39. schôdza

Ďakujem pekne. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, milí občania, tu mám napísaný už len záver toho, čo budem chcieť teraz predniesť. V prvom rade by som však reagoval na kolegu Číža, ktorý tuná hovoril niečo o ľuďoch, ktorých si my kupujeme, aby potom tuná nejak sa tvárili pred Národnou radou. Tak mu môžem povedať, že ja som v živote nikoho nikdy nikde nekupoval pre nejakú, žiadnu príležitosť, ja to nepotrebujem. To, ak je to jeho praktika, hovoril z vlastnej skúsenosti, tak dobre, budiž, ako sa hovorí, podľa seba súdim teba.
Takže a ešte na jedno margo, pán Číž tu celý čas nie je, bohviekde sedí, čo robí, pofajčieva alebo niečo možno popije a potom pribehne a vyjadrí sa úplne nezmyselne k tomu, čo sa tu vlastne od rána deje, a nielen od rána, ale vlastne od včerajška. Pretože ak hovoril, že tuná neni konštruktívna diskusia ani nič podobné, tak včera sme práve konštruktívne diskutovali s pánom ministrom, poslanecké kluby opozičné, tie, ktoré mali záujem na tom, aby sa naozaj pripravil podklad, ktorý by bol prechoditeľný, pretože na schválenie ústavného zákona je potrebný väčší počet hlasov ako na schválenie bežného zákona, takže sa naozaj racionálne riešilo, predložili sa racionálne pozmeňovacie návrhy, o ktorých sa včera diskutovalo s pánom ministrom. A on teraz príde a tuná rozpráva úplné bludy, že tuná nie je vecná diskusia, že tuná, zase proste úplne od veci. Ale to je jeho typický prístup, povie si svoju faktickú a potom zase zmizne. Takže odporúčal by som mu buď sedieť tuná a dávať pozor a vnímať to, že čo sa tuná rozpráva, alebo potom sa vôbec radšej nevyjadrovať, lebo to vyznie dosť smiešne.
Ako som spomínal, predostreli sme určité požiadavky, pretože po prvom predložení novely vodného zákona, kde bolo jasné, že niekto naozaj ide urobiť kšeft, sa prišlo teda k tomu, že sa ide chrániť voda a dokonca ústavou, prišiel, prišlo znenie, ktoré ale takisto malo svoje muchy, a bola polemika o tom, či sa dá nejakým spôsobom niekde vykľučkovať z niečoho, aby to nebolo zneužiteľné opäť v prospech niekoho, ale prišiel aj text sporného bodu alebo teda sporného § 17a novely vodného zákona po prípadnom prijatí novely ústavy na ochranu vody a v podstate vyzerá to tak, že naozaj by to mohlo byť v podstate prechoditeľné.
Ja sám však mám ešte vnútorné nejaké otázniky, nakoľko teda naozaj prvé, bol pripravený kšeft, druhé, zrazu ochrana, že človek prevrátil nie 180, ale možno aj viacej ako 360 stupňov, čo je v tomto prípade podozrivé, ale dá sa to chápať na druhej strane, pretože na jednej strane, keď nám nevyšiel kšeft, tak z toho vybŕdneme aspoň tak, že ideme teda sa zastávať alebo teda stať, stavať do polohy ochrancov, tých najväčších na svete, ale to je v podstate politická hra, ktorú musíme akceptovať, a teda buď sa jej prispôsobíme, alebo niečo urobíme tak, aby z toho dotyční nevybŕdli len tak, pretože vieme, že pôvodný zámysel bol úplne iný.
V každom prípade dospelo sa po nejakých diskusiách k určitému spoločnému kompromisu a ja som čakal, že kolega Puci, teda ako prizvaný, ako taký garant toho pozmeňováku sa prihlási ako prvý do rozpravy s pozmeňovákom, ale nevadí, však bude na konci, sme rýchlejší, nevadí. V každom prípade, keďže to ešte u mňa evokuje, naozaj ešte niekoľko otázok.
Prvá moja otázka je taká, že potrebujeme sa ponáhľať. V tomto prípade si odpoviem sám. Myslím si, že nepotrebujeme sa až tak ponáhľať, pretože naozaj jedná sa o prijatie strategického rozhodnutia, jedná sa o novelu Ústavy Slovenskej republiky a naozaj často sa v poslednom čase hovorí o tom, že z ústavy si poslanci robia trhací kalendár. Ústava je naozaj najvyšší zákon štátu a nemali by sa prijímať jej zmeny len na základe naozaj nejakých vyjdených bublín a káuz na povrch zemský a naozaj mala by byť zachovaná jej kontinuita tak, aby naozaj zmeny sa diali na tých nižších úrovniach zákonov alebo teda legislatívy všeobecne.
