39. schôdza

Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, ja by som si len ako spravodajca dovolil faktickou poznámkou reagovať na vaše vystúpenie, hlavne procedurálny návrh, aby nedošlo k ďalším pochybnostiam. V prvom rade chcem upovedomiť vás o tom, že procedurálny návrh alebo návrh v rámci hlasovania smeruje k Národnej rade. To znamená, nepokračovať v rokovaní. Smerom k pánovi ministrovi to môže byť akákoľvek politická výzva, ale, samozrejme, o vašom návrhu sa bude hlasovať.
Ďalej by som chcel uviesť, že pokiaľ máme ísť v súlade so zákonom o rokovacom poriadku Národnej rady, musíme vyvodiť, o akom procedurálnom návrhu teda budeme hlasovať. Podľa § 73 ods. 3 písm. b) zákona o rokovacom poriadku sa Národná rada môže uzniesť, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. O tomto môžeme dať, pán poslanec, hlasovať. Obávam sa, že tie ďalšie, že čo všetko má byť predložené, musíte žiadať v rámci možností, ktoré ponúka rokovací poriadok, požiadať vládu, ministerstvo o predloženie správy a tak ďalej. To znamená, že o tom, čo budeme na základe toho hlasovať, čo ste žiadali, je návrh nepokračovať v rokovaní o návrhu zákona. Len aby sme si to ozrejmili.
Ďakujem.

S reakciou, pán poslanec Hraško, nech sa páči.

Ďakujem kolegovi Hubovi za podporné stanovisko.
A ku kolegovi Madejovi, áno, to ostatné už bol len dôvetok. Samozrejme, o tom nemôžeme dať hlasovať, to bola otázka teda na pána ministra alebo teda taká malá výzva na pána ministra a takisto aj s procedúrou som sa neobrátil priamo na pána ministra, ale aby teda zvážil, keďže on je garantom tohto návrhu zákona, novely ústavy, aby teda z jeho úst možno prišla taká podporná alebo teda podporné stanovisko ku tomu, aby sa naozaj v súčasnosti prerušilo istým spôsobom rokovanie o tomto bode, a teda áno, dopresňujem teda, ak je to možné, že nerokovať ďalej o tomto bode. Už som to tak predniesol, takže už to nemôže stiahnuť naspäť. Možno by bolo záhodno aj prerušiť rokovanie o tomto bode, len zase na aký čas a podobne. Takže zatiaľ by som to nechal v tej podobe, že áno, to, čo ste povedali, nerokovať ďalej o tomto bode programu.
Ďakujem pekne.

