národa ukladá.
Ďakujem vám za pozornosť.

Vážený pán podpredseda, z poverenia gestorského výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny predkladám správu o prerokovaní Výročnej správy Ústavy pamäti národa za rok 2013.
V súlade s § 12 ods. 5 zákona č. 553/2002 Z. z. o pamäti národa v znení neskorších predpisov predložil predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa Výročnú správu o činnosti Ústavu pamäti národa za rok 2013 (tlač 1023) Národnej rade Slovenskej republiky 19. mája 2014. Správa bola rozhodnutím predseda Národnej rady pridelená na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny s tým, že gestorský výbor podá Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Gestorský výbor v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady rokoval o Výročnej správe Ústavu pamäti národa na svojej 39. schôdzi 17. júna 2014 a prijal uznesenie č. 134, ktorým odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zobrať na vedomie Výročnú správu o činnosti Ústavu pamäti národa za rok 2013. Návrh na uznesenie Národnej rady je v prílohe tlače 1023a.
Vážený pán podpredseda, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

Vážený pán podpredseda, vážený pán riaditeľ a predseda, musím sa trošku vydýchať, lebo som akurát dobehol, ale som to stihol, fajn. Už čakáme, chudáci, tri mesiace na túto možnosť, aby sa tu rozprávalo o tomto ústave dôležitom. Aj včera čakali, chudáci, od 14.00 hod., no tak dneska došli konečne na rad, chvalabohu. (Reakcia z pléna.) Pekný futbal bol včera, to je pravda. (Reakcia z pléna.) Bayern.
(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Držte sa témy, prosím, pán kolega.

