38. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie s faktickou poznámkou
24.9.2014 o 18:57 hod.
Alojz Hlina
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne. Ja naozaj verím aj tomu, čo kolega hovoril o tom, ako sa stará v dedine. A verím aj tomu, čo hovoril pán Petrák. Len nechápem, prečo si potom pod kožu púšťate ľudí, ktorých nechcem už menovať, ale ktorých výrazom je to. Voči tej skupine ľudí, ktorí terorizujú tisíce, státisíce ľudí v tejto krajine úžerníckymi pôžičkami, prečo ste ešte ochotní? Je to tá istá partaj, hej, ktorá nageneruje aj poriadnych poctivých starostov. Ja verím, že v strane SMER sú poriadni, poctiví, pracovití starostovia. A zároveň tam máte excesy typu, že prideľujete dotácie exekútorom. Takže na to si možno odpovedzte vnútri, lebo to vám strašne zaťahuje ručnú brzdu. Viete, to darmo budete hovoriť, to vám zaťahuje ručnú brzdu.
A dovolím si povedať, pán kolega, že to, že je to pravdou, čo ste hovorili, potvrdzuje aj list, a teraz dovoľte, aby som to povedal, ktorý mi prišiel od dôchodkýň z Častkoviec. Ich predsedkyňa teda hovorí, že ich starosta sa stará. Ale, v dobrom, naozaj to je také čisté, úprimné, také poctivé. Ja to beriem. Ja som tu reagoval na ten konflikt minule, že som údajne generalizoval. Ja so negeneralizoval, ja som len teda niečo možno mierne hyperbolizoval. A prišla mi aj takáto reakcia, hej, to je podľa mňa úprimné, čisté.
A naozaj skončím tým, čím som začal. Ja vám to verím, že to tak robíte. No vidíte, ako to celé ide dopadnúť. Ďakujem.
Skontrolovaný
Vystúpenia
18:57
Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:57
Alojz HlinaA dovolím si povedať, pán kolega, že to, že je to pravdou, čo ste hovorili, potvrdzuje aj list, a teraz dovoľte, aby som to povedal, ktorý mi prišiel od dôchodkýň z Častkoviec. Ich predsedkyňa teda hovorí, že ich starosta sa stará. Ale, v dobrom, naozaj to je také čisté, úprimné, také poctivé. Ja to beriem. Ja som tu reagoval na ten konflikt minule, že som údajne generalizoval. Ja so negeneralizoval, ja som len teda niečo možno mierne hyperbolizoval. A prišla mi aj takáto reakcia, hej, to je podľa mňa úprimné, čisté.
A naozaj skončím tým, čím som začal. Ja vám to verím, že to tak robíte. No vidíte, ako to celé ide dopadnúť. Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
24.9.2014 o 18:57 hod.
Alojz Hlina
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne. Ja naozaj verím aj tomu, čo kolega hovoril o tom, ako sa stará v dedine. A verím aj tomu, čo hovoril pán Petrák. Len nechápem, prečo si potom pod kožu púšťate ľudí, ktorých nechcem už menovať, ale ktorých výrazom je to. Voči tej skupine ľudí, ktorí terorizujú tisíce, státisíce ľudí v tejto krajine úžerníckymi pôžičkami, prečo ste ešte ochotní? Je to tá istá partaj, hej, ktorá nageneruje aj poriadnych poctivých starostov. Ja verím, že v strane SMER sú poriadni, poctiví, pracovití starostovia. A zároveň tam máte excesy typu, že prideľujete dotácie exekútorom. Takže na to si možno odpovedzte vnútri, lebo to vám strašne zaťahuje ručnú brzdu. Viete, to darmo budete hovoriť, to vám zaťahuje ručnú brzdu.
A dovolím si povedať, pán kolega, že to, že je to pravdou, čo ste hovorili, potvrdzuje aj list, a teraz dovoľte, aby som to povedal, ktorý mi prišiel od dôchodkýň z Častkoviec. Ich predsedkyňa teda hovorí, že ich starosta sa stará. Ale, v dobrom, naozaj to je také čisté, úprimné, také poctivé. Ja to beriem. Ja som tu reagoval na ten konflikt minule, že som údajne generalizoval. Ja so negeneralizoval, ja som len teda niečo možno mierne hyperbolizoval. A prišla mi aj takáto reakcia, hej, to je podľa mňa úprimné, čisté.
A naozaj skončím tým, čím som začal. Ja vám to verím, že to tak robíte. No vidíte, ako to celé ide dopadnúť. Ďakujem.
Skontrolovaný
18:59
Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:59
Igor HraškoOkrem toho hovorí sa teda, že starosta teda keď je dobrý, tak je dobrý. Ale ja si nemyslím, že starosta, ktorý sedí niekde zavretý tri týždne, dobre riadi svoju obec. Hovorí sa, že ak je dobrý manažér, vie si to dobre zmanažovať. Ale tak potom tam nie je potrebný. Takže ak tam nie je potrebný a vie to niekto robiť za neho, tak nech sa tam potom do tej funkcie nerýpe, pretože ten, ktorý to robí za neho vtedy, keď ten sedí v Národnej rade, tak je zrejme asi lepší.
Takže treba si naozaj postaviť tieto veci do súvislostí a naozaj sa rozhodnúť teda, chcem robiť buď jednu robotu poriadne, alebo druhú robotu poriadne. No ak chcem robiť jednu robotu poriadne, nepotrebujem robiť tú druhú, aby som bral ešte navyše plat za to.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
24.9.2014 o 18:59 hod.
Ing.
Igor Hraško
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo. Kolega Bublavý, hovoril si o tom, že keď je raz niekto dobrý starosta, tak si ho ľudia zvolia aj nabudúce. No je to možno pravda, ale možno je pritom aj niekto iný, kto je lepší starosta, len doteraz nedostal šancu, pretože niekto, kto je už aj poslancom Národnej rady, sa silou-mocou rýpe do tej funkcie toho starostu. A ľudia si ho zvolia. A zvolia si ho aj následne, pretože pre tú obec niečo urobil. A ja mám ohlasy od niektorých starostov, ktorí nemajú to správne politické tričko, teda smerácke, červené, nalepené na sebe, tak tí nedostali projekty na zlepšenie situácie vo svojich obciach, ale tí, ktorí mali to správne tričko a poprípade sedia ešte v parlamente, tí to tam mohli zlepšiť. Vynovili chodníky, vynovili cesty, vynovili lávky cez potoky, vynovili pouličné osvetlenie, zrekonštruovali domovy dôchodcov, zrekonštruovali obecné úrady, no ale nie z rozpočtu obce. To bolo všetko väčšinou urobené za peniaze, ktoré boli schválené v projektoch. A tieto projekty si podávali aj iné obce, ale tým schválené neboli. A nebolo im to vysvetlené. Ale zaujímavé je, že veľká časť z tých schválených projektov boli tie, ktoré boli smeráckych starostov a ktoré tých ostatných neboli.
Okrem toho hovorí sa teda, že starosta teda keď je dobrý, tak je dobrý. Ale ja si nemyslím, že starosta, ktorý sedí niekde zavretý tri týždne, dobre riadi svoju obec. Hovorí sa, že ak je dobrý manažér, vie si to dobre zmanažovať. Ale tak potom tam nie je potrebný. Takže ak tam nie je potrebný a vie to niekto robiť za neho, tak nech sa tam potom do tej funkcie nerýpe, pretože ten, ktorý to robí za neho vtedy, keď ten sedí v Národnej rade, tak je zrejme asi lepší.
Takže treba si naozaj postaviť tieto veci do súvislostí a naozaj sa rozhodnúť teda, chcem robiť buď jednu robotu poriadne, alebo druhú robotu poriadne. No ak chcem robiť jednu robotu poriadne, nepotrebujem robiť tú druhú, aby som bral ešte navyše plat za to.
Neautorizovaný
19:01
Vystúpenie s faktickou poznámkou 19:01
Jozef BobíkAle teraz tam naznačil jednu vec, ktorú vlastne, myslím si, nemôže povedať tak, že to tak je, pretože hovorí o tom, čo KDH robí. On v KDH nie je ani nebol. Čiže ani nemôže vedieť, ako to KDH myslí. V tomto prípade, si...
Ale teraz tam naznačil jednu vec, ktorú vlastne, myslím si, nemôže povedať tak, že to tak je, pretože hovorí o tom, čo KDH robí. On v KDH nie je ani nebol. Čiže ani nemôže vedieť, ako to KDH myslí. V tomto prípade, si myslím, KDH to myslí riadne úprimne a férovo, tak ako to navrhlo. Poviem, o čo ide. KDH naznačuje že, my sme v samospráve, pravda je to tak, oproti predchádzajúcim rokom, desať rokov dozadu možno aj viacej, momentálne slabší. Snažíme sa byť lepší, aj teraz budeme kandidovať na primátorov, na starostov, poslancov a chceme ukázať, že to vieme robiť a že sme príspevkom, prínosom pre tú-ktorú obec či mesto, kde žijeme. Ale táto snaha je úprimná. Na to, že to nebolo niekedy v minulosti predložené, reflektujeme. A snažíme sa napraviť to hoci aj neskôr, ten princíp, ak my nemôžeme, tak ani vy nebudete môcť, ja som ho zažil teraz tu. Minister Žiga doniesol zákon, ktorý hovoril o tom, že definuje podmienky, ako predávať vodu do zahraničia. Keď sa voči tomu postavila opozícia, ale aj časť občanov aktivistov, tak ako sa to skončilo? Tak ako dnes, pán premiér prišiel s tým, že urobíme zmenu v ústave, aby sa voda nepredávala. Čiže ja tam vidím princíp, keď zdvihla sa vlna odporu, tak bude zmena ústavy, že sa voda nebude predávať. Takže v tomto smere, pán kolega, s vami nesúhlasím a myslím si, že, že skôr možno niekde inde sú tí, ktorí majú ten princíp. Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
24.9.2014 o 19:01 hod.
Ing.
Jozef Bobík
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo. Vážená predsedajúca, kolegyne, kolegovia reagujem na kolegu Beblavého, s ktorým máme spoločnú skúsenosť zo samosprávy. A v týchto otázkach dokážem, si myslím, riadne bez predsudkov aj s ním komunikovať.
Ale teraz tam naznačil jednu vec, ktorú vlastne, myslím si, nemôže povedať tak, že to tak je, pretože hovorí o tom, čo KDH robí. On v KDH nie je ani nebol. Čiže ani nemôže vedieť, ako to KDH myslí. V tomto prípade, si myslím, KDH to myslí riadne úprimne a férovo, tak ako to navrhlo. Poviem, o čo ide. KDH naznačuje že, my sme v samospráve, pravda je to tak, oproti predchádzajúcim rokom, desať rokov dozadu možno aj viacej, momentálne slabší. Snažíme sa byť lepší, aj teraz budeme kandidovať na primátorov, na starostov, poslancov a chceme ukázať, že to vieme robiť a že sme príspevkom, prínosom pre tú-ktorú obec či mesto, kde žijeme. Ale táto snaha je úprimná. Na to, že to nebolo niekedy v minulosti predložené, reflektujeme. A snažíme sa napraviť to hoci aj neskôr, ten princíp, ak my nemôžeme, tak ani vy nebudete môcť, ja som ho zažil teraz tu. Minister Žiga doniesol zákon, ktorý hovoril o tom, že definuje podmienky, ako predávať vodu do zahraničia. Keď sa voči tomu postavila opozícia, ale aj časť občanov aktivistov, tak ako sa to skončilo? Tak ako dnes, pán premiér prišiel s tým, že urobíme zmenu v ústave, aby sa voda nepredávala. Čiže ja tam vidím princíp, keď zdvihla sa vlna odporu, tak bude zmena ústavy, že sa voda nebude predávať. Takže v tomto smere, pán kolega, s vami nesúhlasím a myslím si, že, že skôr možno niekde inde sú tí, ktorí majú ten princíp. Ďakujem.