Nech sa páči, pán poslanec Fecko, máte slovo.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán navrhovateľ, ma počujete, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, dovoľte aj mne trošku prispieť do diskusie. Nechcem sa opakovať, čo som povedal už v prvom čítaní, takže nebude to také dlhé, myslím, že to zhutním do logických nejakých úvah, ktoré by možnože mali zaznieť v tomto druhom čítaní.
Som veľmi rád, že polemika, ktorá nastúpila hneď po prvom čítaní, a čas, keď ideme už v druhom čítaní dať tomu relatívne bodku, spôsobilo niektoré zmeny, ktoré, myslím, že vedú k určitému kompromisu, ktorý by mal byť pri každom prerokovanom zákone. Hovorilo sa tu, prečo tak dlho hovoríme o vode. Ja sa pýtam, o čom inom. Keď to dám do absurdity, keby sme dneska už vodu nemali, zajtra by naša republika mala byť bez vody, tak o čom by sme mali debatovať, ak nie o vode. Keď nebude voda, nebude život. Dúfam, že to si nemusíme vysvetľovať, takže myslím, že voda, či tu budeme debatovať o nej dva dni, päť dní, osem dní, má tú váhu pre ľudskú činnosť a život na Zemi ako taký.
Som veľmi rád, že sa aj tie jazykové prestrelky, ktoré sme mali, či už na výbore, resp. na ďalšom rokovaní, sa nejakým spôsobom utriasli, a tak ako hovorí zákon, ako sa má tvoriť zákon, teda legislatívne pravidlá, že v prípade nejakých slovných nejasností by sa to malo s nejakou inštitúciou prerokovať, ktorá je za to zodpovedná, myslím, že Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied je zodpovedný, tak preto sme aj my s kolegom Mičovským a Hubom vyzvali, aby sa nám jednoznačne vyjadril, aká tá, aké to slovné súvetie má byť, ako si ho vysvetľovať. Takže som veľmi rád, že máme ho tu. Kolega Mičovský to už predniesol, a že bude, dúfam, že zohľadnené, keď vystúpi pán Puci, je v rozprave, takže dúfajme, že bude tu mať túto tendenciu, aby to tam bolo pojaté, ako to bolo doteraz dojednané.
Vrátim sa znovu k tomu, čo mi je blízke, a síce vlastníctvo. Článok 4, nerastné bohatstvo, jaskyne, podzemné vody, prírodné liečivé zdroje a vodné toky sú vo vlastníctve Slovenskej republiky, čl. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Ako si to vysvetľujú ľudia? Majú vo vlastníctve, je vo vlastníctve a asi by malo aj ostať vo vlastníctve. Pýtam sa, pán minister v úvodnom slove povedal, že voda je národným bohatstvom a zároveň je vo vlastníctve Slovenskej republiky, to znamená, aký je cieľ naložiť s národným bohatstvom a s vlastníctvom Slovenskej republiky, ktoré tu máme. Aký je cieľ, kto o tom rozhodne? Ja si myslím, že dobre, máme nejakú delegovanú právomoc cez voľby, ale u mňa pri tak vážnej veci ako národné bohatstvo, resp. vlastníctvo Slovenskej republiky, to znamená našich občanov, ako s ním naložiť, tak to, myslím, že by bolo hodno možno, že aj referenda ako ďalej, pretože ako sme naložili s dedičstvom našich predkov, ono v tej matérii, po '89. vidíme sami, aký je tu stav, a nikto sa nikoho nepýtal. Takže znovu budem kritizovať to, či sme až tak spôsobilí, aby sme my rozhodli o tom, ako naložiť s tým národným bohatstvom, či by to nemal povedať národ v referende. Chceme ho navyšovať, chceme ho konzervovať, chceme ho ponižovať, ako? Kto? Daná politická partia, ktorá sa dostane ku moci, tá má rozhodnúť o tom? Ja si takúto právomoc neuzurpujem ako poslanec Národnej rady a myslím si, že o tak závažnej veci by mali rozhodnúť občania v referende.
Samozrejme, že nehovorím už o plytvaní vody, ktoré, samozrejme, u nás má ďalekosiahle, by som povedal, a dlhodobé tradície, a mnoho ľudí, ktorí prídu k nám a sú ako hostia, tak sa čudujú, že my s pitnou vodou, dá sa povedať, že aj na toaletách a ďalších s ňou splachujeme, a to je pre nich najväčší šok. To je pre nich najväčší šok. To nech si už každý vstúpi do svedomia a myslím, že aj tu by sme mali robiť nejaké vážne úkony, akým spôsobom možnože tú úžitkovú vodu poslať do týchto zariadení, aby sa používala, nie pitnú vodu. Lebo pitná voda je to, ktoré nám nikto nikdy nenahradí, a pitná voda je iba ten vážny fenomén, ktorý nás vôbec drží pri živote.
Pán minister, myslím si, že tak ako ste hovorili, že chcete zabrániť predaju vody, tak chcem veriť tomu, že to ten pozmeňujúci návrh, ktorý prinesie pán Puci, bude tomu, dá tomu zadosť, a že bude to tak, ako deklarujete v takejto forme, aj prednesené.
Samozrejme, že tie pozmeňujúce návrhy, na ktorých som aj ja podpísaný, myslím si, že zlepšujú a stransparentňujú aj s nakladaním s ďalším bohatstvom tohto národa, ktoré tu máme a je vo vlastníctve, tak bol by som veľmi rád, keby aj nad tým sa zamysleli ako kolegovia z opozície, tak aj vládni poslanci, a aby ich svedomie sa prebudilo a pouvažovali nad tým veľmi vážne, ako budú hlasovať.
To, čo už tu bolo spomínané, že zvyšujú sa poplatky za vodu pre našich poľnohospodárov, samozrejme, ja ako poľnohospodár tiež, samozrejme, nemám, nesúhlasím s týmto spôsobom, pretože tá voda, ktorá nám odteká zadarmo preč, má tiež svoje kubíky a viac-menej nikoho to netrápi zatiaľ, takže bol by som veľmi rád, keby sme aj pri tom závlahovom hospodárstve, ktoré, naši poľnohospodári momentálne po ňom volajú, aby sme aj tam zvážili tie pre a proti, a myslím si, že poľnohospodári by mali mať tú, nechcem povedať, že výhodu, ale tú danosť, že tá voda, ktorá zabezpečuje nám dennodennú obživu, mala by predsa byť, veď na takýto účel nespoplatnená, ale to je asi rezort pôdohospodárstva, resp. iný, takže asi v takomto duchu to beriem, ale aby ste aj vy, je to predsa len príbuzná problematika.
To, že nemáme tú vodnú bilanciu, to je veľký problém a hlavne by som chcel vedieť, kto všetko by k tomu mal sa vyjadriť a kto by mal dať tú konečnú verziu, aká je tá bilancia naša. Boli tu spomenuté pánom Chrenom a inými rôzne cifry, ktoré, ale najlepšie by bolo, keby to bolo prezentované s príslušnou pečiatkou, s príslušným hlavičkovým papierom, že áno, to je tá konečná verzia našej bilancie, našej vodnej bilancie, akú ju máme. Ja osobne môžem za seba povedať, že tak som bol proti predaju pôdy, som aj proti predaju vody a som aj proti predaju vzduchu, keby náhodou sme raz uvažovali aj s týmto vzduchom, ho nejako predávať, lebo, myslím si, že na to nemáme kompetenciu. Na to musí povedať občan a občan v referende. Nebudem sa ďalej opakovať, chcem veriť, že všetky dobre mienené rady, ktoré tu boli, aj tie naše pozmeňujúce návrhy budú nejakým spôsobom prehodnotené u každého poslanca a jeho svedomie sa prebudí a bude hlasovať tak, ako mu to svedomie a jeho sľub na Ústavu Slovenskej republiky, keď vstupoval do parlamentu, tak takto zahlasuje.
Ďakujem pekne.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Mikloško. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pán poslanec.

