39. schôdza

Ďakujem pekne. Ja len pár poznámok k Zákonníku práce. To si nechám na inokedy, lebo to bude na dlhšie, ale k tej agentúrnej práci. Vy často používate príklady, ktoré vyhovujú vám. Ja to chápem a rozumiem tomu. Ja použijem príklad, ktorý vyhovuje mne. Je to z praxe, poznám.
Viete, mne by neprekážali agentúry, keď by prideľovali malým firmám vysoko vzdelaných ľudí, ktorých tá firma nepotrebuje na dlho. To chápem. Ale nechápem, keď agentúry hľadajú zamestnancov do výrobného procesu, dlhodobo, je ich veľa a popritom ten zamestnávateľ, ktorý tam má zamestnanca v trvalom pracovnom pomere, zarába viac peňazí pri tej istej práci, ako robí agentúrny. A ono to má vplyv aj na výšku zamestnanosti, lebo ja viem z vlastnej praxe, nemusím ísť ďaleko, poznám veľa tých agentúr, dokonca sedel tu jeden kolega, predchádzajúci, ktorého manželka vlastnila takú agentúru. A on povedal, tak ja som dotiahol tohto zamestnávateľa, tak tam budú aj moji robiť. Ale bol som sa pozrieť za aké peniaze. Oveľa menej, ako keby robili. Takže to mne prekáža. A samozrejme, že prekáža mi aj to, že na úkor našich ľudí, ktorí by tú prácu robiť mohli, tu agentúry doťahujú cudzincov. A popritom si mnohokrát objedná ubytovacie zariadenie, ktoré patrí tomu zamestnávateľovi, jedáleň, ktorá patrí, tam si ešte urobia vzťah, že si to prepožičajú navzájom, čiže tu vyplatí, tu vyplatí, tu vyplatí zisk, maximalizuje si svoj zisk, a to, čo ostane, tak prerozdelí na nejakú almužnu tomu zamestnancovi. A mi, naozaj to mi prekáža... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. No ja chcem povedať, že v tomto sa úplne zhodneme. Ja takisto by som bola veľmi rada, keby tie agentúry fungovali v tých rámcoch, ako je tá prvotná myšlienka, na čo by mali, na čo by mali fungovať. To znamená, naozaj dočasné prideľovania, naozaj nejaké temporárne práce, aby to neboli dlhodobo zamestnaní ľudia, cez ktorých sa ide len nejak zneužívať systém. Ako v tomto sa zhodneme. Len v tom riešení sa nezhodneme, v tej ceste, ktorá má k tomuto cieľu viesť, len v tej sa nezhodneme.
My tvrdíme, že treba tak sflexibilniť Zákonník práce, aby tí zamestnávatelia nemali dôvod využívať na to agentúrne dočasné prideľovanie a aby pre nich bolo jednoduchšie a efektívnejšie si tých ľudí zamestnať napriamo ako kmeňových zamestnancov, hej, nie zákazmi, ale uvoľnením nejakých podmienok. Čiže cieľ máme zjavne rovnaký, len cesta k nemu, vidíme tú cestu proste inak.
Ďakujem.

Dobrý deň, dámy a páni. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ak dovolíte, vo svojom vystúpení sa budem venovať iba vládnemu návrhu novely Zákonníka práce, problematike agentúr dočasného zamestnávania.
Rád by som povedal, že ma teší skutočnosť, že ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, pán minister Richter, si po viac než dvoch rokoch naozaj posvietili aj na agentúry dočasného zamestnávania a všimli si, že niektoré agentúry dočasného zamestnávania zneužívajú svoju pozíciu, ktorú majú na trhu práce. Naozaj si všimli skutočnosť, že máme okrem poctivých agentúr dočasného zamestnávania aj také nepoctivé, nechcem už používať pejoratívnejšie výrazy, kde sa nachádzajú, alebo v ktorých pracujú a podnikajú špekulanti, ktorí do určitej miery chcú čo najviac vyťažiť z veľmi defaultného, chybného a nedokonalého trhu práce, ktorý na Slovensku máme. Čiže túto skutočnosť môžme kvitovať pozitívne. Samozrejme, ako to už býva zo strany opozície, mohol by som vyčítať ministerstvu práce, že si to tiež mohlo aj všimnúť trošku skôr a nie až po dva a pol rokoch. Ale prosím, tento zákon tu máme v druhom čítaní a zaoberáme sa týmito obmedzeniami, ktoré tu vláda priniesla.
Je pravdou, a vnímame to mnohí v regiónoch, že z týchto 1 200 aktívnych agentúr dočasného zamestnávania niektoré, hlavne v ostatnom čase, vážne zdivočeli. Ministerstvo sa teda rozhodlo nastaviť pravidlá hry v prospech zamestnancov a nazvem to tak, že poctivých zamestnávateľov a agentúr zavedením spoločnej zodpovednosti zamestnávateľa a agentúry za vyplatenie mzdy, jasným zadefinovaním možnosti prideľovania zamestnancov a obmedzením možnosti viacnásobného pridelenia toho istého zamestnanca. Zatiaľ som v tej rovine, že popisujem to, čím prišiel vládny návrh novely Zákonníka práce.
Ale teraz, v tejto druhej časti svojho vystúpenia, budem už omnoho kritickejší, pretože viete, prísť s návrhom, kde niečo obmedzujeme, niečo sprísňujeme, je síce riešením dôsledkov stavu, ktorý na trhu práce dnes máme, ale nie je riešením príčin, prečo sme sa do tejto situácie dostali. A príčinou toho, prečo sme sa do tejto situácie dostali, je skutočnosť, že hlavne v niektorých regiónoch stredného a východného Slovenska je urputný nedostatok práce. Je nedostatok pracovných príležitostí. A pri všetkej úcte, úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré má na starosti pán minister Richter, tlačia tak nanajvýš na nezamestnaných, aby sa tam chodili pravidelne hlásiť, poťažmä ako ich čo najefektívnejšie vyradiť z evidencie nezamestnaných, o čom sme tu už v tejto snemovni diskutovali aj mimo tejto snemovne diskutovali v priebehu tohto roku a neriešia im to, čo by mali, aby fungovali ako agentúra, ktorá im nájde prácu.
