39. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie v rozprave
14.10.2014 o 18:12 hod.
Ing.
Július Brocka
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, dámy a páni, ja som sa vám prišiel ospravedlniť. Toto sa ešte nestalo. Naozaj, ja si nepamätám takýto cirkus. A teraz minister Richter je v tom úplne nevinne. Predstavte si, že je zlúčená rozprava k dvom veciam, ktoré spolu nijako nesúvisia. Je to síce Zákonník práce, ja som čakal, že teda budeme diskutovať len čo navrhuje minister Richter vo vládnom návrhu, ale on hovoril o voze a môj predrečník hovoril o koze, naozaj.
Čo je zaujímavé na tom, že, že to navrhol teda sám opozičný poslanec, aby bola zlúčená rozprava. Teoreticky to ide, nakoniec, veď my sme to neraz robili, ale robí sa to vtedy, keď to nejak spolu súvisí. Napríklad aj na tejto schôdzi sú návrhy o zmrazovaní platov ústavných činiteľov v zákone o platových pomeroch ústavných činiteľov, o tej istej veci a tam to má logiku. Alebo napríklad niekedy sme, keď sme rokovali o zrušení imunity poslancov, bol vládny návrh, opozičný, tak sa zlúči rozprava o tej istej veci a všetci rozprávame o tom istom. Ale teraz proste, o čom máme rozprávať? O voze alebo o koze? No, veď proste, toto, toto nie je, ako nie je to minimálne, keď budem hovoriť takým korektným slovníkom, to nie je štandardný postup.
Ja som sa chcel akoby naviesť na poslancov SMER-u, že ako to mohli schváliť, takúto hlúposť. A ja som si išiel pozrieť hlasovanie a predstavte si, že aj ja som za to hlasoval (vyslovené s pobavením). Aj moji kolegovia z klubu za to hlasovali, 133 poslancov hlasovalo za tento návrh.
Ja za seba viem, že som dôveroval kolegovi Mihálovi, že navrhol zmysluplnú vec, a preto som za to hlasoval. Ale podľa môjho názoru buď ste si chceli vy zo SMER-u chceli urobiť srandu z opozičného poslanca, alebo teda aj ostatní nedávali, ako ja, pozor pri hlasovaní. A preto to je všetko, čo som chcel v tejto chvíli povedať, naozaj len k procedúre, že neznevažujme teda túto inštitúciu.
Minister Richter prichádza so zaujímavým návrhom a vecne sme mohli o tom diskutovať. Ak chcel kolega Mihál akoby predbehnúť, že on má väčšiu novelu, že hovorí o všetkom a o mnohých veciach, užitočných, veď to sme mohli, keď by na to prišla rada, a prosím. Ale teraz? No proste ja sa tej diskusie ako nemôžem zúčastniť z logických dôvodov, lebo jedno, druhé spolu nijako nesúvisí. Čo majú spoločné, že ide o Zákonník práce, ale to je málo.
Autorizovaný
Vystúpenia
17:29
Uvádzajúci uvádza bod 17:29
Ján PočiatekNávrh zákona má za cieľ upraviť podmienky organizácie pracovného času riadiacich letovej prevádzky porovnateľne s podmienkami uplatňovanými v ďalších členských štátoch Európskej únie. Pracovný čas riadiacich letovej prevádzky bude rozvrhnutý v pracovných smenách, ktorých dĺžka nepresiahne 12 hodín pri zachovaní bezpečnosti letovej prevádzky a bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Zmenou organizácie pracovného času riadiacich letovej prevádzky sa zabezpečí vyššia flexibilita organizácie pracovného času riadiacich letovej prevádzky a vyššia výkonnosť poskytovania leteckých navigačných služieb, ako aj ich efektivita a teda aj zníženie nákladov.
Ďakujem za slovo, skončil som.
Ďakujem opäť za slovo. Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som uviedol v druhom čítaní vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 462/2007 Z. z. o organizácii pracovného času v doprave a o zmene a doplnení zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona má za cieľ upraviť podmienky organizácie pracovného času riadiacich letovej prevádzky porovnateľne s podmienkami uplatňovanými v ďalších členských štátoch Európskej únie. Pracovný čas riadiacich letovej prevádzky bude rozvrhnutý v pracovných smenách, ktorých dĺžka nepresiahne 12 hodín pri zachovaní bezpečnosti letovej prevádzky a bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Zmenou organizácie pracovného času riadiacich letovej prevádzky sa zabezpečí vyššia flexibilita organizácie pracovného času riadiacich letovej prevádzky a vyššia výkonnosť poskytovania leteckých navigačných služieb, ako aj ich efektivita a teda aj zníženie nákladov.
Ďakujem za slovo, skončil som.
Autorizovaný
17:31
Vystúpenie spoločného spravodajcu 17:31
Michal BagačkaNárodná rada uznesením č. 1301 z 10. septembra 2014 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť ústavnoprávny výbor uznesením č. 494 zo 7. októbra 2014 a Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti uznesením č. 348 zo 7. októbra 2014. Gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporúčal schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti č. 358 zo 14. októbra 2014. Týmto uznesením ma výbor poveril ako spoločného spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
14.10.2014 o 17:31 hod.
Mgr.
Michal Bagačka
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, pán minister, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 462/2007 Z. z. o organizácii pracovného času v doprave a o zmene a doplnení zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov, tlač 1109a, v druhom čítaní.
Národná rada uznesením č. 1301 z 10. septembra 2014 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť ústavnoprávny výbor uznesením č. 494 zo 7. októbra 2014 a Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti uznesením č. 348 zo 7. októbra 2014. Gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporúčal schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti č. 358 zo 14. októbra 2014. Týmto uznesením ma výbor poveril ako spoločného spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.
Autorizovaný
17:35
Vystúpenie v rozprave 17:35
Helena MezenskáJa chcem podotknúť, že samotný predložený pozmeňujúci návrh obsahoval veľmi strohú obsahovú formuláciu, viac-menej neupravuje konkrétne a podrobne podrobnosti a kritériá o poskytovaní tejto dotácie. Odvoláva sa na to, že všetky tieto konkrétnosti a podrobnosti vydá ministerstvo. A toto nie je náležitý prístup ani postup, toto je naozaj proces, ktorý pokojne môže vyvolávať pochybnosti a nie je signálom snahy o transparentnú prípravu nielen zákonov, ale aj transparentnú prípravu konkrétnych podmienok, na základe ktorých sa určí, v akom objeme komu a podľa akých kritérií budú tieto verejné prostriedky prideľované. Takže presne to, čo odznelo v tom návrhu zákona, kde sa upozornilo práve na tú legalizáciu práce v prospech finančných skupín pri zamieňaní lukratívnych pozemkov v Tatrách, presne podľa tejto metodiky sa zrejme postupovalo aj pri príprave zákona do druhého čítania, keď samozrejme opäť bez toho, aby boli na to upozornení poslanci v prvom čítaní, boli predložené zásadné a kľúčové obsahové doplnky, ktoré ak by ministerstvo, minister predkladal takýto návrh zákona profesionálne, koncepčne, systémovo a ucelene, určite by takýto doplnok, takýto závažný pozmeňujúci návrh s týmto obsahom neopomenul a zaradil by ho už do prvého čítania.
Chcem poukázať na to, že naozaj ani z vyjadrení štátneho tajomníka pána Stromčeka, keď som sa pýtala na to, o aký objem peňazí pôjde, pre aké spoločnosti, nevyplynulo, nevyplynuli konkrétne informácie. Ja si vôbec nemyslím, že tieto informácie majú byť sprístupňované v ústnej podobe. Tieto informácie a komplexný návrh má byť súčasťou dôvodovej správy, súčasťou samotného návrhu zákona, ktorý rieši aj tak závažnú otázku, ako je poskytovanie dotácií. Veď predsa to vieme robiť. Pri, na ministerstve hospodárstva k tomu podobnému zákonu, v podobnom zákone o prideľovaní dotácií pre subjekty, ktoré sú organizované práve cez tento rezort, ministerstvo hospodárstva, bol pripravený, schválený a niekoľkokrát aj pozmeňovaný návrh zákona o poskytovaní dotácií ministerstvom hospodárstva. A tam je do veľmi konkrétnych podôb naznačenia, zadefinovania konkrétnych požiadaviek upresnené, kto sa o tieto dotácie môže uchádzať, veľmi presne sú tam určené pravidlá prideľovania dotácií všetkých príloh, všetkých príloh, ktoré majú byť súčasťou žiadosti toho-ktorého subjektu, ktorý sa uchádza o túto dotáciu.