Ďakujem. Ja tiež očakávam, že pán poslanec Puci dá nejaký návrh, ktorý naozaj bude dôstojný ústavy. Iste v ústave by mali byť iba perly, všeobecné tvrdenia a ďalej sa odvolávať na zákony, ktoré to spresnia. Dávať do ústavy takú frázu, že spotrebiteľské obaly a tak ďalej, že príroda, minerálna voda balená do spotrebiteľských obalov sa jako dovoľuje vyvážať a tak ďalej, sa mi zdá veľmi detailné a to naozaj by sa dalo odbaviť vetou, že podrobnosti stanoví zákon.
Táto ústava, tu som už viackrát tu povedal, si vyžaduje iste viaceré zmeny, skôr by som povedal, nie zásadné, ale skôr také logistické, drobné, a treba ju dať na diskusiu celonárodnú, kde sa mnohé veci, ktoré sa za ten čas pomenili alebo neboli rýchlo horúcou ihlou šité, treba ich zmeniť. Napr. ja často spomínam aj diskrimináciu podľa veku, by tam taká fráza mohla byť, nielen čo sa týka presvedčenia, pohlavia, národnosti a tak ďalej, etnicity.
No mne sa zdá, že voda je, samozrejme, veľké bohatstvo, ale aj naše drevo je veľké bohatstvo a vieme, že sa tu 20-25 rokov drancujú naše lesy a najlepšie lesy sa vyvážajú von a vonku sa to spracováva a odtiaľ ide surové drevo a všelikto je na tom nabalený.
No čiže som za to, aby prípadne aj tú vetu s tou prírodnou minerálkou so spotrebiteľským obalom, nejakým spôsobom ste zmenili, aby sme nemali nejaké obaly v našej ústave.
Ďakujem.

Pán poslanec Fecko s reakciou. Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Pán kolega, jasné, súhlasím s vami, ústava má byť tá strecha, má to byť čo najvšeobecnejšie, ale aby sa nemohla vysvetľovať aj vpravo, aj vľavo; aj hore, aj dole, lebo to je potom už katastrofa a, žiaľ, naši právnici, viete ako, traja právnici, päť názorov a potom je veľký problém.
Som veľmi rád, že ste spomenuli aj lesy, áno, aj to som opomenul vo svojej rozprave. Pán premiér povedal, že máme tu strategické národné bohatstvo, že okrem vody sú tu aj lesy. Áno, v lesoch tam zase časť tej drevnej hmoty je vo vlastníctve osôb, pretože zhruba 800-tisíc hektárov máme iba v lesoch Slovenskej republiky, ostatné sú v súkromných rukách, no a, samozrejme, tam už závisí od toho vlastníka, ako naloží s tou drevnou hmotou. Takže myslím si, že to národné bohatstvo sa trošku tak ako triešti, že iba to, čo obhospodaruje Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, s tým, môže nejakým spôsobom štát povedať, že ako to pôjde, ale vlastník ten viac-menej ostatných a tých 22 mil. ha lesných pozemkov, tam viac-menej už rozhoduje vlastník. Ale myslím si, že každý občan by mal so svojím majetkom naložiť tak, aby aj ďalšia generácia, ktorá príde po ňom, mala na čom stavať, a vlastne malá rodina a by som povedal, že to je ten základ, a vlastne štát by mal byť jednou veľkou rodinou, ktorá vie gazdovať so svojím národným bohatstvom, nič viacej, nič menej.
Ďakujem pekne.

Nech sa páči, pán poslanec Mičovský, máte slovo.