Viete, veľmi ťažko by ste hľadali ľudí, ktorým úrad práce, sociálnych vecí a rodiny našiel prácu. Tá úradníčka aktívne vyhľadala pracovnú príležitosť pre človeka s danou špecializáciou, kvalifikáciou alebo nekvalifikáciou pre nízko kvalifikovaného človeka. Čiže možno ich odkážu na nejakú obrovskú tabuľu, kde je množstvo čudných odkazov, ale reálne to, čo robia úrady práce, je, že ich evidujú, že sa tam musia hlásiť a poťažmä ich tlačia k tomu, aby ich mohli vyradiť a tým umelo administratívne znižovali nezamestnanosť.
Druhá skutočnosť, ku ktorej, o ktorej by som chcel hovoriť, nielen v súvislosti s týmto vládnym návrhom Zákonníka práce, ale aj s tými ďalšími zákonmi, o ktorých budeme rokovať hneď za týmto zákonom, ja by som tento balíček opatrení vlády Slovenskej republiky, ktorý doniesol pán minister Richter do parlamentu, nazval, že je to balíček opatrení, ktorými opravujú vlastné chyby, ktoré urobili v slovenskom hospodárstve. Lebo viete, najprv sú tu novely Zákonníka práce, ktoré posilňujú pozíciu zamestnancov, ale nie preto, lebo chce vláda pomôcť zamestnancom, ale hlavne preto, aby sa komplikovala situácia so zamestnávaním. Ten dopad zmien, ktoré vláda Roberta Fica urobila v Zákonníku práce, je taký, že zamestnať človeka a prípadne ho prepustiť je stále komplikovanejšie. Zamestnávatelia hlavne v ťažkých regiónoch, kde sú sezónne práce, kde neviete, nemáte takú istotu, že celý rok budete mať príjem z nejakej zákazky. Máte zákazku na nejaké obdobie, chvíľu to ide, chvíľu to nejde, hovorím hlavne o strednom a východnom Slovensku, sa boja zamestnávať ľudí. No boja sa, lebo ten Zákonník práce je nastavený tak komplikovane, že v prípade, keď nastanú problémy, tak to ešte láme viacej väzy tomu zamestnávateľovi, ktorý si týchto zamestnancov príjme do trvalého pracovného pomeru.
Vláda Roberta Fica zvyšuje dane, zvyšovala dane, ktoré znovu len komplikujú podnikanie na Slovensku a komplikujú prácu ľudí, ktorí dávajú prácu druhým ľuďom. Treba povedať, že v tejto situácii, keď je práce málo, tak sa agentúry dočasného zamestnávania ako keby rozrástli na Slovensku a robia to, čo nerobia úrady práce, sociálnych vecí a rodiny. Hľadajú prácu tým ľuďom a získavajú a nachádzajú prácu týmto ľuďom. Aby ste mi dobre rozumeli, ja sa nechcem žiadnych špekulantov v agentúrach dočasného zamestnávania zastávať. Ja len vysvetľujem situáciu, ktorá možno ináč vyzerá v Bratislave a možno ináč v Kráľovskom Chlmci alebo vo Veľkých Kapušanoch, kde je 35-percentná nezamestnanosť. Viete, tam si skúste nájsť prácu. Keď povedzme máte nízku kvalifikáciu, no a chcete živiť tú svoju rodinu poctivo, lebo ste poctivý človek. Veľa možností nemáte. Tak hľadáte tie, ktoré máte. Tak je tam nejaká agentúra dočasného zamestnávania, ktorá vám niečo ponúka za minimálnu mzdu a možno niekedy aj za menej, lebo ešte musíte zaplatiť rôzne poplatky. Ale je to možnosť, ako sa dostať k platenej práci a nie poberať dávku v hmotnej núdzi a čakať na aktiváciu a na nejaký príspevok.
Čiže, dámy a páni, opisujem to preto, aby sme si trošku uvedomili tú situáciu, že tým, že tu pán minister Richter doniesol tento zákon, novelu Zákonníka práce, s ktorou sprísňuje podmienky pre agentúry dočasného zamestnávania, sa problém, ktorý máme v regiónoch, že tisíce ľudí, ktorí chcú pracovať, si jednoducho nevedia nájsť prácu a mnohokrát jedinou ich nádejou je agentúra dočasného zamestnávania, tak túto situáciu neriešime.
Chcel by som sa zastaviť ešte pri jednom momente tohto vládneho návrhu novely Zákonníka práce, a to je obmedzenie maximálnej dĺžky dočasného pridelenia, ktorú vnímam ako krok vedľa. A viem, že budem mať reakciu zo strany vládnej koalície, resp. vládnej strany SMER, že teda ako, prečo som proti tomu, a to vlastne chráni toho zamestnanca, lebo cieľom tohto obmedzenia maximálnej dĺžky dočasného pridelenia je, aby sa ten zamestnanec, ktorý prostredníctvom agentúry dočasného zamestnávania pracuje v nejakej firme, sa stal kmeňovým zamestnancom. Áno, to je ideálny stav, to by sme si všetci priali, aj ja si to prajem, aby našiel trvalú prácu, z ktorej bude platiť dane a odvody a živiť poctivo svoju rodinu. Len obávam sa, že v praxi, ak obmedzíme špekulantov v agentúrach dočasného zamestnávania týmito troma obmedzenia, s ktorými prišiel minister Richter, nájdu si inú možnosť, ako obchádzať platenie odvodov za týchto zamestnancov, ako si čérovať a vymieňať týchto zamestnancov v agentúrach dočasného zamestnávania, z jednoduchého dôvodu. Lebo ten, pre toho zamestnávateľa, od ktorého očakávate, že si zoberie tohto človeka z agentúry dočasného zamestnávania ako kmeňového zamestnanca, ste nič nezmenili týmto Zákonníkom práce. Naďalej je nepružný, naďalej sa ťažko zamestnáva, naďalej je záťaž pre zamestnávateľa prostredníctvom daní a odvodov pre jedného svojho kmeňového zamestnanca tak vysoká, že on radšej po čase, keď skončí maximálna dĺžka pridelenia, povie: dobre, tak pracuješ dobre, bolo mi s tebou fajn, ďalší.
