39. schôdza

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister vnútra, vážená pani spravodajkyňa, hostia, zaujímavá diskusia v posledných minútach prebehla v tejto sieni. Ako keby sme sa rozhodli preukázať, že dokážeme všetko, aj to, čo sa možno nedá zmeniť, zmeniť do podoby, ktorá umožní občanovi, pokiaľ nás sleduje, zapochybovať vôbec o tom, že či rozmýšľame nad vecami, alebo len sa snažíme za každú cenu zaujať nejakým originálnym stanoviskom.
Ja si stále myslím, že vôbec nie je podstatné, čo hovorí pán poslanec Hlina, čo hovoria páni poslanci zo SMER-u, alebo páni poslanci tu z tohto krídla po mojej pravici z opozície. Ja si naozaj myslím, že by sme mali počúvať to, čo sa hovorí, a nie, kto to hovorí. Ale ako keby sme v tomto ohľade stále sa mali čo učiť.
Neverím, že si to, Lojzko, myslel teraz úplne vážne. Ja si naozaj myslím, že tento zákon, či v tejto, alebo inej podobe, ak by sme ho mali už dávno doteraz, tak by možno toho Žarnaya minimálne ochránil v tom smere, že by dnes, dva roky po tom, ako vystúpil, nežil ako nezamestnaný zo 117 eur, aj keď posledné dva mesiace už nejakú robotu našiel.
Ale tým som možno nechcel začať, to ma len zaráža, lebo si myslím, ako keby sme nechceli uchopiť tú podstatu, že aj malý pokrok je pokrokom a kvôli tomu to znegovať a pridá sa vlastne k tomu, ako aj pán poslanec Simon a ako aj vlastne Štefan Kuffa, že to, čo tvrdili kolegovia zo SMER-u, že ideme chrániť udavačov a minister to zmenil a my hovoríme: "Nie, nie, pán minister, tak to ste meniť nemali. To je teda ozaj o udavačoch." Ja tomuto nerozumiem.
No ale vráťme sa k podstate, alebo teda vrátim sa k tej niti, ktorú sa pokúsim držať. Táto história tohto zákona je naozaj búrlivá. Sú možno aj búrlivejšie histórie v VI. volebnom období, ale táto patrí možno k tým, ktoré patria k tým najviac premývaným rôznymi návrhmi, ktoré prichádzajú a odchádzajú. Bol tu návrh dvakrát z dielne KDH, bol tu návrh od pána poslanca Lipšica, boli tu naše návrhy, je tu teraz návrh z dielne vlády Slovenskej republiky.
Som presvedčený, a to poviem hneď v úvode, že tento návrh, ktorý prichádza z dielne vlády, je návrhom, ktorý treba podporiť. Nie je to návrh pre udavačov, nie je to vec, ktorá by bola hodná až takej veľkej kritiky, aká sa neuveriteľne zniesla práve z radov opozície. Môžem smelo povedať v tejto chvíli, že so všetkými chybami, o ktorých budem rozprávať, som na strane SMER-u pri tomto zákone. Je to zákon, ktorý by som si nedovolil nepodporiť, a je to naozaj aj kvôli tomu, a ideme teraz k tomu, vážený pán minister, k čomu ste ma vyzvali, ktorý naozaj sa veľmi silne podobá na zákon, o ktorom ste vy nevedeli a o ktorom ste dnes teda prehlásili, že je originálny, a moje obvinenie z toho, že je kópiou našich návrhov, je nenáležité.
Nie, nebudem sa s vami sporiť, lebo vec je dôležitá a toto neni podstatné (reakcia navrhovateľa), ale určite si povedzme, že ak existuje softvér na kontrolu plagiátorských diel, ja nepochybujem, že minister vnútra má k dispozícii veľmi efektívny softvér, a niekoľko, že teda máte na to aj technické, aj finančné možnosti, napokon patrí to medzi vaše pracovné povinnosti. Nuž ak ste teda prelustrovali náš návrh a ten softvér to vyhodnotil, že sa zhodujeme na 4,5 %, inak trocha sa divím, že ste sa na toto hodili, niekto vám to poradil, vypadá to dobre, že dostaneme teda Mičovského, nachytáme ho.
Viete, nepoznám presne, nie som ani predsi softvérak, ale aj keď nepoznám presne, ako fungujú tieto softvéry, som presvedčený, že ony sa teda zameriavajú predovšetkým na isté slovné spojenia, samozrejme, nie presné, lebo veď každý, kto chce robiť plagiát, tak si dá na to pozor, slovné spojenia a pracuje predsi len nie na báze ideovej, ale na báze slovnej, viet, spojení významových.
Ak je to teda tak, a ja vôbec nepochybujem, že ste našli asi správne číslo, že tie slovné spojenia sa podobajú len na tie 4,5 %, tak ako sa mi veľmi páčilo, že ste bol možno prvý vládny politik, ktorý sa tu z tohto miesta ospravedlnil, že nevedel o našom zákone, bolo to pekné, fakt si to vážim, ja sa tu z tohto miesta pánovi Kaliňákovi ospravedlňujem, že som povedal, že tento zákon je odkopírovaný od nášho. Nie, tento zákon zrejme čerpal z veľmi podobných zdrojov ako my. Ja som sa napokon k tomu aj hlásil, že v našom zákone sú zakomponované staré dobré zásady, ktoré stará dobrá Európa pozná už veľa rokov z dielne Transparency a podobných inštitúcií, kde vyslovene odporúčajú vládam, aby sa s týmito vecami vysporiadali tak, ako sme to my navrhli v tom našom 48-stranovom zákone. Možno ste čerpali z tých istých miest, takže plagiátorstvo toho rozsahu, aké ste vy popísali, naozaj by sa nedalo určiť, ospravedlňujem sa za to, nie je to odkopírované, ale ideovo ste veľmi tam, kde my, akurát s tým rozdielom, že my sme to začali dva a pol roka pred vami. Ale ja verím, že aj to bolo dobré.