Takže nerozumiem tomu, prečo podľa tej istej metodiky, podľa ktorej je upravený zákon o poskytovaní dotácií ministerstva hospodárstva, nie je upravený aj v zákone tento postup, postup pri poskytovaní dotácií, ja teraz už neviem ani akým, či súkromným, verejným letiskovým spoločnostiam. Lebo aj keď ústne k tomu vystúpil pán Stromček, že pôjde, že pôjde výhradne o verejné alebo teda štátne letiskové spoločnosti, ja vôbec pri tomto štýle prípravy zákonov a zdôvodnení, vecnej príprave nemám istotu, že naozaj to budú tie štátne letecké spoločnosti, že či sa tu nepripravuje opäť nejaký protekcionistický privilegovaný spôsob na to, ako tieto prostriedky určiť dopredu vybraným leteckým spoločnostiam a subjektom. Takto zákony nemajú byť pripravené. Ak takéto zákony sa budú pripravovať takýmto spôsobom tak, aby komplexný návrh zákona prostredníctvom doplnkovo pripravujúcich spoločných návrhov, pozmeňovacích návrhov, ak má toto byť vlastne zastreté verejnosti, s takýmto postupom, netransparentným prístupom prípravy zákonov sa nedá v žiadnom prípade stotožniť. Ani s touto metodikou, ktorej sme dnes svedkami už opakovane.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie v rozprave
14.10.2014 o 17:35 hod.
Mgr.
Helena Mezenská
Videokanál poslanca
Vážený pán predseda, prítomní poslanci, dovolím si zareagovať na predložený zákon. Síce opäť sa dotknem toho procesného, ale aj obsahového hľadiska, s ktorým bol tento zákon predložený. Stretli sme sa s ním samozrejme v prvom čítaní, kde v tomto zákone zrejme absentovali mnohé doplnky, ktoré neskôr v druhom čítaní podľa tej istej metodiky, ktorá bola predmetom praniera a kritiky v predchádzajúcom zákone, podľa tej istej metodiky bol poslancom pánom Kondrótom predložený pozmeňujúci návrh, ktorý na prekvapenie nielen mňa, ale aj iných opozičných poslancov pojednával a upravoval možnosti poskytovania dotácií v oblasti civilného letectva.
Ja chcem podotknúť, že samotný predložený pozmeňujúci návrh obsahoval veľmi strohú obsahovú formuláciu, viac-menej neupravuje konkrétne a podrobne podrobnosti a kritériá o poskytovaní tejto dotácie. Odvoláva sa na to, že všetky tieto konkrétnosti a podrobnosti vydá ministerstvo. A toto nie je náležitý prístup ani postup, toto je naozaj proces, ktorý pokojne môže vyvolávať pochybnosti a nie je signálom snahy o transparentnú prípravu nielen zákonov, ale aj transparentnú prípravu konkrétnych podmienok, na základe ktorých sa určí, v akom objeme komu a podľa akých kritérií budú tieto verejné prostriedky prideľované. Takže presne to, čo odznelo v tom návrhu zákona, kde sa upozornilo práve na tú legalizáciu práce v prospech finančných skupín pri zamieňaní lukratívnych pozemkov v Tatrách, presne podľa tejto metodiky sa zrejme postupovalo aj pri príprave zákona do druhého čítania, keď samozrejme opäť bez toho, aby boli na to upozornení poslanci v prvom čítaní, boli predložené zásadné a kľúčové obsahové doplnky, ktoré ak by ministerstvo, minister predkladal takýto návrh zákona profesionálne, koncepčne, systémovo a ucelene, určite by takýto doplnok, takýto závažný pozmeňujúci návrh s týmto obsahom neopomenul a zaradil by ho už do prvého čítania.
Chcem poukázať na to, že naozaj ani z vyjadrení štátneho tajomníka pána Stromčeka, keď som sa pýtala na to, o aký objem peňazí pôjde, pre aké spoločnosti, nevyplynulo, nevyplynuli konkrétne informácie. Ja si vôbec nemyslím, že tieto informácie majú byť sprístupňované v ústnej podobe. Tieto informácie a komplexný návrh má byť súčasťou dôvodovej správy, súčasťou samotného návrhu zákona, ktorý rieši aj tak závažnú otázku, ako je poskytovanie dotácií. Veď predsa to vieme robiť. Pri, na ministerstve hospodárstva k tomu podobnému zákonu, v podobnom zákone o prideľovaní dotácií pre subjekty, ktoré sú organizované práve cez tento rezort, ministerstvo hospodárstva, bol pripravený, schválený a niekoľkokrát aj pozmeňovaný návrh zákona o poskytovaní dotácií ministerstvom hospodárstva. A tam je do veľmi konkrétnych podôb naznačenia, zadefinovania konkrétnych požiadaviek upresnené, kto sa o tieto dotácie môže uchádzať, veľmi presne sú tam určené pravidlá prideľovania dotácií všetkých príloh, všetkých príloh, ktoré majú byť súčasťou žiadosti toho-ktorého subjektu, ktorý sa uchádza o túto dotáciu.
Takže nerozumiem tomu, prečo podľa tej istej metodiky, podľa ktorej je upravený zákon o poskytovaní dotácií ministerstva hospodárstva, nie je upravený aj v zákone tento postup, postup pri poskytovaní dotácií, ja teraz už neviem ani akým, či súkromným, verejným letiskovým spoločnostiam. Lebo aj keď ústne k tomu vystúpil pán Stromček, že pôjde, že pôjde výhradne o verejné alebo teda štátne letiskové spoločnosti, ja vôbec pri tomto štýle prípravy zákonov a zdôvodnení, vecnej príprave nemám istotu, že naozaj to budú tie štátne letecké spoločnosti, že či sa tu nepripravuje opäť nejaký protekcionistický privilegovaný spôsob na to, ako tieto prostriedky určiť dopredu vybraným leteckým spoločnostiam a subjektom. Takto zákony nemajú byť pripravené. Ak takéto zákony sa budú pripravovať takýmto spôsobom tak, aby komplexný návrh zákona prostredníctvom doplnkovo pripravujúcich spoločných návrhov, pozmeňovacích návrhov, ak má toto byť vlastne zastreté verejnosti, s takýmto postupom, netransparentným prístupom prípravy zákonov sa nedá v žiadnom prípade stotožniť. Ani s touto metodikou, ktorej sme dnes svedkami už opakovane.
Ďakujem pekne.
Autorizovaný
17:41
Uvádzajúci uvádza bod 17:41
Ján RichterNávrhom zákona sa reaguje na poznatky z aplikačnej praxe, z ktorých vyplývajú niektoré nedostatky pri dodržiavaní pracovnoprávnych predpisov alebo ich obchádzanie zo strany agentúr dočasného zamestnávania, ako aj užívateľských zamestnávateľov napríklad zastieraním dočasného prideľovania inými právnymi úkonmi s cieľmi vyhnúť sa plneniu zákonných povinností, ktoré z dočasného pridelenia vyplývajú, alebo fingovanými pracovnými cestami a neoprávnenými vyplácaniami cestovných náhrad s cieľom vyhnúť sa daňovým a odvodovým povinnostiam.
Zámerom návrhu zákona je posilnenie ochrany zamestnancov dočasne prideľovaných na výkon práce agentúrami dočasného zamestnávania, posilnenie ich práv, ktoré im vyplývajú zo zákona, vrátane tých, ktoré sú prebrané zo smerníc Európskej únie, a zníženie ich neistoty v trvaní takéhoto druhu zamestnávania.
Za týmto účelom sa navrhuje najmä zakázať dočasné pridelenie zamestnancov na výkon práce, ktoré Úrad verejného zdravotníctva zaradil do štvrtej kategórie, to znamená najrizikovejšie práce.
Za ďalšie vymedziť takzvané zastreté dočasné pridelenie, to znamená právny úkon, najmä poskytovanie služieb na základe obchodných vzťahov, ktorý sa bude považovať za dočasné pridelenie a pri ktorom bude potrebné zabezpečiť zamestnancom nároky, ktoré vyplývajú z dočasného pridelenia.
Za ďalšie obmedziť dĺžku dočasného pridelenia na 24 mesiacov a umožniť predĺženie alebo opätovné pridelenie k tomu istému užívateľskému zamestnávateľovi najviac päťkrát. Zaviesť povinnosť užívateľského zamestnávateľa vyplatiť dočasne pridelenému zamestnancovi porovnateľnú mzdu s jeho kmeňovým zamestnancom, ak takúto mzdu neposkytla agentúra dočasného zamestnania.
Ustanoviť pre agentúru dočasného zamestnávania pri uzatváraní pracovného pomeru na dobu určitú povinnosť určiť dobu trvania tohto pracovného pomeru konkrétnym dátumom jeho skončenia a nie neurčito nejakou udalosťou, napríklad skončením zákazky, tak aby nebol, aby nemohlo dôjsť k skončeniu pracovného pomeru nepredvídateľne, napríklad zo dňa na deň.