Čiže komu sme tým pomohli? Chceme, ministerstvo práce, sociálnych vecí chce správne odhaliť špekulantov, ktorí zneužívajú agentúry dočasného zamestnávania. Len obávam sa, že výsledok tohto opatrenia nebude, že viacej zamestnancov sa stane kmeňovými vo firmách, ale bude to, že ľudia, ktorí vedia pracovať cez agentúry dočasného zamestnávania, prídu aj o túto prácu. Alebo zase iní špekulanti v agentúrach dočasného zamestnávania si ich začnú vymieňať. Tak zistia, že cez jednu agentúru už maximálnu dĺžku vyčerpal, tak musí ísť do tej druhej agentúry, čiže si navzájom vymenia týchto pracujúcich a bude cez druhú agentúru dočasného zamestnávania pracovať po maximálnu dĺžku dočasného zamestnávania a potom si to znovu vymenia.
Lebo rozumiete, v tom Kráľovskom Chlmci, v tých Veľkých Kapušanoch vďaka opatreniam vlády Roberta Fica od dnes nepribudne viacej roboty, zamestnávanie prostredníctvom Zákonníka práce nebude pružnejšie a výhodnejšie pre zamestnávateľa, nebude platiť menej odvodov za kmeňového zamestnanca a ten človek, ktorému úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nevie ponúknuť pracovnú príležitosť v tomto regióne, bude znovu a znovu odkázaný len na túto agentúru dočasného zamestnávania.
Dámy a páni, treba riešiť vždy príčinu a nie dôsledok. Príčinou, že tu rastú špekulanti v agentúrach dočasného zamestnávania je, že je málo práce. A vláda Slovenskej republiky, vláda Roberta Fica svojimi opatreniami viac práce do regiónov neprináša.
Ďakujem pekne za pozornosť.

No, s napätím som očakával, čo nám donesiete do diskusie, ale to bola taká povinná jazda opozičného politika, ktorý kritizoval, ako ináč, SMER a vládu Roberta Fica. Ale pán kolega, neponúkli ste nič, aby ste riešili, ako ste často hovorili, príčinu. Nič ste neponúkli, len ste urobili povinnú jazdu a to je všetko. A to asi je dosť málo na vystúpenie politika, ktorý bol, alebo je členom strany, ktorá vlastne spolu s Mečiarom rozpredala všetko v tejto krajine, čo rozpredať mohla a tam je príčina tej vysokej nezamestnanosti. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Úlohou opozície, pán spravodajca, pri prerokovaní vládneho návrhu Zákonníka práce je upozorniť na to, o čom je tento vládny návrh Zákonníka práce, prípadne predložiť pozmeňovací návrh, ako upraviť nejaké zjavné nedostatky, ktoré v tomto návrhu Zákonníka práce je. Úlohou opozície pri prerokovaní vládnych návrhov zákona nie je ponúkať vlastné riešenia celej tejto situácie. To je úlohou vlády. Keď bola SDKÚ - DS vo vláde, či už v dvoch Dzurindových alebo vo vláde Ivety Radičovej, nezamestnanosť prudko klesala. Prichádzali investície hlavne za druhej Dzurindovej vlády. Ekonomický rast sa blížil k desiatim percentám a nezamestnanosť klesla pod 10 %. My sme do regiónov prácu prinášali. Spružnili sme Zákonník práce a za chvíľu bude hovoriť môj kolega pán poslanec Mihál aj o tom, čo sme chystali v Zákonníku práce počas vlády Ivety Radičovej.
Viete, keď vládnete, máte zodpovednosť za krajinu, musíte prijímať opatrenia, aby bolo práce viac, aby ľudia zarábali viac, aby aj prostredníctvom tej zlej privatizácie, o ktorej hovoríte, prichádzali investície, ako napríklad U.S. Steel do Košíc, ktorý dával reálne a zachraňoval prácu pre Východniarov a dával reálne pracovné príležitosti aj firmám, ktoré sú dodávateľmi U.S. Steelu, na rozdiel od mnohých dodávateľov Váhostavu dostanú aj zaplatené za to, že dodávajú U.S. Steelu. Čiže toto bola naša politika. My sa za ňu nehanbíme a znovu, keď budeme mať v 2016 možnosť, verte, že spružníme Zákonník práce a naštartujeme ekonomický rast tejto krajiny, aby prichádzala práca aj do chudobnejších regiónov. Administratívnymi obmedzeniami viac práce ľuďom nedáte.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán podpredseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, v tomto mojom vystúpení chcem reagovať v prvom rade na vládnu novelu Zákonníka práce a trošku ju rozpitvať v rámci mojich skromných možností. Tak, vládna novela pôvodne, tak ako bola predstavená do pripomienkového konania a ako šla na rokovanie vlády, obsahovala dva okruhy tém, ktorým sa venovala. Prvý okruh boli agentúry a nekalé praktiky niektorých agentúr, ktoré sa touto novelou majú zastaviť. A druhá téma bolo istým spôsobom umožniť zamestnávateľom, aby urobili takú tú medzigeneračnú, ako sa hovorí, výmenu vo svojich firmách tým, že sa mal zaviesť vek ako jeden z ďalších možných výpovedných dôvodov. Viete, že podľa našej ústavy a podľa Zákonníka práce nie je možné zamestnanca prepustiť bez toho, aby bol k tomu daný dôvod a tie dôvody sú špecifikované v Zákonníku práce v § 63, zamestnávateľ môže dať výpoveď zamestnancovi len vtedy, keď niektorý z týchto dôvodov je naplnený. A cieľom ministerstva práce bolo zaviesť ako ďalší výpovedný dôvod prípad, keď zamestnanec poberá starobný, invalidný, výsluhový alebo výsluhový invalidný dôchodok a má dôchodkový vek plus tri roky. Čiže zjednodušene povedané, poberateľ dôchodku vo veku 65 rokov a viac by tým pádom mohol dostať výpoveď, či je to podľa Zákonníka práce alebo podľa zákona o štátnej službe. Taký bol pôvodný úmysel. Ja osobne som túto iniciatívu v duchu vítal, pretože je to citlivá téma a týmto spôsobom sa mohol uvoľniť určitý priestor pre mladších ľudí aj bez toho, že by sa museli dávať rôznym zamestnávateľom rôzne dotácie, o čom ešte bude reč na ďalšej schôdzi parlamentu, mimoriadnej.