Ja si možno môžem domýšľať alebo myslieť, že keby toho nebolo, keby nebolo KDH, keby nebolo Obyčajných, keby nebolo Lipšica, tak by ste možno vy povedali si, že takýto zákon neprinesiete.
Však, pán minister a pán podpredseda vlády, naozaj tu zaznievalo z vašich úst, už ich nebudem menovať, kolegov, veľmi často, že zákon pre udávateľov sa neprijme, a vy ste to zvrátili. Môžem sa spytovať - prečo? Verím, že aj preto, lebo my. A my, napokon, veď to je úloha opozície, do niečoho búšiť a o niečo sa postarať, výsledok je dôležitý. Vôbec nevadí, že to bude z dielne vlády, ja to vítam a podporím.
Ale keď sme ešte pri tých softvéroch, jedna vec mi predsa len napadla. Uznávam vaše možnosti, zrejme aj rozpočet, aj prajnosť, teda vlády aj voči vášmu ministerstvu, aby to mohla umožniť, viete, čo by bolo zaujímavé, vážený pán minister? Existujú softvéry, využíva to FBI údajne už dávno a je to nesmierne drahé a na Slovensku, tuším, je nejaká veľká banka, neviem ktorá, ktorá korupciu v najvyšších sférach pri bielych golierikoch odhaľuje spôsobom, že dokáže mimoriadne efektívne popísať a odhaliť súvislosti, kto, s kým, kde hrá. Lebo je taký softvér, však? (Reakcia navrhovateľa.) No ak ho máme, tak potom je fajn, ja som vám chcel navrhnúť, aby ste ho teda tiež využili, nielen kontrolovať naše návrhy, či sú plagiátorské, berem, bolo to šikovné, aj keď, aj keď to bolo trocha také, vy máte väčšiu úroveň ako toto, ale dobre, poradili vám, využili ste to. Ale to by sa mi páčilo, keby ste použili tento softvér, aby sme zistili, že keď niekto vyhráva verejné súťaže a, samozrejme, mená sú to rozdielne a sú to aj rozdielne firmy, že by sme odhalili tie prepojenia.
Ja si myslím, a to by platilo teda absolútne na všetkých. To neni otázka, že sa bavíme dneska ohľadne SMER-u. Táto krajina to potrebovala pred SMER-om a bude to potrebovať aj po vás. Určite áno. Korupcia je tisícročný prípad. Ideme používať, alebo vy ho používate? Ak áno, ja by som bol za to, že teda ten plagiátorský má u mňa hodnotu jedného bodu, dobre, potrebné je aj to, však vieme, že plagiátorstvo je dnes zneužívané v iných sférach, nielen pri zákonoch. Ale ak má to jednu hodnotu, teda hodnotu jedného bodu, tak ak raz využívame tento softvér a vy hovoríte, že ho máme, čo je pre mňa absolútne priaznivá novinka a informácia, nuž ho využívajme. Ja neverím, že pri tých všetkých spletiach tých našich súťaží, a ja budem aj teraz komunikovať v najbližších dňoch pre jednu konkrétnu súťaž, ale teraz na to neni priestor, že by sme neodhalili súvislosti, ktoré budú zarážajúce, akí to víťazi napríklad vzchádzajú z veľkých mnohomiliónových tendrov. Tu sú len dve možnosti. Alebo teda tento softvér nepoužívate, alebo nie je dobrý. Ja neverím, že som sa nedozvedel zatiaľ o žiadnom výsledku, takže budem rád, keď ku svojmu plagiátorskému pridáte ešte aj takéto využitie softvéru.
Ale vravím ešte raz, aby som to teraz nezabíjal nejakým osobným, ospravedlňujem sa, neodkopírovali.
A napokon, poďme k tomu zákonu, baviť sa o tom, či SMER, či pán Lipšic, či pán podpredseda Figeľ? Pozrime sa na tie žiarovky hore. My všetci vieme, že ich vymyslel Edison. Fajn, ale je to až také podstatné, že ich vymyslel Edison? Viete, čo je podstatné. To, že nám už vyše sto rokov svietia. A ja si myslím, že tento zákon z dielne SMER-u nebude spasiteľný, ale posvieti do temna, ktoré v tejto krajine panuje.
Neviem, čo si myslíme my v tejto slonovinovej veži, niektorí už dvadsať rokov, niektorí dva, možno tak, ako sme voľakedy obviňovali pred ´89. ľudí, že stratili kontakt s realitou, možno to hrozí aj niektorým z nás. Ale ak si myslíte, že národ nevníma dobu, ktorú žijeme, ako dobu temna, tak sa hlboko mýlite. Len už nemajú niekedy sily, chuť ani vieru niečo robiť, pretože neveria, že sa dá niečo urobiť, a dokonca očakávajú len nejaké zásadné zmeny.
Ja neočakávam zásadné zmeny v podobe revolúcií, ale zásadné zmeny v podobe nás. Žiarovky svietia, ale doba temna tu je. Je to paradox. Máme dobu, ktorá je z hľadiska ekonomických parametrov tak blahobytná, aká nebola doteraz nikdy, ulice sú vysvietené, novinové články, časopisy, titulné strany sú nasvietené krásnymi, šťastnými mladými. Teda aká doba temna? No, to temno je naozaj v nás. To je ten paradox, že ak by som teraz chcel si do niekoho udrieť, tak si poviete, tak si udri do SMER-u, vládnu siedmy rok, tak oni tu zhasínajú. Nebola by to správna rana.