V súvislosti s povinnosťou ADZ určiť dobu trvania pracovného pomeru na určitú dobu konkrétnym dátumom jeho skončenia. V prípade skončenia dočasného pridelenia zo strany užívateľského zamestnávateľa alebo ADZ pred uplynutím tejto doby sa v prechodnom období do 30. júna budúceho roku pracovný pomer skončí uplynutím určitej doby, ktorej dĺžka bude závisieť od trvania dočasného pridelenia. Po 1. júli 2015 bude možné v prípade predčasného skončenia dočasného pridelenia pracovný pomer skončiť výpoveďou.
V súvislosti s navrhovanou právnou úpravou Zákonníka práce článkami sa novelizuje aj zákon č. 566 o Národnej banke Slovenska s cieľom zakotviť výnimku z navrhovaných obmedzení trvania počtu opakovaného dočasného pridelenia pre zamestnancov NBS, ktorí budú plniť úlohy v rámci osobitného systému dohľadu podľa právne záväzných aktov Európskej únie.
Za ďalšie zákon č. 283/2002 o cestovných náhradách zamedziť obchádzaniu poskytovania porovnateľné mzdy dočasne prideleným zamestnancom cez poskytovanie cestovných náhrad a súčasne sa navrhuje ustanoviť priamo užívateľskému zamestnávateľovi povinnosť poskytnúť dočasne pridelenému zamestnancovi cestovné náhrady za pracovnú cestu, na ktorú ho vyšle.
Ďalej zákon č. 5/2004 Z. z. o službách v zamestnanosti vo väzbe na nevyhnutné legislatívne úpravy, ktoré súvisia s navrhnutými zmenami v Zákonníku práce, a zároveň sa navrhuje upraviť výška pokuty za vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania bez povolenia.
Toľko k predmetnému návrhu zákona, uchádzam sa o podporu tejto novely v prvom čítaní.
Ďakujem pekne, skončil som.
Ďakujem za slovo, pán predseda Národnej rady. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa predkladá na základe vlastného podnetu za účelom riešenia praktických problémov v oblasti dočasného prideľovania zamestnancov na výkon práce agentúrami dočasného zamestnávania k užívateľskému zamestnávateľovi.
Návrhom zákona sa reaguje na poznatky z aplikačnej praxe, z ktorých vyplývajú niektoré nedostatky pri dodržiavaní pracovnoprávnych predpisov alebo ich obchádzanie zo strany agentúr dočasného zamestnávania, ako aj užívateľských zamestnávateľov napríklad zastieraním dočasného prideľovania inými právnymi úkonmi s cieľmi vyhnúť sa plneniu zákonných povinností, ktoré z dočasného pridelenia vyplývajú, alebo fingovanými pracovnými cestami a neoprávnenými vyplácaniami cestovných náhrad s cieľom vyhnúť sa daňovým a odvodovým povinnostiam.
Zámerom návrhu zákona je posilnenie ochrany zamestnancov dočasne prideľovaných na výkon práce agentúrami dočasného zamestnávania, posilnenie ich práv, ktoré im vyplývajú zo zákona, vrátane tých, ktoré sú prebrané zo smerníc Európskej únie, a zníženie ich neistoty v trvaní takéhoto druhu zamestnávania.
Za týmto účelom sa navrhuje najmä zakázať dočasné pridelenie zamestnancov na výkon práce, ktoré Úrad verejného zdravotníctva zaradil do štvrtej kategórie, to znamená najrizikovejšie práce.
Za ďalšie vymedziť takzvané zastreté dočasné pridelenie, to znamená právny úkon, najmä poskytovanie služieb na základe obchodných vzťahov, ktorý sa bude považovať za dočasné pridelenie a pri ktorom bude potrebné zabezpečiť zamestnancom nároky, ktoré vyplývajú z dočasného pridelenia.
Za ďalšie obmedziť dĺžku dočasného pridelenia na 24 mesiacov a umožniť predĺženie alebo opätovné pridelenie k tomu istému užívateľskému zamestnávateľovi najviac päťkrát. Zaviesť povinnosť užívateľského zamestnávateľa vyplatiť dočasne pridelenému zamestnancovi porovnateľnú mzdu s jeho kmeňovým zamestnancom, ak takúto mzdu neposkytla agentúra dočasného zamestnania.
Ustanoviť pre agentúru dočasného zamestnávania pri uzatváraní pracovného pomeru na dobu určitú povinnosť určiť dobu trvania tohto pracovného pomeru konkrétnym dátumom jeho skončenia a nie neurčito nejakou udalosťou, napríklad skončením zákazky, tak aby nebol, aby nemohlo dôjsť k skončeniu pracovného pomeru nepredvídateľne, napríklad zo dňa na deň.
V súvislosti s povinnosťou ADZ určiť dobu trvania pracovného pomeru na určitú dobu konkrétnym dátumom jeho skončenia. V prípade skončenia dočasného pridelenia zo strany užívateľského zamestnávateľa alebo ADZ pred uplynutím tejto doby sa v prechodnom období do 30. júna budúceho roku pracovný pomer skončí uplynutím určitej doby, ktorej dĺžka bude závisieť od trvania dočasného pridelenia. Po 1. júli 2015 bude možné v prípade predčasného skončenia dočasného pridelenia pracovný pomer skončiť výpoveďou.
V súvislosti s navrhovanou právnou úpravou Zákonníka práce článkami sa novelizuje aj zákon č. 566 o Národnej banke Slovenska s cieľom zakotviť výnimku z navrhovaných obmedzení trvania počtu opakovaného dočasného pridelenia pre zamestnancov NBS, ktorí budú plniť úlohy v rámci osobitného systému dohľadu podľa právne záväzných aktov Európskej únie.
Za ďalšie zákon č. 283/2002 o cestovných náhradách zamedziť obchádzaniu poskytovania porovnateľné mzdy dočasne prideleným zamestnancom cez poskytovanie cestovných náhrad a súčasne sa navrhuje ustanoviť priamo užívateľskému zamestnávateľovi povinnosť poskytnúť dočasne pridelenému zamestnancovi cestovné náhrady za pracovnú cestu, na ktorú ho vyšle.
Ďalej zákon č. 5/2004 Z. z. o službách v zamestnanosti vo väzbe na nevyhnutné legislatívne úpravy, ktoré súvisia s navrhnutými zmenami v Zákonníku práce, a zároveň sa navrhuje upraviť výška pokuty za vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania bez povolenia.
Toľko k predmetnému návrhu zákona, uchádzam sa o podporu tejto novely v prvom čítaní.
Ďakujem pekne, skončil som.
Autorizovaný
17:47
Vystúpenie spoločného spravodajcu 17:47
Viliam JasaňNávrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o...
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s vaším rozhodnutím navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný vládny návrh zákona výbory prerokovali do tridsať dní a gestorský výbor do tridsaťdva dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Všetko, pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
14.10.2014 o 17:47 hod.
RSDr.
Viliam Jasaň
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán predseda, pán minister, kolegyne, kolegovia. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre sociálne veci za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1212.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s vaším rozhodnutím navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný vládny návrh zákona výbory prerokovali do tridsať dní a gestorský výbor do tridsaťdva dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Všetko, pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.
Autorizovaný
17:49
Uvádzajúci uvádza bod 17:49
Jozef MihálNáš...
Náš návrh je vyváženým pracovnoprávnym kódexom s korektnými podmienkami pre obidve strany, zamestnancov i zamestnávateľov. Návrh spružňuje zamestnávanie a jednotlivé formy pracovnoprávnych vzťahov, a to vrátane procesu skončenia pracovného pomeru. Nároky zamestnanca pri skončení pracovného pomeru sú pri skončení výpoveďou zo strany zamestnávateľa stanovené tak, aby neboli bariérou pri tvorbe nových pracovných miest a aby si zamestnávateľ nemusel tvoriť neprimerane vysoké rezervy finančných prostriedkov na pokrytie nárokov zamestnancov pri prípadnom prepúšťaní, neprimerane vysoké rezervy finančných prostriedkov samozrejme na úkor výšky miezd a iných zamestnaneckých benefitov.
Na druhej strane súčasťou nášho návrhu je aj novinka, a to zvýhodnenie zamestnancov pri práci v nedeľu tým, že im chceme priznať 25-percentné mzdové zvýhodnenie nad ich mzdu, zatiaľ čo pri súčasnej právnej úprave nárok na nejaký príplatok za prácu v nedeľu automaticky nemajú.
Chcem zdôrazniť pri tejto, pri tomto bode, že toto je naša predstava o odškodnení ľudí, ktorí v nedeľu, ktorý je zaužívaným dňom odpočinku, pracovného voľna, kedy je rodina spolu, kedy namiesto zákazu práce v nedeľu, ktorý tu pravidelne prichádza do tejto poslaneckej snemovne, navrhujeme, aby tí, ktorí pracujú v nedeľu, či už dobrovoľne, alebo na základe príkazu zamestnávateľa, mali nárok na 25-percentné mzdové zvýhodnenie. Totižto treba si uvedomiť, že práca v nedeľu nie vždy je prácou nadčas. Práca v nedeľu môže byť dohodnutá vopred v rámci riadneho pracovného času zamestnanca, napríklad pracuje v ob-dva dni povedzme, ten voľný deň si čerpá povedzme v stredu a vo štvrtok, pracuje v piatok, sobotu, nedeľu, ale dnes podľa Zákonníka práce nárok na žiadny príplatok za takúto prácu nemá. Čiže my sa snažíme presadiť takýto princíp, aby ten nárok bol.