No, ale aby som sa teda vrátil k tomu veku ako výpovedný dôvod, pán minister, vy ste to potom stiahli na rokovaní vlády, ako som sa dočítal, s odôvodnením, že takýchto zamestnancov je jednoducho príliš málo, len nejakých 11-tisíc, a teda nestojí to za to, aby sa takýto dôvod do Zákonníka práce zavádzal. No, je to na diskusiu. Ja by som na vašom mieste v tomto trende pokračoval, keď ste to úspešne preniesli cez pripomienkové konanie a zrejme aj cez tripartitu, ale dobre, rozhodli ste sa, ako ste sa rozhodli. Ja napríklad pripomeniem, že podľa mojich informácií toto číslo, 11-tisíc, nebudem spochybňovať, ktoré ste uviedli, určite máte presné štatistiky, ale pokiaľ viem, tak napríklad údajne 20-tisíc výsluhových dôchodcov v tom vyššom veku pracuje, pracuje v štátnej správe a to už nie je celkom v poriadku, že poberajú veľmi slušné výsluhové dôchodky, ktoré sú v priemere omnoho vyššie ako dôchodky vyplácané Sociálnom poisťovňou a pritom veselo si zarobia v štátnej správe, podotýkam, nie u nejakého súkromníka, u nejakého súkromného zamestnávateľa, ale v štátnej správe a tak nielenže blokujú miesta pre prípadných mladších záujemcov o tieto pracovné pozície, ale jednoducho dostávajú od štátu dva slušné príjmy. To je trošku v niektorých prípadoch za hranicou dobrých mravov.
Čiže s tým by bolo treba niečo urobiť. Mali by sme sa tejto téme naďalej venovať. Ak cítim ja a ďalší opoziční kolegovia istú vôľu na vašej strane riešiť tento problém, tak by bolo možno vhodné, keby ste napríklad spolu s osemdesiat trojkou vládnych poslancov podporili poslanecký návrh nášho kolegu Mira Kadúca, ktorý práve takýto návrh predkladá do parlamentu. Čiže, keď to teda nešlo takto, tak to skúsme cez poslanecký návrh, ktorý je teda zameraný práve na takéto možnosti a spôsoby vo verejnej službe. Tam je ten problém totižto omnoho, omnoho citlivejší a vypuklejší, ako u zamestnávateľov, ktorí spadajú pod Zákonník práce. Čiže bol by som rád, keby tento návrh kolegu Mira Kadúca mal podporu a keby prešiel.
Dobre. Vrátim sa k agentúrnemu zamestnávaniu. Pri agentúrnom zamestnávaní, tak ako to správne uvádzate vy a vaši ľudia, napríklad pán štátny tajomník Ondruš, tak veľmi správne uvádzate, že v praxi dochádza k dvom spôsobom zneužívania agentúrneho zamestnávania. Ja to teda pripomeniem na úvod tejto témy.
Prvá vec je, ktorá je zrejme vypuklejšia, je tá, že zneužíva sa v dobrom myslený zákon o cestovných náhradách, kedy agentúra si zamestná zamestnanca, miesto výkonu práce je určené ako napríklad, alebo teda pravidelné pracovisko je určené napríklad ako sídlo tejto agentúry, resp. ako miesto trvalého pobytu toho zamestnanca, a tým pádom počas jeho vyslania k užívateľskému zamestnávateľovi, ktorý má sídlo niekde inde, čo je prirodzené, podľa zákona o cestovných náhradách v súčasnom platnom znení je možné každý deň takéhoto výkonu práce u užívateľského zamestnávateľa považovať za pracovnú cestu, a tým pádom má zamestnanec nárok na príslušné cestovné náhrady, v prvom rade stravné, možno aj nejakú náhradu za ubytovanie, alebo možno paušalizovaným spôsobom, čo je teda obvykle vyššia suma ako tie štyri eurá na stravné, paušalizovaným spôsobom vypočítanú paušálnu náhradu, ktorá môže pokojne byť šesť, sedem, osem, desať eur na deň v niektorých prípadoch. A keď si to spočítame, vynásobíme povedzme dvadsiatimi, tak takýmto spôsobom môže zamestnanec počas vyslania získať okolo 200 eur cez cestovné náhrady.
Čo to znamená, všetci dobre vieme. Takýto príjem je oslobodený od dane, nezapočítava sa do vymeriavacích základov na sociálne, zdravotné odvody, čiže ani zamestnanec, ani zamestnávateľ, t. j. agentúra z tohto odvody neplatia. Zamestnanec to možno aj privíta, pretože má, v prvom rade vidí vyšší čistý príjem, zamestnávateľ má, samozrejme, výrazne nižšie náklady. Čiže z tohto pohľadu je možno spokojnosť na oboch stranách, ale nemôže byť spokojný štát, čiže ani my ako poslanci. Ale v konečnom dôsledku na to doplatí ten samotný zamestnanec, pretože sa to prejaví skôr či neskôr na nižších, nižších plneniach zo Sociálnej poisťovne, či je to povedzme nemocenské počas práceneschopnosti, či je to povedzme nižšia dávka v nezamestnanosti po strate zamestnania, alebo potom nižší, dokonca by som použil výraz, výrazne nižší starobný, prípadne invalidný dôchodok, ako keby sa táto prax neudiala.
Čiže z tohto pohľadu je správne, že dochádza k úprave v zákone o cestovných náhradách v tom ďalšom článku, aj keď tak, ako moja kolegynka Janka Kiššová poznamenala, toto obmedzenie zasiahne aj takých agentúrnych zamestnancov a také agentúry, kde vôbec nejde o špekuláciu, ale kde ide o rôznych špecialistov, lebo aj takí sú zamestnávaní cez inštitút agentúrneho dočasného zamestnávania a tam títo zamestnanci budú poškodení, respektíve poškodená bude tá agentúra, pretože to vyplatí tak, že si to nebude môcť zahrnúť do daňových výdavkov tejto firmy.
Čiže k tomuto bodu ešte raz, súhlasím, ale bolo by dobré sa pozrieť na tie technikálie a skúsiť nájsť takú cestu, aby tie poctivé agentúry a takíto ich zamestnanci neboli v tomto poškodení. Myslím, že tá cesta sa pri troške ochoty bude vedieť nájsť.