Vôbec netúžim po tom, aby som teraz hovoril, že sedem rokov vlády SMER-u je jediná príčina toho temna. Alebo Mečiarovo dedičstvo? Donekonečna hovoriť o tom, že za to, že nejaký pán, ktorý je dneska politickou mŕtvolou, rozdal ľuďom, ktorí boli večer chudobní a ráno milionári, túto krajinu? Dokedy sa budeme na to vyhovárať? Ani to by nebola dobrá argumentácia. Alebo na čo budeme? Na kapitalizmus? Vyštrnganý kapitalizmus v ´89.? Ale veď ten majú aj v Škandinávii. Viete, aká je hanba v Švédsku urobiť nejaký korupčný čin? Majú tam korupčníkov. Aj tresty pre nich. Ale ten, kto sa dopustí takého činu, tak ten je odsúdený verejnosťou tak, že do smrti už po ulici nebude chodiť vzpriamený.
Takže ani tam by som nehľadal chybu. Ani v SMER-e, ani v Mečiarovi, ani v kapitalizme. Naozaj si myslím, že by sme ju mali hľadať predovšetkým sami v sebe, každý svojou istou mierou. Tá miera je rozdielna. Prečo tak často sa v tejto krajine mlčí? Alebo sa bojíme? Lebo máme rodinu. Lebo máme presvedčenie, že páni boli aj budú a nič nezmeníš. Lebo svet je už taký. Lebo nehas, čo ťa nepáli. A vedeli by sme to vydokladovať množstvom rôznych vetičiek, viac alebo menej vtipných alebo nevtipných.
Ale toto predsi nemôže platiť absolútne. Ak niekto uplatňuje túto vetu v hladovej doline na východnom Slovensku, ak je to posledný zamestnaný zo širokej rodiny, kde ostatní sú, všetci, nezamestnaní, nuž akým právom by som mu ja mohol stadiaľto vyčítať, že on hovorí, že nemá chuť ani silu bojovať voči tomu, pretože on naozaj nebude bojovať s korupciou. On musí bojovať o každodenné prežitie.
Ale je tu jedna veľmi významná skupina, ktorá si môže napísať k menu aspoň dočasne neuveriteľné dva slovíčka: "ústavný činiteľ". Tu sedí 150 ústavných činiteľov, vo vláde do dvadsiatky, nespočítal som ich. Ďalších máme tiež. Ak takíto ľudia považujú svoje poslanie za poslanie, s ktorým sa nemá stotožniť, s bojom proti korupcii, tak tam by sme museli veľmi vážne zapochybovať o tom, či už ústavný činiteľ je slovo, ktoré sa má spájať s našimi menami.
Viete, niekedy nám vytýkajú limuzíny, platy, sekretariáty, výbavu, za to sa nehanbíme, to patrí k vašim, našim funkciám. Nebudem sa sporiť o tom, že či primerané, alebo neprimerané. Ale k našim funkciám predovšetkým patrí, aby sme tam, kde ostatní majú právo na mlčanie a na nekonanie, pretože ich bije každodenná realita, aby sme my nemlčali. A bojím sa, že práve aj náš dlhý, problematický prístup k tomu, ako prijímame tento zákon, je prejavom toho, že by sme radi niečo možno skôr odmlčali, ako ozaj prijali. Aj tá diskusia dnešná mi dáva taký veľmi zlý pocit, že boj medzi sebou považujeme za dôležitejší ako boj o občana.
Viete, nie sme celkom okej, a tie príklady, ktoré sa dajú k tomu použiť, sú predsi tie, ktoré svedčia o tom, aj keď sú to už také fúzaté kauzy, ale raz sa bavíme o nejakom daňovom úrade divnom, potom o nejakých sitkách, cez ktorých pretečie naše svedomie, potom o nejakom hlase, ktorý zarába milióny vlastnou hlavou. Potom o nejakej nástenke, ktorú nikto nevidel a spôsobila obrovské škody. Čo sme vyvodili z týchto vecí? Ako sme ako ústavní činitelia vyriešili tieto len symboly doby? Ja viem, že som nevymenoval tú podstatu, podstata je možno nevymenovateľná, prešli sme to mlčaním. My ústavní činitelia - zo straníckej spolupatričnosti, zo strachu, z pohodlnosti? Veď my sme v týchto funkciách nie v zamestnaní, my nemáme právo naháňať nič iné, len zákony, ktoré by mali slúžiť občanovi. Bojím sa, že v niektorých veciach ako keby sme vykonávali svoje poslanecké mandáty na polovičný úväzok alebo ako pridruženú činnosť, hlavná je niekde inde. To je neprípustné. A dôsledok toho je ten, že tie kauzy, ktoré som spomenul, dodnes zostávajú v akomsi vzduchoprázdne. Možno sa povie: "Veď sa vyšetrujú." Aj na lesoch sa vyšetruje už päť rokov a ešte sa možno ďalších päť bude. Ale my nemáme právo sa vyhovárať na to, že sa niečo vyšetruje. My máme vysielať jasné signály, a aby som to povedal tak nie kriticky, ja neútočím na nikoho v tejto chvíli. Ja sa musím sám seba naozaj spýtať, keďže už dva a pol roka mám právo sa nazývať ústavným činiteľom, že: "A ty, Jano Mičovský, čo si to vlastne okrem toho, že si sa pokúšal sem-tam do niečoho pichnúť a niečo napraviť, čo si ty vlastne pre toho občana, aby tá korupcia nebola takým veľkým problémom, vykonal?" Bojím sa, že odpoveď aj v mojom prípade nie je pre občana nijak zvlášť potešiteľná.
No dobre, ale podstata zákona nie je o ústavných činiteľoch, ale o ľuďoch, ktorí nečakali na tento zákon, oni nehovorili: "Pán minister, kedy ho prijmeš? Vážení Obyčajní, kedy ho presadíte? Pán Lipšic, pán Figeľ, bude?" Všimnite si, že sú to ľudia, ktorí dokázali nemlčať tam, kde ostatní mlčali, aj bez našej ústavnej podpory. A tu si ich niekto dovolí nazvať udavačmi?! V minulosti aj dnes. Kde sme to?! Čo to je za hrôza?!