Neautorizovaný
19:03
Vystúpenie s faktickou poznámkou 19:03
Dušan BublavýPán Viskupič, máš úplnú pravdu, mohlo to byť dávno za nami.
Pani Mezenská, skúste sa dať zvoliť do samosprávy. Ja som neporušil žiadny zákon, že tu môžem byť a poberať...
Pán Viskupič, máš úplnú pravdu, mohlo to byť dávno za nami.
Pani Mezenská, skúste sa dať zvoliť do samosprávy. Ja som neporušil žiadny zákon, že tu môžem byť a poberať plat.
Pán poslanec Přidal a Lojzko Hlina, ďakujem za reakcie aj, pán Hlina, za to, že moji dôchodcovia nejakým spôsobom dali na vedomie, že sú so mnou spokojní, ma to len veľmi teší.
Pán Hraško, ide z teba zloba. A to nie je dobrá vlastnosť.
Pán kolega Bobík, ja to s KDH myslím dobre. A podporujem aj vašich kandidátov v samospráve v mojom okrese. A to sa dá ľahko preveriť, Marián Kvasnička tu nie je, ale ten je z našej lokality, ten by to mohol potvrdiť. Takže ja sa snažím. Kto je zodpovedný dobrý starosta a snaží sa byť taký pre obec, mne je jedno či je z KDH alebo z inej strany. Ja ho veľmi rád podporujem a podporím aj zo svojej pozície, keď ho môžem podporiť.
Pán Petrák a pán Jarjabek, veľmi pekne vám ďakujem za podporu.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
24.9.2014 o 19:03 hod.
Mgr.
Dušan Bublavý
Videokanál poslanca
Pán kolega Brocka, veď ja budem hlasovať za návrh predsedu vlády, ale nie za váš návrh. A že môžem poďakovať za to vám a kolegom, že môžem byť v Národnej rade a súčasne aj starostom, aj poslancom Národnej rady, za to vďačím vám a kolegom, ktorí ste mi to umožnili.
Pán Viskupič, máš úplnú pravdu, mohlo to byť dávno za nami.
Pani Mezenská, skúste sa dať zvoliť do samosprávy. Ja som neporušil žiadny zákon, že tu môžem byť a poberať plat.
Pán poslanec Přidal a Lojzko Hlina, ďakujem za reakcie aj, pán Hlina, za to, že moji dôchodcovia nejakým spôsobom dali na vedomie, že sú so mnou spokojní, ma to len veľmi teší.
Pán Hraško, ide z teba zloba. A to nie je dobrá vlastnosť.
Pán kolega Bobík, ja to s KDH myslím dobre. A podporujem aj vašich kandidátov v samospráve v mojom okrese. A to sa dá ľahko preveriť, Marián Kvasnička tu nie je, ale ten je z našej lokality, ten by to mohol potvrdiť. Takže ja sa snažím. Kto je zodpovedný dobrý starosta a snaží sa byť taký pre obec, mne je jedno či je z KDH alebo z inej strany. Ja ho veľmi rád podporujem a podporím aj zo svojej pozície, keď ho môžem podporiť.
Pán Petrák a pán Jarjabek, veľmi pekne vám ďakujem za podporu.
Neautorizovaný
9:02
Na začiatok by som rád zareagoval na to, čo sa udialo v súvislosti aj s rokovaním o tomto návrhu. Na Úrade vlády Robert Fico oznámil verejnosti, že pokiaľ poslanec Národnej rady bude zastávať aj inú funkciu platenú z...
Na začiatok by som rád zareagoval na to, čo sa udialo v súvislosti aj s rokovaním o tomto návrhu. Na Úrade vlády Robert Fico oznámil verejnosti, že pokiaľ poslanec Národnej rady bude zastávať aj inú funkciu platenú z verejných zdrojov, bude brať len jeden plat poslanca. Toto je obsahom návrhu, ktorý predkladám s kolegami z KDH. Čiže Robert Fico to včera na tlačovke oznámil. Čo mňa vyrušuje, je, že vedľa neho stál primátor Košíc Raši. A ten seba označil včera za jedného z hlavných iniciátorov tohto návrhu. Hlavný iniciátor tohto návrhu, keď sme o tomto istom návrhu hlasovali v decembri minulý rok, tak bol proti návrhu, a keď sme o tom návrhu hlasovali vo februári, tak tiež nebol za návrh ako ostatní poslanci, väčšina sa zdržala hlasovania.
Dámy a páni, tým, ktorí podporujú náš návrh, ďakujem. Boli to pán poslanec Vašečka, pán Kvasnička, pán Přidal. Oni zhodou okolností sú aj predkladatelia tohto návrhu.
Pán poslanec Bublavý si zrejme svoje vystúpenie, teda odmietavé vystúpenie k tomuto návrhu pripravoval skôr a nepostrehol, že v strane SMER došlo k zásadnej zmene postoja k tomuto princípu „jeden plat z verejných zdrojov stačí“. Keď to povedal predseda vlády, predseda strany SMER, predpokladám teda, že si osvoja v krátkom čase aj ostatní poslanci strany SMER tento návrh.
Chcem len zdôrazniť pre pána poslanca Bublavého aj Petráka, že náš návrh, tento, o ktorom sme teraz alebo včera rokovali, nie je o zákaze viacerých mandátov. To je iný návrh. To je ten ústavný návrh, o ktorom sme rokovali predtým. Ten má takú ambíciu. Náš návrh nebude brániť vykonávať popri poslancovaní aj funkciu napríklad starostu, pánu poslancovi Bublavému. Ak ho zvolia, áno, bude to tak, ale nebude môcť poberať ďalší plat okrem poslaneckého.
Apropo, padali tu také výrazy ako nálepky na tento návrh, že je populistický, farizejský. No ak si náš návrh osvojil Robert Fico, my predkladatelia znesieme tú nálepku, že sa môže niekomu zdať tento návrh populistický. Tak, dobre, prosím, je populistický. Ale farizejský je skôr návrh strany SMER, lebo v strane SMER teda aj predseda vlády, aj Raši vedľa neho navrhujú to isté, ale nie pre seba, ale pre tých, ktorí prídu prípadne po nich. To znamená, popri tom návrhu, ktorý my predkladáme, aby platil teraz, aby sa týkal aj vás, tak vy tu navrhujete, aby to bolo až po voľbách roku 2016. A to je farizejské, to je pokrytecké. A vy budete tak ďalej, obrazne povedané, vyciciavať tento štát.
No a posledná moja podstatná poznámka. Pán poslanec Bublavý hovoril o neporiadku v Európskej únii. No, áno, máte pravdu, ide to z Bruselu. No s tým my predkladatelia teraz nič neurobíme, ale vy teraz máte na to väčší vplyv. Môžete sa stretnúť s eurokomisárom Šefčovičom. Obráťte s tým na neho a my máme ambíciu urobiť poriadok na Slovensku a keď sa nám to podarí, potom môžeme ísť aj ďalej.
Dámy a páni, ďakujem všetkým tým, ktorí podporia tento návrh zákona do druhého čítania. Ďakujem za vašu pozornosť.
Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážení kolegovia poslanci, kde mám začať? Ale nebudem hovoriť dlho, lebo som včera komentoval rozpravu tých, ktorí sa zapojili k tomuto bodu programu, tak budem veľmi stručný.
Na začiatok by som rád zareagoval na to, čo sa udialo v súvislosti aj s rokovaním o tomto návrhu. Na Úrade vlády Robert Fico oznámil verejnosti, že pokiaľ poslanec Národnej rady bude zastávať aj inú funkciu platenú z verejných zdrojov, bude brať len jeden plat poslanca. Toto je obsahom návrhu, ktorý predkladám s kolegami z KDH. Čiže Robert Fico to včera na tlačovke oznámil. Čo mňa vyrušuje, je, že vedľa neho stál primátor Košíc Raši. A ten seba označil včera za jedného z hlavných iniciátorov tohto návrhu. Hlavný iniciátor tohto návrhu, keď sme o tomto istom návrhu hlasovali v decembri minulý rok, tak bol proti návrhu, a keď sme o tom návrhu hlasovali vo februári, tak tiež nebol za návrh ako ostatní poslanci, väčšina sa zdržala hlasovania.
Dámy a páni, tým, ktorí podporujú náš návrh, ďakujem. Boli to pán poslanec Vašečka, pán Kvasnička, pán Přidal. Oni zhodou okolností sú aj predkladatelia tohto návrhu.
Pán poslanec Bublavý si zrejme svoje vystúpenie, teda odmietavé vystúpenie k tomuto návrhu pripravoval skôr a nepostrehol, že v strane SMER došlo k zásadnej zmene postoja k tomuto princípu „jeden plat z verejných zdrojov stačí“. Keď to povedal predseda vlády, predseda strany SMER, predpokladám teda, že si osvoja v krátkom čase aj ostatní poslanci strany SMER tento návrh.
Chcem len zdôrazniť pre pána poslanca Bublavého aj Petráka, že náš návrh, tento, o ktorom sme teraz alebo včera rokovali, nie je o zákaze viacerých mandátov. To je iný návrh. To je ten ústavný návrh, o ktorom sme rokovali predtým. Ten má takú ambíciu. Náš návrh nebude brániť vykonávať popri poslancovaní aj funkciu napríklad starostu, pánu poslancovi Bublavému. Ak ho zvolia, áno, bude to tak, ale nebude môcť poberať ďalší plat okrem poslaneckého.
Apropo, padali tu také výrazy ako nálepky na tento návrh, že je populistický, farizejský. No ak si náš návrh osvojil Robert Fico, my predkladatelia znesieme tú nálepku, že sa môže niekomu zdať tento návrh populistický. Tak, dobre, prosím, je populistický. Ale farizejský je skôr návrh strany SMER, lebo v strane SMER teda aj predseda vlády, aj Raši vedľa neho navrhujú to isté, ale nie pre seba, ale pre tých, ktorí prídu prípadne po nich. To znamená, popri tom návrhu, ktorý my predkladáme, aby platil teraz, aby sa týkal aj vás, tak vy tu navrhujete, aby to bolo až po voľbách roku 2016. A to je farizejské, to je pokrytecké. A vy budete tak ďalej, obrazne povedané, vyciciavať tento štát.
No a posledná moja podstatná poznámka. Pán poslanec Bublavý hovoril o neporiadku v Európskej únii. No, áno, máte pravdu, ide to z Bruselu. No s tým my predkladatelia teraz nič neurobíme, ale vy teraz máte na to väčší vplyv. Môžete sa stretnúť s eurokomisárom Šefčovičom. Obráťte s tým na neho a my máme ambíciu urobiť poriadok na Slovensku a keď sa nám to podarí, potom môžeme ísť aj ďalej.
Dámy a páni, ďakujem všetkým tým, ktorí podporia tento návrh zákona do druhého čítania. Ďakujem za vašu pozornosť.