Keďže sa nemáme kam ponáhľať, aj napriek tomu, že sme dospeli k určitému kompromisu, k určitej dohode naprieč nie úplne celým, ale politickým spektrom, aj napriek tomu by som poprosil a požiadal pána ministra o akési ešte odloženie tohto návrhu. To znamená, že môj procedurálny návrh, ktorý teraz prednesiem, je v tom, aby sa ďalej nerokovalo o tomto bode programu - a teraz dôvetok - do času, kým ministerstvo nepripraví nasledovné dokumenty, pretože to bola jedna z takých podmienok, ktoré sme tam dávali alebo teda ktoré sme dávali aspoň na tlačovej besede predvčerom, kde sme teda žiadali ministerstvo ešte o jeden ústupok, ktorý nebol akýmsi spôsobom zapracovaný, a to, aby ministerstvo naozaj vypracovalo v čo najkratšom čase register vydaných povolení vodárenským spoločnostiam, ktorý bude pravidelne aktualizovaný tak, aby bol k dispozícii k nahliadnutiu verejnosti kedykoľvek.
Ďalej aby ministerstvo v čo najkratšom čase pripravilo strategický dokument o vodnej bilancii a kvality vôd na Slovensku, pretože toto je jedna z podmienok, z ktorých sa dá vôbec vychádzať, na základe teda čoho my môžeme, a či z čoho máme poskytovať vôbec pomoc vo forme humanitárnej pomoci alebo núdznej pomoci v prípade teda vody na Slovensku. Aj keď vieme, že v súčasnosti sa už takéto veci realizujú medzi Slovenskom a Maďarskom na určitých úsekoch, a to som hovoril už vlastne vo svojich predchádzajúcich prvých príspevkoch, že niekde tá voda na úseku v Maďarsku chýba, tam ju môžeme posielať my, na inom úseku zase chýba nám a Maďari nám ju môžu naspäť posielať. Ale to je, by som povedal, vecou takých bilaterálnych dohôd a okrem toho výmena vody na hraničných pásmach sa riadi európskou smernicou z roku 2006.
No a tretím bodom je prognóza využívania vodných zdrojov na Slovensku na najbližších 20 rokov. Pretože ako sme už hovorili včaššie, a hovoril o tom aj kolega Chren, niektoré vodné zdroje, a hovoril som to aj ja vo svojich predchádzajúcich príspevkoch, niektoré vodné zdroje sa nám strácajú a strácajú sa tým, že sa znehodnocuje kvalita vody, ktorá je využiteľná z týchto vodných útvarov.
Máme tuná kontamináciu, o ktorej som hovoril, a je to teda, jedná sa o Žitný ostrov, nielen bývalá Dimitrovka, ale aj samotný Slovnaft kontaminuje spodné vody pod Žitným ostrovom a my potrebujeme naozaj reálne vedieť, aká je tá kvalita vody na tom Žitnom ostrove a aké sú do budúcnosti možnosti jej využitia, a hlavne teda či sa zabráni ďalšej kontaminácii, alebo kontaminácia bude pokračovať. A, samozrejme, to aj v súvislosti s vodným dielom Gabčíkovo, ktoré teda vzdulo tie hladiny, a tá cirkulácia podzemných vôd už nie je taká, ako bývala kedysi, čiže to prirodzené čistenie tam akosi chýba. Takže je to moja prosba, nebudem teraz na nikoho kričať, naliehať ani nič podobné, je to moja prosba, naozaj, nemáme sa kam ponáhľať, pretože sa jedná o strategické rozhodnutie.