Čo je ďalej veľmi dôležité a kľúčové, náš návrh, náš návrh ruší nepraktickú a v praxi často obchádzanú a nepoužiteľnú definíciu závislej práce. Podľa nášho názoru, podľa nášho názoru základným princípom všeobecne by mala byť sloboda zmluvných vzťahov. Čiže ak sa raz chce živnostník v rámci svojej živnosti dohodnúť s nejakou firmou, nejakou spoločnosťou, že na základe svojej živnosti vykoná pre túto firmu nejaké práce, nech tak môže urobiť bez toho, aby obidve strany mali povinnosť skúmať, či ide alebo nejde o závislú prácu, či má byť, nemá byť povinne uzatvorený pracovný pomer alebo dohoda. Ak sa raz nejaký občan chce podľa Občianskeho zákonníka dohodnúť napríklad na zmluve o dielo, alebo zmluve podľa § 51 s nejakým iným subjektom, že pre neho vykoná nejaké práce, poskytne nejaké služby, tak nech tak môže urobiť, na to ten Občiansky zákonník alebo Obchodný zákonník tu predsa máme. Čiže nezväzujme ruky jednotlivým subjektom v tom, že im budeme diktovať, čo je to závislá práca, čo musí byť riešené pracovným pomerom. Ak sa dva subjekty slobodne, zdôrazňujem slobodne, dohodnú na zmluvnom vzťahu podľa Občianskeho alebo Obchodného zákonníka, nech tak môžu urobiť. Nebráňme im v tom.
Myslíme si, že obmedzenia, ktoré v tomto princípe sú možné, sú samozrejme jasné a vyplývajú z kogentných ustanovení, ktoré ustanovujú určité minimálne štandardy pracovnoprávnych vzťahov, najmä pokiaľ ide o smernice Európskej únie, medzinárodné dohovory, ktorými sme viazaní. To, samozrejme, nikto spochybňovať nebude.
V našom Zákonníku práce nájdete v úvode šesť článkov, kde sú obsiahnuté základné zásady, na ktorých je Zákonník práce postavený. Na rozdiel od doterajšej právnej úpravy, doterajšieho Zákonníka práce sme vypustili tie ustanovenia, ktoré sú jednoducho nadbytočné, nič nehovoriace a deklaratívne proklamatívne, z čoho ani jedna, ani druhá strana žiadny úžitok nemajú.
V prvej časti sú všeobecné ustanovenia, ktoré ustanovujú pôsobnosť Zákonníka práce, vzťah k iným pracovnoprávnym predpisom, definujú zamestnanca, definujú zamestnávateľa, hovoria o zákaze diskriminácie, sú tu ustanovenia o základných právnych inštitútoch v oblasti pracovnoprávnych vzťahov, čo je to právny úkon, kedy je právny úkon neplatný, nárok a právo, zánik práva, počítanie času, doručovanie a definovanie niektorých ďalších pojmov.
V druhej časti sú uvedené základné ustanovenia týkajúce sa pracovného pomeru, najmä pokiaľ ide o uzatváranie zmlúv, či sú to predzmluvné vzťahy, pracovná zmluva, vznik pracovného pomeru, skúšobná doba, a tak ďalej. A samozrejme je tu definovaný pracovný pomer na dobu určitú.
Podľa nášho návrhu navrhujeme, aby v súlade so smernicami a medzinárodnými dohovormi, zdôrazňujem v súlade s týmito dohovormi, bolo možné pracovný pomer na dobu určitú dohodnúť najdlhšie na päť rokov a v rámci tejto doby, aby ho bolo možné predlžiť alebo opätovne dohodnúť najviac päťkrát. Tu práve chcem zvýrazniť odlišnosť nášho postoja voči súčasnému Zákonníku práce i voči novele, ktorú predkladá pán minister, ktorý sa snaží rôznymi obmedzeniami a sankciami dať agentúrne zamestnávanie do tých mantinelov, kam patrí. My si myslíme, že ak by Zákonník práce umožňoval v širšom rámci zamestnávanie na dobu určitú, ktoré je dôležité najmä z pohľadu vykrývania zvýšeného počtu zamestnancov v prípade, že firma má viac zákazok, aby to tá firma, to viac zákazok, viac práce pre svojich zamestnancov, neriešila cez agentúrne zamestnávanie, jednoducho neriešila, pretože pre ňu bude výhodnejšie zamestnať si svojich ľudí, svojich kmeňových zamestnancov formou zmlúv na dobu určitú. Je to pre tých ľudí určite lepšie ako pracovať cez agentúru. To, dúfam, nikto nespochybní. Čiže naša filozofia je takáto.
Ďalej v druhej časti Zákonníka práce hovoríme o kratšom pracovnom čase, domácej práci, telepráci, kde v zásade nenavrhujeme odlišnosti oproti súčasnej právnej úprave, pretože to, čo je v súčasnom Zákonníku práce, považujeme v tomto za dobré. Uvádzame tam ustanovenia o dohode, o zmene pracovných podmienok, preradenie na inú prácu, definícii pracovnej cesty, dočasného pridelenia a podobne.
Pokiaľ ide o skončenie pracovného pomeru, náš návrh hovorí o možnostiach skončenia pracovného pomeru dohodou, výpoveďou, okamžitým skončením a skončením v skúšobnej dobe. Čiže principiálne rovnako, ako to je v platnom Zákonníku práce. Pokiaľ ide o dĺžku výpovednej doby, tá by mala byť odstupňovaná v závislosti od toho, ako dlho trval pracovný pomer zamestnanca, pričom hovoríme až o trojmesačnej výpovednej dobe, ak pracovný pomer trval viac ako päť rokov. Čiže to je porovnateľné so súčasným stavom. Pre okamžité skončenie pracovného pomeru, či z jednej alebo druhej strany, sú v našom Zákonníku práce stanovené taxatívne podmienky, čiže podobne, ako je to v súčasnom Zákonníku práce. Napríklad ak chce zamestnanec okamžite skončiť pracovný pomer zo závažných dôvodov, tak môže. Môže tým dôvodom byť, tak ako je to dnes, nevyplatenie mzdy. S tým, s tým však, že má nárok na náhradu mzdy za obdobie odstupňované v závislosti od dĺžky trvania pracovného pomeru, a to až za tri mesiace.
Ďalej upravujeme hromadné prepúšťanie, ktoré zjednodušujeme oproti súčasnosti, pracovný posudok, potvrdenie o zamestnaní, odstupné. Pokiaľ ide o odstupné, na odstupné vznikne nárok zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou alebo dohodou z dôvodov, že zamestnanec nesmie vykonávať prácu pre zdravotné dôvody, kde tak ako v súčasnosti výška odstupného by mala byť do desaťnásobku, desaťnásobok priemerného mesačného zárobku dotknutého zamestnanca, ďalej definujeme nároky pri neplatnom skončení pracovného pomeru. Ďalšie základné povinnosti zamestnancov, zamestnávateľov, možnosť výkonu inej zárobkovej činnosti, obmedzenia zárobkovej činnosti po skončení pracovného pomeru a pracovný poriadok.
V tretej časti Zákonníka práce sú upravené ustanovenia o pracovnom čase a dobe odpočinku. Tu oproti súčasnosti, oproti súčasnému stavu sú veľmi zjednodušené, sprehľadnené ustanovenia o rovnomernom a nerovnomernom rozvrhnutí pracovného času a o konte pracovného času. Ďalej čo sa týka pružného pracovného času, prestávok v práci, nepretržitý odpočinok, či denný, či týždenný, dni pracovného pokoja, pracovnej pohotovosti, nadčas, nočná práca a ustanovenia o dovolenke. Napríklad ustanovenia o dovolenke zásadným spôsobom zjednodušujeme tak, aby určenie nároku zamestnanca na dovolenku bolo omnoho prehľadnejšie a jednoduchšie, ako je to v súčasnom Zákonníku práce bez toho, že by sa niekto mohol cítiť poškodený.