Druhý spôsob zneužívania. Podľa Zákonníka práce pri dočasnom vyslaní zamestnanca, teda najmä pri agentúrach, ale aj pri dočasnom vyslaní zamestnávateľom, ktorý nie je agentúrou, platí veľmi dôležitá zásada, ktorú rešpektujeme, a to je tá, že ten dočasný zamestnanec, agentúrny zamestnanec musí mať počas pridelenia k užívateľskému zamestnávateľovi rovnaké mzdové a pracovné podmienky, za čo podľa súčasného znenia Zákonníka práce nesie zodpovednosť agentúra dočasného zamestnávania.
Ja by som ani tak netvrdil, tak ako to tu zaznieva, že sa tento inštitút nedodržuje. Je možné, že v niektorých prípadoch sa naozaj nedodržuje, či vedome alebo nevedome. To je otázka na inšpektoráty práce, ako si plnia svoju kontrolnú funkciu, lebo skontrolovať sa to dá veľmi ľahko, keď sa chce. A nemusíme zavádzať nejaké neprimerané opatrenia na tento rozmer. Ale problém je inde, tak ako to vlastne správne, správne uvádzate. A problém je v tom, že namiesto inštitútu dočasného pridelenia, dočasného zamestnávania, sa ten zamestnávateľ, tá, poviem to, tá montážna firma dohodne nie s agentúrou, ale dohodne sa s firmou B na subdodávke práce vo mzde. To znamená, že zamestnanci tej firmy B tam neprídu ako agentúrni zamestnanci a nepoužije sa inštitút dočasného pridelenia, dočasného zamestnávania, ale subdodávateľsky firma B vykonáva práce tej montážnej, hovorím, zjednodušujem, v tej montážnej fabrike. Tí zamestnanci firmy B, ako zamestnanci firmy B, žiadne dočasné pridelenie, prídu do tej montážnej haly, postavia sa za ten pás a keby ste tam prišli ako návšteva, tak nerozoznáte kmeňového zamestnanca tej montážnej firmy a toho nie vyslaného, ale toho subdodávateľského zamestnanca firmy B, nerozoznáte ich. Nerozoznáte ich, pretože robia úplne to isté. Šéfuje im nejaký ten majster alebo vedúci výroby tej montážnej fabriky. Nerozoznáte.
No a ten "vtip" je potom v tom, že v takomto prípade neplatí, že ten agentúrny zamestnanec má mať rovnaké mzdové a pracovné podmienky, pretože on nie je z tohto pohľadu agentúrny zamestnanec, ale je to zamestnanec subdodávateľskej firmy a tá si robí svoju mzdovú pracovnú politiku tak, ako ona chce. Čiže ak zamestnanci, samotní kmeňoví zamestnanci tej montážnej fabriky majú povedzme päť eur na hodinu a také a také nejaké výhody, benefity, tak ten subdodávateľský zamestnanec, zamestnanec toho subdodávateľa má povedzme dve päťdesiat a žiadne sociálne výhody. Čo je samozrejme minimálne, minimálne, minimálne za hranicou dobrých mravov. To je úplne pochopiteľné.
Čiže ak zavádzate zmenu, ktorá má takéto praktiky zlikvidovať alebo obmedziť aspoň, tak treba s ňou súhlasiť. To je úplne prirodzené, pretože takéto niečo nie je v poriadku. Zase je otázne, či táto zmena nie je nastavená príliš necitlivo a či neznemožní, alebo teda nedá na druhej strane priestor inšpektorátom na to, aby reálne subdodávateľské vzťahy, keď ide o reálnu subdodávku, neboli nejakým spôsobom postihované. Pretože tam je veľmi tenká čiara medzi tým, čo je zneužívanie toho subdodávateľského vzťahu a popieranie agentúrneho zamestnávania a čo nie je. Je to veľmi tenká čiara a môžu s tým byť v praxi problémy. Čiže tak isto by bolo dobré sa nad týmto ešte trošku zamyslieť, ale teda máme priestor mesiac na druhé, tretie čítanie.
Čo mi ale vadí, a nielen mne, je to, že robíte niektoré, ponúkate niektoré návrhy tak, že to je možno na hranici ústavnosti. Aliancia personálnych agentúr Slovenska, Aliancia personálnych agentúr Slovenska uvádza k tejto vládnej novele, že podľa jej právnej analýzy sú niektoré navrhované ustanovenia protiústavné. A ako príklad uvádzajú povinný prechod agentúrneho zamestnanca do kmeňového stavu užívateľského zamestnávateľa, pretože takýto návrh zakladá práva a povinnosti dvoch strán proti ich vôli, proti ich slobodnej vôli.
Ďalej, vážny problém je, na ktorý zaznelo množstvo pripomienok, a už to hovoril aj môj predrečník, povinnosť užívateľského zamestnávateľa doplatiť dočasne prideleným zamestnancom mzdu na porovnateľnú úroveň s kmeňovým zamestnancom, ak tak neurobila agentúra, môže toho užívateľského zamestnávateľa, tú firmu, sankcionovať bez toho, aby tá porušila svoje povinnosti. Toto je trošku za hranou, pán minister, aby ste nútili užívateľského zamestnávateľa plniť tie povinnosti, ktoré má jednoducho agentúra. Ak si agentúra tie svoje povinnosti neplní, tak prenáša tie povinnosti na užívateľského zamestnávateľa, nie je celkom v poriadku. Spôsobí to v praxi mnohé problémy. Nemusí to byť vykonateľné a spôsobuje to zbytočnú nervozitu na trhu práce. No a ďalej, ak Aliancia personálnych agentúr Slovenska uvádza ešte jednu zaujímavú poznámku. Tak ako navrhujete, zákaz dočasného pridelenia na rizikové práce kategórie rizika 4, čo znie na prvé počutie dobre a osobne by som s tým celkom súhlasil, lebo tie dôvody sú jasne definované, tak ako to uvádzate v dôvodovej správe, Aliancia personálnych agentúr Slovenska hovorí, že tento zákaz dočasného pridelenia zamestnancov na rizikové práce je v rozpore s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky.