Neautorizovaný
9:02
Preto aj o tom hovorím, lebo včera keď mal tlačovku premiér Fico, tak hlavne na doplňujúce otázky novinárov, keď mu dávali, veď taký návrh pripravovalo v minulosti KDH, veľmi rád utekal k tomu, ale, nie, KDH navrhuje jeden mandát, a podobným zavádzajúcim odpovediam. KDH tento návrh zákona o jednom plate z verejných zdrojov navrhovalo aj v minulosti. A to treba si tu povedať. Tento návrh je tu opakovane. Kolegovia to tu opakovane navrhovali. Neprišli sme s tým preto, že sú komunálne voľby, ani jeden z jeho navrhovateľov nekandiduje. Opakovane už pred rokom to tu bolo navrhované. Tak treba to odkázať aj pánovi premiérovi, ktorý to včera prednášal. Principiálne ten zákon je taký istý s malým rozdielom, že oni navrhujú, aby za tú druhú funkciu sa poberal minimálny plat. My navrhujeme, aby sa nepoberalo za to nič.
Bolo tu spomenuté viackrát, aby bolo aj KDH očierňované, keď sa jedná o viacnásobné platy, výsluhový dôchodok eurokomisára Figeľa, spomenuli ho viacerí, pán Petrák, pán Bublavý. Pán Šefčovič, súčasný eurokomisár nebude mať výsluhový dôchodok. Nemá plat eurokomisára, ktorý mu určila Európska únia v Bruseli? Nemajú platy, ktoré sú zadefinované v Európskom parlamente, europoslanci? Nemajú aj oni určité dôchodkové pripoistenie, ktoré dostávajú europoslanci? Dostávajú takéto benefity, dalo by sa povedať, europoslanci ako za SaS, tak za KDH, tak aj za SMER. Aj europoslanci za SMER sedia v europarlamente. Aj vy máte dneska eurokomisára. A ak Národná rada Slovenskej republiky bude rozhodovať o platoch a benefitoch pre europoslancov, pre eurokomisárov, potom je relevantné sa tu o tom baviť. Ale hovoriť o tom v Národnej rade, ktorá nerozhoduje o platoch europoslancov a eurokomisároch, je nadpráca. A nevieme to tu zmeniť. Bavme sa o tom, čo vieme zmeniť. A tu je návrh zákona o tom, aby z verejných zdrojov funkcionár mohol poberať iba jeden plat.
A my sme radi, že premiér Fico, strana SMER sa inšpirovali viacnásobným podaním KDH a včera tento návrh zákona slávnostne odprezentovali. Nie je to prvýkrát, keď viacnásobným podávaním návrhov zákonov KDH pritlačilo vládnu stranu Roberta Fica k tomu, že nakoniec ste s tým návrhom prišli vy. Tak to bolo v prípade aj vzdelanostného cenzu. A ja som rád, kolega Bublavý, že nakoniec ste ho predložili konkrétne vy. Ale ja som deväť mesiacov za KDH na volebnej komisii donekonečna opakoval, že je to nevyhnutné, je to potrebné aj zo skúseností mojich z komunálnej politiky. Ale museli sme vás k tomu pritlačiť. Aj to je práca opozičných strán, opozičných poslancov, že poukazujú na problémy, ktoré sú v spoločnosti, predkladajú riešenia a keď sa k tomu pridajú aj médiá, tak nakoniec vás k tomu dotlačíme, tak ako sme k tomu dotlačili včera premiéra. A, samozrejme, následne ste pustili mimoriadnu schôdzu a priznali ste si chybu, že vyradiť proti rokovaciemu poriadku desať bodov opozičných bola chyba. Takže touto mimoriadnou schôdzou ste si tú chybu priznali.
Samozrejme, bola tu debata od kolegu Hlinu o tom, či to je správne, ak niekto vykonáva funkciu, a viackrát tu spomenul funkciu napríklad primátora Košíc, aby za to nepoberal podľa nášho návrhu nič alebo podľa návrhu pána premiéra minimálnu mzdu 380 eur. Preto som hovoril o tom, že pre nás je zákon o „jednom mandáte stačí“ principiálny. Tento návrh zákona, ktorý hovorí o tom, že iba jeden plat môže poberať verejný funkcionár, je, kolega Kvasnička to nazval, minimalistický. Áno, je to riešenie, ktoré je možno pre vládnu stranu prijateľnejšie dneska. My pevne veríme, že do budúcnosti to, že jeden mandát stačí, je principiálne, lebo keď budeme hovoriť len o jednom plate z verejných zdrojov alebo o druhom plate len minimálnom, dostávame sa do situácie, keď niekto povie, že je ochotný robiť primátora Košíc za 380 eur. Alebo videl som v Televíznych novinách, keď v lete natáčali a chodili za niektorými funkcionármi strany SMER, myslím si, že aj pán Baška tam bol, ako všetci začali hovoriť o tom, ako svoj plat poskytujú na charitu. Je to vznešené, ak ten druhý plat poskytujú na charitu, bol tu aj pán Muňko spomínaný, ale je to už na dobrovoľnej báze. A potom nabrali dojem viacerí občania, ako aj kolega Hlina, ktorý o tom hovoril, prečo to vlastne robia, prečo sú niektorí verejní funkcionári, primátori krajských miest ochotní robiť funkciu aj zadarmo. Pán kolega Brocka spomínal pána kolegu Chomu, ktorý je primátor v Žiline, v krajskom meste a má štyri funkcie. A on hovorí, že za štvrtú funkciu neberie nič, že ju urobí zadarmo, ale potom logicky prichádza otázka, prečo to robí. Dámy a páni, robí to pre vplyv a to sa vyjadrujem veľmi mierne. Robí to pre ten vplyv. Kolega Petrák a Bublavý tu rozprávali o tom, aké je to dobré, ak skúsenosti z komunálnej politiky prinesú do parlamentu. Áno, aj ja mám túto osobnú skúsenosť, že skúsenosti ľudí z našich obcí a miest je dobré sem priniesť. Ale bolo by férové potom túto funkciu na obci prenechať na niekoho iného, lebo potom sa tu bavíme o tom, že primátori a starostovia za SMER, ktorí tu sedia, majú vyšší vplyv ako ich kolegovia starostovia a primátori, ktorí tu nesedia. Dokážu si určité veci tu vybaviť, na rozdiel od tých, ktorí tu nesedia.
A bavíme sa teraz o tom, v ktorých krajinách, ako to je. Pán kolega Číž rozprával o tom, ako vo Francúzsku väčšina poslancov národného parlamentu sú poslancami a primátormi obcí a miest. Ale v susednom Poľsku nemôže byť poslanec Sejmu ani len obecným poslancom. A keď som sa pýtal, prečo nemôže byť teda aj aspoň tým obecným poslancom, veď tam sedí raz za dva mesiace, pár hodín, veď to časovo nie je problém zvládať, povedali mi, že je to pre konflikt záujmov. Poslanci Národnej rady hlasujú za veľmi dôležité zákony, za štátny rozpočet, kde sa prerozdeľujú verejné financie. A naozaj pán kolega Muňko tu predkladá správu o Sociálnej poisťovni a zároveň si za ňu hlasuje. Poslanci, starostovia, primátori za SMER, ktorí tu sedia, hlasujú za štátny rozpočet, ktorý sa ich bezprostredne dotýka. Veď keď tu budeme hlasovať o tom, koľko percent z podielu daní ide pre obce a mestá, veď sú v konflikte záujmov. Áno, ich skúsenosti sú v poriadku, ale v takom prípade, ak chcú byť poslancami Národnej rady, by bolo lepšie, ak by vykonávali len jednu funkciu.
Áno, kolegyňa Mezenská hovorila o tom, že je potrebné urýchlene prijať tento návrh zákona. Viackrát tu bolo, až by som povedal, v debate pingpongované, kolega Bublavý o tom rozprával, že vy ste mi umožnili v roku 2004 prijatým návrhom zákona to, aby starosta a primátor mohol byť zároveň poslancom. Tak som nevedel, či chválil týchto, ktorí to schválili, alebo či sa sťažoval. Nerozumel som tomu. Hovoril o farizejstve KDH, ale ja som nerozumel, či to chválil alebo sa sťažoval, tým, ktorí umožnili, aby tu mohol sedieť, aby mohol poberať viacnásobné platy. Ja v tomto pléne keď počujem, že nemôžeme niečo prijať a riešiť len preto, že vy ste to v minulosti neurobili alebo ste to prijali zle, tak mne vnútorne je z toho zle, pretože život na Slovensku sa vyvíja, tak ako aj všade inde vo svete a určité praktické skúsenosti s niektorými zákonmi nás nútia k tomu, že ich musíme meniť podľa toho, ako si to vyžadujú potreby občanov Slovenska.
A tých prekáračiek, že „a teraz to neprijmeme preto, lebo vy ste to vtedy prijali tak alebo onak“, už ľudia na Slovensku majú dosť. Ľudia na Slovensku nepotrebujú istoty, ľudia na Slovensku potrebujú také návrhy zákonov, ktoré budú riešiť problémy občanov Slovenska, v prvom rade nezamestnanosť, korupciu, vymožiteľnosť práva, podporu podnikania. A keď s takými návrhmi prichádzame, tak to treba riešiť. Ak sa v minulosti urobili nejaké chyby, sme tu od toho, aby sme to riešili. Nie sme tu od toho, aby sme hovorili, že všetky zákony na Slovensku sú v poriadku. Potom by neboli potrebné zasadnutia Národnej rady každý mesiac.
Preto tento návrh zákona, ktorý rieši určitou formou problém viacnásobných platov z verejných zdrojov, ktoré na Slovensku dneska existujú, rieši to. Pripojil sa k tomu včera aj premiér Fico, ktorý identický návrh zákona predložil, s tým maličkým rozdielom, že my za druhú funkciu nenavrhujeme žiaden plat, on za ňu navrhuje minimálny plat, ale to je vec dohody v druhom čítaní. A keďže to potrebujeme na Slovensku riešiť teraz, a nie po roku 2016, chcel by som poprosiť o podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem za pozornosť.
Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, dovoľte mi, aby som sa vyjadril k rozprave, ktorá k tomuto návrhu zákona tu zaznela, a naozaj raz ešte zdôraznil to, že pre KDH je principiálne na prvom mieste zákon o jednom mandáte, ktorý stačí. Jeden mandát stačí, to je ten predchádzajúci ústavný návrh zákona, ktorý bol predkladaný. A KDH ho dovnútra strany dvadsať rokov používa. V rozprave zaznelo raz alebo dvakrát, že päť mesiacov bol poslancom Národnej rady primátor Bratislavy pán Ďurkovský, náš kolega. Áno, vyzýval som ho aj ja osobne, aj ďalší moji kolegovia ho vyzývali, aby sa vzdal mandátu buď primátora alebo poslanca Národnej rady. A práve ústavný návrh zákona, ktorý bol pred chvíľou navrhovaný, je tento, by mu znemožnil vykonávať mandát poslanca Národnej rady a zároveň primátora Bratislavy. Preto je toto pre nás principiálne. A čo je na tom farizejské? Platilo by to pre všetkých. Vyťahujete tu jeden prípad z minulosti, keď tu poslanec za KDH päť mesiacov sedel. Ale poslanci za SMER alebo aj za iné strany, ktorí sú tu niekoľko volebných období, sú primátormi krajských miest alebo veľkých miest, tu sedia niekoľko rokov, niekoľko volebných období. A toto vám nevadí. Ale v KDH vám vadí, že päť mesiacov tu sedel. Ak by bol takýto návrh zákona, nemohol by tu sedieť, nikto ani z KDH, ani zo strany SMER, ani z OĽaNO.