V ďalšej, štvrtej časti je upravená mzda a priemerný zárobok. Rešpektujeme existenciu minimálnej mzdy, zdôrazňujem, nechceme, nenavrhujeme zrušiť inštitút minimálnej mzdy. Rešpektujeme, že tento inštitút je za súčasného stavu v Slovenskej republike dôležitý a nespochybniteľný. Hovoríme však o tom, že tzv. sadzby mzdových nárokov alebo tie stupne náročnosti by sa mali, súčasný § 120 Zákonníka práce, by sa mali zo Zákonníka práce vypustiť. Vypustiť preto, že ak napríklad zásadným argumentom pre existenciu inštitútu minimálnej mzdy je to, aby zamestnanec mal garantovanú mzdu na určitej úrovni, ktorá by v premietnutí do čistej mzdy mala byť vyššia ako sociálne dávky a mala by byť tak, aby zamestnanec a jeho rodina neboli v pásme ohrozenia chudobou, to rešpektujeme, to je absolútne v poriadku, ale nie je v poriadku a je zbytočné, ak zároveň Zákonník práce hovorí o tom, že generálny riaditeľ firmy musí mať mzdu najmenej vo výške dvojnásobku minimálnej mzdy, lebo tam už o nejakých sociálnych aspektoch a zachovaní príjmu nad hranicou chudoby je zbytočné hovoriť a takýto argument tam jednoducho priestor nemá.
Zároveň chcem pripomenúť, pán minister, aj to, že vždy pri rokovaniach každoročne o výške minimálnej mzdy jedným zo zásadných argumentov zamestnávateľských zväzov je to, že § 120 Zákonníka práce ich núti zvýšiť nielen minimálnu mzdu zamestnancov v tom najnižšom pásme, ale vlastne musia zvyšovať mzdy aj tým, ktorí majú tú strednú alebo vyššiu úroveň príjmov. Ak § 120 zo Zákonníka práce vypadne, tak zamestnávatelia nebudú môcť pri každoročnom rokovaní o minimálnej mzde takýto argument použiť, pretože jednoducho nebude existovať. Čiže toto vám dávam, pán minister, špeciálne do pozornosti, pretože ak by ste prijali takúto filozofiu, tak sa vám značne zjednoduší každoročné rokovanie o minimálnej mzde.
Aby som prešiel k piatej časti - prekážky v práci, čiže podobne ako je to v súčasnom zákonníku, rešpektujeme zákonné dôvody pri tzv. všeobecnom záujme, či je to verejná funkcia, občianske povinnosti, darovanie krvi napríklad, činnosť vo volebných komisiách a podobne, branná povinnosť a podobne, osobné prekážky v práci. Takisto nerobíme tu, nenavrhujeme tu nejaké zásadné, zásadné zásahy. Snáď len v tom, že ak dnes Zákonník práce dáva zamestnancovi nárok na sedem dní plateného voľna pri návšteve lekára a ďalších sedem dní pri návšteve lekára s rodinným príslušníkom, čo jednoducho v praxi mnohí zamestnanci zneužívajú, myslíme si, že takýto nárok je jednoducho premrštený, a hovoríme o zúžení tohto nároku na tri dni.
Treba si jednoducho uvedomiť, ak zamestnávateľ má vyčlenené určité mzdové prostriedky v nejakom objeme a ten objem je logický, pretože vyplýva z toho, čo zamestnanec robí a akú prácu vykonáva, akú pridanú hodnotu v tej firme, fabrike prinesie, tak ten mzdový balík je možné rozdeliť viacerými spôsobmi. Jeden zo spôsobov je určený súčasným Zákonníkom práce. Ten mzdový balík si musí podnikateľ, zamestnávateľ zorganizovať a rozdeliť tak, aby pamätal na všetko to, čo sa môže stať a na čo má zamestnanec nárok. Čiže túto veľkú časť musí vyčleniť na prípadné odstupné. Túto ďalšiu veľkú časť musí vynaložiť na prípadné plnenie nárokov zamestnanca, ak vyhrá súdny spor pri neplatnom skončení pracovného pomeru. Túto veľkú časť musí vyčleniť napríklad na to, aby zamestnancovi preplatil štrnásť dní, štrnásť dní plateného voľna pri návšteve lekára ročne. A potom na tú samotnú mzdu alebo odmeny zostane, bohužiaľ, neviem to kresliť nejako inak, len rukami, na tú samotnú mzdu zostane taká tá maličká gulička, z ktorej zamestnanec ledva prežije a čuduje sa, prečo má taký nízky plat. Keby sme z toho celkového objemu mzdových prostriedkov, ktorý si zamestnávateľ musí rezervovať na vyplatenie všetkých nárokov zamestnanca, odpustili tých štrnásť dní na zaplatenie návštev lekára, tak by o túto sumu mohol mať zamestnanec vyšší plat. Prosím, neargumentujte mi potom vo faktických poznámkach tým, že potom si to ten zamestnávateľ nechá vo vrecku, pretože ak by si to ten zamestnávateľ chcel nechať vo vrecku, tak z tej guličky na plat zamestnanca by si už teraz nechal tú sumu vo svojom vrecku. On to neurobí. On má skrátka svoj nejaký plán, nejaký biznis plán. Tí, ktorí podnikajú, vedia, o čom hovorím, marxisti-leninisti to majú načítané z Kapitálu a podobných knižiek. Jednoducho mám nejaký balík finančných prostriedkov, ktorý ma nepustí, a ak z tohto balíka musím dať na nezmysly, tak potom nezostane na normálny plat alebo odmeny zamestnancov. Tak to jednoducho je. Perpetuum mobile ešte nikto nevymyslel ani v odmeňovaní zamestnancov.
V šiestej časti Zákonníka práce hovoríme o sociálnej politike zamestnávateľa. To znamená nároky zamestnanca na stravovanie. V podstate principiálne tak ako doteraz, ale bez, bez parazitujúceho systému gastrolístkov. Ďalej hovoríme o nárokoch zamestnanca na svoje vzdelávanie. Samozrejme špecifické nároky sú pre zamestnancov so zdravotným postihnutím, čo rešpektujeme. A špecifickou skupinou zamestnancov sú ženy, ktoré sa, alebo aj muži, ktorí sa starajú o deti. To znamená, definujeme, aké pracovné podmienky má mať táto viac chránená skupina zamestnancov vrátane nároku na materskú, rodičovskú dovolenku, prestávky na dojčenie a ďalej pokiaľ ide o mladistvých.
Siedma časť, to sú ustanovenia o náhrade škody a bezdôvodnom obohatení.
Ôsma časť je venovaná dohodám. Dohody sú dôležitou súčasťou nášho pracovného práva, nášho Zákonníka práce, či už nami navrhovaného alebo súčasného. Je, pán minister, úplne zbytočné bojovať proti dohodárom rôznymi administratívnymi, finančnými opatreniami. Napríklad teraz najnovšie, to, čo sa chystá, tam sa mi rozum zastavuje, má sa zaviesť odpočítateľná položka pri výpočte zdravotných odvodov pre zamestnancov, ale nie pre dohodárov. Čiže zamestnanec s nízkym platom nebude platiť odvody na zdravotné poistenie, zamestnávateľ takisto nie, super vec, dobre, podporil by som to, ale pýtam sa, prečo túto výhodu nemôžu čerpať aj dohodári a ich zamestnávatelia? To jednoducho akosi nedáva logiku inú, ako tú, že silou-mocou sa snažíte sťažiť život tým, ktorí na tie dohody pracujú, a tým, ktorí ich zamestnávajú. Dohody sú napríklad v občianskych združeniach niečo, bez čoho by tie občianske združenia nevedeli existovať.
V deviatej časti nášho Zákonníka práce sú upravené prechodné a záverečné ustanovenia s tým, že navrhujeme zrušiť doterajší Zákonník práce a účinnosť nového Zákonníka práce navrhujeme od 1. januára 2015.
Na záver som povinný povedať, že tento návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na štátny rozpočet, ani na rozpočty obcí a vyšších územných celkov, ani na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, ani sociálne vplyvy. Zjednoduší sa prepúšťanie, čo zároveň znamená jednoduchšiu tvorbu nových pracovných miest. Čiže môže to napríklad prispieť tým skupinám ľudí, ktorí si dnes ťažšie prácu hľadajú. Návrh zákona má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie najmä tým, že výrazne zjednodušuje tento pracovný kódex už len tým, že z počtu súčasných paragrafov ten počet paragrafov klesne asi o tretinu.
Návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie, v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ústavnými zákonmi a zákonmi Slovenskej republiky a je v súlade s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Ďakujem za pozornosť.
Uvádzajúci uvádza bod
14.10.2014 o 17:49 hod.
RNDr.
Jozef Mihál
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení prítomní, náš predložený návrh je návrhom úplne novej zoštíhlenej základnej pracovnoprávnej normy, ktorú predkladáme ako alternatívu k súčasnému Zákonníku práce. Ten nielen my, ale aj mnohí ďalší ľudia na Slovensku pokladajú za jednu z najväčších bŕzd tvorby nových pracovných miest a náš predložený návrh má tento problém riešiť.