Vy naozaj máte niekto odvahu sem ešte prísť, aj Lojzko Hlina, ak si tam niekde, aj kolegovia zo SMER-u, ktorí ste to povedali, a povedať ľuďom, ktorí dokázali sa tak zachovať, ako sa zachovali, bez našej zákonnej podpory, že oni sa chovali ako udavači? To naozaj?! Ak by si toto niekto dovolil, tak ja s ním odmietam tuná sedieť v tejto lavici, v týchto laviciach. To je vylúčená vec! Pretože my máme právo politicky bojovať, ale nemáme právo čestných ľudí znevažovať. A tam, kde zlyháva štát, tam sa nájdu nejakí blázni a my im máme byť za to vďační.
Viete, to je ako, to je neuveriteľné, čoho sme sa tu dneska chceli dopustiť. Naozaj dokážeme povedať týmto ľuďom, ktorí bojujú tam, kde my mlčíme, že sú udavači, že sú nestatoční? Máme právo na rôzne odkazy. Ale povedať kontrolórke Ľube Lapinovej, ktorá vyhodnotila súťaž ako špinavú kvôli tomu, že víťaz verejného obstarávania vedel o svojom víťazstve skôr, ako sa o dva dni na to otvorili obálky, že je udavačka? Že táto žena si konala svoju povinnosť, za ktorú dostala tú odmenu, aká sa v tejto krajine dáva?! Stala sa prebytočnou pri najbližšej príležitosti. Alebo redaktorke Vande Tuchyňovej, ktorá kdesi na Turci objavila prístroj, ktorý stál milióny a bolo to o milióny viac, ako bolo treba, a zverejnila to? A stala sa pre Slovenský rozhlas a televíziu prebytočná. Aj tej chcete odkázať, že si konala tú svoju prácu nejak nepoctivým spôsobom?! Alebo pani doktorka Pechočiaková, ktorá otvorene zaprotestovala, že jej nadriadení nebudú falšovať zdravotné záznamy? Mohol to byť váš hocikoho záznam. Ona povedala: "Nie!" Pani doktorka Pechočiaková bola udavačka na svoju šéfku?! Alebo Oto Žarnay? Už ste ho tu spomínali veľakrát, až sa bojím, že zneužívame tie mená, lebo je to nezaslúžené, takýchto ľudí je oveľa viac. Keď predseda rady školy dokázal povedať nahlas v tej presile ľudí, ktorí sa vzopreli proti nemu, že rozdávať právnikom tisíce eur za prácu, ktorú nevykonávajú, je okrádanie učiteľov. Aj v tomto prípade by sme sa pustili do takejto diskusie tu v sieni zákonnosti? Neverím, neverím, neverím, že to môžete myslieť vážne, a zásadne proti tomu protestujem. Máme právo tu politicky bojovať, je to naša povinnosť, máme právo na rôzne videnie sveta, ale čestnosť, charakternosť, napriek tomu, že boli režimy, ktoré si aj pod tým vysvetľovali rôzne významy, tá by mala byť asi ctená vždy a všade.
Viete, sú to takí zvláštni ľudia, tí, ktorých by sme chceli chrániť, lebo psychológovia dodnes neprišli na to, že čo sú to vlastne za ľudia? Tí, ktorí v istej chvíli prestanú mlčať, nedá sa, nevieme ich vyriešiť ani pohlavím, ani vzdelaním, ani náboženstvom, ani vekom. Oni v jednej chvíli možno sami nevedia prečo, ale určite so strachom si povedia: "Dosť!"
Áno, mali ste pravdu, čo ste povedali, že táto spoločnosť zlyháva, že tu chýba systém. Ale prečo sme proti tomu postavili, že títo ľudia, ktorí chcú ten systém opraviť, nie tým, že sedia tu, lebo nemajú tú možnosť, nemôžu robiť zákony, ale majú možnosť pôsobiť vo svojom okolí, že zabojovali, ako by sme mohli týchto ľudí odsúdiť? Veď nielen my meníme svet zákonmi, každý občan ho mení. Viete ako? Nechodí do parlamentu, len vo svojom okolí robí to, čo mu káže česť a svedomie, a možno to prenesie iba na jedného človeka, možno na svojho najbližšieho alebo na svojich kolegov, ale tak sa mení svet, že sa meníme my sami a meníme tých, ktorí sú nám blízki v našom okolí. Takže tých ľudí my nemáme právo znevažovať, a ak tu existuje zákonná možnosť, veď my sme tu nato, aby sme robili zákony, ako ich podporiť, tak ju jednoducho využime. A to, čo urobil pán minister, vôbec mi nevadí, že akú má on históriu politickú, ani kde je, ja vítam tento návrh, pretože tento návrh je otvorením dvierok k tomu, aby bol poriadok.
Dobre vieme, že žiadny zákon nič nespasí. Veď tu sa niečo hovorí o uvádzaní zákonov do života a ich presadzovaní. Takže ak robíme dnes krok A, ak píšeme prvé písmenko abecedy protikorupčnej, tak po to Ž je ešte kopu písmen. No ale ak to áčko neotvoríme, tak čo chceme zmeniť? Abo budeme stále hovoriť, že doba je taká? My naozaj nechceme týchto ľudí vidieť v inom svetle?