Včera na stretnutí s pánom ministrom padla teda aj poznámka ku spornej Legnave, že Legnava už teda alebo teda firma, ktorá má záujem o minerálku v Legnave, už ťahá potrubie alebo môže ťahať potrubie zo Slovenska do Poľska cez hranicu a v podstate ústavným zákonom by sa jej zabránilo. Myslím si, že tuná je možné vyvodiť zodpovednosť už teraz, nakoľko úradník na ministerstve životného prostredia nemal na základe čoho vydať povolenie na výstavbu alebo schválenie povolenia na výstavbu rúry do Poľska, ak o to požiadal špecializovaný stavebný úrad, nakoľko ním, podľa teda zákona na to nemal v žiadnom zákone oporu. To znamená, že navrhujem, aby sa teda zrušilo vydané stavebné povolenie na základe zistených pochybení. Uvažovalo sa aj o možno podaní trestného oznámenia v zneužití právomoci verejného činiteľa, ešte sa skúmajú teda niektoré právne aspekty tohto, možno k tomu aj dôjde, pretože som dostal informácie z určitých kruhov, že sa na tom pracuje. V každom prípade toto by bola taká legitímna možnosť a naozaj by sa týmto spôsobom zabránilo tej výstavbe tej rúry do Poľska, a teda zabránilo by sa aj preprave minerálnej vody z územia Slovenska mimo územia Slovenskej republiky.
Takže procedurálny návrh som podal, a teraz poprosím pána ministra, ak to bude akceptovateľné, aby to naozaj teda zvážil, či by to bolo možné, pretože skutočne nám chýbajú naozaj podklady, na základe ktorých by sme do budúcnosti vedeli povedať, že áno, toľkoto vody máme k dispozícii, toľkoto vody môžeme poskytnúť, a hlavne v ktorých častiach Slovenska, pretože niekde tej vody budeme mať naozaj málo, budeme ju potrebovať, ale zase z tej časti, a bolo to tu už tiež spomínané, už sa v Barcelone dováža voda vo veľkých cisternách, tankeroch, takže možno budeme musieť aj my vodu z našich vodných zdrojov prevážať na inú časť Slovenska.
Ďakujem pekne.

Ja len toľko, ďakujem pekne za slovo. Niekoho možno v tejto sále alebo niekoho z nás, ktorí tu aj nie sme prítomní, znervózňuje to, že o tej vode hovoríme príliš veľa, ale myslím si, že to nemusí byť na škodu, a nakoniec je to aj reakcia na to, ako citlivo na vodu zareagovala odborná a občianska verejnosť. Takže myslím si, že napriek tejto a niekoľkohodinovej diskusii o vode a niekoľkomesačnej kampani, ktorá sa vedie aj napriek teda tomu, že sú v nej iste aj prvky istej politizácie a prihrievania si polievočky, myslím si, že je dobré, že táto diskusia, verejná diskusia prebieha a môže priniesť veľa užitočného, a nakoniec ukazuje sa aj v tom ustupovaní ministerstva a vlády, že aj prináša tento tlak svoje výsledky. A tiež sa prikláňam k tomu, čo povedal kolega Hraško, že by sme sa nemali uponáhľať v podpisovaní nejakého bianko šeku skôr, než budú splnené isté oprávnené požiadavky, či už na vypracovanie tej serióznej bilancie na zmapovanie rizík, ktoré našej vode hrozia, ale takisto aj na splnenie Rámcovej smernice o vode, kde už sme nedodržali niektoré zásadné termíny, ktoré veľmi úzko súvisia práve s touto prerokúvanou problematikou. Čiže aj z tohto dôvodu pravdepodobne podporím ten návrh, ktorý tu kolega Hraško predniesol.

Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, ja by som si len ako spravodajca dovolil faktickou poznámkou reagovať na vaše vystúpenie, hlavne procedurálny návrh, aby nedošlo k ďalším pochybnostiam. V prvom rade chcem upovedomiť vás o tom, že procedurálny návrh alebo návrh v rámci hlasovania smeruje k Národnej rade. To znamená, nepokračovať v rokovaní. Smerom k pánovi ministrovi to môže byť akákoľvek politická výzva, ale, samozrejme, o vašom návrhu sa bude hlasovať.
Ďalej by som chcel uviesť, že pokiaľ máme ísť v súlade so zákonom o rokovacom poriadku Národnej rady, musíme vyvodiť, o akom procedurálnom návrhu teda budeme hlasovať. Podľa § 73 ods. 3 písm. b) zákona o rokovacom poriadku sa Národná rada môže uzniesť, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. O tomto môžeme dať, pán poslanec, hlasovať. Obávam sa, že tie ďalšie, že čo všetko má byť predložené, musíte žiadať v rámci možností, ktoré ponúka rokovací poriadok, požiadať vládu, ministerstvo o predloženie správy a tak ďalej. To znamená, že o tom, čo budeme na základe toho hlasovať, čo ste žiadali, je návrh nepokračovať v rokovaní o návrhu zákona. Len aby sme si to ozrejmili.
Ďakujem.

Ďakujem kolegovi Hubovi za podporné stanovisko.