Mikloško, Jozef, poslanec NR SR
Vyrušujú ma páni poslanci. Je to dôležitý ústav. Všetky okolité štáty, ktoré prežili komunizmus, majú takéto ústavy a treba ho držať a podporovať. Veľa vecí ešte je nejasných, ktoré v našej histórii za posledných pár rokov nie sú jasné. Teda ústav skúma históriu od roku, '39. roku po rok '89. rok, mnoho tam ešte nie je jasné. Na druhej strane iste aj po '89. by bolo zaujímavé niečo skúmať a myslím, že aspoň do roku 2000, a potom tretie tisícročie nechať ďalším by nebolo nezaujímavé, pretože aj tam sa tiež udialo, najmä v súvislosti s privatizáciou, doteraz nie je jasné, ale teraz je tábor, teraz sú vlastníci tabu. Ústav produkuje zaujímavé výsledky, publikuje ich, má svoj časopis, elektronickú knižnicu, robí dokumentárne filmy, oral history, aj ja som raz tak sedel celé doobeda, výstavy, digitálne archívy. Čiže skutočne robí kus práce na ten počet pracovníkov, ktorý má.
Jeden z cieľov, myslím, dosť hlavných je sprístupniť dokumenty o činnosti bezpečnostných zložiek. Myslím, že je to veľmi dôležité. Tí, čo to nezažili, tí sa už na to nepamätajú a inak nemôžu, ale bolo to niečo naozaj také, že títo ľudia nás držali dlhé roky pod krkom a všetci sa ich báli a mali aj prečo, pretože vedeli zničiť život človeku, sledovať ho a zle mu robiť. Stále ešte toto neni celkom jasné, najmä tie mechanizmy, ako k tomuto mohlo dôjsť. Aj to, že najväčšie orgány ÚV mali strach pred obyčajnými eštebáčikmi z okresu, to je pravda a to sa som sa z diaľky aj ja občas presvedčil.
Analyzovať príčiny a spôsoby straty slobody, ktorá nastala v tých rokoch, to tiež ešte nie úloha skončená proste, prečo to došlo až sem a prečo teda sme sa nemohli tohto nejakým spôsobom ináč zbaviť alebo prežiť. To je tiež úloha nadlho. Na druhej strane treba povedať, že nemôžme všetko hádzať len na Marťanov a na ľudí, ktorí boli tu okolo nás, inej národnosti, Rusov a tak ďalej, lebo aj Slováci vždy mali v tejto histórii svoju aj zlú úlohu, vždy mali maslo na hlave. Vždy sa našli ľudia, ktorí kolaborovali. Od '39. v súvislosti so Židmi, ale aj po vojne, keď mnohí partizáni sa naraz postavili na čelo štátu, zorganizovali tu '48. rok, ale potom aj 50. roky, ktoré boli naozaj krvavé a ťažké, a potom nasledovala éra eštebákov, likvidácia kulakov, reholí, učiteľov, B akcia, 70-tisíc politických procesov, už nehovorím o normalizácii 21-ročnej znova a potom po '89. privatizácia, tunelovanie, korupcia a tak ďalej. Čiže toto všetko nerobili Marťania, ale to robili naši Slováci, ktorí tu medzi nami boli a ešte aj sú, však nikto im to už nechce pripomínať, ale to, že nesmieme to hádzať na druhých, je dôležité.
Na druhej strane vždy tu bola kopu hrdinov, ktorí naozaj bojovali proti tomuto a nebáli sa, a vtedy bolo sa čoho báť. Tak nedávno sme, sa otvorilo námestie Krčmérymu, Juklovi tuná neďaleko v Šintave, myslím. Teraz 21. bude desať rokov, čo zomrel Anton Neuwirth, ktorý naozaj tiež, hoci bol na 12 rokov odsúdený do väzenia za velezradu, špionáž a neviem čo, 12 jeho súrodencov z otcovej strany, Židov, zomrelo v koncentrákoch, napriek tomu bojoval, odsedel si, chorý bol a napísal knihu Liečiť zlo láskou, ktorá skutočne ukazuje, ako sa dá z tohto kruhu násilia vyskočiť. A takýchto ľudí tu bolo veľa, dalo by sa o tom veľa rozprávať. A tí vlastne držali to Slovensko nad vodou a nakoniec aj do dnešného dňa držia.
Ďalej sa tam mali dávať alebo dávajú podnety na trestné stíhanie v spolupráci s Generálnou prokuratúrou. To by ma trocha zaujímalo, či také podnety boli, však všetko je to viac-menej už za nami v tom zmysle, že je to zamlčané a tak ďalej, ale takáto úloha tam je, len celkom som nedočítal, že či sa naozaj s tou GP spolupracuje a či z toho boli nejaké výsledky.
Upozorňuje sa v tej správe, je to ešte za rok 2013, možno sa to medzitým trocha zlepšilo, na nesúlad stanov ÚPN so zákonom o pamäti národa, s platnými právnymi predpismi, napr. Zákonníkom práce. Tak to je dosť vážna vec a zdá sa, že ako keby doma si to nevedeli vyriešiť. Možno, že to už medzitým za rok sa zmenilo, ale bolo by zaujímavé, že aký je stav súčasný. A tu by naozaj bolo dobré priateľskú návštevu poslancov tam urobiť. Ja som teraz vo výbore pre ľudské práva, tak tam tento to má v kompetencii, proste nechcem to nazvať poslanecký prieskum, môže sa to aj tak nazvať, ale prísť tam, utlmiť tie hrany, zistiť, kde je situácia, a proste nejakým spôsobom zblížiť tie strany, ktoré nie sú ešte na jednej strane, by som povedal takto.
Mali ste aj 16 súdnych sporov. Tak niektoré ste aj prehrali, niektoré vyhrali, no, celkom sa mi nepáči ten spor, ale to možná nehovorím dobre, s Babišom, s bývalým, teda s terajším ministrom, lebo už do ministra cudzej vlády sa tuná miešať, tak to tiež ma trocha vždy zaujíma, jak to je, no médiá, samozrejme, píšu ináč, ale neviem si celkom predstaviť, že by nášho ministra naraz niekto po mnohých rokoch a nakoniec aj neuspel svojím spôsobom.
No pripomínam, že v Ríme už existuje Slovenský historický ústav, čiže spolupráca ÚPN s ním by nebola zlá, 15. decembra sa otvorí slávnostne na slovenskej ambasáde, je tam 16 projektov, veľa mladých ľudí tam pôjde postupne. Čiže možnáže aj to, čo je vo vatikánskej a iných archívoch rímskych, by nebolo nezaujímavé vzhľadom na túto našu, naše obdobie neslobody. Teraz možná je aj výhodné to, že je talianske predsedníctvo, tak možno aj Taliani by boli veľkorysejší voči spolupráci na tomto poli.
Priznať postavenie protikomunistického odboja, to je zaujímavá téma, teda vidíte, že ja nič proti partizánom, samozrejme, boli veľmi dôležití a otočili situáciu na Slovensku, ale tí, druhý odboj vlastne na základe tých známych paragrafov do dnešného dňa z toho niečo majú a sa to aj dedí a tuná teda celkovo priznali postavenie protikomunistického odboja 664 osobám, 70-tisíc bolo zavretých politických väzňov, z toho 190 in memoriam. Čiže to je také troška až paradoxné. Na druhej strane neviem, či to postavenie znamená, že len legitimáciu a medailu alebo preukaz, a teda a či to znamená niečo finančné. Lebo tí ľudia naozaj žili na hrane, často veľmi na okraji spoločnosti.
No, vážení, možno by som končil. Vítam projekt Dejiny ŠtB na Slovensku. To pripravujete, pokiaľ viem takto, naozaj analyzovať, nepreplávať to nejakým mladým človekom, ale jasným, ktorý sa nebojí a napíše, to je veľmi dôležité.
Na druhej strane, už tie zoznamy, ktoré uverejňujete pravidelne, iste tiež je horúca linka, a teda, ale iste to treba urobiť, aj keď už tie mená, keď čítate, už nikoho nepoznáte a mladá generácia už teprv nie, ale skutočne to boli ľudia najmä pre styk s vnútorným nepriateľom, ktorých, ktorých sa naozaj celý národ bál a bolo to hrozné, keď niekto povedal, ŠtB, ukázal mi ju, preukážku, všetci sklopili uši a padali.
Tiež by ma zaujímala spolupráca s politickými väzňami, na čele ich je Anton Srholec, či nejaká existuje, lebo tí vedia veľa, určite existuje, ale tam neni celkom popísaná. Bolo 70. výročie SNP, vy ste sa na tom mnohom zúčastnili. Je teraz výročie, 150. výročie Andreja Hlinku, bude v Ružomberku vraj koncom septembra, za pár dní, veľké oslavy. Tak možná aj, aj táto osoba je zaujímavá, všeličo sa o nej napísalo, ale všelijaké mystifikácie. A ešte upozorňujem, že Imro Kružliak, ktorý bol veľký bojovník proti komunizmu, teda zvonku aj v Rádii Slobodná Európa a inde a vždy, vždy zostal Slovák, vždy zostal reálny a vždy vedel, kde je sever, na rozdiel od mnohých iných krajanov, tak ten bude mať 100 rokov, až už nemal tento rok. Ja som upozornil na to aj ministerstvo zahraničia a ministra aj iných, aby ho nejako ocenili. Tak skúste sa aj vy na to pozrieť, že či sa naňho celkom nezabudlo. Žije niekde v Mníchove, ale už sem viac na Slovensko nepríde.
Ďakujem.