Veľmi vás prosím, aby sme to videli, a mám na to ako prosbu, pomôžme im. Pomôžme, aby ich pribúdalo. Možno sa spýtate: "A načo? Ozaj je to až taký zásadný problém?" Viete, ten najposlednejší problém je ten, že nám uniká tých 500 a možno viac, milión eur korupciou každý rok. Naozaj to nazývam ako tým najposlednejším, pretože možno sme stále ešte taká bohatá krajina, že v tom rozpočte tých korupčných 500 mil., aj horšie veci sú, ale nám tu uniká niečo iné, dôležitejšie: viera v spravodlivosť, viera v to, že sa dá fungovať dobre - a to je vec, ktorú už nevyčíslime. To je vec, ktorá nás musí trápiť, ktorá musí trápiť podpredsedu vlády, každého poslanca, každého ústavného činiteľa. Tam je naša možnosť túto krajinu doslova povzniesť. My to veľmi potrebujeme. A viete prečo? A to je to najpodstatnejšie. Pretože tu sa zatiaľ hrá iba o tie obyčajné peniaze. Veď ide len o korunky, čo eurá. To naozaj neni hodnota, pred ktorou sa treba klaňať. Ale my históriu sme ešte neukončili. V roku 2014 nekončí história sveta. Ak máme za sebou 70 rokov mierových, blahobytných, aká je istota, že nás čaká ďalších 70 rokov tohto typu, keď máme plné obchody? Tvárime sa, že je síce nie dobre, ale napriek tomu sa zrážame v nákupných strediskách, napriek tomu, že pribúdajú.
Ja sa veľmi bojím jedného, že ak my dnes nedokážeme jasné stanovisko zaujať voči ľuďom, ktorí majú odvahu nemlčať tam, kde ostatní mlčia, čo by sa tak asi dialo, keby tá história, do ktorej nevidíme, nám priniesla nie otázky, kto korumpuje a kto nie, ale kto prežije a kto nie? Či to budú naši blízki. Či by sa náhodou potom nestalo, že opäť voľajakí hnedí tupci nepovedia: "Naložte ho do vagóna, len aby mňa nie!" Ja viem, že súvislosti sú to možno až ťaživé, ale ja sa bojím, že ak nedokážeme byť féroví a čestní v tejto dobe relatívne vysokého pokoja, tak by sme strašidelne zlyhali, keby prišli doby, ktoré už by vôbec neboli pokojné.
A ak to vidím temne, tak mi prepáčte, možno som zameraný nie pozitívne tak ako vy, ale ja naozaj si veľmi želám, aby sa moji synovia v tejto krajine nedožili niečoho takého, kde zase bude boj medzi tými, ktorí, naozaj tam by už išlo o udavačstvo, ktorí udávajú, ktorí zachraňujú seba samého, ktorí si zachraňujú holú kožu tým, že nedokážu sa zastať toho, koho bije osud. Dneska sú to možno ukradnuté milióny, ktoré nechceme vidieť v našej firme. Večer, keď pôjdeme okolo parku, možno to bude nejaký krik nejakého bitého občana, ktorého radšej nebudeme počuť, aby sa nám neušlo. Potom to bude možno kolega, o ktorom budeme dobre vedieť, že ho vyhadzujú z práce nezaslúžene, ale veď to vyhadzujú jeho, nie nás.
Viete, tam sú podstaty týchto súvislostí, sú to ťaživé, a ak to prognózujem trocha dočierna, tak potom vedzte, že najlepšie prognózy sú tie, ktoré sa nikdy nenaplnia. Tak potom urobme všetko pre to, aby morálna hodnota tejto krajiny bez ohľadu na volebné obdobia a strany, ktoré sa tu budú striedať, veď demokracia je pestrá, aby boli morálne hodnoty tu trvalo prítomné. To je povinnosť ústavných činiteľov bez rozdielu strany.
Ja som ostal dlžný, vážený pán minister, možno ešte vlastne také dovysvetlenie toho, že prečo som, a stále si to myslím, tak hrdo do istej miery povedal, že ste od nás, už teraz nehovorím slovíčka, softvér ma nachytal, ale tá podstata. Viete, pamätám si vašu tlačovú konferenciu, keď ste hovorili o tom, že tie návrhy, fakt je ten, že vtedy ste nepoznali ten náš, že nie sú vôbec také dopracované ako ten váš, bolo to niekedy, marec, apríl, keď ste hovorili, že vy idete zaviesť systém, ktorý bude zavádzať povinnosť zamestnávateľov mať ten vnútorný režim nastavený tak, aby ľudia mali možnosť tam nahlásiť nekalé správanie. My sme to tam mali, mňa to prekvapilo, že vy ste to priniesli ako novinku, preto som aj možno z toho odvodil záver, že, aha, tak pán Kaliňák nevie, že my to už dva roky máme v parlamente. Alebo raz ste povedali: "No to korupcia neni len korupciou, ale tu máme aj trestné činy a tu máme aj nekalé správanie." Ja si hovorím: "Panebože! Veď v našom zákone je vymenovaných okrem korupcie 38 trestných činov a zároveň protispoločenská činnosť ako nekalé správanie."
Takže tam možno pramenila tá moja, to moje presvedčenie, že ste siahli aj do nášho zákona, ale už som to vysvetlil. Siahli sme asi možno do toho protikorupčného európskeho prostredia, ktoré tieto veci doporučovalo už dávno, aby tam boli zaradené. A mohol by som vám len vytýkať, že prečo teda možno až od tých 50-tisíc považujete tie nekalé praktiky za hodné postihov, lebo tak to vyplýva z vášho návrhu, že ako zlomyseľníci mi už tak ako poradili, že vlastne pre vás nekalé konanie do 50-tisíc by ako nebolo hodné postihu. Ale to zase možno nemám tak naštudované, aby som vám to tak ako. Ale, tak tá, no, možnože zase nechcem to znevážiť tým, že vás budem, hej, nájdu sa tam aj ďalšie veci. Ale ja nechcem vyliať s tou protikorupčnou vaničkou to dieťa, ktoré sa tu má dneska narodiť v podstate v podobe tohto zákona.
Bol tam ešte aj detail, ktorý som si chcel teda pripomenúť, ale už neviem, počkajte, ja som si niekde možno urobil poznámku, keď som počul o tom, ako ste mi to pripomínali. (Rečník listuje v papieroch.) Ale poznámky zrejme, som neporiadny, tak neviem, kde som si zapísal. Ešte tam čosi bolo, čo by bolo možné, hodné voľne povedať na konto toho, že sme naozaj neboli ďaleko ideove od seba.