A ku kolegovi Madejovi, áno, to ostatné už bol len dôvetok. Samozrejme, o tom nemôžeme dať hlasovať, to bola otázka teda na pána ministra alebo teda taká malá výzva na pána ministra a takisto aj s procedúrou som sa neobrátil priamo na pána ministra, ale aby teda zvážil, keďže on je garantom tohto návrhu zákona, novely ústavy, aby teda z jeho úst možno prišla taká podporná alebo teda podporné stanovisko ku tomu, aby sa naozaj v súčasnosti prerušilo istým spôsobom rokovanie o tomto bode, a teda áno, dopresňujem teda, ak je to možné, že nerokovať ďalej o tomto bode. Už som to tak predniesol, takže už to nemôže stiahnuť naspäť. Možno by bolo záhodno aj prerušiť rokovanie o tomto bode, len zase na aký čas a podobne. Takže zatiaľ by som to nechal v tej podobe, že áno, to, čo ste povedali, nerokovať ďalej o tomto bode programu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán navrhovateľ, ma počujete, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, dovoľte aj mne trošku prispieť do diskusie. Nechcem sa opakovať, čo som povedal už v prvom čítaní, takže nebude to také dlhé, myslím, že to zhutním do logických nejakých úvah, ktoré by možnože mali zaznieť v tomto druhom čítaní.
Som veľmi rád, že polemika, ktorá nastúpila hneď po prvom čítaní, a čas, keď ideme už v druhom čítaní dať tomu relatívne bodku, spôsobilo niektoré zmeny, ktoré, myslím, že vedú k určitému kompromisu, ktorý by mal byť pri každom prerokovanom zákone. Hovorilo sa tu, prečo tak dlho hovoríme o vode. Ja sa pýtam, o čom inom. Keď to dám do absurdity, keby sme dneska už vodu nemali, zajtra by naša republika mala byť bez vody, tak o čom by sme mali debatovať, ak nie o vode. Keď nebude voda, nebude život. Dúfam, že to si nemusíme vysvetľovať, takže myslím, že voda, či tu budeme debatovať o nej dva dni, päť dní, osem dní, má tú váhu pre ľudskú činnosť a život na Zemi ako taký.
Som veľmi rád, že sa aj tie jazykové prestrelky, ktoré sme mali, či už na výbore, resp. na ďalšom rokovaní, sa nejakým spôsobom utriasli, a tak ako hovorí zákon, ako sa má tvoriť zákon, teda legislatívne pravidlá, že v prípade nejakých slovných nejasností by sa to malo s nejakou inštitúciou prerokovať, ktorá je za to zodpovedná, myslím, že Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied je zodpovedný, tak preto sme aj my s kolegom Mičovským a Hubom vyzvali, aby sa nám jednoznačne vyjadril, aká tá, aké to slovné súvetie má byť, ako si ho vysvetľovať. Takže som veľmi rád, že máme ho tu. Kolega Mičovský to už predniesol, a že bude, dúfam, že zohľadnené, keď vystúpi pán Puci, je v rozprave, takže dúfajme, že bude tu mať túto tendenciu, aby to tam bolo pojaté, ako to bolo doteraz dojednané.
Vrátim sa znovu k tomu, čo mi je blízke, a síce vlastníctvo. Článok 4, nerastné bohatstvo, jaskyne, podzemné vody, prírodné liečivé zdroje a vodné toky sú vo vlastníctve Slovenskej republiky, čl. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Ako si to vysvetľujú ľudia? Majú vo vlastníctve, je vo vlastníctve a asi by malo aj ostať vo vlastníctve. Pýtam sa, pán minister v úvodnom slove povedal, že voda je národným bohatstvom a zároveň je vo vlastníctve Slovenskej republiky, to znamená, aký je cieľ naložiť s národným bohatstvom a s vlastníctvom Slovenskej republiky, ktoré tu máme. Aký je cieľ, kto o tom rozhodne? Ja si myslím, že dobre, máme nejakú delegovanú právomoc cez voľby, ale u mňa pri tak vážnej veci ako národné bohatstvo, resp. vlastníctvo Slovenskej republiky, to znamená našich občanov, ako s ním naložiť, tak to, myslím, že by bolo hodno možno, že aj referenda ako ďalej, pretože ako sme naložili s dedičstvom našich predkov, ono v tej matérii, po '89. vidíme sami, aký je tu stav, a nikto sa nikoho nepýtal. Takže znovu budem kritizovať to, či sme až tak spôsobilí, aby sme my rozhodli o tom, ako naložiť s tým národným bohatstvom, či by to nemal povedať národ v referende. Chceme ho navyšovať, chceme ho konzervovať, chceme ho ponižovať, ako? Kto? Daná politická partia, ktorá sa dostane ku moci, tá má rozhodnúť o tom? Ja si takúto právomoc neuzurpujem ako poslanec Národnej rady a myslím si, že o tak závažnej veci by mali rozhodnúť občania v referende.