Náš návrh je vyváženým pracovnoprávnym kódexom s korektnými podmienkami pre obidve strany, zamestnancov i zamestnávateľov. Návrh spružňuje zamestnávanie a jednotlivé formy pracovnoprávnych vzťahov, a to vrátane procesu skončenia pracovného pomeru. Nároky zamestnanca pri skončení pracovného pomeru sú pri skončení výpoveďou zo strany zamestnávateľa stanovené tak, aby neboli bariérou pri tvorbe nových pracovných miest a aby si zamestnávateľ nemusel tvoriť neprimerane vysoké rezervy finančných prostriedkov na pokrytie nárokov zamestnancov pri prípadnom prepúšťaní, neprimerane vysoké rezervy finančných prostriedkov samozrejme na úkor výšky miezd a iných zamestnaneckých benefitov.
Na druhej strane súčasťou nášho návrhu je aj novinka, a to zvýhodnenie zamestnancov pri práci v nedeľu tým, že im chceme priznať 25-percentné mzdové zvýhodnenie nad ich mzdu, zatiaľ čo pri súčasnej právnej úprave nárok na nejaký príplatok za prácu v nedeľu automaticky nemajú.
Chcem zdôrazniť pri tejto, pri tomto bode, že toto je naša predstava o odškodnení ľudí, ktorí v nedeľu, ktorý je zaužívaným dňom odpočinku, pracovného voľna, kedy je rodina spolu, kedy namiesto zákazu práce v nedeľu, ktorý tu pravidelne prichádza do tejto poslaneckej snemovne, navrhujeme, aby tí, ktorí pracujú v nedeľu, či už dobrovoľne, alebo na základe príkazu zamestnávateľa, mali nárok na 25-percentné mzdové zvýhodnenie. Totižto treba si uvedomiť, že práca v nedeľu nie vždy je prácou nadčas. Práca v nedeľu môže byť dohodnutá vopred v rámci riadneho pracovného času zamestnanca, napríklad pracuje v ob-dva dni povedzme, ten voľný deň si čerpá povedzme v stredu a vo štvrtok, pracuje v piatok, sobotu, nedeľu, ale dnes podľa Zákonníka práce nárok na žiadny príplatok za takúto prácu nemá. Čiže my sa snažíme presadiť takýto princíp, aby ten nárok bol.
Čo je ďalej veľmi dôležité a kľúčové, náš návrh, náš návrh ruší nepraktickú a v praxi často obchádzanú a nepoužiteľnú definíciu závislej práce. Podľa nášho názoru, podľa nášho názoru základným princípom všeobecne by mala byť sloboda zmluvných vzťahov. Čiže ak sa raz chce živnostník v rámci svojej živnosti dohodnúť s nejakou firmou, nejakou spoločnosťou, že na základe svojej živnosti vykoná pre túto firmu nejaké práce, nech tak môže urobiť bez toho, aby obidve strany mali povinnosť skúmať, či ide alebo nejde o závislú prácu, či má byť, nemá byť povinne uzatvorený pracovný pomer alebo dohoda. Ak sa raz nejaký občan chce podľa Občianskeho zákonníka dohodnúť napríklad na zmluve o dielo, alebo zmluve podľa § 51 s nejakým iným subjektom, že pre neho vykoná nejaké práce, poskytne nejaké služby, tak nech tak môže urobiť, na to ten Občiansky zákonník alebo Obchodný zákonník tu predsa máme. Čiže nezväzujme ruky jednotlivým subjektom v tom, že im budeme diktovať, čo je to závislá práca, čo musí byť riešené pracovným pomerom. Ak sa dva subjekty slobodne, zdôrazňujem slobodne, dohodnú na zmluvnom vzťahu podľa Občianskeho alebo Obchodného zákonníka, nech tak môžu urobiť. Nebráňme im v tom.
Myslíme si, že obmedzenia, ktoré v tomto princípe sú možné, sú samozrejme jasné a vyplývajú z kogentných ustanovení, ktoré ustanovujú určité minimálne štandardy pracovnoprávnych vzťahov, najmä pokiaľ ide o smernice Európskej únie, medzinárodné dohovory, ktorými sme viazaní. To, samozrejme, nikto spochybňovať nebude.
V našom Zákonníku práce nájdete v úvode šesť článkov, kde sú obsiahnuté základné zásady, na ktorých je Zákonník práce postavený. Na rozdiel od doterajšej právnej úpravy, doterajšieho Zákonníka práce sme vypustili tie ustanovenia, ktoré sú jednoducho nadbytočné, nič nehovoriace a deklaratívne proklamatívne, z čoho ani jedna, ani druhá strana žiadny úžitok nemajú.
V prvej časti sú všeobecné ustanovenia, ktoré ustanovujú pôsobnosť Zákonníka práce, vzťah k iným pracovnoprávnym predpisom, definujú zamestnanca, definujú zamestnávateľa, hovoria o zákaze diskriminácie, sú tu ustanovenia o základných právnych inštitútoch v oblasti pracovnoprávnych vzťahov, čo je to právny úkon, kedy je právny úkon neplatný, nárok a právo, zánik práva, počítanie času, doručovanie a definovanie niektorých ďalších pojmov.
V druhej časti sú uvedené základné ustanovenia týkajúce sa pracovného pomeru, najmä pokiaľ ide o uzatváranie zmlúv, či sú to predzmluvné vzťahy, pracovná zmluva, vznik pracovného pomeru, skúšobná doba, a tak ďalej. A samozrejme je tu definovaný pracovný pomer na dobu určitú.
Podľa nášho návrhu navrhujeme, aby v súlade so smernicami a medzinárodnými dohovormi, zdôrazňujem v súlade s týmito dohovormi, bolo možné pracovný pomer na dobu určitú dohodnúť najdlhšie na päť rokov a v rámci tejto doby, aby ho bolo možné predlžiť alebo opätovne dohodnúť najviac päťkrát. Tu práve chcem zvýrazniť odlišnosť nášho postoja voči súčasnému Zákonníku práce i voči novele, ktorú predkladá pán minister, ktorý sa snaží rôznymi obmedzeniami a sankciami dať agentúrne zamestnávanie do tých mantinelov, kam patrí. My si myslíme, že ak by Zákonník práce umožňoval v širšom rámci zamestnávanie na dobu určitú, ktoré je dôležité najmä z pohľadu vykrývania zvýšeného počtu zamestnancov v prípade, že firma má viac zákazok, aby to tá firma, to viac zákazok, viac práce pre svojich zamestnancov, neriešila cez agentúrne zamestnávanie, jednoducho neriešila, pretože pre ňu bude výhodnejšie zamestnať si svojich ľudí, svojich kmeňových zamestnancov formou zmlúv na dobu určitú. Je to pre tých ľudí určite lepšie ako pracovať cez agentúru. To, dúfam, nikto nespochybní. Čiže naša filozofia je takáto.
Ďalej v druhej časti Zákonníka práce hovoríme o kratšom pracovnom čase, domácej práci, telepráci, kde v zásade nenavrhujeme odlišnosti oproti súčasnej právnej úprave, pretože to, čo je v súčasnom Zákonníku práce, považujeme v tomto za dobré. Uvádzame tam ustanovenia o dohode, o zmene pracovných podmienok, preradenie na inú prácu, definícii pracovnej cesty, dočasného pridelenia a podobne.
Pokiaľ ide o skončenie pracovného pomeru, náš návrh hovorí o možnostiach skončenia pracovného pomeru dohodou, výpoveďou, okamžitým skončením a skončením v skúšobnej dobe. Čiže principiálne rovnako, ako to je v platnom Zákonníku práce. Pokiaľ ide o dĺžku výpovednej doby, tá by mala byť odstupňovaná v závislosti od toho, ako dlho trval pracovný pomer zamestnanca, pričom hovoríme až o trojmesačnej výpovednej dobe, ak pracovný pomer trval viac ako päť rokov. Čiže to je porovnateľné so súčasným stavom. Pre okamžité skončenie pracovného pomeru, či z jednej alebo druhej strany, sú v našom Zákonníku práce stanovené taxatívne podmienky, čiže podobne, ako je to v súčasnom Zákonníku práce. Napríklad ak chce zamestnanec okamžite skončiť pracovný pomer zo závažných dôvodov, tak môže. Môže tým dôvodom byť, tak ako je to dnes, nevyplatenie mzdy. S tým, s tým však, že má nárok na náhradu mzdy za obdobie odstupňované v závislosti od dĺžky trvania pracovného pomeru, a to až za tri mesiace.
Ďalej upravujeme hromadné prepúšťanie, ktoré zjednodušujeme oproti súčasnosti, pracovný posudok, potvrdenie o zamestnaní, odstupné. Pokiaľ ide o odstupné, na odstupné vznikne nárok zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou alebo dohodou z dôvodov, že zamestnanec nesmie vykonávať prácu pre zdravotné dôvody, kde tak ako v súčasnosti výška odstupného by mala byť do desaťnásobku, desaťnásobok priemerného mesačného zárobku dotknutého zamestnanca, ďalej definujeme nároky pri neplatnom skončení pracovného pomeru. Ďalšie základné povinnosti zamestnancov, zamestnávateľov, možnosť výkonu inej zárobkovej činnosti, obmedzenia zárobkovej činnosti po skončení pracovného pomeru a pracovný poriadok.