Preto aj o tom hovorím, lebo včera keď mal tlačovku premiér Fico, tak hlavne na doplňujúce otázky novinárov, keď mu dávali, veď taký návrh pripravovalo v minulosti KDH, veľmi rád utekal k tomu, ale, nie, KDH navrhuje jeden mandát, a podobným zavádzajúcim odpovediam. KDH tento návrh zákona o jednom plate z verejných zdrojov navrhovalo aj v minulosti. A to treba si tu povedať. Tento návrh je tu opakovane. Kolegovia to tu opakovane navrhovali. Neprišli sme s tým preto, že sú komunálne voľby, ani jeden z jeho navrhovateľov nekandiduje. Opakovane už pred rokom to tu bolo navrhované. Tak treba to odkázať aj pánovi premiérovi, ktorý to včera prednášal. Principiálne ten zákon je taký istý s malým rozdielom, že oni navrhujú, aby za tú druhú funkciu sa poberal minimálny plat. My navrhujeme, aby sa nepoberalo za to nič.
Bolo tu spomenuté viackrát, aby bolo aj KDH očierňované, keď sa jedná o viacnásobné platy, výsluhový dôchodok eurokomisára Figeľa, spomenuli ho viacerí, pán Petrák, pán Bublavý. Pán Šefčovič, súčasný eurokomisár nebude mať výsluhový dôchodok. Nemá plat eurokomisára, ktorý mu určila Európska únia v Bruseli? Nemajú platy, ktoré sú zadefinované v Európskom parlamente, europoslanci? Nemajú aj oni určité dôchodkové pripoistenie, ktoré dostávajú europoslanci? Dostávajú takéto benefity, dalo by sa povedať, europoslanci ako za SaS, tak za KDH, tak aj za SMER. Aj europoslanci za SMER sedia v europarlamente. Aj vy máte dneska eurokomisára. A ak Národná rada Slovenskej republiky bude rozhodovať o platoch a benefitoch pre europoslancov, pre eurokomisárov, potom je relevantné sa tu o tom baviť. Ale hovoriť o tom v Národnej rade, ktorá nerozhoduje o platoch europoslancov a eurokomisároch, je nadpráca. A nevieme to tu zmeniť. Bavme sa o tom, čo vieme zmeniť. A tu je návrh zákona o tom, aby z verejných zdrojov funkcionár mohol poberať iba jeden plat.
A my sme radi, že premiér Fico, strana SMER sa inšpirovali viacnásobným podaním KDH a včera tento návrh zákona slávnostne odprezentovali. Nie je to prvýkrát, keď viacnásobným podávaním návrhov zákonov KDH pritlačilo vládnu stranu Roberta Fica k tomu, že nakoniec ste s tým návrhom prišli vy. Tak to bolo v prípade aj vzdelanostného cenzu. A ja som rád, kolega Bublavý, že nakoniec ste ho predložili konkrétne vy. Ale ja som deväť mesiacov za KDH na volebnej komisii donekonečna opakoval, že je to nevyhnutné, je to potrebné aj zo skúseností mojich z komunálnej politiky. Ale museli sme vás k tomu pritlačiť. Aj to je práca opozičných strán, opozičných poslancov, že poukazujú na problémy, ktoré sú v spoločnosti, predkladajú riešenia a keď sa k tomu pridajú aj médiá, tak nakoniec vás k tomu dotlačíme, tak ako sme k tomu dotlačili včera premiéra. A, samozrejme, následne ste pustili mimoriadnu schôdzu a priznali ste si chybu, že vyradiť proti rokovaciemu poriadku desať bodov opozičných bola chyba. Takže touto mimoriadnou schôdzou ste si tú chybu priznali.
Samozrejme, bola tu debata od kolegu Hlinu o tom, či to je správne, ak niekto vykonáva funkciu, a viackrát tu spomenul funkciu napríklad primátora Košíc, aby za to nepoberal podľa nášho návrhu nič alebo podľa návrhu pána premiéra minimálnu mzdu 380 eur. Preto som hovoril o tom, že pre nás je zákon o „jednom mandáte stačí“ principiálny. Tento návrh zákona, ktorý hovorí o tom, že iba jeden plat môže poberať verejný funkcionár, je, kolega Kvasnička to nazval, minimalistický. Áno, je to riešenie, ktoré je možno pre vládnu stranu prijateľnejšie dneska. My pevne veríme, že do budúcnosti to, že jeden mandát stačí, je principiálne, lebo keď budeme hovoriť len o jednom plate z verejných zdrojov alebo o druhom plate len minimálnom, dostávame sa do situácie, keď niekto povie, že je ochotný robiť primátora Košíc za 380 eur. Alebo videl som v Televíznych novinách, keď v lete natáčali a chodili za niektorými funkcionármi strany SMER, myslím si, že aj pán Baška tam bol, ako všetci začali hovoriť o tom, ako svoj plat poskytujú na charitu. Je to vznešené, ak ten druhý plat poskytujú na charitu, bol tu aj pán Muňko spomínaný, ale je to už na dobrovoľnej báze. A potom nabrali dojem viacerí občania, ako aj kolega Hlina, ktorý o tom hovoril, prečo to vlastne robia, prečo sú niektorí verejní funkcionári, primátori krajských miest ochotní robiť funkciu aj zadarmo. Pán kolega Brocka spomínal pána kolegu Chomu, ktorý je primátor v Žiline, v krajskom meste a má štyri funkcie. A on hovorí, že za štvrtú funkciu neberie nič, že ju urobí zadarmo, ale potom logicky prichádza otázka, prečo to robí. Dámy a páni, robí to pre vplyv a to sa vyjadrujem veľmi mierne. Robí to pre ten vplyv. Kolega Petrák a Bublavý tu rozprávali o tom, aké je to dobré, ak skúsenosti z komunálnej politiky prinesú do parlamentu. Áno, aj ja mám túto osobnú skúsenosť, že skúsenosti ľudí z našich obcí a miest je dobré sem priniesť. Ale bolo by férové potom túto funkciu na obci prenechať na niekoho iného, lebo potom sa tu bavíme o tom, že primátori a starostovia za SMER, ktorí tu sedia, majú vyšší vplyv ako ich kolegovia starostovia a primátori, ktorí tu nesedia. Dokážu si určité veci tu vybaviť, na rozdiel od tých, ktorí tu nesedia.
A bavíme sa teraz o tom, v ktorých krajinách, ako to je. Pán kolega Číž rozprával o tom, ako vo Francúzsku väčšina poslancov národného parlamentu sú poslancami a primátormi obcí a miest. Ale v susednom Poľsku nemôže byť poslanec Sejmu ani len obecným poslancom. A keď som sa pýtal, prečo nemôže byť teda aj aspoň tým obecným poslancom, veď tam sedí raz za dva mesiace, pár hodín, veď to časovo nie je problém zvládať, povedali mi, že je to pre konflikt záujmov. Poslanci Národnej rady hlasujú za veľmi dôležité zákony, za štátny rozpočet, kde sa prerozdeľujú verejné financie. A naozaj pán kolega Muňko tu predkladá správu o Sociálnej poisťovni a zároveň si za ňu hlasuje. Poslanci, starostovia, primátori za SMER, ktorí tu sedia, hlasujú za štátny rozpočet, ktorý sa ich bezprostredne dotýka. Veď keď tu budeme hlasovať o tom, koľko percent z podielu daní ide pre obce a mestá, veď sú v konflikte záujmov. Áno, ich skúsenosti sú v poriadku, ale v takom prípade, ak chcú byť poslancami Národnej rady, by bolo lepšie, ak by vykonávali len jednu funkciu.
Áno, kolegyňa Mezenská hovorila o tom, že je potrebné urýchlene prijať tento návrh zákona. Viackrát tu bolo, až by som povedal, v debate pingpongované, kolega Bublavý o tom rozprával, že vy ste mi umožnili v roku 2004 prijatým návrhom zákona to, aby starosta a primátor mohol byť zároveň poslancom. Tak som nevedel, či chválil týchto, ktorí to schválili, alebo či sa sťažoval. Nerozumel som tomu. Hovoril o farizejstve KDH, ale ja som nerozumel, či to chválil alebo sa sťažoval, tým, ktorí umožnili, aby tu mohol sedieť, aby mohol poberať viacnásobné platy. Ja v tomto pléne keď počujem, že nemôžeme niečo prijať a riešiť len preto, že vy ste to v minulosti neurobili alebo ste to prijali zle, tak mne vnútorne je z toho zle, pretože život na Slovensku sa vyvíja, tak ako aj všade inde vo svete a určité praktické skúsenosti s niektorými zákonmi nás nútia k tomu, že ich musíme meniť podľa toho, ako si to vyžadujú potreby občanov Slovenska.
A tých prekáračiek, že „a teraz to neprijmeme preto, lebo vy ste to vtedy prijali tak alebo onak“, už ľudia na Slovensku majú dosť. Ľudia na Slovensku nepotrebujú istoty, ľudia na Slovensku potrebujú také návrhy zákonov, ktoré budú riešiť problémy občanov Slovenska, v prvom rade nezamestnanosť, korupciu, vymožiteľnosť práva, podporu podnikania. A keď s takými návrhmi prichádzame, tak to treba riešiť. Ak sa v minulosti urobili nejaké chyby, sme tu od toho, aby sme to riešili. Nie sme tu od toho, aby sme hovorili, že všetky zákony na Slovensku sú v poriadku. Potom by neboli potrebné zasadnutia Národnej rady každý mesiac.
Preto tento návrh zákona, ktorý rieši určitou formou problém viacnásobných platov z verejných zdrojov, ktoré na Slovensku dneska existujú, rieši to. Pripojil sa k tomu včera aj premiér Fico, ktorý identický návrh zákona predložil, s tým maličkým rozdielom, že my za druhú funkciu nenavrhujeme žiaden plat, on za ňu navrhuje minimálny plat, ale to je vec dohody v druhom čítaní. A keďže to potrebujeme na Slovensku riešiť teraz, a nie po roku 2016, chcel by som poprosiť o podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem za pozornosť.
Neautorizovaný
9:21
Táto predkladaná novela nadväzuje na ústavný zákon č. 375/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov. Cieľom novely je zamedziť rozporu medzi...
Táto predkladaná novela nadväzuje na ústavný zákon č. 375/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov. Cieľom novely je zamedziť rozporu medzi osobným záujmom advokáta a záujmom klienta pri výkone advokácie na jednej strane a verejným záujmom pri výkone funkcie verejného funkcionára na strane druhej.
Pri výkone funkcie verejný funkcionár koná vo verejnom záujme a jeho konanie má byť také, aby prinieslo majetkový prospech alebo iný prospech všetkým občanom. Čl. 4 ods. 1 ústavného zákona o konflikte záujmov ukladá povinnosť pri výkone funkcie presadzovať a chrániť verejnému funkcionárovi verejný záujem. Dokonca ide ešte ďalej, zakazuje mu uprednostniť osobný záujem pred verejným záujmom.
Naopak, pri výkone advokácie advokát nepresadzuje verejný záujem. Je povinný chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta, dokonca sa riadiť jeho pokynmi. Túto povinnosť advokátovi ukladá § 18 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii.