Samozrejme, že nehovorím už o plytvaní vody, ktoré, samozrejme, u nás má ďalekosiahle, by som povedal, a dlhodobé tradície, a mnoho ľudí, ktorí prídu k nám a sú ako hostia, tak sa čudujú, že my s pitnou vodou, dá sa povedať, že aj na toaletách a ďalších s ňou splachujeme, a to je pre nich najväčší šok. To je pre nich najväčší šok. To nech si už každý vstúpi do svedomia a myslím, že aj tu by sme mali robiť nejaké vážne úkony, akým spôsobom možnože tú úžitkovú vodu poslať do týchto zariadení, aby sa používala, nie pitnú vodu. Lebo pitná voda je to, ktoré nám nikto nikdy nenahradí, a pitná voda je iba ten vážny fenomén, ktorý nás vôbec drží pri živote.
Pán minister, myslím si, že tak ako ste hovorili, že chcete zabrániť predaju vody, tak chcem veriť tomu, že to ten pozmeňujúci návrh, ktorý prinesie pán Puci, bude tomu, dá tomu zadosť, a že bude to tak, ako deklarujete v takejto forme, aj prednesené.
Samozrejme, že tie pozmeňujúce návrhy, na ktorých som aj ja podpísaný, myslím si, že zlepšujú a stransparentňujú aj s nakladaním s ďalším bohatstvom tohto národa, ktoré tu máme a je vo vlastníctve, tak bol by som veľmi rád, keby aj nad tým sa zamysleli ako kolegovia z opozície, tak aj vládni poslanci, a aby ich svedomie sa prebudilo a pouvažovali nad tým veľmi vážne, ako budú hlasovať.
To, čo už tu bolo spomínané, že zvyšujú sa poplatky za vodu pre našich poľnohospodárov, samozrejme, ja ako poľnohospodár tiež, samozrejme, nemám, nesúhlasím s týmto spôsobom, pretože tá voda, ktorá nám odteká zadarmo preč, má tiež svoje kubíky a viac-menej nikoho to netrápi zatiaľ, takže bol by som veľmi rád, keby sme aj pri tom závlahovom hospodárstve, ktoré, naši poľnohospodári momentálne po ňom volajú, aby sme aj tam zvážili tie pre a proti, a myslím si, že poľnohospodári by mali mať tú, nechcem povedať, že výhodu, ale tú danosť, že tá voda, ktorá zabezpečuje nám dennodennú obživu, mala by predsa byť, veď na takýto účel nespoplatnená, ale to je asi rezort pôdohospodárstva, resp. iný, takže asi v takomto duchu to beriem, ale aby ste aj vy, je to predsa len príbuzná problematika.
To, že nemáme tú vodnú bilanciu, to je veľký problém a hlavne by som chcel vedieť, kto všetko by k tomu mal sa vyjadriť a kto by mal dať tú konečnú verziu, aká je tá bilancia naša. Boli tu spomenuté pánom Chrenom a inými rôzne cifry, ktoré, ale najlepšie by bolo, keby to bolo prezentované s príslušnou pečiatkou, s príslušným hlavičkovým papierom, že áno, to je tá konečná verzia našej bilancie, našej vodnej bilancie, akú ju máme. Ja osobne môžem za seba povedať, že tak som bol proti predaju pôdy, som aj proti predaju vody a som aj proti predaju vzduchu, keby náhodou sme raz uvažovali aj s týmto vzduchom, ho nejako predávať, lebo, myslím si, že na to nemáme kompetenciu. Na to musí povedať občan a občan v referende. Nebudem sa ďalej opakovať, chcem veriť, že všetky dobre mienené rady, ktoré tu boli, aj tie naše pozmeňujúce návrhy budú nejakým spôsobom prehodnotené u každého poslanca a jeho svedomie sa prebudí a bude hlasovať tak, ako mu to svedomie a jeho sľub na Ústavu Slovenskej republiky, keď vstupoval do parlamentu, tak takto zahlasuje.
Ďakujem pekne.