Dobre. Ja, aby som ukončil pomaly toto vystúpenie, mám ešte možnosť sa prihlásiť do ústnej. Rád by som ešte teraz predniesol pozmeňujúci návrh. Je to návrh veľmi jemnučký. Je pravda, dostal som informáciu, že tam hore kdesi sedí váš pán riaditeľ právneho odboru, že to mám s ním prekonzultovať. Ja sa ospravedlňujem, ja som podpisy zháňal do poslednej chvíle, lebo v noci to vznikalo, takže veľmi rád to urobím. Mám záujem, aby to bolo prijaté, a verím, že to aj bude. Už len kvôli tomu, že je to vec, ktorá je relatívne nevinná.
Pôvodne sme v noci, tejto noci, vypracovali pozmeňovák, ktorý sa týkal dvoch oblastí, a to otázky toho, aby povinnosť mať vnútorný predpis pre protikorupčný boj bola zavedená aj pre firmy pod 50 zamestnancov a zároveň aby povinnosť Inšpektorátu práce bolo tento predpis vypracovať a bezplatne ho šíriť pre všetkých záujemcov. Ale pochopil som, že som nevykonal dobrú poslaneckú prácu, lebo som natrafil na nesúhlasy aj viacerých kolegov z pozície, takže veľmi rýchlo túto časť, tak to aj teraz prehlasujem, aby som nikoho nenechával na omyle, vyčiarkol von. To znamená, nebudeme trvať na tom, nenavrhovať - čože trvať my nemôžeme -, nebudeme navrhovať, aby tam bola táto povinnosť rozšírená aj pre ostatné firmy. Aj keď si myslím, že je to dobré, keď sa občan má kde nahlásiť. Mimochodom, v našom návrhu tento náš systém, ktorý sme navrhovali, umožňoval tomu nahlasovateľovi ostať anonymným a sledovať v tej firme, čo sa deje. Vy ho, vy ho, mu dávate možnosť, že musí byť buď zverejnený, alebo keď je anonymný, tak nevie spätnú väzbu svojho podania získať. Ale to sú nuansy, dobre. Zase našlo by sa toho ešte viacej, ale nechcem, opakujem sa, zabiť to, že vidím v tomto dnešnom dni alebo hlasovaní, ktoré príde, veľmi dôležitý moment.
A tá druhá vec, ktorú nechávam, nechávame, predkladáme to celý klub Obyčajných v našom pozmeňujúcom návrhu, je nevinná a dôležitá zároveň. Je to otázka protikorupčnej výchovy. Viete, ak dnes učia už v materských škôlkach budúcich dospelákov odlišovať odpady, čo je odpad a čo nie je odpad a čo kam patrí, tak bude veľmi dobré, keď naučíme už v školách odlišovať aj odpady charakterové. Čo je a čo nie je výbava slušného človeka.
Lojzko, dúfam, že sa neusmievaš presne kvôli tomu, lebo toto, o tom si presvedčený, že starých chreňov, ako som ja, už nezmeníme, ak ho zle vychovali, tak už nebude... Ale ak my do detí vložíme to, že vec, ktorá zaváňa korupciou, je vec, za ktorú sa musia hanbiť už od prvej triedy základnej školy, ja verím, že platí aj v tomto ohľade, že keď ma bude mamka ohýbať, tak ma ohne do tej podoby, ako potrebujem. Takže, takže naozaj chcem, aby sme netriedili len odpady na zlé, na dobré, či špinavé a menej špinavé, ale aj charaktery, a aby sme deťom vedeli povedať.
Takže náš návrh, musím ho prečítať, sa týka naozaj len tejto veci. Ďakujem všetkým, ktorí mi to ochotne ešte v posledných minútach pred mojím vystúpením podpísali, takže mám tých 15 podpisov a návrh znie nasledovne.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh, vymenovaní poslanci, návrh zákona o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto:
V čl. I v § 1 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: „Tento zákon upravuje tiež povinnosti štátu v oblasti prevencie protispoločenskej činnosti a protikorupčného vzdelávania a výchovy.“
Odôvodnenie nemusím čítať. Vysvetlil som.
2. V čl. I sa za § 17 vkladá nový § 18, ktorý znie:
„(1) Štát podporuje prevenciu protispoločenskej činnosti a protikorupčné vzdelávanie a výchovu ako súčasť prevencie protispoločenskej činnosti.
(2) Cieľom výchovy a vzdelávania na školách a v školských zariadeniach, ktorý je obsahom výchovno-vzdelávacích programov podľa osobitného predpisu, je aj úcta k zákonom a osobitne vzťah k prevencii a zamedzeniu vzniku a šírenia protispoločenskej činnosti.
(3) Subjektom, ktoré sa v rámci svojej činnosti zameriavajú na dosiahnutie cieľov uvedených v odseku 1, môže Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky poskytnúť dotáciu podľa osobitného predpisu. Dotáciu na dosiahnutie cieľov uvedených v odseku 2 môže týmto subjektom poskytnúť aj ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu podľa osobitného predpisu.“
Doterajšie § 18 až 21 sa označujú ako § 19 až 22.
Poznámky pod čiarou k odkazom 21 až 23. Strašne nerád to čítam, ale povedali mi, že musí.
"21) § 4 písm. g) a § 5 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č..../2014 Z. z.", a to zákon 583 a zákon 597.
Poznámky pod čiarou k odkazom 21 a 22 sa označujú ako poznámky pod čiarou k odkazom 24 a 25.