Čiže ak má pravdu aliancia, tak nemáte pravdu vy, keď uvádzate, že tento návrh je v súlade s medzinárodnými záväzkami a dohovormi. Aliancia personálnych agentúr Slovenska totižto píše, že dohovor Medzinárodnej organizácie práce o súkromných agentúrach zamestnávania, ktorý Slovenská republika ratifikovala a bol vyhlásený v Zbierke zákonov a teda má prednosť pred našimi zákonmi, umožňuje obmedziť dočasné zamestnávanie určitých kategórií zamestnancov iba po predchádzajúcej notifikácii Medzinárodnou organizáciou práce, čo sa nestalo. Čiže ešte raz zdôrazňujem, že aliancia agentúr, Aliancia personálnych agentúr Slovenska tu namieta, že ste v rozpore s dohovorom Medzinárodnej organizácie práce o súkromných agentúrach. Na to by sa bolo dobré pozrieť, aby sa tak naozaj nestalo a aby tu nehrozili nejaké problémy.
Vrátim sa ale na začiatok. Prečo je na Slovensku stále populárnejšie využívanie agentúr dočasného zamestnávania? Prečo ich máme 1 200? Mimochodom, my vieme, teda ja viem, ja som si vedel zistiť teraz pri tomto rokovaní, aký je počet agentúr dočasného zamestnávania, pretože okrem iného, na webovej stránke ÚPSVaR Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny je uvedená excelovská tabuľka, kde pekne vidíme, aké agentúry máme, kde majú sídlo, kedy získali povolenie a tak ďalej. Čiže vieme, že v súčasnosti na Slovensku pôsobí okolo 1 200 agentúr dočasného zamestnávania. Nevieme však, aspoň ja som to nedokázal zistiť, koľko majú zamestnancov teraz, koľko ich mali povedzme pred rokom, pred dvomi rokmi. Nerozumiem tomu, prečo sa tieto údaje na webovej stránke upsvar.sk zistiť nedajú, pretože na druhej strane, na tej istej webovej stránke vidím, že každá agentúra je povinná každoročne vypĺňať formulár o svojej činnosti, kde okrem iného musí uviesť počet zamestnancov, počet vyslaných zamestnancov, počet novovyslaných zamestnancov a tak ďalej. Čiže ústredie práce vyžaduje od všetkých agentúr dodanie veľmi podrobných údajov za vždy uplynulý rok. To je v poriadku, to je jasné, prečo je to tak. Ale nie je v poriadku a nie je mi jasné, prečo sa ja ako občan, alebo dokonca ako poslanec, nedokážem dopracovať k spracovaným týmto údajom a prečo nedokážem zistiť počet agentúrnych zamestnancov, ktorí sú teraz v agentúrach, ktorí sú novopridelení, aký počet bol vlani a podobne? Takéto údaje na tejto stránke jednoducho neviem nájsť.
Pán minister, pýtam sa, prečo? Je to tajné? Je to štátne tajomstvo? Nie je to náhodou preto, že čísla, ktorými sa rád chválite o počte rastu pracovných miest, sú pracovné miesta, ktoré práve vznikajú v agentúrach a nie u tých kmeňových zamestnávateľov? Nie je to náhodou tak, že počet zamestnancov personálnych agentúr, respektíve agentúr dočasného zamestnávania stúpa možno o desaťtisíce ročne? A to je to číslo, ktoré vy prezentujete, že nám narástol počet pracovných miest? Pretože takéto pracovné miesta sú pracovnými miestami. Tí ľudia si tých svojich 400 alebo 350 eur zarobia, ale je to neporovnateľné s tým kmeňovým zamestnancom, ktorý má tie vami rady proklamované istoty.
Prečo je teda agentúrne zamestnávanie také populárne a stále populárnejšie v podmienkach Slovenskej republiky? No jednoducho preto, lebo zamestnávanie zamestnancov podľa Zákonníka práce na pracovné zmluvy, prípadne na dohody je dnes neuveriteľne nepružné. Je to jednak proces spojený s prepúšťaním zamestnancov, kde je neprimerane vysoký nárok zamestnanca, najmä pokiaľ ide o odstupné. Je to preto, lebo v prípade, že zamestnanec pri výpovedi, ktorú dostane, ak sa obráti na súd so žiadosťou o posúdenie tejto výpovedi ako neplatnej, slovenská prax ukazuje, že drvivú väčšinu týchto pracovno-právnych sporov vyhrávajú zamestnanci. Nebudem rozoberať, prečo tomu tak je, ale je to fakt. A následkom toho potom je, že zamestnávateľ musí bývalému zamestnancovi vyplatiť náhradu do výšky až 36-tich jeho priemerných mesačných platov.
Poprosím trošku matematiky. Keď si vezmeme, že priemerný plat na Slovensku je niečo vyše 800 eur, vychádzam z tohto čísla, ako mám inak začať, ak si to vynásobím 36-timi a pripočítam k tomu odvody, ktoré musí zamestnávateľ z tejto vyplatenej náhrady zaplatiť, tak sa dostaneme k číslu 40-tisíc eur. To znamená, že ak zamestnávateľ dá výpoveď zamestnancovi a ten ho dá na súd, a vo väčšine prípadov ten súd vyhrá, tak zamestnávateľ môže čakať, že ho to bude stáť v priemere až do sumy 40-tisíc eur. Štyridsaťtisíc eur, to pre menšiu firmu je zničujúca suma. Ak sa tu budeme baviť o nejakom U. S. Steele, ktorý má, neviem, či desaťtisíc alebo koľko zamestnancov, pre ktorých je 40-tisíc ako psovi mucha, tak v poriadku, jasné, tí veľkí zamestnávatelia možno protestovať nebudú. Po prvé majú právnikov, ktorí si veľmi dobre dajú pozor na to, akým spôsobom dostáva zamestnanec výpoveď. A po druhé, keby už aj na to prišlo a súd by prehrali, tak tých 40-tisíc, to nejako znesú. Ale menšia firma, menšia firma s obratom dvesto, tristotisíc ročne, pre ňu je 40-tisíc eur zničujúca, zničujúca suma. Jednoducho je to neprimerané.