V tretej časti Zákonníka práce sú upravené ustanovenia o pracovnom čase a dobe odpočinku. Tu oproti súčasnosti, oproti súčasnému stavu sú veľmi zjednodušené, sprehľadnené ustanovenia o rovnomernom a nerovnomernom rozvrhnutí pracovného času a o konte pracovného času. Ďalej čo sa týka pružného pracovného času, prestávok v práci, nepretržitý odpočinok, či denný, či týždenný, dni pracovného pokoja, pracovnej pohotovosti, nadčas, nočná práca a ustanovenia o dovolenke. Napríklad ustanovenia o dovolenke zásadným spôsobom zjednodušujeme tak, aby určenie nároku zamestnanca na dovolenku bolo omnoho prehľadnejšie a jednoduchšie, ako je to v súčasnom Zákonníku práce bez toho, že by sa niekto mohol cítiť poškodený.
V ďalšej, štvrtej časti je upravená mzda a priemerný zárobok. Rešpektujeme existenciu minimálnej mzdy, zdôrazňujem, nechceme, nenavrhujeme zrušiť inštitút minimálnej mzdy. Rešpektujeme, že tento inštitút je za súčasného stavu v Slovenskej republike dôležitý a nespochybniteľný. Hovoríme však o tom, že tzv. sadzby mzdových nárokov alebo tie stupne náročnosti by sa mali, súčasný § 120 Zákonníka práce, by sa mali zo Zákonníka práce vypustiť. Vypustiť preto, že ak napríklad zásadným argumentom pre existenciu inštitútu minimálnej mzdy je to, aby zamestnanec mal garantovanú mzdu na určitej úrovni, ktorá by v premietnutí do čistej mzdy mala byť vyššia ako sociálne dávky a mala by byť tak, aby zamestnanec a jeho rodina neboli v pásme ohrozenia chudobou, to rešpektujeme, to je absolútne v poriadku, ale nie je v poriadku a je zbytočné, ak zároveň Zákonník práce hovorí o tom, že generálny riaditeľ firmy musí mať mzdu najmenej vo výške dvojnásobku minimálnej mzdy, lebo tam už o nejakých sociálnych aspektoch a zachovaní príjmu nad hranicou chudoby je zbytočné hovoriť a takýto argument tam jednoducho priestor nemá.
Zároveň chcem pripomenúť, pán minister, aj to, že vždy pri rokovaniach každoročne o výške minimálnej mzdy jedným zo zásadných argumentov zamestnávateľských zväzov je to, že § 120 Zákonníka práce ich núti zvýšiť nielen minimálnu mzdu zamestnancov v tom najnižšom pásme, ale vlastne musia zvyšovať mzdy aj tým, ktorí majú tú strednú alebo vyššiu úroveň príjmov. Ak § 120 zo Zákonníka práce vypadne, tak zamestnávatelia nebudú môcť pri každoročnom rokovaní o minimálnej mzde takýto argument použiť, pretože jednoducho nebude existovať. Čiže toto vám dávam, pán minister, špeciálne do pozornosti, pretože ak by ste prijali takúto filozofiu, tak sa vám značne zjednoduší každoročné rokovanie o minimálnej mzde.
Aby som prešiel k piatej časti - prekážky v práci, čiže podobne ako je to v súčasnom zákonníku, rešpektujeme zákonné dôvody pri tzv. všeobecnom záujme, či je to verejná funkcia, občianske povinnosti, darovanie krvi napríklad, činnosť vo volebných komisiách a podobne, branná povinnosť a podobne, osobné prekážky v práci. Takisto nerobíme tu, nenavrhujeme tu nejaké zásadné, zásadné zásahy. Snáď len v tom, že ak dnes Zákonník práce dáva zamestnancovi nárok na sedem dní plateného voľna pri návšteve lekára a ďalších sedem dní pri návšteve lekára s rodinným príslušníkom, čo jednoducho v praxi mnohí zamestnanci zneužívajú, myslíme si, že takýto nárok je jednoducho premrštený, a hovoríme o zúžení tohto nároku na tri dni.
Treba si jednoducho uvedomiť, ak zamestnávateľ má vyčlenené určité mzdové prostriedky v nejakom objeme a ten objem je logický, pretože vyplýva z toho, čo zamestnanec robí a akú prácu vykonáva, akú pridanú hodnotu v tej firme, fabrike prinesie, tak ten mzdový balík je možné rozdeliť viacerými spôsobmi. Jeden zo spôsobov je určený súčasným Zákonníkom práce. Ten mzdový balík si musí podnikateľ, zamestnávateľ zorganizovať a rozdeliť tak, aby pamätal na všetko to, čo sa môže stať a na čo má zamestnanec nárok. Čiže túto veľkú časť musí vyčleniť na prípadné odstupné. Túto ďalšiu veľkú časť musí vynaložiť na prípadné plnenie nárokov zamestnanca, ak vyhrá súdny spor pri neplatnom skončení pracovného pomeru. Túto veľkú časť musí vyčleniť napríklad na to, aby zamestnancovi preplatil štrnásť dní, štrnásť dní plateného voľna pri návšteve lekára ročne. A potom na tú samotnú mzdu alebo odmeny zostane, bohužiaľ, neviem to kresliť nejako inak, len rukami, na tú samotnú mzdu zostane taká tá maličká gulička, z ktorej zamestnanec ledva prežije a čuduje sa, prečo má taký nízky plat. Keby sme z toho celkového objemu mzdových prostriedkov, ktorý si zamestnávateľ musí rezervovať na vyplatenie všetkých nárokov zamestnanca, odpustili tých štrnásť dní na zaplatenie návštev lekára, tak by o túto sumu mohol mať zamestnanec vyšší plat. Prosím, neargumentujte mi potom vo faktických poznámkach tým, že potom si to ten zamestnávateľ nechá vo vrecku, pretože ak by si to ten zamestnávateľ chcel nechať vo vrecku, tak z tej guličky na plat zamestnanca by si už teraz nechal tú sumu vo svojom vrecku. On to neurobí. On má skrátka svoj nejaký plán, nejaký biznis plán. Tí, ktorí podnikajú, vedia, o čom hovorím, marxisti-leninisti to majú načítané z Kapitálu a podobných knižiek. Jednoducho mám nejaký balík finančných prostriedkov, ktorý ma nepustí, a ak z tohto balíka musím dať na nezmysly, tak potom nezostane na normálny plat alebo odmeny zamestnancov. Tak to jednoducho je. Perpetuum mobile ešte nikto nevymyslel ani v odmeňovaní zamestnancov.
V šiestej časti Zákonníka práce hovoríme o sociálnej politike zamestnávateľa. To znamená nároky zamestnanca na stravovanie. V podstate principiálne tak ako doteraz, ale bez, bez parazitujúceho systému gastrolístkov. Ďalej hovoríme o nárokoch zamestnanca na svoje vzdelávanie. Samozrejme špecifické nároky sú pre zamestnancov so zdravotným postihnutím, čo rešpektujeme. A špecifickou skupinou zamestnancov sú ženy, ktoré sa, alebo aj muži, ktorí sa starajú o deti. To znamená, definujeme, aké pracovné podmienky má mať táto viac chránená skupina zamestnancov vrátane nároku na materskú, rodičovskú dovolenku, prestávky na dojčenie a ďalej pokiaľ ide o mladistvých.
Siedma časť, to sú ustanovenia o náhrade škody a bezdôvodnom obohatení.
Ôsma časť je venovaná dohodám. Dohody sú dôležitou súčasťou nášho pracovného práva, nášho Zákonníka práce, či už nami navrhovaného alebo súčasného. Je, pán minister, úplne zbytočné bojovať proti dohodárom rôznymi administratívnymi, finančnými opatreniami. Napríklad teraz najnovšie, to, čo sa chystá, tam sa mi rozum zastavuje, má sa zaviesť odpočítateľná položka pri výpočte zdravotných odvodov pre zamestnancov, ale nie pre dohodárov. Čiže zamestnanec s nízkym platom nebude platiť odvody na zdravotné poistenie, zamestnávateľ takisto nie, super vec, dobre, podporil by som to, ale pýtam sa, prečo túto výhodu nemôžu čerpať aj dohodári a ich zamestnávatelia? To jednoducho akosi nedáva logiku inú, ako tú, že silou-mocou sa snažíte sťažiť život tým, ktorí na tie dohody pracujú, a tým, ktorí ich zamestnávajú. Dohody sú napríklad v občianskych združeniach niečo, bez čoho by tie občianske združenia nevedeli existovať.
V deviatej časti nášho Zákonníka práce sú upravené prechodné a záverečné ustanovenia s tým, že navrhujeme zrušiť doterajší Zákonník práce a účinnosť nového Zákonníka práce navrhujeme od 1. januára 2015.