No a v závere je tam ešte: Za čl. XVII sa vkladajú nové čl. XVIII a XIX, ktoré znejú: Zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení zákona č. 23/2004, 564/2004, 689/2006, 245/2008, 462/2008, 179/2009, 184/2009, 38/2011, 390/2011, 325/2012, 345/2012, 81/2013 a 464/2013 sa mení a dopĺňa takto:
V § 4d sa odsek 1 dopĺňa písmenom o), ktoré znie: „o) prevencie kriminality a inej protispoločenskej činnosti.“
Posledný odsek, teda čl. XIX znie: Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona 462/2008 Z. z. sa dopĺňa takto:
V § 4 písm. g) sa na konci pripájajú tieto slová, tie stoja zato, aby ste ich vypočuli: „ako aj úctu k zákonom a osobitne vzťah k prevencii a zamedzeniu vzniku a šírenia kriminality a inej protispoločenskej činnosti.“
Doterajší čl. XVIII sa označuje ako čl. XX.
Toľko slová pozmeňujúceho návrhu. Ospravedlňujem sa, že som proste to možno neurobil tak, ako som dostal doporučené, že možno som mal pracovníkov pána ministra navštíviť skôr. Ale v noci sa to nedá a boli sme málo šikovní.
Som presvedčený, že ak sme si vybrali z toho nášho ozaj širšieho návrhu, ako je ten váš, lebo mohli by sme sa baviť o vyznamenaniach. Ale dobre, vyznamenania, to je už zase istá symbolika dôležitá, ľudia si vyznamenania vážia, veď to viete. Ale to už je pre tých, čo možno odchádzajú so svojou protikorupčnou bojovnosťou. Ale ak chceme, aby v tejto krajine to fungovalo dobre, ja si myslím, že nikto z nás nemôže spochybniť význam vzdelávania v akejkoľvek oblasti. Ak sa zhodneme na tom, že už malých deťom je možné dať symbolicky s materským mliekom aj informáciu o tom, čo je a čo nie je charakterné, čo môžu a čo by nemali robiť, na čo môžu byť hrdé a za čo sa môžu hanbiť, ja som o tom presvedčený, že to tak funguje. Pretože sám si pamätám na rôznych ujov a tety, ktorí nám prišli do školy povedať, a bolo to možno v tom čase naivné, ale dodnes si to pamätám. Ja verím, že keď dáme spôsobom, ktorý je odôvodniteľný pedagogickými zákonitosťami, na známosť našim deťom aj to, že nám záleží, aby z nich vyrastali neskrivení ľudia, ktorých neskosí, nepoláme žiadna korupčná víchrica.
Mimochodom, slovo korupcia, staroindické reupt - zlámať, to je jedna krásna symbolika. Korupcia nie sú peniaze, to je lámanie charakterov, staroindické slovo je vložené do tohto. Možnože je aj iné vysvetlenie, to neni dôležité, mne sa páči toto staroindické.
Tak sa teda vynasnažme prijatím aj tohto pozmeňujúceho návrhu, aby lámanie charakterov pri boji s takou špinavou vecou, ako je korupcia, v budúcnosti bolo javom ojedinelým.
Ak ma ešte niečo napadne, tak sa ospravedlňujem, že sa prihlásim ešte do ústnej.
Ďakujem za pozornosť.

Tak dovoľte mi zareagovať. Ja, samozrejme, kvitujem a chválim, pán poslanec, tvoje odhodlanie a snahu legislatívne zadefinovať, vymedziť ochranu oznamovateľa protispoločenskej činnosti, oznamovateľa korupčného správania, korupčných činov. Považujem to za nevyhnutný inštitút práve a obzvlášť v súčasnosti, v súčasne nastavenom korupčnom systéme, kde vidíme, že sú poprepájané nielen lokálne, ale aj ústredné štruktúry.
Je to nevyhnutné aj preto, že poznáme príklady konkrétnych ľudí, ktorí neboli zradcovia alebo nejakí udavači s cieľom vlastného obohatenia, profitu, ale boli to ľudia, ktorým skutočne úprimne záležalo na tom, aby naša spoločnosť alebo ich nadriadení, alebo systémy, kde pracovali, verejnoprávne inštitúcie boli očistené od tohto korupčného správania. Poznáme príklady ľudí, ktorí stratili vďaka tomu prácu, alebo boli organizácie, ktoré boli poznačované rôznymi represívnymi, sankčnými opatreniami. Tieto procesy v našej spoločnosti sú stále živé.
Mám však inú obavu, že aj napriek tomu, že tento zákon bude formálne schválený, a bolo počuť aj z úst ministra rôzne deklaratórne vyhlásenia, mám obavu, že aj keď tento zákon bude schválený, nebude funkčný. Pretože nedôvera práve tých ľudí, ktorí sú si vedomí nejakého korupčného správania, v ústredné orgány alebo orgány, ktoré by to mali implementovať, tento zákon, je veľmi poznačená. Tá dôvera v tieto orgány a v odhaľovanie tu jednoducho nie je.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Ja budem celkom stručný už aj preto, že nechcem kaziť dojem z vystúpenia cteného kolegu Mičovského, dojem a zážitok. Myslím, že všetci, čo si ho vypočuli bez ohľadu na politické tričko, museli mať z jeho vystúpenia silný emocionálny zážitok.
Máme 25 rokov od novembra ´89 a stále narážame na ten istý problém: trpia nie tí, ktorí zlo páchajú, ale tí, ktorí na to upozornia, ktorí tvárou v tvár protispoločenskému zlu odmietajú mlčať a odmietajú sa len prizerať napriek tomu, že skúsenosť takýchto ľudí a tých odstrašujúcich príkladov je, žiaľ, stále veľa.
Takže v tomto zmysle ich považujem za hrdinov týchto čias a je našou takpovediac psou povinnosťou im vytvoriť aspoň tie základné systémové podmienky, aby takto statočne mohli vystupovať aj v budúcnosti, aby sa zmiernilo riziko, ktoré im za to hrozí a ktoré vlastne na hlavu stavia celý ten ponovembrový vývoj.