Práca na dobu určitú. Podľa Zákonníka práce môže zamestnávateľ zamestnať zamestnanca na dobu určitú najdlhšie na dva roky. Počas tej doby dvoch rokov môže v rámci toho intervalu dôjsť dvakrát k predĺženiu alebo opätovnému dohodnutiu takejto zmluvy. To nie je ani veľa, ale ani málo, ale slovenská prax ukazuje, že tie dva roky jednoducho nepostačujú. A práve preto, práve preto je populárne agentúrne zamestnávanie, ak o tom neviete, vysvetlím, aký je v tom zásadný rozdiel. Agentúra dočasného zamestnávania totižto môže zamestnať zamestnanca na dobu určitú bez akéhokoľvek obmedzenia. To znamená, úplne pokojne, keď poviem brutálny príklad, to môže byť tak, že dohodne s ním pracovnú zmluvu na jeden kalendárny mesiac, ten mesiac vyprší, na konci mesiaca, ak tá agentúra má pre neho prácu, predĺži mu zmluvu o ďalší mesiac. Na konci toho druhého mesiaca znovu, ak má pre neho prácu, predĺži o ďalší mesiac a takto to môže byť donekonečna. Takto to môže byť 10 rokov. Čiže ak sa tu bavíme o nejakých istotách pre zamestnancov a hovoríme o tom, že práca na dobu určitú istotou nie je, tak pri týchto agentúrach, pri agentúrnom zamestnávaní nie je absolútne žiadna istota, absolútne žiadna, pretože ten zamestnanec nevie, či dožije ďalšieho mesiaca v tom zamestnaní.
Vy teraz v tomto návrhu síce zavádzate určité obmedzenia, najmä pokiaľ ide o to, tých 24 mesiacov pridelenia u jedného užívateľského zamestnávateľa, ale to nič nerieši, to nič nerieši. Skrátka, skrátka, keď si porovnáme nepružné zamestnávanie cez pracovnú zmluvu, že zamestnám si kmeňového zamestnanca a nemám zákazky, som nútený ho prepustiť, čo ma to stojí a keď si porovnáme, aké náklady má firma, keď si zoberie zamestnanca z agentúry, skrátka, ak nemám zákazky, tak zo dňa na deň odchádza a nestojí ma to nič a tú agentúru prakticky tiež nie, tak je to obrovský a zásadný rozdiel. Tuto je obrazne povedané nekonečno a tuto je nula, to sú dva mantinely. To nie je v poriadku.
Keď, pán minister, riešite alebo ste teda riešili pred dvoma rokmi novelou Zákonníka práce práve tieto veci, aby mali zamestnanci viac práv, väčšie garancie, väčšie odstupné, no dobre, tak v poriadku, lenže výsledkom je to, že tie nové pracovné miesta sa tvoria v agentúrach, že tí noví zamestnanci nemajú z tohto pohľadu žiadne práva, nulové. Zamestnávanie cez agentúru z hľadiska trvania pracovného pomeru, tam je nulová garancia, že dožijem do zajtrajšieho dňa. Vy síce tu robíte jednu kozmetickú zmenu a tá spočíva v tom, že ak doteraz mohla agentúra tú pracovnú zmluvu na dobu určitú, tú dobu zadefinovať ako dobu skončenia pridelenia a dosť, čiže naozaj zo dňa na deň ten zamestnanec bol prepustený, ak pre neho ten užívateľský zamestnávateľ nemá prácu, teraz to tak nebude môcť byť a bude musieť byť pevný dátum. No ale dobre, ak tie dátumy budem dátumovať po tých kalendárnych mesiacoch a keď to úplne preženiem, každý jeden deň, keď budem predlžovať tomu zamestnancovi zmluvu, keď to úplne preženiem do extrému, tak to bude fungovať prakticky tak isto, ako doteraz, len s tým bude viac administratívy. Ale ten zamestnanec nebude mať žiadnu garanciu toho, že tá jeho práca nebude ukončená zo dňa na deň a nebude mať nárok na žiadne odstupné, jednoducho na žiadne. To je jedno, ako dlho v tej agentúre robí.
Čiže tohto problému ste sa vlastne vôbec nedotkli, ale ja netvrdím, že to treba obmedziť ešte aj v tomto rozmere, aby sme si to uvedomili, aby bolo jasné, o čom hovorím. Ja tvrdím, že namiesto represívnych opatrení voči agentúram a zavádzaním nových a nových, nových obmedzení a paragrafov treba uvoľniť nepružné pravidlá pri zamestnávaní kmeňových zamestnancov. Veď to predsa chcime, aby na Slovensku vznikali trvalé pracovné miesta, aby bol záujem, či väčších, či menších zamestnávateľov zamestnávať ľudí ako kmeňových zamestnancov, (potlesk) nie brať agentúry. Vy chcete udusiť agentúry tým, že také a také obmedzenia, pokuty idete zaviesť vyššie cez zákon o službách zamestnanosti, pokutami na nich, takto sa to robí. Ale to je vaše videnie sveta, pokuty, zákazy, obmedzenia. Moje videnie sveta je sloboda. Sloboda, to znamená, uvoľniť tie rigidné pravidlá v Zákonníku práce, vyvážene, naozaj vyvážene stanoviť práva a povinnosti oboch strán a výsledkom bude to, že tie pracovné miesta, ktoré sem idú preto, lebo je konjunktúra v Nemecku a v Európskej únii, tie pracovné miesta budú vytvárané ako trvalé, budú nám pribúdať kmeňoví zamestnanci a nie agentúrni.
Čiže v tomto ja vidím jednak problém a jednak takéto ja ponúkam riešenie, čiže riešenie ponúkam cez liberálny Zákonník práce, ktorý prinesie vyššiu zamestnanosť a vyššie platy ľudom, ktorí tú prácu majú.
Pán minister, viem, že sa v tomto nezhodneme, ale tak, ako vy máte právo na svoj názor, ako ho vyjadrujete a ako ho ľudia vnímajú, tak ho vyjadrujem aj ja a uvidíme, ako táto naša súťaž bude pokračovať ďalej.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Mihál, som veľmi rada, že ste si všimli tú defenzívu pána ministra v prípade nerealizovanej úvahy zakotviť v Zákonníku práce aj jednu z výpovedných možností, a to dosiahnutie istého, istého už dôchodkového veku. Keď som prišla s takouto iniciatívou už za Radičovej vlády, vy viete veľmi dobre, sme nekonečne dlho o tomto komunikovali. Pri vašom Zákonníku práce vyvolala som veľký rozruch aj v pléne, aj u vlastných kolegov, keď som toto navrhovala vo svojom pozmeňujúcom návrhu aj napriek tomu, že považujem za lepšie zakotviť nie dosiahnutie istého určitého veku ako jednu z výpovedných možností, ale dosiahnutie nároku na dôchodok, pretože môže niekto dosiahnuť dôchodkový vek, ale nemusí mať zároveň nárok na dôchodok. Takto som to potom opakovane presadzovala. Je škoda, že sa pán minister zľakol takejto úvahy, takého návrhu. Myslím si, že správne ste podotkli, že minimálne u štátnych zamestnancov by to malo platiť. A príde doba, keď to bude platiť a keď aj pán minister s tým bude súhlasiť a sám to navrhne.