Chcel by som povedať, že tá naša novela je veľmi jednoduchá. Vkladá do zákona o advokácii ustanovenie § 8 ods. 1 nové písmeno e) a týmto písmenom chceme rozšíriť okruh osôb, ktorým Slovenská advokátska komora pozastaví výkon advokácie, o osoby, ktoré vykonávajú funkciu verejného funkcionára, teda nielen o poslancov, ale aj o osoby, ktoré vykonávajú funkciu verejného funkcionára s výnimkou funkcií poslanca mestského zastupiteľstva, poslanca mestského zastupiteľstva mestskej časti v Bratislave a v Košiciach, ako aj poslanca vyššieho územného celku.
Navrhujeme účinnosť tohto zákona k 1. 1. 2015.
Pani podpredsedníčka, skončil som zatiaľ.
Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, kolegyne, kolegovia, tento návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní predkladám spoločne s kolegom Júliusom Brockom.
Táto predkladaná novela nadväzuje na ústavný zákon č. 375/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov. Cieľom novely je zamedziť rozporu medzi osobným záujmom advokáta a záujmom klienta pri výkone advokácie na jednej strane a verejným záujmom pri výkone funkcie verejného funkcionára na strane druhej.
Pri výkone funkcie verejný funkcionár koná vo verejnom záujme a jeho konanie má byť také, aby prinieslo majetkový prospech alebo iný prospech všetkým občanom. Čl. 4 ods. 1 ústavného zákona o konflikte záujmov ukladá povinnosť pri výkone funkcie presadzovať a chrániť verejnému funkcionárovi verejný záujem. Dokonca ide ešte ďalej, zakazuje mu uprednostniť osobný záujem pred verejným záujmom.
Naopak, pri výkone advokácie advokát nepresadzuje verejný záujem. Je povinný chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta, dokonca sa riadiť jeho pokynmi. Túto povinnosť advokátovi ukladá § 18 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii.
Chcel by som povedať, že tá naša novela je veľmi jednoduchá. Vkladá do zákona o advokácii ustanovenie § 8 ods. 1 nové písmeno e) a týmto písmenom chceme rozšíriť okruh osôb, ktorým Slovenská advokátska komora pozastaví výkon advokácie, o osoby, ktoré vykonávajú funkciu verejného funkcionára, teda nielen o poslancov, ale aj o osoby, ktoré vykonávajú funkciu verejného funkcionára s výnimkou funkcií poslanca mestského zastupiteľstva, poslanca mestského zastupiteľstva mestskej časti v Bratislave a v Košiciach, ako aj poslanca vyššieho územného celku.
Navrhujeme účinnosť tohto zákona k 1. 1. 2015.
Pani podpredsedníčka, skončil som zatiaľ.
Neautorizovaný
9:25
Predmetný návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby uvedený návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor,...
Predmetný návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby uvedený návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval uvedený návrh v druhom čítaní do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy, nie je zrejmé akurát to, kto bude za takýchto advokátov platiť zhruba 200 eur advokátskej komore, keď nebudú môcť vykonávať svoje povolanie, ale zároveň by chceli do budúcnosti advokátmi ostať. Dúfam, že sa k tomu vyjadrí pán predkladateľ.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, aby návrh zákona prerokovala v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia pána predsedu.
Otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu, pani podpredsedníčka.
Ďakujem, pani predsedajúca. Dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Predmetný návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby uvedený návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval uvedený návrh v druhom čítaní do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy, nie je zrejmé akurát to, kto bude za takýchto advokátov platiť zhruba 200 eur advokátskej komore, keď nebudú môcť vykonávať svoje povolanie, ale zároveň by chceli do budúcnosti advokátmi ostať. Dúfam, že sa k tomu vyjadrí pán predkladateľ.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, aby návrh zákona prerokovala v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia pána predsedu.
Otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu, pani podpredsedníčka.
Skontrolovaný
9:27
Vážené dámy a páni, ja by som sa vrátil najprv k článku 5 ústavného zákona o konflikte záujmov, kde v tomto článku 5 je definovaná nezlučiteľnosť niektorých funkcií, zamestnaní a činností a v odseku 1 sa hovorí, že verejný funkcionár nesmie vykonávať funkcie,...
Vážené dámy a páni, ja by som sa vrátil najprv k článku 5 ústavného zákona o konflikte záujmov, kde v tomto článku 5 je definovaná nezlučiteľnosť niektorých funkcií, zamestnaní a činností a v odseku 1 sa hovorí, že verejný funkcionár nesmie vykonávať funkcie, zamestnania a činnosti, ktoré sú nezlučiteľné s funkciou verejného funkcionára podľa Ústavy Slovenskej republiky.
Zaujímavý je tam odsek 2, kde je tá dikcia toho odseku taká, že verejný funkcionár nesmie byť štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, členom riadiaceho, kontrolného alebo dozorného orgánu právnickej osoby, ktorá bola zriadená na výkon podnikateľskej činnosti, okrem valného zhromaždenia a členskej schôdze. A teraz to príde: Verejný funkcionár nesmie podnikať, to sa však nevzťahuje na výkon povolania, ktoré môže vykonávať len fyzická osoba za zákonom ustanovených podmienok.
Ja som tu pôvodne sľúbil, keď sme tu pred pol rokom prerokovávali tie platy, že prídeme s novelou tohto zákona, ale uvedomujem si, že KDH tu má zákon o nezlučiteľnosti funkcií, ktorý je známy, je prediskutovávaný, je v našej agende. A prišiel som na to, že jednoducho nemusím ísť do ústavného zákona, ale stačí, keď pôjdem do zákona o advokácii a vyriešime teda najprv advokátov.
Chcel by som vám povedať, že som sa rozprával s novinármi, či mám nejaké konkrétne príklady, kde by takýto konflikt verejného a osobného záujmu klienta alebo advokáta bol nejaký patričný alebo zrejmý, tak by som chcel hovoriť o dvoch prípadoch a by som chcel, pani podpredsedníčka, keby ste ma nechali hovoriť o dvoch kauzách. Tá jedna kauza je kauza paroplynu v Bratislave, kde štát môže prísť o 26 mil., možno o 30 mil. eur. Týka sa Bratislavského paroplynového cyklu, ktorý vyrába elektrinu a teplo vďaka spaľovaniu zemného plynu. A tieto prostriedky, možno tých 30 mil. eur vyplatí spoločnosti Paroplyn Holdings Limited so sídlom na Cypre štátom ovládaná akciová spoločnosť Bratislavská teplárenská. Je to už jedenásťročný spor medzi teplárňou a Paroplynovým cyklom a zdá sa, že sa blíži k záveru, teda možno maximálne jeden rok.
Ako sa to celé začalo. Paroplynový cyklus v Bratislave sa rozhodla postaviť vláda Vladimíra Mečiara v roku 1996. Vtedy akcionármi v tomto zdroji energetickom boli Západoslovenské energetické závody, Slovenský plynárenský priemysel a Slovenské elektrárne. Všetky tieto spoločnosti boli pod úplnou kontrolou štátu.
Celý problém začal vznikať v roku 1999 počas vlády Mikuláša Dzurindu. Štátny podnik Západoslovenské energetické závody vtedy uzatvoril s Bratislavským paroplynovým zmluvu o odbere tepla. Firmy ju podpísali za účelom zabezpečenia cash flow a s tým spojeného splácania úveru poskytnutého Európskou investičnou bankou na výstavbu Paroplynu. Bola podpísaná na princípe take or pay. Čiže Západoslovenské energetické závody museli platiť za dohodnuté množstvo tepla, aj keď od Bratislavského paroplynu teplo neodoberali. Všetko to bolo v poriadku, pokiaľ štátne podniky nezačali sa deliť na nové subjekty a do hry nevstúpila privatizácia.
Dôležitým míľnikom v tejto kauze je rok 2001. Vtedy sa totiž štátny podnik Západoslovenské energetické závody rozdelil na tri akciové spoločnosti: Bratislavská, Trnavská teplárenská a Západoslovenská energetika. No a už spomínanú zmluvu o odbere tepla zdedila Bratislavská teplárenská. Tá s ňou mala problémy už od začiatku a nesúhlasila s ňou. Vnímali sme tie zmluvné dojednania inak, ako ich vnímal majoritný akcionár Bratislavského paroplynu, spoločnosť Západoslovenské energetické závody. Už sme boli kvázi v konkurenčnom postavení, mali sme vlastné výrobné zdroje, na ktorých sme boli schopní nahradiť výrobu tepla v rozsahu, v akom sme potrebovali, a hlavne by sme nemuseli platiť Paroplynu aj za neodoberané teplo, a tak znižovať svoj zisk. Pre portál o energetike toto povedala hovorkyňa Bratislavskej teplárenskej Jarmila Galandáková. Tú zmluvu sa snažili bratislavskí teplári zrušiť alebo ju aspoň modifikovať. To sa im však nepodarilo. A v roku 2002 začali viesť spoločnosti čiže Bratislavská teplárenská a Paroplynový cyklus súdne spory.
V roku 2004 počas vládnutia druhej vlády Mikuláša Dzurindu sa Bratislavský paroplyn sprivatizoval, do podniku sa dostala finančná investičná skupina Penta. Tá celkom pochopiteľne nemala prečo súhlasiť s mimosúdnym vyrovnaním, keď sa na ňom predtým nepodarilo dohodnúť dvom štátom vlastneným podnikom. A tak požadovala zo strany bratislavských teplárov dodržanie zmluvných podmienok a plynulo pokračovala v súdnych sporoch. V médiách sa v tom čase dokonca špekulovalo o tom, že práve sporná zmluva o odbere tepla na princípe take or pay bola jednou z hlavných lákadiel pre potenciálnych investorov, a tak sa začal spor a boj teplárov. Bratislavskej teplárenskej sa podarilo vyhrať prvý súdny spor. Ešte v roku 2005 prvostupňový súd uložil Bratislavskej teplárenskej povinnosť zaplatiť Bratislavskému paroplynu žalovanú sumu vo výške 9 mil. eur, avšak odvolací súd mal iný názor a v roku 2006 žalobný návrh Paroplynu zamietol. V roku 2007 dokonca Najvyšší súd zamietol dovolanie žalobcu, teda spoločnosti Paroplynový cyklus a bratislavskí teplári sa už videli ako víťazi, lenže spoločnosť Paroplynový cyklus sa nemienila vzdať.
Všetko toto zmenil Ústavný súd. Bratislavský paroplyn vlastnený skupinou Penta po neúspešnom prvom boji rozohral druhý boj na Ústavnom súde, na ktorom akcionára Paroplynu zastupoval známy kandidát na prezidenta Radoslav Procházka. Ústavný súd konštatoval porušenie základných ústavných pravidiel žalobcu, t. j. Paroplynového cyklu. A okrem toho zrušil rozsudok Najvyššieho súdu a vec vrátil na ďalšie konanie. V roku 2008 zastupoval Procházka PPC v konaní pred Ústavným súdom. „Môžem potvrdiť, že spoločnosť Paroplynový cyklus zastupovala Advokátska kancelária Radoslava Procházku,“ povedal hovorca Penty Martin Danko.