Na záver som povinný povedať, že tento návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na štátny rozpočet, ani na rozpočty obcí a vyšších územných celkov, ani na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, ani sociálne vplyvy. Zjednoduší sa prepúšťanie, čo zároveň znamená jednoduchšiu tvorbu nových pracovných miest. Čiže môže to napríklad prispieť tým skupinám ľudí, ktorí si dnes ťažšie prácu hľadajú. Návrh zákona má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie najmä tým, že výrazne zjednodušuje tento pracovný kódex už len tým, že z počtu súčasných paragrafov ten počet paragrafov klesne asi o tretinu.
Návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie, v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ústavnými zákonmi a zákonmi Slovenskej republiky a je v súlade s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Ďakujem za pozornosť.
Autorizovaný
18:10
Vystúpenie spoločného spravodajcu 18:10
Ľudovít KaníkV menovanom súvise si vám dovoľujem predložiť informáciu k tomuto návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti po formálnoprávnej stránke podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vychádzajúc z...
V menovanom súvise si vám dovoľujem predložiť informáciu k tomuto návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti po formálnoprávnej stránke podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti, Výbor Národnej rady pre sociálne veci a Výbor Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Odporúčam, aby predmetný návrh prerokoval do tridsať dní a gestorský výbor do tridsaťdva dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Prosím, pani podpredsedníčka, otvorte všeobecnú rozpravu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
14.10.2014 o 18:10 hod.
Ing.
Ľudovít Kaník
Videokanál poslanca
Vážená pani podpredsedníčka, pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom Národnej rady za spravodajcu návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1175.
V menovanom súvise si vám dovoľujem predložiť informáciu k tomuto návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti po formálnoprávnej stránke podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti, Výbor Národnej rady pre sociálne veci a Výbor Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Odporúčam, aby predmetný návrh prerokoval do tridsať dní a gestorský výbor do tridsaťdva dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Prosím, pani podpredsedníčka, otvorte všeobecnú rozpravu.
Autorizovaný
18:12
Vystúpenie v rozprave 18:12
Július BrockaČo je zaujímavé na tom, že, že to navrhol teda sám opozičný poslanec, aby bola zlúčená rozprava. Teoreticky to ide, nakoniec, veď my sme to neraz robili, ale robí sa to vtedy, keď to nejak spolu súvisí. Napríklad aj na tejto schôdzi sú návrhy o zmrazovaní platov ústavných činiteľov v zákone o platových pomeroch ústavných činiteľov, o tej istej veci a tam to má logiku. Alebo napríklad niekedy sme, keď sme rokovali o zrušení imunity poslancov, bol vládny návrh, opozičný, tak sa zlúči rozprava o tej istej veci a všetci rozprávame o tom istom. Ale teraz proste, o čom máme rozprávať? O voze alebo o koze? No, veď proste, toto, toto nie je, ako nie je to minimálne, keď budem hovoriť takým korektným slovníkom, to nie je štandardný postup.
Ja som sa chcel akoby naviesť na poslancov SMER-u, že ako to mohli schváliť, takúto hlúposť. A ja som si išiel pozrieť hlasovanie a predstavte si, že aj ja som za to hlasoval (vyslovené s pobavením). Aj moji kolegovia z klubu za to hlasovali, 133 poslancov hlasovalo za tento návrh.
Ja za seba viem, že som dôveroval kolegovi Mihálovi, že navrhol zmysluplnú vec, a preto som za to hlasoval. Ale podľa môjho názoru buď ste si chceli vy zo SMER-u chceli urobiť srandu z opozičného poslanca, alebo teda aj ostatní nedávali, ako ja, pozor pri hlasovaní. A preto to je všetko, čo som chcel v tejto chvíli povedať, naozaj len k procedúre, že neznevažujme teda túto inštitúciu.
Minister Richter prichádza so zaujímavým návrhom a vecne sme mohli o tom diskutovať. Ak chcel kolega Mihál akoby predbehnúť, že on má väčšiu novelu, že hovorí o všetkom a o mnohých veciach, užitočných, veď to sme mohli, keď by na to prišla rada, a prosím. Ale teraz? No proste ja sa tej diskusie ako nemôžem zúčastniť z logických dôvodov, lebo jedno, druhé spolu nijako nesúvisí. Čo majú spoločné, že ide o Zákonník práce, ale to je málo.
Vystúpenie v rozprave
14.10.2014 o 18:12 hod.
Ing.
Július Brocka
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, dámy a páni, ja som sa vám prišiel ospravedlniť. Toto sa ešte nestalo. Naozaj, ja si nepamätám takýto cirkus. A teraz minister Richter je v tom úplne nevinne. Predstavte si, že je zlúčená rozprava k dvom veciam, ktoré spolu nijako nesúvisia. Je to síce Zákonník práce, ja som čakal, že teda budeme diskutovať len čo navrhuje minister Richter vo vládnom návrhu, ale on hovoril o voze a môj predrečník hovoril o koze, naozaj.
Čo je zaujímavé na tom, že, že to navrhol teda sám opozičný poslanec, aby bola zlúčená rozprava. Teoreticky to ide, nakoniec, veď my sme to neraz robili, ale robí sa to vtedy, keď to nejak spolu súvisí. Napríklad aj na tejto schôdzi sú návrhy o zmrazovaní platov ústavných činiteľov v zákone o platových pomeroch ústavných činiteľov, o tej istej veci a tam to má logiku. Alebo napríklad niekedy sme, keď sme rokovali o zrušení imunity poslancov, bol vládny návrh, opozičný, tak sa zlúči rozprava o tej istej veci a všetci rozprávame o tom istom. Ale teraz proste, o čom máme rozprávať? O voze alebo o koze? No, veď proste, toto, toto nie je, ako nie je to minimálne, keď budem hovoriť takým korektným slovníkom, to nie je štandardný postup.
Ja som sa chcel akoby naviesť na poslancov SMER-u, že ako to mohli schváliť, takúto hlúposť. A ja som si išiel pozrieť hlasovanie a predstavte si, že aj ja som za to hlasoval (vyslovené s pobavením). Aj moji kolegovia z klubu za to hlasovali, 133 poslancov hlasovalo za tento návrh.
Ja za seba viem, že som dôveroval kolegovi Mihálovi, že navrhol zmysluplnú vec, a preto som za to hlasoval. Ale podľa môjho názoru buď ste si chceli vy zo SMER-u chceli urobiť srandu z opozičného poslanca, alebo teda aj ostatní nedávali, ako ja, pozor pri hlasovaní. A preto to je všetko, čo som chcel v tejto chvíli povedať, naozaj len k procedúre, že neznevažujme teda túto inštitúciu.
Minister Richter prichádza so zaujímavým návrhom a vecne sme mohli o tom diskutovať. Ak chcel kolega Mihál akoby predbehnúť, že on má väčšiu novelu, že hovorí o všetkom a o mnohých veciach, užitočných, veď to sme mohli, keď by na to prišla rada, a prosím. Ale teraz? No proste ja sa tej diskusie ako nemôžem zúčastniť z logických dôvodov, lebo jedno, druhé spolu nijako nesúvisí. Čo majú spoločné, že ide o Zákonník práce, ale to je málo.
Autorizovaný
18:15
Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:15
Jana KiššováVystúpenie s faktickou poznámkou
14.10.2014 o 18:15 hod.
Ing.
Jana Kiššová
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo. Mňa prekvapuje, že pán poslanec Brocka nevidí súvislosť v diskusii o týchto dvoch bodoch programu preto, lebo ja ju tam veľmi významne vidím. Navrhovaná novela zákona, navrhovaná vládou, je o rušení alebo teda nepriamom rušení likvidovania agentúr, a, a práve spružnenie Zákonníka práce, ktoré navrhujeme my, by vyriešilo situáciu agentúrneho zamestnávania, tieto by potom neboli potrebné, realizovať ich v takej forme a v takej, takej sile zákazov, v akej sú navrhované. Takže tá súvislosť je tam, je tam zjavná.
Autorizovaný
18:16
Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:16
Jozef MihálVystúpenie s faktickou poznámkou
14.10.2014 o 18:16 hod.
RNDr.
Jozef Mihál
Videokanál poslanca
Je to zaujímavý postreh, pán kolega, ale chcem pripomenúť, že toto je teda prvé čítanie, či je to vládny návrh novely alebo náš návrh zákona. A ja si teda nerobím žiadne ilúzie, že by to dopadlo inak ako tak, že v tom prvom čítaní bude posunutý ďalej do druhého čítania vládny návrh a poslanecký, opozičný návrh bude stopnutý. Takže to, čo si neoddiskutuješ, neprediskutuješ dnes, si určite prediskutuješ o mesiac, keď bude druhé a tretie čítanie, budú výbory k vládnej novele. A ja vtedy už len tak budem možno ticho plakať do vankúša, že mohlo sa podnikateľské prostredie, zamestnanosť, platy zlepšiť na Slovensku, ale budeme hovoriť o kozmetických zmenách, ktoré reálne nič nevyriešia.
Autorizovaný