A preto, keď o pár dní budeme možno vo svetle reflektorov zase hodnotiť plusy a mínusy ponovembrového vývoja, mali by sme sa zamyslieť aj nad týmto naším fatálnym a, poviem, nielen mocenským, ale naozaj celospoločenským zlyhaním. Lebo nielen tí, čo sú momentálne pri moci, aj keď v prvom rade tí, ale celá spoločnosť má v tomto veľké maslo na hlave, že takýto stav vecí toleruje.

Ďakujem veľmi pekne. Ono v zásade až tak mrazí z toho zjednodušenia, že kto je za, kto je proti, hej, lebo tu sú, všetci sú za. Dnešným dňom sa narodí dieťa a ostatní sú proti tomu, alebo sú za, teda sú za korupciu, sú za. Prosím vás, pre poctivosť určitú to nerobme. Obzvlášť, keď týmito slovami narábame mimoriadne často, hej.
Dneska sa nenarodí žiadne dieťa, dneska sa narodí netvor, hej, netvor, ktorý bude terorizovať túto spoločnosť, proste, lebo je to zlý. Systémové zlyhanie štátu vo svojich funkciách nahrádzame zlým, veľmi zlým zákonom. Tak sa veci majú. A otvárame Pandorinu skrinku.
Pán minister počúval a na konci toho vystúpenia, to je to, čo som vyjadroval, tú určitú obavu, že čo to môže spustiť.
Pán kolega tu prečítal pozmeňovací návrh o tom učení v tých školách. Aké náboženstvo, aká etika? Proste mne to pripomína tú scénu z tých, filmu Pelíšky, ten milicionár, keď tam bol, príkaz znel jasne: "Nepriateľ nesmie prejsť."
Áno, možno aj teraz. Ja, viete, že naozaj otvárame možno veci, ktoré sme už dávno pozatvárali. A v takom tom nadšení, v tom entuziazme, že dnes je ten deň, kde všecko vymietime to, čo sme za 25 rokov pod seba nahádzali, tak dneska to všetko. Nie je to tak, práve naopak. Dneska vypustíme draka, hej, proste v tom, že ešte tu tie zbytky energie možno, kde niekde sú, v niekom sú, tak zhatíme.
A prosím vás, o občianskej statočnosti, statočnosť, ja viem niečo o statočnosti. A nemýľme si statočnosť s niečím úplne iným.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Veľmi krátko. Všetci vieme, že úspešný boj proti korupcii nie je vec jedného zákona. Musí fungovať prevencia, zužovanie priestoru pre korupciu, a musí fungovať represia na všetkých úrovniach. To znamená fungujúca polícia, prokuratúra a súdnictvo. Pochopiteľne, tento zákon je, ale jeden, nazvala by som to, čriepok z tej celkovej skladačky, ktorú keď budeme mať celú vyskladanú, tak budeme môcť úspešne bojovať proti korupcii, a preto si myslím, že je podpory hodný. Ďakujem pekne.

Ďakujem. Aj ja ďakujem za predchádzajúci komplexný pohľad na túto vec. Ja by som chcel zdôrazniť, že veľmi dôležité je, aby sme za korupciu požadovali aj strácanie sa peňazí po ceste ku konečnému realizátorovi, napríklad pri europrojektoch. Peniaze z Bruselu prídu konečnému realizátorovi, ale tak neskoro, že sú prakticky potratené, a ten, ktorý tú prácu na konci urobí, proste nedostane ani to svoje, ani to, na čo si požičal úver, aby mohol nakúpiť techniku, technológiu a tak ďalej. Nedostane nič. A súdi sa bezúspešne roky. A to, čo sa po ceste stratilo bez práce cez firmy, ktoré nemajú ani človeka, ani zariadenie, ani mechanizmy, to je tiež korupcia.
A ja si myslím, že nie sú to ojedinelé prípady, ale je to systém, ktorý dneska v europrojektoch, bohužiaľ, je. Na rôzne vzorové projekty netreba 230 sprostredkovateľov, ako povedal pán minister Vážny... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Kolegovia, prosím vás, prosím vás o kľud v miestnosti.

Mikloško, Jozef, poslanec NR SR
Tento povedal, že máme 230 sprostredkovateľských firiem, ktoré pomáhajú pri napísaní a vybavení projektov. Samozrejme, napríklad projekty reštrukturalizácie a obce alebo nejaké, to je stokrát ten istý projekt, ale napriek tomu to stokrát musí si to sprostredkovateľov, ktorí si berú všimné alebo proste percentá z toho, a ja aj toto nazývam čiastočne, keď aj neúmerne, korupciou.
Ešte k zákonu mám tú poznámku, že pri požadovaní odmeny tomu, ktorý to nahlási, treba dať svoju žiadosť, do nej dať meno, priezvisko, bydlisko a tak ďalej. Proste odmenu treba žiadať písomne, kópiu kdekade poslať, a to sa mi zdá, že nebráni tých oznamovateľov pred nejakými útokmi, no. Nie je na odmenu právny nárok, ale je len 50-krát minimálnou mzdou... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Ja len na naozaj krátke možno upravenie, doplnenie pána poslanca Mičovského. To slovo korupcia nepochádza z Indie, ale z rímskeho práva. A nech mi teda odpustia učitelia rímskeho práva, ale v rímskom práve tuším bola taká jedna osobitná žaloba, ktorá sa volala actio servi corrupti, to bola vlastne žaloba na skazenosť, na skazenie otroka. To znamená, že keď nejaká tretia osoba pokazila, skazila otroka niekoho, kto ho vlastnil, tak bol tam osobitný žalobný titul, a preto slovo korupcia je vlastne skazenosť. Skazenosť v takom tom širšom slova zmysle.
Takže ten pôvod toho slova je z našej právnej tradície, nie z indickej, keďže rímske právo je našou právnou tradíciou.