No a všetko sa to začalo odznovu. Následne súdy zrušili svoje rozhodnutia z roku 2011, prvostupňový súd vyhlásil rozsudok v neprospech Bratislavskej teplárenskej. Tá následne prehrala spor aj na druhostupňovom odvolacom súde. „V záujme právnej ochrany sa naša spoločnosť bránila podaním dovolania na Najvyšší súd, ktorý ako odvolávací v tejto veci rozhodol tak, že rozsudok odvolacieho súdu z roku 2012 v napadnutej časti zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie,“ toľko k tomu povedala hovorkyňa Galandáková.
No a na ostatnom pojednávaní v roku 2013 krajský súd rozhodol o doplnení dokazovania. Nariadil vykonanie kontrolného znaleckého posudku. Stanovil za znalca na vypracovanie kontrolného znaleckého posudku Ústav súdneho inžinierstva na Žilinskej univerzite. Ten dal za pravdu spoločnosti Paroplynový cyklus... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, naozaj to nemá súvis s prerokovaným návrhom.
Přidal, Alojz, poslanec NR SR
Má to súvis...
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán Procházka nie je v parlamente. Bol to váš poslanec za vašu politickú stranu.
Přidal, Alojz, poslanec NR SR
Nie je to náš poslanec za našu politickú stranu...
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Nominovali ste ho.
Takže poprosím vás, aby sme prerokúvali...
Přidal, Alojz, poslanec NR SR
Pani podpredsedníčka Národnej rady, je to tak vážna kauza, ktorá sa týka skupiny Penta, morálnych aspektov tejto kauzy. Prosím vás, nechajte ma dohovoriť. Tu vstúpil do hry už generálny prokurátor. Naozaj ide o to, či štát príde alebo nepríde o 30 mil. eur. To sú veľké peniaze. Ale teda, dobre, pokúsim sa to zrýchliť. (Reakcia predsedajúcej: „Ďakujem.“)
Bratislavská teplárenská sa obrátila na Fond národného majetku ako svojho stopercentného akcionára. A do sporu o to, či Bratislavská tepláreň uhradí finančnej skupine sumu, ktorú nemá, vstúpil aj prokurátor. Štátna tepláreň pod správou Fondu národného majetku sumu vyplatiť nechce. „Vec rozhodnutie krajského súdu preskúmalo. A urobilo všetky právne kroky, aby nemusela platiť.“ To povedal teda z Fondu národného majetku pán Bačík. Najvyšší súd odpísal, že nateraz vec pridelil podľa zákona náhodným výberom zákonnému senátu, ktorý vo veci rozhodne pravdepodobne do jedného roka. Penta sa však neobáva, že celý spor prehrá. A podľa finančnej skupiny sa môže týmto postupom dlh teplárne len zvýšiť.
No a teraz by som sa chcel dostať k pánovi Procházkovi. Čerpám z článku Ekonomika v SME, kde Rado Procházka, niektorým sa to nepáči, zastupoval Pentu a Bratislavský paroplyn, konštatujem, že žiadny zákon neporušil. Ale reakcia Rada Procházku bola: „Dostalo sa mi do uší, že niekto ma chce škandalizovať, škandalizovať fakt, že som koncom minulej dekády ako advokát zastupoval na Ústavnom súde v konaní o ochranu základných práv a slobôd Paroplynový cyklus a tuším jednu penťácku spoločnosť. Nejde ani tak o to, že advokát bez splnenia zákonných dôvodov nemôže klientovi odmietnuť poskytnutie právnej služby, o to teraz vôbec nejde.“ Toto napísal Procházka a tvrdí, že je hrdý na to, že túto robotu dostal a všetky podania na súde vyhral. Na portáli Pravdy v jednom rozhovore s Radom Procházkom bola otázka: „Ako vysvetlíte voličom, že v kauze Gorila ste vystupovali proti praktikám, ktoré opisuje, a pritom ste právne zastupovali finančnú skupinu aj bývalého policajta, v byte ktorého na Vazovovej ulici sa stretávali policajti s podnikateľom?" „Nie je to pravda, zastupoval som na Ústavnom súde účastníka konania nejakú spoločnosť, kde malo dôjsť pri súdnom procese k porušeniu práva, a spravodlivý súd. Mojou špecializáciou je ústavné právo. Ústavný súd povedal, že právo na spravodlivý súd bolo porušené preto, lebo neboli dodržané základné procesné pravidlá Občianskeho súdneho poriadku. Týmto sa pre mňa začala aj skončila celá kauza.
Pozrime sa ešte na to, ako sa pozerá komentátor Hospodárskych novín Dag Daniš na túto kauzu. A budem ho citovať: „Účasť Procházku na úspechoch a zárobkoch Penty by nebola v ničom zlá, keby tu neboli dva významné faktory, ktoré posúvajú vec z roviny právnej do roviny morálnej a politickej. Po prvé, Procházka v tom čase nebol len ústavný právnik a advokát, bol aj verejne angažovaný advokát, ktorý rád ukazoval morálne postoje a politické ambície. Po druhé, Penta v tom čase nebola len finančná skupina, bola to kontroverzná finančná skupina, ktorá vynikala v jednej čarovnej schopnosti, robiť z verejných peňazí súkromné peniaze. Oba faktory sa zvýraznili po roku 2010. Procházka vyletel do politiky ako jeden z lídrov zmeny a očisty. Procházkovi treba uznať jednu vec. Ako advokát môže pracovať pre koho len chce a nikoho vraj nemôže bezdôvodne odmietnuť. Je to postoj sporný, ale legitímny. Sú aj takí advokáti, ktorí pracujú pre hocikoho, v poriadku. Lenže ako politik je teraz Procházka v spore štát verzus Penta inde, na druhej strane. Tlačí svojich ľudí do bratislavských komunálnych volieb aj do veľkej politiky s cieľom získať po voľbách vládnu moc. Vyhrnul si rukávy a prihlásil sa do služby, tento raz nie do služby Penty, ale do služby verejnosti. Preto by mal ako politik prevziať zodpovednosť za následky svojej advokátskej práce.“ A Dag Daniš dáva Radovi Procházkovi tri otázky: Stotožňuje sa Procházka s následkami svojich právnych služieb pre Pentu a považuje závery súdov o 26-miliónových majetkových nárokoch Penty a o exekúcii proti štátnej teplárni za spravodlivé? Bude politik a právnik Procházka v budúcnosti zastupovať záujmy Fondu národného majetku a štátnej teplárne alebo bude zastupovať záujmy Penty? Alebo ohlási konflikt a v tejto kauze sa stiahne? No a práve k tomuto som chcel dospieť. V tom prípade, keď príde náš zákon, Rado Procházka, respektíve Slovenská advokátska komora mu pozastaví výkon advokácie a nebude môcť zastupovať Pentu. Rado Procházka neporušil žiadny zákon, ale na tieto otázky Daga Daniša, si myslím, by mal odpovedať.
No a teraz druhá vec. Včera na tlačovke Robert Fico povedal, že náš zákon o advokácii nepodporí, lebo že má naň iný názor. Dámy a páni, ja nepovažujem Roberta Fica za imbecila. Ale pripomeniem tlačovku pána poslanca Abelovského a Drgonca z 20. septembra 2005. Fico ako konkrétny príklad klientelizmu uviedol prípad Miroslava Abelovského, ktorý získa časť z miliónov korún, ktoré štát doplatí za pozemky pod automobilku Kia Motors a závodom Hyundai Mobis. Podľa Drgonca vzťah advokáta a klienta môže za klientelistický označiť len imbecil. Novinárom na tlačovke Drgonec povedal: „Neprizval som vás sem, aby som šíril informácie o imbecilite docenta Fica. On imbecilitu iba predstiera z toho dôvodu, že veľmi dobre vie, že nie je žalovateľný za výroky, ktoré povedie ako poslanec Národnej rady.“ Dámy a páni, teda Robert Fico označil vzťah advokátov a poslancov, vtedy jedného z nich, ktorý, myslím, bol predsedom ústavného výboru, za klientelistický. Aká bola odmena týchto pánov, to neviem. Provízia podľa príslušného článku bola menšia ako 30 mil. A bolo to vtedy v korunách. A poslanec Abelovský o tejto svojej odmene, s ktorou majitelia pozemkov súhlasili v zmluvách o právnom zastupovaní, sa vyjadril ako o ľudovej. A na otázku, či nemá zastupovať ako poslanec týchto ľudí zadarmo, povedal: „Nemám dôvod, nemal som dôvod prijať takýto socialistický záväzok. To prenechávam pánovi Ficovi.“ Členka petičného výboru ich majiteľov Margita Mravcová takisto nechce presnú výšku advokátskej provízie zo sumy, ktorú od vlády v spore získali, prezradiť. Ten spor bol o 380 mil. A ona tvrdí, že to bolo menej ako 8 %. Naozaj vtedy hovorkyňa Roberta Fica Silvia Glendová povedala: „Pre nás je očividným príkladom klientelizmu, ak vláda najprv dlhodobo odmieta vyrovnanie cien za pozemky pre investíciu Kia a potom s tým súhlasí, čím vlastne umožní dvom nezávislým poslancom získať zo štátom vyplatenej sumy niekoľko desiatok milión korún. Trvá tak na svojom hovorkyňa pani Glendová.
Blížim sa pomaly k záveru. Dámy a páni, tak ako som povedal, okrem poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí už sú zároveň starostami, primátormi, viceprimátormi, vicežupanmi, riaditeľmi, zamestnancami samosprávnych krajov, sú tu i poslanci advokáti, ktorí pri výkone funkcie poslaneckého mandátu podnikajú. Ale sú tu aj takí poslanci, ktorí ako advokáti si pozastavili výkon advokátskej funkcie. Jednoducho sú tu takí poslanci advokáti, ktorí podnikajú, vykonávajú tento výkon, a to aj z radov strany SMER i z radov opozície. No a týmto naším návrhom, keby ten návrh prešiel, sa odstráni čo i len tieň podozrenia, že niektoré subjekty si advokátov, aby ich zastupovali v právnych sporoch, advokátov poslancov vyberajú z dôvodu, ja nehovorím, že je to len z toho dôvodu, ale i z toho dôvodu, že sú poslancami vládnej koalície, resp. vládnej strany, teda v súčasnosti strany SMER, možno i z toho dôvodu, že veria, keď sú to advokáti z radov opozičných poslancov, že títo môžu byť raz štátnymi tajomníkmi, ministrami, no a možno môže z týchto advokátov byť premiér a možno i prezident. Ja chcem vylúčiť možnosť, opakujem, chcem vylúčiť možnosť korumpovania, Robert Fico tu hovoril o klientelizme, advokátov svojimi klientmi. Na Slovensku je dosť iných kvalitných advokátov neposlancov, na stránke Slovenskej advokátskej komory ich nájdete 5 501.
No a v závere uvediem tzv. iné príjmy poslancov, ktoré môžete nájsť i vy, aj občania na stránke Národnej rady. Zatiaľ čo príjem poslanca z výkonu verejnej funkcie bol okolo 24 000 eur, iné príjmy poslancov advokátov boli od 30 000 po 126 000 eur za rok. V sume iných príjmov, bohužiaľ, to musím priznať, neviem odlíšiť príjmy za advokátsku činnosť od zárobkovej činnosti v pedagogickej, vedeckej, literárnej či umeleckej oblasti, proti ktorej v zásade nič nemám.