Čo sa týka mantinelov, o ktorých ste hovorili, no s úžasom sledujem, že v pohľade pána ministra na zákonník, na zamestnávanie u kmeňových zamestnancov a zamestnávanie cez agentúrne zamestnávanie je až ideologický rozdiel a správne ste poznamenali, že najviac by pomohlo, ak by... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ja budem tak voľne pokračovať v tom, čo hovorila moja kolegyňa Monika Gibalová. Pán poslanec Mihál, chcem ti poďakovať za toto tvoje vynikajúce vystúpenie, lebo takto treba diskutovať o tom, čo teda v tejto chvíli navrhuje vláda a demaskovať, by som povedal, tie problémy tak, ako sú. Problémom dnes na Slovensku sú personálne agentúry dočasného zamestnávania, tak to vidí ministerstvo, ale zabudlo na to, že ono ich vlastne stvorilo. Ono ich stvorilo svojím Zákonníkom práce. Čiže aby sme nemýlili aj verejnosť, aj ostatných ľudí, je potrebné o tomto hovoriť, že vrátiť sa k zmene Zákonníka práce a vlastne riešiť príčiny a potom sa možno menej času budeme venovať riešeniu tých negatívnych dôsledkov. Takže ešte raz, pán kolega, ja ti chcem poďakovať za toto tvoje vystúpenie a ak som sa ťa včera svojím vystúpením (povedané so smiechom) dotkol, tak sa verejne ospravedlňujem.

Aj ja sa chcem poďakovať pánovi poslancovi Mihálovi za brilantné vystúpenie a myslím, že sme sa veľmi dobre doplnili, keďže som pred ním vystupoval a poukazoval som presne na to isté, čo on, myslím, veľmi dobre vyargumentoval vo svojom vystúpení, že vláda najprv znepružní Zákonník práce, zvýši dane, vymyslí rôzne poplatky a buzerácie pre podnikateľov a živnostníkov. Tí sa potom boja zamestnávať ľudí, lebo sa nehýbe ekonomika, majú málo zákaziek, prepustiť človeka je strašne komplikované, zamestnanec je veľmi drahý, lebo zaňho treba platiť veľa odvodov, potom vzniknú agentúry dočasného zamestnávania, mnohé zneužijú svoju pozíciu v niektorých regiónoch, kde je strašne málo práce a jednoducho ten človek má len dve možnosti: alebo bude v hmotnej núdzi, alebo bude pracovať cez agentúru dočasného zamestnávania. A potom vláda príde s týmto balíčkom zákonov, o ďalších budeme za chvíľu hovoriť, ktoré vlastne len chcú naprávať chyby, ktoré sami spôsobili, ako si to, veľmi dobre na to poukázal, opravujú vlastné chyby, ktoré sami spôsobili, ale neopravujú ich tak, že sa vrátia k príčine. Nepružný Zákonník práce spôsobuje, že nechce zamestnávateľ brať viacej kmeňových zamestnancov, ale prichádzajú typickými socialistickými represiami - trestať, pokuty, zakazovať, obmedzovať, trestať. Čiže veľmi dobre si poukázal na situáciu, v ktorej sa dnes nachádzame a ja len podčiarknem tú situáciu, v ktorej sú hlavne chudobnejšie regióny na strednom a východnom Slovensku, kde tí ľudia mnohokrát nemajú naozaj inú šancu, ako si hľadať prácu cez agentúru dočasného zamestnávania. A myslím si, že akokoľvek ich bude obmedzovať minister práce Richter, tí, ktorí sú špekulanti v týchto agentúrach, si vymyslia nové finty, ako obchádzať aj tieto obmedzenia.

Ďakujem za slovo. Zákonník práce naozaj potrebuje flexibilitu, aj takú tú liberalizáciu. Veď ja som to včera v podstate aj spomenul, aj zopakovalo sa to tu, tak ja to tiež ešte zopakujem. Aj tá práca dohodnutá na dobu určitú je vážnym problémom, áno, a ak by sa to uvoľnilo, bolo by to napríklad na päť rokov, päťkrát je to možné. Tým pádom by sa viac vytlačili tie agentúry dočasného zamestnávania. Pekne si to prepojil, ten Zákonník práce, ktorý predkladáš a v podstate aj s tým ministerským návrhom vo vzťahu ako k tým agentúram, pretože tie agentúry naozaj na tom trhu práce sú zvýhodňované. A ja som presvedčený o tom, že ani pánu ministrovi nejde o to, aby sme zvýhodňovali takýchto zamestnávateľov, kde nie sú sociálne istoty, naozaj nie sú, lebo tí zamestnanci sú tam naozaj diskriminovaní a tá istota sa nedá nazvať istotou.
Včera bolo spomenuté tiež napríklad, v tom tvojom návrhu Zákonníka práce, zrušiť tie nezmyselné preškoľovania tých vodičov. Naozaj sú to veľakrát formálne záležitosti, ktoré len trápia zamestnávateľov a dnes zamestnať na Slovensku čo len jedného zamestnanca, máte kopec problémov, kopec úradov na krku, kopec kontrol, daňových zaťažení, potom všelijakým spôsobom tí zamestnávatelia látajú tie, na vykrytie tých pracovných pozícií aj možno skrze tej agentúry dočasného zamestnávania, ale v konečnom dôsledku dopláca na to bežný občan. Byť zamestnancom agentúry dočasného zamestnávania, tak to nie je žiadna výhra a to sa nedá hovoriť o žiadnej výhode. Jednoducho ten Zákonník práce potrebuje akútne, veľmi akútne potrebuje celú novelu a tých 20-tisíc štátnych zamestnancov, ktorí sú zamestnaní v štátnej správe a berú výsluhový alebo dôchodok... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)