39. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Ja budem celkom stručný už aj preto, že nechcem kaziť dojem z vystúpenia cteného kolegu Mičovského, dojem a zážitok. Myslím, že všetci, čo si ho vypočuli bez ohľadu na politické tričko, museli mať z jeho vystúpenia silný emocionálny zážitok.
Máme 25 rokov od novembra ´89 a stále narážame na ten istý problém: trpia nie tí, ktorí zlo páchajú, ale tí, ktorí na to upozornia, ktorí tvárou v tvár protispoločenskému zlu odmietajú mlčať a odmietajú sa len prizerať napriek tomu, že skúsenosť takýchto ľudí a tých odstrašujúcich príkladov je, žiaľ, stále veľa.
Takže v tomto zmysle ich považujem za hrdinov týchto čias a je našou takpovediac psou povinnosťou im vytvoriť aspoň tie základné systémové podmienky, aby takto statočne mohli vystupovať aj v budúcnosti, aby sa zmiernilo riziko, ktoré im za to hrozí a ktoré vlastne na hlavu stavia celý ten ponovembrový vývoj.
A preto, keď o pár dní budeme možno vo svetle reflektorov zase hodnotiť plusy a mínusy ponovembrového vývoja, mali by sme sa zamyslieť aj nad týmto naším fatálnym a, poviem, nielen mocenským, ale naozaj celospoločenským zlyhaním. Lebo nielen tí, čo sú momentálne pri moci, aj keď v prvom rade tí, ale celá spoločnosť má v tomto veľké maslo na hlave, že takýto stav vecí toleruje.

Pán poslanec Hlina.

Ďakujem veľmi pekne. Ono v zásade až tak mrazí z toho zjednodušenia, že kto je za, kto je proti, hej, lebo tu sú, všetci sú za. Dnešným dňom sa narodí dieťa a ostatní sú proti tomu, alebo sú za, teda sú za korupciu, sú za. Prosím vás, pre poctivosť určitú to nerobme. Obzvlášť, keď týmito slovami narábame mimoriadne často, hej.
Dneska sa nenarodí žiadne dieťa, dneska sa narodí netvor, hej, netvor, ktorý bude terorizovať túto spoločnosť, proste, lebo je to zlý. Systémové zlyhanie štátu vo svojich funkciách nahrádzame zlým, veľmi zlým zákonom. Tak sa veci majú. A otvárame Pandorinu skrinku.
Pán minister počúval a na konci toho vystúpenia, to je to, čo som vyjadroval, tú určitú obavu, že čo to môže spustiť.
Pán kolega tu prečítal pozmeňovací návrh o tom učení v tých školách. Aké náboženstvo, aká etika? Proste mne to pripomína tú scénu z tých, filmu Pelíšky, ten milicionár, keď tam bol, príkaz znel jasne: "Nepriateľ nesmie prejsť."
Áno, možno aj teraz. Ja, viete, že naozaj otvárame možno veci, ktoré sme už dávno pozatvárali. A v takom tom nadšení, v tom entuziazme, že dnes je ten deň, kde všecko vymietime to, čo sme za 25 rokov pod seba nahádzali, tak dneska to všetko. Nie je to tak, práve naopak. Dneska vypustíme draka, hej, proste v tom, že ešte tu tie zbytky energie možno, kde niekde sú, v niekom sú, tak zhatíme.
A prosím vás, o občianskej statočnosti, statočnosť, ja viem niečo o statočnosti. A nemýľme si statočnosť s niečím úplne iným.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Žitňanská. (Ruch v sále.) Prosím ešte kolegov o kľud v miestnosti, nech môžeme dokončiť faktické poznámky.

Ďakujem pekne. Veľmi krátko. Všetci vieme, že úspešný boj proti korupcii nie je vec jedného zákona. Musí fungovať prevencia, zužovanie priestoru pre korupciu, a musí fungovať represia na všetkých úrovniach. To znamená fungujúca polícia, prokuratúra a súdnictvo. Pochopiteľne, tento zákon je, ale jeden, nazvala by som to, čriepok z tej celkovej skladačky, ktorú keď budeme mať celú vyskladanú, tak budeme môcť úspešne bojovať proti korupcii, a preto si myslím, že je podpory hodný. Ďakujem pekne.

Pán poslanec Mikloško.

Ďakujem. Aj ja ďakujem za predchádzajúci komplexný pohľad na túto vec. Ja by som chcel zdôrazniť, že veľmi dôležité je, aby sme za korupciu požadovali aj strácanie sa peňazí po ceste ku konečnému realizátorovi, napríklad pri europrojektoch. Peniaze z Bruselu prídu konečnému realizátorovi, ale tak neskoro, že sú prakticky potratené, a ten, ktorý tú prácu na konci urobí, proste nedostane ani to svoje, ani to, na čo si požičal úver, aby mohol nakúpiť techniku, technológiu a tak ďalej. Nedostane nič. A súdi sa bezúspešne roky. A to, čo sa po ceste stratilo bez práce cez firmy, ktoré nemajú ani človeka, ani zariadenie, ani mechanizmy, to je tiež korupcia.
A ja si myslím, že nie sú to ojedinelé prípady, ale je to systém, ktorý dneska v europrojektoch, bohužiaľ, je. Na rôzne vzorové projekty netreba 230 sprostredkovateľov, ako povedal pán minister Vážny... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Kolegovia, prosím vás, prosím vás o kľud v miestnosti.

Mikloško, Jozef, poslanec NR SR
Tento povedal, že máme 230 sprostredkovateľských firiem, ktoré pomáhajú pri napísaní a vybavení projektov. Samozrejme, napríklad projekty reštrukturalizácie a obce alebo nejaké, to je stokrát ten istý projekt, ale napriek tomu to stokrát musí si to sprostredkovateľov, ktorí si berú všimné alebo proste percentá z toho, a ja aj toto nazývam čiastočne, keď aj neúmerne, korupciou.
Ešte k zákonu mám tú poznámku, že pri požadovaní odmeny tomu, ktorý to nahlási, treba dať svoju žiadosť, do nej dať meno, priezvisko, bydlisko a tak ďalej. Proste odmenu treba žiadať písomne, kópiu kdekade poslať, a to sa mi zdá, že nebráni tých oznamovateľov pred nejakými útokmi, no. Nie je na odmenu právny nárok, ale je len 50-krát minimálnou mzdou... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Už nabudúce dokončíte, asi.
Pán poslanec Lipšic, nech sa páči.

Ďakujem. Ja len na naozaj krátke možno upravenie, doplnenie pána poslanca Mičovského. To slovo korupcia nepochádza z Indie, ale z rímskeho práva. A nech mi teda odpustia učitelia rímskeho práva, ale v rímskom práve tuším bola taká jedna osobitná žaloba, ktorá sa volala actio servi corrupti, to bola vlastne žaloba na skazenosť, na skazenie otroka. To znamená, že keď nejaká tretia osoba pokazila, skazila otroka niekoho, kto ho vlastnil, tak bol tam osobitný žalobný titul, a preto slovo korupcia je vlastne skazenosť. Skazenosť v takom tom širšom slova zmysle.
Takže ten pôvod toho slova je z našej právnej tradície, nie z indickej, keďže rímske právo je našou právnou tradíciou.

S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Mičovský.