Rekordérom, rekordérom zarábajúcim advokátom je poslanec zo strany SMER JUDr. Róbert Madej, advokát, ktorého príjmy za rok 2012 boli 25 000 eur z výkonu verejnej funkcie a 126 000, 126 000 eur príjmy iné. A obdobne to bolo aj v roku 2013. V roku 2012 to bolo len za výkon advokátskej funkcie, v roku 2013 pravdepodobne vyučoval aj na Univerzite Komenského. V korunách tento advokát teda v roku 2012 zarobil 4,5 mil. Sk. Nemalé iné príjmy, skoro 80 00 eur, teda skoro 2,5 mil. korún mal aj poslanec Daniel Lipšic. Zatiaľ čo boli príjmy docenta JUDr. Ivana Gašparoviča 97 000 eur, docenta Roberta Fica, premiéra, 40 000 eur z výkonu verejnej funkcie, iné príjmy nula, príjmy Ivetty Macejkovej 41 000 eur z výkonu verejnej funkcie a 2 400 eur príjmy iné, tak príjmy poslanca Madeja, predsedu ústavnoprávneho výboru, boli o 50 000 eur vyššie ako príjmy prezidenta republiky a o 110 000 eur vyššie ako príjmy premiéra a predsedníčky Ústavného súdu za rok 2012. Jednoducho tento poslanec bol schopný za rok 2012 zarobiť 4-krát viac ako premiér Robert Fico, aj ako predsedníčka Ústavného súdu.
Opakujem, je to i preto, že Ústava Slovenskej republiky prezidentovi, predsedovi a členom vlády a členom Ústavného súdu podnikať nedovoľuje. Som presvedčený, že poslanec si musí vybrať, či chce podnikať alebo vykonávať mandát poslanca.
Páni a dámy, som presvedčený, že poslancovi Národnej rady Slovenskej republiky stačí jeden príjem. Ďakujem za pozornosť.
Ja by som chcel krátko reagovať teda na spravodajcu. Áno, táto drobnosť tam možno ušla, ale myslím, že to sa veľmi ľahko dá riešiť krátkym pozmeňujúcim návrhom v druhom čítaní.
Vážené dámy a páni, ja by som sa vrátil najprv k článku 5 ústavného zákona o konflikte záujmov, kde v tomto článku 5 je definovaná nezlučiteľnosť niektorých funkcií, zamestnaní a činností a v odseku 1 sa hovorí, že verejný funkcionár nesmie vykonávať funkcie, zamestnania a činnosti, ktoré sú nezlučiteľné s funkciou verejného funkcionára podľa Ústavy Slovenskej republiky.
Zaujímavý je tam odsek 2, kde je tá dikcia toho odseku taká, že verejný funkcionár nesmie byť štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, členom riadiaceho, kontrolného alebo dozorného orgánu právnickej osoby, ktorá bola zriadená na výkon podnikateľskej činnosti, okrem valného zhromaždenia a členskej schôdze. A teraz to príde: Verejný funkcionár nesmie podnikať, to sa však nevzťahuje na výkon povolania, ktoré môže vykonávať len fyzická osoba za zákonom ustanovených podmienok.
Ja som tu pôvodne sľúbil, keď sme tu pred pol rokom prerokovávali tie platy, že prídeme s novelou tohto zákona, ale uvedomujem si, že KDH tu má zákon o nezlučiteľnosti funkcií, ktorý je známy, je prediskutovávaný, je v našej agende. A prišiel som na to, že jednoducho nemusím ísť do ústavného zákona, ale stačí, keď pôjdem do zákona o advokácii a vyriešime teda najprv advokátov.
Chcel by som vám povedať, že som sa rozprával s novinármi, či mám nejaké konkrétne príklady, kde by takýto konflikt verejného a osobného záujmu klienta alebo advokáta bol nejaký patričný alebo zrejmý, tak by som chcel hovoriť o dvoch prípadoch a by som chcel, pani podpredsedníčka, keby ste ma nechali hovoriť o dvoch kauzách. Tá jedna kauza je kauza paroplynu v Bratislave, kde štát môže prísť o 26 mil., možno o 30 mil. eur. Týka sa Bratislavského paroplynového cyklu, ktorý vyrába elektrinu a teplo vďaka spaľovaniu zemného plynu. A tieto prostriedky, možno tých 30 mil. eur vyplatí spoločnosti Paroplyn Holdings Limited so sídlom na Cypre štátom ovládaná akciová spoločnosť Bratislavská teplárenská. Je to už jedenásťročný spor medzi teplárňou a Paroplynovým cyklom a zdá sa, že sa blíži k záveru, teda možno maximálne jeden rok.
Ako sa to celé začalo. Paroplynový cyklus v Bratislave sa rozhodla postaviť vláda Vladimíra Mečiara v roku 1996. Vtedy akcionármi v tomto zdroji energetickom boli Západoslovenské energetické závody, Slovenský plynárenský priemysel a Slovenské elektrárne. Všetky tieto spoločnosti boli pod úplnou kontrolou štátu.
Celý problém začal vznikať v roku 1999 počas vlády Mikuláša Dzurindu. Štátny podnik Západoslovenské energetické závody vtedy uzatvoril s Bratislavským paroplynovým zmluvu o odbere tepla. Firmy ju podpísali za účelom zabezpečenia cash flow a s tým spojeného splácania úveru poskytnutého Európskou investičnou bankou na výstavbu Paroplynu. Bola podpísaná na princípe take or pay. Čiže Západoslovenské energetické závody museli platiť za dohodnuté množstvo tepla, aj keď od Bratislavského paroplynu teplo neodoberali. Všetko to bolo v poriadku, pokiaľ štátne podniky nezačali sa deliť na nové subjekty a do hry nevstúpila privatizácia.
Dôležitým míľnikom v tejto kauze je rok 2001. Vtedy sa totiž štátny podnik Západoslovenské energetické závody rozdelil na tri akciové spoločnosti: Bratislavská, Trnavská teplárenská a Západoslovenská energetika. No a už spomínanú zmluvu o odbere tepla zdedila Bratislavská teplárenská. Tá s ňou mala problémy už od začiatku a nesúhlasila s ňou. Vnímali sme tie zmluvné dojednania inak, ako ich vnímal majoritný akcionár Bratislavského paroplynu, spoločnosť Západoslovenské energetické závody. Už sme boli kvázi v konkurenčnom postavení, mali sme vlastné výrobné zdroje, na ktorých sme boli schopní nahradiť výrobu tepla v rozsahu, v akom sme potrebovali, a hlavne by sme nemuseli platiť Paroplynu aj za neodoberané teplo, a tak znižovať svoj zisk. Pre portál o energetike toto povedala hovorkyňa Bratislavskej teplárenskej Jarmila Galandáková. Tú zmluvu sa snažili bratislavskí teplári zrušiť alebo ju aspoň modifikovať. To sa im však nepodarilo. A v roku 2002 začali viesť spoločnosti čiže Bratislavská teplárenská a Paroplynový cyklus súdne spory.
V roku 2004 počas vládnutia druhej vlády Mikuláša Dzurindu sa Bratislavský paroplyn sprivatizoval, do podniku sa dostala finančná investičná skupina Penta. Tá celkom pochopiteľne nemala prečo súhlasiť s mimosúdnym vyrovnaním, keď sa na ňom predtým nepodarilo dohodnúť dvom štátom vlastneným podnikom. A tak požadovala zo strany bratislavských teplárov dodržanie zmluvných podmienok a plynulo pokračovala v súdnych sporoch. V médiách sa v tom čase dokonca špekulovalo o tom, že práve sporná zmluva o odbere tepla na princípe take or pay bola jednou z hlavných lákadiel pre potenciálnych investorov, a tak sa začal spor a boj teplárov. Bratislavskej teplárenskej sa podarilo vyhrať prvý súdny spor. Ešte v roku 2005 prvostupňový súd uložil Bratislavskej teplárenskej povinnosť zaplatiť Bratislavskému paroplynu žalovanú sumu vo výške 9 mil. eur, avšak odvolací súd mal iný názor a v roku 2006 žalobný návrh Paroplynu zamietol. V roku 2007 dokonca Najvyšší súd zamietol dovolanie žalobcu, teda spoločnosti Paroplynový cyklus a bratislavskí teplári sa už videli ako víťazi, lenže spoločnosť Paroplynový cyklus sa nemienila vzdať.
Všetko toto zmenil Ústavný súd. Bratislavský paroplyn vlastnený skupinou Penta po neúspešnom prvom boji rozohral druhý boj na Ústavnom súde, na ktorom akcionára Paroplynu zastupoval známy kandidát na prezidenta Radoslav Procházka. Ústavný súd konštatoval porušenie základných ústavných pravidiel žalobcu, t. j. Paroplynového cyklu. A okrem toho zrušil rozsudok Najvyššieho súdu a vec vrátil na ďalšie konanie. V roku 2008 zastupoval Procházka PPC v konaní pred Ústavným súdom. „Môžem potvrdiť, že spoločnosť Paroplynový cyklus zastupovala Advokátska kancelária Radoslava Procházku,“ povedal hovorca Penty Martin Danko.
No a všetko sa to začalo odznovu. Následne súdy zrušili svoje rozhodnutia z roku 2011, prvostupňový súd vyhlásil rozsudok v neprospech Bratislavskej teplárenskej. Tá následne prehrala spor aj na druhostupňovom odvolacom súde. „V záujme právnej ochrany sa naša spoločnosť bránila podaním dovolania na Najvyšší súd, ktorý ako odvolávací v tejto veci rozhodol tak, že rozsudok odvolacieho súdu z roku 2012 v napadnutej časti zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie,“ toľko k tomu povedala hovorkyňa Galandáková.
No a na ostatnom pojednávaní v roku 2013 krajský súd rozhodol o doplnení dokazovania. Nariadil vykonanie kontrolného znaleckého posudku. Stanovil za znalca na vypracovanie kontrolného znaleckého posudku Ústav súdneho inžinierstva na Žilinskej univerzite. Ten dal za pravdu spoločnosti Paroplynový cyklus... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, naozaj to nemá súvis s prerokovaným návrhom.
Přidal, Alojz, poslanec NR SR
Má to súvis...
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán Procházka nie je v parlamente. Bol to váš poslanec za vašu politickú stranu.
Přidal, Alojz, poslanec NR SR
Nie je to náš poslanec za našu politickú stranu...
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Nominovali ste ho.
Takže poprosím vás, aby sme prerokúvali...
Přidal, Alojz, poslanec NR SR
Pani podpredsedníčka Národnej rady, je to tak vážna kauza, ktorá sa týka skupiny Penta, morálnych aspektov tejto kauzy. Prosím vás, nechajte ma dohovoriť. Tu vstúpil do hry už generálny prokurátor. Naozaj ide o to, či štát príde alebo nepríde o 30 mil. eur. To sú veľké peniaze. Ale teda, dobre, pokúsim sa to zrýchliť. (Reakcia predsedajúcej: „Ďakujem.“)
Bratislavská teplárenská sa obrátila na Fond národného majetku ako svojho stopercentného akcionára. A do sporu o to, či Bratislavská tepláreň uhradí finančnej skupine sumu, ktorú nemá, vstúpil aj prokurátor. Štátna tepláreň pod správou Fondu národného majetku sumu vyplatiť nechce. „Vec rozhodnutie krajského súdu preskúmalo. A urobilo všetky právne kroky, aby nemusela platiť.“ To povedal teda z Fondu národného majetku pán Bačík. Najvyšší súd odpísal, že nateraz vec pridelil podľa zákona náhodným výberom zákonnému senátu, ktorý vo veci rozhodne pravdepodobne do jedného roka. Penta sa však neobáva, že celý spor prehrá. A podľa finančnej skupiny sa môže týmto postupom dlh teplárne len zvýšiť.
No a teraz by som sa chcel dostať k pánovi Procházkovi. Čerpám z článku Ekonomika v SME, kde Rado Procházka, niektorým sa to nepáči, zastupoval Pentu a Bratislavský paroplyn, konštatujem, že žiadny zákon neporušil. Ale reakcia Rada Procházku bola: „Dostalo sa mi do uší, že niekto ma chce škandalizovať, škandalizovať fakt, že som koncom minulej dekády ako advokát zastupoval na Ústavnom súde v konaní o ochranu základných práv a slobôd Paroplynový cyklus a tuším jednu penťácku spoločnosť. Nejde ani tak o to, že advokát bez splnenia zákonných dôvodov nemôže klientovi odmietnuť poskytnutie právnej služby, o to teraz vôbec nejde.“ Toto napísal Procházka a tvrdí, že je hrdý na to, že túto robotu dostal a všetky podania na súde vyhral. Na portáli Pravdy v jednom rozhovore s Radom Procházkom bola otázka: „Ako vysvetlíte voličom, že v kauze Gorila ste vystupovali proti praktikám, ktoré opisuje, a pritom ste právne zastupovali finančnú skupinu aj bývalého policajta, v byte ktorého na Vazovovej ulici sa stretávali policajti s podnikateľom?" „Nie je to pravda, zastupoval som na Ústavnom súde účastníka konania nejakú spoločnosť, kde malo dôjsť pri súdnom procese k porušeniu práva, a spravodlivý súd. Mojou špecializáciou je ústavné právo. Ústavný súd povedal, že právo na spravodlivý súd bolo porušené preto, lebo neboli dodržané základné procesné pravidlá Občianskeho súdneho poriadku. Týmto sa pre mňa začala aj skončila celá kauza.
Pozrime sa ešte na to, ako sa pozerá komentátor Hospodárskych novín Dag Daniš na túto kauzu. A budem ho citovať: „Účasť Procházku na úspechoch a zárobkoch Penty by nebola v ničom zlá, keby tu neboli dva významné faktory, ktoré posúvajú vec z roviny právnej do roviny morálnej a politickej. Po prvé, Procházka v tom čase nebol len ústavný právnik a advokát, bol aj verejne angažovaný advokát, ktorý rád ukazoval morálne postoje a politické ambície. Po druhé, Penta v tom čase nebola len finančná skupina, bola to kontroverzná finančná skupina, ktorá vynikala v jednej čarovnej schopnosti, robiť z verejných peňazí súkromné peniaze. Oba faktory sa zvýraznili po roku 2010. Procházka vyletel do politiky ako jeden z lídrov zmeny a očisty. Procházkovi treba uznať jednu vec. Ako advokát môže pracovať pre koho len chce a nikoho vraj nemôže bezdôvodne odmietnuť. Je to postoj sporný, ale legitímny. Sú aj takí advokáti, ktorí pracujú pre hocikoho, v poriadku. Lenže ako politik je teraz Procházka v spore štát verzus Penta inde, na druhej strane. Tlačí svojich ľudí do bratislavských komunálnych volieb aj do veľkej politiky s cieľom získať po voľbách vládnu moc. Vyhrnul si rukávy a prihlásil sa do služby, tento raz nie do služby Penty, ale do služby verejnosti. Preto by mal ako politik prevziať zodpovednosť za následky svojej advokátskej práce.“ A Dag Daniš dáva Radovi Procházkovi tri otázky: Stotožňuje sa Procházka s následkami svojich právnych služieb pre Pentu a považuje závery súdov o 26-miliónových majetkových nárokoch Penty a o exekúcii proti štátnej teplárni za spravodlivé? Bude politik a právnik Procházka v budúcnosti zastupovať záujmy Fondu národného majetku a štátnej teplárne alebo bude zastupovať záujmy Penty? Alebo ohlási konflikt a v tejto kauze sa stiahne? No a práve k tomuto som chcel dospieť. V tom prípade, keď príde náš zákon, Rado Procházka, respektíve Slovenská advokátska komora mu pozastaví výkon advokácie a nebude môcť zastupovať Pentu. Rado Procházka neporušil žiadny zákon, ale na tieto otázky Daga Daniša, si myslím, by mal odpovedať.
No a teraz druhá vec. Včera na tlačovke Robert Fico povedal, že náš zákon o advokácii nepodporí, lebo že má naň iný názor. Dámy a páni, ja nepovažujem Roberta Fica za imbecila. Ale pripomeniem tlačovku pána poslanca Abelovského a Drgonca z 20. septembra 2005. Fico ako konkrétny príklad klientelizmu uviedol prípad Miroslava Abelovského, ktorý získa časť z miliónov korún, ktoré štát doplatí za pozemky pod automobilku Kia Motors a závodom Hyundai Mobis. Podľa Drgonca vzťah advokáta a klienta môže za klientelistický označiť len imbecil. Novinárom na tlačovke Drgonec povedal: „Neprizval som vás sem, aby som šíril informácie o imbecilite docenta Fica. On imbecilitu iba predstiera z toho dôvodu, že veľmi dobre vie, že nie je žalovateľný za výroky, ktoré povedie ako poslanec Národnej rady.“ Dámy a páni, teda Robert Fico označil vzťah advokátov a poslancov, vtedy jedného z nich, ktorý, myslím, bol predsedom ústavného výboru, za klientelistický. Aká bola odmena týchto pánov, to neviem. Provízia podľa príslušného článku bola menšia ako 30 mil. A bolo to vtedy v korunách. A poslanec Abelovský o tejto svojej odmene, s ktorou majitelia pozemkov súhlasili v zmluvách o právnom zastupovaní, sa vyjadril ako o ľudovej. A na otázku, či nemá zastupovať ako poslanec týchto ľudí zadarmo, povedal: „Nemám dôvod, nemal som dôvod prijať takýto socialistický záväzok. To prenechávam pánovi Ficovi.“ Členka petičného výboru ich majiteľov Margita Mravcová takisto nechce presnú výšku advokátskej provízie zo sumy, ktorú od vlády v spore získali, prezradiť. Ten spor bol o 380 mil. A ona tvrdí, že to bolo menej ako 8 %. Naozaj vtedy hovorkyňa Roberta Fica Silvia Glendová povedala: „Pre nás je očividným príkladom klientelizmu, ak vláda najprv dlhodobo odmieta vyrovnanie cien za pozemky pre investíciu Kia a potom s tým súhlasí, čím vlastne umožní dvom nezávislým poslancom získať zo štátom vyplatenej sumy niekoľko desiatok milión korún. Trvá tak na svojom hovorkyňa pani Glendová.
Blížim sa pomaly k záveru. Dámy a páni, tak ako som povedal, okrem poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí už sú zároveň starostami, primátormi, viceprimátormi, vicežupanmi, riaditeľmi, zamestnancami samosprávnych krajov, sú tu i poslanci advokáti, ktorí pri výkone funkcie poslaneckého mandátu podnikajú. Ale sú tu aj takí poslanci, ktorí ako advokáti si pozastavili výkon advokátskej funkcie. Jednoducho sú tu takí poslanci advokáti, ktorí podnikajú, vykonávajú tento výkon, a to aj z radov strany SMER i z radov opozície. No a týmto naším návrhom, keby ten návrh prešiel, sa odstráni čo i len tieň podozrenia, že niektoré subjekty si advokátov, aby ich zastupovali v právnych sporoch, advokátov poslancov vyberajú z dôvodu, ja nehovorím, že je to len z toho dôvodu, ale i z toho dôvodu, že sú poslancami vládnej koalície, resp. vládnej strany, teda v súčasnosti strany SMER, možno i z toho dôvodu, že veria, keď sú to advokáti z radov opozičných poslancov, že títo môžu byť raz štátnymi tajomníkmi, ministrami, no a možno môže z týchto advokátov byť premiér a možno i prezident. Ja chcem vylúčiť možnosť, opakujem, chcem vylúčiť možnosť korumpovania, Robert Fico tu hovoril o klientelizme, advokátov svojimi klientmi. Na Slovensku je dosť iných kvalitných advokátov neposlancov, na stránke Slovenskej advokátskej komory ich nájdete 5 501.
No a v závere uvediem tzv. iné príjmy poslancov, ktoré môžete nájsť i vy, aj občania na stránke Národnej rady. Zatiaľ čo príjem poslanca z výkonu verejnej funkcie bol okolo 24 000 eur, iné príjmy poslancov advokátov boli od 30 000 po 126 000 eur za rok. V sume iných príjmov, bohužiaľ, to musím priznať, neviem odlíšiť príjmy za advokátsku činnosť od zárobkovej činnosti v pedagogickej, vedeckej, literárnej či umeleckej oblasti, proti ktorej v zásade nič nemám.
Rekordérom, rekordérom zarábajúcim advokátom je poslanec zo strany SMER JUDr. Róbert Madej, advokát, ktorého príjmy za rok 2012 boli 25 000 eur z výkonu verejnej funkcie a 126 000, 126 000 eur príjmy iné. A obdobne to bolo aj v roku 2013. V roku 2012 to bolo len za výkon advokátskej funkcie, v roku 2013 pravdepodobne vyučoval aj na Univerzite Komenského. V korunách tento advokát teda v roku 2012 zarobil 4,5 mil. Sk. Nemalé iné príjmy, skoro 80 00 eur, teda skoro 2,5 mil. korún mal aj poslanec Daniel Lipšic. Zatiaľ čo boli príjmy docenta JUDr. Ivana Gašparoviča 97 000 eur, docenta Roberta Fica, premiéra, 40 000 eur z výkonu verejnej funkcie, iné príjmy nula, príjmy Ivetty Macejkovej 41 000 eur z výkonu verejnej funkcie a 2 400 eur príjmy iné, tak príjmy poslanca Madeja, predsedu ústavnoprávneho výboru, boli o 50 000 eur vyššie ako príjmy prezidenta republiky a o 110 000 eur vyššie ako príjmy premiéra a predsedníčky Ústavného súdu za rok 2012. Jednoducho tento poslanec bol schopný za rok 2012 zarobiť 4-krát viac ako premiér Robert Fico, aj ako predsedníčka Ústavného súdu.
Opakujem, je to i preto, že Ústava Slovenskej republiky prezidentovi, predsedovi a členom vlády a členom Ústavného súdu podnikať nedovoľuje. Som presvedčený, že poslanec si musí vybrať, či chce podnikať alebo vykonávať mandát poslanca.
Páni a dámy, som presvedčený, že poslancovi Národnej rady Slovenskej republiky stačí jeden príjem. Ďakujem za pozornosť.
Neautorizovaný
9:52
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:52
Martin FroncVystúpenie s faktickou poznámkou
25.9.2014 o 9:52 hod.
doc. Mgr. PhD.
Martin Fronc
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ten výklad tých káuz bol naozaj mimoriadne dlhý, ale veľmi krátko jeden poznatok, je to celkom iste neuveriteľný stret záujmov pri výkone funkcie poslanca a pri výkone funkcie advokáta. A ja si myslím, že je to memento pre nás, aby sme naozaj v tomto smere hľadali riešenie. Ďakujem.
Neautorizovaný